Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Tdo/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012810
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2120012810.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a
sudcov JUDr. Emila Klemaniča a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom 8. marca
2023 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. C. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné o dovolaní obvineného M. C. podanom proti uzneseniu Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 3Tos/43/2021, zo 6. apríla 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného M. C. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozhodol uznesením, sp. zn. 6Pp/151/2020, z 11. februára 2021 (viď č. l. 42 a nasl.
spisu) tak, že podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1
Trestného zákona zamietol návrh obvineného M. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1T/45/2001, z 31. októbra

2002, resp. rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 11T/66/2014, z 20. októbra 2016.

Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 3Tos/43/2021, zo 6. apríla 2021 (č. l. 70 a nasl. spisu) ako súd
sťažnostný, konajúci a rozhodujúci na podklade sťažnosti menovaného proti uzneseniu okresného súdu
rozhodol tak, že sťažnosť obvineného C. zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Obvinený M. C. podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, a síce s poukazom na údajné
naplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) [zásadným spôsobom bolo porušené právo na
obhajobu] resp. písm. g) [rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom] Trestného poriadku.

Menovaný v podanom dovolaní argumentoval v zásade s poukazom na údajnú arbitrárnosť,

nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť uznesení vydaných v základnom konaní inštančne
podriadenými súdmi (t. j. okresného i krajského súdu). Dovolacie námietky doplnil o vskutku obsiahle
závery rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a odkazom na relevantné ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, Ústavy SR a Trestného poriadku; s odkazom na skôr predostreté úvahy navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že, cit.:

,, ... podľa § 386 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trnave ... bol
porušený zákon v konkrétnych príslušných ustanoveniach a aby dovolací súd uznesenie ... zrušil a vec
vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol".

K dovolaniu obvineného sa využijúc svoje právo podľa § 376 Trestného poriadku vyjadril prokurátor
príslušnej okresnej prokuratúry (č. l. 105 a nasl. spisu), ktorý podané dovolanie označil ako podané

proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, nakoľko nie je uvedené v taxatívnomvýpočte ,,prípustných" rozhodnutí, ktoré možno zo strany obvineného napadnúť mimoriadnym opravným
prostriedkom tak, ako sú tieto uvedené v § 368 ods. 2 Trestného poriadku.

S poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolenie
menovaného odmietol podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku.

Na vyjadrenie prokurátora vyššie stručne opísaného obsahu ,,replikou" zareagoval obvinený C., a síce
vlastnou rukou spísaným podaní (č. l. 112 a nasl. spisu), ktorým čo do vecnej podstaty zotrval na už

v dovolaní prezentovanej právnej argumentácii; doplnil, že skôr vo veci konajúce a rozhodujúce súdy
opomenuli vziať dostatočným spôsobom do úvahy obsah § 34 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, v ktorých
zmysle má trest vplývať na odsúdeného a nie jeho rodinu, zatiaľ čo súčasne má zohľadňovať pomery
páchateľa a okolnosti prípadu, uzatvárajúc, že, cit.: ,,OP Trnava zjavne vyhovuje bezprávie a neriešiť
nezákonnosti a hyenizmus, ktorý prinieslo tzv. ,kolektívny trest´ pre našu celú rodinu".

Pokračujúc v intenciách celkom zjavne obsahovo totožnej polemiky obvinený C. uviedol, že právny
dôvod pre postup podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku neexistuje, pričom formuloval názor, že ,
cit.: ,, ... súdy ... musia v prípade objavenia - krutý trest, ponižujúci trest, kolektívny trest, ZAKROČIŤ ! M.
C. - obeť, E. C. (manželka), E. C. (syn - chorý syn ods.). - obete"; tu možno poznamenať, že zmienené
podanie je opatrené vlastnoručnými podpismi obvineného a súčasne zrejme aj jeho manželky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal, či má podané
dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a
zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, proti ktorému je podanie dovolania
prípustné (viď nižšie), avšak neoprávnenou osobou.

Dovolací súd sa pri prijatí tohto záveru spravoval nasledovným.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku, dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu,
ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak

je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa ods. 2 naposledy zmieneného ustanovenia Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz,

b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h)rozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýriadnyopravnýprostriedokpodanýprotirozhodnutiupodľapísmen
a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci
sám rozhodol.

Spoločným menovateľom všetkých rozhodnutí taxatívne vymenovaných v § 368 ods. 2 Trestného
poriadku je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného
stíhanie obvineného končí ako celok. Dotknuté ustanovenie zároveň vyjadruje taxatívny výpočet
konkrétnych rozhodnutí súdu, ktoré možno napadnúť dovolaním v prípade splnenia podmienok
upravených v predchádzajúcom odseku. Zároveň treba poznamenať, že dotknutý výpočet nie je

bezvýnimočný, nakoľko Trestný poriadok explicitne ustanovuje ,,inak" v § 371 ods. 2 týkajúcom sa
dovolania, ktoré môže podať len minister spravodlivosti:

Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku, minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov
uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného

poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo trestného poriadku o
podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon
bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone
náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.Z uvedeného vyplýva záver, že naposledy citované ustanovenie Trestného poriadku upravuje (jednak)
osobitný okruh právoplatných rozhodnutí (oproti rozhodnutiam uvedených taxatívne v § 368 ods. 2

Trestného poriadku), zatiaľ čo explicitne priznáva právo podať proti takému právoplatnému rozhodnutiu
dovolanie len jedinému subjektu, ktorým je minister spravodlivosti.

S ohľadom na uvedené najvyššiemu súdu nezostáva nič iné len skonštatovať, že o dovolaní obvineného
M. C. je potrebné rozhodnúť v zmysle § 382 písm. b) Trestného poriadku nakoľko je zrejmé, že bolo

podané neoprávnenou osobou.

Riadiac sa vyššie vyjadreným rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.