Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920202896
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6920202896.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža v právnej veci žalobcu: Ing. S. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX S. S., B. S. XXXX/X, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. JURKOVEC
ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, proti
žalovanému: SEKOPOL s. r. o., so sídlom 980 26 Lukovištia 148, IČO: 36 018 058, právne zastúpeného

Advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom 821 09 Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO:
36 807 915, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie kúpnej zmluvy a iné, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/39/2020-176 zo dňa 16. 02. 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného v kúpnej

zmluve so žalobcom ako kupujúcim k spoluvlastníckom podielom na nehnuteľnostiach evidovaných v
kat. úz. Lukovištia, na LV č. XXX v podiele 23/124, LV č. 592 v podiele 1/8 a LV č. XXX v podiele 1/4 za
kúpnu cenu 2.328 EUR, ktoré nehnuteľnosti žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.
09. 2017 a vkladu č. V2565/2017 zo dňa 19. 10. 2017 (výrok I.).

2. Na základe vzájomnej žaloby žalovaného nahradil prejav vôle žalobcu, že ako predávajúci uzatvára

so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku a ktorej
predmetom sú spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach evidovaných v kat. úz. Lukovištia, na LV č.
XXX v podiele XXX/XXXXX, LV č. XXX v podiele 1/64 a LV č. XXX v podiele 1/16 (výrok II.).

3. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 10. 2020 domáhal nahradenia vyhlásenia vôle
žalovaného, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim na skutkovom

základe, že žalovaný v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 29. 09. 2017, číslo vkladu V XXXX/XXXX,
povoleného dňa 19. 10. 2017 nadobudol do vlastníctva spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v Okrese Rimavská Sobota, obec Lukovištia, katastrálne územie Lukovištia zapísané
na LV č. XXX pod B15, LV č. XXX pod B8 a LV č. XXX pod B7 bez toho, aby tieto boli ponúknuté
ku kúpe žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobca
vyzval žalovaného, aby mu predmet kúpnej zmluvy v lehote 1 mesiaca previedol do vlastníctva za

identických podmienok, ako vyplývajú z kúpnej zmluvy. Žalovaný postavení spoluvlastníka, ktorého
spoluvlastnícke podiely boli napadnuté žalobou uplatnil vzájomnou žalobou nárok na spoluvlastnícky
podiel, ktorý žalobca nadobudol uplatnením predkupného práva od iného spoluvlastníka.

4. Okresný súd sa v súdenej veci najskôr zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania, ktorú
odmietol ako nedôvodnú, nakoľko začiatok premlčacej doby sa viaže na vklad vlastníckeho práva

nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do
katastra z titulu kúpnej zmluvy uzavretej medzi predchádzajúcou podielovou spoluvlastníčkou MáriouKurákovou a žalovaným ako nadobúdateľom spoluvlastníckych podielov sa uskutočnil dňa 19. 10. 2017,
všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť od nasledujúceho dňa 20. 10. 2017, a keďže žaloba
bola na súde podaná dňa 15. 10. 2020, žalobca uplatnil nárok na súde včas pred uplynutím premlčacej

doby.

5. Ďalej sa okresný súd na námietku žalovaného zaoberal otázkou, či sa môže jeden z podielových
spoluvlastníkov, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať prevodu celého prevedeného
podielu alebo len jeho pomernej časti podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. Okresný súd

dospel k záveru, že opomenutý spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez
predchádzajúcej dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu
celého podielu, a to ani v prípade, ak ostatní spoluvlastníci zostávajú v obrane svojich práv pasívni.
Podľa okresného súdu má takáto dohoda medzi spoluvlastníkmi prednostný charakter, pretože by
medzi nimi mohlo dôjsť k ľubovoľnej dohode. V súdenej veci sa žalobca domáha odkúpenia celého
spoluvlastníckeho podielu, teda väčšieho podielu, na aký by mal mať právo podľa svojho reálneho

spoluvlastníckeho podielu. Okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že nie je
oprávnený zasahovať do žaloby a obsahu kúpnej zmluvy. Rozsudkom môže prejav vôle žalovaného len
nahradiť alebo žalobu ako takú zamietnuť. Zamietnutím žaloby okresný súd prijal obranu žalovaného s
poukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz12.mája2009sp.zn.2Cdo/91/2008.

6. Okresný súd potom vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného, pretože z dokazovania mal preukázané,
že bolo porušené predkupné právo žalovaného na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09. 12. 202
medzi Jánom Vrábeľom a žalobcom. Žalovaný si vzhľadom na svoju vlastnú argumentáciu nárok uplatnil
len na pomerný podiel, pripadajúci na neho podľa veľkosti jeho skutočného podielu a v súlade s vyššie
uvedenými právnymi závermi rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/91/2008 .

7. Okresný súd na rozhodnutie vo veci aplikoval ust. § 101, § 140 a § 603 ods. 3, zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti

uznesenia okresného súdu o ich výške.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) CSP. Namietal záver okresného súdu o tom, že spoluvlastník, ktorého predkupné
právo bolo porušené, nemá právo sa domáhať prevodu celého spoluvlastníckeho podielu, ak je nad

rámec skutočného podielu, ktorý mu k veci patrí. Výklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, o ktoré okresný súd opieral svoje argumenty, nie je ústavne konformný, nakoľko vyžaduje od
spoluvlastníka realizáciu aktivít, ktoré robia úspešné vymoženie práv z porušenia predkupného práva
len ťažko realizovateľné. Napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne posúdenie právnej aplikácie výkladu
rozhodnutia najvyššieho súdu na skutkový stav súdenej veci. Žalobca dňa 13. 10. 2020 zistil, že na

liste vlastníctva č. XXX, k. ú. Lukovištia bolo porušené jeho právo, na základe čoho požiadal obidvoch
ďalších spoluvlastníkov (W. A. a žalovaného) listom zo dňa 13. 10. 2020 o prevody ich spoluvlastníckych
podielov. Má za to, že žalovanému dňom doručenia tejto výzvy, a to dňa 15. 10. 2020 vznikla povinnosť
mu príslušný nadobudnutý spoluvlastnícky podiel previesť. K prevodu spoluvlastníckeho práva žalovaný
nepristúpil a daný skutkový stav by v kontexte napadnutého rozhodnutia chránil subjekty porušujúce

predkupné právo na úkor spoluvlastníkov. Žalobca žiadal, aby odvolací súd posúdil rozhodnutia sp.
zn. 2Cdo/91/2008 v kontexte prejednávanej veci. Pokiaľ sa výklad súdu odvoláva na ochranu práv
ostatných spoluvlastníkov, ktorí sa svojho práva nedomohli, skutočnosť, že jediný zo spoluvlastníkov
uplatnil predkupné právo a nadobudol podiel ostatným spoluvlastníkom neznemožňuje následne od
neho žiadať prevedenie príslušnej časti nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu, čo je však vylúčené

u spoluvlastníkov, voči ktorým sa nadobúdateľ domohol úspešne porušenia predkupného práva, a tak
malo byť judikované voči žalovanému. Ochrana predkupného práva bola, nespravodlivo voči žalobcovi,
poskytnutá subjektu porušujúcemu predkupné právo žalobcu. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a priznal žalobcovi celý uplatnený nárok, alebo ho
alternatívne zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je úlohou odvolacieho súdu korigovať nesprávne
sformulovaný žalobný návrh, hoci by žalobca z pohľadu hmotného práva aj mohol mať nárok na
čiastočný úspech v spore, ak by žalobca žaloval správne. Okresný súd sa v napadnutom rozsudkudostatočnýmalogickýmspôsobomvysporiadalsovšetkýmipodstatnýmiotázkami,ktorévkonanívznikli.
Zároveň okresný súd rozhodol v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
čím splnil svoju povinnosť aplikovať výklad práva poskytnutý vyššou súdnou autoritou. Žalovaný sa v

celom rozsahu stotožňuje so závermi napadnutého rozsudku okresného súdu a navrhol, aby odvolací
súd odvolanie žalobcu posúdil ako nedôvodné.

10. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného doplnil, že ust. § 140 OZ bolo okresným súdom
vyloženénesprávne,pretožežalovanýmalzákonnúpovinnosťpreviesťnažalobcucelúčasťpríslušného

spoluvlastníckeho podielu. Žalobca odo dňa 13. 10. 2020 už nemohol realizovať dohodu o výkupe
spoluvlastníckych podielov, nakoľko od toho dňa boli obaja spoluvlastníci zapísaní na príslušnom liste
vlastníctva ako relatívne neplatní vlastníci (voči žalobcovi) v dôsledku predchádzajúceho porušenia
zákonného predkupného práva žalobcu. Ak žalobca nemohol realizovať dohodu o vykúpení, nemožno
urobiť záver, že mal žiadať iba o prevod časti spoluvlastníckych podielov, vlastnených dvoma relatívne
neplatnými spoluvlastníkmi, lebo takým výkladom dochádza k zmenšeniu práv žalobcu. Podľa žalobcu

je v súdenej veci potrebné ust. § 140 OZ vykladať tak, že dohodu spoluvlastníkov nemožno žiadať od
vlastníka na jeho úkor, ak je jediným spoluvlastníkom, ktorého vlastnícke právo nemožno spochybniť vo
vzťahu k ostatným spoluvlastníkom, ktorých vlastníctvo je naopak možné napadnúť z titulu porušenia
predkupnéhopráva.Žalobcapretožiadal,abyodvolacísúdrozhodolvsúladesjehoodvolacímnávrhom.

11. Žalovaný v replike uviedol, že ak sa žalobca chcel dovolať relatívnej neplatnosti proti žalovanému
alebo inému spoluvlastníkovi, je potrebné tak učiniť voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Právne
účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastávajú až dôjdením všetkým subjektom. Žalobca sa teda
mal dovolávať relatívnej neplatnosti aj voči pani A., ktorá na žalovaného previedla spoluvlastnícky
podiel. To, že sa žalobca úspešne domohol svojho práva voči p. XX. Krajský, ktorý previedol celý

spoluvlastnícky podiel na žalobcu neznamená, že tak musí urobiť aj žalovaný.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. §
379 a § XXX CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a), písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, pretože na rozhodnutie o vzájomnej žalobe neboli splnené procesné podmienky a okresný
súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie potrebné dokazovanie.

13. V posudzovanej veci dvaja spoluvlastníci porušili predkupné právo žalobcu. Žalobca sa s jedným
nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu dohodol na prevode celého podielu, ktorý bol nadobudnutý

porušením predkupného práva. S iným nadobúdateľom (žalovaným) sa nedohodol a preto ho žaloval o
nahradenie prejavu vôle na prevod celého podielu, ktorý žalovaný nadobudol porušením predkupného
práva. Žalovaný v rámci obrany namietal v zmysle judikátu sp. zn. 2Cdo 91/2008, že žalobca mal
žalovať len na prevod pomernej časti sporného podielu a takouto obranou dosiahol, že okresný súd
žalobu zamietol.

14. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo91/2008
zo dňa 12. 05. 2009, ktoré bolo dôvodom zamietnutia žaloby a ktoré aplikoval okresný súd na
vzájomnú žalobu, spoluvlastník môže uplatňovať len nárok na pomernú časť podielu podľa veľkosti
svojho spoluvlastníckeho podielu... a (v prípade pasivity ostatných spoluvlastníkov) nadobúdateľovi

(žalovanému) pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí sa
prevodu nedomáhali. ... keďže mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má
spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi
pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí
by sa prevodu nedomáhali.

15. Naproti judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá vychádza z rovnakej právnej úpravy
(porovnaj napr. 33 Cdo 603/2008, tiež ako Rc 75/2010 a taktiež 22 Cdo 2358/2010) prijala výklad,
ktorýzodpovedáprávnemuposúdeniu,ktoréuviedolžalobca:Předkupníprávospoluvlastníků,kteřípodíl
(resp. tu jeho ideální část, která by na ně připadala, kdyby zákonné předkupní právo uplatnili) vykoupit

nechtějí, „přiroste“ ostatním spoluvlastníkům. To platí i v případě, že prodávající spoluvlastník poruší
předkupní právo více spoluvlastníků, a někteří z nich dají najevo, že nárok z porušení předkupního práva
uplatnit nechtějí. Přitom není třeba, aby byla o neuplatnění uzavřena výslovná dohoda; postačí, když
spoluvlastník dá zřetelně, byť i konkludentně, najevo, že předkupní právo uplatnit nechce.16. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone

predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

17. Ustanovenie § 140 OZ upravuje vzťahy medzi spoluvlastníkmi a preto sa druhá veta § 140 OZ
uplatní iba pri prevode podielu medzi spoluvlastníkmi. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, spoluvlastnícky
podiel sa rozdelí medzi zostávajúcich spoluvlastníckov pomerom ich spoluvlastníckych podielov, pričom

tento pomer sa určí bez podielu, ktorý pripadá na rozdeľovaný spoluvlastnícky podiel.

18. Ak prevodom spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu dochádza k porušeniu predkupného práva,
ide o právny vzťah zostávajúcich spoluvlastníkov k „novému“ spoluvlastníkovi. Právna úprava § 140 OZ
nerieši kolíziu práv spoluvlastníkov pri porušení predkupného práva treťou osobou, ktorá nadobudla
spoluvlastnícky podiel porušením predkupného práva a spor spoluvlastníka (spoluvlastníkov) a tretej

osoby rieši judikatúra súdov výkladom § 140 OZ v spojení s § 40a OZ a § 603 OZ.

19. Judikát najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 91/2008 rieši legitímny záujem aktívnych spoluvlastníkov na
spore s treťou osobou tak, že môžu vzťahovať svoj nárok na prevádzaný sporný spoluvlastnícky podiel
len v pomere k spoluvlastníckym podielom pasívnych spoluvlastníkov, ktorí sa prevodu nedomáhali. Z

uvedeného vyplýva záver, že hoci tretia osoba nadobudla celý spoluvlastnícky podiel porušením práva,
v prípade sporu z porušenia predkupného práva by mal nový spoluvlastník vždy možnosť nadobudnúť
tú časť podielu, ktorý pripadá na podiely pasívnych spoluvlastníkov, ktorí predkupné právo nežalovali.

20.1. Žalobca odôvodnil žalobu a odvolanie tým, že druhá veta § 140 OZ upravuje pomer

rozdelenia sporného spoluvlastníckeho podielu iba medzi tými spoluvlastníkmi, ktorí uplatnili porušenie
predkupného práva a neprihliada sa na podiely, ktoré by mohli uplatniť pasívni spoluvlastníci, ktorí ale
predkupné právo neuplatnili. Keďže predkupné právo uplatnil iba žalobca, celý sporný podiel má právo
vykúpiť a tým zabrániť vstupu nového spoluvlastníka.
20.2. Takýto záver platí pri mimosúdnej dohode, ale neplatí podľa judikátu sp. zn. 2Cdo91/2008, ktorým

zdôvodnil zamietnutie žaloby okresný súd.
21.1. Judikatúra súdov je ustálená v tom, že dotknutý spoluvlastník má právo voľby žalovať relatívnu
neplatnosť právneho úkonu alebo nahradenie prejavu vôle. Tieto právne prostriedky uplatnenia práva
sa navzájom vylučujú a majú rozdielne účinky, hoci majú sledovať rovnaký účel.
21.2. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 208/2019, ktoré bolo publikované pod

č. R 5/2022, účelom predkupného práva, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel a spôsob
jeho realizácie, vylučuje čiastočnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu. V odôvodnení uvedeného
rozhodnutia sa uvádza, že oprávnený spoluvlastník má možnosť výberu, kumulácia právnych možností
je vylúčená. V prípade úspešnosti žaloby o relatívnu neplatnosť právneho úkonu sa hľadí, akoby k nemu
nedošlo,dochádzaknavráteniuvecidopôvodnéhostavu. Následkomjeneplatnosťcelejkúpnejzmluvy,

nakoľko je potrebné vychádzať z rozsahu jej predmetu a nie z pomeru podielov žalobcov na dotknutej
nehnuteľnosti. Z toho dôvodu sa nemožno dovolávať žaloby o nahradenie prejavu vôle od nadobúdateľa.
21.3. Rozhodnutie sp. zn. 2Cdo 91/2008 rešpektuje (legalizuje) porušenie predkupného práva v
tom, že žalujúci spoluvlastník koná sám za seba iba v pomere svojho spoluvlastníckeho podielu a
tretia osoba vždy nadobudne pomernú časť spoluvlastníckeho podielu. Nedáva odpoveď na riešenie

oprávneného záujmu dotknutého spoluvlastníka, ktorý môže nového pristupujúceho spoluvlastníka
vylúčiť iba určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, v ktorej uplatní relatívnu neplatnosť podľa
§ 40a OZ, kedy celý spoluvlastnícky podiel zostáva spoluvlastníkovi, ktorý predkupné právo porušil
a ktorý v spoluvlastníctve zostať nechcel. Z judikátu sp. zn. 2Cdo91/2008 vyplýva, že žalobca môže
zabrániť tretej osobe nadobudnúť spoluvlastnícky podiel iba v prípade, ak žaluje relatívnu neplatnosť

právneho úkonu.

22. Pokiaľ z porušenia predkupného práva podľa právnej úpravy § 140 v spojení s § 40a OZ súdy
vyvodili, že tretia osoba nemôže nadobudnúť spoluvlastnícky podiel, potom z tej istej normy § 140
ale v spojení s § 603 OZ nemožno vyvodiť, že pomernú časť spoluvlastníckeho podielu tretia osoba

nadobudnúť môže, a to len z dôvodu voľby žalobného nároku dotknutého spoluvlastníka. Ak je účelom
právnej úpravy § 40a OZ a § 140 OZ vylúčiť tretiu osobu zo spoluvlastníctva, potom výsledok nemôže
závisieť iba od voľby žaloby. Nie je udržateľný záver, aby dotknutý spoluvlastník nemal inú možnosť,
ako domáhať sa (aj opakovane) relatívnej neplatnosti právneho úkonu, inak nezabráni prevodu čo i lenčasti spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu. Takýto postup by bol vzhľadom na množstvo drobných
spoluvlastníckych podielov nehospodárny a neudržateľný.

23. Porušenie predkupného práva prevodom spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu je postihnuté
„iba“ relatívnou neplatnosťou právneho úkonu kúpnej zmluvy na strane nového spoluvlastníka, ktorý
nadobudol sporný spoluvlastnícky podiel. V prípade kolízie práv uplatnených spoluvlastníkmi z
porušenia predkupného práva voči tretej osobe môže nastať situácia, keď jeden spoluvlastník žaluje
relatívnu neplatnosť a druhý spoluvlastník žaluje o nahradenie prejavu vôle. V tom prípade sa neuplatní

§ 140 veta druhá OZ a spoluvlastník žalujúci nahradenie prejavu vôle nenadobudne pomernú časť
spoluvlastníckeho podielu, lebo takýto prevod podielu z tretej osoby negujú (znemožňujú) účinky
dovolania sa neplatnosti právneho úkonu na strane tretej osoby. Teda celý spoluvlastnícky podiel
zostane na spoluvlastníkovi, ktorí porušil predkupné právo, ako dôsledok žaloby spoluvlastníka, ktorý
žaloval relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Účinky neplatnosti právneho úkon majú prednosť pred
právom spoluvlastníka, ktorý žaloval na základe práva vykúpiť spoluvlastnícky podiel.

24.1. Ak vyzvaný spoluvlastník predkupné právo neuplatní, jeho predkupné právo porušené nie je. Z
rozhodovacej činnosti súdov z porušenia predkupného práva vyplýva, že pasívni spoluvlastníci nie sú
prevodom spoluvlastníckeho podielu dotknutí, pretože ich spoluvlastnícke podiely sa nemenia. Pasivita
spoluvlastníka má rovnaké dôsledky aj v prípade, keď predkupné právo porušené bolo a pre pasívneho

spoluvlastníka je nerozhodné, či podiel prirastie žalujúcemu spoluvlastníkovi, alebo tretej osobe.
24.2. Ochrana pasívneho spoluvlastníka je zabezpečená v § 140 OZ. Dotknutému pasívnemu
spoluvlastníkovi nič nebráni od spoluvlastníka, ktorý nadobudol celý spoluvlastnícky podiel (tým, že
sa dovolal porušenia predkupného práva voči tretej osobe) požadovať, aby na neho (na pasívneho
spoluvlastníka) previedol pomernú časť podielu. Presne takéhoto práva sa domáha v posudzovanej

vecižalovanývzájomnoužalobou,kdejealeotázkavecnejlegitimáciežalovaného závislánarozhodnutí
o žalobe žalobcu.
25.1. Okresný súd vyložil právne závery judikátu 2Cdo91/2008 na ochranu pasívnych spoluvlastníkov
tak, že nie žalovaný, ktorý porušil predkupné právo pasívnych spoluvlastníkov, ale žalujúci spoluvlastník
nesie zodpovednosť za preukázanie toto, že právo pasívnych spoluvlastníkov nebolo porušené.

25.2. Týmto záverom bez ďalšieho legitimuje protiprávnosť, vyplývajúcu z porušenia predkupného práva
voči pasívnym spoluvlastníkom. Voči aktívnemu spoluvlastníkovi, ktorý porušenie predkupného práva
na celý spoluvlastnícky podiel uplatnil, požaduje súhlas spoluvlastníkov, ktorým nič nebráni, v zmysle §
140 OZ uplatniť právo voči žalobcovi ako spoluvlastníkovi, ktorý nadobudne celý spoluvlastnícky podiel.
25.3. Ochrana mlčiacich spoluvlastníkov nemôže byť na prospech tretej osoby, ktorá by spoluvlastnícky

podiel, resp. jeho pomernú časť mohla vždy nadobudnúť iba porušením predkupného práva, ak k
výslovnej dohode spoluvlastníkov nedôjde. Inými slovami porušiteľ predkupného právane nemôže
nadobudnúť právo len z dôvodu, že sa všetci spoluvlastníci na prevode sporného podielu nedohodli.

26. Riešením ochrany záujmu pasívnych spoluvlastníkov nie je to, že žalujúci spoluvlastník môže

nadobudnúť iba pomernú časť spoluvlastníckeho podielu. Takýto záver z § 140 v spojení s § 40a OZ
a vzhľadom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 208/2019 ( R 5/2022) nevyplýva.

27.1. Ochranu pasívneho spoluvlastníka zabezpečuje samotná právna úprava § 140 OZ. Súdne
rozhodnutie nemôže prejudikovať autonómnu vôľu pasívnych spoluvlastníkov, ktorí majú vlastné

prostriedky právnej ochrany.
27.2. Výkladom právnej úpravy možno dospieť k záveru že jej účelom je, aby žalovanému, ktorý
nadobudol sporný spoluvlastnícky podiel porušením predkupného práva nezostalo nič a aby pomer
spoluvlastníckych podielov vyriešili spoluvlastníci medzi sebou, ak majú na tom záujem. Z § 140 OZ
vyplýva legitímny záujem doterajších spoluvlastníkov, ktorým porušenie predkupného práva, aj podľa

doterajšej rozhodovacej činnosti súdov, nemôže byť na ťarchu.
27.3. Účelom právnej úpravy § 140 OZ a predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu je to, aby
spoluvlastnícky podiel nadobudli doterajší spoluvlastníci, pretože účelom predkupného práva je vylúčiť
tretie osoby. Mlčanie pasívnych spoluvlastníkov, ktorí sa nedomáhajú porušenia predkupného práva, nie
je možné vykladať v prospech toho, kto porušil predkupné právo.

27.4. Nemá lepšie právne postavenie ten, kto právo porušil, ako dotknutý žalobca alebo pasívny
spoluvlastník. Nemožno poskytnúť väčšiu ochranu tomu, kto porušil právo proti tomu, kto sa ujmy z
porušenia práva dovoláva.28.1. Odvolací súd uzatvára, že námietka vykúpenia spoluvlastníckeho podielu len v pomere k celku
(§140, veta druhá OZ) patrí len dotknutému spoluvlastníkovi, nie osobe, ktorá porušila predkupné
právo. Žalobca nie je povinný preukázať, že k dohode spoluvlastníkov došlo, lebo práve v dôsledku

neexistencie dohody došlo k porušeniu predkupného práva a okrem toho, ostatným spoluvlastníkom
zostáva spoluvlastnícky podiel a predkupné právo zachované v rovnakom pomere ako mali doteraz.
28.2. Každý spoluvlastník koná sám za seba, preto sa pravidlo pomerného výkupu podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu uplatní v prípade porušenia predkupného práva iba ak právo výkupu proti
nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu uplatní aj ďalší spoluvlastník.

29. Dotknutý spoluvlastník žalobou o nahradenie prejavu vôle realizuje nútený výkup spoluvlastníckeho
podielu za rovnakých podmienok, za ktorých spoluvlastnícky podiel nadobudol žalovaný. Do pomeru
podľa veľkosti doterajších spoluvlastníckych podielov sa rozdelí medzi žalujúcich spoluvlastníkov celý
vykupovaný spoluvlastnícky podiel.

30. Odvolací súd dodáva, že predkupné právo spoluvlastníkov ako vecné právo by nemalo hospodársky
význam, ak by spoluvlastníci museli rešpektovať vytváranie drobných spoluvlastníckych podielov
vo vlastníctve osôb, ktoré porušili predkupné právo. Žaloba o nahradenie prejavu vôle, vyžadujúca od
žalobcu preukázanie dohody spoluvlastníkov stráca význam, pretože z hľadiska hospodárenia s vecou
a zápisu do katastra nehnuteľností je podstatné to, v akom pomere nadobudne spoluvlastnícky podiel

žalujúci spoluvlastník. Vytváranie spoluvlastníckeho podielu, ktorý vznikol porušením predkupného
práva je popretím autonómie spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou. Ak by mohol
dotknutý spoluvlastník žalovať len pomernú časť spoluvlastníckeho podielu, potom by mohli byť
predmetom sporu aj určenie pomeru veľkosti spoluvlastníckeho podielu, cena, ďalšie zmluvné
podmienky.

31. Okresný súd v ďalšom konaní vzhľadom na právne závery odvolacieho súdu znovu posúdi žalobný
nárok. V tej súvislosti sa vysporiada s otázkou, prečo majú byť žalovaný aj s odstupujúcim
spoluvlastníkom, ktorí spoluvlastnícke právo žalobcu porušili, v lepšom právnom postavení ako žalobca.

32.1. Okresný súd rozhodol o vzájomnej žalobe žalovaného, ktorý žaloval prevod pomernej časti
spoluvlastníckeho podielu, ktorý žalobca nadobudol mimosúdnou dohodou. Predmetom vzájomnej
žaloby je iný spoluvlastnícky podiel ako ten, ktorý požadoval od žalovaného žalobca.
32.2. Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
32.3. Podľa § 147 ods. 4 CSP vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú

splnené podmienky na spojenie vecí.
33.1. Okresný súd nemôže vychádzať z toho, že „vecná legitimácia“ žalovaného ako spoluvlastníka
bola zistená, len na základe neprávoplatného rozhodnutia o zamietnutí žaloby. Takúto vzájomnú žalobu
je povinný vylúčiť na samostatné konanie. Súd môže o nej konať a rozhodnúť až po právoplatnosti
rozhodnutiaožalobežalobcu.Okresnýsúdpredčasnýmrozhodnutímovzájomnejžalobenemalsplnené

procesné podmienky.
33.2. Okresný súd môže rozhodnúť o „vzájomnej“ žalobe žalovaného až po vyriešení otázky, či žalovaný
nadobudol alebo nenadobudol spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ je táto otázka sporná, súd môže rozhodnúť
o vzájomnej žalobe žalovaného až po právoplatnosti rozhodnutia, v ktorom právoplatne vyrieši otázku
spoluvlastníctva strán sporu, teda v prípade vzájomnej žaloby otázku aktívnej vecnej legitimácie.

34. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní

náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.