Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, February 26, 2023

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 11Cpr/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222212716
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Karol Fiľ
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2023:7222212716.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v spore žalobkyne: Ing. P. M., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. č.
XXX, B. nad C., zastúpenej: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., IČO: 36 860 930, so sídlom v
Košiciach, Kmeťova č. 24, proti povinnému: INTERPORT SERVIS, s.r.o., IČO: 36 202 011, so sídlom
Areál prekladisko Haniska, Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu spolu so žalobou vo veci samej - o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru dňa 23.12.2022 domáhala okrem vydania rozsudku vo veci samej, aby
súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť uhrádzať jej sumu 700,-eur mesačne, a to k
15. dňu každého mesiaca na jej bankový účet. Žalobkyňa so žalobou na preukázanie svojich tvrdení
predložila Okamžité skončenie pracovného pomeru, Oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na ďalšom

zamestnávaní, emailovú komunikáciu, 2 x faktúru a vyúčtovanie mzdy za mesiac 8/2022.

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že je matkou starajúcou sa o maloleté dieťa vo veku 13 rokov.
Spolu s ňou žije v spoločnej domácnosti aj otec maloletej, ktorý bol v minulosti taktiež zamestnancom
žalovaného, avšak aj s ním žalovaný ukončil pracovný pomer. S cieľom získania finančných prostriedkov
potrebných na zabezpečenie životných potrieb nielen pre seba, ale aj pre svoju dcéru, sa žalobkyňa

rozhodla vykonávať činnosť účtovníčky ako samostatne zárobkovo činná osoba. Dôvodom tohto
jej rozhodnutia bola tá skutočnosť, že ponuky na trhu práce nevyhovujú možnostiam žalobkyne,
nakoľko mnohokrát požadujú plynulú odbornú komunikáciu v cudzom jazyku, ktorý na požadovanej
úrovni žalobkyňa neovláda. Žalobkyňa sa v súčasnosti snaží nadviazať kontakty s obchodnými
partnermi, avšak nakoľko je začínajúcou podnikateľkou, nie sú jej príjmy z tejto činnosti dostatočné na
zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne pre ňu a jej dcéru a výdavky na bežné potreby sú financované z

úspor. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) umožňuje rozhodnutie súdu,
ktorým tento uloží povinnosť zamestnávateľovi poskytnúť aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie
pracovnéhopomeruanavrhovateľsozávažnýchdôvodovnepracuje,pričomvzmysleodbornejliteratúry
sa za takéto dôvody považuje aj situácia objektívneho nedostatku pracovných príležitostí. Príjem
žalobkyne predstavuje 0,-eur, pričom bežné výdavky na zabezpečenie jej a dcérinej dôstojnej životnej
úrovne predstavujú sumu 700,-eur. Žalobkyňa v súčasnosti nemá garanciu od žiadneho obchodného

partnera o budúcej spolupráci a podľa nej nie je isté ani to, či sám žalovaný nebude v budúcnosti konať
tak, že bude budúcich potenciálnych obchodných partnerov zavádzať nepravdivými tvrdeniami o nej.
Suma 700,-eur požadovaná týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje menej
než polovicu mesačného príjmu žalobkyne, ktorý dosahovala počas pracovného pomeru u žalovaného,
ktorý podľa žalobkyne nezanikol. Žalovaný je úspešnou spoločnosťou s tržbami viac než 1.700.000,-
eur (za rok 2021), a preto má žalobkyňa za to, že nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom

rozsahu nedôjde k citeľnému zásahu do jeho finančnej situácie.3. Súd návrh posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325, § 326, § 132 ods. 1, § 327 § 328 a § 329 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. a) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby poskytla
aspoňčasťpracovnejodmeny,akideotrvaniepracovnéhopomeruanavrhovateľzozávažnýchdôvodov
nepracuje.
Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa§329ods.1,prváveta,CSPsúdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

5. 5.1. V súlade s § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú
splnené základné predpoklady podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky sú alternatívne
formulované ako potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo obava, že exekúcia bude ohrozená

(kumulácia nie je vylúčená). Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ(ka) neodkladného opatrenia
povinný(á) osvedčiť. Procesné zabezpečenie má mať pritom vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu
hmotnoprávnemu nároku. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a
spravidlabeznariadeniapojednávania,bezvýsluchuabezvyjadreniaprotistrany,zprocesnéhohľadiska
je zásadným determinantom obsah samotného návrhu.

5.2. Súd tak musí vždy objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho
vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov.

5.3. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením,

pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

5.4. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery súd musí nevyhnutne skúmať aj

splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa neodkladného opatrenia, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

5.5. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery v zmysle § 325 ods. 2 písm. d)

CSP je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe
odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie podľa tohto ustanovenia bude spravidla opodstatnené,
ak navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

6. Z obsahu návrhu žalobkyne je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. a) CSP. Predpokladom pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia
však je, že zamestnanec (resp. bývalý zamestnanec) nepracuje zo závažných dôvodov a nemá žiadeniný príjem (napr. z podnikania, invalidný dôchodok, starobný dôchodok atď.). Otázku, čo sú to závažné
dôvody, pre ktoré žalobca nepracuje, zákon výslovne nerieši a súd ju musí posudzovať vzhľadom na
konkrétne okolnosti toho - ktorého prípadu (bod 20. odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Trenčíne

spis. zn. 6CoPr/2/2019).

7.Zobsahunávrhužalobkynenanariadenienanariadenieneodkladnéhoopatrenia,akoajzpriloženého
Okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 24.10.2022 okamžite
skončil pracovný pomer so žalobkyňou, a to z dôvodu opakovaného závažného porušovania pracovnej

disciplíny. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáha v tomto konaní určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Teda možno
konštatovať, žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, keď predmetom
konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne ako zamestnanca zo strany
žalovaného ako zamestnávateľa.

8. Žalobkyňa však v konaní neosvedčila naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán formou
nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. a) CSP.

9. Žalobkyňa odôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. a) CSP svojou
nepriaznivou finančnou situáciou. Ako začínajúca podnikateľa má totiž nulový príjem, momentálne nemá

garanciu od žiadneho obchodného partnera o budúcej spolupráci a navyše podľa žalobkyne nie je isté
ani to, či žalovaný nebude v budúcnosti konať tak, že bude budúcich možných obchodných partnerov
zavádzať nepravdivými tvrdeniami. Rozhodnutie podnikať, t.j. vykonávať účtovníčku ako samostatne
zárobkovo činná osoba, žalobkyňa odôvodnila tým, že ponuky na trhu práce nevyhovujú jej možnostiam,
nakoľko mnohokrát požadujú plynulú odbornú komunikáciu v cudzom jazyku, čo ona nespĺňa a získaním

nezávislosti od rozhodnutí zamestnávateľa, pričom poukázala na negatívnu skúsenosť s nekorektným
správaním sa žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý zásadným spôsobom zasiahol do jej finančnej a
sociálnej istoty.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu

závažných dôvodov, pre ktoré nepracuje. Žalobkyňa totiž nepredložila žiadny dôkaz o tom, že
sa nemohla zamestnať pre objektívny nedostatok príležitostí. Napokon už zo samotného tvrdenia
žalobkyne vyplýva, že nie všetky pre ňu vhodné ponuky na trhu práce vyžadujú plynulú komunikáciu
v cudzom jazyku. Samotná žalobkyňa totiž uviedla, že mnohokrát (teda nie v každom prípade) je
vyžadovaná plynulá komunikácia v cudzom jazyku. Žalobkyňa neosvedčila žiadnym spôsobom, že

sa vôbec pokúsila získať zamestnanie, že podmienkou získania zamestnania bola znalosť cudzieho
jazyku a ani to, že pre nedostatočnú znalosť cudzieho jazyka nebola prijatá do zamestnania resp.
aspoň, že sa nemohla zúčastniť výberového konania. Zároveň súd nepovažuje získanie nezávislosti
od zamestnávateľa za závažný dôvod, pre ktorý žalobkyňa nemôže pracovať. Nejde totiž o objektívnu
skutočnosť, pre ktorú by žalobkyňa nemohla pracovať, ale o skutočnosť subjektívneho charakteru, pre

ktorú sa žalobkyňa rozhodla začať podnikať.

11. Ani tvrdenie žalobkyne, že je začínajúcou podnikateľkou bez príjmu a momentálne bez obchodných
partnerov, neobstojí, nakoľko živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom
mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku, pričom živnostník/podnikateľ nesie riziko

podnikateľskéhoneúspechu,ktoréhobežnýmdôsledkomjestrataakohospodárskyvýsledokpodnikania
(nižší zisk, zníženie obratu, pokles majetku a pod.). Žalobkyňa sa rozhodla podnikať zo subjektívnych
dôvodov (objektívnosť dôvodov, pre ktoré sa žalobkyňa rozhodla podnikať ako napr. nedostatok
pracovných príležitostí nebola osvedčená) a preto nesie aj riziko podnikateľského neúspechu. Tvrdenie
žalobkyne o tom, že by žalovaný mohol v budúcnosti zavádzať potenciálnych obchodných partnerov

žalobkyne nepravdivými informáciami, súd považuje za špekulatívne. Žalobkyňa neuviedla žiadne
konanie žalovaného, z ktorého by sa dal vyvodiť takýto záver a ani toto svoje tvrdenie nepodložila
žiadnymi dôkazmi.

12. Žalobkyňa taktiež nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy, ktorými by osvedčila svoju nepriaznivú

majetkovú situáciu, resp. majetkovú situáciu svojej rodiny. Z podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa má určité ňou nešpecifikované úspory, z ktorých
čerpá a že žije v domácnosti s otcom jej dieťaťa, pričom z návrhu nevyplýva, že otec jej dieťaťa je
momentálne bez príjmu. Navyše žalobkyňa tiež dostatočným spôsobom nevysvetlila, prečo sa rozhodlazačať s podnikaním a znášať tak riziko podnikateľského neúspechu v čase, kedy nemala žiadnych
potenciálnych obchodných partnerov a ani garanciu možnej budúcej spolupráce s nimi, hoci zjavne
spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti (z Okamžitého skončenia pracovného pomeru

vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného od roku 2001, t.j. bola poistená v nezamestnanosti
minimálne od roku 2001). Dávkou v nezamestnanosti totiž mohla žalobkyňa zabezpečiť pre svoju
rodinu peňažné prostriedky potrebné na preklenutie neistého obdobie bez príjmu, t.j. obdobia od straty
zamestnania do získania prísľubu možnej spolupráce s jej budúcimi obchodnými partnermi.

13. Súd vzhľadom na uvedené teda dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neosvedčila splnenie
predpokladov, ktoré zákon vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 328 ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný
súd Košice II (§ 357 písm. d/ CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).