Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Cb/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204165
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2019:3617204165.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so

sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Emília Rešetková Romi plus,
s miestom podnikania Bánovce nad Bebravou, Jána Bottu 379/3, IČO:44 000 791, zast. JUDr. Pavol
Trnka, advokát, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského 1322/16, IČO: 31 142 371, v konaní
o zaplatenie 11.746,45 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 16.10.2017 domáhal zaplatenia 11.746,45 € s

príslušenstvom a náhrady trov konania.

2.Žalobuzdôvodniltým,žežalobcajeprevádzkovateľomdistribučnejsietezemnéhoplynunaúzemíSR.
Žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste v Partizánskom na adrese Víťazná 394/44 (ďalej
len ako „odberné miesto“). Dňa 03.11.2015 bola na odbernom mieste vykonaná kontrola počas ktorej
poverení zamestnanci nadobudli podozrenie z neoprávnenej manipulácie s meradlom, čím malo dôjsť
k poškodeniu meradla. Z tohto dôvodu meradlo zdemontovali a bolo zaslané na posúdenie znalcovi.

Znalec Ing. Peter Liška (ďalej len ako „znalec“) v znaleckom posudku uviedol, že zabezpečenie meradla
- plomba, ako aj kryt číselníka meradla boli poškodené. Vzhľadom na uvedené zo strany žalovanej došlo
k neoprávnenému odberu plynu v období od 11.12.2014 do 02.11.2015 (327 dní). Pri výpočte škody
nemožnobraťdoúvahy stavspotrebyplynunameranýpočítadlom.Pretožalobcaškoduvyčíslilvzmysle
vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Ministerstva Hospodárstva SR (ďalej len ako „vyhláška“).

3. Ako dôkazy navrhol vykonať: zápis zo dňa 03.11.2015 o vykonanej kontrole; fotografie z kontroly;

montážny list meradla zo dňa 03.11.2015; znalecký posudok; vyúčtovanie škody a výpočet škody +
cenník externých služieb.
4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 3Cb/36/2017-34 zo dňa 23.01.2018, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

5. Žalovaná dňa 05.02.2018 doručila tunajšiemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor
protivyššieuvedenémuplatobnémurozkazu.Odporzdôvodnilatým,ženaodbernommiestesarozhodla

začať s vykurovaním dňa 31.10.2015, pričom manžel sa snažil uviesť do prevádzky plynový kotol, na
druhý deň po vyhorení plynu v potrubí zistil, že objekt vykurovaný nie je a v domnení, že je vadný
kotol, objednal jeho opravu u firmy Rekos spol. s r.o., Partizánske, ktorej pracovníci kotol aj rozobrali a
zistili, že je v poriadku. Z tohto dôvodu manžel oznámil poruchu dodávateľovi plynu, pričom ešte dňa01.11.2015 prišiel poruchu odstrániť jeho pracovník, ktorý najskôr konštatoval, že plynové hodiny sú v
poriadku, po telefonickej konzultácii s S. U. z firmy Rekos, spol. s.r.o. a následnej niekoľko minútovej
pracovnej činnosti v mieste meradla plynu konštatoval poruchu s tým, že meradlo treba vymeniť. Aj

keď podľa zistenia manžela mal v motorovom vozidle náhradné meradlo, výmenu sám nevykonal, ale
k tejto došlo až dňa 02.11.2015 už iným pracovníkom dodávateľa plynu. Ten výmenu vykonal bez
toho, aby nás upozornil na akýkoľvek neoprávnený zásah do zabezpečenia meradla a o údajnom
neoprávnenom zásahu sa dozvedela až po doručení vyúčtovania škody a výzvy na jej úhradu. Aj keď
s určitosťou nemôže tvrdiť, že plomba na meradle bola poškodená práve dňa 01.11.2015 pracovníkom

dodávateľa plynu, ktorý po nahlásení poruchy prišiel problém riešiť ako prvý. je absurdné predpokladať
neoprávnenú manipuláciu zo strany odberateľa plynu (žalovanej), keďže tento sám poruchu nahlásil
a inicioval tak aktivitu zo strany žalobcu, pri ktorej tento zistil poškodenie zabezpečenia meradla. K
vyššie uvedeným skutočnostiam navrhuje vypočuť manžela. Odhliadnuc od okolností Ing. K. Leškom v
jeho znaleckom posudku č. 664/PL-2015 zo dňa 22.11.2015 zisteného poškodenia plomby plynomeru
na vyššie označenom odbernom mieste žalovaného opísaných vyššie, je presvedčená, že žalobca

nemôže uniesť dôkazné bremeno ohľadne vzniku žalobou uplatnenej škody z titulu neoprávneného
odboru plynu. Z vyššie citovaných ust. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike je totiž zjavné, že nárok
na náhradu škody by žalobcovi mohol vzniknúť len za predpokladu preukázania, že škoda skutočne
vznikla. To, že k žiadnemu vzniku škody nedošlo, potvrdzujú údaje o spotrebe plynu za predchádzajúce
roky. Za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 bol zaznamenaný odber plynu v množstve 1.146 m3

a za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 v množstve 1.228 m3 je podľa stavu meradla v čase jeho
výmeny za obdobie od 01.01.2015 do 03.11.2015 zaznamenaný odber v množstve 1.333 m3 . Tieto
skutočnosti iba potvrdzujú, že plynomer na uvedenom odbernom mieste zaznamenával skutočný odber
plynu, keď v kritickom období dochádza dokonca k zaznamenaniu zvýšeného odberu. Podotýka, že
žalobcom podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. vypočítaná škoda vychádza z odberu v objeme viac ako 20-

násobne vyššieho, než bol reálny odber v obdobiach, kedy bol odber nespochybniteľne vykazovaný
presne. Zároveň namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže plyn jej na základe uzavretej zmluvy
dodával subjekt rozdielny od žalobu a škoda, preto ak by v teoretickej rovine vznikla, nemohla vzniknúť
v majetkovej sfére žalobcu.

6. Ako dôkazy navrhol vykonať: svedecká výpoveď manžela žalovanej; faktúra č. 7451041762 zo dňa
20.03.2013; faktúra č. 7449159327 zo dňa 21.03.2014 a faktúra č. 7426191436 zo dňa 12.01.2015.

7. Súd uznesením č.k. 3Cb/36/2017-54 zo dňa 21.02.2018 zrušil platobný rozkaz a po právoplatnosti
tohto uznesenia pokračoval ďalej v konaní.

8. Dňa 08.03.2018 doručil žalobca vyjadrenie k odporu žalovanej. Uviedol, že určujúcim kritériom pre
posúdenie, či došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike zistenie a preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom
a tiež preukázanie, že došlo k odberu zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením. Obe
skutočnostižalobcavžalobepreukázal,atoznaleckýmposudkom,vktoromznalecjednoznačnepotvrdil

poškodenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, a tiež rozdielnym stavom spotreby
na meradle, keďže na fotografii meradla zo dňa kontroly 03.11.2015 bol stav spotreby vyšší než pri
poslednom fyzickom odpočte dňa 10.12.2014. Nižší stav spotreby dňa 10.12.2014 (7.063 m3) oproti
spotrebe dňa 03.11.2015 (8.543 m3) potvrdzuje navyše aj faktúra č. 7426191436 za obdobie 19.03.2014
- 31.02.2014, ktorú žalovaná priložila k odporu. Ide o objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť

bez zreteľa na zavinenie, čo vyplýva aj zo samotnej formulácie, že je to odber plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V tomto prípade preto odberateľ
zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, i keď porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Uvedená
argumentácia vychádza, okrem iného, aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1

Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009. K vzniknutej škode a príčinnej súvislosti ďalej uvádza, že žalobca
prevádzkuje distribučnú sieť ktorou sa dopravuje zemný plyn do odberného miesta žalovanej. Za
dodané a spotrebované množstvo zemného plynu však žalovaná neplatí žalobcovi, pretože žalobca s
odberateľmi zemného plynu nevstupuje do zmluvných vzťahov. Žalovaná za dodaný a spotrebovaný
zemný plyn platí na základe zmluvy o dodávke zemného plynu svojmu dodávateľovi zemného plynu, a

to na základe údajov o spotrebe, ktoré dodávateľovi poskytuje žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej
siete. Plynomer, ktorý žalovaná na svojom odbernom mieste používala, sa v zmysle zákona o metrológii
považuje za určené meradlo. Podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d) zákona o metrológii (v znení účinnom
ku 03.11.2015) platí, že poškodenie, pozmenenie, odstránenie alebo iné poškodenia overovacej, alebozabezpečovacej značky plynomera, t.j. plomby, spôsobuje zánik platnosti overenia určeného meradla.
Takéto meradlo následne nie je možné v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o metrológii ďalej používať a
súčasne nie je možné prihliadať ani na údaje o spotrebe uvedené na číselníku meradla. Žalobca preto

na účely určenia žalovaného odobratého množstva plynu v rozhodnom období nemohol použiť údaj o
spotrebovanom množstve plynu z plynomeru zdemontovaného u žalovanej dňa 03.11.2015. Nakoľko
podmienka podľa vyššie uvedeného písm. b) nebola splnená (meradlo nemalo platné overenie), plyn,
ktorý žalovaná odobrala po 10.12.2014 nepatril jej dodávateľovi, ale žalobcovi. Od svojho dodávateľa
zemného plynu preto žalovaná odobrala v rozhodnom období zemný plyn v objeme 0 m3 čo dodávateľ

zohľadnil vo vyúčtovacej faktúre pokrývajúcej obdobie od 11.12.2014 - 03.11.2015, resp. v k nej opravnej
faktúre. Navrhol predložiť opravnú faktúru od dodávateľa žalovanej. S ohľadom na to, že v čase
trvania neoprávneného odberu žalovaná odoberala zemný plyn patriaci žalobcovi z ním prevádzkovanej
distribučnej siete, žalobca má nepochybne za to, že v tomto prípade boli naplnené aj všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu - neoprávnený odber zemného plynu,
vznik škody - škoda spočíva v zmenšení majetkovej sféry žalobcu o sumu predstavujúcu cenu žalovanou

odobratého množstva plynu a nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s neoprávneným odberom,
ktoré by žalobca v prípade, ak by k neoprávnenému odberu u žalovanej nedošlo, nemusel vynaložiť.
Príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou - odberom zemného plynu, ktorý
sa klasifikuje ako neoprávnený, vznikla žalobcovi škoda tým, že takýto odber plynu nebol zo strany
dodávateľa zemného plynu fakturovaný a zo strany žalovanej uhradený, čím došlo k úbytku zemného

plynu z distribučnej siete žalobcu, avšak bez úhrady spotrebovaného množstva. A contrario -ak
by nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, nedošlo by k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu. V
prípade odberu plynu, ktorý ZoE nepovažuje za neoprávnený, by žalovaná odoberala plyn patriaci jej
dodávateľovi zemného plynu.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne Ing. Z. A., výsluchom
svedkyne F.. V. X., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Na pojednávaní dňa 04.09.2018 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a
svojom vyjadrení k odporu žalovanej.

11. Na pojednávaní dňa 04.09.2018 právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca nie je aktívne
legitimovaný v spore, neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu vznikla škoda a z procesných, ale aj
dôkazných dôvodov namieta tiež tvrdenie, že poškodenie zabezpečenia je zároveň jeho porušením tak,
ako to má na mysli § 82 ods. 1 písm. d) Zák. o energetike. K otázke aktívnej legitimácie: žalovaná

mala uzavretú zmluvu o odbere plynu s rozdielnym subjektom od žalobcu, so Slovenským plynárenským
priemyslom, a.s. (ďalej len ako „dodávateľ“). Ten jej, ako to vyplýva čiastočne z predložených dokladov
a ako to vyplynie z dodatočne predložených dokladov, tak ako ich predloženie žiadal aj žalobca v
žalobe, v čase od 01.01.2013 až do 12.09.2016 dodával žalovanej plyn, ktorý jej fakturoval zálohovo
a následne potom, či už jedenkrát ročne, alebo viackrát za rok zúčtovával. Z tvrdenia uvedeného v

žalobe by malo vyplynúť, že za kritické obdobie zmluvný partner žalovanej vykazuje nulovú dodávku
plynu a pokiaľ aj plyn za toto obdobie fakturoval, domnieva sa žalobca, že táto faktúra bola stornovaná.
Žalovaná neeviduje žiadnu storno faktúru a aj keď zúčtovacie obdobia sú čiastočne rozdielne od obdobia
žalovaného, celé toto obdobie tak, ako je kryté jednotlivými zúčtovaniami bolo SPP žalovanej vykryté
fakturáciou a z hľadiska zistených preplatkov aj nedoplatkov, riadne zúčtované. Žalované obdobie kryje

predovšetkým faktúra vystavená za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, kedy zmluvný dodávateľ
plynu vyúčtoval žalovanej spolu 2.261 m3 dodaného plynu zodpovedajúcich 24.375 kwh a fakturovanej
sume 1.419,34 €. Keďže na poskytnutých zálohách vznikol žalovanej nedoplatok vo výške 543,34 €,
tento nedoplatok jej zmluvný dodávateľ vyfakturoval a ona ho aj 18.01.2016 zaplatila. Aj následné
obdobie od 01.01.2016 do 12.09.2016 bolo riadne fakturované a v tomto prípade vzhľadom na vzniknutý

preplatok na zálohách, bol tento preplatok zmluvným dodávateľom vo výške 559,69 € dňa 04.11.2016
vrátený. Keďže žalované obdobie zasahuje aj do predchádzajúceho zúčtovacieho obdobia, ktoré bolo
zúčtované za obdobie od 19.03.2014 do 31.12.2014, aj v tomto prípade došlo k riadnej fakturácii a
po zistení preplatku k vráteniu sumy zmluvným dodávateľom vo výške 325,97 € dňa 18.12.2015. Tieto
skutočnosti jednoznačne vyplývajú z už predložených dokladov. Je teda absolútne vylúčené, aby za

rovnaké obdobie, za ktoré je realizovaná fakturácia aj platby zmluvným dodávateľom, uplatňoval nároky
z titulu náhrady škody tretí subjekt. Z predložených dokladov zároveň vyplýva skutočnosť, že práve v
kritickom období bol žalovanej fakturovaný najvyšší odber plynu a teda predpoklad, že došlo k zásahu,
ktorý mohol ovplyvniť výšku spotreby pozitívnym spôsobom pre žalovanú žiadny neexistuje. Uvedomujesi, že škoda, pokaľ by vznikla, má objektívny charakter, zodpovednosť za ňu nie je založená na zavinení,
žalobca však aj v tomto prípade musí uniesť dôkazné bremeno, že škoda vznikla. Z ust. § 82 ods. 2
Zák. o energetike pritom vyplýva, že nie v prípade každého neoprávneného odberu automaticky vzniká

škoda. Pokiaľ aj zákon predpokladá porušenie zabezpečenia, naväzuje naň povinnosť uhradiť škodu len
za predpokladu, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia, ak táto vznikla. Jej vznik žalobca žiadnymi
spôsobom nepreukázal. Nesúhlasí ani s tvrdením, že v prípade zistenia neoprávneného odberu v
dôsledku porušenia zabezpečenia meradla odberu plynu sa stáva aktívnym pre uplatnenie nároku škody
žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Z citácie ust. § 82 ods. 2 Zák. o energetike totiž vyplýva,

že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť škodu nielen prevádzkovateľovi
distribučnej siete, ale aj, podľa konkrétnych okolností, dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. Čiže samotné porušenie zabezpečenia, aj za predpokladu, že
by viedlo k vzniku škody, nestavia žalobcu do polohy subjektu, ktorý má aktívnu legitimáciu v tejto veci.
Zákon o energetike v ust. § 82 ods. 1 písm. d) nehovorí o poškodení zabezpečenia, ale o jeho porušení.
Tak, ako poškodené vchodové dvere nemusia automaticky znamenať porušenie vstupu, neznamená

ani poškodenie zabezpečenia jeho porušenie proti neoprávnenej manipulácii. Akýkoľvek iný výklad by
bol nezmyselný a čo len drobné poškriabanie, ktoré nijako nemôže umožniť ovplyvňovanie merania
odberu preto zákonodarca evidentne nepokladá za naplnenie označenej skutkovej podstaty. Žalobca
dokonca ani spochybňovaným znaleckým posudkom nepreukázal, že spomínané poškodenie bolo
takého charakteru, že umožnilo alebo mohlo umožniť manipuláciu s meradlom. Vzhľadom na charakter

tohto poškodenia, to že bola prasklina iba na jednej vrchnej časti plomby a že aj podľa znalca vykazuje
plomba znaky jej vytvorenia originálnym tlačidlom, nie je ničím preukázané také poškodenie, ktoré by
umožnilo obísť túto plombu a manipulovať s meradlom. Zo všetkých týchto dôvodov sa preto domnieva,
že podaná žaloba je nedôvodná. Navrhuje vypočuť svedkov G., XX., pričom podotýka, že svedkov sú
schopní zabezpečiť.

12. Dňa 02.10.2018 doručil žalobca vyjadrenie v ktorom uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k
odporu žalovanej. Je toho názoru, že žalovaná poškodenie meradla a plomby bagatelizuje, a poukazuje
na to, že už pri poškodení aké bolo preukázané je možné manipulovať s číselníkom meradla. V zákone o
energetike nie je pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu stanovený žiaden konkrétny

rozsah ani charakter porušenia zabezpečenia, ale rozhodujúce je to, že zabezpečenie bolo porušené a
že nastával odber plynu cez takéto meradlo. Rovnako ani zákon o metrológii č. 142/2000 Z.z. (účinný
do 30.06.2018) nestanovuje žiaden konkrétny rozsah ani charakter poškodenia plomby na to, aby
meradlo stratilo platné overenie a nebolo možné ho ďalej používať. Takto nastavená právna úprava
teda nepochybne reflektuje zámer zákonodarcu, že na preukázanie neoprávneného odberu meradlom

s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a tiež vzniku škody ním spôsobenej nie je
charakter a rozsah porušenia zabezpečenia rozhodujúci.

13. Na pojednávaní dňa 23.10.2018 žalobca uviedol, že žalovaná uviedla, že ešte pred dňom zistenia
neoprávneného odberu bol pri meracom zariadení prítomný pracovník žalobcu. Dňa 02.11.2015 bol na

odbernom mieste vykonať obhliadku plynomera pracovník p. Z. K., ktorý zistil, že plynomer neprepúšťal
plyn. Zároveň zistil, že plomba v číselníku meradla bola poškodená, čo bolo viditeľné aj voľným okom.
Preto p. K. nevykonal demontáž plynomera, ale postúpil danú informáciu útvaru kontroly neoprávnených
odberov. Z tohto dôvodu hneď na druhý deň, 03.11.2015, prišiel na odberné miesto kontrolór p. Z. I.
a vykonal demontáž plynomera. Aj z dôvodu, že neprepúšťal plyn, ale aj z dôvodu, že bolo dôvodné

podozrenie na poškodenie plomby. Demontovaný plynomer následne zaslali na posúdenie znalcovi,
ktorý podozrenie na porušenosť, poškodenosť plomby potvrdil. Ak by to súd považoval za potrebné, tak
vie zabezpečiť účasť týchto dvoch pracovníkov na pojednávaní. Ak by súd považoval za sporné zistenia
znalca, tak vie zabezpečiť aj účasť znalca. Na otázku právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že P. K.
nevykonal s plynomerom žiadne úkony, ani s ním nemanipuloval, dokumentáciu - záznam nevyhotovil

a prípad hneď postúpil Útvaru kontroly neoprávnených odberov, ktorí prišli na odberné miesto hneď na
druhý deň a dokumentáciu zhotovili kompletne.

14. Na pojednávaní dňa 23.10.2018 právny zástupca žalovanej uviedol, že zotrváva na svojich
predošlých vyjadreniach. Žalobca poukazuje na to, že vyúčtovacia faktúra vystavená SPP za obdobie od

01.01.2015 do 31.12.2015 vykazuje vo vzťahu k žalovanej nulový odber plynu za obdobie od 01.01.2015
do 31.08.2015. Poukazuje však na to, že za ďalšie obdobie od 01.09.2015 až do 02.11.2015, kedy bol
vymenený merač, vykazuje celú spotrebu od 01.01.2015 až do 02.11.2015. Ten objem odberu plynu z
hľadiskamnožstvanezodpovedáibaobdobiuod01.09.2015do02.11.2015,naviac,akobezvykonanéhomerania dodávateľ plynu vedel, že sa zrazu spotreba obnovila od 01.09.2015, keď predtým 8 mesiacov
žiadny plyn odobratý cez predmetný merač nebol. Naviac, z vyúčtovacej faktúry SPP za predchádzajúce
obdobie, teda za obdobie od 19.03.2014 do 31.12.2014, je v nej k 31.12.2014 uvedený konečný stav

meradla 7.210m3. Ale následne od 01.01.2015 sa dodávateľ vracia k stavu 7.063m3. To spochybňuje
aj výpočet škody.

15.Natvrdeniaprávnehozástupcužalovanejžalobcauviedol,žehneďpozisteníneoprávnenéhoodberu
a jeho potvrdení, žalobca odovzdal túto informáciu dodávateľovi plynu SPP a spotrebu, ktorá bola

indikovanánapočítadlek03.11.2015stornoval.Dodávateľtedamalinformáciuotom,žeúdajezmeradla
neboli valídne, že spotrebu nemohol fakturovať a práve preto vystavil odberateľovi opravné faktúry,
ktoré žalovaná priložila k odporu. Ak dodávateľ nevykázal vo faktúrach nulovú spotrebu za celé obdobie
neoprávneného odberu, má za to, že je to chyba na jeho strane a chcela by, aby sa vyjadril aké množstvo
plynu na odberné miesto dodal. K uneseniu dôkazného bremena by chcela uviesť, že predloženými
dôkazmi doposiaľ preukázali oba predpoklady neoprávneného odberu plynu podľa písm. d), preukázali,

že meradlo malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (znalecký posudok), preukázali
a žalovaná to nespochybňuje, že odber fakticky nastával a súčasne preukázali, že dodávateľ spotrebu
nefakturoval (faktúry). Je teda zrejmé, že odber nastal, dodávateľ ho nefakturoval a tento plyn niekde
niekomu chýba a jeho cena predstavuje škodu, ktorá nastala práve na strane žalobcu.

16. Na pojednávaní dňa 06.12.2018 svedok V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G., M. XXX/XX uviedol, že
má v budove nájomníkov a púšťa im kúrenie od 31.10. v roku do 31.03. nasledujúceho roku. Vykuruje
len radiátory a nevykuruje teplú vodu. 31.10.2015 zapol kotol, následne dňa 02.11.2015 - v pondelok,
prišiel do práce, v kanceláriách bola zima. Zavolal ľudí, ktorí mu robili kúrenie, p. V.z firmy Rekos, títo
od 08:00 asi do 12:00 hod. rozobrali celý kotol a povedali mu, aby si zahlásil na plynárni poruchu, že

plynomer nie je funkčný. Bol pri tom plynomeri prvý raz od roku 2009. Okolo 13:00 hod. toto nahlásil
a trval na tom, aby to prišli urobiť. Poslali takého mladého chlapca, ktorý sa ani nezahlásil, že prišiel
a uviedol, že plynomeru nič nie je, že je zlý regulátor. Dal pracovníkovi plynárni p. Y.k telefónu, oni sa
dohovárali a výsledok bol taký, že chlapík z plynárni povedal, že on to už v ten deň meniť nebude, ale na
druhý deň príde pracovník, ktorý vymení plynomer. Na druhý deň prišiel ďalší pracovník plynární a ten

tiež povedal, že plynomer je v poriadku. Tento chlapík namontoval nové hodiny a povedal, že je všetko
v poriadku a asi o dva mesiace mu prišla faktúra z plynární. Na otázky právneho zástupcu žalovanej
odpovedal, že prvý pracovník mu nepovedal, že zabezpečenie plynomeru je poškodené a nerobil žiadnu
fotodokumentáciu. Druhý pracovník mu povedal, že keď je plynomer poškodený musí ísť na expertízu.
Druhý pracovník robil aj fotodokumentáciu. Na otázky žalobcu odpovedal, že vykurované priestory sú

sklady a kancelárie. Pri plynomery bol od prvýkrát od roku 2009, pretože sa o neho nezaujímal. Prvý
pracovník niečo s plynomerom robil. Druhý pracovník mu povedal, že je všetko v poriadku ale zobral
plynomer a uviedol, že keď sa plynomer pokazí, tak sa zoberie na preverenie. Tomuto pracovníkovi
podpísal aj zápis.

17. Na pojednávaní dňa 22.01.2019 svedok Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX uviedol, že mu bola
cez dispečing nahlásená porucha plynomeru, teda presne, že kolíše tlak. Prišiel na odberné miesto, tiež
tam prišiel nejaký pán, ale ten neprišiel so mnou a on tam prišiel pravdepodobne na základe toho, že
volal na tel. číslo, ktoré nahlasovalo poruchu. Keď prišiel k plynomeru, tak si všimol, že je tam plomba
a bolo z nej kúsok vylomené, ako keby do nej niekto šťúral. Toto nahlásil na kontrolu neoprávnených

odberov. Toto nahlásil z toho miesta pri plynomere. Potom spísal poruchový papier a nahlásil to na
kontrolu neoprávnených odberov. Poznačil to aj na výjazdový papier. Plomba na plynomeri sa mu zdala
porušená, na tom trvá. Už potom ďalej do plynomeru nezasahoval. Celý čas, čo bol pri plynomeri bolo
cca 30 minút. Tomu chlapíkovi, čo tam bol spomínal, že ten plynomer musí prísť vymeniť niekto iný.
Nikdy nehovorí konkrétne o poškodení plynomeru. Na otázky žalobcu odpovedal, že v prípade ak je

plomba porušená nerobí zásahy do plynomeru. Komunikoval iba s pánom čo tam bol, a potom až s
pánom z kontroly neoprávnených odberov. Plomba sa náradím ktoré používa nedala poškodiť tak ako
bola poškodená. Na otázky právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že mal pri sebe náradie na výmenu
plynomera. Nepamätá si, či povolil výstup plynomera. Nevie, či vtedy komunikoval s p. Y.. Telefonoval zo
svojho firemného telefónu. E-mail na kontrolu neoprávnených odberov posielal zo súkromného telefónu.

Nepamätá si, či volal s treťou osobou z mobilu pána V.. Majú presný postup ako postupovať keď idú k
plynomeru. Neriešil spotrebiče cez ktoré sa odoberá plyn.18. Na pojednávaní dňa 07.03.2019 svedok Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. XXX/X uviedol, že na
odberné miesto išiel na kontrolu z dôvodu, že obdržal mail od vtedy jeho nadriadeného, že má ísť na
odberné miesto, že je tam podozrenie na poškodenie overovacej značky plynomera - číselníka. Šiel na

dané odberné miesto a videl tam fyzicky zásah - vyštrbenie plomby. Odfotil to do fotoaparátu. Plomba
bola podľa neho poškodená a či bolo poškodenie len povrchové, alebo celkové, to nevedel posúdiť,
preto sa to poslalo znalcovi. Potom šiel do kancelárie firmy, ktorej patrilo odberné miesto, išli s ním
ku plynomeru a povedali, že niekto tam to pozeral, ale že bola nahlásená porucha a boli tam ľudia od
nás, konkrétne pán K.. Vymenili plynomer kus za kus následne a to bolo z jeho strany všetko a starý

plynomer aj s plombou išiel na posúdenie znalcovi, teda starý plynomer s plombou z odberného miesta
zobral a potom poslal znalcovi. Na otázky žalobcu odpovedal, že vyhotovil montážny list o výmene
meradla a zápis, že meradlo pôjde na posúdenie znalcovi. Boli tam poznačené aj plynové spotrebiče
nachádzajúce sa na odbernom mieste. Plynomer neprepúšťal plyn. Bolo vylúpené z plomby, avšak
nevie povedať či to spôsobil prvý pracovník, alebo niekto iný. Dokumentáciu podpisoval aj odberateľ.
Po potvrdení vzniknutej škody a vyčíslení škody on urobí úkon v systéme (vynuluje), aby obchodník

neúčtoval spotrebu odberateľovi a toto urobil aj v tomto prípade. Na otázky právneho zástupcu žalovanej
odpovedal, že u žalobcu pracuje 30 rokov a túto funkciu vykonáva 10 rokov. Chodí na kontroly odberných
miest, meradiel a kontroluje celkový stav meradla a robí iný typ kontrol meradla. Nepamätá si, či
povedal zástupcovi odberného miesta, že zistil poškodenie. Nevie posúdiť, či bola príčinná súvislosť
medzi poškodením plynomeru a neprepúšťaním plynu. Pri kontrole zisťujem aké plynové spotrebiče sa

používajú na danom odbernom mieste. On sa nepodieľa na vyčíslení škody, len uvedie spotrebiče a
tabuľky. Podľa zákona č. 251/2012 sa určuje aký výpočet škody sa použije.

19. Dňa 21.03.2019 doručil žalobca tunajšiemu súdu vyjadrenie v ktorom zotrval na doterajších
tvrdeniach.

20. Na pojednávaní dňa 26.03.2019 svedok S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. W., W. XXX/XXX uviedol,
že manžel žalovanej mu telefonicky nahlásil, už si nepamätá, presne kedy, že mu nekúri kotol. Po
príchode na miesto plynový kotol rozobral, on sa nachádzal v prevádzke žalovanej, kotol rozobral,
naštartoval, išiel asi 30 sekúnd, opätovne zhasol, opäť ho rozobral, skontroloval trysky na horáku,

naštartoval kotol, zapol a kotol opätovne išiel cca 30 sekúnd a zhasol. Keď si to nevedel vysvetliť, tak
si spomenul, že pri prudkom otvorení plynového ventilu spadne regulátor tlaku na plynovom potrubí.
Potom šiel až k oploteniu žalovanej, tam si otvoril skrinku, skontroloval si stav regulátora a zistil, že do
plynomeru nejde plyn. Ohlásil manžela žalovanej, nech zavolá na infoslužbu žalobcu, že nejde plyn.
Následne odišiel. Následne, nevie, či v ten istý, alebo na druhý deň mu volal pán V., že tam bol plynár a

ten tvrdí, že je nefunkčný regulátor tlaku. Následne mu aj dal k telefónu plynára p. V. a on mu povedal, že
nech si skontroluje regulátor. Plynár mu povedal, že v poriadku a viac nekomunikovali ani netelefonovali.
To je celé, čo o tejto udalosti vie. Iba o niekoľko dní mu volal p. V., že niekto tam je a fotí celú kotolňu. On
sa nachádzal v blízkosti, tak sa tam zastavil a ten pán, čo to fotil mu povedal, že sa nič nedeje a že on
je od plynárov. On fotil štítok na kotly. Až následne mu p. V. povedal, že mu vymenili hodiny. Na otázky

právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že plynári mu nič o poškodení zabezpečenia nehovorili. Zdá
sa mu, že akoby plynomer niekomu spadol, pretože na displeji a ciferníku sú odtlačky zeminy. Predtým
meradlo špinavé nebolo. Na otázky žalobcu odpovedal, že povolil maticu na plynomeri, aby zistil, či je
funkčný regulátor plynu. Potom ju zatiahol. Náradie mal kliešte blitzky zn. Knipex. Prácu robí 15 rokov,
a nie je si úplne istý že bol plynomer čistý, avšak ak by bol špinavý bol by si to všimol. Keď bol on pri

skrinke tak manžel žalovanej tam nebol.

21. Na pojednávaní dňa 23.04.2019 svedok - znalec uviedol, že mu bol predložený plynomer s výr.
číslom 8424833, zadokumentoval stav číselníka, následne demontoval plombu číselníka, pričom zistil,
že plomba má poškodenú hornú platňu. Toto poškodenie prechádzalo celou hrúbkou hornej platne,

ďalej zistil poškodenie - vyštrbenie krytu číselníka v blízkosti poškodenia plomby. Ďalej porovnával
označenia na plombe s kontrolnými odtlačkami a zistil, že mohli byť vytvorené jedným a tým istým
nástrojom. Na základe tých zistení odpovedal v závere posudku na otázky položené zadávateľom,
teda, že znaky nachádzajúce sa na plombe mohli byť vytvorené jedným a tým istým nástrojom, s
ktorým boli vytvorené porovnávacie odtlačky a plomba bola mechanicky poškodená, čím bolo porušené

zabezpečenie plynomeru proti neoprávnenej manipulácii. Na otázky žalobcu odpovedal, že plomba
bola poškodená na nosnej časti, čím mohlo dôjsť k demontáži a manipulácií s číselníkom plynomeru.
Číselník je do plynomeru pripojený jednou skrutkou a skrutka je pri plombovaní prekrytá plombou.
Bolo páčené nejakým tenkým predmetom do plomby a to medzi plombu a skrutku číselníka. Pádomplynomera by nemalo dôjsť k takémuto poškodeniu. Išlo o skôr amatérsky zásah na plombe. Na
otázky právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že zariadenia na posudok mu prichádzajú kuriérnou
službou, prípadne pracovníkmi žalobcu. Plynomer mu bol predložený v nepoškodenej papierovej krabici.

Nedostal k plynomeru fotodokumentáciu. Nevie porovnať, či je dodaný plynomer v takom stave, ako
keď bol odfotený na mieste. Okrem konštatovaných poškodení na plynomeri nebolo nič neobvyklé. Cez
poškodenie by sa dalo zastaviť ozubené koleso, ktoré poháňa číselník a ten by ostal stáť.

22. Dňa 04.06.2019 doručil žalobca záverečnú reč v ktorej uviedol, že v predmetnom konaní si uplatňuje

nárok odvodený od ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj len
„ZoE“), v ktorom zákon pre neoprávnený odber stanovuje dva predpoklady, a to: - faktický odber
zemného plynu, - meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (ktorým je
overovacia a zabezpečovacia značka = plomba). Iné predpoklady, či už samostatné alebo vo vzájomnej
súvislosti s tými vyššie uvedenými, zákon nestanovuje. K predpokladom neoprávneného odberu sa
v konaní podrobne vyjadril už vo vyjadrení k odporu zo dňa 05.03.2018, taktiež vo vyjadrení zo

dňa 01.10.2018 k pojednávaniu zo dňa 04.09.2018. V konaní preukázali, že na odbernom mieste v
spornom období od 11.12.2014 - 02.11.2015 fakticky dochádzalo k odberu zemného plynu, t.j. plyn bol
odoberaný, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Toto tvrdenie potvrdili aj predložené
dôkazy, a to fotografie z odpočtu zo dňa pred začatím neoprávneného odberu 10.12.2014 a zo dňa
demontáže meradla 03.11.2015. Plyn teda odoberaný bol a meradlo spotrebu zaznamenávalo. V konaní

preukázal aj druhý predpoklad neoprávneného odberu, a to porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. Poškodenie plomby v konaní preukázal viacerými dôkazmi, a to: - fotografiami plomby zo
dňa demontáže plynomera 03.11.2015, z ktorých je zrejmé, že plomba v tento deň bola poškodená;
- znaleckým posudkom priloženým k žalobe, v ktorom znalec jednoznačne potvrdil, že plomba mala
poškodenú hornú platňu, pričom poškodenie prechádzalo celou jej hrúbkou + zistil aj poškodenie krytu

číselníka, nakoľko časť krytu číselníka bola vyštrbená v blízkosti poškodenia plomby. - výsluchom
znalca na pojednávaní dňa 23.04.2019, na ktorom znalec jednoznačne vysvetlil závery vo svojom
posudku; znalec podrobne opísal proces skúmania plomby, popísal, v čom spočívalo poškodenie
plomby a krytu číselníka, zároveň vyslovil veľkú nepravdepodobnosť toho, že by sa plomba mohla
takto poškodiť pádom plynomera na zem a tiež uviedol, že v dôsledku zisteného poškodenia plomby

bolo možné manipulovať s číselníkom plynomera tak,že bolo možné vložiť tenký predmet (napr. ihlu)
popod poškodenú plombu a zastaviť pohyb ozubených koliesok, otáčaním ktorých sa zaznamenáva
spotreba. Na podporu tvrdení znalca o možnom zásahu do ozubených koliesok k podaniu zaslanie
plomby zo dňa 07.05.2019 priložili zväčšenú fotografiu uvedenú aj v znaleckom posudku ako č. 2 spolu
s fotografiou ozubených koliesok vnútri plynomera a na pojednávanie dňa 21.05.2019 priniesli aj reálny

plynomer, na ktorom vysvetlil znalcom predpokladanú možnosť zásahu do ozubených koliesok. Zároveň
na pojednávaní dňa 21.05.2019 zdôraznil, že dokazovanie okolností možného zásahu do plynomera,
resp. dokazovanie skutočného zásahu, je nad rámec dokazovania na účely ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE,
pretože ZoE v tomto písmene ako predpoklad neoprávneného odberu nestanovuje povinnosť zásah
preukázať. V spomínanom podaní zaslanie plomby zo dňa 07.05.2019 taktiež dodatočne poukázal na

to, že plomba bola viditeľne poškodená aj na povrchu, keď pod nápisom „Prema“ chýbal malý trojuholník
pod písmenami „P“ a R“, čo umocňuje záver, že plomba bola poškodená. - výsluchom pracovníkov, ktorí
sa dostavili na odberné miesto - p.X a p. I., ktorí zhodne potvrdili, že v čase ich prítomnosti na odbernom
mieste plomba bola poškodená. S poukazom na všetky predložené dôkazy a výsluchy svedkov má
za to, že bremeno tvrdenia o splnení predpokladov neoprávneného odberu uniesli a všetky tvrdenia

riadne preukázal náležitými dôkazmi. Je tak nespochybniteľné, že neoprávnený odber plynu podľa ust.
§ 82 ods. 1 písm. d) ZoE skutočne nastal. Zákon o energetike ďalej v ust. § 82 ods. 2 a 3 stanovuje,
že odberateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla neoprávneným odberom plynu a v prípade, ak
vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe skutočných a objektívnych podkladov, je potrebné ju
vyčísliť postupom podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu (ďalej len „Vyhláška MH SR“). V predmetnom
prípade neoprávneného odberu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE nebolo možné škodu vyčísliť na
základe skutočných a objektívnych podkladov, a preto sme ju vyčíslili podľa Vyhlášky MH SR. Okolnosti
vzniku škody a zodpovednosti za škodu vysvetlil v podaniach aj na pojednávaniach, a to: vo Vyjadrení
zo dňa 01.10.2018 k pojednávaniu zo dňa 04.09.2018, vo Vyjadrení k odporu zo dňa 05.03.2018, na

pojednávaní dňa 23.10.018, na pojednávaní dňa 06.12.2018. Na všetkých doterajších vyjadreniach
zotrváva v celom rozsahu a nepovažuje za potrebné ich opäť v tomto podaní uvádzať. V stručnosti by
všakopäťrádzdôraznil,ževprípade,akdôjdekporušeniuzabezpečeniaprotineoprávnenejmanipulácii
(k poškodeniu plomby), čo znalec v posudku aj pri výsluchu jednoznačne potvrdil, meradlo ex legestráca platnosť overenia a akékoľvek údaje o spotrebe plynu indikované počítadlom plynomera nie
je možné na účely vyhodnotenia spotreby plynu použiť ani na ne prihliadať. Tento záver potvrdzuje
okrem § 15 ods. 6 zákona č. 142/2001 Z.z. o metrológii (v znení účinnom ku 03.11.2015) aj Stanovisko

Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, ktoré priložil k Vyjadreniu k odporu zo dňa
05.03.2018. Ak nemožno použiť údaje z meradla a na ich základe spotrebu vyhodnotiť a fakturovať,
dodávateľ plynu nemôže spotrebu vyúčtovať faktúrou, resp. ak tak aj urobí, musí vystaviť opravnú
faktúruanaúčtovanúspotrebuvynulovať.Jetozdôvodu,žeplynodobratýpočastrvanianeoprávneného
odberu nepatrí jemu, ale práve žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. Dodávateľ tak vo

vyúčtovacej faktúre má za celé obdobie fakturovať spotrebu 0 m3 a prípadné predtým uhradené
preddavkové platby má odberateľovi vrátiť (započítať). Nulovú spotrebu počas neoprávneného odberu
dodávateľ plynu potvrdil aj v tomto konaní vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2018 a k nemu priložených
faktúrach. Tento stav následne znamená, že nefakturovaný plyn počas trvania neoprávneného odberu
nie je zaplatený, a to napriek tomu, že bol zo siete odobratý a spotrebovaný. A práve toto množstvo
plynu predstavuje škodu na strane žalobcu, náhradu ktorej požaduje v tomto konaní. Zodpovednosť

za škodu nesie práve žalovaná, nakoľko práve ona ako odberateľ plynu odoberala plyn meradlom s
porušeným zabezpečením, čím naplnila oba znaky neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d)
ZoE. K vzniku škody sme sa podrobne vyjadrili vo vyššie spomínaných podaniach zo dňa 05.03.2018,
01.10.2018 i na pojednávaní dňa 23.10.2018, na ktoré týmto odkazuje. Na základe všetkých vyjadrení
aj predložených dôkazov má za to, že sme v konaní dostatočne uniesli aj bremeno tvrdenia o vzniku

škody a zodpovednosti za ňu na strane žalovanej. V konaní bola sporná výška spôsobenej škody, t.j.
dôvodyamechanizmusjejvýpočtupodľavyhláškyMHSR.Ktomusataktiežopakovanevyjadrili,ato:vo
Vyjadrení zo dňa 20.03.2019 k pojednávaniu zo dňa 07.03.2019, na pojednávaní dňa 21.05.2019. ZoE
v ust. § 82 ods. 3 stanovuje, že ak absentujú objektívne a spoľahlivé podklady pre určenie výšky škody,
je potrebné aplikovať Vyhlášku MH SR. Detto stanovuje aj ust. § 1 ods. 1 Vyhlášky MH SR, že v prípade,

ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla,
škoda sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa príslušných
ustanovení Vyhlášky MH SR. Za objektívny a spoľahlivý podklad sa považuje údaj o stave spotreby
indikovaný počítadlom plynomera s platným overením, na základe ktorého sa určuje spotrebované
množstvo plynu. Ak však meradlo stratí v dôsledku porušenia zabezpečenia (poškodenia plomby takým

spôsobom, ako v predmetnom prípade) overenie, údaj o spotrebe už nie je platný, objektívny ani
spoľahlivý, a preto ho nemožno použiť pre výpočet škody. V konečnom dôsledku to teda znamená,
že na účely výpočtu škody spoľahlivý a objektívny podklad absentuje, preto je potrebné aplikovať pre
výpočet samotnú Vyhlášku MH SR. Táto vyhláška určuje vzorec pre výpočet, na základe ktorého s
prihliadnutím na príkon spotrebičov nájdených na odbernom mieste (príkon spotrebiča 5,8 m3/h), počet

dní trvania neoprávneného odberu (327; na základe ust. § 1 ods. 9 Vyhlášky MH SR) ) a denný počet
hodín používania spotrebiča (16; na základe ust. § 1 ods. 5 písm. e) Vyhlášky MH SR = administratívne
priestory), vypočítali množstvo neoprávnene odobratého plynu (30.345,60 m3), ktoré prepočítali na
kWh (327.398,678 €). Toto množstvo v kWh vynásobil príslušnou referenčnou cenou (platnou v deň
zistenia neoprávneného odberu; 0,03522 € / 1 kWh) a k zistenej sume (11.530,98 €) pripočítali náklady

spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu v súlade s platným cenníkom (215,47
€). Výsledkom bola suma žalovaná suma. Trvá na tom, že pri výpočte škody postupovali správne.
V konaní zároveň predložil niekoľko súdnych rozhodnutí, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR,
ktoré potvrdzujú správnosť postupu pri posudzovaní skutkových okolností prípadu, okolností škody, jej
výšky a zodpovednosti za ňu. V priebehu konania právny zástupca žalovanej (ďalej aj len „PZ žal“)

namietal viacero skutočností, ktoré však, podľa jeho názoru, dostatočne nepreukázal. PZ žalovanej
spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu a mal za to, že žalobcom mal byť dodávateľ zemného plynu,
s ktorým mala žalovaná uzavretú zmluvu o dodávke plynu, príp. iný subjekt uvedený v ust. § 82 ods.
2 ZoE. Tieto tvrdenia vyvrátili už vo vyjadrení k odporu zo dňa 05.03.2018, následne vo vyjadrení
zo dňa 01.10.2018, na pojednávaní dňa 23.10.2018, s aktívnou vecnou legitimáciou sa stotožnil aj

Krajský súd v Trnave (viď rozsudok č. k. 26Co/164/2017) a v neposlednom rade aj Najvyšší súd SR
vydaním uvádzaných uznesení. Aktívnu vecnú legitimáciu považuje v tomto konaní za preukázanú a
nespochybniteľnú. PZ žalovanej spochybňoval charakter porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii (charakter poškodenej plomby) a mal za to, že zistené poškodenie nebolo spôsobilé privodiť
vznik škody. Tieto tvrdenia sme vyvrátili vo vyjadrení zo dňa 01.10.2018. Svedok žalovanej p. S. U.,

ktorý vypovedal na pojednávaní dňa 26.03.2019, opakovane k poškodeniu plomby uviedol, že keď
sa bol pozrieť na meradlo prvý raz (v rámci odstraňovania príčiny možnej poruchy kotla), meradlo na
číselníku a na plombe nebolo špinavé, resp. že ak by bolo špinavé, on by si to bol všimol a pamätal.
Tieto tvrdenia o tom, že číselník a plomba mali byť pred demontážou plynomera čisté a bez špinavejhliny však spochybňujú fotografie z fyzických odpočtov, ktoré predložil na pojednávaní 06.12.2018. Už
zo zmenšených fotografií z odpočtov je zrejmé, že číselník a plomba boli od hliny zašpinené už aj v
dňoch 28.02.2014 a 10.12.2014. Tvrdenia p. U. o tom, že v čase jeho obhliadky bola plomba menej

špinavá/nebola špinavá vôbec, resp. že také značné zašpinenie by si bol všimol a upozornil na to, sú
účelové a v rámci obrany žalovanej nemožno na ne prihliadať ako na pravdivý dôkaz. PZ žalovanej tiež
spochybňoval, že v konaní nepreukázali vznik škody. K tomu sa vyjadrili už aj vo Vyjadrení k odporu zo
dňa 05.03.2018, vo vyjadrení zo dňa 01.10.2018 k pojednávaniu zo dňa 04.09.2018, na pojednávaní
dňa 06.12.2018. V neposlednom rade vznik škody predstavujúci úbytok v majetkovej sfére žalobcu

potvrdili aj faktúry predložené samotnou žalovanou, z ktorých vyplynula nulová dodávka plynu počas
trvania neoprávneného odberu, a aj vyjadrenie dodávateľa plynu zo dňa 30.10.2018. So záverom, že
odberom plynu meradlom s poškodenou plombou vzniká škoda žalobcovi sa stotožnili aj súdy v rámci
svojej rozhodovacej praxe. Má tak za to, že vznik škody a jej predpoklady (vrátane príčinnej súvislosti
medzi poškodením plomby a nemožnosťou fakturovať spotrebu) v konaní riadne preukázal relevantnými
dôkazmi i súdnymi rozhodnutiami. PZ žalovanej opakovane spochybňoval správnosť výpočtu škody.

Mal za to, že pri výpočte sa malo postupovať tak, ako sa postupuje v prípade odberných miest
majúcich charakter domácnosti a že množstvo odobratého plynu malo byť vo výpočte určené na základe
tzv. typového diagramu dodávky, aký sa využíva v prípadoch neoprávnených odberov v domácnosti.
Poukázal na obchodné podmienky dodávateľa plynu prislúchajúce k uzavretej zmluve o dodávke plynu
a mal za to, že týmito obchodnými podmienkami dodávateľa plynu má byť viazaný aj žalobca, a to

napriek tomu, že žalobca nebol zmluvnou stranou zmluvy, ktorej súčasťou tieto obchodné podmienky sú.
K týmto tvrdeniam PZ žalovanej sa podrobne vyjadrili vo Vyjadrení zo dňa 20.03.2019 k pojednávaniu
zo dňa 07.03.2019. Trvá na tom, že žalobca nemôže byť viazaný zmluvou, ktorej nie je zmluvnou
stranou a tým pádom sa na neho nemôžu vzťahovať ani obchodné podmienky prislúchajúce k zmluve,
zvlášť keď tieto obchodné podmienky stanovujú žalobcovi konať v rozpore so ZoE, Prevádzkovým

poriadkom (schváleným Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach), či vyhláškou MH SR. Obrana
PZ žalovanej preto v tejto časti taktiež nemôže obstáť. Nemožnosť použiť vo výpočte typový diagram
dodávky (pretože sa používa iba pre domácnosti) potvrdil aj svedok XX.XX.XXXX.I. pri výsluchu na
pojednávaní dňa 07.03.2019. PZ žalovanej mal zároveň za to, že vo výpočte mal byť inak zohľadnený
charakter odberného miesta, t.j. že nešlo administratívne priestory, pre ktoré Vyhláška MH SR v ust.

§ 1 ods. 5 písm. e) určuje 16 hodín dennej prevádzky, ale malo ísť výlučne o skladové priestory, pre
ktoré Vyhláška MH SR stanovuje v ust. § 1 ods. 5 písm. c) iba 13 hodín dennej prevádzky. Tvrdenie
PZ žalovanej o výlučne skladových priestoroch je však zavádzajúce. Už k žalobe priložili fotografie
odbernéhomiesta,zktorýchvyplýva,ženejdeibaoskladovépriestory.Naprízemíbudovyjeumiestnená
kotolňa, v ktorej náš pracovník zdokumentoval plynový kotol. Na poschodí sú dvere, ktorými sa v tom

čase vstupovalo do kancelárií. Ďalšia časť budovy má prízemný charakter a boli v nej sklady. To, že sa v
budove nachádzali okrem skladov aj kancelárie, potvrdil aj svedok - manžel žalovanej. Taktiež svedok Z.
I. pri výsluchu na pojednávaní dňa 07.03.2019 uviedol, že „potom šiel do kancelárie firmy, ktorej patrilo
odberné miesto, išli so mnou k plynomeru a povedali...“. PZ žalovanej na podporu tvrdení o tom, že
na neodbernom mieste boli iba sklady, predložil aj tri Zmluvy o podnájme nebytových priestorov. Tieto

zmluvy však ako dôkaz jeho tvrdení nemôžu obstáť, a to hneď z niekoľkých dôvodov: 1. Zmluva s Mizbel
s.r.o. - v článku V. bod 3 sa uvádza, že v cene nájmu sú zahrnuté náklady v skladových a kancelárskych
priestoroch,čovyvraciatvrdenieotom,žebysanaodbernommiestenachádzalvýlučnesklad.2.Zmluva
s EuroArmatúry s.r.o - v tejto zmluve v čl. V bod 3 sa uvádza, že v cene nájmu sú zahrnuté náklady na
kúrenie a vodu v kancelárskych priestoroch; toto detto vyvracia tvrdenie o tom, že by sa na odbernom

mieste nachádzal výlučne sklad, zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.09.2011, dátum jej podpisu v nej nie
je uvedený, zároveň, v záhlaví zmluvy je uvedená adresa nájomcu Vodná 27, Nitra, v podpise v pečiatke
však je už adresa Víťazná 394/44 (pozn. zmena adresa bola účinná od 28.09.2010) a zmluvu podpísal
p. K., ktorý však bol konateľom nájomcu len do 11.02.2011, v čase začiatku účinnosti zmluvy už nie. V
týchto údajoch vidí nesúlad, pretože ak zmluvu podpísal p. K., mohol tak ako konateľ urobiť najneskôr do

11.02.2011.Žalovanánepreukázala,kedyzmluvabolareálnepodpísaná,t.j.čipred11.02.2011,aleboaž
po tomto dátume. Taktiež je pochybné, z akého dôvodu sa v záhlaví zmluvy nachádza predošlá adresa
nájomcu a v podpise je už nová adresa. Z uvedených dôvodov, t.j. prenájom kancelárskych priestorov +
rozpor vo formálnych údajoch zmluvy, táto zmluva nemôže byť dostatočne určitý a spôsobilý dôkaz na
preukázanie tvrdení žalovaného. 3. Zmluva so Servis Vraník s.r.o. (organizačná zložka) - v tejto zmluve

opäť v čl. V bod 3 sa uvádza, že v cene nájmu sú zahrnuté náklady na kúrenie a vodu v kancelárskych
priestoroch; toto detto vyvracia tvrdenie o tom, že by sa na odbernom mieste nachádzal výlučne sklad.
Z pečiatky pri podpise nájomcu vyplýva, že nájomca Servis Vraník s.r.o. organizačná zložka mal mať
najneskôr v čase začiatku účinnosti zmluvy dňa 01.01.2009 IČO: 44 536 411 a adresu Víťazná 902/36C,Partizánske. V záhlaví zmluvy je však v rámci identifikačných údajov nájomcu uvedená úplne iná adresa
a navyše aj úplne iné IČO subjektu. Z údajov zo slovenského obchodného registra však vyplýva, že
organizačná zložka vznikla až dňa 23.01.2009, t.j. až po dni účinnosti zmluvy. To znamená, že zmluvu s

ohľadom na údaje v podpise uzavrel subjekt, ktorý v čase podpisu zmluvy ešte neexistoval. Z uvedených
dôvodov, t.j. prenájom kancelárskych priestorov + rozpor vo formálnych údajoch zmluvy + uzavretie
zmluvy neexistujúcim subjektom, ani táto zmluva nemôže byť dostatočne určitý a spôsobilý dôkaz na
preukázanie tvrdení žalovanej a súd by na ňu nemal prihliadať. K predloženým zmluvám si s ohľadom na
rozpor v ich viacerých údajoch dovoľuje vysloviť pochybnosť o tom, či tieto zmluvy boli riadne uzavreté,

alebo či skôr boli podpísané iba pro forma na účely dokazovania v tomto konaní. Napriek tomu, že
PZ žalovanej nepreukázal, že na odbernom mieste sa nachádzali výlučne sklady, v konaní opakovane
namietal,ževovýpočteškodysamalizohľadniťibaskladovépriestory,t.j.výpočetmalbyťurobenýpodľa
ust. § 1 ods. 5 písm. c) Vyhlášky MH SR a zohľadňovať iba 13 hodín denného používania spotrebičov
(namiesto 16 hodín pre administratívne priestory podľa § 1 ods. 5 písm. e) Vyhlášky MH SR). Ak by bolo
vo výpočte zohľadnených iba 13 hodín, výška škody by bola vypočítaná ako: súčin príkonu kotla 5,8m3/

hod x 13 hodín x 327 dní = 24.655,80m3, po zaokrúhlení 24.656 m3, súčin množstva plynu 24.656m3
x spaľovacie teplo 10,789kWh/m3 = 266.013,584kWh, súčin množstva 266.013,584kWh x referenčná
cena 0,03522€/kWh = 9.369 €, pripočítanie nákladov 215,47 € = spolu 9.584,47 € výška škody. V záujme
ukončenia veci zmierom zároveň žalovanej počas konania ponúkol zníženie istiny o 20% s tým, že úroky
z omeškania by boli žalovanej odpustené. V takom prípade by výška škody predstavovala 9.397,16 €

bez úrokov z omeškania (t.j. 80% z 11.746,45 € = 9.397,16 €). To znamená, že ak by žalovaná bola
prijala návrh na uzavretie zmieru so zníženou istinou na 80% a bez úrokov z omeškania, výsledná
výška škody by pre ňu bola ešte nižšia než tá vypočítaná pre skladové priestory so zohľadnením 13
hodín používania kotla. PZ žalovanej však návrh odmietol a rovnako odmietol aj možnosť uzavrieť
vec zmierom, hoci by to pre jeho klienta bolo priaznivejšie. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho

zástupcu v konaní neuniesla bremeno tvrdenia a nepredložila dôkazy, ktoré by dostatočne spochybnili
dôvodnosť uplatneného nároku. Navyše, viaceré jej tvrdenia podporila dôkazmi, ktoré považuje za
nedôveryhodné a protirečivé. Má tak za to, že jej obrana v konaní bola nedostatočná.

23. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že žalobou uplatnený nárok žalobcu nepokladá

na základe vyhodnotenia vo veci vykonaného rozsiahleho dokazovania za dôvodný, pričom takýto
svoj záver opiera o viaceré skutočnosti, z ktorých je jasné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v rozsahu v akom ho v spore zaťažovalo. Medzi účastníkmi nie je sporné, že v prípade vzniku
škody neoprávneným odberom plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je zodpovednosť odberateľa objektívna, žalobca preto nemá dôkazné

bremeno v smere preukázania, že zabezpečenie porušil žalovaný ako odberateľ plynu. Vzhľadom na
žalobcom v priebehu konania predložené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017
zo dňa 22.03.2018 žalovaná netrvá na svojej pôvodnej argumentácii založenej na tvrdení, že vznik
škody nie je preukázaný iba samotným faktom, že došlo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Napriek tomu je presvedčený, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno práve preto, že nepreukázal vznik škody a to z dôvodu, že nepreukázal,
že žalovaná odoberala plyn neoprávnene tým, že ho odoberala na meradle, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Rozhodujúcim dôkazom, ktorým sa žalobca dôkazné
bremeno v naznačenom smere pokúša uniesť, je predovšetkým znalecký posudok znalca a jeho
následná výpoveď na pojednávaní. Znalec vo svojom písomnom znaleckom posudku konštatuje, že

optickým skúmaním zistil poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádza jej celou hrúbkou a
zároveň zistil poškodenie - vyštrbenie časti krytu v blízkosti poškodenia plomby. V celom svojom
znaleckom posudku hovorí znalec o poškodení zabezpečenia a jedinou výnimkou je jeho odpoveď v
časti III. Záver posudku na v poradí štvrtú otázku, kde konštatuje porušenie - mechanické poškodenie
pôvodného zabezpečenia proti manipulácii. Podotýka, že už fakt, že znalec pri používaní terminológie

v znaleckom posudku nerozlišuje poškodenie a porušenie zabezpečenia, ho z hľadiska odbornosti do
značnej miery diskvalifikuje. Nie je otázkou dokazovania, ale logiky, že zakiaľ čo každé mechanické
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenému odberu je nevyhnutne aj jeho mechanickým poškodením,
neplatí to opačne, keďže nie každé mechanické poškodenie zabezpečenia musí byť nevyhnutne jeho
porušením. Zákon vo vyššie citovanom ustanovení pritom používa termín porušenie, čo má znovu

logické vysvetlenie. Iba také poškodenie zabezpečenia, ktoré umožní neoprávnenú manipuláciu s
meradlom odberu plynu, môže totiž mať negatívny dôsledok pre odberateľa spočívajúci v práve uplatniť
proti nemu nárok na náhradu škody, prípadne ušlého zisku a teda iba takéto poškodenie môže byť
zároveň jeho porušením. Vo svojej výpovedi na pojednávaní znalec síce uviedol, že cez poškodenieplomby, ktoré zistil, by sa dalo zastaviť ozubené koleso, ktoré poháňa číselník a ten by tak ostal stáť,
zároveň však pripustil, že to, či takáto možnosť prichádzala do úvahy v konkrétnom prípade nevyskúšal,
pretože to nebolo predmetom jeho znaleckého posudku. Znalec tiež uviedol, že v rámci doplnenia

posudku by túto možnosť mohol vyskúšať, keďže plombu má dispozícii, použil by ale iný avšak identický
číselník. Práve z dôvodu zváženia doplnenia znaleckého dokazovania navrhol konkrétnu plombu spolu s
identickým číselníkom zabezpečiť a žalobcom po jej zabezpečení od znalca bola konkrétna plomba (bez
číselníka, keďže identický nemá žalobca k dispozícii) súdu predložená. Plomba bola však predložená
úplne znehodnotená, z ktorého dôvodu eventuálne doplnenie znaleckého posudku vykonaním skúšky,

či je cez poškodenie plomby možné ovplyvniť meranie na číselníku, neprichádza do úvahy. Snaha
žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 09.05.2019 označenom ako „Zaslanie plomby“ s odkazom na
fotodokumentáciu poukázať na údajné ďalšie v znaleckom posudku vôbec neuvádzané poškodenie
plomby (chýbajúca časť trojuholníkového obrazca), nemôže mať absolútne žiadnu relevanciu pre
rozhodnutie vo veci, keďže ide o odbornú otázku, vo vzťahu ku ktorej by žalobca mohol uniesť dôkazné
bremeno iba za predpokladu, že by svoju laickú úvahu podporil dôkazom odborného charakteru (to

isté platí aj ohľadne prinesenia celého plynomeru právnym zástupcom žalobcu na pojednávanie dňa
21.05.2019). Takýto dôkaz pritom žalobca nenavrhol vykonať, pričom nejde o dôkaz, ktorý podľa ust.
§ 185 CSP súd vykoná aj bez návrhu. Podanie žalobcu doručené súdu dňa 09.05.2019 označené ako
zaslanie plomby v časti kde necháva na zváženie súdu, či opätovne vypočuť znalca a zároveň žiada
o informáciu, či má znalca zabezpečiť na pojednávanie na deň 21.05.2019, návrhom na vykonanie

dôkazu nie je a súd ani bez relevantného návrhu zákonný dôvod takýto dôkaz vykonať nemal. Pokladá
však v tejto súvislosti za potrebné podotknúť, že je vylúčené, že také masívne údajné poškodenie
plomby, o akom sa vo svojom podaní pokúša presvedčiť žalobca, mohlo ujsť pozornosti znalca. Zároveň
podotýka, že predloženie dôkazu v tom smere, či mohlo alebo nemohlo byť cez poškodenie plomby
ovplyvnené meranie odberu plynu na plynomeri (napr. tým, že by tenkým predmetom bolo zamedzené

v posunovaní ozubených koliesok), nie je nad rámec dôkaznej povinnosti žalobcu, ako to tento uviedol
na pojednávaní dňa 21.05.2019, keďže ide o dôkaz, na základe ktorého možno konštatovať, že plomba
nebola iba poškodená ale aj porušená. Aj keď súhlasí, že je bez právneho významu na posúdenie
veci to, či k ovplyvneniu merania v príčinnej súvislosti so zisteným poškodením plomby došlo, je
práve z dôvodu posúdenia naplnenia znaku „porušené zabezpečenie“ právne významné, či k nemu

v dôsledku poškodenia plomby dôjsť reálne mohlo. Aj tento moment však len podčiarkuje viacero
ťažko zo strany žalobcu vysvetliteľných skutočností. Medzi tie nepochybne patrí napríklad to, že v
poradí prvý pracovník žalobcu, ktorý sa po nahlásení poruchy v odbere plynu manželom žalovanej
dostavil dňa 02.11.2015 na odberné miesto, nevyhotovil fotodokumentáciu preukazujúcu stav plynomera
a jeho zabezpečenia v čase jeho kontroly a to údajne z dôvodu, že v tom čase mu takáto povinnosť z

internýchpredpisovžalobcunevyplývala,ďalejto,žeúdajnevyhotovenýporuchovýzáznamsažalobcovi
nepodarilo dohľadať, to, že ako to vyplýva tak z výpovede svedka - manžela žalovanej, ako aj svedka
S. U., pracovník žalobcu ich presvedčoval, že porucha súvisí s nefunkčnosťou regulátora tlaku a iba S.
U. ho telefonicky presvedčil, že sa mýli, ďalej to, že tak v montážnom liste meradla zo dňa 03.11.2015
ako aj v zápise zo dňa 03.11.2015 je ako dôvod zaslania plynomeru na expertízu uvedené, že plynomer

neprepúšťal plyn a nie podozrenie z poškodenia zabezpečenia a napokon aj svedkom S. U. uvádzané
neobvyklé znečistenie plynomera svedčiace podľa neho jeho pádu na zem. Žalobca v spore neuniesol
dôkazné bremeno ani vo vzťahu k tvrdeniu, že je vo veci aktívne legitimovaný. Svoju argumentáciu v
tomto smere opiera žalobca o tvrdenie, že v prípadoch vzniku škody neoprávneným odberom v dôsledku
porušenia zabezpečenia na určenom meradle nie je poškodený Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

ako zmluvný dodávateľ plynu, ale keďže ide o predpísaným spôsobom nemerateľný odber, je poškodený
žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Ku škode totiž došlo neoprávneným odberom plynu,
ktorý z dôvodu vyvažovania siete (preto, aby nevznikla v sieti nerovnováha a nedochádzalo k stratám)
v nepravidelných intervaloch nakupuje žalobca. Z ustanovenia § 64 ods.1 písm. b) zák. o energetike
skutočne vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej siete má právo nakupovať, uskladňovať a predávať

plyn účastníkom trhu na účely zabezpečenia vyvažovania distribučnej siete. Napriek tomu, že žalovaná
v spore spochybnila aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že žalobca nepredložil žiadny
dôkaz o nákupe plynu (iba za takéhoto predpokladu mu totiž mohla vzniknúť škoda jeho neoprávneným
odberom), tvrdí, že žalobca sa v smere preukázania nákupu plynu ani nepokúsil uniesť dôkazné
bremeno. Z právneho predpisu síce vyplýva právo žalobcu kupovať plyn, to či ho aj kúpil však zjavne

nie je skutočnosť všeobecne známa a je presvedčený, že súdu ani nie je známa z jeho činnosti,
pričom dôvodom je zjavne fakt, že napriek tomu, že súd už rozhodoval spory v obdobných veciach,
žalovaní sa nebránili spochybňovaním aktívnej legitimácie žalobcu práve poukazom na nepreukázanie
nákupu plynu. Ak by sa teda súd nestotožnil s argumentáciou pod bodom 1/ v tomto smere, že žalobcaneuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že škoda vznikla, mal by podanú žalobu zamietnuť
pre neunesenie dôkazného bremena v tom smere, že škoda v tomto prípade vznikla práve žalobcovi.
Pokladá za nutné v tejto súvislosti pripomenúť, že na rozdiel od iných obdobných prípadov dodávateľ

plynu zálohové platby uhradené mu žalovanou za obdobie údajného neoprávneného odboru plynu
žalovanej nevrátil. To síce žalobca označuje za chybný postup dodávateľa plynu, rovnako ale prichádza
do úvahy alternatíva, že k vráteniu nedošlo preto, že dodávateľ nepokladal v danom prípade za splnené
podmienky na takýto postup a na to, aby škodu účtoval žalobca. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu
však namieta aj jeho tvrdenie, že v prípade vzniku škody neoprávneným odberom plynu určeným

meradlom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie, škoda nevzniká dodávateľskej organizácií (v tomto
prípade Slovenskému plynárenskému priemyslu), ale vždy distribučnej organizácii (v tomto prípade
žalobcovi). Toto tvrdenie žalobcu totiž nemôže byť pravdivé za predpokladu, že súčasne platí ďalší jeho
argument uplatnený v rámci procesných tvrdení v spore a to argument, že Obchodné podmienky pre
opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber)
účinné od 01.01.2014 do 25.05.2018 a teda aj v čase, kedy malo podľa žaloby dôjsť k neoprávnenému

odberu plynu žalovanou, sú obchodnými podmienkami, ktoré vo vzťahu k odberateľovi tejto kategórie
(takým bola aj žalovaná) zaväzujú iba dodávateľa, teda Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a nie aj
distribútora, teda žalobcu. Z ustanovenia čl. 10.1.4. obchodných podmienok vyplýva, že pre účely týchto
obchodných podmienok je (rovnako ako podľa § 82 ods.1 písm. d) zák. o energetike) neoprávneným
odberom plynu aj odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii. Podľa ust. čl. 10.2. týchto obchodných podmienok je pri neoprávnenom
odbereplynu(tedaajprineoprávnenomodberepodľačl.10.1.4.)odberateľpovinnýuhradiťdodávateľovi
a PDS (rozumie sa prevádzkovateľ distribučnej siete) škodu, ktorá im neoprávneným odberom vznikla.
Pri prvom neoprávnenom odbere plynu odberateľa meraným meradlom umiestnenom na verejne
prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii sa výška

škody spôsobená neoprávneným odberom plynu určí ako cena neoprávnene odobratého množstva
plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pri ďalšom neoprávnenom odbere sa výška
škody spôsobená neoprávneným odberom plynu určí podľa osobitného predpisu (vyhlášky č. 449/2012
Z.z.). V prípade, že označené obchodné podmienky tak ako to tvrdí žalobca, zaväzujú iba dodávateľa
plynu - Slovenský plynárenský priemysel, a.s., nemôže platiť tvrdenie, že škoda neoprávneným odberom

plynu meraným určeným meradlom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie, môže vzniknúť výlučne
distribútorovi plynu, pretože v tomto prípade by neexistoval dôvod, prečo by Slovenský plynárenský
priemysel, a.s. vydal a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil obchodné podmienky ohľadne
spôsobu výpočtu škody aj pre prípad jej vzniku neoprávneným odberom meraným určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie, ktorý prípad podľa žalobcu nastať vôbec nemôže. V prípade

tejto alternatívy by platilo, že žalobca dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho aktívnej legitimácii v spore
neuniesol aj z ďalšieho dôvodu, teda preto, že nepreukázal, že iba on je oprávnený na vymáhanie škody
spôsobnej neoprávneným odberom plynu meraným na určenom meradle, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie. Opačný výklad je ten, že Obchodné podmienky pre opakované dodávky pre odberateľov
plynu kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) účinné od 01.01.2014 platia nielen pre

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako dodávateľa plynu, ale aj pre žalobcu, ako prevádzkovateľa
distribučnej siete (PDS). Inak sa nedá logicky vysvetliť, že v týchto obchodných podmienkach a to vo
viacerých jej ustanoveniach sú upravené nielen práva PDS ale aj jeho povinnosti (viď napr. čl. 8.1.,
8.2, 8.12.) čo opätovne nedáva zmysel, ak platia iba pre dodávateľa plynu. Potom ale aj žalobcu ako
prevádzkovateľa distribučnej siete zaväzuje vo vzťahu k žalovanej aj vyššie citované ust. čl. 10.2. a

aj za predpokladu, že škoda vznikla a že je aktívne legitimovaný na jej vymáhanie, môže svoj nárok
na nej náhradu vyčísliť iba vo výške ceny odobraného množstva plynu určeného pomocou typového
diagramu dodávky. Podotýka, že aj vo vzťahu k vyčísleniu takto vypočítanej škody zaťažuje dôkazné
bremeno žalobcu a tým, že ju takto vôbec nevyčíslil, dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
výšky škody neuniesol ani len čiastočne. Posledný okruh námietok uvádza iba pre prípad, ak by

súd napriek argumentácii uvedenej vyššie, dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný na
uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorý vznik by mal za preukázaný a to vo výške vypočítanej
podľa osobitného predpisu, teda podľa vyhlášky. Podľa § 1 ods.3 vyhlášky množstvo neoprávnene
odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene
odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon

plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d. Podľa
§ 1 ods.5 písm. a) vyhlášky v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte,
ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v
súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky,reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového
spotrebiča sa považuje v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne)
prijednozmennejprevádzke8hodíndenne,pridvojzmennejprevádzke16hodíndenneapritrojzmennej

prevádzke 24 hodín denne. Zo žalovanou predložených zmlúv o podnájme nebytových priestorov je
zrejmé, že k vykurovaniu prenajatých objektov plynovým kotlom dochádzalo iba čase od 01.11. daného
roka do 31.03. nasledujúceho roka a výpočet škody sa mohol preto vzťahovať iba na obdobie od
11.12.2014 do 31.03.2015, keďže v ďalšom období to od 01.04.2015 do 02.11.2015, kedy bolo meradlo
kontrolované, k odberu plynu vôbec nedochádzalo. A ak preukázateľne nedochádzalo k odberu plynu

v časti žalovaného obdobia, nie je a nemôže byť naplnený znak, že k nemu dochádzalo neoprávnene.
Neoprávnene je tiež pri výpočte škody uvažované s denným počtom hodín používania spotrebičov 16,
keď vykurovanie prebiehalo iba počas jednozmennej prevádzky. S poukazom na uvedené navrhuje
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho zaplatiť žalovanej náhradu nákladov konania
v plnej výške.

24. Súd zo zápisu zo dňa 03.11.2015 č. 4101524896 zistil, že dňa 03.11.2015 bola na odbernom mieste
vykonaná kontrola pracovníkom žalobcu. Bola vykonaná výmena meradla a pôvodné meradlo bolo
odoslané na expertízu. Plynomer neprepúšťal plyn. K úkonu bola vykonaná aj fotodokumentácia úkonu.

25. Súd z montážneho listu meradla zo dňa 03.11.2015 zistil, že dňa 03.11.2015 bol na odbernom mieste

demontovaný pôvodný plynomer a namontovaný plynomer nový.

26. Súd zo znaleckého posudku č. 644/PL-2015 vypracovaného znalcom zistil, že optickým skúmaním
povrchu plomby zistil poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádza celou hrúbkou. Zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - mechanicky poškodené. Zároveň zistil aj poškodenie -

vyštrbenie časti krytu v blízkosti poškodenia plomby.

27.Súdzvyúčtovaniaškodyč.9000217206,výpočtuškodyacenníkaexternýchslužiebzistil,žežalobca
vyúčtoval žalovanej sumu 11.746,45 € za neoprávnene odoberaný plyn výpočtom podľa vyhlášky.

28. Súd z faktúry č. 7451041762 zistil, že dodávateľ vyfaktúroval žalovanej sumu 146,46 € za odber
plynu v období od 01.01.2013 do 18.03.2013.

29. Súd z faktúry č. 7449159327 zistil, že dodávateľ vyfaktúroval žalovanej sumu 1.019,36 € za odber
plynu v období od 19.03.2013 do 18.03.2014.

30. Súd z faktúry č. 7426191436 zistil, že dodávateľ vyfaktúroval žalovanej sumu 554,03 € za odber
plynu v období od 19.03.2014 do 31.12.2014.

31. Súd z odpovede Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 20.03.2017 zistil, že

ak je meradlo zaradené podľa prílohy č. 1 k vyhláške úradu č. 210/200 Z.z., tak takéto meradlo možno
používať len s platným overením. Meradlo musí byť zabezpečené buď overovacou značkou, alebo
zabezpečovacou značkou montážnika. Porušením, poškodením, pozmenením a odstránením týchto
značiek zaniká platnosť overenia meradla.

32. Súd z faktúry č. 7433220811 zistil, že dodávateľ vyfaktúroval žalovanej sumu 1.419,34 € za odber
plynu v období od 01.01.2015 do 31.12.2015.

33. Súd z faktúry č. 74155989839 zistil, že dodávateľ vyfaktúroval žalovanej sumu 727,31 € za odber
plynu v období od 01.01.2016 do 12.09.2016.

34. Súd z faktúr č. 7268232438; č. 7144981388; č. 7193370533; č. 7203369882; č. 7243335739;
č. 7208411540; č. 7135145647; č. 7208458303; č. 7233452661; č. 7298332717; č. 7323247895; č.
7278447548 zistil, že za každý mesiac roku 2015 vyúčtoval dodávateľ žalovanej sumu 73 €.

35. Súd z výpisov účtov žalovanej zistil, že tá počas celého roka 2015 každý mesiac uhrádzala zálohové
platby vo výške 73 €.36. Súd z odpovede dodávateľa zo dňa 30.10.2018 zistil, že dňa 08.01.2016 na základe dodaných
odpočtov od žalobcu vystavili žalovanej vyúčtovaciu spotrebu faktúry za odber zemného plynu za
obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 s výsledkom nedoplatok 543,44 €. Nedoplatok bol splatný dňa

22.01.2016 a žalovaná ho uhradila dňa 19.01.2016. Súčasťou je aj predmetná faktúra. Stav meradla k
11.12.2014 bol 7.063m3 a stav meradla k 02.11.2015 bol 8.543m3.

37. Súd z prehľadu odpočtov na odbernom mieste žalovanej zistil, že k 02.11.2015 bola hodnota registra
7.063m3.

38. Súd zo zmluvy o pripojení č. 8003030908 zistil, že dodávateľ so žalovanou dňa 05.09.2008 uzatvorili
zmluvuopripojení,ktorejpredmetombolzáväzokdodávateľadodávaťnaodbernémiestoplynazáväzok
žalovanej za dodaný plyn dodávateľovi zaplatiť. Súd sa oboznámil s dodatkom k zmluve uzavretom dňa
23.10.2014 a zistil, že odberné miesto bolo označené ako M3.

39. Súd z nájomných zmlúv predložených žalovanou zistil, že tá prenajíma priestory (označené ako
„sklad“) na odbernom mieste.

40. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

41. Podľa § 379 prvá veta Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk.

42. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

43. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi

plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

44. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

45.Podľa§82ods.4ZoE,akideoprvýneoprávnenýodberplynuodberateľaplynuvdomácnostimeraný

meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

46. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

47. Podľa § 379 prvá veta Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.50. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 11.746,45 € s príslušenstvom a náhrady trov
konaniazdôvoduneoprávnenéhoodberuplynužalovanou.Žalovanásavkonaníbránilatým,žežalobca
nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody a

nesprávne vyčíslil (v prípade posúdenia súdom, že škoda vznikla) vzniknutú škodu. Súd vzhľadom na
uvedené sa najprv zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby.

51. Žalobca je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn.
Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia

zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete.
Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva
dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie
množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť
overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené
meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré

vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia
platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom
s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu
dodávateľovi. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny
konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže v prípade, že

by došlo k neoprávnenému odberu plynu zo strany žalovanej, odoberaný plyn by nebol dodaný
dodávateľom, ale žalobcom, a v tomto prípade by sa jednalo o škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Aktívna
legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2
ZoE, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v
prípade neoprávneného odberu. V tomto prípade teda súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne

legitimovaný na podanie žaloby.

52. Súd sa preto následne zaoberal splnením podmienok na priznanie nároku žalobcovi. Medzi stranami
konania nebolo sporné, že dňa 03.11.2015 došlo k výmene plynomera. Z predložených dôkazov
takisto vyplýva, že plynomer bol zaslaný znalcovi na preskúmanie z dôvodu obavy neoprávnenej

manipulácie s plynomerom. Znalec vo svojom znaleckom posudku a aj vo výpovedi konštatoval
poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádza celou hrúbkou, zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácií a vyštrbenie časti krytu v blízkosti poškodenia plomby. Žalovaná prostredníctvom svojho
právneho zástupcu namietala, že nie každé mechanické poškodenie zabezpečenia musí byť jeho
porušením. Znalec síce konštatoval, že je možné v prípade takéhoto poškodenia ovplyvniť meranie

odberu (tenkým predmetom zamedziť točeniu sa ozubených koliesok na meradle), avšak toto nebolo
žalobcom preukázané.

53. Súd má za to, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 ZoE, povinnosť v prvom rade
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je

možné, má použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje
hlavne plomba. Za poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii možno však považovať
len také poškodenie plomby, ktoré by porušilo jej ochrannú funkciu. Ak je plomba poškodená (napr.
poškriabaná, zafarbená), ale meradlo je stále zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii, takéto
poškodenienemožnopovažovaťzapoškodeniezabezpečeniavzmysle§82ods.1písm.d)ZoE.Znalec

síce potvrdil, že mohlo dôjsť k zastaveniu meradla, avšak takéto dokazovanie vykonané nebolo a na
posúdenie bola poskytnutá iná plomba, než tá ktorá mala byť porušená.

54. Súd sa zaoberal predpokladmi zodpovednosti za škodu. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie zákonných podmienok: protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť

medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosťzaškoduniejedaná.Protiprávnekonaniejetaké,ktoréjevrozporesobjektívnymprávom
a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je
potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z
právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je

vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza.
Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik
zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú
ujmu,tedaoujmu,ktoránastalavmajetkovejsférepoškodeného.Pritommajetkováujmamôžeexistovaťlen vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná
a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá
vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti
znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky,
ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v
zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami
môžebyťprotiprávnyúkon,úmyselnékonanieprotipravidlámobčianskehospolužitia,určitýmspôsobom

kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti
za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému
protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel,
aleboakovedomáalebonevedománedbanlivosť.Zavinenieakopsychickývzťahmusízahrňovaťvšetky
znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi.
Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej

výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej
povinnosti nenesie žiadnu vinu.

Vychádzajúc z rozhodnutia NS SR 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018 v predmetnej veci súd konštatuje,

že v prípade odberu plynu definovaného v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je
daná objektívna zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú škodu, kedy odberateľ
zodpovedá zato, že predmetným meradlom plyn odoberal, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotné
poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám odberateľ, ním poverená osoba,
alebo aj iný subjekt bez vedomia odberateľa. Pri tomto type neoprávneného odberu plynu je potrebné

preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom.

V prípade protiprávneho úkonu by išlo o konanie žalovanej, ktorá neoprávnene odoberala plyn
bezodplatne a tým spôsobila škodu žalobcovi. Zo znaleckého posudku a výpovede znalca mal súd za
preukázané, že zabezpečenie plynomeru (plomby) bolo poškodené. Znalec zároveň konštatoval, že cez

spôsobené poškodenie by bolo možné zastaviť ozubené kolieska meradla, čím by došlo k zastaveniu
vyčíslovania odoberaného plynu. Súd teda konštatuje, že z vyššie uvedeného vyplýva, že mohlo dôjsť
k neoprávnenému odberu plynu. Žalobca však zároveň musí preukázať, že k neoprávnenému odberu
skutočne došlo. Podľa žalobcu nie je možné presne určiť, v akom množstve došlo k neoprávnenému
odberu. Na druhej strane z predložených dôkazov žalovanou má súd za preukázané, že dodávateľ za

žalované obdobie od 11.12.2014 do 02.11.2015 poskytol žalovanej plyn v celkovej výške 1.480m3 za
ktorý žalovaná riadne dodávateľovi zaplatila, čo má súd jednak preukázané z výpisov účtu žalovanej
preukazujúcich splatenie zálohových platieb a takisto z odpovede dodávateľa žalovanej. Nie je preto
preukázané, že by dodávateľ žalovanej za uvedené obdobie neevidoval žiadne dodanie plynu. Z
predloženého predpisu odpočtov na odbernom mieste žalovanej vyplýva, že žalobca eviduje na

odbernom mieste žalovanej rovnaké číslo na meradle k 11.12.2014 a takisto k 02.11.2015. Naopak
dodávateľ žalovanej eviduje konečný stav dodaného plynu na odbernom mieste k 02.11.2015 vo výške
8.543m3. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, že žalobcovi nejaká škoda vznikla, mala by vzniknúť voči
dodávateľovi, pretože ten potvrdil dodanie plynu žalovanej a tá preukázala riadne zaplatenie za dodaný
plyn. Vyššie uvedené podporujú aj faktúry predložené žalovanou za skoršie roky, kedy za rovnaké

vykurovacieobdobie,vrovnakýchpriestorochodoberalažalovanávžalovanomobdobíviacplynuakoza
iné roky (za obdobie od 19.03.2013 do 18.03.2014 odobratý plyn za celkovú sumu 1.019,36 € v celkovej
výške dodanej energie 15.261 kWh. Za obdobie od 19.03.2014 do 31.12.2014 odobratý plyn za celkovú
sumu 554,03 € v celkovej výške dodanej energie 5.987 kWh. Za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015
bol odobratý plyn za celkovú sumu 1.419,34 € v celkovej výške dodanej energie 24.375 kWh). V

prípade neoprávneného odberu je logické, že by žalovaná odoberala menej plynu. Toto podporuje aj
fakt, že žalovaná zo svojej iniciatívy prostredníctvom svojho manžela ohlásila pravdepodobnú poruchu
plynomeru, ktorej následkom boli vykonané kontroly pracovníkmi žalobcu.

55. Súd mal za to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať vznik škody, pričom ani prípadné

preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie odberu
plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca
je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik škody nie je možné
zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Ustanovenie § 59 ods. 2 ZoE totiž jednoznačne predpokladá,že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody. Je teda
povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovanej mu

vznikla skutočná škoda.

Vyššie uvedené zistenia viedli súd k záveru, že v konaní nebolo žalobcom jednoznačne a bez pochýb
preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu (protiprávny úkon) ani ku vzniku škody.
Napriek tomu, že v danom prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie,

nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobca nepreukázal
predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vzniku
škody, teda nepreukázal ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z čoho súd vyvodil ten právny záver,
že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Súd konštatuje, že ak
sa žalobca domáha náhrady škody, musí preukázať, že mu škoda skutočne vznikla, pričom nemôže
ako dôvod vzniku použiť vyhlášku (tá slúži len na určenie výšky), resp. typový diagram, ale musí ako

prvú podmienku riadne preukázať vznik škody, čo sa však v tomto konaní nestalo. Vychádzajúc tak z
vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu žalovanou za neopodstatnený. Žalobca tak v danom prípade neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovanej v rozhodnom období dochádzalo
k neoprávnenému odberu zemného plynu.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu
trov konania vo výške 100%, keďže žalovaný mal vo veci úplný úspech, vzhľadom na zamietnutie žaloby
v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.