Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200046
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2318200046.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. X. júla XXXX,
trvalo bytom E. F. XXX, proti žalovanej: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava,
IČO: 31335004, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r.
o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36860662, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

aozaplateniefinančnéhozadosťučinenia,oodvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduGalanta
z 24. júna 2021 č. k. 26Csp/3/2018-531, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanej priznal právo na 100 %

náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5 O.z. (zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov); § 1 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov; § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Vecne dôvodil, že žalobou došlou súdu prvej inštancie dňa 3.1.2018 žalobkyňa pôvodne žiadala, aby
súd určil, že 1/ úver zo zmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 je bezúročný a
bez poplatkov; 2/ žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 3.941,16 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 12.11.2007 do zaplatenia; 3/ zmluva č. 1659181203

a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 je neplatná; 4/ žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni finančné
zadosťučinenie vo výške 500 eur; 5/ žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania. V
priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu späť v časti výrokov 2/ a 3/, na základe ktorých čiastočných
späťvzatí žaloby súd konanie v danej časti zastavil. Predmetom konania tak zostalo 1/ úver zo zmluvy č.
1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 je bezúročný a bez poplatkov; 2/ uloženie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur a náhrada trov konania. Žalovaná

žiadala žalobu zamietnuť.
Súd prvej inštancie dôvodil, že vykonaným dokazovaním dospel k nasledovným zisteniam skutkového
a právneho stavu veci:
Zo žaloby a vyjadrení žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa má za to, že Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere uzavretá dňa 12.11.2007 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré špecifikovala, ďalej v nej absentujú povinné náležitosti v zmysle § 7 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/, g/,

h/, i/, j/ zákona o stavebnom sporení. Uvedené náležitosti musia byt' podľa žalobkyne súčasťou obsahu
Zmluvy o stavebnom sporení a nie prílohou vo forme všeobecných podmienok, nakoľko sa viažu nahlavný predmet plnenia, pričom je predpoklad, že sa s nimi spotrebiteľ ani neoboznámi. Žalobkyňa
zároveň prehlásila, že s obsahom Všeobecných podmienok nebola žalovanou oboznámená. Zároveň
má žalobkyňa za to, že Zmluva o stavebnom sporení nebola individuálne dohodnutá z dôvodu vopred

naformulovanej zmluvy, obsah ktorých žalobkyňa nemohla ovplyvniť alebo zmeniť. Podpis spotrebiteľa
na konci zmluvy alebo na potvrdenie jednotlivých príloh určite nenaznačuje, že zmluvné podmienky boli
individuálne dohodnuté. Je neprípustné, aby veriteľ účtoval poplatky, ktoré neboli zmluvne dohodnuté
a ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Poplatky musia byť jasne a zrozumiteľne uvedené v zmluve.
Konanímžalovanejdošloknaplneniuznakovnekalejobchodnejpraktikyformouklamlivéhoopomenutia.

Pokiaľ sa jedná o banku /v tomto prípade PSS, a.s./, je predpoklad, že banka pozná resp. by mala poznať
zákon a podľa tohto aj postupovať. Každý bankový či nebankový subjekt poskytujúci úvery si musí
byť vedomý následkov vyplývajúcich z nedodržania zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské
zmluvy. Žalovaná bola povinná pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou
starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. K
veľkosti písma v Zmluve o stavebnom sporení: I napriek platnosti a účinnosti Nariadenia vlády SR č.

141/2014 Z.z. od 1.6.2014, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., žalobkyňa
má za to, že text v zmluve je nečitateľný resp. voľným okom ťažko čitateľný, čo žalobkyňa považuje zo
strany žalovanej za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaná uviedla, že predmetná úverová zmluva nespadá pod režim spotrebiteľských úverov, v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase jej uzatvorenia bol žalobkyni poskytnutý žalovanou úver

na účel modernizácie a rekonštrukcie rodinného domu, čo možno subsumovať pod tzv. dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd
v danom prípade posudzovať nemôže. K výroku o zaplatenie finančného zadosťučinenia 500 eur
poukázal na to, že uvedeného sa žalobkyňa domáha s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky,
pričom takýto nárok nemá v zákone oporu. Pre úspešné domáhanie sa finančného zadosťučinenia je

potrebné kumulatívne naplnenie troch podmienok, a to 1/ porušenie zákonnej povinnosti, 2/ porušenie
spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou
ujmy. Žalobkyňa v danom prípade nepreukázala k porušeniu akej zákonnej povinnosti malo zo strany
žalovanej dôjsť.
Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobnému výroku o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

poskytnutéhožalobkyninazákladeZmluvyomimoriadnommedziúvereastavebnomúverez12.11.2007
konštatoval, že aplikácia ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na predmetný
právny vzťah je vylúčená s poukazom na ust. § 1 ods. 2 písm. a/ z. č. 258/2001 Z.z. v súvislosti
s čl. 1 zmluvy (predmet a účel zmluvy), nakoľko úver bol účelovo viazaný na účel modernizácie a
rekonštrukcie rodinného domu, čo možno subsumovať pod tzv. dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy

dokončených stavieb. Uvedená skutočnosť rozporovaná stranami sporu nebola. Nadôvažok sankciu v
podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru znenie z. č. 258/2001 Z.z. účinné k momentu uzatvorenia
zmluvy (do 31.12.2007) neobsahovalo. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v danej časti zamietol.
V časti žalobného výroku o uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške
500 eur súd konštatoval, že vychádzajúc zo znenia ust. § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z. základným

hmotnoprávnym predpokladom pre úspešné uplatnenie si práva na finančné zadosťučinenie je úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde osobou. V danom prípade žalobkyňa pomerne
zmätočným konaním pôvodne žalobou síce žiadala súd okrem iného o určenie neplatnosti Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 12.11.2007 s poukazom na množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok, ktoré predmetná zmluva obsahuje, avšak v priebehu konania žalobu okrem

iného aj v danej časti zobral späť, v dôsledku čoho bolo konanie v danej časti zastavené. Následne
sa žalobkyňa na pojednávanie vo veci samej napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila.
Žalobkyňa žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, že k porušeniu akej zákonnej povinnosti malo
zo strany žalovanej dôjsť. Súd v súlade s právnym názorom mal za to, že pre úspešné domáhanie
sa finančného zadosťučinenia je potrebné kumulatívne naplnenie troch podmienok, a to 1/ porušenie

zákonnej povinnosti, 2/ porušenie spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, 3/ príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Samotné konštatovanie neprijateľnosti tej - ktorej zmluvnej
podmienky nemožno považovať za kumulatívne splnenie hmotnoprávnych predpokladov úspešného
domáhania sa finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na uvedené súd žalobu aj vo zvyšnej časti ako
nedôvodnú zamietol.

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a plným úspechom
žalovanej v spore.Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní zopakovala
obsah jej písomného podania zo 16.10.2020 (strany 2 až 8), v ktorom poukazovala na neprijateľné

zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzavretej
stranami 12.11.2007, a tiež zopakovala obsah jej podania z 5.3.2021 (strany 2 až 7) a uviedla, že
zo strany žalovanej v postavení dodávateľa došlo k porušeniu niekoľkých právnych ustanovení na
ochranu práv spotrebiteľa pri uzatváraní predmetného zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou v postavení
spotrebiteľa a žalovanou, a to konkrétne:

- § 53 ods. 1 O.z. uvedením ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, spočívajúce predovšetkým:
- v spôsobe zúčtovania jednotlivých splátok (najskôr úroky, sankčné úroky, poplatky a až potom istina)
nerešpektujúc ekonomický záujem žalobkyne v postavení spotrebiteľa,
- v spôsobe účtovania poplatkov za upomienky v zmysle sadzobníka poplatkov (výška poplatku musí

byť jasne a zrozumiteľne uvedená v zmluve, tzn. musí byť zmluvne dohodnutá),
- v dôvodoch odstúpenia od zmluvy žalovanou uvedených vo Všeobecných podmienkach, pričom
dôvody odstúpenia od zmluvy musia byť jasne a zrozumiteľne uvedené v zmluve a musia byť vyvážené,
- uplatňovaním inštitútu fikcie doručenia, ktorá má rýdzo procesný charakter,
- predĺžením premlčacej doby žalovanou na 10 rokov,

- v práve žalovanej v postavení veriteľa použiť peňažné prostriedky na všetkých účtoch žalobkyne k
započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok,
- v práve žalovanej kedykoľvek zmeniť zmluvné podmienky bez riadneho a preukázateľného
oboznámenia s nimi žalobkyňou,
- v obmedzovaní dispozičných oprávnení žalobkyne nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá je v jej vlastníctve

a vo vlastníctve jej príbuzenstva,
- v zabezpečení neexistujúceho zmluvného vzťahu záložnou zmluvou, ktorý má vzniknúť v budúcnosti,
- v prehlásení zmluvných strán, že zmluva nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, čo má za následok, že na žalobkyňu je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke
riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami a okolnosťami zmluvy. - Nariadenia vlády č. 87/1995

Zb., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania, bez možnosti ich dodatočného navyšovania
na základe jednostranného rozhodnutia žalovanej.
- § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa zakazuje
klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých, nedoložených, neúplných, nepresných, nejasných alebo
dvojzmyselných údajov alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných

podmienkach,
- § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa zakazuje používať nekalé
obchodné praktiky v spotrebiteľských vzťahoch, konkrétne konanie žalovanej v postavení veriteľa v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a podľa ktorého sa zakazuje používať nekalé obchodné
praktiky v spotrebiteľských vzťahoch, spočívajúce v uvedení ustanovení v zmluvných podmienkach,

ktoré podstatne narušujú ekonomické správanie žalobkyne ako spotrebiteľa,
- § 7 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení neuvedením povinných náležitostí v zmluve
o stavebnom sporení.
Žalobkyňa má za to, že z jej strany došlo k plneniu na základe právnych skutočností špecifikovaných
v jednotlivých jej podaniach, ktorých zákonnosť namietala a s ktorými zákon spája zodpovednostné

následky, a to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. I z právnych predpisov EÚ vyplýva,
že štandardné zmluvné podmienky, ktoré obchodníci používajú, musia byť spravodlivé. Platí to, aj
keď sa nazývajú „všeobecné podmienky“ alebo tvoria súčasť detailnej zmluvy, ktorú musí spotrebiteľ
podpísať. V zmluve nie je dovolené vytvárať nerovnováhu medzi právami a povinnosťami spotrebiteľa
a právami a povinnosťami predajcov a dodávateľov. Zmluvné podmienky musia byť vyhotovené jasne a

zrozumiteľne. Akékoľvek nejasnosti sa vykladajú v prospech spotrebiteľa. Žalobkyňa má za to, že súd sa
v predmetnom sporovom konaní mal zaoberať a vysporiadať s námietkami žalobkyne a vykonať súdnu
kontrolu zmluvných podmienok uvedených v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
ako aj v zmluve o stavebnom sporení vrátane všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení
a v zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, čo neurobil.

Žalobkyňa svojim podaním zo 16.10.2020 v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
vzala žalobu späť vzhľadom k tomu, že úver po konzultácii so svojim novozvoleným zástupcom
nepovažuje za spotrebiteľský, pričom poukázala na právnu úpravu vzťahujúcu sa na predmetný úver,
na konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o stavebnom sporení vrátane Zákonao ochrane spotrebiteľa, neodvolávajúc sa na predmetný zákon, t. j. zákon č. 258/2001 Z.z. Už z
uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa predmetný úver nepovažuje za spotrebiteľský, nakoľko sa vo svojich
podaniach ani v jednom prípade neodvoláva na zákon č. 258/2001 Z.z. Preto s konštatovaním súdu, že

uvedená skutočnosť stranami sporu rozporovaná nebola, nemožno súhlasiť.
Pokiaľ súd v 8 bode rozsudku uviedol, že sa žalobkyňa na pojednávanie vo veci samej napriek riadnemu
a včasnému predvolaniu nedostavila, k tomu žalobkyňa uviedla, že súčasťou jej podania žalobkyne
zo 16.10.2020 bola i výpoveď zo zastupovania daná žalobkyňou občianskemu združeniu: Centrum
správnej Pomoci Holíč, IČO: 52 598 462, s úradne overeným podpisom žalobkyne. Zároveň bolo

predložené plnomocenstvo na zastupovanie udelené žalobkyňou občianskemu združeniu: Ochrana
spotrebiteľa - pomoc občanom Martin, IČO: 52 354 237, s úradne overeným podpisom žalobkyne. Dňa
15.6.2021 bola súdu doručená výpoveď plnomocenstva občianskym združením Ochrana spotrebiteľa -
pomoc občanom Martin z dôvodu rušenia združenia a dňa 17.6.2021 plnomocenstvo na zastupovanie
udelené žalobkyňou občianskemu združeniu: Za práva spotrebiteľov, Báč 135, IČO: 53 717 503, s
úradne overeným podpisom žalobkyne. Súdne pojednávanie bolo vytýčené na deň 24.6.2021, pričom

novozvolenému zástupcovi (ako i žalobkyni) predvolanie na pojednávanie súdom zaslané nebolo. Po
nahliadnutí do súdneho spisu žalobkyňou bolo zistené, že súd predmetné predvolanie na pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa 24.6.2021, zaslal pôvodnému zástupcovi a to občianskemu zduženiu Centrum
správnej pomoci Holíč, z ktorého dôvodu žalobkyňa nemala vedomosť o konaní pojednávania v
predmetnej sporovej veci dňa 24.6.2021 a preto sa naň nedostavila. Žalobkyňa má za to, že konaním

súdu jej bolo odňaté právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1992
Zb. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko sa pojednávanie konalo bez
jej prítomnosti bez jej zavinenia, na ktorom súd rozhodol o zamietnutí žaloby. Týmto konaním, resp.
procesným postupom súd neposkytol žalobkyni žiadnu možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a k právnemu posúdeniu veci (neprijateľnosti zmluvných podmienok)

a úvahám, ktoré viedli súd k zamietnutiu žaloby. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal
so žiadnym z podstatných vecných argumentov žalobkyne a svoje rozhodnutie súd založil výlučne
na zistení, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, pričom neskúmal spotrebiteľskú zmluvu s príslušnou
zmluvnou dokumentáciou v komparácii s právnou úpravou vzťahujúcou sa na predmetný zmluvný
vzťah, na ktorú žalobkyňa vo svojich podaniach upozorňovala v súvislosti s uplatneným nárokom -

vydanie bezdôvodného obohatenia a ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa má zároveň za to, že v
žalobe ako aj v doplnení dokazovania predloženého súdu je zrozumiteľne a určito opísaný skutkový
dej, tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku sú jednoznačné a konkrétne,
dôkazy sú označené presne a úplne. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 25. novembra 2020 sp. zn. 7Cdo/268/2019, podľa ktorého predmet konania (resp. obsah žaloby) nie

je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním
skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno
individualizovať predmet konania. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný
návrh. To znamená, že súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z
obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Žalobkyňa poukázala tiež na rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ vo veci C-377/14, podľa ktorého v spotrebiteľských zmluvách sú súdy povinné ex offo skúmať
existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18,
podľa ktorého je povinnosťou súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa a v
prípade zistených nedostatkov na tieto pri rozhodovaní prihliadnuť.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 357

písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.
2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

5.Jednouzodvolacíchnámietokžalobkyne,avšakzásadnou,bolonamietanienesprávnehoprocesného
postupu súdu prvej inštancie, ktorým procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobkyniuskutočniť všetky jej patriace procesné práva (o.i. právo zúčastniť sa pojednávania, právo navrhovať
dôkazy), keďže súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobkyňa ani jej zástupca neboli na pojednávanie
predvolaní, uskutočnil pojednávanie v ich neprítomnosti, vec prejednal a vo veci rozhodol napadnutým

rozsudkom.
Podľa § 178 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. (2)
Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 100 ods. 2 CSP predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla
písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako
písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.
Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým
súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných
práv odvolateľa, v dôsledku čoho bolo odvolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu

prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení CSP musí v celom rozsahu
rešpektovať základné právo účastníkov/strán na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a čl. 48 ods.

2 Ústavy SR.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (fyzická alebo právnická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale
aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 23.8.2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001 a z 13.11.2002 sp. zn. II. ÚS 132/02).
Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil strane realizáciu
jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bola
strana vylúčená z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen
faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o

prípady, keď súd znemožnil strane vykonať v priebehu konania práva priznané jej procesným predpisom,
a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k
rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované
dôkazné prostriedky, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo
na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy

musia poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých subjektov zúčastnených na
konaní.
Právo strany, resp. účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti,
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci

bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva.
Uvedená požiadavka je za súčasnej právnej úpravy vyjadrená hlavne v ustanovení § 178 ods. l a 2 CSP,
ktoré súdu ukladá povinnosť predvolať strany na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Je na strane, či využije svoje
právo zúčastniť sa pojednávania na súde.

Tým, že súd prvej inštancie tak nepostupoval (predvolanie na pojednávanie dňa 24.6.2021
v predmetnom spore, na ktorom rozhodol napadnutým rozsudkom v neprítomnosti žalobkyne, nedoručil
anižalobkynianijejaktuálnemuzástupcovi),vylúčilžalobkyňuzrealizáciejejústavnýchprocesnýchpráv
- účasť na pojednávaní s možnosťou navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k nim ako aj k ďalším skutočnostiam
v konaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 69/2008). Z obsahu

spisu totiž vyplýva, že dňa 29.3.2021 (viď pokyn sudkyne na č.l. 493, realizovaný 30.3.2021) bol
v predmetnej veci určený termín pojednávania na deň 24. júna 2021 o 13.00 hod., do miestnosti č. P2
s tým, že na termín mala byť volaná žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu a žalovaná
prostredníctvom právneho zástupcu. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené Centru správnejpomoci Holíč dňa 17.4.2021 (el. doručenka na č.l. 497) a právnemu zástupcovi – splnomocnenkyni
žalovanej Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., IČO: 36860662, dňa 6.4.2021 (el.
doručenka na č.l. 498). Doručenie predvolania na pojednávanie Centru správnej pomoci Holíč, IČO:

52598462, však nebolo správnym, nakoľko tomuto žalobkyňa odvolala plnomocenstvo dňa 30.9.2020
listinou zn. Výpoveď plnej moci (č.l. 377), ktorú listinu predložila spolu s jej podaním zo 16.10.2020
zn. Čiastočné späťvzatie žaloby, doplnenie dokazovania, zastupovanie v konaní, doručeným súdu
prvej inštancie už dňa 20.10.2020, viď č.l. 361 a nasl. Správne malo byť v tom čase predvolanie
doručené aktuálnemu zástupcovi žalobkyne - občianskemu združeniu Ochrana spotrebiteľa – pomoc

občanom Martin, IČO: 52354237 (plnomocenstvo z 30.9.2020 na č. l. 379, rovnako predložené spolu
s podaním zo 16.10.2020), avšak k doručeniu predvolania tomuto zástupcovi žalobkyne neprišlo.
Ešte pred pojednávaním (24.6.2021) bola súdu prvej inštancie dňa 15.6.2021 doručená Výpoveď
plnomocenstva zo strany občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľa – pomoc občanom Martin, IČO:
52354237, z 3.6.2021 (č. l. 512) a dňa 17.6.2021 bolo súdu doručené Plnomocenstvo z 11.6.2021,
ktorým žalobkyňa splnomocnila svojim zastupovaním v predmetnom spore občianske združenie Za

práva spotrebiteľov so sídlom Báč 135, 930 30 Báč, IČO: 53 717 503, tomuto zástupcovi rovnako
predvolanie nebolo doručené. Podľa Zápisnice o pojednávaní dňa 24.6.2021 (č. l. 528) súd prvej
inštancie konštatoval neúčasť žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu – občianskeho združenia Za
práva spotrebiteľov, Báč (ktorému však, ako vyplýva z vyššie uvedeného nebolo doručené predvolanie)
a taktiež neúčasť žalovanej a účasť jej splnomocnenkyne. Po začatí pojednávania súd prvej inštancie

konštatoval, že bola zachovaná päťdňová lehota na prípravu pred pojednávaním (ktorá však na strane
žalobkyne nemohla byť dodržaná, nakoľko jej ani jej zástupcovi predvolanie nebolo doručené). Ďalej
súd uviedol, že po vyvolaní veci zistil, že sa nedostavila žalobkyňa, rovnako jej splnomocnený zástupca,
pričomdovyvolaniavecisvojuneprítomnosťžiadnymspôsobomneospravedlnili,rovnakosanedostavila
žalovaná, v dôsledku čoho súd vyhlásil uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne, jej

splnomocneného zástupcu a žalovanej. Po otvorení pojednávania vec prejednal, vyhlásil dokazovanie
za skončené a vyhlásil napadnutý rozsudok.
Odvolací súd konštatuje, že obsah spisu nedáva žiaden podklad, ktorý by umožňoval prijať záver,
že uskutočnenie pojednávania v konaní pred súdom prvej inštancie dňa 24.6.2021 bez účasti strany
žalobkyne, by bolo vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti opodstatnené. Odvolacia námietka žalobkyne

o pochybení v procesnom postupe súdu prvej inštancie je tak dôvodná, v danej veci tak súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobkyni), aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nebolo možné v konaní pred odvolacím súdom napraviť (odvolacie konanie nenahrádza
konanie pred súdom prvej inštancie).

Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia vo veci
samej, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli
spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

6. Žalobou z 29.12.2017, doručenou súdu prvej inštancie 3.1.2018, sa žalobkyňa domáhala vydania
rozsudku, ktorým by súd
I. určil, že úver zo zmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007, uzavretá medzi
žalobkyňou a žalobou, je bezúročný a bez poplatkov;
II. žalovanej uložil povinnosť vydať žalobkyni z úverovej zmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa

12.11.2007 bezdôvodné obohatenie vo výške 3.941,16 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 12.11.2007 až do zaplatenia;
III. určil, že zmluva o úvere č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007, uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovanou je neplatná;
IV. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku;
V. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur.
V podaní zo dňa 8.3.2018, doručenom súdu prvej inštancie 12.3.2018, označenom ako „Neodkladné
opatrenie pre hrubý nátlak na spotrebiteľa zo strany žalovanej“, žalobkyňa uviedla, že žiada o vydanie
rozsudku, ktorým by súd

I. určil, že Dohody o zrážkach akýmkoľvek spôsobom rozhodne na ďalšie úkony dlžníka č. zmluvy
1659181203 zo dňa 16.11.2007, č. zmluvy 1659181502 zo dňa 16.11.2007, uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovanou, sú neplatné;II. určil, že zmluvy sú neplatné a pozastavuje akékoľvek sankcie a nátlak na žalobkyňu. č. 1659181203
zo dňa 16.11.2007, č. 1659181502 zo dňa 16.11.2007, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou sú
neplatné;

III. určil, že zmluvy o úvere sú v rozpore so zákonom a smernicami EÚ a USR. specialis legalis zákon
40/1964 Zb. v neskorších predpisoch. Č. 1659181203 zo dňa 16.11.2007, č. 1659181502 zo dňa
16.11.2007, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou sú bezúročné a bez poplatkov;
IV. žalovaná je povinná vydať žalobkyni zo zmluvy o úverov všetky finančné prostriedky, ktoré nadobudla
nekalými praktikami spotrebiteľovi – žalobkyni. úvere č. 1659181203 zo dňa 16.11.2007, úvere č.

1659181502 zo dňa 16.11.2007, bezdôvodné obohatenie vo výške 3.944 eur;
V. žalovanej uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy u zmlúv č. 1659181203
č. 1659181502, uzavretých medzi žalobkyňou a žalovanou, do právoplatného skončenia veci samej
o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ žalobkyne – názov, adresa, IČO (mzdové
odd., adresa), mzdové oddelenie je povinné zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne a robiť
iné úkony proti spotrebiteľovi jeho práv s Ústavou Slovenskej republiky;

VI. žalovanej uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobkyni náhradu trov
konania. A zdržať sa akýchkoľvek nátlakov a nezákonných postupov na žalobkyňu.
Uznesením z 20.3.2018 č. k. 26Csp/3/2018-95 súd prvej inštancie návrh na vydanie neodkladného
opatrenia z 8.3.2018 odmietol. Z odôvodnenia vyplýva, že návrhom podaným dňa 12.3.2018 žalobkyňa,
vychádzajúc z označenia návrhu v záhlaví, žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý návrh

v podstate kopíroval obsah samotnej žaloby a súd po oboznámení sa s obsahom žaloby dospel
k záveru, že žalobkyňa napriek tomu, že v záhlaví žiadala aj nariadenie neodkladného opatrenia, obsah
uvedeného neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nedefinovala, t. j. zo žaloby nie je zrejmé,
konkrétne akého neodkladného opatrenia sa domáhala, resp. mala v úmysle sa domáhať. Žaloba
obsahuje len petit rozsudku žiadaného vo veci samej, avšak akákoľvek formulácia petitu neodkladného

opatrenia absentuje, pričom petit neodkladného opatrenia je predpísaná náležitosť návrhu. Zároveň
žalobkyňa neuviedla opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, vzhľadom na čo, postupujúc podľa ust. § 327
CSP, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Proti tomuto uzneseniu podala včas
odvolanie žalobkyňa, v rámci jedného z podaní v danom odvolacom konaní uviedla, že žiada doplniť

žalobu vo veci samej tak, že žalovaná je povinná zaplatiť jej finančné zadosťučinenie vo výške 7.000 eur
(podanie z 10.9.2018, doručené súdu 11.9.2018, č.l. 197-198). Odvolací súd uznesením z 2.10.2018 č.
k. 23Co/202/2018-217 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
Uznesením súdu prvej inštancie z 20.11.2018 pod č. k. 26Csp/3/2018-239 bol odmietnutý aj (ďalší)
návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 27.10.2018, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

27.11.2018.
V podaní zo 16.10.2020 zn. „Čiastočné späťvzatie žaloby, doplnenie dokazovania, zastupovanie
v konaní“, doručenom súdu prvej inštancie 20.10.2020 (č. l. 361), žalobkyňa o.i. uviedla, že berie žalobu
späť v časti
- určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo zmluvy č. 1659181203 a 1659181502 – I. výrok

návrhu,
- vyhlásenia neplatnosti Zmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 – výrok III. návrhu.
Uznesením z 18.12.2020 pod č. k. 26Csp/3/2018-408 súd prvej inštancie
I. konanie v časti výroku II. žaloby – žalovaná je povinná vydať žalobkyni z Úverovej zmluvy č.
1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 bezdôvodné obohatenie vo výške 3.941,16 eur s 5,05

% ročným úrokom z omeškania od 12.17.2008 do zaplatenia a v časti výroku III. žaloby - súd určuje,
že zmluva o úvere č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovanou je neplatná zastavil;
II. priznal žalovanej náhradu trov čiastočného zastavenia konania v plnom rozsahu voči žalobkyni s tým,
že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením.

Takéto rozhodnutie bolo odôvodnené čiastočným späťvzatím žaloby a súhlasom žalovanej. Toto
uznesenie bolo riadne zákonom predpísaným spôsobom žalobkyni /jej vtedajšiemu zástupcovi –
občianskemu združeniu Za práva spotrebiteľov, Báč 135/ doručené až dňa 14.2.2022 – viď doručenku na
č. l. 600 (v záhlaví uznesenia je nesprávne ako zástupca žalobkyne uvedený G. B., ktorého zastúpenie
žalobkyne súd právoplatným uznesením z 19.6.2019 pod č. k. 26Csp/3/2018-269 nepripustil, uznesenie

č.l. 408 bolo nesprávne doručené občianskeho združeniu Centrum správnej pomoci Holíč dňa 7.1.2021
– doručenka č.l. 411, ktorému však žalobkyňa odvolala plnomocenstvo dňa 30.9.2020 listinou zn.
Výpoveďplnejmoci/č.l.377/,hocisprávnemalobyťuznesenieč.l.408doručenévtedajšiemuzástupcovi
žalobkyne - občianskemu združeniu Ochrana spotrebiteľa – pomoc občanom Martin, IČO: 52354237 /plnomocenstvo z 30.9.2020 na č. l. 379/), žalobkyňa voči nemu nepodala odvolanie napriek tomu, že
súd prvej inštancie zastavil konanie v časti, v ktorej návrh/žaloba nebol vzatý späť (v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom) a naopak nezastavil v časti, v ktorej bol návrh vzatý späť

(v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru).
V podaní z 5.3.2021, doručenom súdu prvej inštancie 10.3.2021 (č.l. 431) žalobkyňa okrem iného
uviedla, že berie čiastočne žalobu späť, a to v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia o sumu
1.877,68 eur, keď na základe výpočtu poskytnutých finančných prostriedkov žalovanou a vyplatených
finančných prostriedkov žalobkyňou bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 2.151,19 eur.

Z práve uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie si pred svojim rozhodnutím neurobil jasno v otázke
čo zostalo predmetom konania (rovnako tak strana žalobkyne), čo spôsobilo zmätočnosť konania.
V prvom rade bolo potrebné zo strany súdu zaujať stanovisko k tomu, či bolo podanie žalobkyne z
8.3.2018, doručené súdu prvej inštancie 12.3.2018, označené ako „Neodkladné opatrenie pre hrubý
nátlak na spotrebiteľa zo strany žalovanej“, iba návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorý
bol odmietnutý), alebo sa podľa obsahu tohto podania jednalo zároveň aj o zmenu žaloby. Rovnako tak

bolo potrebné posúdiť podanie žalobkyne z 10.9.2018, doručené súdu 11.9.2018 (č.l. 197-198), v ktorom
o.i. žiadala doplniť žalobu vo veci samej tak, že žalovaná je povinná zaplatiť jej finančné zadosťučinenie
vo výške 7.000 eur. Z vyššie uvedeného je tiež zrejmé, že nakoľko v podaní zo 16.10.2020 zn.
„Čiastočné späťvzatie žaloby, doplnenie dokazovania, zastupovanie v konaní“, doručenom súdu prvej
inštancie 20.10.2020 (č. l. 361), žalobkyňa o.i. uviedla, že berie žalobu späť v časti určenia bezúročnosti

abezpoplatkovostiúveruzozmluvyč.1659181203a1659181502–I.výroknávrhu/žalobyažalovanáso
späťvzatím súhlasila (č.l. 403), nebol tu potom dôvod pre meritórne rozhodovanie, ale konanie v takejto
časti malo byť zastavené.

7. Povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude v ďalšom

konaní v prvom rade ustáliť čo zostalo predmetom konania, umožniť stranám konania, teda aj
strane žalobkyne, účasť na pojednávaní, poskytnúť im dostatok času na prípravu pred pojednávaním
a následne vo veci opätovne rozhodnúť. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem
prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu
súdu.

Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným
spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho

právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je

odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

8. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

9. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)