Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719201298
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5719201298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana v spore žalobcu: T. B., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom H.,
C. O. XX, proti žalovanému: Generáli Česká pojišťovňa, a.s., IČO: 45 272 956, so sídlom Praha, Spálená
75/16, Česká republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom Generáli poisťovňa,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A,
právnezastúpenýJUDr.GabrielouReichovou,advokátkousosídlomB.,M.B.XX,onáhradubolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Martin č. k. 6C/19/2019-431 zo dňa 22. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e v časti výroku (I.) o zamietnutí náhrady škody titulom
bolestného v sume 1.973,40 eur.

II.Rozsudok súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý m vo zvyšnej časti výroku (I.) o
zamietnutí žaloby.
III.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku (II.) o trovách prvoinštančného konania tak, že

žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50%.

IV.Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd(ďalejvtexteajakosúdprvejinštancie)vcelomrozsahuzamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť uhradiť mu bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 10.170,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z
tejto sumy od 1.4.2019 do zaplatenia.

2.1.Súd prvej inštancie východiskovo uviedol, že žalobou doručenou súdu na ústredný portál verejnej
správy dňa 31.03.2019, sa žalobca voči pôvodne žalovanému Generáli poisťovňa, a.s., domáhal
náhrady škody, sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej v texte aj ako SSU) a nákladov za znalecký
posudok vo veci bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.170,54 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 01.04.2019 do zaplatenia na tom
skutkovom základe, že dňa 02.12.2015 vodička B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom N. A. XXX ako
vodička motorového vozidla zn. Fiat Tipo, EČV: TR 303AO spôsobila dopravnú nehodu pri obci Horná

Štubňa, pri ktorej došlo k úplnému zničeniu žalobcovho motorového vozidla zn. Kia Ceed, EČV: ZV 916
CN. Pri dopravnej nehode žalobca utrpel viacpočetné poranenia, ktoré si vyžiadali dlhšiu dobu
liečenia a vznik čiastočnej invalidity na jeho strane. Majiteľ vozidla zn. Fiat Tipo, ktoré v čase nehody
viedla vodička B. A. mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie u pôvodného žalovaného. Menovanábola rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 23.01.2018, sp. zn. 13T/56/2016 odsúdená za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. h/ Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok, pričom trest jej bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba

na 18 mesiacov. Zároveň jej bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek
druhu na dva roky. Poškodeného T. B. súd odkázal so svojim nárokom na náhradu škody na civilný
proces.
2.2.Žalovaný po predchádzajúcej komunikácii žalobcovi listom zo dňa 01.02.2019 oznámil, že mu
poskytujenáhraduškodyzabolesť,ktorámuvzniklapridopravnejnehodevovýške1.030eur.Následne,

listom zo dňa 07.03.2019 žalobcovi žalovaný oznámil, že mu poskytuje náhradu škody za bolesť vo
výške 1.287 eur, od ktorej odpočítal už skôr vyplatenú sumu 1.030 eur. Zároveň mu oznámil, že mu
poskytuje náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.093 eur. MUDr. Jaroslav Grega,
znalec z odboru zdravotníctva a farmácie stanovil výšku bolestného na sumu 4.461,60 eur a výšku
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 12.403,23 eur. So zabezpečením znaleckého posudku
vznikli žalobcovi ďalšie dodatočné náklady, vo vzťahu k bolestnému vo výške 272,40 € a v súvislosti so

sťažením spoločenského uplatnenia vo výške 413,34 €. Žalovaný uhradil žalobcovi iba sumu 7.380 eur
a nebola mu uhradená suma vo výške 10.170,54 €, ktorá pozostáva z bolestného vo výške 4.461,60
€, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 12.403,20 €, nákladov na znalecký posudok vo veci
bolestného vo výške 272,40 € a nákladov na znalecký posudok vo veci sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 413,34 €.

3.1.Nadväzne okresný súd (s poukazom na ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 444, § 100 ods. 1, §
106 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 2 ods. 1, 2 , § 3 ods. 1, 3, § 4 ods. 1, 3, § 5 ods. 1, 2 zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia) konštatoval, že
žalobca sa domáha nároku na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle zákona

č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 02.12.2015 došlo k poistnej udalosti, ktorá
zakladá vznik povinnosti žalovaného nahradiť vzniknutú škodu žalobcovi ako poškodenému. Spornou
ostala výška škody a to, či došlo k premlčaniu nároku na bolestné.
3.2.Žalovaný nesúhlasil s bodovým ohodnotením nároku na bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia,ktorýchvýškabolastanovenáznaleckýmiposudkamiMUDr.JaroslavaGregu.Zatýmúčelom
bolo nariadené znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, s ktorého závermi znaleckého posudku
vrátane bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj ako SSU)
súhlasili obe strany. Nakoľko sa aj podľa názoru okresného súdu znalecký ústav dostatočným a
vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so znaleckou úlohou, vychádzal (súd) súd pri určení výšky

bolestného a SSU z bodového hodnotenia znaleckého ústavu.
3.3.Zo záverov predmetného posudku vyplýva, že znalecké posudky MUDr. Gregu nie sú odborne
správne, preto sú aj žalobcom uplatnené náklady na tieto posudky nedôvodné a neúčelné.
3.4.Bolestné bolo ohodnotené počtom bodov 190 a SSU počtom bodov 258. Bolestné možno hodnotiť
po ustálení zdravotného stavu, ktoré (ustálenie) nastalo v apríli 2016, kedy skončili vytrpené bolesti

spôsobené škodovou udalosťou. Pooperačná kontrola v neurochirurgickej ambulancii bola vykonaná
dňa 08.04.2016. Za obdobie ustálenia zdravotného stavu pre účely komplexného bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia je možné označiť september 2019, t.j. 1 rok od posledného
dokumentovaného algeziologického liečebného úkonu, ktorý bol vykonaný dňa 11.09.2018.
3.5.Pri určení výšky bolestného následne súd vychádzal z hodnoty jedného bodu za bolestné vo

výške 17,66 € (aj keď v znaleckom posudku je uvedená suma 17,16 €, vychádzajúc z doby ustálenia
zdravotného stavu pre hodnotenie bolestného má byť správne hodnota jedného bodu 17,66 € za rok
2016) a za SSU vo výške 20,26 €. Pri takomto určení bodového hodnotenia žalobcovi prináleží bolestné
vo výške 3.355,40 € a SSU vo výške 5.227,08 €. Nebolo tiež sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi
poistné plnenie v celkovej výške 7,380 €, pozostávajúce z bolestného vo výške 1.287 € a SSU vo výške

6.093€.Zuvedenéhovyplýva,ženárokžalobcunaSSUbolvcelomrozsahukonzumovanýposkytnutým
poistnýmplnenímvovýške6.093€.Ohľadnebolestnéhozostalnárokžalobcunepokrytývčasti2.068,40
€.

4.1.Nakoľko bola zo strany žalovaného vo vzťahu k tejto/zvyšnej časti nároku na bolestné vznesená

námietka premlčania, súd prvej inštancie vymedzil, že momentom, kedy sa poškodený dozvie o škode
na zdraví je deň ustálenia zdravotného stavu, pričom posúdenie otázky, kedy je možné zdravotný stav
poškodeného považovať za ustálený z hľadiska jednotlivých nárokov, je závislé na vyjadrení lekára.
Pri bolestnom za deň zistenia nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia PN poškodeného anideň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Počiatok
plynutiapremlčacejdobyvovzťahukbolestnémutakokresnýsúdustálilkaprílu2016.Zdôrazniltu,žepri
škodejenevyhnutnévždyzisťovať,kedyžalobcazískalpotrebnémnožstvoinformáciioškodeobjektívne

vyčíslenej v peniazoch, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde. Vedomosť poškodeného o vzniku škody
nemusí byť priamo zistením, postačuje, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli
viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu a nie je rozhodujúce, kedy na základe určitých
skutkových okolností, o ktorých preukázateľne vedel, si utvoril právny záver o zodpovednosti určitej
osoby, či o dôvodnosti a výške svojho nároku (NS ČR sp. zn. 25Cdo/419/2011).

4.2.Žalobca si už listom zo dňa 28.07.2016 uplatnil u pôvodného žalovaného nárok na náhradu
bolestného vo výške 4.461,60 € a podaním zo dňa 07.06.2016 si žalobca v trestnom konaní uplatnil
nárok na náhradu škody titulom bolestného vo výške 4.461,60 € voči osobe, ktorá škodu spôsobila.
V uvedenom období tak už žalobca musel mať vedomosť o výške nároku ako aj o tom, kto za škodu
zodpovedá. Na premlčanie nároku proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá za škodu zodpovedá. V súlade s ust. § 106 OZ je subjektívna premlčacia doba

dva roky a plynie od ustálenia zdravotného stavu, t.j. v danom prípade od apríla 2016. Keďže žaloba
bola podaná až dňa 31.03.2019, nárok žalobcu je vo zvyšnej časti bolestného premlčaný, premlčacia
doba totiž uplynula v apríli 2018. Dodal, že argumentácia žalobcu o neplynutí premlčacej doby do
právoplatného skončenia trestného konania je nesprávna a nemá oporu v zákone. Poškodený má
možnosť vybrať si koho bude žalovať o náhradu škody. Poisťovateľovi a osobe, ktorú škodu spôsobila,

plynie premlčacia doba osobitne. Podporne poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 23.04.2020, sp.
zn. 5Cdo/l 02/2017 (R 3/2020), v zmysle záverov ktorého uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu
poškodenou osobou, pozostalou po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s
prevádzkou motorového vozidla v trestnom konaní voči osobe, ktorá škodu spôsobila, nemá za následok
spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania i voči poisťovateľovi osoby, ktorá

škodu spôsobila. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalobu zamietol v celom rozsahu.

5.O trovách konania súd rozhodol okresný súd tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie, alternatívne zmeny v podobe priznania sumy 1.973,40 eur spolu s 5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 10.170,54 eur od 1.4.2019 do zaplatenia.
7.Okresnému súdu vytýkal, že opomenul podstatné ustanovenie zákona č. 381/2001 Z.z. a to § 11 ods.
7, podľa ktorého „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania

potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva
iná lehota na poskytnutie poistného plnenia“.
8.Nebolo pritom podľa odvolateľa sporné, že žalovaný (právny predchodca žalovaného), ukončil dňa
07.03.2019 šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Od tohto dňa

mu začala plynúť lehota v trvaní 15 dní na poskytnutie plnenia a táto zákonná lehota mu uplynula dňa
23.03.2019. Žaloba bola podaná bezodkladne potom, ako sa dozvedel o odopretí poskytnutia poistného
plnenia, a to dňa 31.03.2019. Obdobne nespornou je podľa žalobcu skutočnosť, že sa až dňa 14.11.2018
dozvedel, kto mu za spôsobenú škodu na zdraví zodpovedá (v tento deň bolo vyhlásené uznesenie
odvolacieho súdu sp. zn. 2To/47/2018), keďže dovtedy platila prezumpcie neviny vodičky motorového

vozidla Fiat Tipo, EČ: TR303AO, ktorá ako vyplýva z predložených dôkazov, svoju vinu za spôsobenie
nehody, vytrvalo odmietala. Nie je tiež sporné, že žalovaný ako poisťovateľ predmetného motorového
vozidla, neposkytol poistné plnenie a neukončil šetrenie škodovej udalosti skôr, ako mu bolo predložené
písomné vyhotovenie uvedeného uznesenia. Súd prvej inštancie teda nemal počítať začiatok behu
premlčacej doby odo dňa ustálenia zdravotného stavu žalobcu, keďže jednak v tento deň ešte nevedel,

kto zodpovedá za spôsobenú škodu na zdraví, jednak osobitný predpis (Zákon o PZP v ust. § 11 ods.
7) stanovuje poisťovateľovi lehotu za poskytnutie poistného plnenia, ktorá v tomto prípade uplynula až
dňa 23.03.2019 a nakoniec, ak by ani jeden z týchto názorov nebol správny, potom platí (aj v prípade
súdom prvej inštancie stanoveného začiatku počítania premlčacej doby), že na konanie žalovaného je
potrebné aplikovať ustanovenie o úmyselnom bezdôvodnom obohatení, keďže žalovaný v rozpore so

svojou zákonnou povinnosťou riadne plniť, poistné plnenie bezdôvodne nevydal a preto by sa ani v
takom prípade nemohol zbaviť svojej povinnosti plniť uplatnením námietky premlčania.
9.Ak by aj odvolací súd považoval odvolanie za nedôvodné, žiadal žalobca aplikovať § 257 CSP a
nepriznať žalovanému náhradu trov z dôvodu existencie okolností hodných osobitného zreteľa, keďžalobcajeosoboupoškodenoutrestnýmčinom,vdôsledkuktoréhosamuzhoršilzdravotnýstavnatoľko,
že je čiastočne invalidným a povinnosť nahradiť trovy konania by výrazne ohrozila jeho schopnosť
uhrádzať náklady na základné životné potreby jeho rodiny, vrátane maloletej dcéry. Okrem toho výsledok

konania závisel od znaleckého posudku a žalovaný s vyjadrením k žalobe čakal až do skončenia
trestného konania.

10.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

11.Zopakoval, že v zmysle platnej judikatúry momentom vzniku vedomosti o škode na zdraví je
okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného, t. j. moment kedy možno vykonať prvý raz bodové
hodnotenie už (s existujúcim poškodením zdravia) ustáleného zdravotného stavu. V konaní bolo
preukázané znaleckým posudkom znaleckej organizácie (ktorého závery nenamietal ani žalobca), že k
ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v apríli 2016. V tomto období mal teda žalobca vedomosť
o škode samotnej. O osobe škodcu sa dozvedel najneskôr v júni resp. júli 2016, kedy si uplatnil nárok

na náhradu škody na zdraví u škodcu a následne aj u jeho poisťovateľa (listom zo dňa 28. 07. 2016).
V uvedenej písomnosti si teda žalobca uplatnil voči poisťovateľovi nárok na náhradu škody na zdraví
vo forme bolestného nielen voči konkrétnemu subjektu, ale aj v konkrétnej výške 4.461,60 eur, teda v
danej dobe nepochybne vedomosť o škode, jej výške ako aj o osobe zodpovednej za škodu resp. jeho
poisťovateľovi mal. Najneskôr týmto momentom teda začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia

doba. Lehota na poskytnutie poistného plnenia uvedená v osobitnom právnom predpise (§ 11 ods. 7
zák. č. 381/2001 Z. z.) nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby a už vôbec nie spôsobom
ako novo až v odvolaní uvádza žalobca, keďže túto je potrebné chápať ako lehotu určenú osobitným
predpisom poisťovateľovi na vybavenie poistnej udalosti a to práve aj v spojení s lehotou podľa ust. §
11 ods. 6 zákona. Pre ustálenie osoby zodpovednej za škodu za civilný delikt sa nevyžaduje určenie

trestnoprávnej zodpovednosti tejto osoby za spáchaný trestný čin. Okrem toho, zodpovednosť za škodu
v civilnom konaní sa posudzuje na základe iných skutočností ako prípadná trestnoprávna zodpovednosť
škodcu. Zo žiadneho právneho prepisu nevyplýva, že ustáleniu osoby zodpovednej za škodu na účely
civilného konania o náhrade škody sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie v trestnom či inom konaní.
12.Už vôbec nie je podľa žalovaného možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že v prípade žalovaného

ide o “bezdôvodné nevydanie poistného plnenia”, a teda je potrebné aplikovať ustanovenia o úmyselnom
bezdôvodnom obohatení. Predovšetkým už sám žalobca zadefinoval nárok uplatnený v konaní ako
nárok na náhradu škody, ktorý súd na základe jeho skutkových tvrdení aj ako nárok na náhradu škody
posúdil. V žiadnom prípade sa teda nejedná o (odlišný) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Takýmto nárokom môže byť v zmysle ust. § 451 OZ len majetkový prospech získaný a) plnením bez

právneho dôvodu, b) plnením z neplatného právneho úkonu, c) plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol alebo d) získaný z nepoctivých zdrojov. Žiadny takýto majetkový prospech však žalovaný
neobdržal, a teda ani nemôže mať povinnosť ho žalobcovi vydať. Konštrukcia o bezdôvodnom obohatení
žalovanéhojelenúčelovýmprispôsobenímvpodstatenespornýchskutočnostívsnaheposunúťmoment
uplynutia premlčacej doby. Argumentácia žalobcu je zároveň v rozpore s jeho vlastnými úkonmi, keď si

sám uplatnil nároky na náhradu škody ešte v roku 2016 a to konkrétne voči škodcovi i poisťovateľovi.
Navyše, bol to žalobca, ktorý obdržal poistné plnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške (6 093,00 eur) presahujúcej sumu podľa bodového hodnotenia znaleckej organizácie (5 227,08
eur).
13.Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o trovách konania, žalobca novo v odvolaní predkladá skutkové

tvrdenia, ktoré by mali byť dôvodmi pre aplikáciu ust. § 257 CSP, najmä dôvodí jeho nepriaznivými
finančnýmipomermiatým,žerozsah(dôvodnosti)jehonárokovvyplynulažzoznaleckéhodokazovania.
Okrem toho, dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP majú byť skutočne výnimočné, vymedzené len
prípadom zistených a najmä preukázaných osobitných závažných okolností, za ktorých nie je možné
nárok na náhradu trov konania spravodlivo priznať, pričom je potrebné zohľadniť legitímne práva

a očakávania nielen neúspešného žalobcu, ale rovnako aj úspešného žalovaného. Nemôže ísť o
automatické pravidlo spojené s neúspechom poškodeného v konaní o náhradu škody spôsobenej
trestným činom, prípadne s tým, že uplatnené nároky žalobcu sa až v priebehu konania, v kontexte
vykonaného (znaleckého) dokazovania preukázali ako nedôvodné, ako to predkladá žalobca. Každá
zo sporových strán musí niesť primeranú zodpovednosť za výsledok sporu, ktorá je v konečnom

dôsledku vyjadrením účelnosti a dôvodnosti jednotlivých úkonov, ktoré v konaní za účelom ochrany
svojich práv realizuje, osobitne v prípade žalobcu je to zodpovednosť za samotné iniciovanie súdneho
sporu, prípadne aj za ďalšie pokračovanie v konaní s ohľadom na jeho priebeh a možnosti preukázania
uplatneného nároku.14.V písomnom stanovisku k podanému vyjadreniu žalobca zopakoval podstatné body svojej
argumentácie a zdôraznil, že svoj nárok vzniknutý nedôvodne odmietnutým plnením zo strany

žalovaného na súde uplatnil bezodkladne po tom, ako sa o postoji žalovaného dozvedel. Samotný
žalovaný čakal s vyjadreniami k nárokom až do okamihu právoplatného skončenia trestného konania a
preto je zrejmé, že i on očakával jeho výsledok, na ktorom následne zvolil svoju rétoriku voči žalobcovi.
15.Pokiaľ ide o náhradu trov konania, táto nezodpovedá jeho právnemu a sociálnemu postaveniu a
vzhľadom na ujmu, ktorá mu bola trestným činom spôsobená označil postoj žalovaného za až neľudský.

16.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 - 380 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal samostatnú
a odvolaním nenapadnutú časť zamietajúceho výroku) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej meritórnej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
a ohľadne trov prvoištančného konania zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

17.Primárne je s ohľadom na obsah predostretého odvolania v kontexte odôvodenia napadnutého

rozsudku potrebné vymedziť, že predmetom odvolacieho prieskumu žalobca explicitne učinil (z
viacerých pôvodne žalovaných čiastkových nárokov) len časť (nepriznaného) bolestného - 1.973,40
eur -, ktorá (časť) nebola pokrytá/konzumovaná poistným plnením žalovaného (žalobcovi prináležalo
bolestné v celkovej výške 3.355,40 €, pričom žalovaný mu týmto titulom poskytol plnenie v sume 1.287
€) a (súčasne) vo vzťahu ku ktorej (časti) okresný súd konštatoval premlčanie nároku (ako dôvod jeho

nepriznania/zamietnutia).

18.Následne sa žiada konštatovať, že predostretá odvolacia argumentácia nie je spôsobilá vyvrátiť
určujúce závery súdu prvej inštancie, založené na vyhodnotení/ustálení relevantného okamihu počiatku
behu premlčacej doby pri náhrade škody spôsobenej na zdraví, konkrétne bolestného. Za tento okamih

okresný súd v zhode s aplikačnou praxou súdov vyhodnotil moment ustálenia zdravotného stavu
poškodeného.
19.Pokiaľ sa odvolateľ v tejto spojitosti domáha aplikácie ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z., ide o účelovú a zavádzajúcu argumentáciu, zmiešavajúcu dve svojom zmyslom úplne odlišné
inštitúty. Predmetné ustanovenie totiž „len“ určuje lehotu (15 dní od skončenia šetrenia), v rámci ktorej

je poisťovateľ povinný poskytnúť plnenie. Uvedená okolnosť - skončenie šetrenia poisťovňou, resp.
uplynutie lehoty od jeho skončenia - však nezakladá vedomosť poškodeného/žalobcu o výške nároku
a o tom, kto za škodu zodpovedá ako základných pojmových znakoch definujúcich začiatok plynutia
premlčacejdobypodľa§106OZ.Inýmislovami,označená/citovanáprávnaúprava(§11ods.7zákonač.
381/2001 Z.z) normuje (práve a len) z hľadiska právnej istoty významné časové vymedzenie pre postup

poisťovateľa pri vybavovaní poistnej udalosti, bez právnej relevancie vo vzťahu k skutočnosti určujúcej
moment začatia plynutia premlčacej doby, ktorým (momentom) je získanie vedomosti o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá (§ 106 OZ).
20.Obdobne neobstojí ani konštrukcia žalobcu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení na strane
žalovaného. Tým, že žalovaný neplnil v plnom rozsahu po skončení šetrenia poistnej udalosti, sa totiž

nezmenil (právny) charakter posudzovaného/uplatneného nároku, ktorým je (stále) náhrada škody (a
nie žiadne z foriem bezdôvodného obohatenia vymedzených v § 451, resp. § 454 OZ).
21.Napokon, kvalifikované získanie vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá v zmysle občiansko-
právneho nároku, nie je možné stotožňovať s vyslovením viny v trestnom konaní. Súd prvej inštancie
preto náležite ako rozhodný okamih ustálil apríl 2016, kedy poškodený jednak poznal osobu (vodičky),

ktorá mu škodu na zdraví spôsobila a súčasne jeho zdravotný stav bol ustálený natoľko, že bolo možné
vyčísliť bodové ohodnotenie bolestného.

22.Konštatované vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k potvrdeniu meritórneho výroku napadnutého
rozsudku.

23.Naopak, za čiastočne dôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa trov
konania. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane,
ktorej by inak tento procesný nárok patril v dôsledku jej procesného úspechu - tu na strane žalovaného.Predmetná úprava neuvádza ani rámcové vymedzenie, čo je možné zahrnúť/rozumieť pod dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa, ktoré umožňujú odôvodniť takúto úvahu súdu. Medzi takéto okolnosti
je nepochybne potrebné zaradiť (predovšetkým) širšie súvislosti (toho-ktorého) prípadu (hoci v rámci

posúdenia merita veci neviedli k úspechu), z ktorého pohľadu v okolnostiach súdenej zásadne
rezonuje (nesporná) okolnosť trvalého poškodenia zdravia žalobcu trestným činom a tým vyvolaná
čiastočná invalidita spojená s komplexom negatívnych dopadov na jednotlivé sféry (osobná, pracovná
sebarealizácia, a apod.) jeho života. Okrem toho, základ nároku žalobcu spočívajúci v spôsobenej škode
na zdraví je nesporný, výsledok konania bol v konečnom dôsledku závislý od znaleckého posudku (keď

v rozsahu znaleckého posudku preloženého žalobcom žalovaný odmietal plniť) a základom procesného
neúspechu žalobcu bola „len“ okolnosť, že nesprávne vyhodnotil právne otázky včasnosti uplatnenia
takého nároku.
24. Súčasne však (na druhej strane) nemožno prehliadnuť (úplný) rozsah procesného neúspechu
žalobcu v merite veci, odvolací súd preto, sumarizujúc tieto/rozoberané určujúce okolnosti prípadu,
dospel k záveru, že hľadisku spravodlivej rovnováhy pri ochrane subjektívnych práv a povinností

zodpovedá priznanie trov prvoinštančného konania žalovanému v rozsahu 50 % a v takomto znení
zmenil príslušný výrok napadnutého rozhodnutia.
25. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu; § 262 ods. 1 CSP) rozhodol krajský súd
podľa § 255 ods. 2 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol neúspešný v odvolacom konaní týkajúcom
sa veci samej (merita) a čiastočne úspešný (domáhal sa nepriznania trov žalovanému vôbec, pričom

priznaných bolo 50 %) pokiaľ ide o trovy konania pred okresným súdom. Vyhodnotením opísanej miery
úspešnosti strán sporu v rámci „oboch predmetov“ odvolacieho konania konaní a súčasne v kontexte
identického kritéria ako v bode 23 priznal krajský súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 80 %. O konečnej/konkrétnej výške trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk
uvedených v § 251 CSP) odvolacieho konania ako i prvoinštančného konania (body 24 a 25 tohto

odôvodnenia) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

26.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.