Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 9, 2021

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018211022
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2021:0018211022.10

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne I. zastúpenej JUDr.
Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom Nám. osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému
O., zastúpenému E. o náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynisumu4470,00Eurakonáhraduzaužívaniejejspoluvlastníckeho
podielu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania v pomere 100%, ktoré je povinný nahradiť žalobkyni
žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 14.12.2018 domáhala proti žalovanému zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX k.ú. P.,

a to k parcele registra CKN č. 933/1, parcele reg. CKN č. 933/2 a k stavbe so súpisným číslom
XXX postavenej na parcele reg. CKN č. 933/2. Zároveň sa domáhala náhrady titulom bezdôvodného
obohatenia za užívania spornej nehnuteľností žalovaným vo výške 4.470,- Eur a trov konania. O
návrhu žalobkyne v časti týkajúcej sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo
právoplatne rozhodnuté čiastočným rozsudkom zo dňa 28.8.2019, ktorým bolo zrušené podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k dotknutým nehnuteľnostiam a to tak, že nehnuteľnosti boli prikázané do

výlučnéhovlastníctvažalovaného,ktorýbolpovinnývyplatiťžalobkyniakonáhradujejspoluvlastníckeho
podielu sumu 22.350,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa žalobu v časti vydania
bezdôvodného obohatenia odôvodnila tak, že ešte listom zo dňa 29.1.2018 upozornila žalovaného, že
z jeho strany dochádza k bezdôvodnému obohateniu, pretože odmieta žalobkyni odovzdať kľúče za
účelom užívania chaty. Od 17.4.2013 je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a od tohto času
nemôže vykonávať vlastnícke práva k svojmu majetku tak ako má na mysli ust. § 123 Občianskeho

zákonníka čo je obdobie piatich rokov. Zo znaleckého posudku č. 113/2017, ktorý vyhotovil Ing. Marián
Furda a ktorého objednávateľom je žalovaný je zrejmé, že nehnuteľnosti majú hodnotu 44.700,- Eur a
keďže žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1, tak má nárok na vyporiadanie vo
výške 22.350,- Eur. Zo správania žalovaného je zrejmé, že opakovane odmietol odovzdať kľúče od chaty
žalobkyniaužvyše5rokovbezprávnehodôvodunehnuteľnostíužíva.Žalobkyňasadomáhaodžalobcu
vydania bezdôvodného obohatenia dva roky spätne od podania žalobného návrhu. Keď vychádzala

z ceny nehnuteľností vo výške 44.700,- Eur. Podľa ustálenej praxe súdnych znalcov, ročné nájomné
za nehnuteľností sa stanovuje vo výške 10 % z ceny nehnuteľností preto výška ročného nájmu bude
4.470,- Eur. Predmetom bezdôvodného obohatenia bude nájomné za dva roky vo výške 1 to znamená
2.235,- Eur krát dva roky čo sa rovná 4 470,- Eur. Žalobkyňa si preto nárokuje vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018 v sume 4.470,- Eur.

2.Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila list žalovanému zo dňa 1.6.2018, email zo dňa
28.5.2018, list žalovanému zo dňa 29.1.2018, návrh žalovaného žalobkyni zo dňa 6.1.2018 na zrušeniea vyporiadanie spoluvlastníctva, výpis z LV č. XXX, znalecký posudok č. 113/2017, znalecký posudok č.
278/2019 a navrhla v konaní vypočuť ako svedkyňu svoju dcéru a žalovaného.

3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.3.2019 v časti vydania bezdôvodného
obohatenia uviedol, že dôvodom neužívania spoločnej veci sú dlhodobé a závažné nezhody medzi
stranami sporu a z toho vyplývajúca objektívna nemožnosť užívať predmet spoluvlastníctva. Pokiaľ
žalobkyňa žiadala o kľúče od chaty, išlo výlučne o účelový úkon s cieľom žiadať vydanie bezdôvodného
obohatenia. Nikdy neponúkla možnosť ako sa chce podieľať na poplatkoch spojených s užívaním

chaty. Nárok považuje za nárok v rozpore s dobrými mravmi. Ponecháva na zváženie súdu, či za
uvedených okolností možno uvažovať o aplikácií inštitútu bezdôvodného obohatenia a či by tento
inštitút nemal byť prípustný v prípade, ak spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rámec podielu len v
prípade investícií. Hoci je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou, zariadenie a príslušenstvo chaty je
jeho výlučným vlastníctvom. Sám sa výlučne podieľa na financovaní nákladov spojených s vlastníctvom
a užívaním nehnuteľností. Financuje náklady spojené s udržiavaním a zhodnocovaním nehnuteľností.

Chatu nie je možné užívať po celý rok, ale len od mája do októbra vzhľadom k tomu, že nie je vyriešené
jej vykurovanie počas celého dňa v zimnom období a z tohto dôvodu je chata v uvedenom období
odpojené od prívodu vody a elektriny. Spoločnú vec užíva z titulu spoluvlastníctva a nie bez právneho
dôvodu, a preto nárok nemožno posúdiť podľa žiadnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia,
ale ide o nárok, ktorý sa opiera o ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa

nikdy nepodieľala na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, domáha sa svojich práv v plnom
rozsahu, teda si uplatňuje nárok podieľať sa na úžitku bez povinnosti podieľať sa na povinnostiach.
Navrhol, aby súd pri rozhodovaní bral na zreteľ celý súbor relevantných skutočností, osobné väzby
na nehnuteľnosť, mieru pričinenia účastníkov k nadobudnutiu a udržaniu spoločnej veci, ako aj na
objektívnu schopnosť uspokojiť nárok žalobkyne.

4.Žalovaný k vyjadreniu pripojil list žalobkyne zo dňa 3.9.2018, emailovú komunikáciu od septembra
do decembra 2018, návrh kúpnej zmluvy zo dňa 21.9.2018, výzvu na vrátenie daru zo dňa 14.2.2013 a
dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva žalovaného s D..

5.Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.4.2019 uviedla, že námietky žalovaného
vo vyjadrení sú právne irelevantné, pretože kto je vlastníkom nehnuteľností je zrejmé z LV č. XXX
a neobstojí ani ďalšie tvrdenie, že žalobkyňa nemala záujem chatu užívať. Už v žalobnom návrhu
poukázala na vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.5.2018, z ktorého je zrejmé, že opakovane odmietol
žalobkyni vydať kľúče od chaty, aby mohla užívať svoj spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa uviedla,

že napriek tvrdeniu žalovaného chatu je možné užívať po celý rok, nakoľko je napojená na všetky
inžinierske siete, do elektrickej zástrčky stačí zasunúť ohrievač a chata resp. jednotlivé izby tak môžu
byť vykurované počas celého roka. Chata je napojená na kanál a vodu a z uvedeného dôvodu nie je
žiadna prekážka, aby nemohla byť využívaná počas celého roka. Tiež nie je pravda, že sa žalobkyňa
nikdy neprihlásila k daňovej povinnosti, pretože o tom svedčia rozhodnutia Obce Kaluža, ktorým jej bola

vymeraná daň z nehnuteľností a svedčia o tom aj doklady o zaplatení daní za roky 2014, 2016 a 2017. Ak
by aj žalobkyňa neplatila daň z nehnuteľností, nič to nemení na veci, že má nárok vykonávať vlastnícke
právo k nehnuteľností, ktorou je vlastníčkou v jednej polovici. Napriek tvrdeniu žalovaného, tento sa na
úkor žalobkyne obohacoval, pretože užíval nehnuteľností vyše 5 rokov ako celok bez právneho dôvodu,
pričom k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne nemá žiadny nájomný ani vlastnícky vzťah. Odmietol

vydať kľúče od chaty alebo sa s ňou dohodnúť na striedavom užívaní predmetných nehnuteľností. K
vyjadreniu žalobkyňa predložila rozhodnutie č. 617 Obce P. o vyrubení dani z nehnuteľností za rok 2018,
email žalovaného zo dňa 3.6.2018, doklad o úhrade sumy 19,24 Eur ako daň z nehnuteľností zo dňa
15.4.2019.

6.Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.6.2019 uviedol, že k meritu sa už vyjadril a okrem údaja,
že dcéra žalobkyne za žalobkyňu plnila daňovú povinnosť sa k ostatným námietkam vzhľadom na
ich irelevantnosť vyjadrovať nebude. Ako je zo žaloby zrejmé, žalobkyňa žiada vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo prikázaním vecí za náhradu a pokiaľ ide o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v tejto časti konania medzi stranami nie je spor a konanie o vydanie bezdôvodného

obohatenia navrhuje vylúčiť na samostatné konanie, pretože podľa jeho názoru je takýto postup pre súd
aj pre strany výhodnejší. Žalovaný predložil rozsudok Okresného súdu Košice 1 sp. zn. XT/XX/XXXX
vrátane posledného slova žalovaného ako obžalovaného v tejto trestnej veci, rekapituláciu výdavkov
chaty P. O., doklad o úhrade poistky za nehnuteľnosti, faktúru Ing. Mariána Furdu za vyhotoveniaznaleckého posudku, faktúru od spoločnosti Vadmex, blok o kúpe krytiny od spoločnosti Hornbach,
fotografiu strechy nehnuteľnosti, bloky o kúpe materiálov na nehnuteľnosť.
7.Súd rozsudkom zo dňa 11.3.2020 vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu v časti týkajúcej sa

náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu. Na odvolanie žalovaného odvolací súd v konaní XCo/
XXX/XXXX uznesením zo dňa 31.5.2021 zrušil rozsudok vo výroku týkajúcom sa náhrady za užívanie
spoluvlastníckeho podielu vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancienaďalšiekonaniearozhodnutie.Vuzneseníuviedol,žežalovanývpriebehuvedenéhokonania
a rovnako v podanom odvolaní namietal, že ide o chatu (vínny dom), ktorý nie je prispôsobený na

celoročné užívanie. Súd sa s touto námietkou náležite nevysporiadal aj keď v bodoch 28., 29. uviedol,
že je možné celoročné užívanie a v ďalšej časti uviedol, že chatu je možné prispôsobiť na celoročné
užívanie. Z uvedeného nie je zrejmé, či chata je alebo nie je prispôsobená na celoročné užívanie a
teda, či žalovaný ju za žalované obdobie mohol bez ďalších úprav vyžívať po dobu celého roka alebo
len sezónne. V tejto súvislosti je bremeno dôkazu na žalovanom a teda bude musieť nim tvrdenú
skutočnosť náležite a hodnoverne preukázať.K námietke žalovaného, že súd sa nezaoberal nákladmi na

zhodnotenie spoločného majetku, aj keď z obsahu vyplynulo, že išlo o vzájomný návrh resp. započítanie
odvolacísúdpoukazujenarozhodnutieNSSR4MCdo12/2011z27.2.2012,vktoromuviedol:„Zmyslom
vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods.1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je len poskytnutie
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi
podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to

sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj
k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami, príp.
iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať
na základe návrhu účastníka (§ 79 ods. 1 O.s.p.) alebo vzájomného návrhu (§ 97 ods.1, § 98 O.s.p.). O
návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je

však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci náhrady za spoluvlastnícky
podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká
až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového
spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods.1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako
vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska povahy nárokov a ich

premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu
veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139
Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli
niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového
spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov.“

Rovnako odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR (22 Cdo 1927/2004), podľa ktorého pohľadávka
na náhradu voči spoluvlastníkovi za užívanie predmetu spoluvlastníctva nad rámec jeho podielu
býva uplatňovaná v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva započítaním proti
povinnosti náhrady za vyporiadavaný predmet spoluvlastníctva. Tento postup nie je prípustný, lebo v
priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je

ukladané zaplatenie primeranej náhrady za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takému nároku
spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá práva a povinnosti až od právoplatnosti. Právo
na vyplatenie náhrady tak vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia. Ak je však uvedená pohľadávka
uplatňovaná v konaniach týkajúcich sa tzv. investícií, možnosť započítania všeobecne vylúčená nie je.

So zreteľom na citované rozhodnutia, bude súd povinný vyhodnotiť, aké náklady si žalovaný uplatnil,
ktoré spadali do širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods.1 veta tretia OZ
a mali byť vyporiadané, či išlo o náklady na nutnú opravu a údržbu veci alebo náklady na opravu a
údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, resp. náklady v bežnej alebo výnimočnej záležitosti a rozhodnúť
o nich. Po vrátení veci bude súd prvej inštancie povinný zaujať jednoznačné stanovisko týkajúce sa

charakteru a spôsobu využívania spornej chaty a rovnako zaoberať sa druhom a spôsobom investovania
žalovaného do spoločného majetku v rozsahu uvedenom v bodoch 17. - 20., nanovo vo veci rozhodnúť,
svoje rozhodnutie náležite odôvodniť a rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3
CSP).

8.Po vrátení veci z odvolacieho súdu vzhľadom na tam uvedené závery súd vyzval strany sporu na
návrhy na prípadné doplnenie dokazovania a osobitne žalovaného, aby sa v lehote 15 dní jednoznačne
vyjadril k nákladom na zhodnotenie spoločného majetku, či si uplatnil vzájomný návrh alebo započítaniepohľadávky. Ak ide o vzájomný návrh, tento musí obsahovať všetky náležitosti vyžodované ustanovením
§ 127 a § 132 a nasl. Civilného sporového poriadku.

9.Na výzvu súdu žalovaný reagoval podaním zo dňa 25.8.2021, v ktorom uviedol, že žiada započítať
ním vynaložené náklady na nutnú opravu a údržbu spoločnej veci. Nárok považuje za vzájomnú
žalobu, ktorou si proti žalobkyni uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie. Žiadal, aby bola žalobkyňa
zaviazaná k úhrade 655,68 eur ako polovice nákladov, ktoré boli vynaložené na nutnú opravu a údržbu
spoločnej veci, t.j. chaty. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu k úhrade hotových výdavkov.

10.Žalovanýnapojednávaníkonanomdňa13.10.2021kinvestíciámdonehnuteľnostiuviedol,že600,00
Eur, ktoré žiada započítať a ktoré by pripadali na podiel žalobkyne, čo sa týka nevyhnutných opráv
spoločnejveci,prenehoniesúpodstatné.Prežalovanéhojepodstatnéto,žepredložilznaleckýposudok
a predložil aj dôkazy o tom, že chatu za obdobie, ktorú žiada žalobkyňa ako náhradu, neužíval, čiže
tvrdí, že uniesol dôkazné bremeno, lebo okrem znaleckého posudku predložil aj platby za médiá počas

žalovaného obdobia.

11.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom žalovaného a svedkyne M., znaleckým
posudkom a zistil tento skutkový stav:

12.Strany sporu boli evidované ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú.
P., a to parciel registra „C“ č. 933/1 - orná pôda o výmere 638 m2, č. 933/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 45 m2 a k vinnému domu č. súp. XXX postaveného na parcele č. 933/2, a to žalobkyňa pod
B2 v podiele 1 titulom darovania v roku 2013 a žalovaný pod B1 v podiele 1 titulom darovacej zmluvy
z roku 2006. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu bolo zrušené a vyporiadané rozhodnutím súdu v

tomto konaní.

13.Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Dušana Posypanku č. 278/2019 je trhová cena nájmu za
nehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXX k.ú.P.18.000,-Eurzarokresp.1.500,-Eurmesačne.Zposudku
vyplýva, že vinný dom postavený na parcele č. 933/2 je dvojpodlažnou nehnuteľnosťou s podkrovím

v individuálnej zástavbe v obci P. a do užívania bol daný v roku 2001. V prvom nadzemnom podlaží
sa nachádza pivnica a vstup, v druhom nadzemnom podlaží sa nachádza izba, kuchyňa, schodisko,
WC, sprcha a terasa a v podkroví sa nachádzajú dve izby a schodisko. Príslušenstvom vinného domu
je prípojka vody od verejného vodovodu k rekreačnej chate vyhotovená z plastového potrubia DN
40mm, vodomerná šachta z monolitického betónu, kanalizačná prípojka na parcele č. 933/1, prípojka

NN zemná na 220/360 V, prístrešok na parcele č. 933/1. Nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného
územia obce P. v oblasti určenej na výstavbu rekreačných chát a vinných domov v lokalite s vyšším
záujmom o kúpu nehnuteľností. Nehnuteľnosť sa nachádza v blízkosti rekreačného zariadenia W. s
objektmi na rekreačné účely, kultúrne a športové využitie ako aj reštauračné a ubytovacie služby. V
obci P. sa nachádzajú objekty základnej občianskej vybavenosti, obecný úrad, materská škola, predajňa

potravinárskeho tovaru, pohostinské odbytové stredisko, pošta a hotely a penzióny, kemping, prírodné
a umelé kúpalisko. Predmetná lokalita má prístupové komunikácie a inžinierske siete, verejný vodovod,
verejnú kanalizáciu, rozvodné siete ELI a dopravné spojenie s okresným mestom E. je dobré, približne
autom 12 minút vo vzdialenosti 11 km. Nehnuteľnosť je možné využívať na rekreačné účely a pre
hospodárenie na vinici. Na nehnuteľností neviaznu ťarchy ani vecné bremená a neboli zistené žiadne

iné riziká spojené s užívaním nehnuteľností.

14.Z posudku ďalej vyplýva, že vinný dom je možné prenajímať za účelom rekreácie alebo pre
ubytovanie pracovníkov externých firiem z dôvodu výhodného prenájmu nehnuteľností oproti ubytovaniu
v okresnom meste. Pre výpočet nájmu porovnávacou metódou znalec využil údaje z ponúk na realitnom

trhu, ktoré tvoria prílohu znaleckého posudku. Znalec zohľadnil ponuky na realitnom trhu porovnateľné
s predmetnou nehnuteľnosťou. Znalec porovnával chatu W., Thermal park P., chatu W. a chatovú osadu
v lokalite T. - W., ktoré je vzdialené asi dva kilometre za E.. Podľa uvedených údajov sa chata na W.a,
Thermal park P. prenajíma za 14.040,- Eur za rok, chata ZL. za 37.960,- Eur za rok a chatová osada
za 21.900,- Eur za rok. Súčasťou posudku sú aj inzeráty zo stránky Bazoš.sk, podľa ktorého sa chata

na P. prenajíma na 13 eur za noc a chata na T. za 10 eur za noc. Obsahom posudku je aj inzerát
žalovaného na citovanej stránke, podľa ktorého žalovaný nehnuteľnosti vyporiadané v tomto konaní
ponúka za 76000,00 Eur a uvádza, že v chate je satelitná sieť, elektrina, vodovod, kanalizácie, kachle
a na terase vonkajší kozub. Chata má elektrické ohrievače a mobilnú klimatizáciu.15.Žalovaný k znaleckému posudku uviedol, že podľa jeho názoru je znalecký posudok pre súdne
konanie nepoužiteľný, pretože bol vypracovaný v rozpore so zákonom č. 382/2004. Znalec nepravdivo

uviedol vo svojom posudku dátum, ku ktorému je spracovaný posudok teda k 15.11.2019, čo je
dátum nepravdivý, nakoľko znalec v uvedenom čase nevykonal ohliadku priamo na nehnuteľnosti a v
nehnuteľností a jeho tvrdenie je zavádzajúce pre súdne konanie. Úvodná časť posudku je plagiátom
posudku č. 113/2017 znalca Ing. Mariána Furdu, ktorý slúžil žalobkyni ako podklad pre stanovenie
ceny podielu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Znalec nevykonal ohliadku na danom

mieste a v danom čase t.j. 15.11.2019. Znalec nevykonal ohliadku interiéru a vybavenia a v posudku
sa uvádza na str. 5, že v chate je plynový sporák, sporák na propánbután, čo je nepravdivý úrad,
pretože v chate je elektrická dvojplatnička s grilom. Informácie k posudku sú zavádzajúce a nepoužiteľné
pre súdne konanie. Závažným nedostatkom je aj to, že zariadenie a vybavenie chaty je výlučne vo
vlastníctve žalovaného a znalec túto skutočnosť pri výpočte nájmu nezohľadnil. Porovnával stavby so
stavbami s kompletným vybavením a zariadením a pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu opomenul,

že nájom predmetnej chaty mal byť stanovený ako nájom chaty bez vybavenia a zariadenia, preto
je nájom neobjektívny, zmätočný a neakceptovateľný. Za vadu posudku považoval aj to, že znalec
porovnával stavby z ponúk na realitnom trhu, ktoré sú neporovnateľné s chatou žalovaného z hľadiska
ich konštrukčného systému a vybavenia pre celoročné užívanie. Chata - vinný dom žalovaného je
obývané len sezónne a nie je možné ju obývať celoročne na základe súčasných konštrukcií a vybavenia

čo uvádza v posudku č. 113/2017 str. 4 popis stavby pri konštrukčnom riešení znalec Ing. Marián
Furda. Samotný výpočet nájmu znalcom na str. 15-16 znaleckého posudku považuje za neobjektívny z
nasledovných dôvodov: chata Thermal park P. je vzdialená od chaty žalovaného 1,8 km a využiteľnosť
nájmu je vypočítaná na 52 týždňov čo je na chate žalovaného absolútne nerealizovateľné pre dôvody
uvedené vyššie. Chata na W. je vzdialená od chaty žalovaného 1,8 km, pričom využiteľnosť je počítaná

na 365 dní čo je na chate žalovaného nerealizovateľné. Chatová osada na stredisku T. je vzdialená
2km za Michalovcami a 8 km od chaty žalovaného a využiteľnosť prenájmu je počítaná na 365 dní
čo je na chate žalovaného nerealizovateľné. Znalec pri výpočte nájmu použil u všetkých troch vyššie
uvedených chát hypoteticky nerealizovateľnú využiteľnosť v danej lokalite. S takou využiteľnosťou cca
95 % za rok nemôžu počítať v žiadnom prípade ani luxusné hotely a penzióny v lokalite W.. Ďalším

vážnym nedostatkom je aj samotný výpočet nájmu na str. 16 v jednotlivých faktoroch, či už ide o
ekonomické faktory, polohové faktory, konštrukčné a fyzické, čo malo vplyv na zmätočne upravené
nájomné a vplyv faktoru ( Eur/ks/rok ) a hlavne zmätočne stanovenú priemernú nájomnú hodnotu.
Hodnota stanovená posudkom Ing. Posypanku bola 17.986,03 Eur/ks/rok čo vychádza 49,28 Eur/ks/
deň. Po prepočte údajov uvedených na str. 16 znaleckého posudku vychádza nájom vo výške 3.918,01

Eur/ks/rok a 10,73 Eur/ks/deň, kde táto suma zodpovedá výške nájmov za aké sa prenajímajú podobné
chaty v okruhu cca 200 metrov od chaty žalovaného - napr. chata Fénix 10,- Eur za osobu, chata Vihorlat
10,- Eur za osobu, Zelená chata 9,- Eur za osobu. Vzhľadom na uvedené považuje znalecký posudok
vypracovaný znalcom Ing. Dušanom Posypankom za zmätočný, účelový a zavádzajúci. Žalobkyňa si
je zrejmé vedomá nereálnosti výšky nájmu stanoveného znalcom, keď vo vyjadrení zo dňa 1.6.2018

adresovanom žalovanému uvádza: “Na W. v katastri P. sa obdobné chaty dávajú do prenájmu, kde sa
výška mesačného nájmu pohybuje za sumu 100,- Eur až 150,- Eur” to znamená, že za rok sa prenájom
podľa znaleckého posudku 278/2019 za obdobnú chatu navýšil takme desať krát.

16.Žalovaný vypovedal, že žalobkyňa sa nikdy necítila byť spoluvlastníčkou nehnuteľností. Nemala

žiadny záujem o svoj majetok. Záležitosti ohľadne nehnuteľností vybavovala jej dcéra a aj suma za
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mala byť poukázaná na účet dcéry žalobkyne a nie na
jej. Ešte v roku 2014 dostala jeho vtedajšia právna zástupkyňa list, v ktorom sa mu vyhrážali, že ak
neodovzdá kľúče od chaty, podajú na neho trestné oznámenie. Žalobkyňa nikdy neponúkla možnosť,
ako chcú chatu užívať. Nehnuteľnosť sa nedá užívať v zimnom období, čo je uvedené aj v znaleckom

posudku. Chatu preto užíva v období od mája do septembra. Potom už vypúšťa vodu, pretože v zime
užívanie nie je možné. Svedčia o tom aj platby za elektrinu. V zime chatu nikdy neužívali ani s bývalou
manželkou. V lete chatu využíva každý druhý víkend. Väčšinou užívajú spodnú časť chaty, hore už
nikto nespí. Užívajú teda kuchyňu a obývačku. Chatu nikto iný ako on neužíva ani sa o ňu nikto iný
nestará. Žalobkyňa žiadala o sprístupnenie nehnuteľností v roku 2014, keď sa mu vyhrážala trestným

oznámením. Na výzvu reagovala jeho právna zástupkyňa tak, že sa žalobkyňa musí podieľať aj na
úhrade výdavkov za chatu. Chatu nikdy nesprístupnil, pretože všetky hnuteľné veci v chate sú jeho.
Je pravda, že po roku 2014 ho o sprístupnenie chaty vyzýval aj právny zástupca žalobkyne. K listu zo
dňa 22.5.2018, ktorým odmietol odovzdať kľúče od chaty žalobkyni uviedol, že to odmietol preto, leboprávny zástupca žalobkyne tam chcel doviesť Ukrajincov a chatu im predať. Právny zástupca žalobkyne
mu volal aj počas pracovnej doby a žiadal o kľúče s odôvodnením, že má záujemcov o kúpu chaty. Preto
reagoval tak, že kľúče neodovzdal. K inzerátu o predaji chaty, v ktorom deklaroval možnosť celoročného

užívania uviedol, že poukazuje na znalecký posudok, ktorý celoročné užívanie vylúčil. Poukázal aj na
fotografie chaty, z ktorej vyplýva, že vodovodné potrubia nie sú izolované, preto pri mínusových teplotách
dochádza k zamrzaniu vody, preto sa nemôže v zime užívať. Vo vnútri je možné síce zapnúť kachle,
ale sú „na parádu“ a chata sa využívať nedá. So svedkyňou M. bol ženatý od roku 2006 do roku 2012.
Chatu ako manželia užívali v letných mesiacoch, ale väčšinou chodieval na chatu sám, svedkyňa si

tam vodievala kamarátky. O spôsobe užívania chaty sa neviedlo súdne konanie ani mu nebol doručený
návrh na spôsob užívania nehnuteľností ani na uzavretie dohody nebol žalobkyňou ani jej dcérou nikdy
vyzvaný. Bol vyzvaný na vydanie kľúčov, ako bolo uvedené. Svedkyňa chatu neužíva od roku 2012, ale
jej matka chatu nikdy neužívala. On sám chatu celoročne neužíva ani ju neprenajíma.

17. Svedkyňa R. vypovedala, že je bývalá manželka žalovaného a žalobkyňa je jej matka. Matka ju

splnomocnila na všetky úkony týkajúce sa nehnuteľností. Po ukončení manželstva so žalovaným tento
sa jednoznačne vyjadroval, že sa do chaty nedostane, a to ani ona sama ani jej matka. Svoj podiel
na chate matke darovala v apríli 2013. Keď sa to žalovaný dozvedel, odkazoval im, že chata je iba
jeho, a nikto z nich sa tam nedostane. Vymenil aj zámky a nemohli sa do chaty dostať. K výmene
zámkov došlo hneď v roku 2013. Viedlo sa aj súdne konanie o platnosť zmluvy, na základe ktorej

matka nadobudla vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, ale žalovaný neuspel. S bývalým
manželom bola v kontakte počas súdnych konaní, či už o rozvode, alebo počas rokovaní o vyporiadaní
BSM a iných konaní, kde sa bývalý manžel opakovanej vyjadroval, že ich do chaty nepustí a že je
jeho. Matka žalovaného vyzývala na sprístupnenie chaty aj počas spomínaného súdneho konania
aj niekoľkokrát, ale vždy tvrdil, že chata je jeho. Žalovaný bol vyzývaný minimálne 5-6-krát vždy pri

osobnom stretnutí. Mali snahu dohodnúť sa, aby chatu užívali na striedačku, alebo aby sa dohodli
na predaji, ale sa nedohodli. Splnomocnila právneho zástupcu žalobkyne, aby so žalovaným rokoval
a aby ho vyzval buď na sprístupnenie chaty alebo na vyporiadanie. V máji 2018 žalovaný na výzvy
odpísal, že chatu nesprístupní v žiadnom prípade. Svedkyňa sama bola spoluvlastníčkou od roku 2006
a to na základe darovania od žalovaného. K darovaniu nehnuteľnosti došlo potom, ako ona darovala

polovicu svojho bytu na ul. Vodárenskej v Košiciach žalovanému. Nehnuteľnosti užívala od roku 2006
do roku 2012. Chata sa užívala väčšinou v jarných až jesenných mesiacoch, ale chodievali tam aj v
zime, preto je toho názoru, že chata sa užívala celoročne. V lete sa na chate zdržiavali často. Chata sa
neprenajímala,alechodievalitamhostia.Správyotom,žeichnachatunepustíjejbývalýmanželzasielal
aj prostredníctvom SMS správ po ich rozvode. So žalovaným sa poslednýkrát stretla na pojednávaní

v Rožňave a aj vtedy žiadala o sprístupnenie nehnuteľností a potom ešte pri rokovaniach o BSM,
ale časovo bližšie to uviesť nevie. Môže ísť o obdobie spred 2-3 rokov. Matka prostredníctvom súdu
nežiadala upraviť užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Matka platila za nehnuteľnosti dane, ale iné poplatky
spojené s užívaním neplatila, pretože žalovaný ich tam nikdy nepustil, preto nemala dôvod platiť poplatky
spojené s užívaním. Pokiaľide o prípadné návrhy na spôsob užívania, myslí že tam prebiehala e-mailová

komunikácia. Pokiaľ ide o zariadenie chaty, ide o zariadenie z bytu na ul. Vodárenskej, a z iného bytu.
Zariadenie patrilo svedkyni. Žalovaný si veci privlastnil, ale ona mu ich rada nechá.

18.Žalovaný listom zo dňa 6.1.2018 dal žalobkyni návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a uviedol, že vzhľadom k averzii voči jej osobe nemôže vlastniť a užívať nehnuteľnosti

v spoluvlastníckom režime s ňou a príslušníkmi jej rodiny. Navrhol vyporiadanie dohodou pri cene
nehnuteľností 44 700,00 Eur podľa znaleckého posudku znalca Ing. Mariána Furdu č. 113/2017.

19.Zo znaleckého posudku Ing. Mariána Furdu č. 113/2017 bolo zistené, že jeho úlohou bolo stanovenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. P.. Hodnotu nehnuteľností určil na 44

700,00 Eur. Z posudku vyplýva, že vinný dom je obývaný sezónne, nie je možné ho obývať na základe
súčasných konštrukcií a vybavenia celoročne. Súčasťou ohodnotenia bola aj prípojka vody, vodomerná
šachta, prípojka kanalizácie a prípojka elektro.

20.Žalobkyňa listom zo dňa 29.1.2018 reagovala na návrh žalovaného na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva. Uviedla, že sa cíti byť správaním žalovaného poškodená, pretože už
5 rokov nemôže užívať svoje vlastníctvo. Vymenil zámky a opakovane sa vyjadroval vo viacerých
konaniach pred súdom, že do vínneho domu nikoho z rodiny žalobkyne nepustí, lebo je výlučný vlastník.21.Žalovaný v e-maile zo dňa 28.5.2018 adresovanom právnemu zástupcovi žalovanej uviedol, že kľúče
od chaty jeho klientke neodovzdá, pretože nič, čo sa v nej nachádza žalobkyni nepatrí. Vyhradil si právo
byť pri obhliadke chaty v prípade záujemcu o kúpu. Aj pri vydaní bezdôvodného obohatenia má zákon

na mysli lehoty, v ktorých sa je možné svojich práv domáhať. Po spočítaní nákladov spolu s jeho prácou
a po vypočítaní bezdôvodného obohatenia žalobkyne by zrejme skončili na nule.

22. Žalobkyňa v liste zo dňa 1.6.2018 adresovanom žalovanému uviedla, že ešte v januári 2018 ho
upozornila, že sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje, keď odmieta odovzdať kľúče za účelom užívania

chaty. Na W. v katastri P. sa obdobné chaty dávajú do prenájmu pri výške mesačného nájomného
100-150,00 Eur. Je absurdné po žalobkyni požadovať účasť na financovaní nákladov spojených s
užívaním chaty, ak chatu výlučne užíva žalovaný.

23. Žalovaný vyčíslil výdavky na chatu za roky 2013 až 2019 v sume 1511,36 Eur, ktoré pozostávajú za
uvedené obdobie z poistenia chaty v sume 463,78 Eur, nákup materiálov a vecí spojených s užívaním a

vybavením chaty v sume 847,58 Eur a výdavky na znalecký posudok 200,00 Eur. Podľa predložených
výstupov z portálu megaubytovanie.sk je cenník ubytovania chaty M. v P. v zimnom období 13,00 Eur na
osobu a noc, v ostatnom období roka 10,00 eur na osobu a noc. Chata R. ponúka ubytovanie celoročne
za 10 Eur za noc a osobu a W. za 9 Eur za noc a osobu.

24.V odvolaní proti rozsudku zo dňa 11.3.2020 žalovaný uviedol, že predloženými faktúrami za úhradu
elektriny je preukázané, že žalovaný spoločnú vec neužíval celoročne. Rozpis preddávkových platieb je
od 7 Eur za mesiac do 8,6 Eur za mesiac (215-2016 každý druhý mesiac). Pri užívaní chaty aj v zimnom
období by to boli minimálne dvojnásobné sumy. Ako prílohu odvolania predložil faktúry za elektrinu za
obdobie od 4.8.2010 až 13.8.2018.

25.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

26.Žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
náhrady za užívanie jej podielu na spoločných nehnuteľnostiach. O zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva bolo právoplatne rozhodnuté. Zostalo tak rozhodnúť o nároku žalobkyne na náhradu
za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa požadovala náhradu za obdobie od 1.1.2017 do

31.12.2018 v sume 4470,00 Eur.

27.Žalovaný so žalobou o priznanie náhrady za užívanie podielu nesúhlasil a uviedol, že strany
sporu majú medzi sebou spory a z toho vyplýva aj objektívna nemožnosť spoločného užívania
nehnuteľností. Žiadosť o kľúče zo strany žalovanej je len účelový úkon s cieľom dosiahnuť vydanie

bezdôvodného obohatenia. Náhradu je možné žiadať iba v tom prípade, ak užíva žalovaný nehnuteľnosť
nad rámec svojho podielu. Nehnuteľnosť sám financuje a žalobkyňa sa na úhrade nákladov spojených
s nehnuteľnosťami nepodieľa.

28.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu za užívanie jej

podielu na nehnuteľnostiach je daný. Nárok podielového spoluvlastníka na náhradu za neužívanie
spoločnejvecivrozsahusvojhospoluvlastníckehopodielujenárokomvyplývajúcim zustanovenia§137
ods.1Obč.zákonníka.Jevyjadrenímmiery,akousaspoluvlastnícipodieľajúnaprávachapovinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Predpokladom pre priznanie takejto náhrady je preukázanie, žepodielový spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Nárok na
náhradu nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len tú časť spoločnej veci, ktorá neprevyšuje
jeho spoluvlastnícky podiel. V tomto smere možno s argumentáciou žalovaného súhlasiť. Podmienkou

pre prijatie takého právneho názoru v konkrétnej veci však je, že spoluvlastníkovi nie je bránené v
užívaní spoločnej nehnuteľnosti a že spoluvlastník sa nedomáhal svojich oprávnení vyplývajúcich mu
zo spoluvlastníctva. Jedným zo základných práv vlastníka je svoje vlastníctvo užívať. Po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného bolo žalobkyni bránené v užívaní spoločnej
nehnuteľnosti, preto je nárok čo do základu daný. K rovnakému záveru dospel aj odvolací súd, keď v

zrušujúcom uznesení v bode 16. uviedol, že v preskúmavanej veci bolo zistené, že žalovaný užíval celú
spoločnú vec a v tomto smere sú závery súdu prvej inštancie správne.

29.Výpoveďou svedkyne, písomnou komunikáciou medzi stranami sporu, ale aj výpoveďou samotného
žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný bol opakovane vyzývaný na sprístupnenie nehnuteľnosti
a vyzývaný na vydanie kľúčov od nehnuteľností, napriek tomu tak neurobil.

30. Svedkyňa M. vypovedala, že po nadobudnutí vlastníckeho práva jej matkou opakovane pri osobných
stretnutiach počas súdnych sporov so žalovaným, či pri rokovaní o vyporiadaní BSM, vyzývala
žalovaného ako splnomocnená zástupkyňa matky na vydanie kľúčov od nehnuteľností, čo žalovaný
odmietal. Žalobkyňa písomne listami zo dňa 29.1.2018 a 1.6.2018 upozorňovala žalovaného, že jej

neumožňuje užívať spoločnú nehnuteľnosť a vyše 5 rokov užíva chatu a pozemok ako celok a odmieta
odovzdať kľúče od chaty a sprístupniť nehnuteľnosti. Žalovaný pri výsluchu pripustil, že už v roku 2014
bol vyzývaný na vydanie kľúčov od nehnuteľnosti, avšak ich nevydanie odôvodnil tým, že žalobkyňa
sa mu vyhrážala trestným oznámením. Na výzvu o vydanie kľúčov reagovala jeho právna zástupkyňa
tak, že sa žalobkyňa musí podieľať aj na úhrade výdavkov za chatu. Chatu nikdy nesprístupnil, pretože

všetky hnuteľné veci v chate sú jeho. Pripustil, že je pravda, že po roku 2014 ho o sprístupnenie chaty
vyzývalajprávnyzástupcažalobkyne.Klistuzodňa22.5.2018,ktorýmodmietolodovzdaťkľúčeodchaty
žalobkyni uviedol, že to odmietol preto, lebo právny zástupca žalobkyne tam chcel doviesť Ukrajincov
a chatu im predať. Právny zástupca žalobkyne mu volal aj počas pracovnej doby a žiadal o kľúče s
odôvodnením, že má záujemcov o kúpu chaty. Aj v e-maile zo dňa 28.5.2018 žalovaný uviedol, že kľúče

od chaty neodovzdá, pretože zariadenie chaty patrí jemu.

31.Z uvedeného je preto preukázané, že žalovaný opakovane odmietol sprístupniť chatu žalobkyni a
tým znemožňoval realizovať jej patriace práva vyplývajúce zo spoluvlastníctva. Súd ďalej udáva, že ani
zrejménezhodymedzistranamisporuneoprávňovaližalovanéhoodopieraťžalobkynijejprávaavydanie

kľúčov druhému z podielových spoluvlastníkov nie je podmienené vedením súdneho sporu o prípadnú
úpravu spôsobu užívania spoločnej veci. Ak sa strany nevedeli dohodnúť na spoločnom užívaní, nič
nebránilo aj žalovanému domáhať sa úpravy práv a povinností k spoločnej nehnuteľnosti na súde, a
uvedený stav nie je možné pripisovať iba na ťarchu žalobkyne. Je nepochybné, že žalovaný po dobu
5 rokov neumožnil žalobkyni výkon jej vlastníckeho práva tým, že vymenil zámok na vinnom dome a

napriek opakovaným výzvam jej kľúče od spoločnej nehnuteľnosti nevydal. Ani argumentácia výlučného
vlastníctva hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti nezbavovala žalovaného povinnosti
kľúče vydať a prípadne dohodnúť aj spôsob užívania veci jemu patriacich alebo vykonať iné opatrenia
týkajúce sa výlučného vlastníctva hnuteľných vecí žalovaného.

32.Žalovaný ďalej tvrdil, že prevádzku nehnuteľností financuje sám, vykonal opravy na chate, uhrádzal
poistné a dane a ostatné náklady spojené s užívaním nehnuteľností. K tejto argumentácii žalovaného
súd v rozsudku z 11.3.2020 uvádzal, že prípadné investície do nehnuteľností bolo potrebné uplatniť
v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to vzájomnou žalobou, čo žalovaný
neurobil. Prípadné odôvodnené náklady si žalovaný neuplatnil ani v tomto konaní vzájomným návrhom

alebo započítaním. Preto túto argumentáciu žalovaného pre účely uplatnenej náhrady za užívanie
spoluvlastníckeho podielu nie je možné zohľadniť a môže byť chápaná iba ako obrana v konaní. Tiež nie
je namieste požiadavka zohľadniť pre účely náhrady za užívanie nehnuteľností skutočnosť, že žalovaný
sám uhrádzal náklady spojené s ich prevádzkou, keď žalobkyňa nehnuteľnosti nikdy neužívala.

33.Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 31.5.2021 uložil súdu prvej inštancie v prvom rade
sa vysporiadať s požiadavkou žalovaného o náhradu nákladov na zhodnotenie spoločného majetku.
Žalovaný v odvolaní proti rozsudku uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal odôvodnenými nákladmi
žalovaného na zhodnotenie spoločného majetku, aj keď z obsahu vyplýva, že išlo o vzájomný návrh,resp. započítanie. K uvedenému súd uvádza, že ani jedno z podaní žalovaného do vyhlásenia rozsudku
dňa11.3.2020nemalocharaktervzájomnejžalobyanizapočítaniaarovnakotaktomujeajdovyhlásenia
rozsudku 10.11.2021. Doklady týkajúce sa spotreby elektriny a iných nákladov predložil žalovaný až s

podaným odvolaním. K skutkovým tvrdeniam žalovaného v odvolaní súd uvádza, že tieto sú všeobecné
a konkrétne skutkové tvrdenia neodkazujú na konkrétne dôkazy. Skutkové tvrdenia strany nesmú
odkazovať na pripojené prílohy. V tomto smere podľa súdu žalovaný neuniesol nie len povinnosť dôkazu
ale ani tvrdenia. Náklady vložené do nehnuteľnosti uvádzal žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa
10.9.2019 iba ako prílohu podania, v ktorom uviedol, že predkladá súdu listiny preukazujúce mieru jeho

podielu na povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci a listiny preukazujúce vzťahy
medzi účastníkmi konania a dcérou žalobkyne. Podanie žiadny procesný návrh neobsahovalo.

34.Ovzájomnomnávrhuvrámciširšiehovyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvajemožnérozhodnúť
iba samostatným výrokom a vzájomná žaloba musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti
tak ako žaloba (§127 a § 132 a nasl. CSP). Napriek tvrdeniu žalovaného smerom k žalobkyni a

súdu nikdy takýto úkon nevykonal. Neurobil tak ani na výzvu súdu po vrátení veci z odvolacieho
konania. Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2021 uviedol, že pre neho priznanie resp. započítanie
nákladov vložených do spoločnej nehnuteľnosti nie je podstatné. Podstatné je to, že podľa jeho názoru
preukázal a uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho tvrdenia, že chatu celoročne neužíval. Žalovaný
rovnako nevykonal žiadny úkon týkajúci sa započítania pohľadávky. Započítanie je hmotnoprávny úkon

niektoréhozúčastníkovzáväzkovéhovzťahu,pričommusíísťoprejavadresovanýdruhémuúčastníkovi.
Tento prejav nemá smerovať k súdu, ale k druhému účastníkovi záväzkového vzťahu a musí byť
jednoznačným prejavom obsahujúcim právny úkon započítania tak, aby bolo zrejmé, ktorá pohľadávka,
v akej výške a z akého právneho titulu sa uplatňuje a musí byť preukázaná.

35. Zostalo tak posúdiť, či náhrada, ktorú žalobkyňa požaduje je primeraná. Žalovaný uviedol, že chatu
neužíva celoročne, pretože pre stavebno-technické riešenie chaty to nie je možné. Chata sa na zimu
odpája od vody kvôli možnému zamŕzaniu a svedčia o tom aj účty za elektrinu. Poukázal na znalecký
posudok znalca Ing. Furdu, ktorý to uviedol aj vo svojom posudku. Tiež argumentoval, že v uvedenej
lokalite sa poskytuje ubytovanie za 10-13 Eur za osobu a noc. Požadovaná náhrada je preto vysoká.

V tejto časti nároku odvolací súd uviedol, že žalovaný v priebehu konania ako aj v podanom odvolaní
namietal, že nehnuteľnosť nie je prispôsobená na celoročné užívanie, pričom súd sa s touto námietkou
náležite nevysporiadal. Odvolací súd ďalej uviedol, že nie je zrejmé, či nehnuteľnosť je alebo nie je
prispôsobená na celoročné užívanie a teda či žalovaný ju za žalované obdobie mohol bez ďalších úprav
užívať po dobu celého roka alebo len sezónne. V tejto súvislosti bremeno dôkazu je na žalovanom a

teda bude musieť ním tvrdenú skutočnosť náležite a hodnoverne preukázať. Z uvedeného je zrejmé,
že odvolací súd nepovažoval tvrdenia žalovaného o tom, že chatu nie je možné užívať celoročne, za
preukázané.

36.Žalovaný po návrate veci z odvolacieho konania v tomto smere žiadne návrhy na dokazovanie

nemal a zotrval na tvrdení, že v konaní dostatočne preukázal, že nehnuteľnosť nie je možné užívať celý
rok. Odvolával sa na znalecký posudok a predložené účty za elektrinu. Súd preto aj pri opätovnom
rozhodovaní vychádzal z už zisteného skutkového stavu.

37.K celoročnému užívaniu nehnuteľností súd uvádza, že v súdnej veci podstatné pre priznanie náhrady

bola skutočnosť, že žalovaný neumožňuje užívať žalobkyni nehnuteľnosť vôbec, to znamená celoročne.
Je právom žalobkyne rozhodnúť sa, kedy a akým spôsobom bude nehnuteľnosť užívať. Žalovaný
jej však svojim postojom prístup k nehnuteľnostiam znemožnil absolútne. Aj keď chata, ako tzv.
rekreačné zariadenie, svojim účelom nie je určená na trvalé a celoročné bývanie, nie je vylúčené
ani jej užívanie počas celého roka. Žalovaný ako aj svedkyňa síce vypovedali, že prevažne sa chata

využívala v teplých mesiacoch od jari do jesene, avšak svedkyňa M. uviedla, že na chatu sa chodievalo
aj v zime. V znaleckom posudku znalca Ing. Posypanku je uvedené, že chata je vybavená prípojkou
vody, kanalizáciou ako aj elektrickými rozvodmi, preto je súd toho názoru, že jej užívanie celoročne
je možné. Napokon takéto vybavenie chaty uvádza vo svojom posudku aj znalec Ing. Furda (prípojka
vody, vodomerná šachta, prípojka kanalizácie, prípojka elektro). Ten síce konštatoval, že celoročné

užívanie vzhľadom na konštrukčno-stavebné vybavenie chaty nie je možné, avšak bez toho, aby
uvedená okolnosť bola bližšie špecifikovaná. Sám žalovaný nemožnosť užívania zariadenia v zime
odôvodňoval tým, že vodovodné rozvody nie sú izolované, preto by v zime zamrzli. Izolácia je teda
schopná problém užívania v zime vyriešiť, preto nie je úplne vylúčené. Súd zhodne so žalobkyňoupoukazuje na skutočnosť, že obsahom znaleckého posudku znalca Ing. Posypanku je aj inzerát
žalovaného, ktorý už vyporiadané nehnuteľnosti ponúka na predaj za cenu 76 000,00 Eur. V popise
nehnuteľnosti (konkrétne chaty) sa uvádza, že v chate sú kachle a na terase vonkajší kozub, ďalej

elektrické ohrievače a mobilná klimatizácia. Nehnuteľnosť je teda možné prispôsobiť aj na užívanie
v chladnejších mesiacoch. Žalovaný tiež uvádzal, že užíva spodnú časť chaty (kuchyňu a obývačku),
horná časť určená na spanie sa neužíva. K uvedenému súd udáva, že vzhľadom na dispozíciu chaty ako
aj charakter podielového spoluvlastníctva ako ideálneho, žalovaný užíva aj podiel žalobkyne. Kuchyňa a
obývacia izba sú súčasťou užívacieho práva. Užívanie iba časti nehnuteľnosti, ktorú spôsobom užívania

žalovaný prakticky vyčlenil pre žalobkyňu (časť určená na spanie), nie je plnohodnotným spôsobom
realizácie vlastníckeho práva žalobkyne. Chata je určená na rekreačné účely, preto nie je možné užívať
ju iba „prespaním v hornej časti“, ale aj časti určenej na denné bývanie, či hygienu.

38.Za podstatný vo vzťahu k požadovanej náhrade a k znaleckým posudkom súd považoval charakter
podaných znaleckých posudkov. Účelom posudku znalca Ing. Mariána Furdu bolo určiť všeobecnú

hodnotu nehnuteľností, kým účelom posudku znalca Ing. Dušana Posypanku bolo určiť priamo náhradu
ako obvyklé nájomné. Žalovaný namietal znalecký posudok a vyčítal mu formálne chyby, taktiež
spochybňoval aj samotnú výšku určeného nájomného. Za vážny nedostatok považoval žalovaný aj
samotný výpočet nájmu na str. 16 v jednotlivých faktoroch, či už ide o ekonomické faktory, polohové
faktory, konštrukčné a fyzické, čo malo vplyv na zmätočne upravené nájomné a vplyv faktoru ( Eur/

ks/rok ) a hlavne zmätočne stanovenú priemernú nájomnú hodnotu. K tomu súd uvádza, že pokiaľ
ide o formálne chyby vytýkané žalobcom (nesprávny dátum ohliadky, prevzatie časti posudku znalca
Furdu), žalovaný neuviedol, ako ovplyvnili vecnú správnosť záverov posudku. Znalec Posypanka sám
v posudku uvádza, že nemal všetky potrebné podklady a že vychádzal aj zo záverov posudku znalca
Furdu. Pokiaľ ide o vecnú správnosť posudku, za jeho obsah zodpovedá znalec a súd nemá odborné

vedomosti na to, aby odborné závery posudku mohol spochybňovať. Súd neposudzuje vecnú správnosť
znaleckého posudku z odbornej stránky, len hodnotí, či boli dodržané zásady logiky, úplnosť zistení vo
vzťahu k zadanej úlohe a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, keďže hodnoteniu nepodliehajú
odborné znalecké závery. Súd nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným
posúdením skutočností z odbornej stránky. Znalec určil hodnotu obvyklého nájomného na 1500,00 Eur

mesačne. Žalobkyňa požaduje značne nižšiu náhradu, a to 2235 Eur ročne, t.j. 186,25 Eur mesačne,
čo predstavuje 6,20 Eur denne pri 30 dňovom mesiaci. Obdobné ceny uvádzajú aj inzeráty ubytovania
citované znalcami v posudkoch v lokalite Obce Kaluža (od 9 do 13 Eur denne), preto súd požadovanú
náhradupovažovalzaprimeranú.Uvedenácenapodľanázorusúduzohľadňujeajnámietkužalovaného,
že cena nájmu mala byť určená ako cena nájmu nezariadených nehnuteľností. Keďže ide o náhradu

za dva roky (obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018), súd priznal žalobkyni náhradu v požadovanej výške
4470,00 Eur (2235,00 Eur za rok x 2).

39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobkyni ako strane plne
úspešnej v konaní. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením

vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje ae) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.