Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 8, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018211022
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:0018211022.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobkyne A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX, D.
XXX, D. E. F., zastúpenej JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Michalovce, Nám. osloboditeľov 10, proti
žalovanému G. H. I., nar. X.X.XXXX, J. X, K., zastúpenému F. F. I., B. L., nar. XX.XX.XXXX, K., J. X, o
náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu, odvolaní žalovaného proti rozsudku 19C/106/2018-299
z 10.11.2021, Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. Žalobkyni p r i z n á v aprávo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu4470eurakonáhraduzaužívaniejejspoluvlastníckehopodielu,atodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku a II. priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v pomere 100%, ktoré je povinný nahradiť
žalobkyni žalovaný.

2.1.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žesažalobkyňasapodanoužalobouprotižalovanémudomáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX

k.ú. K., a to k parcele reg. CKN č. XXX/X, parcele reg. CKN č. XXX/X a k stavbe so súpisným číslom
XXX, postavenej na parcele reg. CKN č. XXX/X. Zároveň sa žalobkyňa domáhala náhrady titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie spornej nehnuteľnosti žalovaným vo výške 4 470 eur a trov
konania. O návrhu žalobkyne v časti týkajúcej sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
bolo právoplatne rozhodnuté čiastočným rozsudkom z 28.8.2019, ktorým bolo zrušené podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k dotknutým nehnuteľnostiam, a to tak, že nehnuteľnosti boli prikázané do
výlučnéhovlastníctvažalovaného,ktorýbolpovinnývyplatiťžalobkyniakonáhradujejspoluvlastníckeho

podielu sumu 22 350 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
2.2.Žalobkyňa žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia odôvodnila tak, že listom z 29.1.2018
upozornila žalovaného, že z jeho strany dochádza k bezdôvodnému obohateniu, pretože odmieta
žalobkyni odovzdať kľúče za účelom užívania chaty. Od 17.4.2013 je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností a od toho času nemôže vykonávať vlastnícke práva k svojmu majetku tak, ako to
má na mysli § 123 OZ. Zo znaleckého posudku č. 113/2017, vyhotoveného Ing. Mariánom Furdom,
ktorého objednávateľom bol žalovaný je zrejmé, že nehnuteľnosti majú hodnotu 44 700 eur a keďže je

vlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1/2, tak má nárok na vyporiadanie vo výške 22 350
eur. Zo správania žalovaného je zrejmé, že opakovane jej odmietol odovzdať kľúče od chaty a vyše
5 rokov bez právneho dôvodu nehnuteľnosti užíva. Podľa ustálenej súdnej praxe ročné nájomné za
nehnuteľnosti sa stanovuje vo výške 10% z ceny nehnuteľnosti, preto výška ročného nájomného bude 4470 eur. Predmetom bezdôvodného obohatenia bude nájomné za dva roky vo výške 1/2, tzn. 2 235 eur x
2 roky, čo 4 470 eur. Žalobkyňa si z uvedeného dôvodu nárokuje na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018 sumu 4 470 eur.

2.3.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, v časti vydania bezdôvodného obohatenia uviedol, že
dôvodom neužívania spoločnej veci sú dlhodobé a závažné nezhody medzi stranami sporu a z toho
vyplývajúca objektívna nemožnosť užívať predmet spoluvlastníctva.
2.4.Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol prvým rozsudkom z 11.3.2020 tak, že žalobe žalobcu
v celom rozsahu vyhovel v časti týkajúcej sa náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu.

2.5.Na základe odvolania žalovaného, odvolací súd v konaní 5Co/124/2020 uznesením z 31.5.2020
zrušil rozsudok vo výroku týkajúcom sa náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu a vo výroku
o trovách konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci vzhľadom na závery
vykonané odvolacím súdom, súd vyzval strany sporu na návrhy, na prípadné doplnenie dokazovania
a osobitne žalovaného, aby sa jednoznačne vyjadril k nákladom na zhodnotenie spoločného majetku, či
si uplatnil vzájomný návrh alebo započítanie pohľadávky. Poučil ho, že ak ide o vzájomný návrh, tento

musí obsahovať všetky náležitosti vyžadované § 127 a § 132 a nasl. CSP.
2.6.Žalovaný na výzvu súdu reagoval v podaní, v ktorom uviedol, že žiada započítať ním vynaložené
náklady na nutnú opravu a údržbu spoločnej veci. Nárok považuje za vzájomnú žalobu, ktorou si proti
žalobkyni uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie. Žiadal, aby žalobkyňa bola zaviazaná k úhrade
655,68 eur ako polovice nákladov, ktoré boli vynaložené na nutnú opravu a údržbu spoločnej veci, chaty.

2.7.Súd po doplnení dokazovania vo veci rozhodol podľa § 123, § 124, § 137 ods.1, § 139 ods.2 OZ
a konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva
a náhrady za užívanie jej podielu na spoločných nehnuteľnostiach, a to za obdobie od 1.1.2017 do
31.12.2018 v sume 4 470 eur.
2.8.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok na náhradu za užívanie jej podielu na

nehnuteľnostiach je daný.
2.9.Nárok podielového spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu je nárokom vyplývajúcim z § 137 ods.1 OZ. Je vyjadrením miery, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Predpokladom
na priznanie takejto náhrady je preukázanie, že podielový spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rozsah

svojho spoluvlastníckeho podielu. Nárok na náhradu nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len tú
časť spoločnej časti, ktorá neprevyšuje jeho spoluvlastnícky podiel. Podmienkou pre prijatie takéhoto
právneho názoru v konkrétnej veci však je, že spoluvlastníkovi nie je bránené v užívaní spoločnej
nehnuteľnosti a že spoluvlastník sa nedomáhal svojich oprávnení, vyplývajúcich mu zo spoluvlastníctva.
Jedným zo základných práv spoluvlastníka je svoje vlastníctvo užívať. Po vykonanom dokazovaní súd

dospel k záveru, že zo strany žalovaného bolo žalobkyni bránené v užívaní spoločnej nehnuteľnosti,
preto je nárok, čo do základu, daný.
2.10.K rovnakému záveru dospel aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení v bode 16., keď uviedol, že
v preskúmavanej veci bolo zistené, že žalovaný užíval celú spoločnú vec a v tomto smere sú závery
súdu prvej inštancie správne.

2.11.Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané (výpoveďou svedkyne M. B.), že žalovaný
opakovane odmietol sprístupniť chatu žalobkyni, a tým znemožňoval realizovať jej patriace práva,
vyplývajúce zo spoluvlastníctva. Je nepochybné, že žalovaný po dobu 5 rokov neumožnil žalobkyni
výkon jej vlastníckeho práva tým, že vymenil zámok na vínnom dome a napriek opakovaným výzvam
jej kľúče od spoločnej nehnuteľnosti nevydal. Ani argumentácia výlučného vlastníctva hnuteľných

vecí, nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, nezbavovala žalovaného povinnosti kľúče vydať a prípadne
dohodnúť sa aj na spôsobe užívania jemu patriacich vecí alebo vykonať iné opatrenia, týkajúce sa
výlučného vlastníctva hnuteľných vecí žalovaného.
2.12.O vzájomnom návrhu v rámci širšieho vyporiadania je možné rozhodnúť iba samostatným výrokom
a vzájomná žaloba musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti, tak ako žaloba napriek

tvrdeniu žalovaného smerom k žalobkyni a súdu, nikdy takýto úkon nevykonal. Neurobil tak ani na výzvu
súdu po vrátení veci z odvolacieho konania. Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2021 uviedol, že pre
neho priznanie, resp. započítanie nákladov, vložených do spoločnej nehnuteľnosti, nie je podstatné.
Podstatné je to, že podľa jeho názoru preukázal a uniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia, že
chatu celoročne neužíval.

2.13.Žalovaný rovnako nevykonal žiaden úkon týkajúci sa započítania pohľadávky. Započítanie je
hmotnoprávny úkon niektorého z účastníkov záväzkového vzťahu, pričom musí ísť o prejav adresovaný
druhému účastníkovi. Tento prejav nemá smerovať k súdu, ale k druhému účastníkovi záväzkovéhovzťahu a musí byť jednoznačným prejavom, obsahujúcim právny úkon započítania tak, aby bolo zrejmé,
ktorá pohľadávka, v akej výške a z akého právneho titulu sa uplatňuje a musí byť preukázaná.
2.14.Súdu tak zostalo posúdiť, či náhrada, ktorú žalobkyňa požaduje, je primeraná. Žalovaný po návrate

veci nevykonal žiadne návrhy na dokazovanie a zotrval na tvrdení, že v konaní dostatočne preukázal,
že nehnuteľnosť nie je možné užívať celý rok. Odvolával sa na znalecký posudok a predložené účty
za elektrinu. Preto súd aj pri opätovnom rozhodovaní vychádzal z už zisteného skutkového stavu.
K celoročnému užívaniu nehnuteľnosti súd uvádza, že v súdnej veci je podstatné pre priznanie náhrady
skutočnosť, že žalovaný neumožňuje užívať žalobkyni nehnuteľnosť vôbec, tzn. celoročne. Je právom

žalobkyne rozhodnúť sa, kedy a akým spôsobom bude nehnuteľnosť užívať. Žalovaný jej však svojím
postojom prístup k nehnuteľnosti znemožnil absolútne. Aj keď chata, ako tzv. rekreačné zariadenie,
svojím účelom nie je určená na trvalé a celoročné bývanie, nie je vylúčené ani jej užívanie počas celého
roka. Žalovaný ako aj svedkyňa síce vypovedali, že prevažne sa chata využívala v teplých mesiacoch
od jari do jesene, avšak svedkyňa M. B. uviedla, že na chatu sa chodievalo aj v zime. V znaleckom
posudku znalca Ing. Posypanku je uvedené, že chata je vybavená prípojkou vody, kanalizáciou ako aj

elektrickými rozvodmi, preto je súd toho názoru, že jej užívanie celoročne je možné. Poukázal na to, že
nehnuteľnosť je možné prispôsobiť na užívanie aj v chladnejších mesiacoch. Užívanie iba časti chaty
ako to tvrdil žalovaný spôsobom, ktorý popísal, že vyčlenil pre žalobkyňu časť určenú na spanie, nie
je plnohodnotným spôsobom realizácie vlastníckeho práva žalobkyne. Chata je určená na rekreačné
účely, preto nie je možné ju užívať iba „prespaním vo vhodnej časti“ ale aj v časti určenej na denné

bývanie či hygienu.
2.15.K námietke žalovaného týkajúceho sa formálnych chýb v posudku znalca Ing. Dušana Posypanku
súd uviedol, že pokiaľ ide o vecnú správnosť posudku, za jeho obsah zodpovedá znalec a súd nemá
odborné vedomosti na to, aby odborné závery posudku mohol spochybňovať. Súd neposudzuje vecnú
správnosť znaleckého posudku z odbornej stránky, len hodnotí, či boli dodržané zásady logiky v úplnom

zistení vo vzťahu k zadanej úlohe a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, keďže k hodnoteniu
nepodliehajú odborné znalecké závery. Súd nemôže označiť znalecký posudok za nesprávny a nahradiť
ho vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky. Znalec určil hodnotu obvyklého nájomného na
1 500 eur mesačne, žalobkyňa požaduje značne nižšiu náhradu, a to 2 235 eur ročne, t.j. 186,25 eur
mesačne, čo predstavuje 6,20 eur denne pri 30-dňovom mesiaci.

2.16.Súd uvedenú náhradu považoval za primeranú. Cena podľa názoru súdu zohľadňuje aj námietku
žalovaného, že cena nájmu mala byť určená ako cena nájmu nezariadených nehnuteľností. Keďže ide
o náhradu za dva roky, obdobie od 2017 do 2018, súd priznal žalobkyni náhradu v požadovanej výške
4.470 eur.
2.17.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal trovy konania v plnej

výške.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok zrušiť
a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3.2.Poukázal na to, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení z 31.5.2021 uložil súdu prvej inštancie

vysporiadať sa s požiadavkou žalovaného o náhradu nákladov na zhodnotenie spoločného majetku.
Žalovaný náklady vložené do nehnuteľnosti uvádzal vo svojom vyjadrení z 10.9.2019 a vo svojej
výpovedi pred súdom. Podľa jeho názoru sa súd s touto otázkou mal vysporiadať, najneskôr na prvom
pojednávaní vo veci, teda nie je chybou účastníka, že súd sa touto otázkou zaoberal, až keď na ňu
upozornil odvolací súd.

3.3.V odvolaní rovnako namietal, že vínny dom nie je prispôsobený na celoročné užívanie. Ani s touto
námietkou sa súd náležite nevyporiadal, keď v ďalšej časti uviedol, že chatu je možné prispôsobiť na
celoročné užívanie. Z uvedeného nie je zrejmé, či chata je alebo nie je prispôsobená na celoročné
užívanie, teda či žalovaný ju za žalované obdobie mohol bez ďalších úprav užívať po dobu celého
roka, alebo len sezónne. Tak, ako samotný súd konštatuje, je to chata, tzv. rekreačné zariadenie,

ktoré svojim účelom nie je určená na trvalé a celoročné bývanie, nie je však vylúčené ani jej užívanie
počas celého roka. Žalovaný opakovane uviedol, že chata sa využívala v teplých mesiacoch od mája
do októbra a dĺžka užívania závisela od počasia. V zimných mesiacoch ju neužíval, o čom boli súdu
predložené dôkazy za úhrady zálohových platieb za elektrickú energiu. Chatu v zimných mesiacoch
žalovanýneužívalanivčasetrvaniamanželstvasosvedkyňouH.M.B.,ktorávosvojejvýpovediklamala,

keďže každý rok na jeseň sa vypúšťala voda z celého vodovodného systému.
3.4.Súd vychádzal zo znaleckého posudku, toto konštatovanie znalca samo o sebe nedokazuje,
že žalovaný chatu užíval celoročne a nedokazuje to ani inzerát žalovaného, ktorý už vyporiadané
nehnuteľnosti ponúkal na predaj za cenu 76 000 eur, v ktorom nie je uvedené, že sa chata môžeužívať celoročne. Poukázal na znalecký posudok Ing. Furdu č. 113/2017 z 18.12.2017, v ktorom
konštatoval, že celoročné užívanie vzhľadom na konštrukčno-stavebné vybavenie chaty aj napriek
existencii rozvodných sietí ako je prípojka voda, vodomerná šachta, prípojka kanalizácie, prípojka

elektro, nie je možné. Žalovaný chatu postavil vlastnoručne, svojpomocne a dodatočne vysvetlil
nemožnosť užívania predmetného zariadenia v zime. Vodovodné rozvody nie sú izolované, preto by
v zime zamrzli, horná časť určená na spanie nedisponuje stálym zdrojom tepla. Žalovaný uviedol, že
znalec G. M. pred podaním znaleckého posudku chatu riadne obhliadol, exteriér aj interiér. Znalec
G. E. nemohol mať všetky podklady a jedinou jeho možnosťou ako sám uvádza, bolo vychádzať zo

znaleckého posudku Ing. Furdu. G. E. nikdy nepožiadal o súčinnosť pri obhliadke chaty žalovaného
a tak mohol na vlastné oči vidieť exteriér, keďže nehnuteľnosť nikdy oplotená nebola, avšak v interiéri
nikdy a už vôbec nie v čase vypracovania posudku nebol. Podľa žalovaného je to dostatočný dôvod na
spochybnenie posudku. Žalovaný nežiadal súd, aby posudzoval vecnú správnosť znaleckého posudku
z odbornej stránky, ale žiadal, aby súd rozhodol spravodlivo. Súd si mal vybrať, či uverí posudku znalca,
ktorý nehnuteľnosť obhliadol, alebo posudku tzv. plagiátorskému, ktorý skopíroval posudok vypracovaný

skôr iným znalcom, a len doplnil nájmy v čase vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V čase
rozhodovania súdu chata prispôsobená na celoročné užívanie nebola a žalovaný ju celoročne neužíval.
3.5.Rozsudok aj s odôvodnením považuje žalovaný za úvahu súdu „čo by bolo, keby bolo“ a za želanie,
čo by malo byť. Aj z toho dôvodu žalovaný považuje za maximálne neobjektívny, protežujúci jednu stranu
sporu. Žalovaný opakovane tvrdí, že hoci žalobkyňa nárok chatu užívať mala a chcela na jej užívanie

dochádzať cca 250 km, konania sa nemohla zúčastniť, a teda nemohla byť vypočutá. Ani ona ani jej
dcéra po rozvode manželstva so žalovaným nikdy nemali záujem chatu užívať, a preto toto konanie je
z pohľadu žalovaného zo strany žalobkyne a jej konaním proti dobrým mravom.
3.6.Žalovaný bez akýchkoľvek námietok uhradil žalobkyni podiel zo spoločného majetku, aj keď podľa
neho z morálneho hľadiska žalobkyňa nemala a nemá žiaden nárok na vydanie nájomného za

neužívanie spoločnej veci, rešpektuje zákon.
3.7.Žiadal a žiada iba, aby súd rozhodoval na základe stavu veci ku dňu podania návrhu, resp.
rozhodovania a nie na základe dohadov.

4.1.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa (č.l. 320-321), v ktorom uviedla, že námietky

žalovaného neobstoja, lebo sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Niet žiadnych pochybností
o tom, že nárok žalobkyne je daný. Uvedené je zrejmé zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
z 31.5.2021. V bode 16. rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v preskúmavanej veci bolo zistené, že
žalovaný užíval celú spoločnú vec a záver súdu učinený v bode 23. napadnutého rozsudku je správny.
Po tomto rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy v rámci prostriedkov

procesnej obrany a procesného útoku, ktoré by vyvrátili tento skutkový stav, že žalovaný užíval celú
spoločnú vec.
4.2.V bode 17. rozhodnutia odvolací súd uviedol, že vo vzťahu k užívaniu veci spoluvlastníkom nad
rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, sa vyslovila judikatúra už v rozsudku Najvyššieho súdu SR
z27.9.1979sp.zn.2Cz54/79,podľaktorého,akjedenzospoluvlastníkovvrozporesdohodouaprotivôli

ostatným spoluvlastníkom užíva predmet spoluvlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť
náhradu.
4.3.Napadnuté rozhodnutie súdu je vecne správne a súd náležite sa vysporiadal so všetkými námietkami
žalovaného v bodoch 32. až 38. napadnutého rozhodnutia, na ktoré v plnom rozsahu odkázal.
4.4.Pokiaľ žalovaný nebol spokojný so znaleckým posudkom znalca Ing. Dušana Posypanku, tak v rámci

prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku mal zabezpečiť iný znalecký posudok.
V tomto smere žalovaný nenavrhol žiadne dokazovanie.
4.5.Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny a tiež, aby priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení
ani podané odvolanie.

6.1.Z obsahu podaného odvolania vyplynulo, že odvolateľ síce výslovne neuviedol, ale vo veci uplatnil
odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP.6.2.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolateľ presne nešpecifikuje
jednotlivé odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní neodôvodnil samostatne existenciu každého
uplatneného odvolacieho dôvodu.

6.3.Odvolací súd tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu ani z procesného
postupu súdu dôvodnosť uplatnených odvolacích dôvodov, preto uzatvára, že žiaden z odvolacích
dôvodov nie je daný.
6.4.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.
6.5.Odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave a odvolací súd sa s odôvodnením

v celom rozsahu stotožňuje, lebo dôvody uvádzané v odôvodnení rozsudku sú správne, na čom nič
nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvej
inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vyrovnal.

7.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:

8.1.V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa bola spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX k.ú. K., a to k parcele reg. CKN č. XXX/X, parcele reg. CKN č. XXX/X a k stavbe so
súpisným číslom XXX, postavenej na parcele reg. CKN č. XXX/X v podiele 1/2 z celku.
8.2.Podielové spoluvlastníctvo strán sporu bolo právoplatne zrušené a vyporiadané čiastočným

rozsudkom z 28.8.2019, a to tak, že nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného,
ktorý bol povinný vyplatiť žalobkyni ako náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 22 350 € do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

9.Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobkyne ako náhrady za užívanie jej podielu na

spoločných nehnuteľnostiach, a to za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018 v sume 4 470 eur.

10.1.Otázka, či právo žalobkyne ako spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahu zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu v prípade, ak nedošlo k dohode o náhrade za
jej neužívanie, je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona (§ 137 ods.1 OZ) a bola vyriešená v rozsudku

z 11.3.2020. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil a ani ďalšie konanie neovplyvnilo záver, že
žalovaný užíval celú spoločnú vec, teda nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
10.2.V konaní nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobkyni náhradu vo forme peňažného plnenia
žalovaný neposkytol.

11.Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12.Podľa § 136 ods.1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

13.Podľa § 137 ods.1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

14.1.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho)
práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. V prípade, že

spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu,
má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto
právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi
vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.
14.2.Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k

spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho
nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého
spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov.14.3.Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom

zákonníku upravený.

15.V konaní bola sporná výška náhrady za užívanie žalovaného nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu.

16.1.Žalovaný výšku namietal jednak z dôvodu, že v zimných mesiacoch nehnuteľnosť neužíval, lebo
nebola na to prispôsobená a jednak, z dôvodu nesprávneho výpočtu v znaleckom posudku Ing. Dušana
Posypanku č. 278/2019, ktorý určil trhovú hodnotu nájmu na 18 000 eur ročne resp. 1 500,- eur
mesačne. Poukázal na znalecký posudok Ing. Furdu č. 113/2017 z 18.12.2017, ktorý slúžil ako podklad
k stanoveniu ceny podielu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
16.2.Súd sa s prvou námietkou náležite vysporiadal v bode 38. rozhodnutia, odvolací súd na ne

poukazuje a zdieľa v celom rozsahu tieto závery. Náhrada za užívanie podielu žalobkyne žalovaným
je primeraná a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že chata (vínny dom) nebol celoročne užívaný a to
predovšetkým v porovnaní s trhovou hodnotou nájomného, táto náhrada predstavuje 12% trhového
nájomného.
16.3.Nezanedbateľnou je skutočnosť, že aj keby súd nevychádzal zo znaleckého posudku Ing.

Dušana Posypanku č. 278/2019, ale z hodnoty určenej v znaleckom posudku Ing. Furdu č. 113/2017
z 18.12.2017, ktorý slúžil ako podklad k stanoveniu ceny podielu na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva,takjebežnourozhodovacoupraxou,žecenanájomnéhosaurčujevovýške10%zceny
nehnuteľnosti, čo predstavuje sumu 4 470 eur ročne za celú nehnuteľnosť.

17.Vo vzťahu k nákladom, ktoré žalovaný žiadal za údržbu chaty je námietka žalovaného, že sa súd
s nimi nevyporiadal, nedôvodná, lebo súd tak učinil v bode 33. a 34. rozhodnutia. Žalovaný neuniesol
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu, preto súd správne na predložené dôkazy neprihliadal a nimi
žalovaný len dokladoval, že zabezpečoval starostlivosť o nehnuteľnosť, ktorú užíval.

18.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

19.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.