Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Eva Dosedla
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10Cb/77/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515205956
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2022:7515205956.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Eva Dosedla v spore žalobcu: J. X., P.. XX.XX.XXXX, Y. I.
X, XXX XX U., zastúpeného KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice proti žalovanému:
Obec Cestice, Cestice 89, IČO: 00 324 043, zastúpený: JUDr. Ján Tóth, advokát, Záhradnícka 151, 821
08 Bratislava, IČO: 42 133 238v konaní o zaplatenie 28.396,42 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 12.713,18 eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 15.683,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo
sumy 47.799,08 eur od 20.11.2011 do 29.10.2013, zo sumy 47.998,89 eur od 30.11.2013 do 17.4.2015,
zosumy15.685,24eurod18.4.2015dozaplatenia,atovšetkodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy celého konania v rozsahu 10,46%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodnou žalobou vo veci 10Cb/68/2012 zo dňa 30.5.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia istiny 47.799,08 eur s príslušenstvom, t.j. spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
119.252,20 eur od 10.9.2010 do 19.9.2010 a s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 77.362,36 eur
od 31.12.2010 do 31.1.2011, s 9,25% ročným úrokom z omeškania z istiny 11.369.36 eur od 1.12.2011
dozaplateniaas9,5%ročnýmúrokomzomeškaniazistiny36.249,72eurod25.8.2011aždozaplatenia.
2. Podaním zo dňa 17.7.2013 sa žalobca domáhal rozšírenia žaloby na čiastku 60.712,07 eur spolu s 9%
ročným úrokom z omeškania z istiny 60.712,07 eur od 20.11.2011 do zaplatenia. O tejto zmene žaloby
súd rozhodol uznesením zo dňa 29.10.2013. O takto upravenom nároku rozhodol súd rozsudkom zo
dňa 27.1.2015 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 32.315,65 eur a nárok na zaplatenie istiny
28.396,42 eur s príslušenstvom a trovami konania vylúčil na osobitné konanie. Predmetom konania vo
veci 10Cb/77/2015 je teda zaplatenie istiny 28.396,42 eur od 18.4.2015 až do zaplatenia a nárok na
úrok z omeškania zo sumy 60.712,07 eur od 20.11.2011 až do 17.4.2015, kedy žalovaný uhradil čiastku
32.515,65 eur, ako aj náhradu trov konania.
3. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že dňa 7.10.2009 uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo, na
základe ktorej sa zaviazal zhotoviť pre objednávateľa, t.j. pre žalovaného stavebné úpravy a nadstavbu
Kultúrneho domu W. podľa vypracovanej projektovej dokumentácie. Celková suma diela mala činiť
196.849,66 eur bez DPH a spolu s DPH v sume 37.401,43 eur čiastku 235.521,09 eur. Z tejto ceny diela
žalovaný uhradil žalobcovi istinu 186,252,20 eur a na základe rozsudku 10Cb/67/2012 dňa 17.4.2015
čiastku 32.315,65 eur, t.j. spolu 218.565,85 eur, čo je o 15.683,24 eur menej, ako bola dohodnutá cena
diela.Ztohtodôvodužalobcažiadalodoplatenietejtoistinynacenudielaaokremtohovtomtokonanísadomáhal aj zaplatenia ďalšej istiny v sume 12.713,18 eur, a to na základe novej zmluvy o dielo, ktorá bola
uzatvorená viacerými formami, a to jednak ústne, konkludentne a faktickým plnením. Žalobca poukázal
na to, že na stavbe Kultúrneho domu W. bolo potrebné vykonávať aj ďalšie práce, ktoré neboli zahrnuté
do pôvodnej zmluvy o dielo a bez týchto prác sa nedalo pokračovať v riadnych stavebných prácach. Išlo
konkrétne o odvodnenie budovy, oddrenážovanie, projektovú dokumentáciu na vrchnú dosku a ďalšie
stavebné práce, ktoré sú presne uvedené v stavebnom denníku a preto sa so starostom obce dohodli,
že pripraví nový návrh zmluvy o dielo. Keďže žalovaný nový návrh zmluvy o dielo nepripravil a práce
boli vykonané na základe ústnych objednávok starostu obce a prevzaté stavebným dozorom, mal za to,
že išlo o platne uzatvorenú zmluvu o dielo, pričom celková hodnota vykonaných prác činila 12.713,18
eur a cena tohto diela nebola doposiaľ uhradená. Preto žiadal o jej zaplatenie.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že zmluva o dielo bola uzatvorená písomne a žalovaný
so žalobcom nikdy neuzatvoril žiadny písomný dodatok k tejto zmluve ani žiadnu ústnu dohodu so
žalobcom pokiaľ sa týka žalobcom tvrdených naviac vykonaných prác na diele. Žalovaný poukázal na
obsah uzatvorenej zmluvy o dielo, podľa ktorej možno zmluvu o dielo meniť iba v písomnej forme. Takáto
písomná forma, či už zmeny zmluvy, alebo uzatvorenia ďalšej zmluvy neexistuje a teda zmluva na ďalšie
práce uzatvorená nebola. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ak by aj došlo k takémuto uzatvoreniu
ústnej zmluvy o dielo na základe prísľubu starostu obce, išlo by o zmluvu o dielo neplatnú, pretože
pre uzatvorenie takejto zmluvy je potrebné rozhodnutie obecného zastupiteľstva žalovaného, ktoré však
takýto súhlas neudelil. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na tieto práce
naviac, pretože ak tento nárok žalobca uplatnil návrhom zo dňa 17.7.2013, o ktorom súd žalovanému
uložil povinnosť, rozhodol až uznesením z 29.10.2013, je návrh premlčaný.
5. Súd vykonal dokazovanie a mal v konaní za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili písomnú
zmluvu o dielo dňa 7.10.2009 označenú ako návrh zmluvy o dielo na zhotovenie stavby, uzatvorený
podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tohto návrhu zmluvy a následne uzatvorenej
zmluvy o dielo žalobca ako zhotoviteľ stavby vykonal pre žalovaného dielo - stavebné úpravy a
nadstavba Kultúrneho domu W. podľa vypracovanej projektovej dokumentácie zadanej objednávateľom
- žalovaným. Žalovaný sa podľa tejto zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutú pevnú cenu diela vo
výške 235.521,09 eur. Takto zmluvne dohodnutá cena 234.251,09 eur bola pevnou cenou za zhotovenie
diela stanovená na základe výsledkov verejného obstarávania a záväznej cenovej ponuky žalobcu
ako zhotoviteľa v rámci verejného obstarávania. Žalobca dielo dokončil a odovzdal žalovanému dňa
9.11.2011,čovyplývazprotokoluoodovzdaníaprevzatístavby.Zdohodnutejzmluvnejceny234.251,09
eur žalovaný uhradil žalobcovi 218.565,85 eur, teda o 15.685,24 eur menej ako bola dohodnutá
pevná ceny diela v zmluve o dielo uzatvorenej dňa 7.10.2009. Súd mal v konaní za preukázané zo
znaleckého posudku vypracovaného vo veci sp. zn. 10Cb/67/2012 znalcom Ing. G. U., že hodnota
skutočne vykonaných prác žalobcu na predmetnej stavbe bola 245.964,27 eur. Znalec v znaleckom
posudku uviedol, že okrem ceny diela, ktoré žalobca vyfakturoval žalovanému, vyfakturoval žalobca aj
ďalšie práce a konkrétne vo faktúre č. 02/2011 na čiastku 7.380,34 eur, ktorá je podpísaná stavebným
dozorom, ktorý uviedol, že súhlasí s jej preplatením. Išlo o elektromontážne práce vykonané na prvom
poschodí stavby na základe požiadavky starostu obce žalovaného a upravená faktúra predstavuje
sumu 6.470,92 eur. Aj ďalšia faktúra č. 3/2011 taktiež podpísaná stavebným dozorom Ing. Y., ktorý
súhlasil s jej preplatením po úprave sumy predstavuje dlh 5.124,83 eur a ďalšia faktúra č. 04/2011
na čiastku 10.369,92 eur, ktorá nie je podpísaná stavebným dozorom a sú v nej fakturované zemné
práce, zakladanie a úprava povrchov, izolácia proti vode a vlhkosti, stolárske konštrukcie a konštrukcie
doplnkové, kovové, pričom opravená faktúra predstavuje dlh 4.802,45 eur.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu
o dielo.
6. Súd rozsudkom zo dňa 15.03.2018, č.k. 10Cb/77/2015 rozhodol tak, že prvým výrokom uložil
žalovanému l povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.396,42 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 18.4.2015 do zaplatenia. Druhým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 9% zo sumy 47.799,08 eur od 20.11.2011 do 29.10.2013, zo sumy 60.712,07 eur
od 30.11.2013 do 17.4.2015 a zo sumy 28.396,42 eur od 18.4.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi trovy tohto konania v celom rozsahu 100 %.
Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia
47.799,08 eur s príslušenstvom za neuhradenú časť ceny diela - nadstavba Kultúrneho domuW.. Konanie o tejto uplatnenej pohľadávke 47.799,08 eur s príslušenstvom bolo vedené na súde
prvej inštancie pod sp. zn. 10Cb/67/2012. Žalobca následne dňa 17.7.2013 rozšíril žalobu na
čiastku 60.712,07 eur. O tomto rozšírení žaloby rozhodol súdu prvej inštancie uznesením sp. zn.
10Cb/67/2012 zo dňa 29.10.2013. O takto upravenom nároku rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom
č.k. 10Cb/67/2012-209 zo dňa 29.10.2013 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 32.315,65 eur.
V prevyšujúcej časti konanie o zaplatenie 28.396,42 eur s príslušenstvom vylúčil súd prvej inštancie na
samostatné konanie. O tomto vylúčenom nároku 28.396,42
eur s príslušenstvom je, na súde prvej inštancie vedené toto konanie pod sp. zn. 10Cb/77/2015. Súd mal
z vykonaného dokazovania preukázané, že hodnota diela na základe zmluvy o dielo uzatvorenej dňa
7.10.2009 predstavovala 234.251,09 eur a žalovaný z tejto sumy doposiaľ žalobcovi uhradil 218.565,852
eur. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného zaplatiť rozdiel tejto zmluvne dohodnutej ceny diela
15.683,24 eur. Rozhodol tak vychádzajúc zo znaleckého posudku, podľa ktorého hodnota vykonaných
prác na diele skutočne predstavovala túto hodnotu. Súd okrem tejto sumy 15.683,24 eur zaviazal
žalovaného aj na zaplatenie ďalšej sumy 12.713,18 eur, čo je hodnota prác, ktoré vykonal žalobca na
predmetnom diele na základe ústnej, konkludentnej a faktickým plnením zrealizovanej zmluvy o dielo.
Súd prvej inštancie k námietke žalovaného, že podľa predmetnej zmluvy o dielo zo dňa 7.10.2009
bolo možné meniť alebo dopĺňať zmluvu len dohodou zmluvných strán vo forme písomných dodatkov,
uviedol, že v predmetnom spore nešlo o dodatok k tejto zmluve o dielo, ale o novú zmluvu o dielo a
preto nebola potrebná písomná dohoda o zmene pôvodnej zmluvy o dielo. Existencia tejto zmluvy o
dielo okrem pôvodnej zmluvy o dielo v písomnej forme zo dňa 7.10.2009 bola preukázaná aj tým, že na
stavbe bolo potrebné vykonať ďalšie práce, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve. Išlo o odvodnenie
budovy, oddrenážovanie objektu, projektová dokumentácia na vrchnú dosku a ďalšie stavebné práce
uvedené v stavebnom denníku, ktoré žalobca dohodol so starostom obce žalovaného. Došlo k ústnemu
uzatvoreniu takejto zmluvy na práce naviac medzi žalobcom a starostom žalovaného. Žalobca tieto
práce vykonal podľa pokynov starostu v cenových reláciách podľa pôvodnej dohodnutej zmluvy o
dielo. Súd túto pohľadávku žalobcu 12.713,18 eur posudzoval ako cenu na základe ústne uzatvorenej
zmluvy, pretože novú zmluvu bolo možné uzatvoriť aj v ústnej forme. Súd uviedol, že „skutočnosť, že
zmluva bola uzavretá konkludentným spôsobom a nebola uzatvorená písomne, nie je prekážkou jej
platnosti a to aj vzhľadom na predchádzajúci obchodný styk, keď si zmluvné strany zmluvné podmienky
dojednali písomne“. K samotnej hodnote tohto ďalšieho diela, súd uviedol, že zo znaleckého posudku
nesporne vyplynulo, že hodnota tohto ďalšieho diela je 12.713,18 eur, preto súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného aj na zaplatenie tejto sumy. Celkovo súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na
zaplatenie doplatku ceny z písomne uzatvorenej zmluvy zo dňa 7.10.2009 vo výške 15.683,24 eur a
12.713,18 eur za cenu navyše uskutočnených prác na predmetnom diele, spolu vo výške 28.396,42
eur. K námietke žalobcu, že predmetná zmluva nebola zo strany žalovaného odsúhlasená obecným
zastupiteľstvom žalovaného súd uviedol, že schválenie obsahu zmluvy obecným zastupiteľstvom je
vecou žalovaného a nie žalobcu a za prípadné porušenie týchto povinností zo strany žalobcu nemôže
niesť zodpovednosť žalobca. K ďalšej námietke žalovaného, že nárok na zaplatenie žalovanej istiny je
premlčaný, súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 387 Obchodného zákonníka a § 394 Obchodného
zákonníka je premlčacia doby 4 roky. Nárok na zaplatenie ceny diela bol pôvodne uplatnený žalobou zo
dňa 30.5.2012, rozšírený písomným podaním žalobcu zo dňa 17.7.2013, o ktorom súd prvej inštancie
rozhodol uznesením zo dňa 29.10.2013. Keďže pôvodná zmluva o dielo bola uzatvorená 7.10.2009 a
následná zmluva až v priebehu vykonávania pôvodnej zmluvy o dielo, teda po tomto dátume, nemohol
byť preto nárok na zaplatenie ceny týchto ďalších prác o dielo premlčaný, pretože splatnosť ceny za
pôvodné dielo začala podľa faktúr plynúť až v roku 2010 a za nové dielo až v roku 2011. Preto do
podania žaloby dňa 30.5.2012 nie je nárok premlčaný ani do dňa rozšírenia žaloby, preto uplatnený
nárok žalobcu nie je premlčaný.
O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 369 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorý upravuje výšku úrokov z omeškania a zaviazal žalovaného
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne a to zo sumy 47.799,08 eur od 20.11.2011 do
29.10.2013 a zo sumy 60.712,07 eur od 30.11.2013 do 17.4.2015 a naďalej zo sumy 28.396,42 eur od
18.4.2015 až do zaplatenia. Nad tento nárok žalobu zamietol, t.j. v časti úroku z omeškania nad istinu
47.799,08 eur od 20.11.2011 do 29.10.2013, keďže žalobca v pôvodnej žalobe žiadal uhradiť iba čiastku
47.799,08 eur a k rozšíreniu žaloby došlo až 29.11.2013 na čiastku 60.712,07 eur.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. O predmetnom odvolaní žalovaného
proti rozsudku súdu prvej inštancie pôvodne rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd a to
rozsudkom sp. zn. 3Cob/125/2018 zo dňa 30. apríla 2019 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vjeho napadnutej časti a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 28.396,42 eur od 18.4.2015 do zaplatenia a priznal
žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.
8. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 3Cob/125/2018 z 30. apríla 2019 podal včas
dovolanie žalovaný a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), c)
C.s.p.
9. Najvyšší súd SR ako dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu
pod sp. zn. 3Cob/125/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie
konanie a to uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/82/2019 zo dňa 29. júla 2020.
10. Odvolací súd v tomto ďalšom odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4Cob/120/2020 opätovne
prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 10Cb/77/2015-115 zo dňa 15.
marca 2018 a pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného zobral do úvahy aj dovolanie žalovaného proti
skoršiemu rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/125/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a závery
dovolacieho súdu a uznesením zo dňa 17.08.2021 sp. zn. 4Cob/120/2020 rozsudok vo výroku I., II. a
IV. zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné
to, že predmetom zmluvy o dielo bola realizácia stavebných úprav a nadstavba kultúrneho domu v
Cesticiach podľa záväzného projektu v zmysle § 547 ods. 5, 6, § 548 ods. 2 a § 549 Obchodného
zákonníka s pevne dohodnutou úplnou cenou diela 234.251,09 eur.
12. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd posudzoval existenciu, resp. platnosť novej zmluvy
o dielo a dodatku k pôvodnej zmluve o dielo. Vo vzťahu k novej zmluve o dielo v odseku č. 46
svojho zrušujúceho uznesenia uviedol, že vzhľadom na to, že práce naviac mali zjavnú časovú,
vecnú a miestnu súvislosť s pôvodným zmluvným plnením teda s pôvodným dielom, nemohlo preto
ísť o nové dielo ako tvrdil žalobca a z uvedeného dôvodu vylúčil možnosť uzavretia novej zmluvy,
na čom v podstate založil dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku súd prvej inštancie v pôvodnom
zrušenom rozsudku. Vo vzťahu k dodatku k pôvodnej zmluve uzavrel, že pre jeho platnosť je nevyhnutné
dodržanie písomnej formy a súhlas Obecného zastupiteľstva s dodatkom, resp. novou zmluvou o
prácach naviac. Uviedol, že potreba dodržania písomnej formy vyplývala zo znenia samotnej Zmluvy
o dielo zo dňa 7.10.2009 a to čl. XII ods. 2, v zmysle ktorého sa zmluvné strany - strany sporu dohodli,
že meniť alebo dopĺňať text tejto písomnej zmluvy, jej časti alebo jednotlivé prílohy možno len dohodou
zmluvných strán vo forme písomných dodatkov podpísaných zmluvnými stranami alebo oprávnenými
zástupcami zmluvných strán, pričom žalovaný ako subjekt verejného práva, ktorý hospodári s verejnými
prostriedkami a na predmetnú investíciu boli zabezpečené prostriedky z verejných zdrojov, preto nutne
pre platnosť akéhokoľvek dodatku k zmluve musel postupovať podľa tohto citovaného článku zmluvy,
ďalej z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní, keď odvolací súd konštatoval,
že v zmysle uvedené ustanovenia musí mať zmluva písomnú formu okrem zmluvy uzatvorenej podľa
§ 102 (zákazka s nízkou hodnotou, teda pod 20.000,00 eur). V prejednávanom spore zmluvné strany
teda žalobca ako podnikateľ a žalovaný ako subjekt verejného práva uzatvorili predmetnú zmluvu
o dielo podľa § 261 Obchodného zákonníka v dôsledku voľby práva stranami sporu podľa § 262
Obchodného zákonníka ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (viď. ods. 27,
28 uznesenia Krajského súdu v Košiciach) a z ustanovenia §47a Občianskeho zákonníka o povinnom
zverejňovaní zmluvy, keď odvolací súd uviedol, že okrem ustanovení Občianskeho a Obchodného
zákonníka sú pre uzatváranie zmlúv, teda aj ich dodatkov, relevantné aj osobitné právne predpisy,
napríklad ustanovenia zákona č. 546/2010 Z. z. účinného od 1.1.2011, ktorým boli novelizované
ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka, ktoré
obsahuje zásadu, že zmluvy, na ktoré sa podľa osobitných predpisov vzťahuje povinnosť zverejnenia,
nadobudnú účinnosť až dňom nasledujúcom po dni ich zverejnenia (viď ods. č. 43 uznesenia Krajského
súdu v Košiciach) v spojení s ustanovením § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám podľa ktorého povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná
osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária
právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto
finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územnéhocelkualebomajetkomprávnickýchosôbzriadenýchzákonomalebonazákladezákonaalebonakladania
s finančnými prostriedkami Európskej únie (viď ods. č. 44 uznesenia Krajského súdu v Košiciach).
13.Odvolacísúdvodsekuč.48svojhouzneseniaskonštatoval,žesúdprvejinštancienedostatočnezistil
skutkovýstavveci,vecnesprávneprávneposúdilvotázkeplatnostizmluvy odielopreposúdenienároku
žalobcu na doplatenie ceny diela za tieto práce nad rozsah v písomnej zmluve o dielo zo dňa 7.10.2009 a
dohodnutých prácach podľa schválenej projektovej dokumentácie a preto dospel k nesprávnemu záveru
o nároku žalobcu na zaplatenie tejto navyše uplatnenej ceny diela (čo činí sumu istiny 12.713,18 eur
pozn. súdu).
14. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
15. Súd prvej inštancie vec prejednal zohľadňujúc závery rozhodnutia a právny názor odvolacieho súdu
a vo veci opätovne rozhodol.
16. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2022 právny zástupca žalobcu k predmetu sporu uviedol,
že v zmysle záväzného právneho názoru Krajského súdu v Košiciach vyjadreného v uznesení
4Cob/120/2020zodňa17.augusta2021,žalobcavzmysletohtozáväznéhoprávnehonázoruasúčasne
zohľadňujúc aj hľadisko rýchlosti a hospodárnosti konania berie žalobu vo výške 12713,18 eur späť
a aj v súlade so záväzným právnym názorom, posúdením skutkového stavu i správnym posúdením
trvá na zaplatení sumy, teda priznať v tomto konaní žalobcovi sumu 15.683,24 eur a v súvislosti
s tým priznať aj v pôvodnom rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. zmeneného výrokom II.
Krajského súdu v Košiciach súdu úroky z omeškania v súvislosti s pôvodným konaním vo veci zo
sumy 47.799,08 eur od 20.11.2011 do 29.10.2013 zo sumy 60.712,07 od 30.11.2013 do 17.4.2015, zo
sumy 15.683,24 eur od 18.4.2015 do zaplatenia. Poukázal na to, že tento názor žalobcu v zmysle
ktorého zareagoval čiastočným späťvzatím žaloby a upresnením petitu žaloby, je v súlade so záväzným
právnym názorom Krajského súdu v Košiciach v uvedenom zrušujúcom uznesení, pričom navrhol takto
rozhodnúť bez ďalšieho dokazovania vo veci poukazujúc na záver rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý
prikázal vykonať dokazovanie iba v časti týkajúcej sa sumy 12.713,18 eur, pričom v ďalšom neprikázal
nič, preto navrhol v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu rozhodnúť v zmysle jeho prednesu
bez návrhu na vykonanie ďalších dôkazov.
17. Právny zástupca žalovaného vo vzťahu k dispozičnému úkonu žalobcu spočívajúceho v čiastočnom
späťvzatížalobyreagovalsvojimprednesom,žepokiaľideo späťvzatiečastižalobyvovýške12.713,18
eur, ponecháva to na rozhodnutí súdu s tým, že v takom prípade navrhuje uplatnenie ustanovenia §
256 CSP, teda zohľadniť tú skutočnosť pri rozhodovaní o trovách. Tiež uviedol, že čo sa týka uvedenej
sumy 12.713,18 eur tam zrejme vzhľadom na späťvzatie žaloby v tejto časti nie je dôvod sa vyjadrovať.
Súd mal za to, že žalovaný s uvedeným dispozičným úkonom žalobcu spočívajúcom v čiastočnom
späť vzatí žaloby v rozsahu sumy 12.713,18 eur týmto spôsobom vyjadril súhlas. Právny zástupca
žalovaného ďalej uviedol, že pokiaľ ide o sumu 15.683,24 eur, tak žalovaný naďalej trvá na svojich
vyjadreniach. Do pozornosti súdu dal tú skutočnosť, že celková suma, ktorá bola dohodnutá zmluvou
o dielo bola 234.251,09 eur, pričom sa jednalo za cenu za 100% diela. Žalobca pritom dielo nedokončil
celé, a preto nevidí dôvod nato, aby bola zaplatená žalobcovi celá suma 100%, ak dielo dokončovala
iná spoločnosť, tak ako vyplýva zo súdneho spisu spoločnosti. Vzhľadom na uvedené zotrvával na
ďalšom obsahu súdneho spisu tak ako bolo vytknuté, nebol dodržaný postup pri týchto činnostiach,
ktorý bol dohodnutý. Uviedol, že nie je podľa názoru žalovaného dôvod uvedenú sumu zaplatiť, pričom
opätovne poukázal na obsah súdneho spisu. Uviedol, že faktúry, ktoré boli predložené boli vadné,
znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný žalovaný naďalej spochybňuje z dôvodu, že znalec vychádzal
z toho, že tieto práce boli, vychádzali teda zo zmluvného základu. Zároveň bola cena podľa názoru
žalovaného určená nesprávne. Neboli dodržané zákonné normy, čo sa týka písomnej formy, súhlasu
obecného zastupiteľstva a vzhľadom nato, že žalobcovi bolo sprístupnené miesto výkonu práce ako
odborník v oblasti poskytovania stavebných činností v podstate zneužil svoju fyzickú prítomnosť a plnil,
ak plnil, tak aj bez súhlasu obce len s účelom navýšiť tieto svoje náklady, pričom žalovaný mal zato, že
takýto nárok nie je preukázaný. Uviedol, že na uvedených skutočnostiach žalovaný zotrváva, rovnako
ako aj na všetkých návrhoch na dokazovanie a nestotožnil sa s názorom žalobcu, že v tejto časti súd
Krajský neuložil prvoinštančnému súdu vykonať aj v tomto rozsahu dokazovanie týkajúce sa skutkového
stavu. Navrhol žalobu zamietnuť a v rozsahu ktorom bol žalovaný úspešný priznať náhradu trov konania.18.ŽalobcapôvodnevkonaníoznačenýakoJ.X.-M.sosídlomI.X,XXXXXU.,M.XXXXXXXX ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom
oprávnení ku dňu 6.01.2022. Súd upravil v záhlaví tohto rozsudku označenie žalobcu jeho identifikáciou
ako fyzickej osoby. Aj napriek poukázaniu na to, že žalobca pôvodne v konaní vystupujúci ako podnikateľ
ukončil podnikateľskú činnosť, súd uvádza, že bez ohľadu na to, či by u žalobcu uvedená zmena
na nepodnikateľa nastala alebo nie, právna úprava (§ 14 CSP) nerozlišuje medzi fyzickou osobou
podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého
obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Zákonodarca zmenu právnej úpravy odôvodnil stratou
opodstatnenia doterajšej duality režimu fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov.
Výsledkom zmeny právnej úpravy je unifikácia identifikačných znakov pre fyzické osoby bez ohľadu na
to, či vystupujú ako podnikatelia alebo nie. (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček - Ficová
- Baricová - Mesiarkinová - Bajánková - Tomašovič a kol., C.H.Beck, r. 2016, str. 133)
19. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodného zákonníka“) touto časťou
zákona sa spravujú tak isto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo
právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania
verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
Podľa § 547 ods. 5, 6 Obchodného zákonníka objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od
zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako
10% cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi
časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu. Zhotoviteľovi zaniká
nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej
sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je
nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.
Podľa § 548 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela. Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre
splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí
zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ
ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.
Podľa § 549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnutú na obmedzení
rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu
primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť
cenu primerane zvýšenú. Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej
dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na
rozdielvrozsahupotrebnejčinnostiavúčelnýchnákladochspojenýchsozmenenýmvykonávanímdiela.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní zmluva musí mať písomnú formu
okrem zmluvy uzavretej podľa § 102.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
majetku obcí“), obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku
obce (ďalej len „správca“), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 6 ods. 6 zákona o majetku obcí, všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce
musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o majetku obcí orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom
obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.Podľa § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy a/ zmluvné
prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok
podľa osobitného predpisu, b/ zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú
obecným zastupiteľstvom, c/ nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, d/ aukčný predaj veci
podľa osobitných predpisov, e/ vklady nehnuteľného majetku do majetku zakladaných alebo existujúcich
obchodnýchspoločností,f/vkladyinéhomajetkuakomajetkuuvedenéhovpísmenee/vhodnoteurčenej
obecným zastupiteľstvom do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností.
Podľa § 9a ods. 1 zákona o majetku obcí, ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva
majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, b) dobrovoľnou dražbou
(ďalej len "dražba") alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku
stanovenej podľa osobitného predpisu.
Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „ zákon o obecnom
zriadení“), obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené
určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať
najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.
Podľa § 13 ods. 4 písm. c) zákona o obecnom zriadení, starosta zastupuje obec vo vzťahu k štátnym
orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.
Podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva
je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.
Podľa § 5a ods. 1 Zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva,
ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s
ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy 7aa) vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa
týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom
vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe
zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
20. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bolo v novom konaní potrebné vykonať
dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci a právneho posúdenia v otázke platnosti zmluvy
o dielo pre posúdenie nároku žalobcu na doplatenie ceny diela za tieto práce nad rozsah v písomnej
zmluve o dielo zo dňa 7.10.2009 a dohodnutých prácach podľa schválenej projektovej dokumentácie a
tak posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie tejto navyše uplatnenej ceny diela.
21. Poukazujúc na uvedený názor odvolacieho súdu bolo potrebné dokazovanie zamerať na
preukázanie dodržania písomnej formy dodatku k pôvodnej zmluve o dielo, ktorej potreba vyplývala
zo znenia samotnej Zmluvy o dielo zo dňa 7.10.2009 a to čl. XII ods. 2, ďalej z ustanovenia § 3
ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní (viď. ods. 27, 28 uznesenia Krajského súdu v Košiciach) a z
ustanovenia §47a Občianskeho zákonníka o povinnom zverejňovaní zmluvy (viď ods. č. 43 uznesenia
Krajského súdu v Košiciach) v spojení s ustanovením § 5a ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k
informáciám (viď ods. č. 44 uznesenia Krajského súdu v Košiciach) a toho, či bol daný súhlas
obecného zastupiteľstva, pretože aj v prípade zachovania písomnej formy právneho úkonu, je jeho
platnosť podmienená súhlasom obecného zastupiteľstva vo forme rozhodnutia obecného zastupiteľstva
o majetkovoprávnom úkone.
22. Obec je verejnoprávna korporácia, ktorá môže mať vlastný majetok a hospodáriť s ním na základe
vlastného rozpočtu, pričom toto právo je neoddeliteľnou súčasťou práva na výkon samosprávy. Pri
nakladaní so svojim majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva,môžetedaaktívnevstupovaťprinakladanísosvojimmajetkomdoobčianskoprávnychvzťahov.Možnosti
obce v tomto smere sú veľmi široké, nie však neobmedzené. Zákon o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov i zákon o majetku obci a niektoré ďalšie zákony stanovujú obciam rôzne
obmedzenia a limity. Už len samotná existencia zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca
zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v
porovnaní s inými subjektmi súkromného práva.
23. U právnickej osoby je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto
úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry
obce o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle
navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho
orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce znamená výhradné oprávnenie konať
menom obce navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o
sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve
v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie
rozhodovať o právnych úkonoch, t.j. o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví) je zo zákona
rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c)
zákona o majetku obcí schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými
právami v určenej hodnote. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovom právnom úkone nie je
autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší,
ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne
účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti.
24. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo
pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť
právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik majetkovo-právneho vzťahu. Majetkovoprávne vzťahy, o
ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil len starosta obce bez predchádzajúceho
platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva nezaväzujú obec, pretože chýba prejav vôle obce.
25. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2022 vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie
istiny vo výške 12.713,18 eur.
26. Aj napriek pokynu odvolacieho súdu spočívajúceho v uložení povinnosti súdu prvej inštancie
vysporiadaťsas otázkouplatnostizmluvyodielopreposúdenienárokužalobcunadoplateniecenydiela
za tieto práce nad rozsah v písomnej zmluve o dielo zo dňa 7.10.2009 a dohodnutých prácach podľa
schválenej projektovej dokumentácie a tak posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie tejto navyše uplatnenej
ceny diela a tiež napriek vyššie uvedeným skutočnostiam svedčiacim o potrebe preukázania toho, či
bol daný súhlas obecného zastupiteľstva s prípadným dodatkom k pôvodnej zmluve o dielo, nakoľko aj v
prípade zachovania písomnej formy právneho úkonu, je jeho platnosť podmienená súhlasom obecného
zastupiteľstva vo forme rozhodnutia obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone, súd upustil
od tohto dokazovania poukazujúc na čiastočne späťvzatie žaloby čo do sumy 12.713,18 eur. Súd v
tejto časti v súlade s ustanovením § 145 ods.2 CSP konanie zastavil, rešpektujúc vôľu žalobcu, ktorý
sám ako dominus litis je oprávnený disponovať svojou žalobou.
27. Na základe zmluvy o dielo zo dňa 7.10.2009 začal žalobca so zhotovením diela a dielo dokončil
a odovzdal žalovanému na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby z 9.11.2011. Za vykonanie
ceny diela žalovaný na základe jednotlivých faktúr žalobcu doposiaľ vyplatil istinu celkom 218.565,85
eur, t.j. o 15.683,24 eur menej, než bola uvedená pevná cena diela v zmluve o dielo zo dňa 7.10.2009. Zo
znaleckého posudku, vypracovaného vo veci 10Cb/67/2012 znalcom Ing. G. U. pod č. 31/2013 vyplýva,
že hodnota skutočne vykonaných prác žalobcu na predmetnej stavbe činí 245.964,27 eur s DPH, pričom
z hodnoty týchto prác žalovaný do vypracovania znaleckého posudku uhradil čiastku 186.252,20 eur s
DPH a na základe rozsudku 10Cb/67/2012 zo dňa 27.1.2015 čiastku 32.315,65 eur. Znalec vo svojom
posudkuuviedol,žeokremcenydielavofaktúrach07/2010,02/2011,03/2011a04/3011bolifakturované
aj ďalšie práce, a to konkrétne vo faktúre 02/2011 na čiastku 7.380,34 eur s DPH je uvedené, že je
podpísaná stavebným dozorom a súhlasí s jej preplatením, pričom cenovou kontrolou boli upravené
niektoré ceny elektromontážnych prác a dodávok a pri vecnej kontrole bolo zistené, že fakturované
práce boli vykonané na prvom poschodí na požiadavku starostu obce Cestice a opravená faktúra takto
činí celkom 6.470,92 eur. Faktúra č. 3/2011 je taktiež podpísaná stavebným dozorom Ing. Y., ktorý
súhlasí s jej preplatením, bola fakturovaná čiastku 14.239,01 eur s DPH a po oprave činí čiastku a s
DPH 5.124,83 eur. Faktúra č. 04/2011 na čiastku 10.369,92 eur s DPH nie je podpísaná stavebnýmdozorom a sú v nej fakturované zemné práce, zakladanie, úprava povrchov, izolácia proti vode a vlhkosti,
stolárske konštrukcie a konštrukcie doplnkové kovové, pričom opravená faktúra je na čiastku 4.802,45
eur. Predmetom znaleckého posudku bolo aj posúdenie, či ceny fakturovaných prác súhlasia s cenami,
ktoré sú v rozpočte a bolo zistené, že zodpovedajú cenám stavebných prác v čase realizácie - obvyklé
ceny.
28. Z obsahu zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.08.2021 sp. zn.
4Cob/120/2020 vyplýva, že odvolací súd sa naprieč celým svojim odôvodnením zaoberal otázkou
platnosti zmluvy o dielo pre posúdenie nároku žalobcu na doplatenie ceny diela za tieto práce nad rozsah
v písomnej zmluve o dielo zo dňa 7.10.2009.
29. Vzhľadom na to, že odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. pôvodný rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom I., II. a IV. výroku, pretože súd prvej inštancie nedostatočne zistil
skutkovýstavveci,vecnesprávneprávneposúdilvotázkeplatnostizmluvy odielopreposúdenienároku
žalobcu na doplatenie ceny diela za tieto práce nad rozsah v písomnej zmluve o dielo zo dňa 7.10.2009 a
dohodnutých prácach podľa schválenej projektovej dokumentácie a preto dospel k nesprávnemu záveru
o nároku žalobcu na zaplatenie tejto navyše uplatnenej ceny diela, ktorá činí sumu 12.713,18 eur, a
contrario súd právne uzatvára, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že hodnota diela na základe
zmluvy zo dňa 7.10.2010 činila celkom s DPH 234.251,09 eur a žalovaný doposiaľ z tejto sumy uhradil
čiastku 218.565,852 eur, súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť celkom 15.683,24 eur na doplatenie
ceny diela poukazujúc pritom na závery znaleckého dokazovania a na záväznosť právneho názoru
odvolacieho súdu ako súdu vyššej inštancie vysloveného v jeho zrušujúcom rozhodnutí.
30. Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.
31. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací
predpis. Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie 87/1995 Z. z.
32. Podľa § 3 Vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
33. Žalovaný sa s úhradou ceny diela podľa zmluvy o dielo dostal do omeškania, súd ho preto zaviazal
aj na zaplatenie úrokov z omeškania, a to zo sumy 47.799,08 eur od 20.11.2011 do 29.10.2013, zo
sumy 47.998,89 eur od 30.11.2013 do 17.04.2015 (suma 47.998,89 predstavuje súčet súm 32.396,65
a 15.683,24 a zvýšenie zo sumy 47.799,08 na sumu 47.998,89 reflektuje rozšírenie žaloby na sumu
60.712,07 eur, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 29.10.2013, pričom dôvodné je to len v sume úroku
199,81 eur, lebo vo vzťahu ku zvyšku, t.j. sume12.713,18 eur došlo k zastaveniu konania na základe
čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu) a zo sumy 15.685,24 eur od 18.4.2015 do zaplatenia.
34. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa
s nimi osobitne zaoberať.
35. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods.1 C.s.p. podľa ktorého
súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s ustanovením § 256 ods.1
C.s.p. podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Pokiaľ ide o zastavenie konania, súd skúmal procesné zavinenie na zastavení konania,
pričom má za to, že keďže žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 12.713,18 eur, vznikol nárok
na náhradu týchto trov konania žalovanému. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný čo do zaplatenia
sumy 15.583,24 eur spolu s prísl. Neúspešný bol v časti zastavenia konania v sume 12.713,17 s prísl.,
keďže v tejto časti zobral žalobu späť a zavinil tak zastavenie konania v tejto časti. Žalobca tak bol
úspešný celkovo v rozsahu 10,46 % (rozdiel úspešnosti žalobcu - 55,23 % a neúspešnosti žalobcu -
44,77 %), preto žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,46 % proti žalovanému. Súd
zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v
lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 4 rovnopisoch s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.