Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203325
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720203325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovaným: 1. V. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XX, XXX XX B., 2. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení

JUDr. Alica Petrovská Homzová, advokátka, so sídlom Moyzesova 46, 040 01 Košice, IČO: 42 109
094, o neúčinnosti kúpnej zmluvy s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 16.06.2022 č. k. 11C/44/2020 - 168 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobcovi sa voči žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„I. Súd u r č u j e , že Kúpna zmluva zo dňa 11.12.2017, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú., obec X., okres W., zapísaným na LV č. XXX pozemky orná
pôda parc. reg. "C" č. XXXX o výmere X.XXX m2, orná pôda parc. reg. "C" č. XXXX o výmere XX.XXX
m2 z C. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, B., XXX XX ako predávajúceho na žalovaných ako

kupujúcich,nazákladektorejbolvkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostípovolenýOkresným
úradom W. v konaní vedenom pod M je voči žalobcovi n e ú č i n n á .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd
rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 42 ods. 1, 3 písm. a), § 116 Občianskeho zákonníka, § 215
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 23.04.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu
SBERBANK SLOVENSKO, a.s., s obchodnou spoločnosťou M.S.I. Slovakia, s.r.o., Štúrova 15, 059
21 Svit, IČO: 36 492 205 zmluvu o financovaní (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej
poskytol spoločnosti M.S.I. Slovakia úver vo výške 750.000 eur s úrokovou sadzbou, predstavujúcou
súčet referenčnej úrokovej sadzby 1M EURIBOR a marže 2,90 % p.a. Dňa 13.02.2017 právny
predchodca žalobcu SBERBANK SLOVENSKO, a.s., vyhlásila predčasnú splatnosť úveru ku dňu

13.02.2017. Na zabezpečenie úverovej pohľadávky vystavil dlžník v prospech žalobcu ako remitenta
dňa 26.05.2016 vlastnú zmenku, pričom za jej zaplatenie sa zaručil pre celú zmenkovú sumu C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX B.. Zmenkový ručiteľ bol v čase poskytnutiaúveru spoločníkom a konateľom úverového dlžníka. Platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín
zo dňa 22.06.2017 č. k. 36CbZm/5/2017 - 49 bola zmenkovému ručiteľovi uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi ako zmenkovému ručiteľovi sumu 719.297,45 eur s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu

podal zmenkový ručiteľ odpor a súd ho v zmysle § 263 ods. 3 CSP zrušil. Rozsudkom Okresného
súdu Trenčín zo dňa 09.11.2018 sp. zn. 36CbZm/5/2017 súd zaviazal zmenkového ručiteľa a ďalšieho
zmenkového ručiteľa J.. F. B., spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 719.297,45 eur s
príslušenstvom. Uvedený rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Trenčíne dňa 12.05.2020 pod sp.
zn. 16CoZm/7/2019. Dňa 05.08.2020 súdny exekútor V.. J.. K. vydal upovedomenie o začatí exekúcie,

ktoré adresoval C. B., na základe exekučného titulu, a to rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn.
36CbZm/5/2017. Dňa 11.12.2017 zmenkový ručiteľ C. B. ako predávajúci, uzatvoril so svojimi rodičmi
V. B. a Q. B., rod. V. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX, vedených Okresným úradom W., katastrálny odbor pre okres W., Y. X., k. ú. X., a to orná pôda
parcela Registra „C“ č. XXXX o výmere X.XXX m2 a parcela Registra „C“ č. XXXX - orná pôda o výmere
XX.XXX m2. Z rozhodnutia Okresného úradu W., katastrálny odbor vyplýva, že rozhodnutím v konaní

vedenom pod V XXXX/XXXX došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
predmetným nehnuteľnostiam v prospech V. B. a Q. B. (žalovaných v 1. a 2. rade) v podiele X/X do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Z predmetu konania je zrejmé, že žalobcom žalobou uplatnený nárok je nárokom podľa § 42a ods.

1 Občianskeho zákonníka, t.j. určenie neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanými a synom žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý je zmenkovým ručiteľom žalobcu - kúpnej zmluvy zo
dňa 11.12.2017, evidovanej Okresným úradom W. pod V XXXX/XXXX ako nehnuteľnosti, nachádzajúce
sa v k. ú. X., Y. X., okres W., zapísané na LV č. XXX, a to pozemky: orná pôda, parcela registra „C“ č.
XXXX o výmere X.XXX m2 a orná pôda parcela Registra „C“ č. XXXX, o výmere XX.XXX m2.

5.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúduzavrel,žepredpokladmiúspešnéhoodporovaniaprávneho
úkonu dlžníka, ktorý musí preukázať veriteľ je vymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi, skutočnosť, že
konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a skutočnosť, že
právny úkon dlžník urobil v posledných X rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. Súd po preskúmaní

dôkazov dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, nakoľko žalobca v konaní preukázal vyššie uvedené
predpoklady. Vymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi bola žalobcom preukázaná platobným rozkazom
Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.06.2017 č. k. 36CbZm/5/2017 - 49, ktorým bola zmenkovému
ručiteľovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 719.297,45 eur s príslušenstvom. Keďže
proti platobnému rozkazu zmenkový ručiteľ podal odpor, rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo

dňa 09.11.2018 sp. zn. 36CbZm/5/2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
12.05.2020 č. k. 16CoZm/7/2019 - 208 bol zmenkový ručiteľ zaviazaný v celom rozsahu. Ďalším
posudzovaným predpokladom je, že konkrétnym právnym úkonom zmenkový ručiteľ ukrátil uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky žalobcom. Na uspokojenie pohľadávky žalobcu, tento požiadal o začatie
exekučného konania, ktoré sa vedie súdnym exekútorom V.. J.. K., ktorý vydal upovedomenie o začatí

exekúcie dňa 05.08.2020. Iný majetok zmenkového ručiteľa, ktorý by stačil k tomu, aby bol veriteľ
uspokojený na svojej pohľadávke nie je známy. K obrane žalovaných v 1. a 2. rade, že im ako
rodičom nemohol ani pri vynaložení náležitej starostlivosti byť známy prípadný úmysel ich syna ukrátiť
žalobcu napadnutým právnym úkonom súd uzavrel, že žalovaný napriek uvedomeniu si existencie
dôkazného bremena na ich strane súdu nepredložili žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia, že ani

pri náležitej starostlivosti úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli poznať. Žalovaní sú osobami blízkymi
dlžníkovi, a preto sa môžu odporovacej žalobe ubrániť, len ak preukážu, že úmysel dlžníka ukrátiť
odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana
takejto žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka spočíva nielen
v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla

vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tom úmysle nevedela a ani nemohla vedieť napriek
tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú
starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s
ohľadom na okolnosti prípadu s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu),
aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť z ich

výsledkov poznala, t.j aby sa o tom úmysle dozvedela. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby
sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto
spôsobompresvedčila,žeprávnyúkonneukracujeveriteľadlžníkaavediejuktomu,abynerobilaprávne
úkony (neprijímala plnenia), na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byťuzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na
základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 12Co/145/2007).

6. K námietke žalovaných, že zmenkový ručiteľ previedol na žalovaných nehnuteľnosti odplatne za
trhovú hodnotu a ide o ekvivalentný právny úkon, súd uviedol, že súčasná právna úprava nevylučuje
možnosť úspešne odporovať aj tzv. ekvivalentným právnym úkonom dlžníka, čo potvrdzuje aj právna
doktrína. Navyše ekvivalencia právnych úkonov nie je bez ďalšieho daná tým, že ide o odplatný právny

úkon, ale tým, že reálne poskytnuté plnenie je ekvivalentné. To, že k plneniu došlo a že plnenie
je ekvivalentné musí byť v konaní riadne preukázané. Dôkazné bremeno zaťažuje v tomto smere
žalovaných, v opačnom prípade možno odporovať aj odplatnému právnemu úkonu, ktorým došlo k
zmenšeniu majetku dlžníka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2013 sp.
zn. 7Cdo/144/2013).

7. Na základe uvedeného súd prijal názor, že namietaným prevodom vlastníckeho práva sa zhoršilo
postavenie žalobcu, keďže zmenkový ručiteľ preukázateľne nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, na
ktorý možno zriadiť exekučné záložné právo, resp. vykonať exekúciu jeho predajom, a preto žalobe
v celom rozsahu vyhovel, pretože predmetná kúpna zmluva bola ukracujúcim právnym úkonom.
Zmenkový ručiteľ ako predávajúci mal úmysel ukrátiť veriteľa a žalovaní ako kupujúci o jeho úmysle

vedeli, nakoľko opak tejto skutočnosti nepreukázali.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže
žalobca mal vo veci plný úspech súd prvej inštancie mu priznal voči žalovaným nárok na 100 % náhradu
trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2.
rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP. Vytýkali súdu prvej inštancie, že nerešpektoval
žiadosť ich právnej zástupkyne o odročenie pojednávania z dôvodu, že právna zástupkyňa prevzala
právne zastúpenie 15.06.2022, t.j. deň pred nariadeným pojednávaním. Žalovaní sa domnievajú, že s

poukazom na predmet sporu je nevyhnutné nielen preštudovanie žalobného návrhu, oboznámenie sa
s jeho prílohami, ale je tu aj príprava na pojednávanie po prevzatí právneho zastúpenia, zahrňujúca
poradu so žalovanými za účelom navrhnutia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. S prihliadnutím na
uvedené je potrebné považovať žiadosť právnej zástupkyne žalovaných za dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania. Právna zástupkyňa neprítomnosť žalovaných, ako aj svoju neprítomnosť na pojednávaní

riadne ospravedlnila a z ospravedlniteľných dôvodov požiadala o odročenie pojednávania. Zdôraznili,
že právna úprava strane sporu priznáva právo zvoliť si v súdnom konaní zástupcu a jeho zmyslom je
poskytnúť procesným právam a povinnostiam strany sporu kvalifikovanú ochranu, avšak právna úprava
neobmedzuje strany sporu vo vzťahu k časovému aspektu využitia práva na právne zastúpenie a je
povinnosťou súdu postupovať tak, aby právo na právne zastúpenie strany sporu bolo naplnené. Súd

svojim procesným postupom odňal žalovaným možnosť uplatniť im patriace procesné práva, ak bez
výslovného návrhu a súhlasu žalovaných prejednal vec v ich neprítomnosti i neprítomnosti ich právneho
zástupcu, ktorý z dôležitého dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Tým, že právna zástupkyňa
deň pred nariadením termínom pojednávania prevzala právne zastúpenie žalovaných, zo strany právnej
zástupkyne žalovaných sa jednalo o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Zároveň odvolatelia

poukázali na skutočnosť, že z ich písomného vyjadrenia v priebehu konania o nariadenie neodkladného
opatrenia muselo byť súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaní nárok neuznávajú z dôvodu, že prípadný
úmysel ich syna ukrátiť žalobcu im nemohol byť známy, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.
Postupom súdu, ktorý bol oboznámený so stanoviskom žalovaných k uplatnenému nároku žalobcu bolo
žalovaným znemožnené v rámci procesnej obrany svojim výsluchom, ako strany sporu preukázať, že

vynaložili náležitú starostlivosť na rozpoznanie úmyslu svojho syna. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu trval na tom, že hodnoverne preukázal súdu splnenie všetkých
hmotnoprávnych predpokladov pre vyhovenie odporovacej žaloby. Odporovacia žaloba bola na súde

podaná 12.11.2020 a žalovaní mali dostatok času zvoliť si v konaní právneho zástupcu. O tejto možnosti
boli pritom súdom poučení v súlade s § 160 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaní mali dostatočný priestor
na to, aby pred pojednávaním vyhľadali kvalifikovanú právnu pomoc. Je preto absurdné tvrdiť, že
k prevzatiu právneho zastúpenia došlo až 15.06.2022 (deň pred pojednávaním) a uvádzať to akodôvod na odročenie pojednávania. Navyše žalovaní boli v predvolaní poučení, že pojednávanie je
možné odročiť len z dôležitých dôvodov. Naviac medzi stranami sporu prebieha konanie o odporovacej
žalobe na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17C/45/2020, týkajúce sa iných nehnuteľností. V tomto

konaní žalovaných zastupuje tá istá advokátka, a to od 20.05.2022. Je preto ťažko uveriteľné, že
advokátka žalovaných nevedela o ďalšom obdobnom konaní, vedenom voči jej klientom na totožnom
súde. Ani žalovaným nič nebránilo v tom, aby v rovnakom čase (20.05.2022) splnomocnili advokátku
na zastupovanie aj v prejednávanej veci. Za daných okolností neexistuje dôvod, aby súd súhlasil s
odročením pojednávania pre údajné prevzatie právneho zastúpenia deň pred jeho uskutočnením. Ďalej

uviedol, že z hľadiska procesnej obrany žalovaní zostali v zásade pasívni, hoci mali možnosť preukázať
svoje tvrdenia, či už v písomnom štádiu konania alebo na pojednávaní, a to buď samostatne alebo
prostredníctvom včas zvoleného právneho zástupcu. Z dikcie zákona vyplýva, že výsluch strany sporu
je v civilnom sporovom konaní iba podporným dôkazom a výsluch strany môže vykonať súd vtedy, ak
tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom konaní platí zásada prejednacia,
podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má

povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. Tieto úkony
môževykonaťsamaaleboprostredníctvomsvojhozástupcu.Žalovanýmničnebránilotvrdiťrozhodujúce
skutočnosti už vo vyjadrení k žalobe. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietajú nesprávne právne posúdenie
veci, z podaného odvolania nie je vôbec zrejmé, v čom malo spočívať údajné nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie. Medzi žalovanými a ich synom C. B. išlo o prevod nehnuteľností

medzi blízkymi osobami. Úmysel zmenkového ručiteľa ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaných o tejto
skutočnosti sa v zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka ex lege prezumujú. Bolo preto na
žalovaných, aby v konaní preukázali, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti im nemohol byť známy
ukracujúci úmysel. Hoci si žalovaní boli vedomí existencie dôkazného bremena na ich strane, súdu
nepredložili žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedených dôvodov žalobca považuje

napadnutý rozsudok za vecne správny, a preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi
proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým určil neúčinnosť z kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2017, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. X., obec X., okres W., zapísaných na LV č. XXX, a to
pozemky, orná pôda par. Reg. „C“ č. XXXX o výmere X.XXX m2 a pozemky, orná pôda par. Reg. „C“

č. XXXX o výmere XX.XXX m2 z C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, B., XXX XX ako
predávajúceho na žalovaných ako kupujúcich, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností povolený Okresným úradom W., v konaní vedenom pod M

15. V prejedávanej veci bolo nepochybne preukázané, že kúpnou zmluvou z 11.12.2017 boli prevedené

predmetné nehnuteľnosti opísané vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie zo strany C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX B. na žalovaných ako kupujúcich za kúpnu cenu
15.000 eur. V prípade žalovaných ide o osoby blízke v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka tak, ako
to správne konštatuje súd prvej inštancie, keďže v konaní bolo preukázané, že sa jedná o rodičovprevodcu C. B. (syn žalovaných), ktorý bol zmenkovým ručiteľom dlhu, ktorý má spoločnosť M.S.I.
Slovakia s.r.o. so sídlom Bačíková 18, 040 01 Košice (po zlúčení spoločnosť JOMI + M s.r.o. Dr.
Markoviča č. 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, ktorej právnym nástupcom sa stala spoločnosť

SOLUN, s.r.o. Gen. M. R. Štefánika 373/11, 911 01 Trenčín, ktorá spoločnosť bez právneho nástupcu
zanikla 06.05.2017 a bola vymazaná z Obchodného registra) vo vzťahu k právnemu predchodcovi
žalobcu (SBERBANK Slovensko, a.s.), ktorý vznikol na základe zmluvy o financovaní XXXXXXXXXX
zo dňa 23.04.2013 (ďalej len úverová zmluva), ktorá bola modifikovaná v zmysle dodatkov č. 1 až 4,
na základe ktorej bol spoločnosti M.S.I. Slovakia s.r.o. poskytnutý tzv. kontokorentný úver v celkovej

výške 750.000 eur. Na zabezpečenie pohľadávky z uvedenej zmluvy o úvere vystavila spoločnosť M.S.I.
Slovakia s.r.o. v prospech právneho predchodcu žalobcu ako remitenta dňa 26.05.2016 vlastnú zmenku
na sumu 719.297,45 eur a za jej zaplatenie sa v zmysle § 30 ods. 1 z. č. 191/1950 Sb. zaručil pre
celú zmenkovú sumu C. B., ktorý bol v čase poskytnutia úveru ako zmenkový ručiteľ spoločníkom a
konateľom úverového dlžníka. Vzhľadom na skutočnosť, že úverový dlžník opakovane porušil povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru ku dňu 13.02.2017.

16. Platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.06.2017 č. k. 36CbZm/5/2017-49 bola
zmenkovému ručiteľovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 719.297,45 eur
s príslušenstvom. Keďže proti platobnému rozkazu podal zmenkový ručiteľ odpor, súd v zmysle §
263 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil a následne rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa

09.11.2018 č. k. 36CbZm/5/2017 - 153 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
12.05.2020 č. k. 16CoZm/7/2019 - 208 bol zmenkový ručiteľ v celom rozsahu zaviazaný. Keďže
zmenkový ručiteľ povinnosť exekučného titulu nesplnil ani čiastočne, žalobca pristúpil k vymáhaniu
pohľadávky prostredníctvom exekučného konania. Dňa 05.08.2020 vydal poverený súdny exekútor V..
J.. Q. K. upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. 409EX 378/20 a následne žalobcovi bolo doručené

oznámenie o prevode nehnuteľností, v ktorých ho súdny exekútor informoval o odporovateľných
právnych úkonoch zmenkového ručiteľa.

17. Ťažisko odvolacích námietok žalovaných spočívalo v tvrdení, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces z dôvodu nevyhovenia žiadosti ich právnej zástupkyne o odročenie pojednávania.

Súd prvej inštancie podrobne uviedol v bodoch 6 - 8 odôvodnenia rozsudku procesný postup v
konaní, ako aj obsah procesných úkonov žalovaných a ich právnej zástupkyne, týkajúcich sa návrhov
na odročenie pojednávania a dôvodov odročenia pojednávania nariadeného na deň 16.06.2022.
Skutočnosti uvedené v týchto bodoch odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedajú a sú
súladné s obsahom spisu.

18. Z predmetu konania je zrejmé, že žalobou uplatnený nárok je nárokom podľa § 42a Občianskeho
zákonníka o neúčinnosti kúpnej zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručil žalobu
žalobcu spolu s nariadeným neodkladným opatrením žalovanému v 1. rade dňa 27.11.2020 a žalovanej
v 2. rade dňa 14.12.2020 (č. l. 64 spisu). Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 16.06.2022 a

žalovaný v 1. rade prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 17.02.2022 a žalovaná v 2. rade prevzala
predvolanie na pojednávanie dňa 18.02.2022 (č. l. 141 spisu). Podaním zo dňa 15.06.2022 elektronicky
doručeným súdu 15.06.2022, právna zástupkyňa žalovaných oznámila, že dňa 15.06.2022 jej bolo
udelenéplnomocenstvoozastupovanížalovanýchavzhľadomnakrátkosťčasu,keďženemalamožnosť
oboznámiť sa s prejednávanou vecou, žiadala o odročenie pojednávania (č. l. 146 spisu). Súd prvej

inštancie e mailom zo dňa 15.06.2022 oznámil právnej zástupkyni žalovaných, že nevyhovuje jej
žiadosti o odročenie pojednávania, keďže žaloba bola podaná na súde 12.11.2020 a žalovaní mali
dostatokčasunasplnomocneniezástupcuvkonaní.Podanímzodňa15.06.2022,ktoréboloelektronicky
doručené súdu dňa 15.06.2022 o 20.47 hod. právna zástupkyňa žalovaných opätovne požiadala o
odročenie termínu pojednávania, zopakovala, že pre krátkosť času od prevzatia právneho zastúpenia

nemala možnosť oboznámiť sa s prejednávanou vecou a v deň 16.06.2022 aj z rodinných dôvodov
sa pojednávania zúčastniť nemôže (č. l. 156 spisu). Súd prvej inštancie aj na túto žiadosť žalovanej
reagovalemailomzodňa16.06.2022o8.33hod.aoznámilprávnejzástupkynižalovaných,žejejžiadosti
o odročenie pojednávania nevyhovuje, keďže nespĺňa procesné podmienky v zmysle § 183 CSP (č. l.
160 spisu).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že na strane žalovaných a
ich právnej zástupkyne nie sú dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP. V
danom spore nebola na strane právnej zástupkyne žalovaných splnená podmienka existencie dôvodu,ktorý nastal krátko pred pojednávaním, týkajúci sa výlučne jej osoby a ani nebolo preukázané, že
žalovaní, ktorých zastupuje, odôvodnene trvajú na osobnom zastúpení zvolenou právnou zástupkyňou
podľa § 183 ods. 2 CSP. Dňa 15.06.2022 elektronicky oznámil súd prvej inštancie v súlade s § 183

ods. 4 CSP právnej zástupkyni žalovaných, že na základe jej žiadosti zo dňa 15.06.2022 nebude
pojednávanie odročené, nakoľko nezistil dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania (úradný záznam
súdu zo dňa 15.06.2022 č. l. 155 spisu). Žalovaný v 1. rade prevzal predvolanie na pojednávanie
dňa 17.02.2022 a žalovaná v 2. rade prevzala predvolanie na pojednávanie dňa 18.02.2022. U oboch
žalovaných, ktorým bolo doručené predvolanie na pojednávanie bola dodržaná lehota najmenej 5

dní na prípravu pojednávania. Vzhľadom na prezentované skutočnosti správne postupoval súd prvej
inštancie, keď nevyhovel žiadosti právnej zástupkyne žalovaných o odročenie pojednávania. Podľa
názoru odvolacieho súdu na strane žalovaných je nielen absencia vážnych okolností, pre ktoré sa
nedostavili na pojednávanie dňa 16.06.2022, ale ich žiadosti o odročenie pojednávania nespĺňajú ani
požiadavku včasnosti.

20.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

21. Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností, brániacich mu zvoliť si
advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné
akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne
v deň pojednávania ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Obdo/19/2014). Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zaujal stanovisko ku klasickému

obštrukčnému dôvodu, ktorý sa bežne zneužíva ako dôvod na odročenie pojednávania. Aj v citovanom
rozhodnutí Najvyšší súd SR pomerne jednoznačne konštatoval, že ak bol účastník (strana) riadne a
včas predvolaný, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas a zároveň advokát je sám
zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na
nariadenom pojednávaní. Takéto žiadosti o odročenie pojednávania nemôže súd za žiadnych okolností

akceptovať. Vychádzajúc z vyššie uvedeného za daných okolností nemohlo dôjsť k porušeniu práva
žalovaných na spravodlivý proces. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
možno deklarovať, ak súd svojim postupom znemožnil strane realizáciu konkrétnych procesných práv,
ktoré by inak mohla v konaní uplatniť a z ktorých tak bola vylúčená; a to v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsahom práva na spravodlivý proces je predovšetkým

právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, a pod. Žiadne z uvedených práv žalovaných porušené
neboli.Odvolacísúdjetohonázoru,žežalovanímalivkonanídostatočnýpriestornarealizáciuprocesnej

obrany, na čo boli aj súdom prvej inštancie riadne vyzvaní. Skutočnosť, že žalovaní svoje právo
neuplatnili, resp. uplatnili neskoro (deň pred pojednávaním), v dôsledku čoho sa ich právna zástupkyňa
údajne nestihla pripraviť na pojednávanie, ide výlučne na ťarchu žalovaných a ich právnej zástupkyne.

22. Ako druhý odvolací dôvod žalovaní uvádzajú nesprávne právne posúdenie veci, pričom tento

odvolací dôvod nebol v odvolaní osobitne vymedzený. Z odvolania nie je vôbec zrejmé, v čom malo
spočívať údajné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

23. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti

jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho
pohľadávky. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

24. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených vpísmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

25. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu
je súčasné splnenie podmienok: existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu; ukrátenie uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu konaním dlžníka (ručiteľa); k ukracujúcemu konaniu dlžníka (ručiteľa)
došlovposlednýchrokoch;právnyúkonbolvykonanýmedzidlžníkom(ručiteľom)aosoboujemublízkou
(alebo v prospech blízkej osoby). Dôkazné bremeno týkajúce sa týchto okolností ťaží veriteľa. Pokiaľ

veriteľ dôkazné bremeno na tieto okolnosti unesie, zákon poskytuje možnosť druhej strane preukázať,
že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

26. V zmysle záverov Ústavného súdu SR v uznesení č.k. II. ÚS 753/2015-41 zo dňa 15.06.2015,
ako aj tunajšieho súdu č.k. 23Co/173/2016-620 zo dňa 28.02.2017 žalobca uniesol dôkazné bremeno
pokiaľ ide o existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ako aj pokiaľ ide o to, že k ukracujúcemu konaniu

ručiteľa došlo v posledných troch rokoch a právny úkon bol vykonaný medzi ručiteľom a osobami jemu
blízkymi. Spornými skutočnosťami zostávajú skutočnosti, či právnym úkonom ručiteľa došlo k ukráteniu
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky a či žalovaná ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla
poznať, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu.

27. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu
veriteľa (žalobcu), ktorý takto nemá možnosť na základe ručiteľského záväzku uspokojiť svoju
pohľadávku. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že možno odporovať aj právnym
úkonomzmenkovéhoručiteľa.Opačnývýkladbybolvýkladomprotiúčelutohtoinštitútu,ktorýmáchrániť
veriteľa pred úkonmi ukracujúcimi vymoženie jeho pohľadávok. Kúpnou zmluvou došlo k zmenšeniu

majetku zmenkového ručiteľa, pričom ide o majetok nehnuteľný (pozemky), aj keď výška pohľadávky
žalobcu je podstatne vyššia ako cena prevádzaných nehnuteľností, žalobca ako veriteľ musí mať
možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z ručenia hoc čo i len v časti.

28. ,,Vzhledem k tomu, že ručitel, jemuž vznikla povinnost splnit dluh (jiný závazek), je jak vyplývá

z uvedeného - dlužníkem věřitele ve smyslu ustanovení § 42a občanského zákoníku a že věřitel
je oprávněn domáhat se po něm splnění celého dluhu, jsou pro posouzení právních úkonů ručitele
z hlediska jejich odporovatelnosti významné okolnosti týkající se ručitele a jím učiněných právních
úkonů, a nikoli skutečnosti týkající se dlužníka, jehož dluh (závazek) se ručitel zavázal splnit“ (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.07.2113, 21Cdo/2905/2012, publikovaný v Souboru civilných

rozhodnutí a stanovisk NS pod č. 22/2023).

29. V zmysle predmetnej zákonnej úpravy sa úmysel dlžníka ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa
v prípade osôb blízkych dlžníkovi predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali
opak, t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Vynaloženie

náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu
a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov
poznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti
nepodarilo, potom sa môže ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby

sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto
spôsobompresvedčila,žeprávnyúkonneukracujeveriteľadlžníkaavediejuktomu,abynerobilaprávne
úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade že sa tak nezachová,
musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku,
ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp.zn. 21Cdo 864/2000 alebo rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 12Co 145/2007).

30. Je preto na žalovaných ako osobách blízkych zmenkovému ručiteľovi, aby si splnili dôkaznú
povinnosť a navrhli také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie
uvedené podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe. Žalovaní musia preukázať, či a ako vyvinuli v

dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa
poznali a že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť.
Ak by žiadnu takúto činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinuli alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala
náležitú starostlivosť, nemôžu sa z toho dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Samotné tvrdeniežalovaných ako osobách blízkych zmenkovému ručiteľovi, že o jeho dlhoch a o jeho úmysle ukrátiť
veriteľa uzavretím kúpnej zmluvy nevedeli, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce.

31. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaní nepreukázali, že by v tejto
súvislosti vyvinuli takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorých by mohli ukracujúci úmysel ich syna
(zmenkového ručiteľa) rozpoznať alebo sa o ňom aspoň dozvedieť. Náležitá starostlivosť vyžaduje určitú
aktivitu nadobúdateľa z odporovateľného právneho úkonu k zisteniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa v
čase uzatvárania odporovateľného právneho úkonu. Ak žalovaní v odvolaní poukazujú na skutočnosť,

že nárok žalobcu neuznávajú z dôvodu, že prípadný úmysel ich syna ukrátiť žalobcu im nemohol byť
známy, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti, potom vychádzajúc z vyššie uvedeného, uvedené
tvrdenie nie je postačujúce pre ubránenie sa odporovacej žalobe.

32. K odvolacej námietke, že zmenkový ručiteľ previedol na žalovaných nehnuteľnosti odplatne, odvolací
súd poukazuje na výstižné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 33, s ktorým sa v celom

rozsahu stotožňuje.

33. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovanej nepovažoval za potrebné zaoberať
sa ostatnými odvolacími námietkami a teda nebolo nevyhnutné reagovať špecifickou odpoveďou na
argumentáciu už nespôsobilú privodiť odlišné posúdenie veci.

34. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v spojení s §

396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady podľa § 262 ods.
2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).