Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Andrea Tomašovičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/48/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122205911
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122205911.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. Y., I.. X.XX.XXXX, Z. B. X, G., v konaní zastúpené procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka Ľ. Y., I.. X.X.XXXX,
G. Z. G., a otec R.. B. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. X, G., zastúpený: JUDr. Danica Sitárová, advokátka so
sídlom Námestie hrdinov 13, Levice, o návrhu na zmenu výchovného prostredia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zveruje maloletú M., I.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 16.9.2022.
Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Matka je povinná platiť na výživu maloletej M. výživné v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou od 16.9.2022.
III. Matka je povinná zaplatiť zročné výživné na maloletú za obdobie od 16.9.2022 do 28.2.2023 v sume
825 eur v pravidelných splátkach po 23 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v
mesiaci k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
IV. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 39P/48/2020-66 zo dňa 17.2.2021 v časti
výchovy a výživy maloletej M..
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 16.9.2022 domáhal zmeny rozhodnutia, ktorým bola maloletá
M. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov keď žiadal, aby bola maloletá zverená
jemu do výlučnej starostlivosti a matke aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou
250 eur mesačne.
2. V návrhu otec uviedol, že od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 39P/48/2020-66 zo
dňa 17.2.2021, je maloletá M. výlučne v jeho domácnosti a k matke chodieva len sporadicky. Striedavá
osobná starostlivosť oboch rodičov sa tak vôbec nezačala realizovať. Tiež aj všetky náklady spojené
so zabezpečením osobných potrieb maloletej znáša výlučne on sám. Matka nemá záujem podieľať
sa na výchove maloletej a nezaujíma sa ani o to, aké výdavky je potrebné vynaložiť na jej výchovu.
Maloletá M. sa pred ním vyjadrila, že chce byť v jeho výlučnej starostlivosti. S maloletou majú veľmi
dobrý citový vzťah. Spoločne bývajú v rodinnom dome v jeho vlastníctve, okrem nich v domácnosti žije
aj už plnoletá dcéra S. a jeho manželka Y. Y.. M. je študentkou Strednej priemyselnej školy dopravnej v
Trnave, navštevuje krúžok anglického jazyka. Výdavky v súvislosti s návštevou školy sú na ZRPŠ 20 eur
ročne, do triedneho fondu 30 eur ročne, strava v škole 35 eur mesačne a učebnice 50 eur ročne. Okremtoho jej platí životnú poistku 25 eur mesačne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, navštevuje každé dva
roky detskú kardiologickú ambulanciu, v ktorej je sledovaná pre šelest srdca. Otec pracuje v spoločnosti
Biogal, a.s. Špačince a jeho priemerný mesačný príjem predstavuje cca 950 eur v čistom. Poberá tiež
invalidný dôchodok vo výške 500 eur mesačne. Vlastní rodinný dom v ktorom bývajú a osobné motorové
vozidlo zn. Škoda (rok výroby 2012). Nakoľko striedavá osobná starostlivosť sa neosvedčila, je v záujme
maloletej zverenie do jeho výlučnej starostlivosti. Úpravu stretávania dcéry s matkou nežiada, pretože
maloletá môže k matke ísť, kedykoľvek bude chcieť.
3. Matka s návrhom na zmenu výchovného prostredia súhlasila, keď akceptuje rozhodnutie maloletej o
tom, že chce bývať u otca. Nesúhlasila však s výškou požadovaného výživného
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, výsluchom rodičov, najmä sa
oboznámil s oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, oddelenia služieb pre občana,
s oznámením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie
Bratislava, s potvrdeniami o pracovnom príjme rodičov, s oznámením bývalého zamestnávateľa matky,
oboznámil sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 39P/48/2020, a zistil nasledovný skutkový
stav veci.
5. Otec v rámci prednesu uviedol, že maloletá je po celý čas od rozhodnutia súdu v jeho osobnej
starostlivosti, k matke išla veľmi sporadicky, možno u nej strávila víkend raz do mesiaca, prípadne boli
jeden týždeň na dovolenke. Vyživovacia povinnosť počas striedavej starostlivosti upravená nebola, preto
všetky náklady na výživu dieťaťa znášal sám. Matka sa počas celej doby na výžive dieťaťa finančne
nepodieľala, neprispela žiadnou sumou. Maloletá je študentkou 1. ročníka Strednej priemyselnej školy
dopravnej, je zdravá, výdavky na jej výživu sú bežného charakteru a sú vo výške okolo 250 eur mesačne.
Pozostávajú z výdavkov na stravu v školskej jedálni 35 eur, ZRPŠ 20 eur ročne, na triedny fond 30
eur ročne, učebnice na celý rok 50 eur. Okrem toho má výdavky na ošatenie a obuv 50 eur, na stravu
mimo školy 50 eur, na mimoškolské aktivity odhadom 35 eur mesačne. V septembri 2022 bol maloletej
nasadený zubný strojček, za ktorý zaplatil 400 eur a v januári 2023 sa zo školy zúčastnila lyžiarskeho
výcviku, za ktorý aj spolu s vybavením zaplatil 300 eur. V apríli 2023 pôjde maloletá zo školy do Paríža,
za čo sa platí 400 eur, otec zatiaľ zaplatil zálohu 200 eur. Tiež treba zohľadniť časť výdavkov na bývanie,
čo predstavuje okolo 50 eur mesačne. Spolu s maloletou, s manželkou Y. a staršou dcérou S., bývajú
v rodinnom dome v jeho vlastníctve. Manželstvo uzavrel dňa 23.7.2022, manželka je zamestnaná,
dosahuje minimálnu mzdu, na réžii a výdavkoch domácnosti sa finančne podieľa. Plnoletá dcéra S.
je študentkou 4. ročníka SOŠ v Trnave, výdavky na jej výživu sú minimálne v takej výške ako na
maloletú M.. Matka poukazuje výživné, ktoré jej bolo súdom určené na S. vo výške 50 eur mesačne,
priamo k rukám dcéry. Otec je zamestnaný a dosahuje čistý príjem vo výške 1.038,05 eur mesačne.
Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 533,90 eur, okrem toho sú mu vyplácané aj rodinné
prídavkynadvedeti.Vzhľadomnazdravotnýstav,prektorýboluznanýinvalidným,mázvýšenévýdavky,
pretože potrebuje špeciálnu stravu a pomôcky na športovanie, tiež má aj cukrovku. V priebehu konania
otec zmenil svoj návrh a žiadal matke určiť výživné vo výške 150 eur mesačne s prihliadnutím k tomu,
že matka je v súčasnej dobe práceneschopná.
6. Matka potvrdila, že v starostlivosti o maloletú sa s otcom nestriedali v zmysle posledného rozhodnutia
súdu a M. je počas celej doby v domácnosti otca, doposiaľ otcovi výživné na M. neplatila. Po rozvode
matka bývala u svojej sestry. M. nechcela ísť bývať spolu s matkou do dvojizbového bytu jej sestry a
samasarozhodla,žezostanebývaťuotca,vdomácnostiktoréhonašlazázemie,čomatkarešpektovala.
S dieťaťom sa stretávali každý týždeň a strávili spolu celý deň. Otcovi počas celého obdobia výživné
neplatila, M. však dostávala od nej vreckové vo výške od 30 do 50 eur mesačne, tiež jej kupovala veci a
chodili spolu na obedy. Matka bola zamestnaná do 22.8.2022, pracovný pomer bol rozviazaný dohodou
na jej podnet pre zdravotné problémy. Následne od 26.8.2022 je práceneschopná a to až doposiaľ. Sú
jej vyplácané nemocenské dávky od 720 eur do 750 eur, v závislosti od toho, aký je mesiac. Býva v
podnájme od 1.10.2022, kde platí podnájom 530 eur, ďalej má výdavky 50 eur výživné na plnoletú S.,
každej z dcér platí poistku po 50 eur mesačne, za lieky, ktoré pravidelne užíva platí 12,50 eur (lieky v
hodnote 25 eur na dva mesiace) a hradí si výdavky na stravu. Spoločnú domácnosť nevedie s nikým.
Podľa jej názoru, môžu byť primerané výdavky na oblečenie a obuv maloletej vo výške okolo 20 eur
mesačne, ostatné výdavky vynakladané otcom na výživu dieťaťa, nesporuje. S navrhovanou výškou
výživného nesúhlasila, pretože ani výživné vo výške 150 eur nie je schopná platiť.7. Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že v súčasnej dobe na tunajšom súde prebieha medzi
rodičmi dieťaťa konanie o vyporiadanie BSM, v rámci ktorého bola uzavretá dohoda o čiastočnom
vyporiadaní BSM. V zmysle tejto dohody otec dieťaťa vyplatil matke na jeseň 2022 sumu 13.000 eur.
Ďalšiu sumu okolo 30.000 eur otec v rovnakom období vyplatil matke v inom konaní, predmetom ktorého
bolo vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného vyplýva, že matka má finančné prostriedky vo
výške 43.000 eur, ktoré jej otec nedávno poukázal na účet. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
striedavá osobná starostlivosť sa neosvedčila, dieťa je od rozvodu vo výlučnej starostlivosti otca,
preto je dôvodné, aby súd zveril maloletú M. do jeho výlučnej starostlivosti. Vzhľadom na prezentované
majetkové pomery otca, matky, vek a potreby maloletého dieťaťa, je dôvodné určiť výživné vo výške
150 eur, nakoľko bolo preukázané, že matka je schopná plniť si výživné v takejto výške. Úpravu styku
otec nežiada, vzhľadom na vek dieťaťa a na jej slobodnú vôľu, stretnúť sa s matkou kedykoľvek.
8. Matka vo svojom ďalšom vyjadrení potvrdila, že jej otec dieťaťa v auguste 2022 vyplatil sumu 30.000
eur a v období niekedy predtým, sumu 13.000 eur. Tieto finančné prostriedky však už nemá v celej
výške, pretože v novembri 2022 z nich sumu 30.000 eur požičala priateľovi na dostavbu domu a suma
13.000 eur jej zostala. Nesúhlasí s výškou výživného 150 eur, nie je schopná toľko platiť, pretože je
na nemocenských dávkach. Pokiaľ sa zamestná, je ochotná platiť vyššie výživné. Zatiaľ nemá žiadne
zdravotné obmedzenie pre výkon nejakej konkrétnej pracovnej činnosti.
9. Zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla, že šetrením v domácnosti otca, ktoré vykonali dňa
21.12.2022, neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Otec má vytvorené vhodné podmienky pre
správny vývoj maloletej. Návrhu otca preto odporučila vyhovieť a navrhla maloletú zveriť do osobnej
starostlivosti otca a matke určiť výživné primerané jej zárobkovým a majetkovým schopnostiam, ako aj
veku a potrebám dieťaťa.
10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
12. Podľa§62ods.1a2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.
19. V predmetnej veci mal súd preukázané, že maloletá M. sa narodila v manželstve svojich rodičov,
ktoré bolo v roku 2021 rozvedené, na čas po rozvode manželstva bola maloletá zverená do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov, ktorým zároveň povinnosť platiť na dieťa výživné určené nebolo. Rodičia
maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, otec medzičasom dňa 23.7.2022 uzavrel nové
manželstvo. Obaja rodičia majú okrem maloletej M. ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči už plnoletej
dcére S., ktorá je študentkou strednej školy. S. býva v domácnosti svojho otca a matke bola určená
povinnosť platiť na jej výživu mesačne sumu 50 eur, ktorú povinnosť si matka riadne plní. Maloletá
M. prejavila záujem zostať bývať v domácnosti svojho otca a to ihneď po rozvode, takže striedavá
starostlivosť rodičov o dieťa sa ani nezačala realizovať. M. sa s matkou stretáva pravidelne každý
týždeň, kedy strávia spolu celý deň. Všetky výdavky spojené s výživou maloletej hradí otec, matka mu
na výživu dieťaťa neprispieva žiadnou sumou, len maloletej dáva vreckové a občas jej kúpi nejaké veci.
Keďže M. sa po celú dobu od rozvodu manželstva reálne zdržiava v domácnosti otca, obaja rodičia
sa rozhodli prianie maloletej akceptovať a aj matka s návrhom otca na zmenu výchovného prostredia
dieťaťa súhlasí.
20. Súd mal vo veci ďalej preukázané aj to, že M. je študentkou 1. ročníka strednej školy a
všetky pravidelné výdavky na dieťa sú vo výške okolo 250 eur mesačne. Okrem toho má dieťa aj
mimoriadne výdavky spojené s nasadením zubného strojčeka, s lyžiarskym výcvikom, cestou do Paríža
organizovanou školou, prípadne inými mimoškolskými aktivitami. Otec v pracovnom pomere dosahuje
čistý príjem v priemernej výške 1.038,05 eur a je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 533,90
eur, takže mesačne má príjem v celkovej výške okolo 1.572 eur. Matka bola do 22.8.2022 zamestnaná
s priemerným čistým príjmom 1.022,88 eur (priemerný príjem vypočítaný za mesiace odpracované v
celom rozsahu). Pracovný pomer bol ukončený dohodou, podľa vyjadrenia matky, jeho ukončenie bolo
iniciované na jej podnet zo zdravotných dôvodov. Od 26.8.2022 až doposiaľ je matka práceneschopná
a sú jej vyplácané nemocenské dávky v priemernej výške 741,13 eur mesačne.
21. Vzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia§75Zákonaorodine,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdna
odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného rodiča, v tomto
prípade matky. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby
s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie
potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné,
kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, strávenie voľného času,
pričom tieto závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti
starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale
aj náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne. Na strane
povinného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných
osôb. Prihliadne sa najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd ďalej
prihliada aj na to, či povinný rodič svojimi rozhodnutiami v oblasti hospodárenia so svojim príjmom alebo
majetkom, nezobral na seba neprimerané finančné riziko, prípadne či sa bezdôvodne nevzdal svojho
majetkualebomajetkovéhoprospechu.Nauvedenéprihliadahlavnevtedy,akbytakýmitorozhodnutiami
mohol ohroziť svoju schopnosť podieľať sa na výžive svojich detí až do takej miery, že by si vyživovaciupovinnosť nemohol plniť v takej výške, ako by tomu bolo v prípade, ak by takéto nesprávne finančné
rozhodnutie nespravil.
23. S prihliadnutím na uvedené, súd posudzoval schopnosti a možnosti matky prispievať na výživu
M., keď súdu tvrdila, že požadované výživné 150 eur nie je schopná platiť. V tejto súvislosti súd
dospel k záveru, že u matky je možné posudzovať iniciovanie dohody o ukončení pracovného
pomeru, v ktorom dosahovala dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti, za vzdanie sa
výhodnejšieho zamestnania. Matka uviedla, že pracovný pomer ukončila pre svoje zdravotné problémy.
I keď v súčasnej dobe pretrváva práceneschopnosť matky, na ktorú nastúpila ešte dňa 26.8.2022,
nebolo možné posudzovať PN matky za akceptovateľný dôvod ukončenia jej pracovného pomeru, keď
matka svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorým odôvodnila nemožnosť vykonávať prácu v zmysle jej
pracovnej zmluvy, súdu žiadnym spôsobom nepreukázala a ani nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu
na preukázanie toho, že jej zdravotný stav je aktuálne taký, pre ktorý nemôže pracovať a teda, že
pracovný pomer ukončila dôvodne. Matka takýto vážny zdravotný stav, ktorý by jej bránil v práci, ani
netvrdila, keď v konaní priamo uviedla, že nemá žiadne zdravotné obmedzenie, pre ktoré by nemohla
vykonávať pracovnú činnosť. Z uvedených dôvodov súd posúdil ukončenie pracovného pomeru matkou
za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, a preto pri posudzovaní jej schopností platiť výživné na
maloletú M., súd vychádzal z toho príjmu, ktorý v tomto pracovnom pomere dosahovala. Vzhľadom na
výšku priemerného čistého príjmu 1.022,88 eur súd potom dospel k záveru, že z takéhoto príjmu je v
možnostiachmatkyvýživnévovýške150eurplatiť.Okremtoho,nebolomožnéneprihliadnuťajnaďalšiu
skutočnosť, ktorá medzi rodičmi sporná nebola, a síce, že otec v rámci vyporiadania BSM a v rámci
ich ďalších vzájomných finančných vyporiadaní, vyplatil matke v období druhého polroka 2022 sumu v
celkovej výške 43.000 eur. Z tejto sumy matka požičala priateľovi 30.000 eur a zvyšná suma 13.000 eur
jej zostala. Ani toto nebola skutočnosť, ktorú by súd mohol posúdiť ako dôvod, pre ktorý matka nemôže
platiť výživné na maloletú, nakoľko toto rozhodnutie matky, požičať veľký obnos peňazí v situácii, keď
má vyživovaciu povinnosť, je možné vyhodnotiť ako nesprávne finančné rozhodnutie matky, ktorým
priamo ohrozuje svoju schopnosť plniť si riadne povinnosť voči maloletej dcére. Podľa zaužívanej súdnej
praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť,
by malo predstavovať 20 % - 25 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne
okolnosti každého konkrétneho prípadu. Podľa názoru súdu s prihliadnutím na skutkové zistenia, matka
je vzhľadom na svoje pomery, výživné v určenej výške 150 eur schopná platiť, a to hlavne preto, že
táto výška nedosahuje ani len 20 % z príjmu, ktorý by mesačne dosahovala, pokiaľ by sa bezdôvodne
nevzdala svojho zamestnania (20 % = 204,57 eur, 25 % = 255,72 eur).
24. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. V danom konaní mal súd preukázané odôvodnené potreby dieťaťa,
ktoré spočívajú nielen vo výdavkoch na školu, ale aj v jeho nárokoch na zvýšené výdavky v súvislosti s
nasadením zubného strojčeka, prípadne jeho ďalšou školskou alebo mimoškolskou aktivitou. K zmene
pomerov odôvodňujúcich zmenu výšky výživného, na strane dieťaťa prišlo jednak uplynutím času viac
ako dva roky, keď v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku bola M. žiačkou základnej školy, pričom v
súčasnosti má už viac ako 16 rokov, je vyspelejšia a študuje na strednej škole, s ktorým nárastom veku
je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie, hygienu, i školské potreby a voľnočasové aktivity.
Otec tvrdil vynakladanie výživného na dieťa v sume okolo 250 eur mesačne, vynakladanie aj ďalších,
mimoriadnych výdavkov, výšku ktorých matka nesporovala (s výnimkou výdavkov na oblečenie, ktoré
podľa nej sú o 30 eur nižšie ako tvrdí otec). Súd považoval otcom tvrdené výdavky za primerané, a to
s prihliadnutím na vek dieťaťa, ktorý sa blíži už veku dospelosti.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhu otca vyhovel, maloleté dieťa zveril do osobnej
starostlivosti otca a matke určil povinnosť platiť výživné vo výške 150 eur, ktoré výživné je vzhľadom
na svoje možnosti podľa názoru súdu schopná platiť, a s ktorou sumou aj otec súhlasil. Takúto sumu
výživného môže matka riadne a včas uhrádzať bez toho, aby bola ohrozená jej vlastná existencia.
Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami matky. Na druhej
strane,taktourčenévýživnéspolusprimeranýmvýživnýmodotcaaprídavkaminadieťa,jepodľanázoru
súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletej v celej miere, keď
v konaní neboli preukázané potreby dieťaťa v takom rozsahu, aby odôvodňovali určiť výživné vo vyššej
výške.26. Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa 16.9.2022, a to s poukazom na citované
ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom
rozhodovaní, je obdobie najskôr od podania návrhu na súde.
27. Matka v tomto rozhodnom období výživné na dieťa neplatila v žiadnej výške. Z toho dôvodu jej
vzniklo zročné výživné za obdobie od 16.9.2022 do 28.2.2023 v sume 825 eur (alikvótna časť za 15 dní
v mesiaci september 2022 zo sumy určeného výživného vo výške 75 eur a za 5 mesiacov od októbra
2022 do februára 2023 v sume 750 eur mesačne, výživné spolu v sume 825 eur). Preto súd uložil matke
povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach
po 23 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby zročné výživné bolo splatené najneskôr do
36 mesiacov (825 eur : 36 mesiacov = 22,91 eur).
28. Súd zároveň styk matky s maloletým dieťaťom neupravil, keď o úpravu styku ani jeden z rodičov
nežiadal z dôvodu, že rodičia sa ohľadom rozsahu styku matky s maloletou dokážu dohodnúť.
29. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku IV.
rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 39P/48/2020-66 zo dňa 17.2.2021 v časti výchovy a výživy
maloletej Stelly.
30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď rozhodol vo výroku V. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko
v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil
naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnej obranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a
styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.