Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 6, 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4Cb/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120266940
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:6120266940.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v spore žalobcu Randli Agrár Kft., IČ:
05-09-008168 so sídlom Rákoczi út 106, 3881 Abaujszántó, Maďarsko, zast. JUDr. Ladislav Csákó,
advokát so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovanému AGROTRADE GROUP spol. s r.o. so
sídlom v Rožňave, Šafárikova 124, IČO: 31 668 861, o zaplatenie 184.914,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu celkovo sumu 194.284,06
eur s príslušenstvom, a to titulom majetkovej škody vo výške 184.914,20 eur s úrokom z omeškania
9,00% ročne odo dňa podania tohto návrhu až do zaplatenia, titulom nezaplatených úrokov z omeškania
9,00% ročne z istiny 500.000 eur od 13.07.2018 do 27.09.2018 vo výške 9.369,86 eur a nahradiť
mu trovy tohto konania. Žalobu odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou založenou podľa

maďarských právnych predpisov tak, ako to vyplýva z pripojeného výpisu z obchodného registra.
Do predmetu jeho podnikateľskej činnosti patrí okrem iného zmiešané hospodárstvo, chovateľské
služby, sprostredkovateľský veľkoobchod s poľnohospodárskymi produktmi, veľkoobchod s obilninami,
tabakom, osivami a krmovinami, veľkoobchod so zeleninou a ovocím a pod. So žalovaným sa
dostali do obchodnoprávneho vzťahu začiatkom júla 2018, kedy bola medzi nimi uzavretá verbálna
dohoda, predmetom ktorej bola kúpa pšenice od žalovaného v dohodnutom množstve 4.000 tón.

Vychádzajúc z označenej dohody na základe zálohovej faktúry č. 1807880013 vystavenej žalovaným
zo dňa 09.07.2018 uhradili zálohovú platbu za predmet zmluvy (4.000,- ton pšenice) vo výške 500.000
eur, o čom svedčí aj doklad o úhrade tejto sumy zo 12.07.2018. Predpokladaný termín realizácie
dodania tovaru v množstve 4.000 ton, v kvalite a v zmysle platných slovenských technických noriem
bol stanovený na august až november 2018. Ohľadne uzavretého obchodnoprávneho vzťahu žalovaný
sa obrátil na nich listom zo dňa 06.09.2018, v ktorom im okrem iného oznámil, že v prípade nedodania
tovaru a vypovedania uzavretej vyššie uvedenej verbálnej dohody uhradenú zálohu zo dňa 12.07.2018

vo výške 500.000 eur im vráti spolu s deklarovanými úrokmi. Žalovaný dohodnutý tovar mu ani len
sčasti nedodal, poskytnutú zálohu mu síce vrátil dňa 27.09.2018 vo výške 500.000 eur, avšak bez
úrokov z omeškania, ktoré sám žalovaný vo svojom liste potvrdil, že mu vráti v plnej výške. Keďže
konkrétna výška úrokov medzi nimi nebola dohodnutá, má za to, že v danom prípade žalovaný je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorá je ustanovená nariadením Vlády SR č. 21/2013 Z. z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 1 ods. 2 citovaného

nariadenia „namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať
úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokovz omeškania platí počas celej doby omeškania.“ Ročná úroková sadzba omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov. Vychádzajúc z citovaných právnych noriem úrok z omeškania 9,00% ročne z

istiny 500.000 eur od poskytnutia finančných prostriedkov, t.j. od 13.07.2018 do 27.09.2018 (do dňa
vrátenia istiny) je 9.369,86 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný mu nedodal dohodnutý tovar (4000
ton pšenice) ani len v časti, po vrátení zálohy bol nútený zabezpečiť požadovaný tovar od iného
dodávateľa, čo sa napokon podarilo od spoločnosti Szemere Mag Kft., so sídlom 3397. Maklár, Külterület
II. Telep, s ktorou uzavreli kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 13.11.2018. Vzhľadom na dopyt tovaru na

poľnohospodárskom trhu a najmä na bežné nákupné ceny v čase uzavretia tejto zmluvy (13.11.2018)
ale kúpna cena pšenice už bola oveľa vyššia, než 12.07.2018, o čom svedčí aj kúpna cena pšenice,
ktorá v uvedenom čase v tejto zmluve bola stanovená na sumu 56.000,-Ft (v prepočte 173,44 eur podľa
denného kurzového lístka ECB zo dňa 13.11.2018) za tonu. O tom, že kúpna cena pšenice sa výrazne
zvýšila v druhej polovici roka 2018, svedčí aj pripojený graf o mesačnom vývoji cien pšenice od februára
roku 2016 do augusta roku 2019. Má za to, že porušením záväzkov zo strany žalovaného im vznikla

majetková škoda, keďže za normálnych okolností (dodanie dohodnutej pšenice riadne a včas v zmysle
ich dohody zo začiatku júla 2018) by nemuseli hľadať a zabezpečiť náhradného dodávateľa a najmä by
nemuseli zaplatiť oveľa vyššiu sumu za dohodnutý tovar. Samotný rozdiel medzi kúpnymi cenami za ten
istý druh tovaru považujú za majetkovú škodu, ktorá pri množstve 4.000 ton pšenice celkovo činí sumu
193.760 eur. Ku tejto škode by vôbec nebolo došlo, ak by žalovaný svoj záväzok plnil riadne a včas.

Úhradu nezaplatených úrokov z omeškania a vzniknutej majetkovej škody sa snažil a pokúsil vymôcť
od žalovaného písomným pokusom o zmier zo dňa 10.01.2020. Uvedený pokus, žiaľ, bol neúspešný
a na predmetný list žalovaný síce reagoval, ale odmietol akékoľvek plnenie, podľa jeho tvrdení jeho
požiadavky sú neopodstatnené a preto vyčíslenú majetkovú škodu neuhradil ani len v časti. Taktiež vo
svojom liste žalovaný namietal finančný záväzok v hodnote 8.845,80 eur, ktorý vznikol dodaním tovaru a

ktorý žalovaný eviduje voči nim ako finančnú pohľadávku. Po odpočítavaní tejto istiny z ich uplatneného
nároku vo výške 193.760 eur majetková škoda, ktorá im nebola doposiaľ uhradená zo strany žalovaného
predstavuje sumu 184.914,20 eur a úroky z omeškania vo výške 9.369,86 eur, spolu 194.284,06 eur.
Žalobca už od samotného začiatku spolupráce konal v zmysle dohody so žalovaným, zálohovú platbu
mu uhradil bezodkladne po uzavretí dohody o dodaní tovaru a aj z toho dôvodu, vychádzajúc v dobrej

viere z toho, že žalovaný splní svoje záväzky riadne a v celom rozsahu, podľa tejto dohody plánoval a
organizoval aj naše ďalšie súvisiace obchodné činnosti (preprava tovaru a určenie jej časového rozvrhu
v dohodnutej kvalite a v množstve, nastavenie predajnej ceny tovaru iným odberateľom atď.)

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp.zn. 10Up/568/2020 zo

dňa 13.08. 2020, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 184.914,20 eur, úrok z omeškania
vo výške 9,00% ročne zo sumy 184.914,20 eur od 16.03. 2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 9,00% ročne zo sumy 500.000,00 eur od 13.07. 2018 do 27.09. 2018 a náhradu trov konania
vo výške 8.434,48 eur.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že prvé osobné rokovanie medzi
žalobcom a ich spoločnosťou sa uskutočnilo dňa 9. 7. 2018, tomuto rokovaniu predchádzali telefonické
upresnenia ponuky a podmienok. Na osobnom stretnutí p. C., ktorý zastupoval žalobcu, bola predložená
aj písomná verzia kúpnej zmluvy, ktorú pripravil ich konateľ dopredu, keďže sa na rokovaní nemohol
zúčastniť. Pán C. oznámil, že ich ponuku akceptuje a je ochotný zaplatiť aj zálohu 500.000,00 eur, avšak

ešte to preberie doma a kúpnu zmluvu pošle podpísanú naspäť. Na základe kúpnej zmluvy a vystavenej
predfaktúry zo dňa 13.7.2018 obdržali zálohu vo výške 500.000,00 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že
podpísaná kúpna zmluva sa nevrátila do dňa 23.7.2018, bola poslaná ešte raz, voči zaslanému návrhu
kúpnej zmluvy neprišli žiadne výhrady avšak ani podpísaná kúpna zmluva späť. Pokiaľ ide o kúpnu
cenu, v návrhu kúpnej zmluvy sa uvádza, že cena bude stanovená na základe vzájomnej dohody v

čase dodania pšenice a to v závislosti od kvality so zohľadnením situácie na trhu s obilím a to formou
dodatkuktejtokúpnejzmluve.Prešetrenímskutočnostíspojenýchstoutokúpnouzmluvouastvrdeniami
žalobcu zistili nasledovný stav: Nákupný sklad strediska AT AGROTURIEC, spol. s r. o. v Jelšave už v
tom čase z osiatych plôch v Gemerskej Vsi predpokladal, že vie dodať a má už pripravenú pšenicu v
množstve 700 t. Dňa 19.07. 2018 bolo zástupcovi žalobcu pánu C. oznámené, že môže odobrať tovar

zo stredísk v Dúbravke, Kazimíri, v množstve 800 t potravinárskej pšenice v kvalite „E“ a z Gemerskej
Vsi 830 t, z Rozhanoviec 844 t kŕmnej pšenice. Dňa 31. 07. 2018 sa zástupca žalobcu pán C. a jeho
zamestnanci stretli s Ing. T., konateľom AT ZEMPLÍN spol. s r. o. v Dúbravke a brali vzorky z tovaru
pripraveného na dodávku. Dňa 2. 8. 2018 zamestnanci žalobcu boli odobrať ďalšie vzorky z tovaru, ktorýbol pripravený na dodávku v Cesticiach. Dňa 07.08. 2018 konateľ spoločnosti AT ABOV spol. s r. o.
oznámil, že má ukončenú žatvu a tovar je pripravený na dodávku. K tomuto termínu mala ich spoločnosť
pripravený tovar (pšenicu) k odberu a to z Gemerskej Vsi 830 t, z Dúbravky a Kazimíra 2500 t a z

Rozhanoviec a z Cestíc 1500 t. Táto skutočnosť bola oznámená zástupcovi žalobcu pánu C. s tým,
že dodávka tovaru podľa jeho požiadavky sa od tohto dátumu mala postupne odoberať priebežne do
novembra 2018. Dňa 09.08. 2018 bolo zástupcovi žalobcu pánu C. písomne oznámené, že môže brať
tovar z Rozhanoviec, z Dúbravky a Gemerskej Vsi, kde má pripravených 2000 t tovaru v jednotkovej
cene 140 eur/t . Zo strany žalobcu ani po týchto vzorkovaniach nebola navrhnutá kúpna cena, ktorá

môže byť len na základe kvality tovaru a dohody zmluvných strán a ani táto nimi navrhovaná cena
nebola napadnutá, lebo už v tom čase trhové ceny boli vyššie ako nimi ponúkaná cena, čo potvrdzuje aj
žalobca (tabuľka vývoja cien pšenice - Monthly sales price of wheat in Europe from 2016 to 2019). Dňa
15. 8. 2018 im bolo oznámené, že zamestnanci žalobcu a to konkrétne pán Y. s ďalšími pracovníkmi
boli vzorkovať pripravený tovar v Gemerskej Vsi, Cesticiach, v Rozhanovciach. Dňa 6. 9. 2018 sa stretol
zástupca žalobcu pán C. osobne s konateľom ich spoločnosti Ing. C. W.. Na základe tohto stretnutia

bol zástupcovi žalobcu pánu C. zaslaný list zo dňa 06.09. 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: Do
dnešného dňa sme viackrát urgovali zmluvne dohodnutý odber ponúknutej pšenice, nakoľko v našich
skladoch sme potrebovali uvoľniť miesto na kukuricu a sóju. Taktiež na tomto stretnutí požiadali zástupcu
žalobcu, aby do 21. 09. 2018 žalobca odobral tých 2000 t s tým, že ak do tohto termínu tovar nebude
odobraný, alebo medzi nimi nedôjde k inej dohode, zálohu vrátia. Žalobca tvrdí, že žalobcovi bol zaslaný

list, v ktorom mu vraj oznámili, že v prípade nedodania tovaru a vypovedania uzavretej vyššie uvedenej
verbálnej dohody uhradenú zálohu vrátia vrátane deklarovaných úrokov. K uvedenému je však potrebné
zdôrazniť, že k vypovedaniu zmluvy zo strany žalovaného nedošlo, naopak žalovaný bol výhradne v
dôsledku nečinnosti žalobcu donútený odstúpiť od kúpnej zmluvy, v dôsledku nečinnosti žalobcu vznikli
žalovanému aj dodatočné náklady spojené s preskladňovaním tovaru, ktorý mal byť predmetom kúpy.

Dňa 12. 09. 2018 sa stretol v Košiciach zástupca žalobcu pán C. s pánom F., zástupcom ich spoločnosti,
kdebolpánC.opätovnevyzvanýkokamžitémuodberupšenice,ktorúichspoločnosťmalapripravenúna
dodanie žalobcovi. Neplnením dohody na odber vyššie uvedených množstiev pšenice zo strany žalobcu,
došlo k porušeniu dohody z jeho strany, nie zo strany žalovaného, žalovaný bol pripravený tovar riadne
a včas dodať, pričom opakovane vyzýval žalobcu na súčinnosť, z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,

že práve žalovaný sa svojim konaním dostal jednoznačne do omeškania, keďže v súlade s § 370 zákona
č.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkavplatnomzneníneprevzalriadneponúknutéplnenie.Nečinnosť
žalobcu bez toho, aby ju akýmkoľvek spôsobom odôvodnil, ich prinútila k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu
priestorových možností uskladnenia tovarov do ďalšieho obdobia. Márnym uplynutím dohodnutej doby
21. 9. 2018, ktorá bola stanovená ako konečná na začatie odberu tovaru, ich spoločnosť odstúpila od

zmluvy a vrátila poskytnutú zálohu v plnej výške 500 000,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené, tvrdenie
žalobcu o tom, že žalovaný mu spôsobil škodu tým, že mu nedodal pšenicu nie je ničím podložené a
je klamlivé. V súlade s ustanovením § 376 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom
znení- poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo
spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana

povinná. Naopak práve ich spoločnosť bola poškodená tým, že musela dlhodobo preskladniť pšenicu,
ktorá mala byť predmetom kúpy a mala byť odobratá žalobcom. Poukázal aj na to, že žalovaný žalobcovi
dodal 25,64 t sóje, v cene po 345 eur/t, v celkovej hodnote 8 845,8,- eur a to dňa 30. 7. 2018 so
splatnosťou faktúry do 10. 8. 2018, táto faktúra nebola do dnešného dňa zo strany žalobcu uhradená a
to vrátane úrokov z omeškania. Tento fakt potvrdzuje aj žalobca vo svojej žalobe.

4. Strany sporu súdu predložili tieto listinné dôkazy : Výpis z obchodného registra, Zálohová faktúra č.
1807880013 zo dňa 09.07.2018, Doklad o úhrade zálohovej platby zo dňa 12.07.2018 spolu s výpisom
z bankového účtu o transakcií platby, Predfaktúra + sprievodný email vrátane prekladu, Kúpna zmluva
č. RV132/14/2018 + sprievodný email vrátane prekladu, Písomné oznámenie zo dňa 07.09.2018 +

preklad, Kúpne zmluvy na odber pšenice v roku 2018, Kvalitatívne parametre pšenice, Odpoveď pokus
o zmier, Predžalobná výzva zo dňa 1. 7. 2020, Správa o trhu s obilninami a zemiakmi za júl 2018 č.
8/2018 zo dňa 27.08.2018.

5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril tak, že podaný odpor žalovaného považuje za nedôvodný.

V podstate ani žalovaný nespochybňuje uzavretie ich dohody, na základe ktorej sa im zaviazal predať
pšenicu v množstve 4.000,-t, avšak sa odvoláva na to, že nedošlo k prevzatiu predmetu kúpy z
dôvodov na ich strane, čo sa na pravde nezakladá. Dňa 09.07.2018 dostali iba zálohovú faktúru č.
1807880013 vystavenú na úhradu sumy 500.000,- eur, ktorú riadne a včas uhradili. Samotný návrhkúpnej zmluvy prvýkrát im bol odoslaný až dňa 23.07.2018, pričom tieto skutočnosti vyplývajú z e-
mailovej komunikácie ako aj z listu konateľa žalovanej spoločnosti zo dňa 06.09.2018, ktoré pripájal
práve žalovaný k podanému odporu. Ustanovenia tohto návrhu ohľadne ceny predmetu zmluvy boli v

rozpore s tým, na čom sa verbálne dohodli začiatkom júla 2018. V zmysle návrhu kúpnej zmluvy „cena
mala byť stanovená na základe vzájomnej dohody stále v čase dodania pšenice, v závislosti od kvality s
orientáciou na situáciu na trhu s obilím, a to formou dodatku ku tejto zmluve“. Táto formulácia stanovenia
ceny bola pre nich značne nejasná a neprijateľná, nebola ani v súlade s vystavenou zálohovou faktúrou
zo dňa 09.07.2018. Bez akýchkoľvek pochýb je možné ustáliť, že podstatnou náležitosťou každej kúpnej

zmluvy je určenie predmetu kúpy a kúpnej ceny, pričom v danom prípade cena nebola stanovená
jednoznačne a určite, preto predmetný návrh nemohli ani akceptovať. Ich spoločnosť preto vychádzala
z dohody uzavretej začiatkom júla, na základe ktorej uhradili žalovanému sumu 500.000,- eur za
4.000 ton pšenice, čo v prepočte sa rovná jednotkovej cene 125,- eur. Táto jednotková cena vyplýva
aj z vystavenej zálohovej faktúry č. 1807880013 zo dňa 09.07.2018. Predpokladaný termín realizácie
dodania tovaru v množstve 4.000,-t, v kvalite a v zmysle platných slovenských technických noriem bol

stanovený na august až november 2018, čo deklaroval aj návrh kúpnej zmluvy. Potvrdil to aj samotný
žalovaný vo svojom odpore, v ktorom uvádza, že odber tovaru bol možný od 07.08.2018 až do novembra
2018. Teda povinnosťou žalobcu bol (okrem zaplatenia kúpnej ceny, ktorú aj riadne a včas zaplatili)
zabezpečiť odvoz tovaru najneskôr do novembra 2018, preto všetky ich obchodné činnosti s odberom
tovaru plánovali tak, aby prevzatie tovaru sa uskutočnilo práve v dohodnutom termíne, aby sa nedostali

do omeškania. Tvrdenia žalovaného ohľadne ich nečinnosti považuje preto za nedôvodné s cieľom
zbaviť sa svojej zodpovednosti za majetkovú škodu, ktorá im vznikla kúpou chýbajúceho tovaru od iného
dodávateľa. Poukazuje aj na vnútorné rozpory v tvrdeniach žalovaného, keď na jednom mieste tvrdí,
že bol im pripravený tovar v celom množstve (4.000 ton), pričom pár riadkov nižšie už uvádza, že síce
ich písomne vyzval na odber tovaru, ale v rámci tejto výzvy im ponúkol pšenicu iba v množstve 2.000

ton. Vo svojom liste zo dňa 06.09.2018 žalovaný ich vyzval na odvoz tovaru najneskôr do 21.09.2018
za cenu 140,-eur. Aj z tohto listu je nepochybné, že žalovaný nepostupoval na základe ich dohody, v
zmysle ktorej súhlasil s tým, aby predmetný tovar v celom rozsahu zobrali od neho do novembra 2018.
Vychádzajúc z uvedených preto neobstojí jeho námietka, že by sa dostal do omeškania s prevzatím
ponúknutého plnenia. Otázne je aj to, či v rozhodnom období žalovaný vôbec disponoval s predmetnou

pšenicou v dohodnutom množstve. Ako to uvádza žalovaný, k odporu predložil aj kúpne zmluvy uzavreté
s jeho obchodnými partnermi, ktoré jednoznačne preukazujú, že pšenica bola pripravená. Žalobca sa
ale s týmto tvrdením nestotožňuje, totižto celkové množstvo predanej pšenice z týchto zmlúv celkovo
predstavuje iba 1.400 ton, nie 4.000. Žalovaný v podstate sám potvrdzuje, že predmet kúpy (resp. jeho
časť) nekalým spôsobom predal iným osobám, avšak už za oveľa vyššiu kúpnu cenu (vzhľadom na vývoj

ceny pšenice na poľnohospodárskom trhu v rozhodnom období), než v sume medzi nimi dohodnutej
začiatkom júla r. 2018.

6. Súd v konaní vypočul svedkov, ktorých vypočutie navrhli strany sporu : C. N., Ing. T. U., Ing. E. T.,
J. H.Š., Ing. H. H. a R. F.. Všetci vypočutí svedkovia potvrdili viac - menej tvrdenia strán sporu o nimi

tvrdených skutočnostiach.

7. Podľa § 409 ods. 1/, 2/ Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena

dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve
prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu
cenu ustanovenú podľa § 448.

8. Vychádzajúc zo zásady neformálnosti obchodno - záväzkových vzťahov môže byť kúpna zmluva

uzavretá ústne, písomne alebo aj konkludentne. Na platnosť kúpnej zmluvy sa nevyžaduje písomná
forma okrem prípadu, keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa
zmluva uzavrela v písomnej forme (§ 272). Aj takto uzavretá kúpna zmluva v písomnej forme môže byť
zmenená alebo zrušená ústnou dohodou, ak zmluva neobsahuje ustanovenie o jej zmene alebo zrušení
v písomnej forme (§ 272 ods. 2).

9. Z obsahového vymedzenia kúpnej zmluvy podľa odseku 1 vyplývajú jej podstatné náležitosti, ktorými
je vymedzená kúpna zmluva ako osobitný typ zmluvy a ktoré ju odlišujú od ostatných zmluvných typov.
V prípade, ak z obsahu zmluvy vyplýva, že chýba niektorá z jej podstatných náležitostí, ku vznikukúpnej zmluvy nedôjde. Určenie podstatných náležitostí zmluvy, ktorými je zároveň vymedzený jej
minimálny (základný) obsah, má kogentnú povahu podľa § 263 ods. 2. Zmluvné strany sú preto viazané
požiadavkou zákona na podstatné náležitosti zmluvy a tieto nemôžu z jej obsahu vylúčiť alebo upraviť

iným spôsobom, ktorý nezodpovedá základnému vymedzeniu kúpnej zmluvy. Dôsledkom takéhoto
postupu by mohla byť skutočnosť, že ku vzniku kúpnej zmluvy vôbec nedôjde (absencia podstatných
náležitostí), alebo posúdenie tohto vzťahu podľa toho zmluvného typu, ktorému bude zodpovedať obsah
dohodnutých práv a povinností (za predpokladu, že tento následok mienili zmluvné strany dosiahnuť),
resp. posúdenie tohto vzťahu na základe nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 (ak predmet

záväzkov zmluvných strán bude dostatočne určitý).

10. Záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu sa prejavuje v spôsoboch jej určenia v zmluve. V zásade
Obchodný zákonník vyžaduje ako podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy určenie kúpnej ceny, a to buď jej
priamymurčenímvýškoupeňažnejsumyalebourčenímspôsobujejdodatočnéhourčenia.Odsek 2však
umožňuje uzavretie kúpnej zmluvy aj bez určenia kúpnej ceny, ak takúto vôľu zmluvné strany prejavia

v zmluve. V tomto prípade vzniká predávajúcemu nárok na zaplatenie tzv. obvyklej ceny podľa zásad
určených v § 448 ods. 2. Predpokladom platnosti takejto kúpnej zmluvy je prejav vôle zmluvných strán v
zmluve uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny. Ak písomne uzavretá kúpna zmluva nebude
obsahovať určenie kúpnej ceny alebo spôsob jej určenia a ani prejav vôle zmluvných strán uzavrieť ju
bez tohto určenia, ku vzniku kúpnej zmluvy nedôjde.

11. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav :

12. Žalobca tvrdí, že svoj nárok vyvodzuje z verbálne uzavretej kúpnej zmluvy. Žalovaný jeho nárok síce
popiera, ale tiež tvrdí, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu verbálnej kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu

aj žalobca zaplatil žalovanému zálohovú faktúru.

13. Žalobca N. C., ktorý obchodnoprávny vzťah ústne dojednával so zástupcom žalovaného R. F.
vypovedal, že pri stretnutí s R. F. dohodli kúpnu cenu pšenice 125, eur za tonu, tak aj dostali od
žalovaného zálohovú faktúru, na množstvo 4.000 ton, za 500.000,- eur. R. F. o tomto rozhovore

vypovedaltakto:„Hovorilsommu,žemomentálnenemôžemeriešiťcenuanikvalitu,lebopšenicajeešte
na poli, nie je pokosená. Povedal mi, že by bol veľmi rád, keby mohol u nás nakúpiť a ja som mu hovoril,
že momentálne môžeme riešiť iba to, koľko budeme mať predpokladanú úrodu, o približnom množstve
sme mohli hovoriť, ale o kvalite, nakoľko nebola zožatá, sa nedalo. Pán C. povedal, že je to v poriadku,
že sa poznáme, nie je to problém, mal by záujem zhruba o 4000 t s tým, že môže poskytnúť aj zálohu.

Záloha bola vo výške 500.000,- eur, keď sa jednalo o zálohu, jednalo sa o zaokrúhlené sumy. O cene v
žiadnom prípade sa nemohlo jednať, keď som sa s ním osobne stretol, nakoľko úroda, ktorá bola ešte na
poli,sanezvykneoceňovať,aleažkeďjeúrodapozbieranápodstrechouavskladoch,kedyužbezpečne
vieme určiť váhu, množstvo, kvalitu, zatriedenie tovaru. Zmluva bola nami podpísaná a pripravená, ako
sme sa dohodli, nikdy sme nehovorili o cene. K tomu uvádzam, že zálohy, keď sa platili, nikdy sme

netrvali na 100% zálohách, záloha nebola 100% cena, možno 80%. Bolo uvedené 4000 t, pretože
bolo pred žatvou, bolo to zhruba, čo znamená, že v rámci obchodných vzťahov v poľnohospodárstve sa
berie cca 10% hore - dole.“ Z odlišného popisu ohľadom dojednávania kúpnej ceny súdu vyplýva, že
k dohode o kúpnej cene medzi stranami sporu nedošlo.

14. Súd má zato, že medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy a to z dôvodu,
že nedošlo k dohode o kúpnej cene. Obsah verbálnych rokovaní zástupcov strán sporu ( N. C. a R.
F. ) bol obsahovo pojatý ( čo potvrdili svedkovia R. F. a J. H.) do návrhu písomnej kúpnej zmluvy, ktorú
pripravil žalovaný, ale k podpisu zo strany žalobcu nedošlo. V tomto návrhu je cena určená takto : cena
bude stanovená na základe vzájomnej dohody stále v čase dodania pšenice, v súvislosti od kvality s

orientáciou na situáciu na trhu s obilím, a to formou dodatku ku tejto zmluve. Termín realizácie bol určený
na august - november 2018. Ako vyplynulo z dokazovania, k uzavretiu dodatku k zmluve (verbálnej)
medzi stranami sporu nedošlo, ani verbálne, ani písomne.

15. Vypočutými svedkami, najmä R. F. a J. H., bolo potvrdené, že v čase uzavretia či už verbálnej alebo

písomnej zmluvy nebolo možné stanoviť kúpnu cenu pšenice, to bolo možné určiť až pred odberom
z konkrétneho miesta a podľa aktuálnej kvality. V čase, keď sa obchodno - právny vzťah dohodoval
(jún, zač. júla 2018) ešte bola pšenica vo východoslovenskom regióne na poli, žatva prebiehala iba
na západnom Slovensku, preto aj zálohová faktúra bola vystavená tak, že je to záloha na minimálne4.000 ton zo skladov vo východoslovenskom regióne, z ktorých žalobca odoberal tovar aj predošlé roky.
Kým je pšenica na poli, je ťažké určiť kvalitu, aká bude a to najmä na poveternostné podmienky, ktoré
by mohli zhoršiť jej kvalitu (dlhotrvajúce dažde a pod. ). Súd tu zdôrazňuje, že faktúra zo dňa 09.07.

2018 je nazvaná ako „zálohová“, nie je tam uvedená jednotková cena, teda túto faktúru - vystavenú na
základe tvrdenej verbálnej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu nemožno považovať za dohodu o cene
tovaru. Žalobca opak týchto tvrdení nepreukázal.

16. Pokiaľ teda žalobca odvodzuje svoj nárok voči žalovanému (vznik majetkovej škody) neplnením

povinností žalovaného vyplývajúcich z uzavretej kúpnej zmluvy, je potrebné takúto žalobu zamietnuť z
podstatného dôvodu, že nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy.

17. Z toho dôvodu súd zamietol aj žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania v súvislosti s vrátením
zálohy 500.000,- eur z kúpnej ceny, keďže zaplatenie sumy 500.000,- eur bolo plnením bez právneho
dôvodu.

18. Podľa § 255 ods. 1/ CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Žalovaný mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si ale nežiadal a trovy konania mu
preukázateľne ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §

odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).