Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123200519
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123200519.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobkýň: 1.) T. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. dolina XXX/XX, Z.
- I., 2.) A. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. dolina XXX/XX, Z. - I., obe zastúpené: JUDr. Pavol
Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovaným: 1.) DUPOS dražobná, spol. s r.o., so
sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 233 935, 2.) DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom
Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 46 713 930, 3.) D.. K. V., nar. XX.XX.XXXX bytom P. G. XXXX/X, K., v

konaní o určenie neplatnosti dražby, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia sa v celom rozsahu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného dňa 31.01.2022 po
doručení žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby domáhali, aby súd uložil žalovaným
povinnosť, aby sa do právoplatného skončenia vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.

zn.: 16C/5/2023 o určenie neplatnosti dražby zdržali akéhokoľvek konania smerujúceho k scudzeniu,
nakladaniuaužívaniunasledovnýchnehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctvač.XXXprekatastrálne
územie I. ako: parcela reg. C č. XXXX - záhrada o výmere 541 m2, parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 105 m2, parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
54 m2, parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, stavba súp. č. XXX
postavená na parcele č. XXXX/X - rodinný dom, stavba bez súp. č. postavená na parcele č. XXXX/X

- iná budova.

2. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne uviedli, že dňa 18.01.2023 ako
podielové spoluvlastníčky nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
I., podali na Okresnom súde Nitra žalobu o určenie neplatnosti dražby (ďalej len „Žaloba“), ktorou sa
dožadujp určenia, že predmetná vykonaná dražba (spisová značka v Notárskom centrálnom registri

dražieb: XXXX/XXXX resp. XX/XXXX, konaná dňa 10.01.2023 v Penzióne Artin, Svätourbanská 107/37,
Nitra, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
I. ako: parcela reg. C č. XXXX - záhrada o výmere 541 m2, parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 105 m2, parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2,
parcela reg. C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, stavba súp. č. XXX postavená
na parcele č. XXXX/X - rodinný dom, stavba bez súp. č. postavená na parcele č. XXXX/X - iná budova)

je neplatná. Uviedli, že o tom, že žalovaní aktívnym spôsobom vyvíjajú činnosť k nastoleniu právneho aj
faktického stavu, ktorého dôsledkom bude zbavenie nás vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v našom
vlastníctve, svedčí aj príslušná evidencia katastra nehnuteľností (poznámka v časti B listu vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie I.): „Začatie výkonu záložného práva veriteľa DPS financial consulting,
s. r. o., Tomaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava ( IČO: 46 713 930 ) zavkladovaného pod V XXXX/XX
predajom na dobrovoľnej dražbe nehnut.C KN parc.č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, rod.dom s

prístavbou súp.č.XXX na parc.č. XXXX/X, prístavba garáže k rodinnému domu na parc.č. XXXX/X, podľa
P XXXX/XX-XXXX/XX, Zmluva o postúpení pohľadávky, Z XXXX/XX - 167/18“ Napriek uvedenémudôvodužalovanímajúsnahuatendenciudisponovaťspredmetnýminehnuteľnosťami,takakotovyplýva
z výpisu z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX, na ktorom je vyznačená plomba na základe
Z-XXX/XXXX (Osvedčenie o verejnej dražbe pri výkone záložného práva). Majú informáciu že žalovaný

v 3.) rade v pozícii vydražiteľa až neštandardne rýchlo zaplatil žalovanému v 1.) rade kompletne celú
sumu, ktorá bola dosiahnutá vydražením, čiže je zrejmé že žalovaní inklinujú k dispozičným úkonom s
predmetnými nehnuteľnosťami, čo najskôr, ako je to len možné napriek ich zjavnej vedomosti o tomto
prebiehajúcom súdnom konaní. Z uvedeného v spojení so znením ustanovenia § 44 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) teda vyplýva, že žalovaný v 3.) rade v súčasnosti vyvíja snahu o zmenu práv k predmetným
nehnuteľnostiam, a to aj napriek tomu, že je tu minimálne pochybnosť o tom, či vykonaná dražba
bola účinná ergo platná. Taktiež tomuto nasvedčujú už aj ďalšie kroky žalovaných, keďže im bola zo
strany žalovaného v 1.) rade doručená písomnosť označená ako Odovzdanie predmetu dražby, kde nás
vyzývajú, aby sme sa dňa 03.02.2023 dostavili k predmetu dražby za účelom jeho odovzdania. Poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Trnave.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložil žalobca listinný dôkaz - odovzdanie predmetu
dražby.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale)
pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov

pre nariadenie neodkladného opatrenia, je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy,
ak kumulatívne: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má

mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324
ods. 3 CSP). Primárnym predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného
právneho vzťahu.

10. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods.1 CSP, pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí
obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje

obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje
bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno
osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľaobsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do
práv nad nevyhnutnú mieru.

11. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti
a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné
osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno
poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, ako i z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je

žalobca spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie (v porovnaní s potrebou neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie).

12. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup
pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce,
pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň

osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne
dodatočnepredloženýchlistín.Takýtopostupsúdupredpokladáplatnáprávnaúprava(§329ods.1CSP)
sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné
riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 1Cdo/201/2019 zo dňa 16.12.2019).

13. Súd prvom rade skúmal podmienku uvedenú v § 324 ods. 3 CSP, ergo či sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd dospel k záveru, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, vo vzťahu ktorému má neodkladné opatrenie subsidiárny charakter. Podľa

názoru súdu žalobca správne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v konaní znie
žalobný petit určenie neplatnosti dražby.

14. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj listinné dôkazy predložené
žalobkyňami, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

15. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. I., je zrejmé, že žalobkyňa v 1.) a 2.) rade sú evidované
ako podielové spoluvlastníčky uvedenej nehnuteľnosti, každá v podiele 1/2 k celku. Právnym titulom
nadobudnutia uvedených nehnuteľnosti je v oboch prípadoch darovacia zmluva V XXXX/XX - XXX/XX.

Z poznámky na uvedenom liste vlastníctva vyplýva, zápis „Predbežné opatrenie - súd ukladá odporcovi
DPS financial consulting, s. r. o., Tomaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava ( IČO: 46 713 930 ), aby sa
do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Nitra pod sp.zn. 14C/730/2015
zdržal akéhokoľvek výkonu záložného práva podľa V XXXX/XX voči zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti
registra "C" parc.č.XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, stavba: prístavba garáže k rodinnému domu na

p.č.XXXX/X, rodinný dom s.č.XXX na p.č.XXXX/X, na základe Uznesenia Okresného súdu Nitra č.k.
14C/730/2015-122, podľa P XXX/XX - 244/16, Zmluva o postúpení pohľadávky, Z XXXX/XX - 167/18.
Z aplikácie registra súd zistil, že konanie pod sp. zn. 14C/730/2015 je právoplatne skončené, pretože
v danej veci po druhýkrát rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe rozsudku, sp. zn.
5Co/21/2021 zo dňa 25.05.2022.

16. Z listiny nazvanej ako „odovzdanie predmetu dražby“ vyplýva, že na základe výsledku dražby
žalovaný v 1.) rade vyzýval žalobkyňu v 1.) rade, aby sa dostavila dňa 03.02.2023 k predmetu dražby
a to za účelom jeho odovzdania.

17. Keďže žalobkyne navrhli, aby súd zakázal nakladať s nehnuteľnosťami žalovanému v 1.) rade,
súd ich návrh ako nedôvodný a neopodstatnený zamietol, a to z dôvodu, že žalovaný v 1.) rade bol
len dražobníkom, t.j. osobou, ktorá organizovala dražbu pre žalovaného v 2. rade ako navrhovateľa
dražby a konala len podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Práve tak podľa § 28 ods.
3 zák. č. 527/2002 Z. z., bolo povinnosťou dražobníka, keďže išlo o nehnuteľnosť, zaslať po zaplatení

ceny predmetu dražby jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spolu s potvrdením o
zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu. Toho času sú stále na liste vlastníctva
evidované žalobkyne v 1.) a 2.) rade, každá v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Z oznámenia o
výsledku dobrovoľnej dražby rezultuje, že žalovaný v 3.) rade (vydražiteľ) urobil najvyššiu ponuku vovýške 155000 eur, v dôsledku čoho sa v predmetnom oznámení konštatovalo, že dražba bola úspešná,
pričom predmet dražby bol vydražený.

18. Záver o nedôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1.) rade podporuje
aj právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22Co/8/2019 zo dňa 12.02.2019
v ktorom odvolací súdu uviedol nasledovné: „Dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu,
ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. Podľa § 151j ods. 1, § 151l a § 151m Občianskeho
zákonníka však o výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. Dražobník na

základe zmluvy len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva (§ 151j
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dražobník je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je
v právnom vzťahu so záložným veriteľom, nie so záložcom alebo dlžníkom. To samo osebe podľa
názoru odvolacieho súdu vylučuje aktívnu legitimáciu vlastníka predmetu dražbu domáhať sa zákazu
výkonu dobrovoľnej dražby voči dražobníkovi. Dražobník taktiež vo vlastnom mene nevykonáva záložné
právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať

záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony
dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi a práve ten je osobou, voči ktorej treba smerovať
neodkladné opatrenie.“

19. Čo sa týka žalovaných v 2.) a 3.) rade ani proti týmto súd rovnako nevzhliadol podmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyne neosvedčili bezodkladnú potrebu úpravy
pomerov strán sporu, keďže toho času sú na liste vlastníctva č. XXX evidované žalobkyne v 1.) a 2.)
rade (na ktorom je vyznačená plomba), v dôsledku čoho ich tvrdenia o inklinácií žalovaných (všetkých) k
dispozičným úkonom s uvedenou nehnuteľnosťou sú len v čisto hypotetickej rovine. Tieto tvrdenia nie sú
žiadnym spôsobom hodnoverne osvedčené zo strany žalobkýň v 1.) a 2.) rade. Ani vyznačenie plomby

nemôže byť samo o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodu, že žalovaní len
hypoteticky inklinujú k dispozičným úkonom s nehnuteľnosťou, s ktorou ani nemôžu robiť dispozičné
úkony (vlastnícke právo svedčí toho času žalobkyniam). Súd nemôže uložiť žalovaným v 2.) a 3.) rade
(ani žalovanému v 1. rade voči ktorému je nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvádzaných
dôvodovabsolútnenedôvodné)povinnosti,ktorénavrhujúžalobkyne,pretožetítotohočasunedisponujú

nehnuteľnosťou (teda logicky nemôžu vykonávať úkony smerujúce k scudzeniu), keďže nie sú zapísaní
ako vlastníci v katastri nehnuteľnosti. Okrem toho, rovnako žalobkyne žiadnym spôsobom neosvedčili
tvrdenie, žeby žalovaní v 1.) až 3.) rade nejakým spôsobom nakladali s nehnuteľnosť, alebo žeby túto
užívali.

20. Vo vzťahu k tvrdeniu ohľadne ochrany obydlia (vzhľadom na tvrdenie žalobkýň, že predmetná
nehnuteľnosť je ich domovom) súd uvádza nasledovné. K otázke ochrany obydlia žalobkýň v 1.) a
2.) rade súd poznamenáva, že do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Ústava SR v čl.
19 ods. 2 však nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním.
Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom práva na

súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické aj právnické osoby zasahovať do súkromného života
iných vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Článok 21 ods. 3 prvá veta Ústavy SR
dovoľuje zákonom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné“ v záujme naplnenia cieľov, ktoré tento odsek taxatívne vymenúva, t.j. na ochranu života,
zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia

verejného poriadku. Obidva články ústavy majú síce inú štruktúru a formuláciu podmienok, ale v prístupe
k ich výkladu a uplatňovaniu v konkrétnej veci nemôže byť podstatný rozdiel. Pod „neoprávneným
zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje
ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie
je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa (I. ÚS 13/00). Žalobkyne

v 1.) a 2.) rade navyše neosvedčili ani netvrdili existenciu takého protiprávneho konania žalovaných,
ktoré by malo smerovať k ich násilnému vysťahovaniu z domu (neoprávnenému zásahu do obydlia), čím
neosvedčili ani neoprávnený zásah do práva na ochranu obydlia. Len samotná realizácia dobrovoľnej
dražby, pri ktorej dochádza k zmene vlastníka, nie je zásahom do práva na ochranu obydlia, ani do práva
na ochranu súkromia, pretože predstavuje zákonom dovolený spôsob výkonu záložného práva; takýmto

zásahom by bolo až nedovolené (svojpomocné) vysťahovanie žalobkýň v 1.) a 2.) rade.

21. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd podľa § 262
ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2
rovnopisoch na Okresný súd Nitra (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením. (§ 332 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.