Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 22, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Ek/306/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123230163
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Kyselica
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123230163.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Vitalij Franko, nar: 18.11.1958,
Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 37 787 250, proti povinnému: X. X., Z.: XX.X.XXXX, XXX, XXX XX
Ž., o vymoženie 3 929,32 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrhoprávnenéhonavykonanieexekúciepodľa§53ods.3písm.a)Exekučného poriadkuzamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
08.02.2023, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 3 929,32 Eur s príslušenstvom, na
základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXCb/XXX/XXXX zo dňa
23.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2020 a vykonateľnosť dňa 04.08.2020 ( ďalej len
„exekučný titul“ ).
2. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z
exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov
podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
3. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

4. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí

rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
6. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný

titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť
doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto
skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
9.Vzhľadomnazákonnúpovinnosťsúduustanovenúv§53ods.1Exekučnéhoporiadku,súdpreskúmal
návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh navykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku,
ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul,

a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke
formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným
titulom.
10. Súd konštatuje, že preskúmaním návrhu a jeho príloh bolo zistené, že oprávnený sa od povinného
domáha na základe exekučného titulu vymoženia sumy vo výške 3 929,32 Eur Z exekučného titulu

vyplýva, že žalovanému (povinnému) bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (P. Š., Z.. XX.XX.XXXX,
B. L. V. XXX, XXX XX L. V.) trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu - na jeho účet.
11. Súd v predmetnej veci na začiatok poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 3Cdo/192/2004, v zmysle ktorého „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby
bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade
sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).

Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“
12. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú
predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné;
rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie
ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna

vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený
požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu
exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný
v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane

žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vykonanie exekúcie prichádza
do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia),
a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia).
Nemožno však vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú

osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik
právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá
sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva
o prevode vlastníckeho práva k veci). Výlučne prechádza právo alebo povinnosť z exekučného titulu,
alebo sa prevádza právo či preberá povinnosť z exekučného titulu (§ 37 ods. 3 prvá veta EP). Vykonať

exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe
z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo
po vydaní exekučného titulu.
13. V súlade s vyššie uvedeným dáva súd oprávnenému do pozornosti, že v rozsahu, v akom
bolo procesnej strane (teda žalobcovi či žalovanému) priznaný nárok na náhradu trov konania (voči

druhej procesnej strane konania) je nárokom na ich náhradu tej ktorej procesnej strany, nie priamo
právneho zástupcu. Z povahy veci síce vyplýva, že v každom konkrétnom prípade skutočne ide o
odmenu (poskytovanú) advokátovi, čo v končenom dôsledku vyplýva zo samotnej formulácie vyhlášky o
odmenách advokátov (v súlade s ktorou sa trovy a ich výška priznávajú), no nárok na ich náhradu (ako
vyplýva z výrokov súdov) sa priznáva, ako súd už vyššie poukázal, procesnej strane a nie právnemu

zástupcovi - advokátovi, ktorý je v tomto smere len „miestom plnenia“, t.z. že sa plní k rukám právneho
zástupcu procesnej strany. Súd rovnako uvádza, že pohľadávka na náhradu trov konania predstavuje v
univerze pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkoprávnym vzťahom pohľadávku „sui generis“, kedy tá
nevyplýva priamo z hmotnoprávnych predpisov, no proces, spôsob rovnako ako aj dôvody ich priznaniaupravujú procesné predpisy upravujúce postup súdov a subjektov zaujatých na priebehu a výsledku
súdneho konania, pričom pre ich priznanie a teda samotný vznik takejto pohľadávky je rozhodujúce
súdne rozhodnutie. To však nič nemení na záveroch súdom prijatých v tomto uznesení, kedy má

súd nepochybne za to, že subjekt, ktorý sa v návrhu na vykonanie exekúcie označil ako oprávnený,
ním skutočne nie je. To v konečnom dôsledku vyplýva z formulácie výroku exekučného titulu, kedy
jednoduchým gramatickým výkladom možno jednoznačne a bezpochyby dospieť k záveru, že trovy
je v rozsahu uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie v tomto konaní povinný platiť („nahradiť“)
žalovaný (povinný) žalobcovi - subjektu odlišnému od subjektu označeného ako oprávnený v návrhu na

vykonanie exekúcie.
14. Súd rovnako neopomenie skutočnosť, že je vysoko neštandardný postup, kedy súd advokátovi
(ktorý v pôvodnom súdnom konaní vystupoval ako právny zástupca procesnej strany, ktorej nároku na
náhradu trov konania bolo vyhovené) ako kvalifikovanému právnemu zástupcovi a osobe znalej práva
v osobitnom siahodlhom odôvodnení súdneho rozhodnutia vysvetľuje skutočnosti a závery dlhodobo
prijímané súdnymi rozhodnutiami ako aj právnou teóriou.

15. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatoval rozpor návrhu na vykonanie exekúcie
s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53
ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.