Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201121
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820201121.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: J. Y., nar. XX.XX.XXXX a R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matka - Mgr. C. Y., rod.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., U. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Milanom Hodanom, advokát so

sídlom v D., A. Q. XX, a otec - Mgr. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XXX, právne zastúpený JUDr.
Luciou Krausovou, advokátkou so sídlom v M., Q. XXX/XX, v konaní o návrhu otca na úpravu práv a
povinností k maloletým deťom, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 4P/47/2020-226 zo dňa 7. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zveril maloleté deti J.,
nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, s definovaným právom oboch
rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Súčasne uložil matke maloletých povinnosť
prispievať na ich výživu sumou vo výške 50 eur (a každé z detí) mesačne a to vždy do každého 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti výživného návrh otca zamietol. Obdobne zamietol návrh matky na zverenie maloletých detí do

striedavej starostlivosti oboch rodičov.
2. Východiskovo súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že došlo oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu súdu o úprave rodičovských práva o
povinností k zmene a to v tom, že maloleté deti sa už rok nachádzajú u svojho otca a s matkou sa
stretávajú len počas nedele.
3. Nadväzne, nakoľko sú obe deti vo veku, kedy dokážu spôsobom zodpovedajúcim ich veku vyhodnotiť

situáciu, ktorá na nich pôsobí negatívne, okresný súd vykonal zisťovanie názoru maloletých detí. Obe
pritom zhodne uviedli, že chcú ostať a byť zverení do starostlivosti otca. Matku majú rady, ale nevyhovuje
im agresívny spôsob výchovy, ktorý obaja popísali ako strašný. Obaja sa cítia u otca dobre, popisujú ho
ako milého a dobrého, ktorý im venuje svoj voľný čas. S matkou prejavili vôľu stretávať sa, ale len za
predpokladu, že sa rozhodnú sami. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z rozhovoru s kolíznym opatrovníkom.
4. Súd prvej inštancie na základe opísaného dospel k záveru, že stabilitu predstavuje pre deti rodinné

prostredie otca, do ktorého preto deti zveril. Obaja vzťah s mamou a jej partnerom nepopisovali ako
vzťah, ktorý by pre nich znamenal bezpečie. Berúc do úvahy najmä záujem maloletých detí, mal za to,
že striedavá starostlivosť nie je vhodná forma a nebola by im na prospech.
5. Pri určovaní výšky výživného okresný súd vychádzal z toho, že matka je poberateľkou rodičovského
príspevku a prídavkov, preto ako adekvátnu čiastku ustálil 50 eur mesačne na každé z detí.
6. Pokiaľ ide o úpravu styku s matkou, súd prvej inštancie uviedol, že striktná súdna úprava by nebola

na prospech maloletých detí. Obe deti sa vyjadrili, že sa s matkou chcú stretávať, ale len na základe
vlastného rozhodnutia. V prípade, ak by súd upravil styk, zrejme by to nemalo absolútne žiadny význama skôr by to viedlo k zhoršeniu vzťahov a k prehĺbeniu nevraživosti detí vo vzťahu k matke. Pripustil, že
možno postupom času deti zmenia svoj postoj a nájdu si s matkou spoločnú cestu, avšak za daných
okolností by direktívne rozhodnutie súdu pôsobilo kontraproduktívne.

7.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštancietak,žežiadenzúčastníkovnemánároknaichnáhradu.

8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
9. Odvolateľka nesúhlasila so zverením detí do osobnej starostlivosti otca. Zdôraznila, že ona, ani jej

partner ich výchovu nijakým spôsobom neohrozujú. Zopakovala, že tvrdenia otca o pretrvávajúcich
prejavoch násilia, či už verbálneho alebo fyzického charakteru, nie sú pravdivé. Naliehanie maloletých
natrvalo zostať s otcom nemá opodstatnenie. Pri rozhovoroch s deťmi dospela k záveru, že sú
otcom manipulované, aby povedali to, čo im otec prikázal. Jej záujmom je vychovať zo svojich detí
rozumných, dobrých, poctivých, pracovitých, svedomitých, čestných, samostatných ľudí v zdravom
rodinnom prostredí, aby mali živý príklad ako fungovať v láskyplnom partnerskom vzťahu. Pokiaľ sa detí

pýtala, či k nej nerady chodia v nedeľu, povedali jej, že to nie je pravda, že s tým nemajú žiadny problém.
U otca totiž nemajú priestory na učenie a súkromie a k matke sa naopak tešia, lebo u nej má každý svoju
vlastnú izbu. R. sa vždy teší na vlastnú posteľ, keď k nej príde, pretože u otca spí v manželskej posteli
spolu so starým otcom, ktorý je v pokročilom veku a trpí inkontinenciou, čo spôsobuje značný zápach.
Tvrdenie, že ich nikdy nepochválila, je klamstvo. Po príchode zo školy sa každodenne zaujíma, aký bol

priebeh školského vyučovania. Za dobré známky deti pochváli, prípadne dostanú aj malú odmenu. Keď
prinesú zlú známku, zisťuje príčinu a okamžite ich doučuje, aby si ju opravili. Tvrdenie, že pri učení s
deťmi len kričí a bije ich, sa nezakladá na pravde. Pri písaní domácich úloh a učení sa zdržiava pri nich.
Snaží sa ich viesť k samostatnosti, pokiaľ si však nevedia poradiť s domácimi úlohami, vždy im pomôže a
vysvetlí postupy na ich vypracovanie. Nikdy sa nestalo, že by pri písaní domácich úloh dostali bitku a mali

po tele modriny a už vôbec nie tak, ako to uvádza ich otec, že ich škrtila. Modriny na krku nepochádzajú
od nej, ale od ich vzájomných hier, pri ktorých sa niekedy pohádajú a nechtiac si aj mierne ublížia.
10. Vyučujúci matke potvrdili, že je evidentný rozdiel v príprave na vyučovanie v čase, keď sa deti
pripravujú s ňou, v porovnaní s prípravou pri otcovi. Pokiaľ sú deti pri nej, sú dobre pripravené na
vyučovanie, majú urobené domáce úlohy a ovládajú nové učivo. Tvrdenie, že deti neraňajkujú a

nevečerajú, je taktiež veľké klamstvo. Majú každý deň raňajky, desiatu, obed, olovrant, večeru. Pri
príprave jedla sa ich snaží viesť k samostatnosti tak, aby si dokázali niečo jednoduché pripraviť aj sami,
pričom na nich dohliada. Maloleté deti nenecháva v starostlivosti partnera a keďže je na materskej
dovolenke, je neustále v ich prítomnosti. Partner sa vo všeobecnosti vulgárne nevyjadruje tak, ako to
tvrdí otec detí. Jej partner si s deťmi rozumie a deti ho majú rady. Vedie ich k športu, hrajú sa spolu

spoločenské hry, vyrába s nimi rôzne výrobky, vedie ich k zručnosti. Otec detí sa svojimi tvrdeniami snaží
narušiťtentoichvzťah.Detiznejnikdynemajústrach.Ichpríchodknejjevždypokojnýabezproblémový.
Počas pobytu u nej deti veľakrát povedali, že prežili svoj najlepší deň. V žiadnom prípade nemôže byť
z jej strany ani len zmienka o ohrození života a zdravia jej detí. Ich priaznivý vývoj je ohrozený práve
pobytom u otca, ktorý má nesprávny prístup k ich výchove. U otca nemajú adekvátne prostredie pre

zdravý fyzický a duševný vývin, všetci bývajú v byte spolu so starými rodičmi a aj keď otec robí všetko
pre to, aby si ich čo najviac pripútal k sebe, deti ho nerešpektujú. Pokiaľ maloletí uviedli pred súdom,
že chcú bývať u otca a s ňou ako s matkou sa chcú stretávať len keď budú chcieť, pričom otec je voči
nim dobrý a ona je nervózna a prísna, tak, samozrejme, že im takýto stav vyhovuje, lebo otec napriek
snahe byť synom v tomto náročnom období viac kamarátom ako otcom, nemá u nich žiadnu autoritu,

nehovoriac o spôsobe výchovy, ktorú často suplujú jeho rodičia.
11. Odvolateľka uzavrela, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s jej námietkami a dôvodmi,
na ktoré poukazovala ako v písomnom vyjadrení k návrhu, tak aj na hlavnom pojednávaní. Súdu
vytýkala, že nebral do úvahy písomné hodnotenia a vyjadrenia na jej osobu, ktoré boli súdu predložené
zamestnávateľom, detskou lekárkou a v neposlednom rade aj osobami, ktoré ju dobre poznajú.

12. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s vydaným rozsudkom
súhlasí. Žiadal ho v celom rozsahu potvrdiť.

13. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky otec uviedol, že matka uznáva a akceptuje

výhradne svoj spôsob výchovy a tento si idealizuje (neustále sa prezentuje ako najvnímavejšia,
najstarostlivejšia, najdôslednejšia). Nie je schopná prijať akúkoľvek kritiku, ani konštruktívnu, nevníma
žiadne podnety týkajúce sa výchovy maloletých, ani zo strany nezávislých pozorovateľov (kolízny
opatrovník, súd), najmä nie zo strany maloletých. Aktuálne sa maloletí u matky môžu cítiť dobre právepreto, že najexponovanejšiu aktivitu (príprava na školské vyučovanie) s nimi už nevykonáva matka, a
teda nie sú vystavovaní stresu, ktorý zažívali v čase podania návrhu na úpravu zverenia maloletých do
osobnej starostlivosti otca. Matka s nimi absolvuje len príjemné aktivity, v ktorých zrejme ani ona sama

nie je v strese, ak maloletí nedosahujú ňou požadované výsledky a túto okolnosť vnímajú aj maloletí.
Preto chcú s matkou tráviť čas len počas víkendov, sviatkov a prázdnin, kedy je minimalizovaná šanca
týchto stresových situácií.
14. Matka síce uvádza, že svojou výchovou vedie maloletých ku kresťanským hodnotám a úcte k
ľuďom, pritom však akýkoľvek jej prejav voči otcovi maloletých a jeho rodine je všeobecne negatívny

až hraničí s ohováraním (starý otec maloletých trpí inkontinenciou a pod.). Napriek tejto zjavnej snahe
matky očierňovať otca, maloletí preferujú jeho výchovu a cítia sa u neho dobre.
15. Matka neustále apeluje na nedostatočnú výchovu otca, pritom známky maloletých sú zlepšené
(a to sa s nimi matka už viac ako rok do školy nepripravuje), podľa vyjadrenia maloletých, otec
im venuje svoj voľný čas a zo strany kolízneho opatrovníka (a v konečnom dôsledku ani zo strany
súdu) nebolo zistené, že maloletí v starostlivosti otca akokoľvek strádajú. Preto sa vyjadrenia matky o

nedostatočnej starostlivosti otca javia ako účelové, najmä však nepravdivé. Otec vo svojich prednesoch,
okrem iného, tlmočí okolnosti, s ktorými sa mu maloletí ohľadne času stráveného s matkou zveria a
je pochopiteľné, že matke nevyhovuje, ak maloletí „vynášajú“ tieto zistenia otcovi a jeho rodine. Ich
popieranie matkou z nich však nerobí nepravdu a je potrebné zdôrazniť, že ak maloletí aj s odstupom
času (viac ako rok, odkedy bývajú s otcom) popisujú správanie matky ako agresívne, nevyhovujúce,

dokonca „strašné“, možno dôvodne predpokladať, že nejde o prevzaté hodnotenia otca, ale tlmočenie
maloletými prežitých skúseností. V neposlednom rade matka poukazuje na to, že súd nebral do úvahy
ňou predložené hodnotenia a vyjadrenia na jej osobu. V súvislosti s týmito je potrebné uviesť, že
vyhlásenia priateľov a blízkych osôb matky o jej osobe nemožno považovať za objektívne. Vyjadrenie
detskej lekárky je všeobecné, zrejme by to isté potvrdenie na požiadanie vydala aj otcovi. Vyjadrenie

bývalého zamestnávateľa matky svedčí o tom, že mohla byť dobrým zamestnancom, avšak o výchove
vlastných detí v domácom prostredí nevypovedá nijako.
16. V danom prípade je z výpovedí maloletých zrejmé, že títo preferujú osobnú starostlivosť otca,
nakoľko práve v jeho starostlivosti sa napĺňajú predpoklady špecifikované v článku 8 Zákona o rodine.
Na svojom vypočutí súdom maloletí trvali sami, pravdepodobne z toho dôvodu, že chceli, aby si ich

názor vypočula nezávislá osoba a bez toho, aby boli presviedčaní o tom, že to, čo vnímajú, nie je pravda.
Maloletí sú vo svojich vyjadreniach konzistentní od momentu, kedy dochádzalo k incidentom s matkou,
ktoré boli dôvodom pre podanie návrhu v tejto veci, až po súčasnosť, kedy už viac ako rok žijú v novom
usporiadaní a toto im zjavne vyhovuje, nakoľko prosperujú po všetkých stránkach. Na strane otca neboli
zistené žiadne pochybenia, ani nedostatky vo výchove maloletých, naopak, matka bola aj v minulosti

usmerňovaná a upozorňovaná kolíznym opatrovníkom na nevhodnosť správania k maloletým a riziká
s tým spojené, pričom z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní zo dňa 10.03.2022 vyplýva,
že matka si tieto nevzala k srdcu.

17. V písomnom stanovisku k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a vyjadreniu otca matka uviedla, že sa

v celom rozsahu pridržiava odvolania.
18. Jej prvoradým záujmom ako matky je urobiť všetko preto, aby v rámci ich výchovy nič nezanedbala.
Tvrdenie otca, že maloletí sa u nej môžu cítiť dobre preto, lebo prípravu na školské vyučovanie už
nevykonáva, a teda nie sú vystavení stresu, nie je pravdou. V prvom rade sa totiž zaujíma o ich výsledky
a správanie sa v škole. Za dobré výsledky ich pochváli a v prípade, že prinesú horšie známky, doučuje

ich, aby si ich opravili. V rámci možnosti sa snaží prechádzať s nimi učivo, ktoré už prebrali, ako aj úlohy,
ktoré dostali, teda učia sa, aj keď sú pri matke. V ďalšej časti odkázala na svoju skoršiu argumentáciu.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal
subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP), v zákonom

stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovení § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v
spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v
spojení s § 391 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP.

20. Úvodom odvolací súd považuje za potrebné poukázať, že vo výrokovej časti napadnutého rozsudku
absentujú:-označenie pôvodného rozsudku o rodičovských právach a povinnostiach (osobná starostlivosť, výživné,
styk), k zmene úpravy ktorého novým/napadnutým rozhodnutím došlo (dôsledkom takéhoto opomenutia
je totiž nežiaduca formálna existencia dvoch, vzájomne si odporujúcich exekučných titulov),

-výrokoúpravestyku(styksmatkousúdfaktickyvylúčil,čotaktiežpredstavujerozhodnutie,vočiktorému
má/musí byť daná možnosť využitia opravného prostriedku dotknutým rodičom/účastníkom konania).

21. Nad rámec opísaných procesných súvislostí krajský súd v súvislosti s vecným (hmotnoprávnym)
posúdením predloženého rozhodnutia pripomína, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces,

resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu (bližšie napr. IV. ÚS 115/03). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia teda
musí poskytovať dostatočný podklad pre vyhodnotenie jeho správnosti účastníkmi konania (z hľadiska
objektívnej možnosti namietať nesprávnosť záverov súdu).

22. Z takto vymedzeného hľadiska je potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie (v rozsahu jednej vety - bod 34 napadnutého rozsudku) týkajúce sa určenia výšky vyživovacej
povinnosti matky absolútne prehliada nevyhnutnosť vyhodnotenia zásadných okolností súdenej veci,
akými sú (predovšetkým) pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti na strane matky v priebehu konania
(štandardne akceptované súdmi ako relevantná zmena pomerov s dopadom na výšku vyživovacej

povinnosti) a vôbec všetky zásadné zmeny u matky, keďže v návrhu otec uvádza, že matka sa
zamestnala (matka zamestnanie na dobu určitú potvrdila - č.l. 18 spisu), avšak v priebehu konania
bola postupne na materskej a rodičovskej dovolenke (č.l. 90,157 spisu). Vo vzťahu (minimálne) k týmto
kvalifikovaným okolnostiam (zmenám pomerov) je potrebné doplniť skutkové zistenia, vyhodnotiť ich
a v závislosti na výsledku prípadne diferencovať výšku vyživovacej povinnosti osobitne pre jednotlivé

obdobia (časové úseky).
23. Pokiaľ ide o odôvodnenie zásadnej zmeny výchovného prostredia detí (zverenie otcovi nahrádzajúce
doterajšiu striedavú starostlivosť), odvolací súd už v rámci neodkladného opatrenia (č.l. 149 spisu)
avizoval potrebu dôsledného dokazovania za účelom jednoznačného ustálenia/zistenia, či je postoj detí
daný vplyvom/manipuláciou zo strany otca alebo skutočne neprimeraným prístupom matky. Súd prvej

inštancie však na takéto dokazovanie rezignoval. Vykonal síce výsluch maloletých detí, jeho obsah
(prepis ani zvuková záznam) však (ani len) nie je obsahom elektronického súdneho spisu, preto sa s
ním odvolací súd nemohol oboznámiť a vykonať tak plnohodnotný odvolací prieskum. Uvedené (výsluch
maloletých) síce zohľadňuje právo detí na prejavenie/rešpektovanie názoru primerane ich veku, nie je
však samo osebe spôsobilé náležite zodpovedať základnú/určujúcu otázku, ako ju vymedzil krajský súd

(viď prvá veta tohto bodu). Inými slovami, okresný súd sa úplne vyhol vyriešeniu elementárnej/primárnej
otázky, a to či je za odmietavým postojom detí k výchovnému prostrediu matky (ktorá prezentuje, že
deti vedie k samostatnosti a zodpovednosti, čo bez ďalšieho nie je nevhodné, naopak až žiaduce)
„len“ benevolentnejší prístup otca k výchove (včítane manipulatívneho konania z jeho strany) a teda
pragmatický „názor“ detí (sledujúci výhody ako počítač, nenastavenie pevných hraníc, povinností), alebo

neprimerané psychické a fyzické násilie zo strany matky. Ak ale okresný súd takto definované nežiadúce
javy u matky nezistí, nie je žiadny dôvod pre úplné zamedzenie styku matky s deťmi (resp. otáznou
je i okresným súdom zvolená zmena výchovného prostredia) tak, ako to fakticky okresný súd učinil.
Javí satiežpravdepodobným,žeprekvalifikovanézodpovedaniepredmetnýchotázokbudenevyhnutné
pristúpiť k znaleckému dokazovaniu.

24. Opísané nedôslednosti vo svojom súhrne mimo rámca akejkoľvek pochybnosti predstavujú
porušenie práva na spravodlivý proces, a sú takého rozsahu, že ich odstránenie presahuje zmysel
odvolacieho (prieskumného) konania. Na základe toho krajský súd pristúpil k zrušeniu napadnutého
rozsudku, pričom v ďalšom postupe okresný súd odstráni všetky označené procesné nedôslednosti

(vrátane relevantnej možnosti odvolacieho súdu oboznámiť sa s obsahom výsluch detí, či už pripojením
záznamu, alebo zopakovaním výsluchu, prípadne prostredníctvom kolízneho opatrovníka), náležite
doplní dokazovanie a predostrie preskúmateľné úvahy vo vzťahu k prijatým záverom.

25. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.