Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620010283
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7620010283.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 17. septembra 2020, v trestnej veci proti obžalovanému T. V., pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.a), písm. b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.7.2020 sp.zn. 2T/49/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného T. V..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.7.2020 sp.zn. 2T/49/2020 bol obžalovaný T.
V. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.a), písm. b)
Tr.zák.spoukazomna§138písm.a)Tr.zák.a§139ods.1písm.c)Tr.zák.,natomskutkovomzáklade,že

dňa 8. januára 2020 v čase okolo 21.00 hod. v U. L. B. Š. D. Č. X v G. J. jeho sestry G. Z. pod vplyvom
alkoholu vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím a zakopaním pod slivku svojej sestre G. Z., pričom s
nožom v ruke sa približoval k poškodenej a preto sa T. X. postavil pred T. V. a odhodil ho na posteľ, aby
zabránil fyzickému útoku na poškodenú, čím takto vyvolal u svojej sestry G. Z. dôvodnú obavu, že svoje
vyhrážky i uskutoční, nakoľko jeho agresivita najmä pod vplyvom alkoholu sa opakuje a stupňuje.

Za to bol obžalovanému T. V. podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák.
uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák. súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok obžalovaný zahlásil odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol.

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný T. V. uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, v zmysle
ktorého sa nebezpečného vyhrážania dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví
alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, závažnejším spôsobom
konaniaanachránenejosobe.Súdmalzvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žesadopustilskutku

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku.Výpoveď svedka T. X. považuje obžalovaný T. V. za nedôveryhodnú, a to vzhľadom na osobu svedka.
Navyše má podozrenie, že tento svedok bol pod vplyvom alkoholu, čo robí jeho výpoveď nepoužiteľnou.

Výpoveď svedka T. W. je sprostredkovaná, uvádza veci, ktoré sa dopočul, uviedol, že počul, že sa hádali,
ale nebol pri tom, nevidel ich popíjať, „nevie, ani to, či sa obžalovaný poškodenej vyhrážal“, „po ich
príchode sa dozvedel, že obžalovaný mal vytiahnuť nôž“, „asi spomínala, že mal zobrať nôž“, atď. Ide
o nepriamy dôkaz, ktorý okrem konfliktu nič nepreukazuje. Obžalovaný T. V. poukázal aj na skutočnosť,
že svedok uviedol, že tam hralo rádio a on preto nepočul.

Taktiež obžalovaný T. V. nesúhlasí s odôvodnením súdu ohľadom záverov znaleckého posudku
kriminalistického ústavu. Zastáva názor, že pokiaľ by bolo tvrdenie poškodenej pravdivé, na noži by sa
nachádzali upotrebiteľné otlačky - daktyloskopiské stopy. Na to, aby bolo možné sa niekomu vyhrážať
s nožom v ruke je potrebné ho v ruke uchopiť, čím na predmete vzniknú daktyloskopické odtlačky. Aj
tento dôkaz svedčí v prospech obžalovaného.

Za jednoznačný dôkaz, ktorý usvedčuje obžalovaného T. V. zo spáchania skutku, ktorý mu je obžalobou
kladený za vinu, označil okresný súd výpoveď T. X.. Z vyššie uvedeného dôvodu obžalovaný považuje
jeho výpoveď za nedôveryhodnú, a preto z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne vyvodiť
záver, že obžalovaný T. V. spáchal skutok uvedený v obžalobe.

Na základe uvedeného je zrejmé, že v prípade obžalovaného T. V. nedošlo k naplneniu subjektívnej
a objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a), písm. b) Tr. zák.

Vina obžalovaného nebola riadne preukázaná, teda nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že
spáchal skutok a z tohto dôvodu musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho v zmysle
zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Na základe uvedeného obžalovaný T. V. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp.zn. 2T/49/2020 zo dňa 29.7.2020 zrušil a vo veci sám rozhodol a zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa alebo vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného T. V. nie je
dôvodné.

V tejto súvislosti krajský súd reagujúc na námietky obžalovaného vo vzťahu k výpovediam svedkov T. X.
H. T. W., ktorých usvedčujúce svedectvo obžalovaný v konkrétnostiach spochybňuje, je potrebné uviesť

nasledovné:

Vo výsledkoch vykonaného dokazovania krajský súd nezistil také závažné nedostatky, ktoré by zakladali
rozumnú pochybnosť o tom, že sa skutky stali a že ich spáchal obžalovaný T. V.. Rozumná pochybnosť je
taká, ktorá vychádza z toho, že došlo k zásadným medzerám v dokazovaní alebo k prerušeniu logických

sledov jednotlivých konaní. Pokiaľ by takáto dôkazná situácia v predmetnej trestnej veci nastala, krajský
súd by bol povinný obžalovaného v celom rozsahu oslobodiť spod obžaloby prokurátora, čo v tomto
prípade nenastalo.

Z najnovšej súdnej praxe vyplýva, že aj výpoveď jediného svedka, ktorá môže byť aj vnútorne rozporná

môže byť hodnoverná v jej jednotlivých častiach, ak tieto časti jeho výpovede sú konfrontované so
zreteľom na všetky okolnosti s dôkazmi, ktoré preukazujú, vysvetľujú dokazovanú skutočnosť (jedná
sa nielen o priame, ale aj nepriame dôkazy). Svedkovia si môžu niektoré nepodstatné okolnosti
nepamätať, resp. ich môžu aj inak interpretovať, najmä ak medzi jednotlivými výpoveďami svedka je
navzájom časový odstup. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že aj keď svedok T. X. na hlavnom

pojednávaní vypovedal sčasti rozporne so svojou výpoveďou z prípravného konania, tento rozpor
zrozumiteľne a logicky vysvetlil.Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že nie je v rozpore so zásadou logiky, ak súd uverí len jednej
výpovedi svedka, avšak tento svoj postup musí aj rozumne t.j. bez rozumnej pochybnosti dôkladne
vysvetliť. Na druhej strane tieto výpovede svedkov musia byť vykonané procesne správnym spôsobom,

pri rešpektovaní príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorý sa na ten-ktorý postup súdu vzťahujú,
pričom takýto správny procesný postup bol v konaní pred okresným súdom zachovaný.

V nadväznosti na správne zistený skutkový stav aj krajský súd konštatuje, že obžalovaný T. V. svojím
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., a to po objektívnej a subjektívnej stránke.

Odvolací súd teda rezultuje, že dokazovanie bolo súdom prvého stupňa vykonané zákonne a v rozsahu
dostatočnomprenáležitéobjasnenieskutkovéhostavuveci,ktorýplnepostačujeprevydaniezákonného
a spravodlivého meritórneho rozhodnutia.

K námietkam obžalovaného uvedených v písomných dôvodoch odvolania krajský súd dodáva
nasledovné.

Obžalovaný T. V. preceňuje niektoré rozpory vo výpovediach svedkov T. X. H. T. W.. Krajský súd rovnako
ako okresný súd tieto výpovede dôkladne preskúmal a prípadné rozpory v nich nie sú takého charakteru,

ktoré by viedli k rozumným pochybnostiam, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku a že ho spáchal obžalovaný T. V..

Navyše ich výpovede sú v súlade s oboznámeným listinným dôkazom, a to so záznamom volania na
tiesňovú linku, z ktorého vyplynulo, že poškodená G. Z. oznámila, že opitý brat T. V. ju napadol nožíkom,

roztrhol na sebe košeľu a kričí na ňu. Ani krajský súd nemá pochybnosť o tom, že obžalovaný vedel, že
svojimi vyhrážkami zabitím poškodenej, počas ktorých mal v rukách nôž, mohol u nej vzbudiť dôvodnú
obavu, že tieto vyhrážky uskutoční.

Rovnako nepochybil okresný súd, keď vo výroku o treste uložil obžalovanému T. V. nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, nakoľko obžalovaný bol doposiaľ 12 - krát súdne trestaný, a
to aj k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Obžalovanému T. V. podľa § 360 ods.2 Tr.zák. hrozilo
uloženie trestu odňatia slobody 6 mesiacov až na 3 roky. Pri posúdení poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností bolo zistené, že pri prevahe existencie jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.m/ Tr.zák.
je zvýšená trestná sadzba o jednu tretinu v súlade s ustanovením § 38 ods.4 Tr.zák., t.j. 16 mesiacov až

3 roky. Trest uložený v tejto výmere, t.j. pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá mu
bola zvýšená o jednu tretinu, je aj podľa názoru krajského súdu dostatočný na dosiahnutie účelu trestu
v zmysle § 34 ods.1 Tr.zák. tak formou individuálnej prevýchovy, ako aj generálnej prevencie.

Zaradenie obžalovaného T. V. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia je rovnako v súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.b/ Tr.zák., nakoľko obžalovaný
T. V.Č. bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Krajský súd, keďže nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí okresného súdu, odvolanie obžalovaného
T. V. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.