Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120011597
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3120011597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému T. K., nar. XX.XX.XXXX
v N., trvale bytom J. nad P., S. I XX/XX, trestne stíhanému pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek
1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 22. februára 2023 prejednal odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T/128/2020 zo dňa 6. októbra 2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom
treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj vo výroku o uložení primeraného obmedzenia.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný T. K.

o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno h) a § 41 ods. 1
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 za podmienok podľa § 49 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona sa
obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 18 (osemnásť)
mesiacov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v tejto skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j/ Trestného zákona sa obžalovanému prikazuje zúčastniť sa v skúšobnej
dobe na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.10.2021, sp. zn. 8T/128/2020 bol obžalovaný T. K.

uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že dňa 18.07.2020 v čase o 22:57 hod. v bare C. nachádzajúcom sa na B. T. U. č.
XXXX/X v J. nad P., fyzicky napadol P. I., ktorého vo vnútornej časti baru zovretou päsťou udrel niekoľko
krát do oblasti tváre, následne fyzicky napadol poškodeného T. G., ktorý sa snažil slovne obžalovaného
upokojiť, pričom tohto taktiež niekoľko krát udrel zovretou päsťou do oblasti tváre, po čom sa poškodený
presunul na terasu baru, ktorá tvorí jeho súčasť, pričom obžalovaný v tom čase zhodil ešte vo vnútri

baru P. I. na zem, kde ho niekoľko krát kopol nohou do viacerých častí tela a po tomto vybehol na
terasu baru aj on, kde bez predchádzajúcej príčiny hodil poškodenému T. G. do oblasti tváre stoličku,
čím svojím konaním spôsobil poškodenému T. G. fraktúru ľavej podočnice, s nutnosťou operácie a sdobou obmedzenia na jeho bežnom spôsobe života v trvaní 7 dní závažne, dobou práceneschopnosti
v trvaní 19 dní a dobou liečenia v trvaní 4 týždne.

Za to bol odsúdený podľa § 364 odsek 1, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8, § 36 písmeno l), písmeno n), §
37 písmeno h) a § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
mu okresný súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 5 (päť) rokov
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v tejto skúšobnej dobe. Zároveň podľa

§ 51 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona okresný súd
uložil obžalovanému obmedzenie, spočívajúce v zákaze vstupu do zariadení určených na konzumáciu
alkoholických nápojov s výnimkou vstupu do takýchto zariadení za účelom konzumácie jedál.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu obžalovaný
prostredníctvom svojej obhajkyne v zákonnej lehote písomne podal odvolanie, smerujúce proti výrokom

o uloženom treste. V úvode odôvodnenia odvolania obhajoba poukázala na obsah výrokovej časti
napadnutého rozsudku a podstatný obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k uloženému
trestu. Ďalej obhajkyňa uviedla nasledovné:

„Napadnutý rozsudok vo výroku o treste považuje obžalovaný za nesprávny a uložený trest za

neprimerane prísny, keďže sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 3,
ods. 4 Trestného zákona.
§ 34 ods. 1 Trestného zákona „Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou."
§ 34 ods. 3 Trestného zákona „Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.“

§ 34 ods. 4 Trestného zákona „Pri určovaný druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.“
Obžalovaný vo svojej výpovedi vypovedal aj o motíve svojho konania, ktoré úprimne oľutoval. Ľútosť a
ospravedlnenie vyslovil obžalovaný aj na hlavnom pojednávaní v prítomnosti poškodeného. Obžalovaný

vypovedal, že v predmetný večer, v čase spáchania skutku, sedel v bare C. a všetko bolo v poriadku až
kým k nemu po nejakom čase nepristúpila, pre neho neznáma osoba, ktorá ho začala chytať za hlavu.
Obžalovaný svoje konanie úprimne oľutoval a stále ľutuje, nechcel nikomu privodiť žiadne zranenia. Na
hlavnom pojednávaní odznela aj výpoveď samotného poškodeného, ktorý potvrdil, že k obžalovanému
neprechováva žiadne negatívne emócie, cíti sa v poriadku, nemá žiadne následky, nežiada nahradiť

žiadnu škodu.
Obžalovaný vo svojej výpovedi tiež uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a
maloletým synom, ktorý má aspergerov syndróm a o ktorého sa spoločne s priateľkou-matkou starajú
a podieľajú sa na jeho výchove a výžive.
Vyššie uvedené skutočnosti, samozrejme obžalovaného nevyviňujú ani neospravedlňujú zo spáchania

stíhaného skutku, to ani obhajoba netvrdí, ale máme za to, že práve tieto okolnosti neboli súdom prvého
stupňa náležite vyhodnotené v prospech obžalovaného. Obžalovaný je pripravený niesť následky svojho
konania a prijať spravodlivý trest. Avšak v otázke výšky trestu je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti
vyplývajúce z ustanovenia § 34 Trestného zákona.
Podľa názoru obhajoby sa súd prvého stupňa nedostatočne zaoberal týmito vyššie uvedenými

skutočnosťami týkajúcimi sa osoby obžalovaného, jeho pomerov, motívu, ktorý obžalovaného viedol k
spáchaniu skutku a následku, ktorý nastal.
Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť
súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného
prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové,
osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako
pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základelogického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne
i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia
by tak mala nútiť súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni

mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
V zmysle požiadavky primeranosti trestu k trestnému činu, za ktorý sa ukladá musí byť trest úmerný
škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy a ako
najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky
bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa.

Podľa názoru obžalovaného súd prvého stupňa pochybil, keď vyhlásenie obžalovaného o vine
uskutočnené na hlavnom pojednávaní, motív spáchania skutku, následok činu a pomery na strane
obžalovaného pri ukladaní výšky trestu nezohľadnil výraznejšie v prospech obžalovaného.
Obžalovaný má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené k naplneniu účelu generálnej a individuálnej
prevencie postačilo uloženie podmienečného trestu odňatia slobody kratšieho trvania než bolo
obžalovanému uložené napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa.

Obžalovaný záverom poukazuje na to, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému
napadnutým rozsudkom prihliadol na dôkaz, ktorý nebol na hlavnom pojednávaní vykonaný a to
konkrétne kamerový záznam. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, strana 4 vyplýva, že
súd prvého stupňa významne prihliadol aj ku kamerovému záznamu z miesta činu, ktorý ale nebol na
hlavnom pojednávaní ako dôkaz vykonaný.

Obžalovaný týmto prostredníctvom svojho obhajcu navrhuje Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu
odvolaciemu, aby podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok
Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.10.2021, č. k. 8T/128/2020-220, vo výroku o treste zrušil a podľa §
322 ods. 3 Trestného poriadku odsúdil obžalovaného na nezmenenom skutkovom základe na miernejší
podmienečný trest odňatia slobody za súčasného uloženia miernejšej skúšobnej doby.“

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že považuje
napadnutý rozsudok za zákonný a správny a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obhajoba

navrhla vyhovieť podanému odvolaniu.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania obžalovaného a
jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,
pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu

sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste
obžalovanému.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov

rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, sa senát odvolacieho súdu stotožnil s
dôvodnosťou argumentácie obžalovaného, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.Ako vyplýva z dôvodov podaného odvolania obžalovaného, obhajoba namietala neprimeranú prísnosť
uloženého trestu, teda existenciu chyby napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v zásade správne objasnil
skutkové okolnosti prípadu, rozhodné z hľadiska ukladania trestu, avšak nie úplne dôsledne vyhodnotil
aj okolnosti nepochybne svedčiace v prospech obžalovaného.

Pred tým, než odvolací súd pristúpi k samotnému meritu veci, považuje za potrebné uviesť, že

nepovažuje za dôvodný argument obhajoby, podľa ktorého pri ukladaní trestu nie je v tomto prípade
možné prihliadať na obsah kamerového záznamu, zabezpečeného ako dôkaz v prípravnom konaní.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu aj takýto záznam v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného
o svojej vine sa stáva podkladom pre rozhodnutie súdu ako skutočnosť, ktorá bola prebratá na hlavnom
pojednávaní v zmysle v zmysle § 278 ods. 2 Tr. por.

Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyplýva,žeokresnýsúdsprihliadnutínasprávnezistenúprevahu
poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami podľa § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zák. ukladal trest v
rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody 6 mesiacov až 26 mesiacov. Okresný
súd tak z hľadiska ustanovenia § 38 Tr. zák. (formálne hľadisko) správne vyhodnotil okolnosti svedčiace
v prospech aj v neprospech obžalovaného.

Pokiaľ ide o materiálne posúdenie skutočností, rozhodných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle
§ 34 ods. 4 Tr. zák., okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k týmto otázkam uviedol
nasledovné:

„Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, charakter spáchaných úmyselných
trestných činov je potrebné upriamiť pozornosť na vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti, teda
najmä plné doznanie sa obžalovaného k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti, pričom tento postoj
obžalovaného k svojej spáchanej trestnej činnosti je dôležitým faktorom smerujúcim obžalovaného k
jeho náprave. Zároveň však súd významne prihliadol aj k závažnému a násilnému charakteru spáchanej

trestnej činnosti obžalovaným, ktorý bezohľadne využil svoje skúsenosti s bojovým umením a nielen,
že spôsobil ujmu na zdraví poškodeného, ale aj vedome ohrozil zdravie viacerých osôb, ktoré sa
nachádzali v predmetnom bare. O bezprostrednom ohrození týchto osôb svedčí kamerový záznam z
miesta činu. Z vyššie uvedeného rozhodnutia OÚ TN vyplynulo, že obžalovaný spáchal obdobný čin
ako v predmetnej trestnej veci len šesť mesiacov pred spáchaním predmetného skutku, z čoho vyplýva

tendencia obžalovaného páchať obdobné násilné protispoločenské konanie. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v
danom prípade naplnený uložením úhrnného trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej
sadzby v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov spolu s
probačným dohľadom a zároveň v súvislosti s posilnením výchovného a preventívneho účinku tohto

podmienečného trestu, súd uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze vstupu do zariadení
určených na konzumáciu alkoholických nápojov s výnimkou vstupu do takýchto zariadení za účelom
konzumácie jedál. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov
obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek
1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-

preventívneho účinku, je dostatočným trestom.“

Ako vyplýva z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd pri ukladaní trestu
dospelkzáveru,žeobžalovanémujenutnéuložiťskúšobnúdobupodmienečnéhoodkladuvýkonutrestu
odňatia slobody v zákonom (§ 51 ods. 2 Tr. zák.) ustanovenej maximálnej dobe 5 rokov. Významne (v

neprospech obžalovaného) pri tom prihliadol na závažný a násilný charakter spáchanej trestnej činnosti
obžalovaným, ktorý bezohľadne využil svoje skúsenosti s bojovým umením a vedome ohrozil zdravie
viacerých osôb, ktoré sa nachádzali v bare, čo vyvodil z obsahu kamerového záznamu, zachytávajúceho
časť činu vo vnútri baru. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho
súdu vyplýva, že okresný súd pri materiálnom posudzovaní závažnosti činu z hľadiska kritérií § 34 ods.

4 Tr. zák. prihliadal len na okolnosti, svedčiace v neprospech obžalovaného, avšak nevzal do úvahy aj
okolnosti, svedčiace v prospech obžalovaného.Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nedôvodne neprihliadol na to, čo bolo v danom prípade
úplne prvotnou príčinou vzniku konfliktu. Z obsahu kamerového záznamu vyplýva, že obžalovaný
udrel poškodeného I. po tom, čo tento poškodený bezdôvodne zasiahol do osobnostných práv

obžalovaného tým, že položil svoju ruku na hlavu obžalovaného. Z hľadiska práva na ochranu osobnosti
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka tak tento poškodený zjavne neoprávnene porušil právo
obžalovaného na ochranu svojej osobnosti pred neoprávnenými zásahmi. Z uvedeného vyplýva, že
incident nebol vyprovokovaný obžalovaným, čo však neospravedlňuje celkom zjavne neprimeraný
spôsob a intenzitu reakcie obžalovaného na neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv. Táto

okolnosť prípadu podľa názoru odvolacieho súdu nemôže zostať nezohľadnená pri posudzovaní
závažnosti činu pre úvahy o druhu a výmere trestu.

Kamerový záznam dáva obraz aj o tom, čo predchádzalo úderu obžalovaného do tváre poškodeného
G.. Podľa kamerového záznamu po prvotných dvoch úderoch obžalovaného do tváre poškodeného I.
fyzické napádanie tohto poškodeného zo strany obžalovaného nepochybne prestalo. Zo záznamu je

ďalej vidieť, že následne začala ústna komunikácia medzi poškodeným G. a obžalovaným, počas ktorej
komunikácie obžalovaný udrel otvorenou dlaňou poškodeného G. do ramena ľavej ruky. Na toto udretie
zo strany obžalovaného tento poškodený ihneď prudko zaútočil päsťou smerom na tvár obžalovaného,
ktorý útok obžalovaný vykryl a následne zaútočil na tvár poškodeného, ako sa to uvádza v skutkovej vete
obžaloby. Z obsahu uvedeného teda vyplýva, že v prípade poškodeného G. obžalovaný po ukľudnení

predchádzajúceho incidentu neoprávnene zasiahol do osobnostných práv tohto poškodeného, na čo
tento poškodený bezprostredne reagoval prudkým útokom päsťou na tvár obžalovaného.

Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že nielen konanie samotného obžalovaného bolo
príčinou spáchania trestnej činnosti, ale na tom, že došlo k žalovanému činu majú nie nevýznamný

podiel aj poškodení. Táto skutočnosť znamená, že závažnosť samotnej trestnej činnosti obžalovaného v
prejednávanomprípadesanevymykáokolnostiam,zákonodarcombežnepredpokladanýmvskutkových
podstatách trestných činov, zo spáchania ktorých bol obžalovaný uznaný vinným. Závažnosť činu
obžalovaného zvyšuje zistenie sklonov obžalovaného reagovať neprimeraným spôsobom v konfliktných
situáciách, ktoré zvýšenie závažnosti však aj s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti prípadu a

zistené poľahčujúce okolnosti neodôvodňuje v danom prípade nevyhnutnosť aplikácie maximálnej dĺžky
skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody podľa § 51 ods. 2 Tr. zák.

Podľa názoru odvolacieho súdu uloženie zákazu vstupu do zariadení určených na konzumáciu
alkoholických nápojov z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. nemá

oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Z okresným súdom správne zisteného skutkového stavu
vyplýva, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti nie v dôsledku požívania alkoholických nápojov v
zariadeniach určených na ich konzumáciu, ale preto, že má sklony neprimeraným spôsobom reagovať
na konfliktné situácie (v danom prípade neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv bez toho,
aby svojim konaním zadal akúkoľvek príčinu k takémuto neoprávnenému zásahu). Preto podľa názoru

odvolacieho súdu v rámci ukladania trestu je nutné zamerať pôsobenie trestu na túto osobnostnú stránku
obžalovaného,čouobžalovanéhonemôžespĺňaťokresnýmsúdomuloženýzákazvstupuobžalovaného
do zariadení určených na konzumáciu alkoholických nápojov po dobu podmienečného odkladu výkonu
trestu, teda po dobu 5 rokov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nutné zrušiť vo výrokoch
otresteprechybuvzmysle§321ods.1písm.e)Tr.zák.apodľa§322ods.3Tr.por.rozhodnúťouložení
primeraného trestu. Preto bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.