Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620010283
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7620010283.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 29. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

T. V., rod. P., nar. XX.X.XXXX v W., okres U. B. P., trvale bytom Y., okres G., toho času vo väzbe v
ÚVV a ÚVTOS Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 8. januára 2020 v čase okolo 21.00 hod. v U. L. na P. ulici číslo X v rodinnom dome jeho sestry G.
Z. pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím a zakopaním pod slivku svojej sestre
G. Z., pričom s nožom v ruke sa približoval k poškodenej a preto sa T. X. postavil pred T. V. a odhodil ho
na posteľ, aby zabránil fyzickému útoku na poškodenú, čím takto vyvolal u svojej sestry G. Z. dôvodnú
obavu, že svoje vyhrážky i uskutoční, nakoľko jeho agresivita najmä pod vplyvom alkoholu sa opakuje
a stupňuje,

č í m s p á ch a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody
v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 20.5.2020 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves na tunajší súd obžalobu na
obvineného T. V. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na §

138 písm. a) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Obžalovaný T. V. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je
nevinný. K skutku zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že dňa 8.1.2020 mal cez deň incident so
sestrou G. Z. a spolu s T. X. odišli z jej domu. Túlali sa, pili alkohol, bola zima, preto T. X. volal G. Z.,

či ich neprijme. Takto sa okolo 21.00 hod. vrátili do domu G. Z. na ul. P. č. X v U. L.. Sestra začala
incident, vyháňala ho z domu, on nenechal do seba vŕtať. Tiež sa dozvedel, že poobede podala na neho
trestné oznámenie na polícii. V izbe bol so sestrou a T. X.. On prišiel k nej s nervami, chcela od neho
peniaze a preto jej oponoval. Nadával jej do kurvoch a všelijako, ale nie zabitím, ani s nožom v ruke.
Sestra zobrala telefón a zavolala políciu. Keby nebolo X. aj by sestru zbil. Chcel ju chytiť pod krk, hodiť
na zem a dokopať ku slivke, čím ale myslel fľašu alkoholu, ktorá stála na zemi pri posteli. Bol od nej asi

pol metra, nič v rukách nemal, žiadne vyhrážky nevyslovil, lebo vie, že je to trestný čin. Zakročil T. X. a
odsotil ho do zárubne, ostal stáť opretý o zárubňu. Sestra zavolala políciu. V uvedený deň dosť vypil cez
deň, bol nervózny, nikto z nich nebol triezvy. Skončilo to tak, že prišla polícia a zobrala ho. Všetko bolo
na neho vymyslené už na polícii, policajti zobrali sestru do kancelárie a tam to na neho vykonštruovali.

Prečo bola sestra podať trestné oznámenie na neho už cez deň, nevie, nepamätá, čo sa stalo, aby jej
nadával alebo niečo urobil. Ona hocičo vymyslí a prekrúti.

Poškodená G. Z. - sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo odoprieť
vypovedať voči obžalovanému tak, ako aj v prípravnom konaní.

Svedok T. X. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 8.1.2020 bol
s T. V. u G. Z.. Najprv boli von, ale prišli k nej domov, lebo bol mráz. On jej zatelefonoval. Mali vypité. G.
im povedala, aby si išli zohriať jesť, on odskočil na WC a obžalovaný s poškodenou sa začali hádať o
peniaze. Obžalovaný dostal amok, začal jej nadávať do kurvoch, pičoch, že ju zakope pod slivku. Pritom

ako mal amok triaslo s ním, potrhal na sebe košeľu, hádali sa. G. Z. zdvihla telefón, prišla hliadka a
zobrala ho. On bol s T. V. v izbe a jeho sestra vo vedľajšej izbe. Obžalovaný dostal amok a bol od G. Z.
asi dva metre. On ho chytil za ruky a odsotil na posteľ. Obžalovaný povedal, že mu to nezabudne, ale on
už nevedel čo rozpráva, lebo mal vypité. Ešte predtým vypili asi štyri fľaše vína, potom vypili pivo a dve
vodky a keď sa vrátili k G. Z. vypili asi dva poháre vína. T. W. bol v ďalšej izbe, do konfliktu sa nezapájal

až na konci obžalovanému povedal, aby vypadol, lebo mu dá po hlave. Obžalovanému v rukách nôž
nevidel, keď ho odsotil, nôž sa objavil na gauči, kde obžalovaný spadol. G. mu povedala, aby si dal
pozor, že má v ruke nožík, aby ho neštichol. Obžalovaný so sestrou mal v ten deň ešte jeden konflikt
niekedy poobede, hádali sa a nadávali si. G. vždy od neho chcela peniaze, aj vtedy volala políciu. Dali
mu zákaz priblížiť sa k nej. Pod vplyvom alkoholu boli všetci. Obžalovaného išiel odstrčiť, lebo videl, že

je trochu agresívny, aby do nej neskočil.

Na otázku ako na neho pôsobila poškodená, uviedol, že stála v izbe, že ide volať políciu. Volala hliadku,
lebo už bol agresívny. Poškodená nepôsobila, že má strach, ale trochu strach mala.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že táto
slovná roztržka medzi G. Z. a T. V. pokračovala, pričom T. V. začal G. Z. nadávať, že je kurva, piča a že
ju zabije. G. Z. po tomto incidente vystrašená zo svojho brata, pretože ten sa správal ako nepríčetný,
ako keby mu preplo a preto hneď nato zavolal na linku 158 a oznámila čo sa stalo.

Po vysvetlení rozporov oproti výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že si spomína, bolo to
tak, ako vypovedal v prípravnom konaní. Teraz vzhľadom na odstup času si to už tak nepamätá. Renáta
Z. zo začiatku nebola vystrašená, až neskôr dostala strach.

Na ďalšie otázky svedok uviedol, že nôž, ktorý videl, bol kuchynský, žltej farby. V ten deň začali piť

slivovicu, ktorá ostala pri posteli na gauči. Bola v izbe, kde bola Renáta, v čase hádky, ale bola slivka u
nich v izbe a potom ju zobral T. W. a dal ju do izby G.. Obžalovaný nekričal, že poškodenú dokope ku
slivke ale, že ju zakope pod slivku, ale nevedel už, čo robí.Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že nikomu sa nevyhrážal zabitím. Vie, že je to trestný čin, sedí
sa za to a vyhrážkou nebolo to, že vulgárne nadával. Na tom trvá od začiatku.

Svedok T. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že v uvedený deň
sa T. V. a X. vrátili do domu poškodenej. G. ich pustila do domu, oni boli vpredu a on ležal v ďalšej izbe,
mal zavreté dvere a driemal. Počul, že sa hádali, ale nebol pri tom. Až potom sa dozvedel, že T. X. chcel
prísť, lebo im bola zima. V uvedený deň už mala poškodená s obžalovaným konflikt, vyhodila ho z domu,
ale nevie prečo. Nevidel ich popíjať, niečo ale asi pili, lebo bolo niečo kúpené. Počul krik a vie, že T.

X. mal obžalovaného zastaviť, aby nešiel do ich izby. Konkrétne slová, ktoré padli už presne nevie, ani
to, či sa obžalovaný poškodenej vyhrážal. Prišli policajti a robili poriadky. Po ich príchode sa dozvedel,
že obžalovaný mal vytiahnuť nôž. Policajtov zavolala G., ktorá prišla k nemu do izby a povedala, že
sa jej obžalovaný vyhrážal, že ide volať políciu. Asi spomínala, že mal zobrať nôž, povedala, že urobí
poriadok, že v jej dome sa jej nikto vyhrážať nebude. Bola nervózna a vystresovaná.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že
počul ako sa hádali a tiež počul ako T. V. kričal na G. Z., že je kurva, že udala vlastného brata, lebo v
ten deň teda 8.1.2020 bola podať oznámenie na neho na políciu. Taktiež počul, ako na G. Z. T. V. kričal,
že jej pysky rozbije. Krátko nato už len počul ako V. kričal na G., že je kurva a že udala vlastného brata,
čím narážal na incident z obeda daného dňa. Taktiež počul ako V. sa vyhrážal G., že jej rozbije pysky.

Okrem toho tam padli ešte aj iné nadávky a vulgarizmy, ale týmto dobre nerozumel.
Po vysvetlení rozporu svedok uviedol, že to mohlo byť tak, ako bolo prečítané, trvá na tom, čo uviedol v
prípravnom konaní. Teraz si vzhľadom na odstup času nepamätá a tiež tam hralo rádio, preto nepočul.

Ďalej svedok uviedol, že nôž nevidel. Nevie, či sa obžalovaný vyhrážal zabitím, T. X. ho od dverí zobral

preč, dvere sa zavreli, nič nepočul.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného bol prečítaný znalecký posudok č. 6/2020 znalkyne
MUDr. Miriam Kubicovej z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu,
toxikománie a gerontopsychiatria), podľa záverov ktorého bola u obžalovaného preukázaná prítomnosť

terminálneho (konečného) štádia alkoholizmu podľa Jellineka s trvalými zmenami osobnosti, tzv.
depraváciou. Jedným z kritérií tejto diagnózy je aj častá konzumácia alkoholu na úkor všetkých
morálnych a finančných strát. Bližšia frekvencia užívania alkoholu obvineným sa nedá určiť. Jednou
zo známok alkoholovej závislosti je aj tzv. craving, čo znamená silnú túžbu po konzumácii alkoholu a
pokračujúce požívanie napriek výskytu škodlivých dôsledkov vo všetkých oblastiach života. Požívanie

alkoholu obvineným má za následok agresívne správanie sa voči príbuzným. V dobe spáchania skutku
sa obvinený nachádzal v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého stupňa. Po sumarizácii aktívnej
konzumácie alkoholu obvineným s výraznou poruchou správania, nekritickosti obvineného k stupňu
závislosti a neakceptácie nutnosti abstinencie doporučila nariadiť ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou. Pri nerealizácii navrhovanej ústavnej formy liečenia sa dá predpokladať pokračovanie

v konzumácii alkoholu s jeho negatívnymi zdravotnými a sociálnymi dôsledkami.

Obžalovaný k znaleckému posudku uviedol, že celé je to somarina. Jeden človek príde a určí stupeň
alkoholizmu. Je sedem mesiacov vo väzbe, ruky sa mu netrasú.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Zo záznamov o dychových skúškach vyplynulo, že dychovým prístrojom bola u obžalovaného dňa
8.1.2020 o 21.46 hod. nameraná hodnota 0,96 mg/l alkoholu v dychu a toho istého dňa o 22.04 hod. mu
bola nameraná hodnota 0,91 mg/l alkoholu v dychu.

Podľa záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice na predloženej vecnej stope - kuchynskom noži
s rukoväťou bielo-žltej farby neboli zviditeľnené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy, preto
porovnávanie s odtlačkami obžalovaného T. V. vykonané nebolo.

Obžalovaný sa vyjadril, že nôž nedržal, preto tam nemôžu byť stopy.Podľa zápisnice o prehliadke tela obžalovaného zo dňa 9.1.2020 boli zaistené bukálne stery a
daktyloskopické odtlačky obžalovaného.

Zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa X.1.2020 potvrdzuje, že miesto činu sa
nachádza v U. L., kde dom na ul. P. č. 9 je štvrtým domom na ľavej strane. Po otvorení dverí do domu
sa vchádza do kuchyne, naľavo sú dvere vedúce do izby, kde sa nachádzala aj roztrhnutá košeľa, už v
sáčku sa nachádzal kuchynský nôž bielo žltej farby, ktorý bol zaistený. Na konci izby sa nachádza voľný
prechod do ďalšej izby, v ktorej sú dvere vedúce do ďalšej izby.

Z uznesenia vyšetrovateľa PZ zo dňa 21.4.2020 vyplynulo, že zaistený nôž s rukoväťou bielo-žltej farby
bol vrátený poškodenej G. Z..

Z prepisu volania na tiesňovú linku 158 vyplynulo, že osoba, ktorá sa predstavila ako G. Z. oznamovala,
že brat T. V., narodený XX.X.XXXX ju napadol s nožíkom, je opitý, roztrhol na sebe košeľu a povedal,

že ona na neho útočila.

Obžalovaný k prepisu uviedol, že je zrejmé, že je opitá, trepe somariny, nevie kedy sa narodil.

Zo záznamov OO PZ U. L. o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. zo

dňa 8.1.2020 vyplynulo, že ohľadne prvého incidentu obžalovaného a poškodenej, ktorý bol následne
posúdený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podal vysvetlenie aj obžalovaný T. V..

Obžalovaný uviedol, že po tom prvom incidente zobral tašku a odišiel preč.

Zo správy z miesta trvalého bydliska obžalovaného (Jelšava) vyplynulo, že nemajú o obžalovanom
bližšie informácie. Komisiou verejného poriadku prejednávaný nebol. Zo správy mesta Spišské
Podhradie vyplynulo, že obžalovaný je prihlásený k prechodnému pobytu na ulici P. č. XX, ak sa
nachádzal v meste, žil u sestry G. Z.. Nebol riešený v priestupkovom konaní.

Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach vyplynulo, že
obžalovanýsapočasväzbysprávadisciplinovaneaslušne,plníúlohyanariadenia,dodržiavarežimdňa.

Z výpisu priestupkovej lustrácie u obžalovaného vyplynulo, že dňa 8.1.2020 o 13.50 hod. sa dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb., a to voči

sestre G. Z., v jej dome. Bola mu uložená pokuta 20,-eur. Priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu
sa dopustil aj v dňoch 24.7.2018, 20.4.2018 a 5.12.2016.

Obžalovaný uviedol, že od roku 2009 doteraz nemal nič, teraz má prvé pojednávanie za somarinu.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný T. V. od roku 1990 dvanásťkrát súdne trestaný pre
úmyselnú trestnú činnosť. Opakovane vykonal nepodmienečné tresty odňatia slobody. Naposledy bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad. sp. zn.5T/71/09 zo dňa 14.9.2009 právoplatným dňa
14.9.2009 pre prečin podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu
vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Nitra sp. zn. 1T/106/08. Rozsudkom Okresného súdu Nitra

sp. zn. 1T/106/08 zo dňa 3.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 7To/23/09 zo dňa
29.4.2009 bol odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. d) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uložený trest vykonal dňa 20.6.2012.

Súd pre procesnú neúčinnosť zamietol návrh prokurátorky na prečítanie úradných záznamov z č.l. 1 a
2 napísaných členmi hliadky OO PZ Spišské Podhradie vo veci preverenia oznámenia týkajúceho sa
stíhanejtrestnejčinnosti,nakoľkotietoúradnézáznamyniesúdôkaznýmiprostriedkamipodľaTrestného
poriadku a nie je možné dokazovať skutkový stav na základe výpovedí osôb vykonaných v rámci ich

vyťaženia.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.Z výpovede obžalovaného Miroslava V. vyplynulo, že poprel spáchanie skutku tak, ako sa mu kládol za
vinu obžalobou. Potvrdil skutočnosti, že v uvedený deň a čas bol v rodinnom dome sestry Renáty Z.,

bol pod vplyvom alkoholu, mal slovný konflikt s G. Z., ktorej vulgárne nadával a povedal, že ju dokope k
slivke,čímmyslelfľašualkoholu,boltamajT.X.,ktorýmuzabránilvtom,abyfyzickynapadolpoškodenú,
k čomu by inak došlo. Poprel však, aby sa poškodenej vyhrážal zabitím a aby mal v ruke nôž. Na svoju
obranu uviedol, že vie, že vyhrážky zabitím sú trestný čin a sedí sa za to, preto jej len vulgárne nadával.

Jeho obranu súd považoval za účelovú, nakoľko bola v konaní vyvrátená viacerými priamymi aj
nepriamymi dôkazmi, ktoré vo vzájomnej súvislosti preukázali spáchanie skutku obžalovaným T. V.. Zo
spáchania skutku bol jednoznačne usvedčený výpoveďou svedka T. X., ktorý bol priamym svedkom
skutku a ktorý tak v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v rodinnom dome
poškodenej G. Z. došlo ku konfliktu medzi ňou a obžalovaným, ktorý jej v rámci hádky kričal, že ju
zabije, zakope pod slivku, čo zoči voči potvrdil aj obžalovanému, že nekričal, že ju dokope k slivke,

ale, že ju zakope pod slivku. Obžalovaný bol v amoku, bol agresívny a keď videl, že to smeruje k
fyzickému útoku na poškodenú, zakročil a obžalovaného odsotil na gauč. Aby mal obžalovaný v ruke
nôž nevidel, ale poškodená ho upozornila, aby si dal pozor, aby ho obžalovaný neštichol, lebo má v
ruke nôž, ktorý on následne videl na gauči, kde ho odsotil. Z jeho výpovede vyplynulo, že obžalovaný
už nevedel, čo robí a čo rozpráva. Rozpory vo výpovedi oproti prípravnému konaniu svedok vysvetlil

logicky a zrozumiteľne tým, že si vzhľadom na odstup času nepamätá dopodrobna všetky okolnosti a
zároveň potvrdil pravdivosť svojej výpovede z prípravného konania. Svedok potvrdil aj tú skutočnosť, že
poškodená G. Z. mala z konania obžalovaného strach a zavolala políciu.

Tejto výpovedi svedka T. X. nasvedčuje prepis z telefonického hovoru na linku 158, kde poškodená

oznamovala práve skutočnosť, že ju brat T. V. napadol s nožom, kričí a roztrhol na sebe košeľu.
Roztrhanie košele obžalovaným uvádzal vo výpovedi aj svedok T. X.. Zároveň z týchto dôkazov vyplýva,
že vtedy, ako sa obžalovaný približoval k poškodenej tak, ako uviedol on sám, s úmyslom ju zbiť, mal v
ruke nôž, tak ako to uviedla poškodená v telefonickom oznámení a ktorý mu následne pri jeho odsotení
svedkom X. vypadol na gauč, ho svedok X., ktorého poškodená upozornila, že obžalovaný má nôž, aby

si dal pozor, aj uvidel.

Spáchanie skutku obžalovaným s nožom v ruke nevyvracia ani znalecký posudok kriminalistického
ústavu, podľa záverov, ktorého sa na noži nepodarilo zviditeľniť upotrebiteľné daktyloskopické stopy,
ktoré by mohli byť porovnané s odtlačkami obžalovaného. Teda inač povedané, odtlačky obžalovaného

na noži nie sú nie preto, lebo ho nedržal, ale iba neboli zviditeľnené odtlačky v takom rozsahu, aký je
potrebný pre vykonanie znaleckého skúmania, keďže je zrejmé, že nôž sa v domácnosti používal.

Nepriamym dôkazom je aj výpoveď svedka Marcela W., ktorý v súlade s ostatnými dôkazmi uviedol, že
sa nachádzal v inej izbe, počul hádku medzi obžalovaným a poškodenou G. Z., ktorej obsahu avšak

dobre nerozumel, lebo mal zavreté dvere a tiež hralo rádio. Z. potvrdil, že poškodená, ktorá prišla k
nemu do izby volať políciu, bola nervózna a vystresovaná a uviedla, že sa jej nikto vo vlastnom dome
vyhrážať nebude a spomenula nôž.

To, že správanie sa obžalovaného v rámci spáchanej trestnej činnosti nielen mohlo vzbudiť dôvodnú

obavu o život u poškodenej, ale aj ju vzbudilo tiež vyplynulo z vykonaného dokazovania. Svedkovia
T. X. a T. W. potvrdili, že poškodená bola vystrašená, obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, jeho
správanie bolo agresívne. Celé jeho konanie smerovalo k fyzickému útoku na poškodenú ako to
vyplynulozvýpovedeobžalovaného,čosprávnevyhodnotilajsvedokX.asvojimkonanímtomuzabránil.
Poškodená už mala s obžalovaným konflikt v uvedený deň, ktorý bol posúdený ako priestupok proti

občianskemu spolunažívaniu a vzhľadom na agresívne správanie obžalovaného, z obavy o život, volala
bezprostredne políciu.

Vina obžalovaného bola takto vykonaným dokazovaním nepochybne a jednoznačne preukázaná, preto
súd obžalovaného T. V. uznal vinným zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.

Ohľadne obrany obžalovaného, že by vyhrážky nepoužil, lebo vie, že je to trestný čin súd uvádza, že
táto obrana bola vyvrátená vykonaným dokazovaním a preto je nutné skonštatovať, že sa jednalo o
klasicky vytvorenú obranu po spáchaní skutku, v snahe vyviniť sa z trestnej zodpovednosti popieranímtých okolností, ktoré ju zakladajú. Motívom jeho konania bola zlosť na poškodenú, ktorá mu vyčítala, že
neprispieva peniazmi a hnev na ňu, za to, že ho udala na polícii, pričom jeho konanie bolo podnecované
požitým alkoholom.

Obžalovaný tak po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom - so
zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe. Uvedeného prečinu sa dopustil tým, že 8. januára 2020

okolo 21.00 hod., v rodinnom dome v Spišskom Podhradí, na ul. P. 9, pod vplyvom alkoholu, vulgárne
nadával a vyhrážal sa zabitím a zakopaním pod slivku sestre G. Z. a s nožom v ruke sa k nej približoval,
na čo zakročil T. X., ktorý ho odhodil na posteľ, aby zabránil fyzickému útoku na poškodenú, čím vyvolal
u G. Z. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky i uskutoční. Poškodená G. Z. sa v zmysle § 139 písm. c) Tr.
zákona s poukazom § 127 ods. 4 Tr. zákona považuje za osobu blízku, pretože je sestrou obžalovaného.
Konanie obžalovaného súd kvalifikoval aj podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na §

138 písm. a) Tr. zákona, a to že čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, keďže bolo
preukázané, že obžalovaný mal v čase skutku nôž v ruke.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje

ochranu osôb pred niektorými závažnými vyhrážkami.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených
v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností, pričom u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Podľa § 37 písm. m) Tr. zákona
mu priťažuje okolnosť, že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený.

Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods. 4 Tr.
zákona a zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (šesť mesiacov až tri roky) o jednu

tretinu, na základe čoho bola určujúca horná hranica trestnej sadzby 16 (šestnásť) mesiacov až 3
(tri) roky. Obžalovanému takto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov, teda na dolnej hranici už zvýšenej trestnej sadzby, ktorú súd považoval za dostatočnú na
dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného. Na obžalovaného je možné pôsobiť už len trestom spojeným
s obmedzením jeho osobnej slobody, keďže ide o recidivistu v páchaní úmyselnej trestnej činnosti, čiže

sa dopustil trestnej činnosti aj napriek tomu, že už bol vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na
osobu obžalovaného, by iný druh trestu u neho nesplnil účel sledovaný Trestným zákonom.

Na výkon trestu odňatia slobody ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu o stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, bude ním zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda
individuálnaprevenciaasúčasnenaplníprvokgenerálnejprevenciespočívajúcivovýchovnompôsobení

trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

Zo skutkového stavu vyplynulo, že obžalovaný T. sa dopustil trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu. Súd
sa stotožnil s návrhom prokurítorky na uloženie protialkoholického liečenia obžalovanému v ústavnejforme. Súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku o tom, že obžalovaný trpí závislosťou na alkohole
v jej terminálnom štádiu podľa Jellineka, s trvalými zmenami osobnosti, tzv. depriváciou osobnosti
(narušenia racionálnej kontroly svojho správania s cieľom uspokojovania svojich potrieb - konzumácia

alkoholu). Vzhľadom na vývojové štádium alkoholizmu, nekritičnosť obžalovaného, poruchy správania
sa v opilosti je reálny predpoklad pokračovania v konzumácii alkoholu s jeho negatívnymi sociálnymi
dôsledkami, kedy môže dochádzať k opakovaným poruchám správania sa v opilosti.

V zmysle § 35 ods. 5 Tr. zákona je nutné prihliadnuť na to, že pri ukladaní ochranných opatrení sa súd

neriadi len zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale aj potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada
aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby. Na základe vyššie
uvedeného súd dospel k záveru nutnosti protialkoholického liečenia v ústavnej forme u obžalovaného,
aby došlo k splneniu toho účelu. Iba liečebné možnosti ústavnej formy zahŕňajúce okrem nútenej
abstinencie a ďalších liečebných postupov aj intenzívnu psychoterapiu zameranú na získanie náhľadu
nutnosti trvalej abstinencie môžu účinne prispieť k splneniu účelu uloženého protialkoholického liečenia

u obžalovaného aj napriek jeho negatívnemu postoju k liečbe.

O škode súd nerozhodoval, pretože poškodená G. sa s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní
nepripojila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.