Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518202958
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2518202958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
dieťa rodičov: C. D. E., trvalý pobyt: F. XXXX/X, G., zastúpená splnomocnencom Chmelo & Partners,
advokátska kancelária, s.r.o., Royova 9, Piešťany a H. B., trvalý pobyt: I. XX/XX, B., o návrhu matky na
zákaz styku otca s maloletou A., alternatívne na úpravu styku otca s maloletou A., o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 1. februára 2022, č.k. 9P/206/2018-306, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozhodol tak, že:
I. A/ Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. bez prítomnosti matky každú stredu od 15.00 hod. do 16,00
hod. za asistencie psychológa Centra pre deti a rodiny sídlo: Pečeňady 66, IČO: 351644, v priestoroch
tohto centra pre ambulantnú formu opatrení nachádzajúcich sa na Lomonosovovej 6 v Trnave na mieste
určenom týmto centrom vždy za asistencie určeného psychológa.

B/ V prípade vážnych dôvodov, pre ktoré by sa styk realizovať nemohol, sú rodičia maloletej povinní
minimálne 24 hodín pred realizáciou styku oznámiť Centru pre deti a rodiny sídlo: Pečeňady 66, IČO:
351644, okolnosti, ktoré bránia realizácii styku.
C/ Matka je povinná mal. A. riadne pripravenú v určený čas odovzdať určenému zamestnancovi tohto
centra v jeho priestoroch na Lomonosovovej 6 v Trnave.

D/ Otec je povinný mal. A. po realizácii styku v určený čas odovzdať určenému zamestnancovi tohto

centra v jeho priestoroch na Lomonosovovej 6 v Trnave, ktorý zabezpečí odovzdanie mal. A. matke.
E/ Matka je povinná v prípade nezrealizovania styku otca s mal. A. z dôvodov na strane maloletej alebo
matky, otcovi umožniť styk s mal. A. v náhradnom termíne, t.j. najbližšiu nasledujúcu stredu od 15 hod.
do 16 hod. za rovnakých podmienok, najneskôr do 15 kalendárnych dní po odpadnutí prekážky, s tým,
že náhradný termín stretnutia matka oznámi otcovi a Centru pre deti a rodiny sídlo: Pečeňady 66, IČO:
351644, najmenej 48 hodín vopred.
II. A/ Otec je oprávnený stýkať sa s mal. A. každý párny piatok od 15 hod. do 18 hod. bez prítomnosti

matky po 10 zrealizovaných stykoch v Centre pre deti a rodiny sídlo: Pečeňady 66, IČO: 351644.
B/ Matka je povinná mal. A. na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať v
mieste bydliska matky.C/ Otec je oprávnený mal. A. v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení
styku v určenom čase j e povinný maloletú matke v mieste jej bydliska odovzdať.
D/ Matka je povinná v prípade nezrealizovania styku otca s mal. A. z dôvodov na strane maloletej alebo

matky, otcovi umožniť styk s mal. A. v náhradnom termíne, t.j. najbližší nasledujúci piatok od 15 hod. do
18 hod. za rovnakých podmienok, najneskôr do 15 kalendárnych dní po odpadnutí prekážky, s tým, že
náhradný termín stretnutia matka oznámi otcovi najmenej jeden deň vopred.
E/Matkaaotecsúpovinnívprípade,žesastykzobjektívnychdôvodovnebudemôcťrealizovať,oznámiť
si navzájom túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

III. Nariaďuje sa výchovné opatrenie, ktorým súd ukladá matke, otcovi a mal. A. povinnosť podľa § 37
ods. 2 písm. d) Zákona o rodine podrobiť sa psychologickému poradenstvu a odbornému poradenstvu
v Centre pre deti a rodiny sídlo: Pečeňady 66, IČO: 351644, za účelom zlepšenia schopností rodičov
vzájomne komunikovať ohľadom mal. A., za účelom zvládnutia svojej role vo vzťahu k druhému rodičovi
a rešpektovania role druhého rodiča v rámci vzájomných vzťahov, ako aj za účelom vytvorenia vzťahu
mal. A. k otcovi.

Toto výchovné opatrenie bude realizované v rozsahu 15 hodín poradenstva každému z rodičov a mal.
A. s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Matka, otec a mal. A. sú povinní riadiť sa pokynmi psychológa, dodržiavať stanovené termíny stretnutí.
Súd ukladá povinnosť kolíznemu opatrovníkovi, aby v mesačných intervaloch podával súdu správy o
priebehu nariadeného výchovného opatrenia s tým, že záverečnú správu o priebehu stretnutí a účinkoch

výchovného opatrenia predloží v lehote 30 dní od ukončenia výchovného opatrenia.
IV. Návrh matky na zákaz styku otca s mal. A. a návrh matky na neupravenie styku otca s mal. A. sa
zamieta.
V.MatkajepovinnázaplatiťnaúčetOkresnéhosúduPiešťanysumuvovýške704,98eurtitulomnáhrady
trov štátu do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Otec je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Piešťany sumu vo výške 704,98 eur titulom náhrady
trov štátu do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa v konaní pôvodne vedenom na OS Piešťany pod sp.zn.

13P/84/2015 domáhala zákazu styku otca s maloletou A.. Súd rozhodol rozsudkom zo dňa 24.10.2018
tak, že maloletá A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej
výživu 100 eur mesačne a návrh matky na zákaz styku vylúčil na samostatné konanie z dôvodu nutnosti
vykonania ďalšieho dokazovania. Matka pred súdom uviedla, že netrvá na zákaze styku, navrhuje,
aby zostal neupravený. Počas poradenstva v Centre pre deti a rodiny Pečeňady (ďalej len „CDR“) bola

viackrát vyzývaná, aby dopodrobna hovorila o udalostiach, ktoré sa jej stali v minulosti, mala rozprávať
o svojej traume, čo jej ale ošetrujúci lekár neodporučil. Maloletá A. nemá záujem o to, aby sa s otcom
stretla. Nemožno tu hovoriť o obnove vzťahu medzi maloletou a otcom, nakoľko žiaden vzťah neexistuje.
MaloletánevnímaH.B. akosvojhootca,jejotcomjeJ.E.,terajšímanželmatky.Akkolíznyopatrovníkna
základe dôverného rozhovoru medzi maloletou a psychologičkou, ktorého obsah jej nie je známy usúdil,

že je tu priestor na obnovu vzťahu, jedná sa o čistú špekuláciu. Maloletá vyslovila, že nemá sestru, on nie
je jej tatino, chce iba brata a brata. Nechce byť jeho rodina, nechce, ona s tým nesúhlasí. V znaleckom
posudku znalec konštatuje, že maloletá tieto slová opakovala viac ako 10 krát. Nie je to matka, ktorá
robí obštrukcie, ale sú to nekritické, necitlivé a egoistické prejavy otca. Žiadala, aby súd bral do úvahy,
že otec matku dlhodobo týral a okrem psychického utrpenia jej aj fyzicky ubližoval. Otec pred súdom

navrhoval, aby bol upravený jeho styk s maloletou na každý nepárny týždeň od soboty od 8.00 hod. do
nedele do 18. hod., počas letných prázdnin, počas vianočných sviatkov. Tento rozsah úpravy vychádzal
z toho, aby bol zosynchronizovaný spolu s dcérou jeho manželky, maloletej I., aby boli maloletá A.
s maloletou A. a I.. Psychologičky z CDR maloletú vyšetrili, pričom zistili, že maloletá sa ho nebojí, len je
silno ovplyvňovaná zo strany matky. Jeho odsúdenie bolo zahladené asi v marci 2021. Trestné konanie

bolo vykonštruované a vymyslené, aby ho matka odstavila za 5 a pol roka dosiaľ od kontaktu s dcérou, a
týmtokonanímhozbavilarodičovskýchprávapovinnostíazakázalamustyk.Jejmanželsichcemaloletú
osvojiť. Kolízny opatrovník odporučil, aby bol styk upravený aspoň v nevyhnutnom rozsahu 1 hodinu
týždenne na pôde CDR v Pečeňadoch s tým, že po 10 takýchto zrealizovaných stykoch môže byť styk
rozšírený. Zo Znaleckého posudku č. 30/2020 z 18.11.2020 znalca PhDr. Karola Kleinmanna súd zistil,

že podľa psychodiagnostického testu zameraného na psychologické väzby, maloletá ako najdôležitejšie
osoby vybrala matku, otca J., babku z G. a bratov J. a J.. K biologickému otcovi neprejavuje žiadne
zvýšené emocionálne prejavy, ale ani ho neodmieta a nebojí sa ho. K biologickému otcovi, ktorého
nevidela viac rokov, zaujíma ambivalentný vzťah. Citová väzba matky k A. je silná, úzkostná, má strach,že biologický otec začne ovplyvňovať ich vzťah. Biologický otec bol z dcéry ,,očarovaný“. Správal sa
k nej veľmi milo, láskavo, získal si jej pozornosť. Maloletá bola mierne zmätená, lebo tento človek jej
bol popisovaný v negatívnych konotáciách. Matka má tendenciu prílišne sa zaoberať vlastným telom,

telesnými symptómami a ťažkosťami. Výsledky naznačujú, že na časti fyzických problémov menovanej
môžu mať podiel psychické mechanizmy. Sklon k somatizácii má tendenciu sa u menovanej prejavovať
taktiež majoritne v reakcii na stres. Maloletá A. vníma matku a nevlastného otca pozitívne. O biologickom
otcovi má skôr negatívny obraz, hoci ho nevidela skoro 3 a pol roka. Tento sa pravdepodobne vytvoril
v jej rodine, kde maloletá bola vedená k tomu, aby na biologického otca zabudla, lebo je to zlý človek.

Počas stretnutia u znalca vyjadrovala k nemu určité sympatie, normálne sa s ním rozprávala a najmä
ho počúvala, keď jej rozprával o jeho dcérach. Maloletá má pozitívny vzťah k matke, tak i k nevlastnému
otcovi. Biologický otec je pre ňu veľká neznáma, o prípadných negatívnych vplyvoch rodičov pri
výchove maloletej A., prípadne jej ovplyvňovanie otcom, či matkou proti druhému rodičovi priame dôkazy
neexistujú, ale vyjadrenia maloletej, ktorá niekoľko rokov nebola v kontakte s otcom, tomu nasvedčujú,
že v rodine sa o ňom rozprávali v negatívnom slova zmysle. Znalec odporučil maloletú A. ponechať v

starostlivosti matky. Maloletá je v súčasnej rodine adaptovaná veľmi dobre, nevlastného otca prijíma
ako vlastného a má k nemu bezpečnú citovú väzbu. K biologickému otcovi si bude musieť dlhodobo
budovať svoj citový vzťah, lebo je málo pravdepodobné, že matka bude v tejto veci nápomocná.
Optimálne by bolo stretávanie biologického otca a maloletej, najmä v úvode, za prítomnosti pracovníkov
sociálnych služieb. Neprítomnosť matky pri týchto stretnutiach bude skôr na osoh veci, ako opačne.

Psychologickým vyšetrením neboli zistené žiadne také skutočnosti, aby styk otca s A. bolo potrebné
zakázať. Zo psychologického hľadiska je potrebné, aby si maloletá A. osvojila čo najskôr, že má aj
biologického otca. Z odborného posúdenia B. F. H., B., zo dňa 17.12.2020 súd zistil, že o odborné
vyjadrenie k znaleckému posudku bol požiadaný právnym zástupcom matky maloletej. Znalec uviedol,
že štruktúra citových vzťahov k otcovi je ovplyvnená skúsenosťou, ktorú má zo sporadických kontaktov

s otcom. Anamnesticky možno doložiť, že tento vzťah sa formoval do ambivalentnej polohy na základe
negatívnych skúseností s nadväzovaním kontaktu zo strany otca, v čase keď nebola na to pripravená.
Otec je podľa predloženej dokumentácie a výsledkov vyšetrení výchovne a pedagogicky negramotným.
Maloletá ho nevidela od júna 2016, kedy mala 17 mesiacov, takže medzi nimi neexistuje žiaden citový
vzťah, ktorý sa nemal ako vytvoriť. Z preštudovanej dokumentácie znalcovi vyplynulo, že otec svojím

konaním v záujme doriešiť svoje požiadavky a predstavy ohľadne maloletej dcéry A. je necitlivý a
nekritický. K intelektovým schopnostiam matky sa vyjadril znalec obšírnejšie ako k otcovi. Komplexné
posúdenie osobnostnej štruktúry naznačuje jej harmonický vývin, ktorý vytvára optimálne predpoklady
k pozitívnym výchovným vplyvom vo vzťahu k maloletej. Prípadné prejavy odmietania biologického
otca majú svoju príčinu v traumatických zážitkoch, psychologicky necitlivej forme získavania si

dcérinej náklonnosti, čo vyplýva z preštudovaných dokumentov. Na základe komplexného vyhodnotenia
výsledkov psychologického vyšetrenia možno predpokladať, že v súčasnom psychickom stave sa
nenachádzajú žiadne vývinové, respektíve osobnostné anomálie. Psychický stav maloletej zodpovedá
psychologicky pozitívnemu a podnetnému rodinnému prostrediu, v ktorom prebieha jej momentálny
psychický a sociálny vývin. V osobnom rozhovore maloletá nepotvrdila avizovanú manipuláciu matky

v tomto smere. Žiadne negatívne vplyvy pri výchove maloletej sa nepreukázali, čo nemožno tvrdiť o
negatívnom vplyve otca v súvislosti už so spomínanými pokusmi nadviazať s maloletou kontakt. Fyzické
násilie na maloletej sa nepreukázalo. Doteraz vnútorne nespracovanými traumatickými zážitkami, ktoré
spôsobil maloletej A. jej biologický otec (popísané v správach ÚPSVaR a v správe PhDr. Ilenčíkovej) sú s
pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote traumatické zážitky, ktorých negatívny vplyv pretrváva doteraz.

Na základe analýz výsledkov informačného pohovoru, možno konštatovať, že následky, respektíve
prežívanie posttraumatickej stresovej poruchy nie sú dlhodobo prítomné v správaní a prežívaní
matky. Vzhľadom k prežitým negatívnym osobným skúsenostiam s partnerským vzťahom, považuje
za efektívne využiť patričné psychiatrické služby, avšak za predpokladu, že podobnej starostlivosti
sa podrobí aj otec, predovšetkým v záujme racionálnej optimalizácie svojho správania voči maloletej

A.. Základnou podmienkou akejkoľvek úpravy styku je absolvovanie psychoterapeutickej prípravy
otca na postupné efektívne budovanie vzťahu dcéry a otca. Z psychologického hľadiska považuje
za kontraindikované, aby maloletá začala proces obnovy vzťahu otca a dcéry až v čase primeranej
adaptácie maloletej na školskú dochádzku. Z výsluchu matky súd zistil, že návrh je z roku 2016, kedy
bol otec vzatý do väzby. Neskôr bol prepustený z väzby, a sám dobrovoľne sa vzdal toho, že dcéru

bude navštevovať alebo sa bude nejako domáhať nejakých informácií. Otec bol potom ešte nejaký rok
na monitorovacom náramku, v októbri 2017 mu odobrali zariadenie, tak vtedy kontaktovala ÚPSVaR s
tým, či sa otec o dcéru zaujímal. Bolo jej povedané, že zatiaľ nie. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť
a či je vhodné, vzhľadom na jeho povahu sa jej aj dožadovať. Pani kurátorka jej vysvetlila, že sú topeniaze dcéry. Čo považuje za úplnú chybu otca bolo to, akým spôsobom vyhľadával dcéru. Zvolil úplne
necitlivý spôsob, odstavil na služobnom aute, natrafil na jej manžela s deťmi na prechádzke pri venčení
psa a predstavil sa teda dcére, že je jej otec. Spôsob, ktorý si otec vybral kontaktovať dcéru, si vybral

sám, bol nevhodný, ona spravila maximum pre to, aby sa otec s dcérou neskôr dali dokopy. Potom,
ako sa otec zjavoval pri ich bydlisku a dcéra mala problémy, sa rozhodla požiadať, aby sa styk zrušil.
Zo znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej, vypracovaného v trestnom konaní, kde bol otec
uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, vyplýva, že stav otca, teda jeho
emočná nestabilita, nie je meniteľný medicínskymi prostriedkami, možno ho zmeniť psychologickými

metódami, poradenstvom, ale iba ak má o to otec záujem. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa
§ 36, § 26, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa článku 29 ods. 1 písm. c) Dohovoru o právach
dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že doposiaľ o úprave styku otca s maloletou
A. súdnym rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté, rozsudkom bola len maloletá zverená do
osobnej starostlivosti matky, bolo určené výživné a zastupovanie a spravovanie majetku. V predmetnom
konaní sa matka najprv domáhala zákazu styku otca s maloletou, následne navrhla styk otca výslovne

neupraviť, vzhľadom na skutočnosť, že otec bol uznaný zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby vo vzťahu k nej, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody 3 roky s podmienečným odkladom,
bola mu určená skúšobná doba s probačným dohľadom na 2 roky a tiež z dôvodu, že maloletá A.
si sama neželá s otcom sa stýkať, čo viacnásobne nielen pred otcom verbalizovala. Naopak, otec
sa domáhal úpravy styku s maloletou A. na každý nepárny týždeň od soboty 8.00 hod. do nedele

18.00 hod., tiež počas letných prázdnin, vianočných sviatkov. Vykonaným dokazovaním nemal súd za
preukázané akékoľvek skutočnosti, ktoré by odôvodňovali návrh matky neupraviť styk otca s maloletou
A.. Z obsahu spisu je viac ako zrejmé, že na úprave styku sa rodičia nevedia dohodnúť. Je zrejmá
preukázaná existencia rodinného vzťahu medzi maloletou A. a otcom. Je v záujme maloletej A. prijať
vhodné opatrenia na obnovenie jej vzťahu s otcom, ktorý sa oprávnene domáha styku s maloletou,

ako aj prijať opatrenia, aby sa tento vzťah nielen obnovil, ale aj ďalej rozvíjal. Znaleckým posudkom
znalca PhDr. Kleinmanna mal súd preukázané, že znalec na základe vlastného pozorovania priameho
osobného kontaktu maloletej s otcom konštatoval, že maloletá vyjadrovala k biologickému otcovi určité
sympatie, normálne sa s ním rozprávala, a najmä ho počúvala. Správal sa k nej milo, láskavo, získal
si jej pozornosť a to napriek skutočnosti, že negatívny obraz maloletej o otcovi sa pravdepodobne

vytvoril v jej rodine, kde bola vedená k tomu, aby na otca zabudla, lebo je to zlý človek, ktorý záver
podporuje aj správanie matky a jej manžela, ktorí otcovi navrhli, aby súhlasil s osvojením maloletej
A. manželom matky, čo mal súd za preukázané vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý potvrdil, že
otec dostal počas konferencie v CDR ponuku od matky na osvojenie maloletej jej manželom. Takéto
správanie matky, vzhľadom na záujem maloletej, nemôže mať oporu ani v tom, že otec vo vzťahu

k matke spáchal zločin týrania blízkej osoby. Súd tiež poukazuje na priebeh testu Strange situation počas
znaleckého skúmania, z ktorého vyplynulo, že maloletá A., napriek neprítomnosti matky, s otcom bez
problémov komunikovala, teda neboli zistené žiadne reálne traumatické skúsenosti dieťaťa s otcom,
pričom súd poukazuje na skutočnosť, že vyšetrenie psychologičky B. K. bolo vykonané v marci 2019,
pričom znalecké dokazovanie bolo vykonané až následne po roku a pol v novembri 2020. Súd v

súlade s uvedeným mal za to, že je nevyhnutné súdnym rozhodnutím upraviť styk otca s maloletou
A.. Keďže maloletá s otcom nebola dlhodobo v kontakte, nadviazanie opätovného kontaktu otca
s dieťaťom musí mať formu postupného adaptačného procesu. Takto sa prirodzeným, nenásilným
spôsobom obnovia veľmi oslabené, ak nie úplne prerušené, vzájomné väzby medzi dieťaťom a otcom.
Zároveň sa eliminuje akékoľvek významnejšie riziko, že maloletá by takú náhlu zmenu nemusela bez

nezvrátiteľných dôsledkov na jej psychický a emocionálny stav zvládnuť. Z uvedených dôvodov potom
súd logicky návrh matky na zákaz styku otca s maloletou, resp. návrh matky styk otca s maloletou
výslovne neupraviť, ako nedôvodný zamietol. Súd považoval za nevyhnutné upraviť styk otca a upraviť
ho tak pre maloleté dieťa, ako aj oboch rodičov, aby jeho výsledkom boli obnovené stabilné vzájomné
vzťahy medzi maloletou a otcom, čo je v záujme maloletého dieťaťa. Pri opätovnom nadväzovaní

kontaktu je nevyhnuté postupovať pomaly a citlivo. Za tým účelom sa stretnutia otca s maloletou budú v
prvej etape realizovať za prítomnosti odborníkov z Centra pre deti a rodiny Pečeňady, pričom bude takto
zabezpečený dohľad nad zachovaním psychickej pohody maloletej, ktorá už navyše tieto osoby, ako
aj priestory pozná. Súd nepovažoval prítomnosť matky za nevyhnutnú aj s prihliadnutím na jej vlastný
návrh nebyť pri styku prítomná, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že obmedzovanie styku otca s dieťaťom

prítomnosťoumatky,znamenázásahnielendoprávotca,aleajzásahdoprávdieťaťavytváraťabudovať
si vzťah s otcom. Po ukončení tejto prvotnej etapy, ktorú pri zodpovednom prístupe oboch rodičov
nie je dôvod predpokladať, že by dieťa reálne nezvládlo, najmä s pomocou odborníkov CDR, možno
považovať za primerané, aby sa v ďalšom období dieťa s otcom stretávalo už samostatne po vyučovaní vkomfortnejšom časovom rozpätí, ktoré otcovi umožní maloletú odviezť aj do miesta svojho bydliska, a tak
ju bližšie zoznámiť so svojou rodinou. V ďalšom však súd nepokračoval v rozširovaní úpravy styku otca
s maloletou, nakoľko vzhľadom na aktuálny stav nie je zrejmé, aké časové obdobie bude nevyhnutné

poskytnúť maloletej na jej adaptáciu. Súd posúdil aj odborné vyjadrenie B. F. H., B., vyhotovené
na základe objednávky matky, z ktorého záverov vychádzala odôvodňujúc nevyhnutnosť vykonania
kontrolného znaleckého dokazovania, t.j. predovšetkým úmrtie znalca Karola Kleinmanna a časový
odstup od návrhu konania, samotným vyšetrením a pojednávaním. Súd nepovažoval za dôvodné doplniť
dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, nakoľko nemal za preukázané obsahom

spisu, že na strane matky, alebo otca by došlo k zmene, ktorú by bolo nevyhnutné posúdiť. Za dobu
celého konania je faktická situácia rovnaká. Otec sa s maloletou vôbec nestýka, maloletá má k otcovi
ambivalentný vzťah, matka s otcom nekomunikuje. Čo sa týka vyjadrenia matky ohľadom nemožnosti
výsluchu znalca, tu súd uvádza, že výsledky znaleckého dokazovania sú zhodné s pozorovaniami
zamestnancov CDR, ktorí u maloletej A. nezistili strach z otca, naopak po dôvernom rozhovore zistili
priestor na obnovenie vzťahu s otcom. Súd dospel k záveru, že znalec dodržal súdom uložené zadanie,

riadne zodpovedal na súdom uložené otázky, závery formuloval určito v súlade s vlastným vyšetrením
účastníkov konania, použité metódy riadne opísal. Z obsahu spisu tiež vyplýva, ako aj zo zhodných
tvrdení rodičov pred znalcom, že evidentne bol vytvorený vzťah medzi maloletou A. a otcom v čase,
keď matka po pôrode pracovala, kedy počas jej pracovnej doby starostlivosť o maloletú zabezpečoval
otec, ktorej kvalitu matka nenamietala. Je tiež zrejmé, že matka následne prežila traumu spôsobenú

trestným činom otca, avšak maloletú dcéru v udržiavaní vzťahu k otcovi nielenže nepodporovala, naopak
negatívne ho ovplyvňovala, čo mal súd za preukázané znaleckým posudkom PhDr. Kleinmanna, z
ktorého vyplýva, že maloletá A. nevlastného otca prijíma ako vlastného, k biologickému otcovi si bude
musieť dlhodobo budovať svoj citový vzťah, lebo je málo pravdepodobné, že matka bude v tejto veci
nápomocná. Negatívny obraz maloletej o otcovi sa pravdepodobne vytvoril v jej rodine, kde bola vedená

ktomu,abynaňhozabudla,lebojetozlýčlovek.Súdtiežpoukazujenaskutočnosť,ženiejezodborného
posúdenia B. H., B., zrejmé, ako a či vôbec sa týmito informáciami uvedenými v znaleckom posudku
PhDr. Kleinmanna zaoberal, nakoľko uvedené situácie vôbec neboli v odbornom posúdení nielenže
vyhodnotené, ale ani uvedené a to najmä skutočnosti o tom, že otec sa k maloletej správal milo, láskavo,
maloletá bola mierne zmätená, lebo otec jej bol popisovaný v negatívnych konotáciách. Keď sa na to

pýtala mamy, prečo ten ujo bol na ňu taký milý, matka jej odpovedala, že to iba hral. Z uvedeného
vyplýva, že matka nerobí účinné kroky k obnoveniu vzťahu maloletej A. k otcovi. Uvedené odôvodňuje
prežitou traumou spôsobenou otcom, ako aj ďalšou retraumatizáciou nevhodným správaním otca. Tu
súd poukazuje na výsledok znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva, že matka má tendenciu prílišne
sa zaoberať vlastným telom, telesnými symptómami a ťažkosťami, výsledky naznačujú, že na časti

fyzických problémov menovanej môžu mať podiel psychické mechanizmy. Nebola zistená prítomnosť
posttraumatickej poruchy použitými diagnostickými metódami, určité prejavy strachu a úzkosti vyplývajú
z jej štruktúry. Uvedené charakteristiky značne znižujú schopnosť matky pripravovať maloletú na styk
s otcom, lebo má strach, že ju stratí. Ďalším dôkazom, ktorý matka navrhla vykonať, bol výsluch H. L.,
ktorý je ošetrujúcim lekárom matky. Súd tento zamietol ako nadbytočný. Pri úprave styku vychádzal

zo skutočností preukázaných znaleckým dokazovaním, ktoré zohľadnilo vyšetrenie všetkých účastníkov
konania, nie iba vlastným pozorovaním, ako to možno konštatovať z lekárskej správy H. L., ktorý
vychádzal zo subjektívneho vlastného vyjadrenia matky. Zároveň súd rozhodol o úprave tzv. náhradného
styku, poukazujúc na skutočnosť, že z obsahu spisu, najmä zo správy CDR sa javí, že matka
nedostatočne spolupracuje pri obnove vzťahu otca s maloletou A.. Predmetným rozsudkom je styk otca

s maloletou upravený skutočne v minimálnom rozsahu, pričom práve preto by malo dôjsť k rozširovaniu
styku a nie k jeho zužovaniu. Preto prípadné nerealizovanie, ani takto upraveného rozsahu stretávania
sa otca s maloletou A., nie je v najlepšom záujme maloletej a preto súd upravil tiež spôsob nahrádzania
termínov styku otca s maloletou v prípadoch prekážok styku na strane matky alebo maloletej. Ďalej
súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 37 ods. 2 písm. d), ods. 4 písm. a, b) Zákona o rodine, na

základe preukázaných skutočností znaleckým posudkom, správou CDR za mesiac január 2022 dospel
k záveru, že nariadenie výchovného opatrenia rodičom maloletej A. za účelom zlepšenia schopnosti
rodičovvzájomnekomunikovaťohľadommaloletej,zaúčelomzvládnutiasvojejrolevovzťahukdruhému
rodičovi, rešpektovania role druhého rodiča, ako aj za účelom vytvorenia vzťahu maloletej A. k otcovi
je dôvodné a v záujme ďalšej starostlivosti a výchovy maloletej. Výchovné opatrenie uložil z dôvodu,

že obaja rodičia navzájom vôbec konštruktívne nekomunikujú. Matka nerešpektuje rolu otca vo vzťahu
k maloletej. Za predpokladu riadnej spolupráce rodičov výchovné opatrenie môže mať pozitívny dopad
aj na posilnenie jednotlivých rodičovských kompetencií a zručností u každého rodiča. Keď rodičia budú
schopní nájsť spoločné riešenia a postupy aj pri vytvorení obnovení vzťahu maloletej k otcovi, uvedenébude mať pozitívny vplyv na jej zdravý vývoj, jej prežívanie a možnosti sa čo najlepšie vyrovnať so
situáciou, ktorú priniesol pretrvávajúci konflikt rodičov. Výchovné opatrenie uložil aj maloletej A. za
účelom zvládnutia aktuálnej situácie. Úlohou súdu je rodinné väzby scelovať, poskytnúť všetky dostupné

prostriedky a pomoc pri obnovení vzťahu maloletej k otcovi. Čo sa týka rozsahu uloženého opatrenia,
súd ho určil aj s prihliadnutím na skutočnosť, že poradenstvo už prebiehalo v užšom rozsahu 15 hodín
každému z rodičov, aj maloletej A.. Výchovné opatrenie nariadil aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že z trestnom konania, kde bol otec odsúdený, z výsluchu znalkyne MUDr. Martišovej vyplynulo,
že stav emočnej nestability otca nie je meniteľný medicínskymi prostriedkami, možno ho zmeniť

psychologickými metódami, poradenstvom, iba ak o to má otec záujem. O náhrade trov účastníkov
konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V konaní
bolo nariadené znalecké dokazovanie, obom rodičom bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
Ustanovený znalec predložil súdu vyúčtovanie svojej odmeny, ktorá mu bola priznaná a vyplatená zo
štátnych rozpočtových prostriedkov. V sume 1.409,95 eur. Vzhľadom na povahu a predmet konania, v
ktorom nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka konania, keďže ide o tzv. mimosporové

konanie, bolo znalecké dokazovanie nariadené v záujme maloletého dieťaťa. Je na mieste, aby sa obaja
rodiča podieľali na vzniknutých trovách konania rovným dielom, takže na každého rodiča pripadá suma
vo výške 704,98 eur. Súd nezistil v danej veci splnenie podmienok pre nepriznanie trov konania v zmysle
§ 257 CSP. Preto rozhodol, že tak otec, ako aj matka, sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu
Piešťany každý sumu 704,98 eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka maloletej
a to v celom jeho rozsahu. Matka má za to, že súd prvej inštancie na skúmanie najlepšieho záujmu
maloletej, resp. či pri strete dvoch práv dieťaťa prevažuje záujem na styk s biologickým otcom nad inými
jej záujmami rezignoval, a za základ svojho rozhodnutia vzal iba právo maloletej na styk s biologickým

otcom, bez skúmania rozporu s inými záujmami maloletej. Za najlepší záujem maloletej považoval
výlučne iba právo otca na styk s maloletou. Jediným putom, ktoré medzi maloletou a otcom existuje,
je biologické pokrvné príbuzenstvo. A iba táto okolnosť má byť základom pre naplnenie najlepších
potrieb a záujmov maloletej. Súd prvej inštancie mal za to, že úprava styku maloletej s otcom je
v najlepšom záujme maloletej a to na základe skutočností, ktoré mal preukázané zo znaleckého

posudku vypracovaného znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom zo dňa 18.11.2020. Matka navrhla, aby
súd vykonal kontrolný znalecký posudok, vzhľadom na odborné posúdenie B. F. H., ktoré doložila na
skutočnosť, že znalec Kleinmann medzičasom zomrel. Súd návrh matky zamietol. Znalecký posudok,
ktoréhozáveryvychádzajúzozisteníznalcaspred14mesiacov,nemôžebyťspoľahlivýmpodkladompre
úplné a správne zistenie skutočného stavu veci v čase rozhodovania súdu. Matka pred prvoinštančným

súdom namietala správnosť záverov znaleckého posudku a to s poukazom na odborné posúdenie
B. F. H.. Vo viacerých záveroch znalca PhDr. Karola Kleinmanna nie je uvedené na základe akých
konkrétnych zistení znalec k týmto záverom dospel. Znalec nevzal na zreteľ, že maloletá A., aj keď sa
s otcom nestretávala, mala negatívne zážitky z jeho prítomnosti a z jeho kontaktu s rodinou maloletej A.,
keď otec zastavil rodinu maloletej na ulici a pod., k tejto okolnosti bola súdu zo strany matky doložená

aj správa jej detskej lekárky, v ktorej boli tieto negatívne následky opísané. Znalec uviedol, že použitými
psychodiagnostickými metódami nebola zistená posttraumatická porucha u matky. Podľa názoru znalca
určité prejavy strachu u menovanej vyplývajú zo štruktúry jej osobnosti. Znalec vo svojich záveroch len
odkazuje na použité psychodiagnostické metódy, avšak nevyplýva a nie je možné zistiť, aké konkrétne
metódy použil pre zistenie skutočností potrebných na zodpovedanie otázky, ani zdôvodnenie použitých

metód. Navyše znalec sa vyjadril len smerom k matke, k osobe otca odpoveď nedal. V odpovedi na
otázku č. 11 sa znalec vyjadril k frekvencii a rozsahu styku otca s maloletou. Otázka posudzovania
podmienok styku, či úprava z hľadiska jeho frekvencie, sú otázkami právnymi, nie odbornými a znalcovi
neprislúcha takúto otázku posudzovať. V znaleckom posudku vo výsledkoch psychodiagnostického
vyšetreniaotcajeuvedené,že umenovanéhosamanifestovalaprítomnosťparanoidnýchadisociálnych

rysov, že sa uňho manifestovala tendencia k menej obvyklému správaniu v súvislosti s interpersonálnymi
vzťahmi a menovaný dosiahol signifikantne vyššie hodnoty v škále antisociálneho správania. Tieto
zistenia sú nepochybne významné z hľadiska úpravy stretávania otca s maloletou, avšak súd sa
nimi bližšie nezaoberal. Charakteristika osobnosti otca vzbudzuje oprávnené pochybnosti o tom, či
stretávanie maloletej s otcom je skutočne v najlepšom záujme maloletej a malo by byť spoľahlivo zistené,

že tieto rysy osobnosti otca nemôžu mať negatívny vplyv na maloletú A.. Súd v rozsudku zdôrazňuje
závery znalca, týkajúce sa osobnosti matky. Matka navrhla, aby bol vykonaný dôkaz výsluchom H. M.
L., jej psychiatra, súd toto zamietol ako nadbytočné. Považoval za vierohodné ohľadom osobnosti matky
závery PhDr. Kleinmanna, ktorý matku posudzoval len na základe jedného znaleckého vyšetrenia podľatestov a dotazníkov, ktoré navyše prebiehali pod vplyvom stresu, pretože cez miestnosť, v ktorej ich
matka vypĺňala, opakovane prechádzal otec maloletej fajčiť a telefonovať. Vzhľadom na časový odstup
od vypracovania predmetného znaleckého posudku, ako aj nedostatky k nemu vytknuté matkou, má

matka za to, že bolo na spoľahlivé a úplné zistenia aktuálneho skutočného stavu veci, aj na určenie,
čo je v čase rozhodovania súdu v najlepšom záujme maloletej, dôvodné a potrebné, aby súd ustanovil
nového znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Matka sa snažila dcéru pripraviť na
stretávanie s otcom, maloletá k tomuto zaujala negatívny postoj s tým, že jej znalec sľúbil, že ak sa
s otcom porozpráva, môže ísť domov a už ju nikto nebude trápiť, že jej sľúbil, že napíše svoje vyjadrenie

tak, aby nikam nemusela chodiť. Matka B. H. oslovila ako nestranného odborníka bez akýchkoľvek
predchádzajúcich kontaktov s ním. Len zo skutočnosti, že odborné posúdenie bolo zabezpečené
matkou, nemožno vyvodzovať, že B. H. pri vypracovaní odborného posúdenia nepostupoval objektívne.
Súd ďalej vychádzal zo správy CDR Pečeňady. Na stretnutiach, ktoré prebehli od júna do novembra
2021 sa CDR venovala takmer výlučne matke, aj minulosti, čo neprinieslo žiaden pozitívny efekt pokiaľ
ide o vytvorenie vzťahu maloletej A. k otcovi. Je nepopierateľným a preukázaným faktom, že matka bola

obeťou týrania zo strany otca maloletej, na tento fakt nemá vplyv, že sa otec v skúšobnej dobe osvedčil.
Fakt, že je obeťou trestného činu, nemôže stratiť zo zreteľa ani súd rozhodujúci v prejednávanej veci.
Napriek tomu je na matku naliehané, aby s otcom komunikovala, žiada sa od nej, aby sa zúčastnila
na konferencii v priamom kontakte v jednej miestnosti s otcom. Uvedené vyznieva ako bagatelizácia
postavenia obete týrania. U otca maloletej nenastala žiadna sebareflexia pokiaľ ide o jeho správanie

sa voči matke, pre ktoré bol odsúdený, naopak, otec je stále presvedčený, že matka vykonštruovala
jeho obvinenie a vybavila mu väzbu. Tento postoj prezentoval viackrát aj pred súdom. Ani odstup času
neprispel k tomu, aby otec zmenil svoje správanie k matke tak, aby smerom k jej osobe prejavoval
aspoň elementárnu slušnosť. Pokiaľ sa týka výroku II. rozsudku, súd rozhodol o úprave styku do
budúcnosti, pričom nemohol mať spoľahlivo zistené, že po realizácii 10 stykov v centre, budú vzťahy

medzi otcom a maloletou v takej kvalite, že maloletá bude bez akejkoľvek ujmy na svojom psychickom
a emocionálnom stave a zdravom vývine schopná absolvovať styk s otcom už bez asistencie psychológa
a takáto úprava bude v najlepšom záujme maloletej. Pokiaľ sa týka nariadeného výchovného opatrenia,
tak pokiaľ bol súd prvej inštancie názoru, že je potrebné ho nariadiť, mohol tak spraviť v rámci
prebiehajúceho konania ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci a predtým, ako rozhodne o úprave

styku otca s maloletou, zistiť a zodpovedne posúdiť výsledky výchovného opatrenia. Navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Kolíznyopatrovníkvpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žesapridržiavavšetkýchsvojichvyjadrení

na súdnych pojednávaniach.

Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9P/206/2018 je rozhodnutie o návrhu

matky na zákaz styku otca s maloletou a návrhu na neupravenie styku otca s maloletou A..

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrhy matky na zákaz styku a neupravenie styku otca s maloletou zamietol, upravil styk otca

s maloletou tak, ako je to uvedené v ods. 1 tohto odôvodnenia a nariadil tiež výchovné opatrenie matke,
otcovi i maloletej za účelom zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať ohľadom maloletej, za
účelom zvládnutia svojej role vo vzťahu k druhému rodičovi a rešpektovania role druhého rodiča v rámci
vzájomných vzťahov, ako aj za účelom vytvorenia vzťahu maloletej A. k otcovi.Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je
najvhodnejším spôsobom a v čo najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov

medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa
a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie
a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ
možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja
rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov

medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových
vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento
citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Pri
rešpektovaní všetkých vyššie uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom prípade
posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa a tomuto prispôsobiť úpravu styku. Spoľahlivá úvaha

o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove s maloletým dieťaťom na prospech
tohto dieťaťa a ďalej, aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu
dieťaťa a pomerom oboch rodičov je podmienená náležitým zistením skutkového stavu veci. Iba tak
možno zhodnotiť niektoré okolnosti týkajúce sa maloletého dieťaťa a skutočnosti týkajúce sa rodičov,
predovšetkým zhodnotenie veku, zdravotného stavu dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičom, osobných

a rodinných pomerov rodičov, vzájomného vzťahu rodičov, ich časových a materiálnych možnosti
a tomuto potom treba prispôsobiť frekvenciu styku tak, aby bolo stretávanie s druhým rodičom dieťaťu
na prospech.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na rozhodnutie o návrhoch matky, na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich
skutočností k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý
rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh matky na zákaz styku, resp. neupravenie styku za

nedôvodný, úpravu styku a nariadenie výchovného opatrenia za dôvodné, nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní navyše
neuviedla nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd odkazuje na písomné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

K odvolaniu matky odvolací súd dodáva nasledovné: rodičia maloletej A. nežijú v spoločnej domácnosti.
Maloletá žije v domácnosti svojej matky, ktorej je zverená do osobnej starostlivosti a ktorá je vydatá.
Z jej manželstva pochádzajú dve maloleté deti, synovia J. nar. v r. XXXX a J. nar. v r. XXXX. Manžela

matky maloletá považuje za svojho otca. Otec maloletej s maloletou nebol v kontakte od júna 2016,
kedy bol vzatý do väzby, do januára 2019, kedy prišiel za maloletou a oznámil jej, že je jej biologickým
otcom. Takže maloletá v súčasnosti má vedomosť o tom, že jej biologickým otcom je H. B.. V súčasnosti
na otca maloletej neboli zistené žiadne negatívne a zlé relácie. Je faktom, že v minulosti sa dopustiltrestného činu voči matke, za čo bol odsúdený a trest si odpykal. Voči maloletej sa však nikdy zle
nesprával,anisňouzlenezaobchádzal.Jebiologickýmotcommaloletej,mázákonnéprávaapovinnosti,
teda má právo na styk s maloletou. Je jednoznačne aj v záujme maloletej, aby sa stretávala so svojím

biologickým otcom, ktorý o maloletú javí záujem. Maloletá je v súčasnosti druháčka na základnej škole.
Vie o existencii svojho biologického otca, aj keď za otca považuje manžela matky. Z otca pri stretnutí
u znalca nemala strach, dokázali vzájomne spolu komunikovať. Odvolací súd tak považoval za správne
upraviť styk otca s maloletou. Pokiaľ sa týka rozsahu tejto úpravy, takisto považoval za správny rozsah
určený súdom prvej inštancie. Keďže sa maloletá s otcom niekoľko rokov nestretla, maloletá v podstate

na svojho otca zabudla, a pokiaľ sa o ňom v rodine matky rozprávalo, tak len v negatívnych reláciách,
je preto potrebné, aby otec s maloletou nadviazal opätovne vzájomný vzťah rodiča a dieťaťa a preto
je vhodné, aby pri prvých stretnutiach otca s maloletou bol odborník, ktorý k obnove ich vzájomného
vzťahu bude nápomocný. Následne rozšírenie styku po zrealizovaných 10 stretnutiach odvolací súd
takisto považoval za primerané, pričom rozsah styku na 3 hodiny raz za týždeň bez prítomnosti matky,
považoval za správny a primeraný situácii. Odvolací súd nevidel žiaden dôvod, pre ktorý by maloletá

vo veku 7 rokov nemohla stráviť 3 hodiny týždenne so svojím rodičom, navyše 3 hodiny môže maloletá
v jej veku stráviť aj s cudzou osobou, napr. s opatrovateľkou, susedkou, s kamarátkou matky. Matka
má negatívne spomienky na otca, čo je vzhľadom k jeho správaniu voči nej pochopiteľné, no napriek
tomu musí maloletú riadne na styk s otcom pripraviť, čomu môže byť nápomocné výchovné opatrenie,
keďže aj do budúcna, teda do dospelosti maloletej bude potrebné, aby rodičia medzi sebou dokázali

odkomunikovať podstatné veci týkajúce sa maloletej a jej výchovy. Či sa to matke páči, alebo nie, H.
B. je biologickým otcom maloletej, o maloletú javí záujem, má okrem rodičovských povinností aj práva,
ktoré vyplývajú zo zákona. Za danej situácie jeho právom je styk s maloletou, ktorý je jedinou formou,
akou sa môže podieľať na výchove svojej dcéry, pričom je určite v záujme maloletej, aby si vybudovala
vzťah so svojím biologickým otcom a je na oboch rodičoch, tvrdiacich, že im záleží na najlepšom záujme

maloletej, aby vstup otca do života maloletej bol pre ňu čo najmenej stresujúci.

Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd prvej inštancie

správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania štátu i trov konania účastníkov, pričom v odvolaní
matka napriek tomu, že uviedla, že sa odvoláva voči celému rozhodnutiu, žiadne námietky k týmto
výrokom neuviedla.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP,
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).