Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/96/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204171
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Priecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8719204171.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej,
členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci žalobcu: Arcus
International, s. r. o., so sídlom Horná Pôtoň 85, 930 36, IČO: 36 259 829, právne zastúpeného JUDr.
Tamás Puskás, advokát, AK so sídlom Alžbetinské námestie 1203Dunajská Streda, IČO: 42 162 891,
proti žalovanému: RetroTatry, spol. s r. o., so sídlom Hotel Gerlach, Hviezdoslavova 2, Poprad, IČO:

36 446 335, právne zastúpeného AK JUDr. Marcel Mašan, s. r. o., Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov,
IČO: 36 858 935, o zaplatenie zmluvnej pokuty, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 2Cob/28/2020- 92 zo dňa 25. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie") rozsudkom č. k. 16Cb/258/2010-294 zo dňa
11.10.2016 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.616,52 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.891,02 eur od 16.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.725,50
eur od 2. apríla 2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- eur, výrokom II. v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Voči predmetnému rozsudku podali odvolanie žalobca, ako aj žalovaný. Krajský súd v Prešove
rozsudkom sp. zn. 6Cob/21/2017, 6 Cob/22/2017 zo 06.03.20018 rozhodol tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Proti
rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým žiadal, aby dovolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie o zamietnutí žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty prevyšujúcej sumu 5.000,- eur zrušil
a aby v rozsahu zrušenia vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Obdo /l1/2019 zo 17.07.2019 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 06.03.2018, sp. zn 6Cob/21/2017, 6Cob/22/2017 vo výrokoch,
ktorými potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad z 11.10.2016, č. k. 16Cb/258/2010-294 vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,
rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, a zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu
Popradz11.10.2016,č.k.16Cb/258/2010-294vovýrokoch,ktorýmižalobuvprevyšujúcejčastizamietol,

ako aj o nároku na náhradu trov konania. Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval,
že zo skutkového stavu ustáleného súdmi nižšej inštancie vyplýva, že medzi stranami sporu bola
platne uzatvorená dohoda o zmluvnej pokute, ktorá bola dojednaná v prospech žalobcu pre prípad
omeškania žalovaného ako objednávateľa s úhradou ceny diela, a to vo výške 25,- eur za každý deň
omeškania, po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu vystaveného žalobcom
po zhotovení diela. Dovolací súd vyslovil, že konajúce súdy nesprávne vyhodnotili neprimeranosť

zmluvnej pokuty ex post vzhľadom na celkovú výšku zmluvnej pokuty, na ktorú vznikol žalobcovi nárok
ku dňu ich rozhodovania, nakoľko zmluvnú pokutu a jej výšku bolo potrebné hodnotiť vzhľadom na stav,ktorý existoval v čase porušenia zabezpečenej povinnosti žalovaným, teda v čase vzniku omeškania
žalovaného s plnením povinností. Taktiež dovolací súd vyslovil právny záver, že súdy nižšej inštancie
nesprávne aplikovali ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka, keďže sa obmedzili na konštatovanie

neprimeranej výšky zmluvnej pokuty bez toho, aby prihliadli na povahu a význam zabezpečovanej
povinnosti. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie dovolací súd zrušil rozsudok o zamietnutí žaloby
v časti zmluvnej pokuty nad sumu 5.000,- eur a ako závislý výrok aj výrok o trovách konania.
4. Súd prvej inštancie vec opätovne prejednal a rozsudkom č. k. 16Cb/30/2019-47 zo dňa
30.6.2020 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 82.775,- eur v lehote 3

dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. Vzhľadom na vyslovený
právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. 3Obdo/11/2019 z 17.07.2019
ohľadom nevyhnutnosti posudzovania primeranosti zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti
zabezpečenej zmluvnou pokutou druhou zmluvnou stranou, hodnotil s poukazom na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, pričom dospel k záveru, že dohodnutá zmluvná pokuta je primeraná. Súd

prvej inštancie vychádzal z toho, že zmluvnou pokutou bola zabezpečená hlavná povinnosť zmluvnej
strany,atozaplateniecenydielaobjednávateľom,pričomsamotnávýškaneuhradenejcenyzadielobola
značnásohľadomnaaktuálnuhospodárskukrízuvrokoch2009-2011.Súdtaktiežpoukázalnakonanie
žalobcu, že tento zaslal žalovanému predžalobnú výzvu a následne podal žalobu, a to všetko v roku,
v ktorom nastala splatnosť faktúr. Z uvedeného mal za preukázané, že žalobca vykonal všetko pre to,

aby čím skôr bol predmetný spor ukončený, avšak konaním žalovaného bol spor predlžovaný. Konaním
žalovaného nastal stav, kedy bol povinný zaplatiť žalobcovi tak vysokú zmluvnú pokutu. Konečná výška
zmluvnej pokuty závisela na dĺžke doby, počas ktorej žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z
uzavretejzmluvyavýslednávýškazmluvnejpokutyjedôsledkomrelatívnedlhejdoby,ktoráuplynulaodo
dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky, pričom dĺžka samotného súdneho konania bola ovplyvnená aj

aktivitou žalovaného, ktorý počas konania menil svoju argumentáciu. Súd taktiež uviedol, že sa jedná
o vzťah medzi podnikateľmi, u ktorých sa predpokladá odbornosť a zodpovednosť, ako aj to, že vedia
posúdiť primeranosť a únosnosť primeranej zmluvnej pokuty s ohľadom na mieru rizika v prípade, žeby
nebola splnená povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej
inštancie právne uzavrel, že zmluvná pokuta medzi stranami sporu dohodnutá a uvedená vo VOP

žalobcu nebola neprimeraná s poukazom na doterajšiu judikatúru súdov a na skutočnosť, že samotné
dojednanie výšky zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať ku dňu porušenia zmluvnej povinnosti, ktorá
je zabezpečená zmluvnou pokutou a nie s ohľadom na celkovú výšku zmluvnej pokuty, ktorej konečná
výška závisela od doby, po ktorú bol žalovaný ako dlžník v omeškaní so zaplatením ceny za dielo.
Faktúra na sumu 7.891,02 eur bola splatná dňa 15.12.2009, od 16.12.2009 sa žalovaný dostal do

omeškania, a to až do 28.7.2019, kedy predmetná istina bola uhradená. Poukazujúc na dohodnutú
zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur denne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 87.800,- eur titulom zmluvnej pokuty, pričom
žalobca si uplatnil iba sumu 87.775,- eur a súd viazaný žalobným návrhom žalobcu po prihliadnutí na
už priznanú výšku zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- eur, zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 82.775,- eur. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p.
tak, že priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, a to jednak pôvodného prvoinštančného
(sp .zn. 16Cb/258/2010), odvolacieho (sp. zn. 6Cob/21/2017, sp. zn. 6Cob/22/2017), dovolacieho (sp.
zn. 30bdo/11/2019) konania, ako aj prvoinštančného konania pod sp. zn. 16Cb/30/2019.
5. V zákonnej lehote podal voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie žalovaný namietajúc nesplnenie

procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu nesprávneho
procesného postupu súdu, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd na základe vykonaných
dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal odvolanie podané žalovaným bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolací súd pri prejednaní podaného odvolania vychádzal zo

zásad daných aplikáciou ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1, 2 C. s. p. Bol teda viazaný rozsahom
podaného odvolania, ako aj odvolacími dôvodmi, s výnimkou vád konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po
preskúmaní podaného odvolania a spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je nedôvodné.

7. Žalovaný v odvolaní namietal tú skutočnosť, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť riadne
konať pred súdom, porušil právo na spravodlivý proces a právo na právne zastúpenie, keď nevyhovel
jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadené na 30.06.2020 napriek tomu, že dňa 29.06.2020
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu vypovedania plnej moci JUDr. Ivanovi Vankovi dňa22.06.2020 a nemožnosti zvolenia si nového právneho zástupcu, keďže pôvodný právny zástupca bol
do 25.06.2020 na služobnej ceste v Bratislave, o čom sa dozvedel z emailu dňa 26.06.2020, teda
nemohol žalovanému odovzdať spisový materiál. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukázal na

ustanovenie § 183 C. s. p., ktoré upravuje dôvody na odročenie pojednávania. Zákon vyžaduje, aby sa
jednalo o dôležité dôvody, pre ktoré sa strana alebo jej zástupca nemôžu dostaviť na pojednávanie a
zároveň sa vyžaduje kumulatívne splnenie aj ďalšieho predpokladu, a to tej skutočnosti, že od strán,
resp. týchto zástupcov, nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Vo veci
bolo nariadené pojednávanie na deň 03.12.2019 s tým, že predvolanie na pojednávanie bolo doručené

právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému. Žalovaný doručil súdu dňa 25.10.2019 plnomocenstvo
udelenéJUDr.IvanoviVankovi,advokátovi,nazastupovanievkonanívedenejpodsp.zn.16Cb/30/2019.
Dňa 29.10.2019 bola súdu zo strany žalovaného doručená žiadosť o odročenie pojednávania, a to
do rozhodnutia o odvolaní v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cb/29/2019. Súd prvej inštancie dňa
03.12.2019 odročil pojednávanie vo veci na termín 13.02.2020. Dňa 05.02.2020 doručil právny zástupca
žalovaného žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní s inými termínmi

pojednávaní jeho klientov, na ktoré si nevedel zabezpečiť substitučné zastúpenie inými advokátmi. Vo
veci bol určený nový termín pojednávania, a to na deň 31. 03.2020. Predmetný termín pojednávania
bol dňa 24.03.2020 zrušený z dôvodu opatrení súvisiacich s COVID-19 (č. l. 35 spisu) a nový termín
bol nariadený na deň 30.06.2020, a to predvolaním zo dňa 09.06.2020, ktorý bol právnemu zástupcovi
žalovaného (JUDr. Vankovi) doručený dňa 10.06.2020. Dňa 29.06.2020 žalovaný oznámil súdu, že

dňa 22.06.2020 vypovedal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi JUDr. Vankovi, ktorý mu oznámil,
že mu spisový materiál vráti až dňa 06.07.2020. Na základe uvedeného opäť požiadal o odročenie
pojednávania,nakoľkopodľajehotvrdeniasanevedelpripraviťnapojednávanieazároveňsavyjadril,že
si chce vo veci zvoliť nového právneho zástupcu, čo nie je možné bez spisového materiálu. V predmetnej
žiadosti však neuviedol telefónne číslo ani elektronickú adresu, na ktorú ho bolo možné upovedomiť

o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania, a taktiež súdu ani nedoložil odvolanie,
resp. vypovedanie plnej moci (č. l. 38 spisu). Zo žalovaným predloženého emailu jeho predchádzajúceho
právneho zástupcu JUDr. Vanka zo dňa 26.6.2020 vyplýva, že vypovedanie plnej moci žalovaným mu
bolo doručené dňa 23.06.2020, pričom s jeho obsahom sa oboznámil až dňa 26.06.2020, nakoľko v
čase od 22.6.2020 do 25.6.2020 bol služobne vzdialený v Bratislave. Zároveň v predmetnej správe bolo

uvedené, že doklady potrebné k súdnemu konaniu mu doručí osobne do 06.07.2020, pretože sa jedná
o rozsiahly spisový materiál, ktorý nechce posielať poštou. V prejednávanom prípade žalovaný odvolal
plnú moc svojmu právnemu zástupcovi len 8 dní pred nariadeným termínom pojednávania napriek tomu,
že tento ho zastupoval od 24.10.2019, pričom vo veci bolo nariadených viacero termínov pojednávania
od decembra 2019 do júna 2020, ktoré boli opätovne odročované. Taktiež poukázal na to, že o

termíne pojednávania nariadenom na deň 30.06.2020 bol oboznámený od 10.06.2020. V tejto súvislosti
súd poukázal na ustálenú judikatúru a súdnu prax, ktorá nepovažuje za dôležitý dôvod pre odročenie
pojednávania tú skutočnosť, že žalovaný si hľadá nového právneho zástupcu a trvá na účasti právneho
zástupcu na pojednávaní. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/273/2019
z27.11.2019).Odvolacísúdďalejpoukazuje tiežnajudikátR24/2016,vktoromNajvyššísúdSlovenskej

republiky vyslovil, že ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočnosti brániacich mu
zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné
akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne v
deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti
účastníka konať pred súdom. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo/19/2014 z 29.7.2015).

Vo vzťahu k uvedenému je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade žalovaný požiadal o odročenie
pojednávania až dňa 29.06.2020, t .j. deň pred termínom pojednávania, napriek tomu, že plnú moc
vypovedal svojmu právnemu zástupcovi už k 22.06.2020. V tejto súvislosti taktiež je nevyhnutné uviesť,
že súd prvej inštancie neporušil právo na spravodlivý súdny proces, ak žalovanému neoznámil, že jeho
žiadosti na odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko žalovaný vo svojej žiadosti zo dňa 29.06.2020

neuviedol žiadne kontaktné údaje na ktoré by mu mohol súd prvej inštancie oznámiť, ako rozhodol o
jeho žiadosti.
8. Čo týka namietaného nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho
posúdenia veci, odvolací súd poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.
16Cb/258/2010-294 z 11.10.2016 bola právoplatne uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 9.616,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.891,02 eur od
16.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.725,50 eur od 02.04.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo
výške 5.000,- eur, a to na tom skutkovom základe, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu
zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž automatických dverí TORMAX, pričom bolopreukázané, že zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu diela dňa 30.11.2009 a žalovaným vytýkané
vady diela boli odstránené dňa 18.12.2009, na základe čoho žalobca fakturoval sumu 7.891,02 eur
ako zostávajúcu časť ceny diela, ktorá mala byt' zaplatená do 15.12.2009. Žalovaným namietané

oneskorené namontovanie dverí súd vyhodnotil tak, že žalovaný nepreukázal, že by si voči žalobcovi
v súvislosti s takýmto oneskorením uplatnil nejaké nároky, teda s montážou súhlasil a oneskorené
dodanie nevytkol ani pri odovzdaní a prevzatí diela. Čo sa týkalo nákladov spojených s odstránením
časti pôvodného podhľadu, súd prvej inštancie vyhodnotil, že uvedená vada nebola v odovzdávacom
protokole žalovaným uvedená, a taktiež ani v liste zo dňa 17.03.2010. V konaní nebolo preukázané že

by k reklamácií, či k oznámeniu vád žalobcovi došlo tak, ako to vyžadujú VOP žalobcu, resp. Obchodný
zákonník, z čoho vyvodil záver, že zo strany žalovaného nedošlo k uplatneniu si práv ako objednávateľa
z vád diela. Okrem doplatku ceny za dielo vo výške 7.891,02 eur súd zaviazal žalovaného aj na úhradu
faktúry vo výške 1.725,50 eur za práce, ktoré žalobca vykonal pri demontáži pôvodných vchodových
dverí, príprave a zváraní novej podpernej konštrukcie, tak ako to bolo uvedené v montážnom denníku,
pričom uvedené práce neboli zahrnuté v cenovej ponuke a ktoré bolo potrebné v súvislosti s osadením

nových automatických dverí vykonať.

Odvolací súd v rozsudku č.k.6 Cob/21/2017, 6Cob/22/2017-413 konštatoval dostatočne zistený skutkov

stavvrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočnostíazároveňajsprávneprávneposúdenie.
Taktiež uviedol, že ak nebola v konaní hodnoverným spôsobom preukázaná existencia vád diela v
čase jeho prevzatia, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že dielo nebolo riadne vykonané a ktoré
by súčasne objednávateľa zbavovali povinnosti zaplatiť dohodnutú cenu diela, nárok na cenu diela
vznikol vykonaním diela, keďže si strany sporu inú splatnosť ceny diela nedojednali. Odvolací súd

taktiež konštatoval, že na vznik nároku na vyplatenie ceny diela nemá vplyv prípadný výskyt vád
diela v záručnej lehote, pričom v konaní nebo nebolo preukázané kvalifikované uplatnenie nárokov z
vád diela, preto bola obrana žalovaného vyhodnotená ako neúčinná. Dovolací súd uznesením sp. zn.
3Obdo/11/2019 uvedené rozhodnutia zrušil vyššie len vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti (v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty nad 5.000,- eur) a výroku o trovách konania, pričom

v bode 10 predmetného rozhodnutia konštatoval, že zo skutkového stavu ustáleného súdmi nižšej
inštancie vyplýva, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená dohoda o zmluvnej pokute, ktorá
bola dojednaná v prospech žalobcu pre prípad omeškania žalovaného ako objednávateľa s úhradou
ceny diela, a to vo výške 25,- eur za každý deň omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti
príslušného daňového dokladu vystaveného žalobcom pri zhotovovaní diela. Následne sa dovolací

súd zaoberal len žalobcom nastolenou právnou otázkou, a to, či pre záver o neprimeranosti výšky
zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu je rozhodujúca výška zmluvnej pokuty
v čase jej dojednania, resp. v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou, alebo je potrebné
vychádzaťzvýškyzmluvnejpokuty,ktorásanavýšilavdôsledkudlhodobéhoomeškaniadruhejzmluvnej
strany, pričom dospel k záveru, že pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty je rozhodujúca

výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou, pričom ako
neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za určené
časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti
dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené časové
obdobie. Dovolací súd v bode 18 konštatoval, že konajúce súdy nesprávne vyhodnotili neprimeranosť

zmluvnej pokuty ex post vzhľadom na celkovú výšku zmluvnej pokuty, na ktorú vnikol žalobcovi nárok
ku dňu ich rozhodovania.
9. V rozhodovanej veci bolo potrebné nahliadať na zmluvnú pokutu a jej výšku vzhľadom na stav,
ktorý existoval v čase porušenia zabezpečenej povinnosti žalovaným. Dovolací súd vyčítal súdom nižšej
inštancie, že vo svojich rozhodnutiach nezohľadnili tú skutočnosť, že celková výška zmluvnej pokuty,

ktorúvčaserozhodovania vyhodnotiliakoneprimerane vysokú,bolazapríčinenádĺžkousúdnehosporu,
ako aj tým, že žalovaný ani 8 rokoch nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené
zmluvnou pokutou. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd neposúdil nárok žalobcu na zmluvnú pokutu
v korelácií s otázkou dobrých mravov, nakoľko mal zato, že je nespravodlivé, aby žalobcovi vznikol
nárok na zmluvnú pokutu, ak tento dodal dielo oneskorene a vadne. V súvislosti s uvedenou námietkou

odvolací súd uviedol, že v konaní, ktoré bolo právoplatne ukončené a ktorým bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť doplatok za cenu diela bolo preukázané, že žalobca tovar dodal včas. Žalovaný nenamietal
oneskorené dodanie diela a v súvislosti s ním si ani neuplatnil žiadne nároky a dielo bolo dodané
riadne, nakoľko žalovaným vytýkané vady boli odstránené dňa 18.12.2009, zároveň žalovaný žiadneiné vady diela voči žalobcovi riadne neuplatnil a v súvislosti s tým neuplatnil ani žiadne nároky z vád
diela voči žalobcovi. Poukazujúc na uvedené, za situácie, ak bolo súdmi ustálené, že došlo k riadnemu
a včasnému dodaniu tovaru, námietka žalovaného týkajúca sa dobrých mravov je nedôvodná, nakoľko

tvrdenia žalovaného neboli v konaní preukázané. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že s kvalitou
dodávky tovaru, ktorú žalovaný namieta v odvolaní sa vysporiadal už súd prvej inštancie v rozhodnutí
sp. zn. 16Cb/258/2010 v bodoch 10 až 12, pričom jednoznačne ustálil skutkový stav tak, že došlo k
riadnemu a včasnému dodaniu tovaru, preto v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cb/30/2019 už súd prvej
inštancieuvedenúotázkuriešiťnemohol,nakoľkotátoužbolaprávoplatnevyriešenávpredchádzajúcom

konaní a na jej základe bol žalobcovi priznaný nárok na vyplatenie ním žalovaných súm, čo vyplýva
z ustanovenia § 226, § 228 ods. 1 C. s. p. Súd prvej inštancie sa vyčerpávajúcim spôsobom v bode
13 napadnutého rozhodnutia vysporiadal s tým, prečo považuje zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur za
každý deň omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu vystaveného
žalobcom pri zhotovovaní diela za primeranú a to s poukazom na skutočnosť, že zmluvná pokuta
zabezpečovala hlavnú povinnosť zmluvného vzťahu (zaplatiť cenu za dodanie diela vo výške 24.650,42

eur), ktorej hodnota nebola zanedbateľná, pričom k neuhradeniu žalovanej časti ceny diela došlo v čase
hospodárskej krízy, čo vzhľadom na výšku neuhradenej sumy mohlo mať zásadný vplyv aj na podnikanie
žalobcu. Čo sa týka dĺžky trvania súdneho sporu, odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu
sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že súdne konanie trvalo 8 rokov aj pre pasivitu zo
strany žalovaného a z dôvodu zmeny jeho právnej argumentácie a zmeny jeho procesnej obrany. Taktiež

zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k dohode medzi
stranami sporu, resp. k úhrade fakturovanej ceny za dielo, ktorej výška bola dohodnutá pred samotným
zhotovením diela a ktorá bola žalovanému zrejmá. Z uvedeného je zrejmé, že celková výška zmluvnej
pokuty bola spôsobená zavinením žalovaného, ktorý nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zabezpečenú
zmluvnou pokutou po dobu takmer 9 rokov. Čo sa týka namietanej výšky zmluvnej pokuty za jeden

deň omeškania, keďže žalovaný mal za to, že súdom aplikované ustanovenie VOP je možné použiť iba
za predpokladu, ak by sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia sumy nad 16.000,- eur, k uvedenému
odvolací súd uviedol, že zmluvná pokuta ako bola dojedaná medzi zmluvnými stranami zabezpečuje
zaplatenie celej ceny za dodanie tovaru bez ohľadu na skutočnosť, v koľkých faktúrach bude cena
za dielo vyúčtovaná. Cena za dielo bola aj v prejednávanom prípade nad 16.000,- eur. Z uvedeného

zmluvnéhoustanovenianevyplýva,žebyčiastočnáúhradacenyzadielomalavplyvnastanovenievýšky
zmluvnej pokuty, ak táto zabezpečovala zaplatenie celej ceny diela. Na základe uvedených skutočností
súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluvná pokuta dohodnutá vo VOP
žalobcu nie je neprimeraná a nemožno ju považovať za rozpornú so zásadami poctivého obchodného
styku. Pri kalkulácii 16 dní omeškania v roku 2009 po 365 dní v rokoch 2010, 2011, 2013, 2014, 2015,

2017, 2018, po 366 dní v rokoch 2012 a 2016 a 209 dní z roku 2019 (do 28.7.2019) správne súd dospel k
sume zmluvnej pokuty celkom 87.800,- eur, z ktorej odpočítal už prisúdených 5.000,- eur a pri viazanosti
žalobným návrhom (upraveným so súhlasom súdu uznesením č. k. 16Cb/258/2010 -127 z 12.10.2011)
súd prvej inštancie správne ustálil nárok na sumu 82.775,eur.
10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom

podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Čo sa týka výroku o náhrade trov konania, ktorým priznal
žalobcovi nárok na náhradu 100 % účelne vynaložených trov konania voči žalovanému, a to jednak
prvoinštančných, tak aj trov odvolacieho a dovolacieho konania, odvolací súd potvrdil ako vecne správny
aj predmetný výrok, nakoľko žalobca bol v plnom rozsahu ním uplatnenej žalovanej sumy úspešný, preto
súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom ak o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa

§ 255 ods. 1 C. s. p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C. s. p. a § 255
ods. 1 C. s. p. , podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech.
11. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/28/2020-92 zo dňa 25. marca 2021 nadobudol
právoplatnosť 29.04.2021.
12. Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním (ďalej aj ako „dovolateľ“) z dôvodu podľa

ustanovenia § 420 písm. f / C. s. p. a § 421 ods. písm. b/ C. s. p.
13. Dovolateľ dovolací dôvod vidí v tom, že tak súd prvej inštancie ako aj súd odvolací sa odchýlili
od právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR 3Obdo/11/2019 zo dňa
17.07.2019, ktorý uložil povinnosť súdom skúmať otázku primeranosti zmluvnej povinnosti, vzhľadom
na konkrétne skutkové okolnosti. Obidva súdy vychádzali výlučne z uznesenia NS SR 2Cdo/172/2007.

Toto rozhodnutie je podľa jeho názoru na danú vec nepoužiteľné a to z toho dôvodu, že dielo nebolo
dodané riadne a včas a bolo dodané vadne. Žalovaný nezaplatil iba tú časť ceny diela , ktorá bola
sporná. Sporná ostáva tá časť, ktorá bola vadná a či v tomto prípade má žalobca nárok na zmluvnú
pokutu v plnej výške. Dovolacia otázka, na ktorú nebolo zodpovedané je, či má žalobca nárok nacelú zmluvnú pokutu aj v prípade, že dielo nedodal riadne a včas, resp. v požadovanej kvalite.
Mechanické aplikovanie rozhodnutia NS SR 2Cdo/172/2007 vzhľadom na uvedené skutočnosti je
porušenie práva na spravodlivý proces. Takéto rozhodnutie narušuje zákonnú rovnosť zmluvných strán.

Zároveň poukazuje na rozhodnutia NS SR, v ktorých bola riešená primeranosť zmluvnej pokuty
viď. 2Obdo/39/2010, 33Odo/61/2005, 33Odo/1779/2006). Bolo potrebné posúdiť primeranosť zmluvnej
pokuty z pohľadu dobrých mravov s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti resp.
zohľadniť iné skutočnosti, ako je hospodárska pozícia zmluvných strán pri zatváraní zmluvy, spôsob
zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, reciprocita zmluvnej pokuty, skutočnosť, či došlo ku škode s

čím sa súdy náležite nevysporiadali. Zároveň poukazuje na závery znaleckého posudku č. 57 /2016 a
dielo (dvere) nebolo dodané v správnej veľkosti. Napriek tomu bol zaviazaný k úhrade plnej ceny diela,
čo považuje za narúšanie princípu rovnosti zmluvných strán.
14. Rozhodnutia trpia preto arbitrárnosťou, nepreskúmateľnosťou a odklonom od pôvodného právneho
názoru vysloveného v uznesení KS v Prešove č. k. 25Co/33/2018-143. Preto navrhuje napadnuté
rozhodnutie odvolacieho, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vráti na ďalšie konanie.

15. K dovolaniu sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 02.12.2021. V prvom rade poukazujeme
na to, že dovolanie neobsahuje základné náležitosti ustanovené Civilným sporovým poriadkom.
Žalovaný vo svojom podaní síce poukázal na § 420 ako aj § 421 C. s. p., zo samotného obsahu
dovolania však nevyplýva, či dovolanie bolo podané podľa ust.§420 alebo podľa § 421 C. s. p. Nie
je zrejme, akým postupom mal súd nesprávnym procesným postupom znemožniť žalovanému, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a z dovolania nevyplýva ani to, že aká je právna otázka, ktorá ešte nebola dovolacím
súdom vyriešená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolanie dovolateľa je procesne neprípustné.
Navrhujeme preto, aby dovolací súd odmietol dovolanie žalovaného v celom rozsahu a aby priznal
žalobcovi právo na náhradu trov dovolacieho konania

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po
zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.
s. p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.
s. p.), skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania (§ 443 C. s. p.).
17. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon

pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.
18. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f/ a zároveň z
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.

19. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

20. Za relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f/
C. s. p. sú za a) zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a b) nesprávny procesný
postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na
spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv

na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov.

21. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť

dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného
postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý
proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa chápe nesprávny
(vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení,
ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň

znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom
„procesný postup“ sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných práv, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdnehorozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie súdu vo veci a ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je
vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na ktoré súd vo veci rozhodol.

22. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, ). Podľa stabilizovanej judikatúry ÚS SR odôvodnenie rozhodnutia
nemusí dať odpoveď na každú námietku, pripomienku či poznámku strany sporu, ktorá ju nastolila.
Postačujúce je, aby reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo

jasnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému, resp. ak ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa odpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06).

23. Dovolateľ v dovolaní namieta, že konajúce súdy sa odklonili od vysloveného právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, ktorý uznesením sp. zn. 3Obdo/11/2019
zo dňa 17.07.2019 zrušil skoršie rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 6Cob/21/2017, sp. zn. 6 Cob

zo dňa 06.03.2018, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 16 Cb/258/2010 zo dňa 11.11.2016
a to len vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty nad
5.000,- eur) a výroku o trovách konania, pričom v bode 10 predmetného rozhodnutia konštatoval,
že zo skutkového stavu ustáleného súdmi nižšej inštancie vyplýva, že medzi stranami sporu bola
platne uzatvorená dohoda o zmluvnej pokute, ktorá bola dojednaná v prospech žalobcu pre prípad

omeškania žalovaného ako objednávateľa s úhradou ceny diela, a to vo výške 25,- eur za každý deň
omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu vystaveného žalobcom
pri zhotovovaní diela. Následne sa dovolací súd zaoberal len žalobcom nastolenou právnou otázkou, a
to, či pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu
je rozhodujúca výška zmluvnej pokuty v čase jej dojednania, resp. v čase porušenia povinnosti druhou

zmluvnou stranou, alebo je potrebné vychádzať z výšky zmluvnej pokuty, ktorá sa navýšila v dôsledku
dlhodobého omeškania druhej zmluvnej strany, pričom dospel k záveru, že pre záver o neprimeranosti
výšky zmluvnej pokuty je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti
druhouzmluvnoustranou,pričomakoneprimeranevysokúnemožnoposúdiťzmluvnúpokutudohodnutú
vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého

porušovaniazabezpečenejpovinnostidlžníkomastýmspojenýmnavyšovanímoinakprimeranúsadzbu
zmluvnej pokuty za určené časové obdobie. Dovolací súd v bode 18 konštatoval, že konajúce súdy
nesprávne vyhodnotili neprimeranosť zmluvnej pokuty ex post vzhľadom na celkovú výšku zmluvnej
pokuty, na ktorú vnikol žalobcovi nárok ku dňu ich rozhodovania.
24. V ďalšom konaní boli súdy viazané právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 455 C. s. p.

Preto odvolací súd v bode 24 napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že rozsudkom Okresného
súdu Poprad č. k. 16Cb/258/2010-294 z 11.10.2016 bola právoplatne uložená žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 9.616,52 eur (zaplatenie zvyšnej ceny diela) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 7.891,02 eur od 16.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.725,50 eur od
02.04.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- eur. V tejto časti je rozsudok právoplatný

a vykonateľný (č. l. 294 výrok I., právoplatnosť vyznačená dňa 23.04. 2018 ). Právoplatnosť je vlastnosť
súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezameniteľnosť rozhodnutia (§ 226 C. s.
p.). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre sporové strany a pre tých, ktorí sa stali právoplatnými
nástupcami sporových strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak (§ 228 ods. 1 C. s.
p.). Ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa vec prejednávať a rozhodovať znovu (prekážka veci

rozhodnutej § 230 C. s. p.). Odvolací súd nebol už oprávnený opätovne posudzovať skutkový stav a jeho
právne posúdenie ohľadne splnenia diela v zmysle zmluvných podmienok, resp. jeho vadnosti, tak ako
to namietal žalovaný v odvolaní, keďže súd prvej inštancie ustálil na základe vykonaného dokazovania
riadne a včasné splnenie diela a vznik nároku na zaplatenie ceny diela v požadovanej výške, ako aj
úrokov z omeškania so splnením peňažného záväzku.

25. Vposudzovanomprípadeodôvodnenierozhodnutiaodvolaciehosúdu-podľanázorudovolacieho
súdu - nie je nedostatočné, arbitrárne, resp. nepreskúmateľné, pretože spolu s rozhodnutím súdu prvej
inštancie spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia.
26. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje právnym názorom všeobecného súdu nemôže viesť k
záveru o nedostatočnom odôvodnení, arbitrárnosti alebo nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu. Postupom odvolacieho súdu nebolo žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že by to malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces.27. Na základe vyššie uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že k dovolateľom namietanej
vade zmätočnosti podľa § 420 pís. f/ C. s. p. v prejednávanom spore nedošlo.

28. Dovolateľ vo svojom dovolaní ďalej dôvodí prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
b/ C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená.

29. Posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí
(konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom
označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Aby určitá otázka
mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. písm. b/ C .s. p., musí mať zreteľne charakteristické znaky.
Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (teda len otázku právnu a nie
skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka musí byť označená v

dovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie,
súd v zásade nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania. Dovolateľ dovolacie dôvody
spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 432 až 435 C. s. p., nevymedzil, čo je nedostatkom jeho
dovolania.

30. V posudzovanom prípade žalovaný v dovolaní formuloval dovolaciu otázku tak, že v konaní
nebolo zodpovedané, či má žalobca nárok na celú zmluvnú pokutu aj v prípade, že dielo nebolo riadne,
včas dodané a v požadovanej kvalite vykonané a za toto dielo dostal žalobca čiastočnú úhradu. Jedná
sa o otázku skutkovú a nie právnu. Táto otázka nemá význam pre tento spor, pretože v konaní bolo
jednoznačne preukázané a to na základe zisteného skutkového stavu, súdom prvej inštancie, že dielo

bolo riadne a včas dodané a vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie celej ceny diela a žalovaný bol
jednoznačne v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Ako už vyššie bolo uvedené, v tejto časti je
rozhodnutie právoplatné, záväzné, a preto dovolanie žalovaného v zmysle § 421 C. s. p. neumožňuje
uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
31. S poukazom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného nie je daná podľa ustanovenia §

421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a ani podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., dovolací súd dovolanie
žalovaného odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p.

32. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá C. s. p., § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu

rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.