Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118215755
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118215755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1./Ing. Y. K., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v Y. na ulici L. č. XX, 2./PhDr. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Y. na ulici L. č. XX a
3./ H. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Y. na ulici R. V. č. XX, právne zastúpených R. Legal s. r. o.,
so sídlom v Košiciach na Ťahanovských riadkoch č. 25, IČO: 36 668 257 proti žalovanému: Ing. S. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Y. na ulici L. č. XX, právne zastúpenému Mgr. Marcelom Kandrikom,
advokátom, so sídlom v Prešove na ulici Grešovej č. 7, o určenie spoluvlastníckeho práva, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.02.2020, č. k. 16C/47/2018-251 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má voči žalobcom
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ďalejzrušilneodkladnéopatrenienariadenéuznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 04.10.2018 sp. zn. 7C/40/2018.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žaloba o určenie vlastníckeho (spoluvlastníckeho)

práva je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu vlastníckeho práva. Vlastnícke právo, resp.
nadobúdacie tituly či už žalobcov alebo žalovaného boli základom pre vklad vlastníckeho práva strán
sporu.

3. Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi D. K. (právny predchodca
žalobcov) a R. T., rod. K. (právna predchodkyňa žalovaného) z roku 1993 vyplynulo, že účastníci dohody
po jej podpísaní nebudú mať voči sebe žiadne ďalšie nároky z titulu zaniknutého spoluvlastníctva a

rozdelenia nehnuteľnosti. V dohode boli predmetom reálneho rozdelenia zastavané plochy, rodinný dom
a záhrady k čomu aj reálne došlo. Je nesporným, že v tejto dohode nebola uvedená pivnica ani studňa.
Pivnica a studňa nie je spomenutá ani v darovacej zmluve zo dňa 17.11.1999 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcov a žalobcami, čo taktiež odôvodňuje záver o tom, že nehnuteľnosť bola reálne
rozdelená už dohodou z roku 1993 tak, že čo sa nachádza na tej ktorej strane (polovici, časti) pozemku
patrí tomu, komu k tej ktorej strane (polovici, časti) svedčí vlastnícke právo.

4. Vzhľadom na uvedené je preto argumentácia žalobcov s poukazom na ust. § 139 ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka týkajúca sa hospodárenia so spoločnou vecou nenáležitá, keďže
spoluvlastníctvo k pivnici, resp. studni nebolo určené a žalobcom nesvedčí.5. Pre právne posúdenie veci je nutné tiež uviesť, že zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov nie je na danú vec aplikovateľný, keďže v danom prípade nejde o klasický
bytový dom, ale o rodinný dom, síce s jedným súpisným číslom, avšak technicky ide o dva rodinné

domy stavebne oddelené, dokonca zapísané na dvoch listoch vlastníctva, pričom nehnuteľnosť vo
vlastníctve žalobcov predstavuje dve bytové jednotky a nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného jednu
bytovú jednotku.

6. Je nesporné, že pivnica ako aj studňa boli spoločne užívané jednak právnymi predchodcami strán

sporu a neskôr aj samotnými stranami sporu. Užívacie právo teda spochybňované nebolo, a to či už k
pivnici, kde mali žalobcovia uložené svoje veci alebo k studni, z ktorej bola voda pôvodne čerpaná pre
potreby rekonštrukcie domov a neskôr pre bežnú spotrebu.

7. Čo sa týka pivnice, je potrebné uviesť, že táto sa nachádza len pod rodinným domom žalovaného, čo
strany sporu ani nerozporovali a súd sa o tejto skutočnosti presvedčil fyzicky počas vykonania obhliadky

na mieste samom za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Žalovaný umožňoval žalobcom
vstup do pivnice napriek tomu, že vstup do pivnice je možný len z parcely, ktorá vlastníckym právom
patrí žalovanému o čom svedčia fotografie na č. l. 191, resp. na č. l. 192 spisu.

8. Pivnica nie je príslušenstvom k rodinnému domu žalovaného, ktorý je technicky i administratívne

samostatným rodinným domom, teda vecou spôsobilou byť predmetom samostatného vlastníckeho
prevodu, ale je súčasťou hlavnej veci v zmysle ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako súčasť
hlavnej veci bola pivnica vlastnícky prevedená najskôr na právneho predchodcu žalovaného a neskôr
ďalším prevodom na samotného žalovaného bez ohľadu na to, že v dohode o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva z roku 1993 nebola výslovne uvedená. Táto pivnica teda nepredstavuje

samostatný predmet prevodu pri vlastníckom práve, keďže ide o súčasť tzv. hlavnej veci, t. j. rodinného
domu žalovaného.

9. Túto pivnicu teda nemožno technicky oddeliť od samotného rodinného domu žalovaného a bola v
zmysle dohody z roku 1993 „pripojená“ k rodinnému domu žalovaného na čom nič nemení fakt, že

právni predchodcovia žalovaného, resp. žalovaný umožnil žalobcom pivnicu užívať. To, že sa v pivnici
nachádza vodovodná prípojka pre obidva domy samo o sebe nezakladá spoluvlastnícke právo k tejto
pivnici.

10. Čo sa týka studne, táto sa nachádza na parcele vlastníckym právom patriacej žalovanému. Rovnako

je skutočnosťou, že žalobca v 1. rade si z tejto studne na svoj pozemok vytvoril prípojku v podobe malej
šachty. Bolo preto potrebné ustáliť, v akom právnom režime je potrebné na studňu nahliadať. Do úvahy
znovu prichádzajú dve možnosti, teda, že studňa je súčasťou hlavnej veci (pozemku žalovaného) alebo
je príslušenstvom hlavnej veci (pozemku žalovaného), teda môže byť od hlavnej veci oddelená.

11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že studňa je stavbou (samostatnou vecou v občianskoprávnom
zmysle), ak je výsledkom ľudskej činnosti, ktorou bola vytvorená určitá prevažne podzemná konštrukcia,
ktorá v smere dovnútra ohraničuje priestor, ktorý mal byť sčasti zaplnený vodou a čiastočne slúžiť jej
čerpaniu. Ak studňa nemá žiadnu konštrukciu, nejde o samostatnú vec, ale o súčasť pozemku. Dôvodil,
že v danom prípade je studňa dierou v zemi obloženou kameňmi, pričom toto obloženie kameňmi

nepredstavuje žiadnu konštrukciu a drží len vďaka vlastnej váhe a fyzikálnym zákonom, preto nejde o
stavbu, ale o súčasť pozemku.

12. S touto argumentáciou žalovaného nemožno v celom rozsahu súhlasiť. Studňa je výsledkom ľudskej
činnosti, pričom je jasné, že kamene sa po obvode predmetnej studne nenaukladali sami osebe, ale do

tohto tvaru ich dostala práve ľudská činnosť. Na druhej strane je zrejmé, že táto studňa tvorí súčasť
pozemku podľa jej povahy (naukladané kamene) a nemôže byť oddelená bez toho, že by sa tým hlavná
vec znehodnotila. Ani studňa však nebola zmienená v dohode z roku 1993, pričom žalovaný deklaroval
umožnenie čerpania vody z tejto studne žalobcom, čo napokon nespochybnili ani samotní žalobcovia.

13. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj argumentáciou žalobcov vo vzťahu k tomu, že nepretržitým
užívaním studne a pivnice vydržali reálnym výkonom práva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Z
uvedeného je možné vyvodiť, že navzájom právne koliduje žaloba žalobcov o určenie spoluvlastníckeho
práva vo vzťahu k vydržaniu vecného bremena reálnym výkonom práva, keďže vecné bremeno sa knehnuteľnosti zriaďuje v prospech nevlastníka, pričom žalobcovia o sebe tvrdia, že sú spoluvlastníkmi
pivnice a studne.

14. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

15. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli, že napadnutým rozsudkom ako aj konaním,

ktoré mu predchádzalo, bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie
sa nevyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Navyše odôvodnenie rozsudku nespĺňa
požiadavky dané legislatívou na riadne odôvodnenie rozhodnutia. V rozsudku bol zosumarizovaný
zistený skutkový stav, avšak prvoinštančný súd neuviedol ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy predložené
stranami sporu a ani nijako nezdôvodnil, prečo na nich pri rozhodovaní neprihliadol. Rozhodnutie je kvôli
nedostatočnému odôvodneniu nepreskúmateľné.

16. Z čestných vyhlásení K. K. a J. H. vyplýva, že žalobcovia, resp. aj ich právni predchodcovia sa o
pivnicu a studňu dlhodobo starali ako o predmet svojho vlastníctva, investovali do ich úprav a dlhodobo a
nerušenevplnomrozsahuužívali.Znaleckýposudokč.XXX/XXXXpreukazujejednoznačneskutočnosť,
že podzemné podlažie (pivnica) bolo rozdelené na polovicu medzi právnych predchodcov strán sporu,

teda znalecký posudok preukazuje vôľu účastníkov dohody o rozdelení nehnuteľnosti z roku 1993
rozdeliťajpivnicunapolovicu.Totojejedinýpísomnýdôkaz,ktorývrelevantnomobdobípriamospomína
pivnicu. A práve tento jediný dôkaz, ktorý vôbec priamo spomína pivnicu zároveň jasne indikuje, že došlo
k deľbe vlastníckeho práva k pivnici v pomere 1 : 1.

17. V priebehu konania žalobcovia poukázali na znalecký posudok č. 161/2002, v ktorom je výslovne
uvedené, že studňa nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X je stavba. A teda ak je studňa v
danom prípade stavbou, nemôže byť súčasťou pozemku žalovaného, ale je samostatnou vecou, ktorej
spoluvlastníkmisúvdanomprípadetí,ktoríjuvytvorili(postavili).To,žepivnicaniejesúčasťoupozemku,
možno odvodiť aj z ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého stavby, vodné toky a

podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

18. V rozsudku nie sú vyhodnotené ani ďalšie dôkazy predložené žalobcami, a to potvrdenia o úhrade
výdavkov za rekonštrukciu príslušenstva domu. Ide pritom o dôkazy, ktoré preukazujú dobromyseľnosť
žalobcov, ktorí keby neboli presvedčení o svojom vlastníckom práve, tak do nehnuteľnosti by

neboli investovali finančné prostriedky. Žalobcovia predložili vyjadrenie Východoslovenskej vodárenskej
spoločnosti a. s., závod Prešov, ktoré bolo vydané na základe žiadosti žalobcov o vyjadrenie k možnosti
zriadiť ďalšiu vodovodnú prípojku k rodinnému domu so súp. č. XXXX. Keďže rodinné domy vo
vlastníctve strán sporu sú v zmysle stavebného zákona jednou stavbou, k tejto stavbe je zriadená
jedna vodovodná a jedna kanalizačná prípojka. Tá je umiestnená práve v pivnici. Keďže vodárenská

spoločnosť žalobcom neudelila súhlas na zriadenie druhej vodovodnej a kanalizačnej prípojky, je
nevyhnuté, aby žalobcovia mali prístup k prípojkám nachádzajúcim sa v pivnici.

19. Podľa žalobcami predloženého stanoviska Stavebného úradu mesta Prešov, rodinný dom so súp.
č. XXXX pozostáva z troch samostatných bytových jednotiek. V danom konkrétnom prípade treba na

nehnuteľnosti vo vlastníctve strán sporu nazerať ako na „bytové jednotky“, príslušenstvom ktorých je
pivnica nachádzajúca sa mimo týchto bytových jednotiek. Za bytové jednotky totiž tieto nehnuteľnosti
považuje aj Stavebný úrad mesta Prešov.

20. Prvoinštančný súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal otázkou vydržania vlastníckeho práva

žalobcov, a to napriek tomu, že na vydržanie vlastníckeho práva poukazovali jednak priamo v žalobe a
tiež v písomnom podaní zo dňa 29.05.2019 aj priamo na pojednávaniach. Ak žalobcovia poukazovali
na vydržanie vecného bremena, stalo sa tak len pre prípad spochybnenia ich vlastníckeho práva.
Žalobcovia mali pivnicu aj studňu v oprávnenej a nepretržitej držbe po dobu viac ako desať rokov a
do ich rekonštrukcie a zveľaďovania investovali svoje finančné prostriedky. Z výpovedí strán sporu

na pojednávaní ako aj zo svedeckých výpovedí či listinných dôkazov vyplynulo, že vlastnícke právo
žalobcov nebolo zo strany žalovaného nikdy až do jesene roku 2017 spochybnené. Ide teda o dobu
nepretržitej, dobromyseľnej a nespochybňovanej držby v trvaní 24 rokov. Nakoľko rodinné domy vo
vlastníctve strán sporu sú stále jedným stavebným objektom a pivnica tvorí súčasť tohto objektu, čomedzi stranami sporu nie je sporné, tak aké koľvek neodborné zásahy v rámci rekonštrukcie pivnice
môžu zasiahnuť do statiky celého objektu, a teda poškodiť rodinný dom, resp. byty vo vlastníctve
žalobcov, a teda zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobcov.

21. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

22. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov nie je

opodstatnené.

23. Vo veci, s výnimkou záveru, podľa ktorého studňa tvorí súčasť pozemku, sa v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu

odkazuje.

24. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej právnym titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva právnych predchodcov
žalobcov a žalovaného je dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzatvorená dňa

18.10.1993 ( č. l. 20 spisu). Predmetom tejto dohody boli bez akýchkoľvek pochybností nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX s rodinným domom č. súp. XXXX a parcela č. XXXX.

25. Vychádzajúc z prejavenej vôle účastníkov dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva predmetom vyporiadania neboli len pozemky, ale aj rodinný dom. D. K., právnemu

predchodcovi žalobcov, pripadla do výlučného vlastníctva časť rodinného domu postavená na parcele
č. XXXX/X a právnej predchodkyni žalovaného R. T. druhá časť rodinného domu stojaca na parcele č.
XXXX/X, a to v súlade s geometrickým plánom na rozdelenie spoluvlastníctva, č. zákazky XXX/XX (č.
l. 21 spisu).

26. Zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva došlo k zániku pôvodného podielového
spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu a vzniku dvoch samostatných vecí v právnom zmysle slova
s rozdielnym vlastníckym režimom.

27. Rodinný dom bol rozdelený vertikálne a každému z pôvodných podielových spoluvlastníkov

pripadla konkrétna časť rodinného domu stojaca na geometrickým plánom presne špecifikovaných
novovytvorených parcelách.

28. Pivnica tvoriaca predmet sporu sa nachádza v podzemnom podlaží tej časti rodinného domu, ktorá
pripadla do výlučného vlastníctva právnej predchodkyne žalovaného.

29. Podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy
patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

30. Pivnica nachádzajúca sa v priestoroch tej časti rodinného domu, ktorý na základe uzatvorenej

dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pripadol do výlučného vlastníctva právnej
predchodkyne žalovaného tvorí súčasť takto novovytvorenej hlavnej veci a ako taká prešla na nového
nadobúdateľa hlavnej veci, ktorým bola právna predchodkyňa žalovaného, aj keď táto súčasť nebola
výslovne uvedená v dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súčasť veci nie je
spôsobilým predmetom samostatných dohôd ani občianskoprávneho vzťahu. Je vždy vo vlastníctve

vlastníka veci hlavnej.

31. Rovnako je vylúčené nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k pivnici tvoriacej súčasť
rodinného domu. Vydržanie právne upravené v ust. § 134 Občianskeho zákonníka patrí k všeobecným
originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie

vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom
vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže
byť súčasť veci, ktorá vždy zdieľa režim veci hlavnej, a preto nemôže byť spôsobilým predmetom
občianskoprávneho vzťahu.32. Správnym je tiež záver o nemožnosti aplikácie ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov na prejednávanú vec. Platí totiž ust. § 1 ods. 2 tohto právneho predpisu,

podľa ktorého tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov stavebne určených
na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia,
byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných
domoch, ktoré majú len jeden byt. Rodinný dom, ku ktorému je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný a
ktorýnadobudlajehoprávnapredchodkyňaR.T.nazákladedohodyozrušeníavyporiadanípodielového

spoluvlastníctva má len jeden byt, v dôsledku čoho na túto nehnuteľnosť nie je možné aplikovať
ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z.

33. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcov na znalecký posudok č. XXX/XX vypracovaný znalcom
Ing. F. L.. Tento posudok slúžil len na zistenie ceny nehnuteľnosti a rozhodne ho nemožno považovať
za dôkaz preukazujúci skutočnosť, že podzemné podlažie bolo rozdelené na polovicu medzi právnych

predchodcov strán sporu. Spôsob rozdelenia nehnuteľnosti priamo vyplýva z dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzatvorenej dňa 18.10.1993 medzi právnymi predchodcami
žalobcov a žalovaného.

34. Čo sa týka studne, táto tvorí príslušenstvo veci hlavnej. Príslušenstvom veci v zmysle ust. §

121 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené
na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Z tejto zákonnej definície príslušenstva veci vyplýva,
že vec považovaná za príslušenstvo, musí byť vecou v právnom zmysle, a preto je spôsobilá byť
predmetom občianskoprávnych vzťahov. Taká vec sa mení na príslušenstvo v dôsledku prejavu vôle
vlastníka hlavnej veci, ktorým ju určuje na to, aby sa trvale užívala s hlavnou vecou. Tento prejav

vôle je jednostranný a vlastník ho kedykoľvek môže zmeniť, a tak dosiahnuť oddelenie hlavnej veci a
príslušenstva. Trvale užívanie sa posudzuje podľa hospodárskeho účelu a vyplýva z povahy veci.

35. Samotná povaha príslušenstva spôsobuje, že právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho
prejavu vôle nevzťahujú aj na príslušenstvo. Na to, aby došlo k účinkom právneho úkonu týkajúceho

sa hlavnej veci aj na príslušenstvo, treba predmetom tohto právneho úkonu urobiť aj príslušenstvo.
Ak k tomu nedôjde, nemožno vychádzať z toho, že právnym úkonom došlo aj k prevodu vlastníctva k
príslušenstvu.

36. Podľa okolnosti veci môže byť studňa samostatnou vecou, stavbou v zmysle občianskeho práva,

alebo súčasťou pozemku. Ak má byť studňa samostatnou vecou a predmetom právnych vzťahov, potom
nestačí jej užitočnosť, t. j., že slúži potrebám ľudí, ale musí ísť aj o hmotný predmet. Pre studňu,
ak má byť samostatnou vecou v zmysle ust. § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí platiť to,
čo pre ostatné hmotné predmety, teda že je materiálnej povahy a že je oddelená od ostatných vecí.
Studňa je teda stavbou, a preto samostatnou vecou v zmysle občianskoprávnom bez ohľadu na poňatie

vodohospodárske, ak je výsledkom ľudskej stavebnej činnosti, ktorou bola vytvorená určitá, prevažne
podzemná konštrukcia, ktorá v smere dovnútra ohraničuje priestor, ktorý má byť sčasti zaplnený vodou
a sčasti slúžiť jej čerpaniu. Ak nemá studňa žiadnu konštrukciu, nejde o samostatnú vec, ale o súčasť
pozemku.

37. Studňa podľa pripojenej fotodokumentácie nemá charakter jednoduchého nespracovaného vrtu
nijako nevymedzeného proti okoliu, ale ide o výsledok tvorivej ľudskej činnosti vzniknutý vyhĺbením
studne a následným vymedzením jej vnútorného priestoru kamenným obložením slúžiacim na to,
aby sa tento priestor mohol naplniť vodou určenou na čerpanie. Takýto spôsob stavby studní bol v
minulostibežnýmačastopoužívaným.Neskôrtentospôsobbolnahradenýukladanímbetónovýchskruží

slúžiacich rovnako ako kamene na ohraničenie vnútorného priestoru studní.

38. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vydané vo veci 6Cdo/18/2011 dňa 30.08.2012, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky
poukázal na to, že aj studňu vytvorenú z betónových skruží treba považovať v zmysle ust. § 121

Občianskeho zákonníka za príslušenstvo veci, ktorá má charakter veci nehnuteľnej.

39. Napriek vyššie uvedenému, záver, podľa ktorého studňa tvorí príslušenstvo veci hlavnej, nie je
okolnosťou svedčiacou v prospech žalobcov.40. V už skôr spomínanej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, uzatvorenej
medzi právnymi predchodcami strán sporu, D. K. a R. T. presne vymedzili, čo bude tvoriť predmet tejto

dohody. Táto dohoda sa vzťahovala len na pozemky a rodinný dom, pričom v dohode sa nenachádza
žiadna zmienka o akomkoľvek príslušenstve nehnuteľnosti tvoriacich predmet dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Je teda nepochybné, že právni predchodcovia žalobcov
nemienili urobiť studňu predmetom zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva. Z takto
jednoznačne prejavenej vôle nemožno prijať iný záver než ten, že studňa naďalej zostala v podielovom

spoluvlastníctve právnych predchodcov žalobcov a žalovaného.

41. Právny predchodca žalobcov zmluvou uzatvorenou dňa 17.11.1999 (č. l. 23 a 24 spisu) daroval
svoje nehnuteľnosti žalobcom, pričom v tejto zmluve je ako príslušenstvo uvedené len oplotenie a trvalé
porasty. Studňa ako príslušenstvo sa ani v tomto právnom úkone vôbec nespomína. Žalobcovia tak ani
na základe tohto právneho úkonu nemohli nadobudnúť presvedčenie o tom, že predmetom darovacej

zmluvy bola i studňa v tomto právnom úkone vôbec neuvedená.

42. Právni predchodcovia strán sporu i po uzavretí dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva a na ňu nadväzujúcich ďalších právnych úkonov so žalobcami a žalovaným i naďalej
zostali podielovými spoluvlastníkmi studne.

43. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov o vydržaní vlastníckeho práva je potrebné uviesť, že vydržanie
predstavuje jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami
vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobúdania vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú

oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania, pričom,
a to je potrebné osobitne zdôrazniť, právne následky nastávajú len vtedy, ak sú zároveň splnené všetky
jeho podmienky.

44. Kto je držiteľom oprávneným upravuje Občiansky zákonník v ust. § 130 ods. 1. Podľa tohto

ustanovenia, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

45. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať, možno o nej usudzovať
len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom

je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na všetky
okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že
mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať
na existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. Dobrá viera
sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu

dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

46. Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretá dňa 18.10.1993 medzi
právnymi predchodcami strán sporu a ani následne na to uzatvorená darovacia zmluva medzi právnym
predchodcom žalobcov a žalobcami dňa 17.11.1999 nepredstavujú právne tituly, ktoré mohli u žalobcov

vyvolať presvedčenie, že okrem nehnuteľnosti v nich uvedených mohli nadobudnúť i vlastnícke, resp.
spoluvlastnícke právo k studni ako príslušenstvu veci, ktorá sa ani v jednom z vyššie uvedených
právnych úkonov vôbec neuvádza.

47. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

48. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná i náhrada trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že
o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

49. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).