Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/278/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212857
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6613212857.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu v spore
žalobkyne R. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. II/XX, XXX XX G., zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: XX XXX XXX, zastúpený

advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom Moyzesova 38, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 7C
24/2013-266 z 19. 10. 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 7C 24/2013-303 zo 07. 04. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zák.

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zák. č. 244/2002 Z.z ) v znení účinnom do 31. 12.
2014 súd prvej inštancie zamietol len z dôvodu, že dňom 01. 01. 2015 nadobudla účinnosť novela zák.
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá v § 243d ods. 1
ustanovuje,žeexekučnékonanienapodkladerozhodcovskéhorozhodnutiavydanéhovrozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.
01. 2015 možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tejto novely Exekučného poriadku. Žalovaného

tvrdenie v spore, že exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia
sa žalobkyňa domáha nebolo v tejto lehote začaté, žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybnila,
rozhodcovský rozsudok už žalovanú nezaväzuje „pretože výkon predmetného rozhodcovského
rozhodnutia nebol iniciovaný.“ Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že „v dôsledku aplikácie tejto
právnej normy sa právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním
rozhodcovskéhorozsudku.Žalobkyňaniejeviazanápovinnosťouzaloženourozhodcovskýmrozsudkom

a žalovaná si nemôže uplatňovať nárok jej rozhodcovským rozsudkom priznaný. Právoplatnosť
rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje právne pomery
účastníkov konania a keďže v dôsledku aplikácie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku na uvedený
rozhodcovský rozsudok prestal tento rozsudok účastníkov zaväzovať (t.j. uvedená novela Exekučného
poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku), v dôsledku prijatej zmeny stratil
rozhodcovský rozsudok svoje základné atribúty a to záväznosť a teda právoplatnosť a vykonateľnosť,

v dôsledku čoho v súčasnosti súd koná a rozhoduje o rozhodcovskom rozsudku, ktorý už nikoho
nezaväzuje a to bez ohľadu na výsledok konania zrušenia rozhodcovského rozsudku. Zánikom
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania stratilo toto súdne
konanie význam a zanikol predmet konania“. S poukazom na ust. § 150 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej aj O.s.p.) ako na dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie žiadnej zo
strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval, že došlo

k zmene právneho predpisu, čím odpadol predmet sporu.2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa. Nesúhlasila s názorom súdu prvej
inštancie, že v dôsledku ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku už pre žalobkyňu nemá význam
vedenie tohto súdneho konania. Primárnym cieľom žalobkyne v konaní o zrušenie rozhodcovského

rozsudku bolo získať rozhodnutie o tom, či má žalovaný voči žalobkyni pohľadávku alebo nie. Túto
otázku ust. § 243d Exekučného poriadku nevyriešilo ani neodstránilo neistotu v právnom vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným. Zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj ust. §
372w Občianskeho súdneho poriadku predpokladali pokračovanie v konaní o spotrebiteľskom spore po
zrušení rozhodcovského rozsudku aj po nadobudnutí platnosti a účinnosti novely Exekučného poriadku

v § 243d ods. 1. Po zrušení rozhodcovského rozsudku sa aplikuje postup na základe § 47 zák. č.
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj zákon č. 335/2014 Z.z.). Žalovaný
síce pred súdom prvej inštancie vyhlásil, že žiadny návrh na vykonanie exekúcie voči žalobkyni na
základe napádaného rozhodcovského rozsudku nepodal, avšak ak sa toto vyhlásenie ukáže neskôr ako
nepravdivé, dostane sa žalobkyňa do situácie, kedy už nebude môcť opätovne podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa má stále záujem, aby súd preskúmal rozhodcovskú doložku, od

ktorej si rozhodcovský súd odvodil právomoc konať vo veci. Právny záujem žalobkyne v predmetnej
veci je daný taktiež tým, aby si nemohol žalovaný opätovne uplatniť svoju domnelú pohľadávku na
rozhodcovskom súde na podklade tej istej rozhodcovskej doložky. V prípade meritórneho rozhodnutia
v predmetnej veci ako prejudiciálnu otázku bude súd prvej inštancie skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky. Po rozhodnutí súdu už nebude môcť žalovaný opätovne uplatniť svoje práva na rozhodcovskom

súde na základe neplatnej a neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť jej náhradu trov
konania.

3. V reakcii na odvolanie žalobkyne žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní argumentuje citáciou

rozhodnutí súdov, ktoré sú nesprávne vykladali ust. § 243d Exekučného poriadku, keď napriek zákonnej
anulácii rozhodcovských rozsudkov po 31. 03. 2015 pokiaľ nebol podaný návrh na exekučné konanie
z takéhoto rozhodcovského rozsudku, tieto súdy „akademicky“ rozhodli o zrušení rozhodcovského
rozsudku, ktorý je po 31. 03. 2015 zo zákona neplatný a de facto neexistujúci právny poklad pre
ďalšie vymáhanie pohľadávok. Právny záujem účastníka konania nemôže prevyšovať nad zámerom

zákonodarcu, ktorý prijal všeobecne platnú zákonnú úpravu v podobe § 243d Exekučného poriadku
o zneplatnení rozhodcovských rozhodnutí. Zámerom zákonodarcu bolo práve nastolenie všeobecne
akceptovaného právneho stavu, aby v každom súdnom prípade bolo uzavreté konanie zo zákona a nie,
abyvkonanísapokračovalodosiahnutímpozitívnehorozhodnutiaožalobežalobcu,vrátanerozhodnutia
o priznaní trov konania takejto strane ako úspešnej v spore. Súd je povinný aplikovať ustanovenia novely

Exekučného poriadku a bolo jeho povinnosťou zisťovať, či do 31. 03. 2015 (ne)začalo exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozsudku a v prípade „nezačatia bolo na mieste konanie po zamietnutí
žaloby zastaviť“. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

4. Odvolanie žalobkyne bolo doručené Okresnému súdu Lučenec z 12. 02. 2016 za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
(ďalej aj C.s.p.), ktorý v § 470 ods. 1,2 ustanovuje, že sa tento zákon, ak nie je ustanovené inak použije
aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
zastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd odvolací funkčne príslušný na prejednanie odvolania žalovaného podľa §
34 C.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. z
dôvodu, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie považuje za v dostatočnom rozsahu zistený
aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nadobudnutím

účinnosti novely Exekučného poriadku dňom 01. 01. 2015 zanikol predmet sporu a z tohto dôvodu bolo
potrebné žalobu žalobkyne zamietnuť. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej
inštancie nevykonal dôkazy na zistenie, či sa žalobkyňa dôvodne domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zák. č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2014.
Dokazovanie v tomto smere nebolo účelné doplniť na odvolacom súde, ktorého úlohou podľa § 34 C.s.p.

je rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, nie je nahrádzať prvoinštančné konanie,
preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového
poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.6. Súd prvej inštancie nesprávne v rozsudku cituje zákonné ustanovenie, podľa ktorého posúdil právnu
vec ako § 41 ods. 1 zák. č. 344/2002 Z.z.. Z obsahu žaloby aj spisu je zrejmé, že žalobkyňa podala
žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zák. č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého sa účastník rozhodcovského konania môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, len ak: c/ jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy, j/ pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

7. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec z 10. 07. 2013 žiadala zrušiť rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 3039/2012 z 19. 01. 2012, ktorý jej bol podľa kópie
doručenky na č.l. 58 spisu doručený 28. 06. 2013. Lehotu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
ustanovenú v § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. na 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podľa názoru
súduprvejinštancieajodvolaciehosúdužalobkyňastihla.Žalobunazrušenierozhodcovskéhorozsudku
podať včas. Dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe je, že v

poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX z 09. XX. XXXX nebola platne dojednaná rozhodcovská doložka a pri
rozhodovanírozhodcovskýmsúdomboliporušenévšeobecnezáväznéprávnepredpisynaochranupráv
spotrebiteľa. Dôkazom o týchto tvrdeniach mal byť spis rozhodcovského súdu sp. zn. 3C 3039/2012. Na
žiadosť súdu prvej inštancie Arbitrážny súd Košice doručil konajúcemu súdu kópiu svojho spisu sp. zn.
3C 3039/2012. Súd prvej inštancie nariadil vo veci viaceré pojednávania, z ktorých sa uskutočnili len

dve; prvé 25. 11. 2013, na ktorom sa zúčastnila žalobkyňa so svojim zástupcom, kde súd prvej inštancie
uskutočnil jej výsluch a posledné 19. 10. 2015, kde súd prvej inštancie čítal listinné dôkazy medzi iným
aj „kópiu rozhodcovského spisu 3C 3039/2012“, ktorá je žurnalizovaná na č.l. 19 až 58 spisu okresného
súdu a zo zápisnice o pojednávaní vôbec nie je zistiteľné, s ktorými časťami spisu rozhodcovského súdu
sa súd prvej inštancie oboznámil.

8. Dôkaz listinou podľa § 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vykonával súd tak, že predseda
senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečítal, alebo oboznámil jej obsah.
Neplatilo to iba v prípade, ak súd vo veci nenariaďoval pojednávanie.
8.1 Vykonávanie dôkazov na pojednávaní bolo vyjadrením zásady priamosti občianskeho súdneho

konania. Výnimky boli možné len v prípadoch, keď boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania. Súd prvej inštancie nerešpektoval zákonný spôsob pre vykonanie dôkazu listinou
(vykonal tzv. neprípustné súhrnné dokazovanie), preto zaťažil svoje konanie tzv. inou procesnou vadou.
Ak totiž skutkové zistenia súdu prvej inštancie neboli podložené procesne správnym dokazovaním, súd
prvej inštancie nemal pre svoje rozhodnutie o žalobe z dôvodov uvádzaných žalobkyňou dostatočný

podklad.

9. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015 exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01. 01. 2015, možno začať len do 3

mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

10. V dôvodovej správe k novele Exekučného poriadku je zopakovaný iba text zákonného ustanovenia

§ 243d ods. 1; nie je potom zrejmé odkiaľ žalovaný čerpá informácie, že zámerom zákonodarcu, ktorý
prijal všeobecne platnú zákonnú úpravu v podobe § 243d Exekučného poriadku bolo zneplatnenie
rozhodcovských rozhodnutí a uzavretie konaní o zrušení rozhodcovských rozsudkov zo zákona, nie
pokračovanie v konaní dosiahnutím pozitívneho rozhodnutia o žalobe na zrušenie rozhodcovského
rozsudku vrátane priznania trov konania takémuto účastníkovi ako úspešnému. Ustanovenie § 243d

ods. 1 Exekučného poriadku sa podľa názoru odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nedotýka začatých
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nesprávny je názor žalovaného a súdu prvej inštancie,
že účinnosťou ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku zanikla právoplatnosť rozhodcovského
rozsudku. Ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku nie je normou, ktorá zrušuje rozhodcovské
rozsudky. Rozhodcovský rozsudok stále existuje a ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani ku

dňu rozhodnutia odvolacieho súdu neexistovala žiadna zákonná prekážka brániaca posúdeniu splnenia
zákonných podmienok na vyhlásenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovským súdom a jeho zrušenie
všeobecným súdom. O žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku podanej v zákonnej lehote zo
zákonných dôvodov musí súd prvej inštancie rozhodnúť na základe dôvodov uvedených v zák. č.244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2014 a posúdiť ju podľa právnej úpravy účinnej v čase
vyhlásenia rozhodcovského rozsudku. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je určovacou
žalobou podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, pre prípustnosť ktorej by bolo potrebné

skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Konanie na súde prvej inštancie
začalo 10. 07. 2013. Ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku je účinné od 01. 01. 2015. I
keď na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 3039/2012 z 19. 01.
2012 už nie je možné začať v čase posudzovania veci odvolacím súdom exekúciu, je podľa názoru
odvolacieho súdu potrebné zákonným spôsobom a zo zákonných dôvodov začaté konanie dokončiť, aby

žalobkyňa mala istotu, že rozhodcovský rozsudok nestratil v dôsledku ust. § 243d ods. 1 Exekučného
poriadku iba materiálnu vykonateľnosť, ale nie je ani formálne vykonateľný z dôvodu, že bol vydaný
orgánom bez právomoci. Podľa ust. § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. v účinnom znení žalobou o zrušení
rozhodcovského rozsudku nemá vplyv na jeho právoplatnosť (zostáva právoplatný).

11. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude v prvom rade skúmať, či mal

rozhodcovský súd právomoc rozhodnúť spor medzi žalobkyňou a žalovaným, či bola rozhodcovská
doložka v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX platne dojednaná a v závislosti od výsledku odpovede na
túto prvú otázku sa bude (ak to bude potrebné) súd prvej inštancie zaoberať aj druhým dôvodom,
pre ktorý sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, že pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

12. O trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).