Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716203263
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2021:2716203263.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcov: X. H. Č., N.. XX.XX.XXXX,

C. A. M. XXX/X, A., X. Z. Č., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. XXX/X, A., obaja žalobcovia zastúpení: Okenica
Šula & Co. s. r. o., so sídlom Pražská 11, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 04, IČO: 36 866
512 proti žalovaným: X. V. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. XX, Č., C. Č. A. W. XX/XX, XXXX D. P. B.,
T., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17,
Žilina 010 01, IČO: 36 436 640, 2. H. R., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V.. T.. Š. XXXX/XX, Č., zastúpeného:
Advokátska kancelária BURIK s.r.o., so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2, Martin 036
01 , IČO: 52 804 364, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanej 1. z a m i e t a .

II. Žalovaná 1. má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1. a 2. v rozsahu 100 %.

III. Súd žalobu voči žalovanému 2. z a m i e t a .

IV. Žalovaný 2. má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1. a 2. v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1. a 2. (ďalej len ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa

17.06.2016 v spojení s ich podaním zo dňa 27.07.2016 (č.l. 67 spisu - oprava žaloby) domáhali určenia
vlastníckeho práva tak, že žalobca 1. a žalobkyňa 2. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v k.ú. A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným
úradom Skalica, katastrálny odbor, okres B., obec A., a to: pozemku, parcely registra „C“ parc. č. XXXX/
X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemku, parcely registra „C“ parc.
č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinného domu so súp.
číslom XXX, postavenom na pozemku, parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/X (ďalej len ako „sporné

nehnuteľnosti“).

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobcovia ako predávajúci so žalovanou 1. ako kupujúcou
uzatvorili dňa 21.09.2010 kúpnu zmluvu (ďalej ako „sporná kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, kúpna cena bola dojednaná vo výške 35.000,-€, táto
malabyťvyplatenážalobcomvhotovosti,predpodpisomtejtozmluvy,potvrdenéichpodpisomnakúpnej
zmluve. V kúpnej zmluve bolo uvedené aj to, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne

ťarchy okrem záložného práva v prospech veriteľa: GERONT DSS s.r.o., IČO: 36 686 409 (záložný
veriteľ) podľa V 863/10 zo dňa 26.05.2010 na pozemok parc. č. XXXX/X, záložné právo slúžilo ako
zabezpečovací prostriedok ku zmluve o pôžičke, ktorú uzatvorili žalobcovia ako dlžníci so záložným
veriteľomakoveriteľomdňa25.05.2010(bolposkytnutýúvervovýške15.000,-€,splatnýdo24.08.2010).Z dôvodu značne nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácie žalobcov (ich neschopnosti splatiť úver
riadne a včas), títo oslovili záložného veriteľa pred zosplatnením s úmyslom sa dohodnúť na riešení
problému. záložný veriteľ im odporučil kontaktovať „pani K.“, ktorá mala žalobcom pomôcť vybaviť ďalší

úver, s tým, že žalobcovia budú ručiť nehnuteľnosťami, ktoré mali v danom čase v BSM. W. K. „vybavila
ďalší úver“ tak, že sprostredkovala pre žalobcov „len akože“ úver, avšak v skutočnosti sprostredkovala
predaj sporných nehnuteľností medzi žalobcami a žalovanou 1., pričom o tom, že sa má jednať o
skutočný predaj žalobcov nijako neinformovala. Žalovaná 1. vyplatila alebo mala vyplatiť pohľadávku
zo zmluvy o pôžičke záložnému veriteľovi, ktorý vystavil už dňa 20.09.2010 kvitanciu (doklad o splnení

záväzku) a už dňa 21.09.2010 požiadal správu katastra o výmaz záložného práva. K samotnému
podpisu spornej kúpnej zmluvy došlo práve až dňa 21.09.2010. V čase predloženia spornej kúpnej
zmluvy žalobcom a jej podpisu žalobcami v obci A. podpis žalovanej 1. na spornej kúpnej zmluve
absentoval. Žalobcovia nikdy neobdržali od žalovanej 1. ani od pani K. ani jeden originál spornej kúpnej
zmluvy. Žalovaná 1. následnou kúpnou zmluvou zo dňa 01.06.2011 (ďalej len ako „následná kúpna
zmluva“) previedla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného 2. (V 1982/2011 zo dňa

10.11.2011). Žalobcovia odkázali na ich výpoveď v konaní na OS Skalica sp. zn. 2C/31/2012 (vypratanie
nehnuteľnosti) čo sa týka okolností podpísania spornej kúpnej zmluvy, o tiesnivej osobnej a rodinnej
situácie žalobcov v čase podpisu zmluvy, ich úmysle, omyle, do ktorého boli uvedení pri podpise zmluvy.

3. Žalobcovia v žalobe vo vzťahu k pochybnostiam nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou 1.

uviedli, že a/ nikdy nemali v úmysle sporné nehnuteľnosti predať (tieto sú určené a užívané žalobcami
na bývanie ich rodiny), b/ pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy mali za to, že sporné nehnuteľnosti
prevádzajú za účelom zabezpečenia splatenia pôžičky, ktorú im mala poskytnúť tretia osoba za účelom
splatenia dlhu voči záložnému veriteľovi (GERONT DSS, s.r.o.), c/ kúpna cena sporných nehnuteľností
vo výške 35.000,-€ bola v značnom nepomere k všeobecnej hodnote (trhovej cene) určenej ZP č.

121/2010 zo dňa 29.10.2010 J. (XX.XXX,-€.), F. K. E. N. Ž. N. M. B. M., Q. plnenie od žalovanej 1.
bola úhrada ich dlhu vo výške 15.000,-€ záložnému veriteľovi, e/ dlh žalobcov voči GERONT DSS
(15.000,-€) zjavne nezodpovedal výške kúpnej ceny (35.000,-€), f/ spornú kúpnu zmluvu žalobcovia
pred jej podpisom ani po jej podpísaní nemali k dispozícii. Žalobcovia poukázali na súdny spor vedený
na OS Skalica pod sp. zn. 2C/31/2012, v ktorom súd v rámci riešenia prejudiciálnej otázky vo vzťahu

k spornej kúpnej zmluve zo dňa 21.09.2010 uviedol, že sporná kúpna zmluva nebola urobená vážne,
absentoval prvok vážnosti vôle zo strany žalobcov (absolútne neplatná kúpna zmluva v zmysle § 37
Občianskeho zákonníka), ďalej bola táto sporná kúpna zmluva neplatnou (§ 39 Občianskeho zákonníka)
pre jej obchádzanie kogentnej právnej úpravy vo vzťahu k záložnej zmluve (sporná kúpna zmluva mala
slúžiť na zabezpečenie zmluvy o pôžičke), a teda neprišlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú 1. Z

toho dôvodu nemohla žalovaná 1. previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného
2. Žalobcovia zdôraznili, že nikdy nemali v úmysle predať alebo scudziť sporné nehnuteľnosti, nemali
úmysel uzatvoriť kúpnu zmluvu, boli presvedčení, že sporné nehnuteľnosti prevádzajú za účelom
zabezpečenia splatenia ich pôžičky, ktorú mali od GERONT DSS. Z toho dôvodu považujú spornú kúpnu
zmluvu za absolútne neplatnú pre nedostatok skutočnej vôle a vážnosti. K prejavu vadnej vôle došlo

aj v dôsledku omylu (ako špeciálnej vade vôle), pričom do omylu boli uvedený treťou stranou, ktorá
sprostredkovala spornú kúpnu zmluvu. Bez tohto omylu by sporný právny úkon neurobili. Žalobcovia si
v tom čase neuvedomili dôsledky svojho konania a nemali vedomosť o možných nekalých spôsoboch
a zámeroch žalovanej 1. Kúpnu cenu považovali žalobcovia len za formalitu bez vedľajších účinkov.
Sporné nehnuteľnosti mali slúžiť výlučne ako zabezpečovací prostriedok. Vypracovanú kúpnu zmluvu

žalobcom žalovaná 1. priniesla až na stretnutie k notárovi, kde už mali zmluvu podpísať, pred jej
podpisom nemali možnosť si ju dostatočne preštudovať, poradiť s právnikom. Žalovaná 1. v čase
podpisu spornej kúpnej zmluvy pracovala ako realitný maklér, a teda musela vedieť o tom, že k prevodu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam dochádza v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy za
zjavne neobvyklých a neprimeraných podmienok, za neprimerane nízku kúpnu cenu. Žalovaný 2. bol

kolegom žalovanej 1.

4. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, žalobcovia uviedli, že ten je daný tým,
že bude odstránená právna neistota ohľadom trvania vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej
kúpnejzmluvy,vyhovujúcirozsudokmôžebyťjednýmzpredpokladovnavykonanieobnovyvlastníckeho

práva pôvodného vlastníka.

5. Žalobcovia okrem vyššie uvedených skutočností označili tieto dôkazy: výsluch žalobcov, spis vedený
na OS Skalica pod sp. zn. 2C/31/2012, kúpna zmluva zo dňa 21.9.2010 a zo dňa 1.6.2011, kvitancia osplatení úveru, návrh na výmaz záložného práva, rozhodnutie správy katastra Skalica o povolení vkladu
záložného práva (V 863/2015), znalecký posudok č. 121/2010 z 29.10.2010, list žalovanej 1. doručený
súdu dňa 5.5.2014, zmluva o pôžičke zo dňa 24.5.2010, LV č. XXX pre k.ú. A..

6. Žalovaná 1. sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 22.2.2017, v ktorom uviedla, že s podanou
žalobou nesúhlasí. Uviedla, že koncom leta mala k dispozícii financie navyše, ktoré chcela investovať,
dozvedela sa o predaji spornej nehnuteľnosti, kúpu mala na odporúčanie rodinného známeho P. V.
sprostredkovať pani K., spornú nehnuteľnosť pred kúpou osobne na mieste samom nevidela (videla

fotky a výpis z LV), vedela že v spornej nehnuteľnosti bývali vtedajší majitelia, avšak predpokladala, že
po čase si nájdu iné bývanie, keďže budú mať finančné prostriedky z vyplatenia kúpnej ceny. V prípade
ich zotrvania v nehnuteľnosti, chcela sa dohodnúť s nimi na nájomnom, nakoľko jej bytová otázka bola
vyriešená, sporný dom na bývanie nepotrebovala. Pani K. jej uviedla, že majitelia domu majú zobraté
nejaké pôžičky, ktoré chcú splatiť, a preto spornú nehnuteľnosť predávajú. Pani K. predaj nehnuteľnosti
sprostredkovala, pričom mala vybaviť všetky formálne náležitosti a vyplatiť pôžičky žalobcov (nevedela

aká je výška dlhov žalobcov ani aká časť z kúpnej ceny si bude pani K. účtovať za svoje služby pre
žalobcov). Zmluvu podpísala (5 vyhotovení) a spolu s 35.000,-€ po A. V. odovzdala pani K., ktorá kúpnu
cenuvovýške35.000,-€vyplatilavhotovostipredávajúcejp.Č.aodovzdalajejpodpísanékúpnezmluvy.
Po prevzatí kúpnej ceny vo výške 35.000,-€ predávajúci kúpne zmluvy podpísali a vrátili 3 vyhotovenia
pani K.. Pán V. jej následne priniesol kúpnu zmluvu podpísanú druhou stranou a doklad o podaní na

kataster, a teda mala zato, že je všetko v poriadku. V čase podpisu spornej kúpnej zmluvy predmetný ZP
zodňa29.10.2010nemala.Zdôvodukomplikáciírodinnejsituácie(nemalačasriešiťzáležitostisdomom
v A.) následne spornú nehnuteľnosť za pomoci p. V. predala za kúpnu cenu 42.000,-€ žalovanému 2. Čo
sa týka konania vedeného na OS Skalica pod sp. zn. 2C/31/2012, žalovaná 1. uviedla, že záväzný je len
výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie (v ktorom bola sporná kúpna zmluva posúdená ako neplatná),

pričom súd vychádzal iba z tvrdení žalobcov. Žalovaná 1. uviedla, že nemala a ani nemohla mať žiadnu
vedomosť o nejakom údajnom inom účele kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú akýkoľvek iný účel
kúpnej zmluvy, musia to preukázať a súčasne ju ako druhú zmluvnú stranu s ním neoboznámili, a teda
bola uvedená do omylu. Pokiaľ mali žalobcovia pri podpise spornej kúpnej zmluvy nejaké výhrady a
pochybnosti, mali kontaktovať priamo ju ako kupujúcu. Celý proces uzatvárania spornej kúpnej zmluvy

trval cca. 4-5 týždňov, čiže žalobcovia malo dostatočne dlhú dobu na oboznámenie sa so zmluvou.
Žalobcovia sa nemôžu odvolávať na s oju ľahkomyseľnosť. Žalovaná 1. sa ohradila voči tomu, že by
zneužila na strane žalobcov tieseň, nevedomosť, neznalosť, omyl.

7. Žalovaná 1. okrem vyššie uvedených skutočností (bod 6. tohto odôvodnenia) označila tieto dôkazy:

výsluch svedka: B.Á. K. a výsluch svedka: P. V., predložil kópiu spornej kúpnej zmluvy.

8. Žalovaný 2. sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 14.2.2017, v ktorom uviedol, že so
žalobou nesúhlasí, nárok uplatnený žalobcami neuznáva. Žalovaný 2. potvrdil zamietnutie jeho žaloby
o vypratanie spornej nehnuteľnosti v konaní vedenom na OS Skalica pod sp. zn. 2C/31/2012 z

dôvodu posúdenia spornej kúpnej zmluvy ako absolútne neplatnej a následkami tejto neplatnosti pri
prevádzaní vlastníctva z kupujúceho na tretiu osobu (I. ÚS 50/2010 z 10.2.2010). Žalovaný vo vzťahu
k zásade tzv. „nemo plus iuris...“ poukázal na vývoj judikatúry Ústavného súdu SR (I. ÚS 549/2015 z
16.3.2016). Žalovaný 2. uviedol, že sporné nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne kúpnou zmluvou
zo dňa 1.6.2011 (vklad povolený V 1982/11) od žalovanej 1., ktorá bola riadne evidovanou vlastníčkou

sporných nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva ako výlučný vlastník 1/1, z čoho pri uzatváraní
kúpnej zmluvy vychádzal, a to za kúpnu cenu 42.000-€. Čo sa týka konania vedeného na OS Skalica
pod sp. zn. 2C/31/2012, žalovaný 2. poukázal na tú časť rozhodnutia, v ktorej bolo súdom uvedené,
že súd vychádzal zo skutkových tvrdení odporcov (pozn. súdu - žalobcov v tomto konaní), nakoľko sa
nepodarilo zabezpečiť výsluch pani K.. Podľa žalovaného 2. je sporná zmluva splatnou, u žalovanej

1. vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu existovala, nejednalo sa o predstieranie iného právneho úkonu. Pokiaľ
teda len jedna strana namieta vážnosť jej vôle, nejedná sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
ale malo by sa jednať o relatívnu neplatnosť, ktorej sa musí druhá strana dovolať a jednalo by sa
o omyl v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. Obaja žalobcovia v konaní 2C/31/2012 potvrdili, že
vedeli o tom, že so žalovanou 1. idú uzatvárať kúpnu zmluvu, od ústneho dojednania zmluvy do jej

skutočného uzatvorenia mali dostatočný časový priestor. V tamojšom konaní žalobcovia tiež uviedli,
že najprv spornú kúpnu zmluvu uzatvoriť nechceli, nakoniec sa rozhodli zmluvu podpísať. Žalovaný 2.
argumentoval tým, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil (§ 40a Občianskeho
zákonníka). Neplatnosti by sa mohla dovolávať len žalovaná 1. Žalovaný 2. nesúhlasil s tým, že bysporné nehnuteľnosti boli predané za neprimerane nízku cenu. Žalovaný 2. uviedol, že z opatrnosti podal
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej 1. , konanie je vedené na OS Čadca pod
sp. zn. 16C/240/2016.

9. Žalovaný 2. okrem vyššie uvedených skutočností (bod 8. tohto odôvodnenia) označil tieto dôkazy:
výsluch žalobcov, výsluch žalovanej 1., výsluch p. K..

10. Žalobcovia vo svojej replike (podanie zo dňa 15.07.2017) opätovne poukázali na to, že žalovaná 1.

v čase kúpy spornej nehnuteľnosti bola realitná maklérka (predpokladá sa vyššie miera zodpovednosti,
obozretnosti a odbornosti), čo platí aj o žalovanom 2., preto neštandardné bolo to, že žalovaná 1.
spornú nehnuteľnosť pred kúpu nikdy nevidela a nevedela ani aká je výška dlhu žalobcov. Tvrdenia
žalovanej 1., že ona najprv podpísala kúpne zmluvy (5 vyhotovení) označili za nepravdivé, keďže
sami žalobcovia súdu predložili kúpnu zmluvu s overenými podpismi (OÚ A.) bez podpisu žalovanej
1. Nepravdivým je preto aj tvrdenia o vyplatení kúpnej ceny žalobcom v plnej výške. Poukázali na

písomné vyjadrenie žalovanej 1. z konania 2C/31/2012 zo dňa 5.5.2014, v ktorom žalovaná 1. tvrdila,
že poslala 4 podpísané zmluvy a 35.000,-€ pani K. po A. V., pričom p. K. mala vyplatiť dlhy žalobcov,
nech si nekupuje zadlžený dom. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 2. rozhodnutím I. ÚS 549/2015
z 16.3.2016 žalobcovia uviedli, že predmetný nález nemožno aplikovať vo všeobecnosti, poukázali na
dôvodnú pochybnosť o dobromyseľnosti žalovaného 2., keď vedel, že v spornej nehnuteľnosti bývajú

tretie osoby bez formálneho právneho titulu, so zapísaným trvalým pobytom, spornú nehnuteľnosť nikdy
osobne nenavštívil ani nevidel a bol istý čas kolegom žalovanej 1. ako realitný maklér. V podaní zo dňa
19.07.2017 žalobcovia odkázali na ich písomné vyjadrenie zo dňa 15.07.2017.

11. Žalovaná 1. vo svojej duplike (podanie zo dňa 26.9.2017) uviedla, že rozdiely v počte odovzdaných

podpísaných kúpnych zmlúv (4 alebo 5) vznikli z dôvodu odstupu času. Taktiež uviedla, že spornú
nehnuteľnosť nepredala za cenu určenú znaleckým posudkom -65.600,- €, ale za cenu 42.000,-€.
Poukázala na zmluvnú voľnosť pri dojednaní kúpnej ceny. Dôkazy (nad ňou už uvedený rozsah)
neoznačila.

12. Žalovaný 2. vo svojej duplike (podanie zo dňa 27.9.2017) uviedol, že nie je pravdivým tvrdenie,
že bol kolegom žalovanej 1., sporné nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne, pričom všetky záležitosti
spojených s ich nadobudnutím vybavoval jeho otec J. R., keďže bol v tom čase dlhšie v C., a až po
návrate riešil situáciu sám, keď zistil, že žalobcovia sa odmietajú odsťahovať z domu, čo vyústilo do
podania žaloby na vypratanie (2C/31/2012), keďže na písomnú výzvu zo dňa 10.02.2012 nereagovali.

Zotrval na svojej dobromyseľnosti (poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky), jeho
vyjadrenie bolo vo svojej podstate zhodné s jeho vyjadrením k žalobe. Žalovaný 2. okrem už ním
uvedených dôkazov označil tieto dôkazy: výsluch svedka J. R., výzva zo dňa 10.02.2012.

13. Okresný súd Skalica uznesením č.l. 3C/115/2016 - 216 zo dňa 11.3.2020 (právoplatným dňa

20.6.2020) v spojení s opravným uznesením č.k. 3C/115/2016 - 234 zo dňa 8.9.20.20 vylúčil na
samostatné konanie vzájomnú žalobu (č.l. 203) žalovanej 1. o zaplatenie sumy 35.000,-€ žalobcami 1.
a 2., ktorú zaplatila v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 21.9.2010 (vec je vedená pod sp. zn. 1C/10/2020).

14. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávania, na ktorých sa vyjadrili sporové strany, resp.

ich zástupcovia.

15. Zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol (s odkazom na konanie 2C/31/2012), že p. V. bol
nadriadeným žalovanej 1. ako i to, že žalovaní 1. a 2. museli mať pri uzatváraní kúpnej zmluvy vyššiu
mieru odbornej spôsobilosti. Uviedol, že pôvodná parcela č. XXXX/X bola rozdelená na par. č. XXXX/X a

XXXX/X,. ich súčet je o výmere XXX m2. Kúpna cena nebola žalobcom vyplatená. Zástupca zopakoval,
že žalobcovia nemali v úmysle trvalo previesť vlastnícke právo na tretiu osobu. Bolo im prezentované, že
tento úkon je potrebný za účelom zabezpečenia splatenia ich pôžičky, ktorú mali v spoločnosti GERONT
DSS s.r.o. Poukázal na to, že žalobcovia sú jednoduchí ľudia bez právnych znalostí a bez znalostí
postupu pri prevádzaní nehnuteľností, resp. zabezpečovaní pohľadávok.

16. Zástupca žalovanej 1. vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu zo spisu 2C/31/2012 (kúpnymi
zmluvami zo dňa 20.9.2010 a 21.9.2010) na pojednávaní (č.l. 289) súdu uviedol, že porovnaním týchto
dvoch vyhotovení kúpnych zmlúv sa potvrdzujú skutočnosti zistené dokazovaním, a to najmä z výsluchusvedkov V. P. K. ale aj z výsluchu samotných žalobcov, že skutočne niekoľko týždňov pred dňom podpisu
svedkyňa K. predložila žalobcom zrejme pracovné znenie kúpnej zmluvy a títo dňa 20.9.2010 potom ako
obdržali informáciu od svedkyne K., že časť kúpnej ceny vo výške 25.000 eur bola vyplatená, tak bez

vedomia kupujúcej osvedčili svoj podpis na vyhotoveniach kúpnej zmluvy, ktorú mali niekoľko týždňov
vo svojom držaní. Preto na tomto vyhotovení kúpnej zmluvy chýba podpis kupujúcej. Nasledujúci deň t. j.
21.9.2010svedkyňaK.potomakoobdržalavyhotoveniakúpnejzmluvyspodpisomV.A.navštívilaoboch
žalobcov ako predávajúcich a títo zmluvu opätovne podpísali a dokonca nezávisle na sebe na dvoch
odlišných obecných úradoch osvedčili svoje podpisy. Poradie osvedčovacích doložiek v matričnej knihe

Obecného úradu A. XXX/XXXX, XXX/XXXX zo dňa 20.9.2010 a následne číslo XXX/XXXX z 21.9.2010
potvrdzuje časovú a vecnú súvislosť krokov účastníkov zmluvy, a teda preukazuje, že s listinami nebolo
nijako manipulované a vyvracia účelové tvrdenia žalobcov, že nemali možnosť sa zo znením kúpnej
zmluvy oboznámiť. Je teda nesporné, že žalobcovia 20.9.2010 aj 21.9.2010 vedeli, čo podpisujú, za
akým účelom podpisujú a v oboch zmluvách podpisujú dojednanú hodnotu kúpnej ceny aj spôsob jej
vyplatenia. K uvedenému ako námietku uviedla zástupca žalobcov to, že záväzok veriteľovi GERONT

DSS mal byť uhradený až 21.9.2010.

17. Zástupca žalovaného 2. uviedol, že netrvajú na vykonaní dokazovania výsluchom žalovanej 1. ani
svedka J. R. (č.l. 288).

18. Súd vykonal dokazovanie: výsluchom žalobcov 1. a 2. , výsluchom svedkov: V., K., l listinami: list
vlastníctva č. XXX, fotokópiami kúpnych zmlúv, kvitanciou, rozhodnuím Správy katastra Skalica zo dňa
26.05.2010 pod V 863/10, príslušnými časťami spisu 2C/31/2012, znaleckým posudkom, príjmovým
pokladničným dokladom a zistil tento skutkový stav veci:

19. Z výsluchu žalobkyne 2. (č.l. 165 spisu) vyplýva, že potrebovali vybaviť úver, dostali kontakt na
p. K., bolo im sľúbené, že úver bude vybavený, ale potrebujú ich dom ako záruku na záložné právo.
Pani K.Á. im (aj žalobcovi 1. ako jej manželovi) priniesla do práce kúpno-predajné zmluvy (každému
zvlášť), museli to ísť podpísať na matriku, žalovaná 1. podpísaná nebola, zmluvu (avšak bez podpisu
žalovanej 1.) im p. K. doručila až na jej naliehanie. V súvislosti s kúpnou zmluvou im nebola vyplatená

žiadna suma na ruku, vie, že peniaze sa dostali ich veriteľovi Gerontu (mali tam dlh 15.000,-€), kto ich
vyplatil, nevedela. Nemali v úmysle predať svoj dom tretej osobe, v tom čase mali ešte 5 mal. detí. V ich
nehnuteľnosti nebola ani žalovaná 1. ani žalovaný 2. Pred uzavretím kúpnej zmluvy komunikácia s p.
K.u prebiehala viac ako mesiac. Žalobkyňa 2. ďalej uviedla, že si nebola vedomá, že podpisuje kúpnu
zmluvu, p. K. im povedala, že to je iba tak „naoko“ kúpna zmluva, povedala, že peniaze sa vybavia a

dom bude zase ich. Pred podpisom kúpnej zmluvy im nebolo umožnené si túto prečítať, až po podpise
si všimla, že podpísala kúpnu zmluvu. Od Gerontu obdržali na úver sumu 12.000,-€, Gerontu nevrátili
nič do dohodnutej doby.

20. Z výsluchu žalobcu 1. (č.l. 167 spisu) vyplýva, že z dôvodu zle finančnej situácie si vzali úver

od Gerontu (na základe inzercie), do splatnosti úveru nezaplatili nič, Geront im ponúkol p. K. na
sprostredkovanie úveru, úver nevybavila, ale navrhla riešiť situáciu na splatenie úveru Gerontu kúpnou
zmluvou. Žalobca 1. uviedol, že kúpnu zmluvu podpisoval v D. cez obedňajšiu prestávku, manželka v
A., nemal možnosť si zmluvu pred podpisom prečítať, videl tam len sumu 32.000,-€, pýtal sa preto p. K.
na túto sumu, keďže dlh voči Gerontu bol 12.000,-€, načo mu povedala, že banka by sumu 12.000,-€

neakceptovala, treba sumu navýšiť. Zmluvu si mohol prečítať prvýkrát asi o 1-2 týždne, keď ju priniesla p.
K. k nim domov. Nemal úmysel predať dom, bolo im povedané, že nehnuteľnosť má byť garantom úveru.

21. Z výsluchu svedka P. V. (č.l. 181 spisu) vyplýva, že žalovaná 1. je jeho švagriná, 14 rokov podnikal
v realitách. Oslovila ho žalovaná 1., že má nejaké voľné peniaze a chce kúpiť nehnuteľnosť, pani

K. mu ponúkla dom žalobcov, dom poznal len z fotografií, kúpnu zmluvu vypracoval on, kúpna cena
bola uvedená vo výške 35.000,-€, bolo dohodnuté, že kúpnu cenu kupujúca vyplatí predávajúcim
pred podpisom zmluvy v hotovosti. Nemu žalovaná 1. odovzdala 35.000,-€ pred podpisom zmluvy, aj
podpísanú zmluvu, on sa potom stretol s p. K.. Keďže na liste vlastníctva bola ťarcha, 25.000,-€ odovzdal
konateľovi tejto spoločnosti, dostal príjmový doklad na meno p. A. (pozn. súdu - žalovanej 1.), zvyšok

vo výške 10.000,-€ odovzdal p. K. (ktorej dôveroval) spolu so zmluvami, aby mu ich vrátila overené
(podpisy). Pani K. žalobkyni 2. telefonicky oznámila, že treba vyplatiť 25.000,-€ spoločnosti. Nakoľko
sa neskôr žalovaná 1. chcela odsťahovať do Rakúska (potrebovala peniaze), pripravil kúpnu zmluvu
pre žalovaného 2., poznal jeho otca (J. R.). Svedok potvrdil, že žalovaná1. pracovala pre jeho realitnúkanceláriu, rovnako aj žalovaný 2., avšak v rôznych obdobiach. Svedok nevedel vysvetliť, prečo p. K.
odovzdala kúpne zmluvy bez podpisu žalovanej 1., ak táto mu ich mala odovzdať podpísané. Žalobcom
navrhol platenie nájomného p. R..

22. Z výsluchu svedkyne B. K. (č.l. 184 spisu) vyplýva, že sa so žalobcami stretla v roku 2010 potom, čo
ju oslovil p. B. (ako konateľ GERONT DSS, s.r.o.), ktorému dlžili žalobcovia peniaze. Od roku 2002 do
2017 podnikala v sprostredkovaní úverov, preto ju oslovil p. B., či môže žalobcom sprostredkovať úver.
Žalobcovi chceli na svoju nehnuteľnosť vybaviť úver, čím chceli dosiahnuť vrátenie peňazí Genrontu.

Žalobcovia však nespĺňali podmienky banky na vybavenie úveru, preto oslovila p. V., či nepozná niekoho
kto by kúpil nehnuteľnosť žalobcov. Dlh žalobcov bol 25.000,-€, mala k tomu doklady. U žalobcov v A.
bola keď im niesla kúpnu zmluvu (p. V. našiel investora), táto bola bez podpisu žalovanej 1., nechala ju
žalobcom na preštudovanie. Keď priniesla žalobcom zmluvy na podpis, bol tam už podpis žalovanej 1.,
žalobcov zastihla v ich práci, v tom čase (pri predkladaní zmlúv na podpis) bol už dlh Gerontu vyplatený,
nevedela uviesť koľko bolo p. B. z kúpnej zmluvy vyplatených. Svedkyňa uviedla, že žalobkyni 2. nechala

nejakú čiastku (nevedela uviesť v akej výške) pri overovaní jej podpisu v A. na obecnom úrade. Najprv
overovala podpis žalobcu 1., potom žalobkyne 2. Čo sa týka výšky dlhu, ktorý bol vyplatený p. V.,
vychádzali z tvrdenia p. B.. Svedkyňa nevedela uviesť, aký úver - akej výške mala vybaviť žalobcom.
Svedkyňa uviedla, že žalobcovia nemali zo začiatku úmysel nehnuteľnosť predať, ale potom im už nič
iné nezostávalo, teda ak by ju nepredali oni, predal by ju Geront. Svedkyňa uviedla, že žalobcom uviedla,

že ak nehnuteľnosť späť neodkúpia od žalovanej 1., prídu o ňu.

23. Z listu vlastníctva (ďalej len ako „LV“) č. XXX pre obec a k.ú. A. (stav k 30.05.2016) vyplýva, že
žalovaný 2. je výlučným vlastníkom (1/1) pozemku, parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemku, parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinného domu so súp. číslom XXX,
postavenom na pozemku, parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/X (sporné nehnuteľnosti). Na predmetné
nehnuteľnosti je zapísané záložné právo v prospech spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO:
31 320 155 (V 1004/11 - zo dňa 9.6.2011). Z listu vlastníctva (č.l. 135) ďalej vyplýva, že predchádzajúcim
vlastníkom bola žalovaná 1. (v podiele 1/1), a pred ňou žalobcovia 1. a 2. (v podiele 1/1). Podľa LV (č.l.

136), v minulosti bolo opakovane zapísané záložné právo na pozemok par. Č.. XXXX/X (tri krát).

24. Z fotokópie kúpnej zmluvy zo dňa 1.6.2011 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalovanou 1.
ako predávajúcou a žalovaným 2. (zastúpeným J. R.) ako kupujúcim a jej predmetom boli sporné
nehnuteľnosti, kúpna cena bola vo výške 42.000,-€, ktorá mala byť uhradená z prostriedkov úveru

Všeobecnej úverovej banky, a.s. Podpis žalovanej 1.na zmluve bol úradne overený dňa 2.6.2011.

25. Z fotokópie kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2010 (č.l. 17 spisu) vyplýva, že bola uzatvorená medzi
žalobcami 1. a 2. ako predávajúcimi a žalovanou 1. ako kupujúcou, jej predmetom boli sporné
nehnuteľnosti, kúpna cena bola vo výške 35.000,-€, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti pred

podpisom zmluvy, čo predávajúci svojimi podpismi potvrdili. V zmluve bolo uvedené, že prevádzaných
nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, okrem záložného práva v prospech GERONT DSS s.r.o., IČO:
36 686 409 podľa V 863/10 zo dňa 26.5.2010 na pozemok par. č. XXXX/X - XXX/XX. V zmluve bola
taktiež prehlásenie kupujúcej, že osobne pozná skutočný stav a vlastnosti prevádzaných nehnuteľností.
Predávajúci (t.j. žalobcovia) v zmluve splnomocnili kupujúcu (žalovanú 1.) na ich zastupovanie v

katastrálnom konaní v súvislosti s touto zmluvou. Podpis žalobcu 1. bol úradne overený pod č. XXX/
XXXX v obci D. dňa 21.9.2010, podpis žalobkyne 2. bol úradne overený pod č. XXX/XX v obci A. dňa
21.9.2010. Totožná zmluva bola založená súdu aj na č.l. 84, kde sa už na zmluve nachádzal aj podpis
žalovanej 1.

26. Z fotokópie kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2010 (č.l. 25-28 spisu 2C/31/2012, do spisu doloženého
Z. Č.) vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalobcami 1. a 2. ako predávajúcimi a žalovanou 1. ako
kupujúcou, jej predmetom boli sporné nehnuteľnosti, kúpna cena bola vo výške 35.000,-€, ktorá mala
byť vyplatená v hotovosti pred podpisom zmluvy, čo predávajúci svojimi podpismi potvrdili. V zmluve
bolo uvedené, že prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, okrem záložného práva v

prospech GERONT DSS s.r.o., IČO: 36 686 409 podľa V 863/10 zo dňa 26.5.2010 na pozemok par.
č. XXXX/X - XXX/XX. V zmluve bola taktiež prehlásenie kupujúcej, že osobne pozná skutočný stav
a vlastnosti prevádzaných nehnuteľností. Predávajúci (t.j. žalobcovia) v zmluve splnomocnili kupujúcu
(žalovanú 1.) na ich zastupovanie v katastrálnom konaní v súvislosti s touto zmluvou. Podpis žalobcu1. bol úradne overený pod č. XXX/XXXX v obci A.É. dňa 20.9.2010, podpis žalobkyne 2. bol úradne
overený pod č. XXX/XXXX v obci A. dňa 20.9.2010. Na zmluve nebol podpis žalovanej 1. ako kupujúcej.

27. Z fotokópie kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2010 (č.l. 144-146 spisu 2C/31/2012) vyplýva, že bola
uzatvorená medzi žalobcami 1. a 2. ako predávajúcimi a žalovanou 1. ako kupujúcou, jej predmetom boli
sporné nehnuteľnosti, kúpna cena bola vo výške 35.000,-€, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti pred
podpisom zmluvy, čo predávajúci svojimi podpismi potvrdili. V zmluve bolo uvedené, že prevádzaných
nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, okrem záložného práva v prospech GERONT DSS s.r.o.,

IČO: 36 686 409 podľa V 863/10 zo dňa 26.5.2010 na pozemok par. č. 4276/4 - 131/10. V zmluve bola
taktiež prehlásenie kupujúcej, že osobne pozná skutočný stav a vlastnosti prevádzaných nehnuteľností.
Predávajúci (t.j. žalobcovia) v zmluve splnomocnili kupujúcu (žalovanú 1.) na ich zastupovanie v
katastrálnom konaní v súvislosti s touto zmluvou. Podpis žalobcu 1. bol úradne overený pod č. XXX/
XXXX v obci D. dňa 21.9.2010, podpis žalobkyne 2. bol úradne overený pod č. XXX/XX v obci A. dňa
21.9.2010. Na zmluve bol aj podpis žalovanej 1. ako kupujúcej.

28. Z listiny označenej ako kvitancia - doklad o splnení záväzku zo dňa 20.09.2010 (v C.) vyplýva,
že spoločnosť: GERONT DSS s.r.o., IČO: 36 686 409 ako veriteľ potvrdila, že dlžníci ( pozn. súdu -
žalobcovia v tomto konaní) splnili všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej
medzi nimi, preto na základe splatenia dlžnej čiastky žiada o výmaz záložného práva viaznuceho na

pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 v obci a k.ú. A., LV č. XXX. Za spoločnosť GERONT
DSS s.r.o., IČO: 36 686 409 konal M. B. - konateľ spoločnosti. Predmetná Zmluva o pôžičke (č.l. 22)
bola uzatvorená dňa 25.05.2010 (vychádzajúc z dátumov overenia podpisov), ako veritelia boli uvedení:
GERONT DSS s.r.o., IČO: 36 686 409 P. V. Y., N.. XX.XX.XXXX, ako dlžníci: žalobca 1. a jeho manželka
(žalobkyňa 2.), predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 15.000,-€, splatnosť bola

do 24.08.2010. Zmluva neobsahovala dojednanie o záložnom práve.

29. Podľa rozhodnutia Správy katastra Skalica zo dňa 26.05.2010 pod V 863/10 bol povolený vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností na pozemok parc. č. XXXX/X. - zastavané plochy a nádvoria
v prospech spoločnosti: GERONT DSS s.r.o., IČO: 36 686 409 P. V. Y., a to na základe záložnej zmluvy

uzatvorenej medzi záložným veriteľmi: GERONT DSS s.r.o., IČO: 36 686 409 a V. Y., N.. XX.XX.XXXX
P. Z. Č. (t.j. žalobkyňou 2.) ako záložcom a H. Č. (t.j. žalobcom 1.) ako záložcom.

30. Z listiny označenej ako Vyjadrenie k predvolaniu svedka číslo konania: 2C/31/2012 zo dňa 16.apríla,
s podacou pečiatkou OS Skalica zo dňa 5.5.2014 (č.l. 30 spisu) vyplýva, že je vyjadrením žalovanej

1. v tomto konaní, pričom uviedla v ňom, že koncom leta 2010 mala k dispozícii financie, ktoré chcela
investovať do kúpy nehnuteľnosti, v tom čase žila v Č., dozvedela sa o dome na predaj v A., veci za
ňu mala vybaviť p. K., videla fotku domu, list vlastníctva. Bolo jej povedané, že vlastníci domu majú
finančné problémy a potrebujú splatiť nakopené pôžičky, dom aj s pozemkom sa predával za 35.000,-€,
vedela, že dom je obývaný, no to nebolo prekážkou, lebo dom nepotrebovala na bývanie, predpokladala

(ak si nenájdu iné bývanie) dohodu na nájomnom. Poslala preto 4 podpísané zmluvy a 35.000,-€ p. K.
po jej rodinnom známom A. V., ktorý ju poznal a odporučil ju. Pani K. mala hlavne vybaviť vyplatenie
dlhov Č., aby nekupovala zadlžený dom. Výšku ich dlhov nepoznala. Neskôr je p. V. priniesol kúpnu
zmluvu s podpismi Č.Ý., videla aj potvrdenie na základe ktorého malo dôjsť k výmazu záznamu o dlhu.
Po pár mesiacoch z dôvodu skomplikovania rodinnej situácie sa rozhodla dom predať, oslovila p. V.,

ktorý našiel p. R., s ktorým bola nakoniec dohodnutá kúpna cena 42.000,-€. Dom si kupoval jeho syn
pracujúci v zahraničí, zobral si pôžičku. V čase predaja tam bývali ešte Č., na čo bol p. R. upozornený,
nevadilo mu to.

31.Zoznaleckéhoposudkuč.121/2010zodňa29.10.2010J..Q.vyplýva,ževšeobecnáhodnotaspornej

nehnuteľnosti bola uvedená v sume 65.600,-€.

32. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.9.2010 (č.l. 179) vyplýva, že bol vystavený
spoločnosťou: GERONT DSS s.r.o., IČO: 36 686 409, na potvrdenie príjmu sumy 25.000,-€ od V. A.,
S. XX, Č..

33. Z listiny - zápisnice o výsluchu žalobkyne 2. (v konaní 2C/31/2012 - č.l. 149-154) vyplýva, že
žalobkyňa 2. vo svojej výpovedi uviedla, že celková suma k zaplateniu pôžičky od GENRONT DSS bola
vo výške 17.000,-€, ako i to, že súhlasili s uzatvorením kúpnej zmluvy za podmienky, že p. A. za nichzaplatí pôžičku od GENRONT DSS a táto po vrátení peňazí opätovne prevedie dom do ich vlastníctva.
Kúpnu zmluvu priniesla p. K. asi o tri dni. Pôžičkou od GERONT DSS vyplatili viacero dlhov. Žalobkyňa
2. vo svojej výpovedi uviedla, že p. K. ich ubezpečila, že je to formalita, že im vybaví úver a z tohto úveru

vrátia peniaze p. A., ktorá z nich mala zaplatiť pôžičku od Gerontu.

34. Z listiny - zápisnice o výsluchu žalobcu 1. (v konaní 2C/31/2012 - č.l. 168-169) vyplýva, že žalobca
1. vo svojej výpovedi uviedol, že kúpnu zmluvu si pred jej podpisom pred zamestnankyňou OU celú
prečítal, ako i to, že p. K.Á. prišla k ním domov asi 2-3 krát pred podpisom kúpnej zmluvy.

35. Zástupcovia sporových strán okrem ústneho prednesu záverečných rečí (§ 182 CSP), tieto predložili
súdu do spisu aj v listinnej podobe (č.l. 274 - zástupca žalovanej 1., č.l. 277 - zástupca žalobcov a č.l.
281 - zástupca žalovaného 2.).

36. Zástupca žalobcov v záverečnej reči (č.l. 277) uviedol, že žalobcovia nikdy nemali skutočnú vôľu

predať svoje nehnuteľnosti, ktoré boli ich jedinou strechou nad hlavou, k uzatvoreniu došlo len na
základe lživého tvrdenia, že sa jedná o zábezpeku pôžičky, ktorú im mala vybaviť p. K.. Boli zopakované
argumenty uvedené v žalobe (podľa bodu 3. odôvodnenia tohto rozsudku). Vyjadrenie obsahovalo aj
skutočnosti vo vzťahu k zmluve o pôžičke od spoločnosti GERONT DSS, namietali výšku ich dlhu v
sume 25.000,-€, ktorý mal byť uhradený dňa 21.9.2010 (príjmový pokladničný doklad). Taktiež poukázal

na okolnosti pri uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalobcami a žalovanou 1. ako i medzi žalovanou 1. a
žalovaným 2. Žalobcovia mali byť uvedení do omylu za ich tiesnivej situácii. Rovnaký záver zaujal OS
Skalica v konaní 2C/31/2012 ako aj Krajský súd v Trnave v konaní 24Co/539/2015, ktoré posúdili zmluvu
ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Žalobe žiadal vyhovieť v plnom rozsahu.

37. Zástupca žalovanej 1. záverečnej reči (č.l. 274) poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie
žalovanej 1. Uviedol, že prevod vlastníctva k spornej nehnuteľnosti na žalovanú 1. nebol jednorazovým
úkonom či aktom vykonaným v omyle, v tiesni alebo za nápadne nevýchodných podmienok. Aktívni boli
všetci účastníci zmluvy, poukázal na oboznámené listinné dôkazy, a to overené podpisy žalobcov tak
ako to bolo súdom oboznámené, čím sa potvrdzuje tvrdenia žalovanej strany, že žalobcovia disponovali

pracovnou verziou kúpnej zmluvy niekoľko týždňov pred samotným podpisom zmluvy, a teda žalobcovia
sa mohli s jej obsahom oboznámiť, preto nemohla byť uzatvorená v urýchlene v nejakej tiesni. Samotní
žalobcovia po úhrade dlhu voči spoločnosti GERONT DSS podpísanie pracovnej verzie kúpnej zmluvy
overili (ich podpisy), preto sa na tejto kúpnej zmluve nenachádza podpis žalovanej 1. Žalobu žiadal
zamietnuť.

38.Zástupcažalovaného2.záverečnejreči(č.l.281)taktiežpoukázalnanedostatokpasívnejlegitimácie
žalovanej 1. Za nedôvodnú označil žalobu aj voči žalovanému 2. Čo sa týka záverov, ktoré zaujal OS
Skalica v konaní 2C/31/2012 ako aj Krajský súd v Trnave v konaní 24Co/539/2015, uviedol, že situácia
je odlišná, a to vzhľadom na iný rozsah vykonania dokazovania (výsluch svedkov, listiny...). Poukázal

na obsah vyjadrení svedkov (V., K.) ako i na (čiastočný) obsah výpovede žalobcov v konaní 2C/31/2012
a v tomto konaní, na rozpor u žalobcu 1. čo sa týka prečítania spornej zmluvy pred jej podpisom.
Prípadná nevážnosť vôle na strane žalobcov nespôsobuje, že by bol tento právny úkon vo vzťahu k
adresátovi tohto úkonu neplatný (treba ho chrániť). Dôkazné bremeno vo vzťahu k nevážnosti vôle
zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazné bremeno je potrebné uniesť aj vo vzťahu k tomu,

že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť, že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle.
Vo vzťahu k možnému omylu (§ 49a OZ) uviedol, že tento prípadný omyl by musela žalovaná 1. (ako
adresát úkonu) vyvolať alebo o ňom musela vedieť. Na úspešné dovolanie sa relatívnej neplatnosti s
poukazom na § 49a OZ je pritom potrebné sa neplatnosti dovolať vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe, t.j. do 3 rokov od uzavretia zmluvy, t.j. do 21.9.2013, žaloba bola podaná až 17.6.2016. Zástupca

preto vzniesol námietku premlčania. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil (§
40a OZ). Prípadná tieseň (§ 49 OZ) je dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Čo sa týka výšky kúpnej
ceny, táto s neprieči zákonu, keďže sa na ňu nevzťahuje cenová regulácia. Vážnosť vôle uzatvoriť
kúpnu zmluvu bola preukázaná svedeckými výpoveďami. Pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú na ust. §
39a OZ (tieseň, nevedomosť, neznalosť), tieto skutočnosti neboli preukázané. Žalovaný 2. nadobudol

nehnuteľnosti dobromyseľne, žalovaná 1. bola ako vlastníčka zapísaná na liste vlastníctva. V závere
zástupca poukázal na ust. § 457 OZ v zmysle ktorého si majú v prípade neplatnosti zmluvy strany vrátiť
navzájom všetko, čo podľa nej dostali. Žalobca mal vyjadriť v žalobe synalagmatický vzťah o určenie
vlastníckeho práva proti vráteniu kúpnej ceny žalovanej 1. Nakoľko sa tak nestalo, žalobe nie je možnévyhovieť. K uvedenému sa ústne pripojil aj zástupca žalovanej 1. na pojednávaní v rámci doplnenia
záverečnej reči.

39. Podľa § 34 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“ alebo „Občiansky
zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

40. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

41. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny

úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

43. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

44. Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

45. Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má
právo od zmluvy odstúpiť.

46. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento

omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

47. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

48. Po vykonanom dokazovaní, ním zistenom skutkovom stave súd dospel k záveru, že žalobe nie je
možné vyhovieť, táto je nedôvodná a to tak voči žalovanej 1. ako i voči žalovanému 2. Čo sa týka
nedôvodnosti žaloby voči žalovanej 1., tá spočíva v tom, že na strane žalovanej 1. je daný nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou, alebo pasívnou sa vo všeobecnosti

v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca z hmotného
práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je
nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Predmetom tohto konania
(určený žalobcami podanou žalobou) je určenie vlastníckeho práva žalobcov z dôvodu neplatnosti

kúpnej zmluvy medzi žalobcami a žalovanou 1., ktorá následne teda nemohla previesť vlastnícke právo
na žalovaného 2. Samotným predmetom konania nie je teda určenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi
žalobcami a žalovanou 1. Vzhľadom na predmet konania tak žaloba o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní v katastri
nehnuteľnosti. V danom prípade je ako vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľnosti

(LV č. XXX) žalovaný 2.. Žaloba bola preto z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie správne podaná voči
žalovanému 2., čo však nebolo dané u žalovanej 1. Tej by svedčila pasívna vecná legitimácia len v
prípade konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila so žalobcami. Z tohto dôvodu súd
žalobu voči žalovanej 1. ako nedôvodnú zamietol (výrok I. tohto rozsudku).49. Čo sa týka posudzovania (ne)dôvodnosti žaloby voči žalovanému 2., súd vychádzal z nasledovného.
Nakoľko podstata žaloby voči žalovanému 2. spočívala na tom, že predmetná kúpna zmluva zo dňa

21.09.2010 medzi žalobcami a žalovanou 1. je neplatnou, a teda ani následný zmluvný prevod na
základekúpnejzmluvyzodňa1.6.2011zožalovanej1.nažalovaného2.nemoholbyťplatnýmprevodom
vlastníckeho práva (žalovaná 1. nemohla previesť viac práv, než sama mala - tzv. zásada „nemo ad
alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet") na žalovaného 2., apriori bolo potrebné posúdiť
preto tvrdenú neplatnosť spornej kúpnej zmluvy. Pred týmto posúdením súd posudzoval ešte, či na

podanej žalobe majú žalobcovia naliehavý právny záujem, nakoľko základnou podmienkou dôvodnosti
a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP (ktorou je
žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k sporným), je existencia naliehavého
právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Súd je toho názoru, že naliehavý právny záujem
na podanej žalobe daný je, tento spočíva v tom, že je tu daný stav právnej neistoty ohľadom existencie
vlastníckeho práva žalobcov a súčasne prípadné vyhovenie žalobe je spôsobilým podkladom na

vykonanie zápisu zmeny vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

50. Čo sa týka posúdenia platnosti spornej kúpnej zmluvy, táto už bola posudzovaná (ako predbežná
otázka) v konaní na OS Skalica sp. zn. 2C/31/2012, kde predmetom bola žaloba (žalovaného 2.) voči
žalovaným (žalobcom v tomto konaní) na vypratanie spornej nehnuteľnosti. V rámci rozhodovania bola

súdom posúdená sporná kúpna zmluva ako absolútne neplatná, pri tomto súd vychádzal zo skutkových
tvrdení tam žalovaných (tu žalobcov), dokazovanie bolo vykonané výsluchom tam žalovaných, listinami,
kúpnymi zmluvami, znaleckým posudkom č. 121/2010, výpisom LV č. XXX, písomným vyjadrením zo
dňa5.5.2014,správoukonateľa-B..Jepotrebnéuviesť,žetakýmtoposúdenímsúdvtomtokonanínieje
právne viazaný, nejednalo sa o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy súdnym výrokom. Je potrebné uviesť,

že v danom konaní súd vychádzal zo skutkového stavu daného rozsahom vykonaného dokazovania,
ktorý bol iný v tamojšom a iný v tomto konaní, preto aj skutkový stav bol podľa súdu iný v tamojšom
konaní a iný v tomto konaní, aj keď oba skutkové stavy mali svoj pôvod v spoločnom skutočnom stave
veci. Iný rozsah dokazovania, a teda iný skutkový stav, ktorý tvorí základ pre právne posúdenie sporu
viedli k odlišným právnym záverom súdov v konaní 2C/31/2012 a v tomto konaní. Rozsah dokazovania

v tomto konaní je uvedený v bode 18. tohto odôvodnenia.

51. Čo sa týka teda samotného posúdenia spornej kúpnej zmluvy, a to vo vzťahu k právnym argumentom
uvedených žalobcami v žalobe, súd vo vzťahu k úmyslu žalobcov spornú nehnuteľnosť nikdy nepredať
uvádza (vychádzajúc pritom z vykonaných dôkazov), že nato, aby mohla byť z tohto dôvodu zmluva

posúdená ako neplatná bolo potrebné, aby žalobcovia okrem unesenia bremena tvrdenia (ktoré
vzhľadom na ich žalobu, repliku podľa súdu uniesli) uniesli aj dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
tohoichtvrdenia,žeichúmyselnebolspornúnehnuteľnosťpredaťažepriuzatváraníkúpnejzmluvymali
zato, že sporné nehnuteľnosti prevádzajú za účelom zabezpečenia pôžičky, ktorú im mala poskytnúť
tretia osoba za účelom splnenia dlhu voči spoločnosti GERONT DSS. Podľa súdu žalobcovia preukázali,

že mali dlh voči spoločnosti GERONT DSS, táto skutočnosť nebola ani spornou a navyše bola
preukázaná samotnou zmluvou o pôžičke zo dňa 24.05.2010 (č.l. 22) a podporne aj výpisom z LV
č. XXX (č.l. 136) zápisom záložného práva v spojení s rozhodnutím Správy katastra Skalica pod č.
V 863/10 zo dňa 26.5.2010 (č.l. 28), ako i tzv. kvitanciou zo dňa 20.09.2010 (č.l. 20). Žalobcovia
však podľa súdu neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že ich úmysel nebol spornú

nehnuteľnosť predať a že pri uzatváraní kúpnej zmluvy mali zato, že sporné nehnuteľnosti prevádzajú
za účelom zabezpečenia pôžičky. Je síce pravdou, že jediným z dôkazov, ktoré toto ich tvrdenia
potvrdzovalo bol výsluch samotných žalobcov (ako dôkazný prostriedok), tu je však potrebné uviesť,
že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (Čl. 15 CSP) a súčasne súd hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1

CSP), pričom vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená (§ 191 ods. 2 CSP).
Týmto súd chce uviesť, že dôkaz výsluch žalobcov nie je možné hodnotiť izolovane za situácie, ak bolo
vykonané dokazovanie aj inými dôkaznými prostriedkami. Čo sa týka výsluchu žalobcov, týmto dôkazom
samotní žalobcovia potvrdzujú svoje tvrdenia, čo je síce možné, ale nie určujúce. Súd preto pri unesení
dôkazného bremena žalobcov vo vzťahu k preukázaniu ich tvrdenia uvedeného vyššie vyhodnocoval

skutkový stav aj s prihliadnutím na výsluchy svedkov (ktorí boli poučení o povinnosti vypovedať pravdu
pod následkom trestného stíhania) ako i na listinné dôkazy. Neunesenia dôkazného bremena žalobcov
vo vzťahu k ich tvrdeniu (prostriedku procesného útoku), že ich úmysel nebol spornú nehnuteľnosť
predať a že pri uzatváraní kúpnej zmluvy mali zato, že sporné nehnuteľnosti prevádzajú za účelomzabezpečenia pôžičky je dané tým, že jednak z výsluchu svedka V. (bod 21. tohto odôvodenia) táto
skutočnosť nevyplýva, tento sprostredkoval celú záležitosť (pripravil kúpne zmluvy, atď.), avšak zmienka
o prevode spornej nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia pôžičky (táto ním preukázaná) tu nebola. Z

jeho výpovede vyplýva, že úmyslom žalovanej 1. bola kúpa spornej nehnuteľnosti, popri ktorom by sa
vyplatil dlh žalobcov voči spoločnosti GERONT DSS. Posudzovanie v akej výške bol tento dlh žalobcov
nie je pre tento spor relevantným. Tvrdenia žalobcov nebolo preukázané ani výsluchom p. K. (bod 22.
tohto odôvodenia), ktorá osobne so žalobcami komunikovala, mala im vybaviť úver na vyplatenie dlhu
GERONT DSS, čo však bolo neúspešné pre nesplnenie podmienok banky, pričom riešenie zániku tohto

dlhu videla v predaji spornej nehnuteľnosti, žalobcom priniesla kúpnu zmluvu. K tomu súd uvádza, že
s prihliadnutím na 2 rôzne termíny overenia podpisov žalobcov ako predávajúci na kúpnych zmluvách,
a to dňa 20.09.2010 (bod 26. odôvodnenia) a 21.09.2010 (bod 25. a 27. odôvodnenia) je súd toho
názoru, že podpisovanie spornej kúpnej zmluvy zo strany žalobcov nebolo jednorazovou záležitosťou,
tento úkon vykonali opakovane, a teda súd nie je toho názoru, že by im mala byť sporná kúpna zmluva
tzv. podstrčená na podpis bez možnosti sa s jej obsahom oboznámiť, že by konanie žalobcov bolo pod

prípadným nátlakom (neslobodne - § 37 ods. 1 OZ). Možnosť oboznámenia nakoniec vyplýva s obsahu
listiny - výsluchu žalobcu v konaní 2C/31/2012 (bod 34. tohto odôvodnenia). Z uvedeného a ani z iného
dôkazu podľa súdu nevyplýva (nebolo preukázané), že úmyslom žalobcov nebolo spornú nehnuteľnosť
predať. Je pravdou, že preukázanie tejto skutočnosti pri písomnej forme zmluvy kladie zvýšené nároky
na dokazujúcu stranu sporu, avšak z uvedeného nároku nemožno poľaviť, nakoľko na tzv. unesení

dôkazného bremena je založené sporové konanie. čo sa týka tvrdenia žalobcov, že pri uzatváraní kúpnej
zmluvy mali zato, že sporné nehnuteľnosti prevádzajú za účelom zabezpečenia pôžičky, toto taktiež
nebolo v konaní preukázané. K tomu súd uvádza, že neobstojí ani procesný útok žalobcov o tom, že
sú jednoduchí ľudia bez právnych znalostí a bez znalostí postupu pri prevádzaní nehnuteľností, resp.
zabezpečovaní pohľadávok. Kúpna zmluva je najčastejším právnym úkonom používaným takmer denne

v živote každého občana, pritom je všeobecne známe, že kúpnou zmluvou sa prevádza vlastníctvo
na kupujúceho. Za situácie, keď v danom prípade kúpna zmluva mala navyše aj písomnú formu,
nie je namieste argumentovať tým, že žalobcovia mali zato, že sporné nehnuteľnosti prevádzajú za
účelom zabezpečenia pôžičky, resp. že sporné nehnuteľnosti prevádzajú dočasne. Kúpna zmluva je
bežný právny inštitút. Navyše je potrebné poukázať nato, že žalobcovia mali už právnu skúsenosť (a to

opakovane) aj s inštitútom zabezpečenia pohľadávky záložným právom, čo vyplýva jednak z LV č. XXX
(na č.l. 136), z ktorého vyplýva, že na pozemok žalobcov bolo v minulosti opakovane zapísané záložné
právo, ako i z rozhodnutia Správy katastra Skalica V 863/2010 zo dňa 26.5.2010. Preto nemožno prijať
tvrdenie žalobcov o tom, že mali pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy za to, že sporné nehnuteľnosti
prevádzajú za účelom zabezpečenia pôžičky. Ako bolo už súdom uvedené, takýto záver nevyplýva ani

z vykonaného dokazovania. Preto súd z tohto hľadiska právne neposúdil spornú kúpnu zmluvu ako
neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ, túto považuje za platný právny úkon (§ 34 OZ). Nevážnosť vôle
žalobcov preukázaná v konaní nebola. Z listiny - zápisnica o výsluchu žalobkyne 2. (k tomu bod 33. tohto
odôvodnenia)vyplýva,žetátosuzatvorenímkúpnejzmluvysúhlasilazapodmienkyspätnéhoprevodu.V
písomnejzmluvetakétodojednaniedanévšaknebolo.Čosatýkatvrdenejabsenciepodpisužalovanej1.

na spornej kúpnej zmluve v čase podpisu žalobcov, táto je podľa súdu bez právneho významu vo vzťahu
k platnosti spornej kúpnej zmluvy. Konanie žalobcov vo vzťahu k okolnostiam podpisu spornej kúpnej
zmluvy by bolo možné posúdiť ako nerozvážne, nezodpovedné (čerpanie pôžičky vo výške 15.000,-€
so splatnosťou 3 mesiacov), avšak právne záväzné v tom zmysle, že zmluvy sa majú dodržiavať (tzv.
„pacta sun servanda“). Možno poukázať na zásadu rímskeho práva, že právo patrí bdelým, ostražitým,

opatrným, starostlivým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv („vigilantibus iura scripta sunt“).
Konanie žalovaných taktiež nebolo štandardné (predmet kúpnej zmluvy osobne nevideli vedeli, že tam
bývajú žalobcovia...), toto by bolo možné posúdiť ako cieľavedomé za účelom získania nehnuteľnosti.
Spoločne však konanie zmluvných strán bolo podľa súdu v rámci ich zmluvnej voľnosti (slobody), nebolo
preukázané, že by tu bola daná nejaká skutočnosť vyvolávajúca neplatnosť spornej kúpnej zmluvy.

52. Čo sa týka argumentu žalobcov o neprimeranosti kúpnej ceny 35.000,-€ vzhľadom na všeobecnú
hodnotu určenú znaleckým posudkom (bod 31. tohto odôvodenia) v sume 65.600,-€, toto je podľa
súd právne nevýznamné. Kúpna cena (tak ako sa bránila žalovaná strana) v tomto prípade nie je tzv.
regulovanou cenou, a preto je len vecou zmluvných strán danej kúpnej zmluvy v akej výške si túto

kúpnu cenu dojednanú. Z tohto hľadiska súd nevidí dôvod na posúdenie možnej neplatnosť spornej
kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobcom nebola v súlade s touto spornou kúpnou zmluvou vyplatená kúpna
cena, resp. jej časť, na strane žalobcov bola daná možnosť právnej ochrany využitím právnych inštitútovdaných právnym poriadkom. Prípadné nevyplatenie kúpnej ceny, resp. jej časti nespôsobuje neplatnosť
samotnej kúpnej zmluvy.

53. V danom prípade spornej kúpnej zmluvy sa nemohlo jednať ani o tzv. simulovaný právny úkon (§
41a ods. 2 OZ), nakoľko pri simulácii ide o obojstranný vedomý nesúlad vôle a prejavu, čo vzhľadom
na vyjadrenie žalovanej 1. splnené byť nemohlo.

54. Z ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca

osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca,
a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny
úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon
neplatným. Omyl konajúceho má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu vtedy, ak tento omyl
bol podstatný a súčasne ak druhý účastník tohto úkonu (t.j. žalovaná 1. pri spornej kúpnej zmluve) omyl
konajúceho (žalobcov) vyvolal, resp. o ňom musela vedieť. Nakoľko sa jedná o relatívnu neplatnosť, za

úkon sa hľadí ako na platný právny úkon, pokiaľ sa opravená osoba tejto neplatnosti účinným spôsobom
nedovolá (§ 40a OZ), a to len v základnej 3-ročnej premlčacej dobe. V danom prípade táto lehota začala
plynúť dňom uzatvorenia zmluvy, t.j. najneskôr 21.9.2010 a uplynula teda dňa 21.9.2013. Žaloba bola
podaná až dňa 17.06.2016, teda po tejto lehote. Do toho času dovolanie tejto relatívnej neplatnosti zo
strany žalobcov súdu nie je známe. Vzhľadom na vznesené námietku premlčania zo strany žalovaného

2.,ktoré súd vyhodnotil ako dôvodné sa preto prípadnej neplatnosti právneho úkonu - spornej kúpnej
zmluvy z dôvodu omylu (§49a OZ) nemožno dovolávať. Navyše neplatnosti (§40a OZ) sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

55. Čo sa týka možnej tiesni na strane žalobcov pri uzatváraní spornej zmluvy (existencia dlhu u

GERONT DSS, jeho splatnosť, nedostatok finančných prostriedkov a pod.), táto jednak v konaní
preukázaná nebola (čo je súdom vyššie aj odôvodnené) a navyše prípade jej existencie je právnym
nástrojom podľa § 49 OZ právo na odstúpenie od zmluvy, nie ja určenie vlastníckeho práva z dôvodu
neplatnosti právneho úkonu.

56. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej strany o nesprávnosti podanej žaloby, a to s poukazom na ust. §
457 OZ, keď sú názoru, že žalobcovia mali v žalobe vyjadriť ich synalagmatický vzťah, ak tak neurobili,
je to dôvodom zamietnutia žaloby, s týmto právnym názorom v danom spore súd nesúhlasí, nakoľko
predmetom konanie na základe žaloby žalobcov nie nárok na plnenie zo spornej kúpnej zmluvy, kedy
by bolo potrebné toto v žalobe zohľadniť (§ 457 a § 560 OZ), ale predmetom je konanie o určenie

vlastníckeho práva žalobcov, čo je teda situácia odlišná. Preto súd túto procesnú obranu žalovaných
posúdilakonedôvodnú,ajkeďtotoposúdeniejebezprávnehovýznamuvzhľadomnacelkovéposúdenie
sporu.

57. Vzhľadom na právne posúdenie a úvahy súdu uvedené v bodoch 49. až 56. tohto odôvodnenia

súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj voči žalovanému 2. (výrok III.). Keďže sporná kúpna
zmluva medzi žalobcami a žalovanou 1. nebola súdom vyhodnotená ako neplatná, bez právneho
významu potom zostala argumentácia vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným 2.
pre nedobromyseľnosť, resp. z dôvodu, že žalovaná nedisponovala vlastníckym právom k spornej
nehnuteľnosti. Žalovaná bola vlastníckou sporných nehnuteľností titulom spornej kúpnej zmluvy, čo ju

oprávňovalo previesť svoje vlastnícke právo na inú osobu, v danom prípade na žalovaného 2.

58. Súd ešte na záver uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany
sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
(k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09). V prípade, ak sa v odôvodnení
nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď
naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria

A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).59. Súd taktiež uvádza, že procesným postupom v tomto konaní podľa vlastného zváženia neznemožnil
žiadnej zo sporových strán uskutočňovať jej procesné práva, teda nedošlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces, súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že jednak
žalovanej 1. priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1. a 2 v rozsahu 100 % (výrok II.), ako

i žalovanému 2. priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1. a 2 v rozsahu 100 % (výrok IV.)
pričompostupovalvzmysle§255ods.1CSP.Postupovaltaknazákladetoho,žežalovaná1.ažalovaný
2. sú tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže žaloba žalobcov 1.
a2. bola vo vzťahu k nim zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Skalica, v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.