Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/101/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204508
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1220204508.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci manželky

- navrhovateľky: G. Y., N.. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. XH, U., zastúpená advokátkou JUDr. Helenou
Čerešňovou, so sídlom Horné predmestie 16, Svätý Jur proti manželovi: RomG. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U.
D. XH, U., zastúpený advokátom JUDr. Ján Havlát, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Q. Y., Q.. XX.XX.XXXX
G. Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania G. Y., rodenej J., nar. XX.XX.XXXX a N. Y., nar.

XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu U. - Y. J., vo zväzku O., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á dz a.

II. Súd zveruje maloletú Q. Y., Q.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov s tým, že:

- matka bude zabezpečovať starostlivosť o dieťa každý nepárny týždeň v roku vždy od pondelka

nepárneho týždňa od 16,00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do 16,00 hod.
- otec bude zabezpečovať starostlivosť o dieťa každý párny týždeň v roku vždy od pondelka párneho
týždňa od 16,00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa do 16,00 hod.

III. Počas striedavej osobnej starostlivosti sa výživné rodičom na maloletú neurčuje.

IV. Súd zveruje maloletého Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti otca.

V. Styk matky s maloletým Y. súd upravuje nasledovne:

- v bežnom školskom roku s výnimkou prázdnin a sviatkov v každom nepárnom týždni v roku od piatku
od 15,00 hod. do pondelka do 15,00 hod. a v každom párnom týždni v roku v stredu od 14,00 hod. do
20.00 hod.
- počas sviatkov a prázdnin je matka oprávnená stretávať sa s maloletým Y. každý párny kalendárny rok

od 23.12. od 16,00 hod. do 27.12. do 16,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 28.12. od 16,00
hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 16,00 hod..
- každý párny kalendárny rok od Veľkého piatku od 16,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19,00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od
soboty, ktorá predchádza 01.dňu jarných prázdnin od 09,00 hod. do nasledujúcej soboty do 19,00 hod.
- každoročne od 14.07. do 31.07. a od 14.08. do 31.08.

VI. Matka je povinná platiť výživné na maloletého Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX vo výške 400,- € mesačne,
vždy k 15.temu dňu v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc doručením tohto rozsudku.VII. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.08.2020, domáhala rozvodu
manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. Y., Q.. XX.XX.XXXX G. Y. Y.,
Q.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva. Maloleté deti navrhovala zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov s týždňovými intervalmi striedania s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné na maloleté deti navrhovala neurčovať.

2. V návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzavrela po osemročnej známosti dňa XX.XX.XXXX,
manželstvo ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U. - Y. J., T. M. O., N. XXXX,
na Y. XX, R. R.J. Č. XXX. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá Q. Y. a dňa
XX.XX.XXXX maloletý Y. Y.. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, občas narúšané vzájomnými
nezhodami vyplývajúcimi z povahových a názorových rozdielov oboch manželov, ktoré však boli

schopní spoločne vyriešiť. Časom sa však začali prehlbovať názorové rozdiely, citovo sa odcudzili a
ich vzťah ochladol. Za najzávažnejší problém manželka považovala skutočnosť, že manžel je približne
10 rokov nezamestnaný, nevykonáva žiadnu činnosť a nezabezpečuje príjem do rodinného rozpočtu.
Navrhovateľka uviedla, že vykonáva realitnú činnosť prostredníctvom spoločnosti G..N..N.. Y..N..K.., v
ktorej sú aj s manželom spoločníkmi, ale konateľkou je len manželka. Manžel sa na fungovaní obchodnej

spoločnostinepodieľa,realitnúčinnosťvykonávaapríjmyzabezpečujeibamanželka.Uvedenýdlhodobo
pretrvávajúci stav viedol k tomu, že spolužitie účastníkov konania bolo stresujúce a plné napätia, čo
viedlo k tomu, že navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka vychádzajúc
z vyššie uvedených skutočností mala za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že ich manželstvo už naďalej nemôže plniť svoj účel, akákoľvek obnova manželstva je

nemožná. Navrhovateľka ďalej uviedla, že maloleté deti sú aktuálne v striedavej starostlivosti, pričom
obaja rodičia sa snažia rešpektovať ich vôľu, pokiaľ ide o pobyt u jedného či druhého rodiča a teda
dbať v maximálnej možnej miere na záujmy detí. Navrhovateľka má záujem na zachovaní vzťahu medzi
rodičmi a deťmi ako aj medzi deťmi navzájom, preto považuje striedavú starostlivosť za plne súladnú so
záujmami maloletých a má za to, že tým budú najlepšie zaistené ich potreby.

3. Manžel vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, doručenom tunajšiemu súdu dňa 01.10.2020,
uviedol, že nikdy nemal a ani nemá záujem na rozvode manželstva, avšak pokiaľ manželka na rozvode
trvá, nechce manželke brániť a preto vyjadril súhlas s rozvodom manželstva. K rozvratu manželstva
uviedol, že manželka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala v roku 2020, kedy si behom dvoch hodín,

kedy nebol s maloletými doma, odsťahovala všetky veci a viac sa do spoločnej domácnosti nevrátila.
Manžel si tieto skutočnosti nevedel vysvetliť, keďže mali v manželstve bežné problémy, no nepokladal to
za niečo, čo by vzájomne nevedeli vyriešiť. Vzhľadom na rýchlosť odsťahovania manželky mal za to, že
manželka to mala už vopred premyslené a naplánované. Manžel navrhol návštevu manželskej poradne,
s čím však navrhovateľka nesúhlasila. Poprel tvrdenie manželky, že približne 10 rokov nepracoval a

neprinášal do spoločného rozpočtu žiadne financie. Navrhovateľka sa v roku 1999 nasťahovala do bytu
vovýlučnomvlastníctvemanžela,ktorýzdedileštepreduzatvorenímmanželstvaposvojejbabke,pričom
v tomto byte spoločne žili až do narodenia maloletých detí. Keďže po narodení maloletých detí bol tento
byt pre štyroch členov rodiny malý, kúpil manžel zo svojich vlastných finančných prostriedkov, ktoré
neboli súčasťou BSM, 4-izbový byt na D.K. XH T. U., pričom tento kompletne zo svojich finančných

prostriedkov aj zariadil. Manželka sa na kúpe a zariaďovaní bytu nepodieľala. Rovnako zabezpečoval zo
svojich výlučných prostriedkov aj kúpu automobilov pre rodinu. Rovnako k tvrdeniu navrhovateľky, že 10
rokov nepracuje uviedol, že sa nezakladá na pravde. Manžel síce nebol v pracovnom pomere od roku
2010 do roku 2015, no rodinu financoval dostatočným spôsobom zo svojich nasporených financií. Okrem
toho sa venoval maloletým deťom, ktoré vozieval do školy, na krúžky, na tréningy, a dcéru na tréningy

volejbalu a syna 2 roky na tréningy juda a neskôr takmer každý deň na hokejové tréningy a cez víkendy
na rôzne zápasy a sústredenia, aj mimo Y. N.. V roku 2015 si manželia založili spoločnosť G..N..N..
Y..N..K.., Y. Y. D. XH, XXX XX U., IČO: 48 122 726 ( ďalej len "spoločnosť G..N..N.. Y..N..K.." ), v ktorej
bol manžel, okrem toho že je jej spoločníkom, od roku 2015 až do roku 2020 zamestnaný. Manžel ďalej
uviedol, že to bola práve navrhovateľka ako konateľka spoločnosti G..N..N.. Y..N..K.., ktorá spôsobila

to, že je v súčasnosti nezamestnaný, nakoľko mu oznámila skončenie Dohody o pracovnej činnosti súčinnosťou ku dňu 31.07.2020. Vo vzťahu k navrhovateľkou navrhovanej úprave starostlivosti o maloleté
deti uviedol, že pokiaľ ide o maloletú Q., súhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov
na týždennej báze, avšak s touto nesúhlasí u maloletého Y., nakoľko ten sa vyjadril, že sa s mamou síce

chce stretávať, ale nechce u nej prespávať a chce byť v osobnej starostlivosti otca. V nadväznosti na
uvedené navrhoval zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti s tým, že manželka bude povinná
prispievať na výživu maloletého sumou 500,- Eur mesačne. Manžel vyčíslil bežné mesačné výdavky na
oblečenie, drogériu, stravu, prípadne lieky na maloletú Q. v sume 200,- Eur mesačne. Na maloletého
Y. tieto vyčíslil na sumu približne 500-600,- Eur a to najmä s ohľadom na to, že maloletý sa aktívne

venuje hokeju. Pokiaľ ide o bežné mesačné výdavky manžela, ako sú bývanie, poistky, energie, daň z
nehnuteľnosti, benzín, strava a podobne, tieto vyčíslil na sumu približne 900,- Eur mesačne.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela, doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.11.2020, k
majetkovým pomerom manžela uviedla, že od roku 2015 pracoval len na dohodu v spoločnosti G..N..N..
Y..N..K.., Y. Y. D. XH, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX (ďalej len "G..N..N.. Y..N..K..") s čistým mesačným

príjmom 121,24 €/mesiac, pričom iný zdroj príjmov neuviedol. Jeho pravidelné mesačné výdavky pritom
predstavujú približne 1.424,- Eur (chod domácnosti, stravu, náklady na prevádzku vozidla cca 966,- €,
náklady spojené so synovými športovými aktivitami cca 458,- Eur mesačne). Taktiež má vo výlučnom
vlastníctve 4-izbový byt na D. I. T. U., ktorého trhová hodnota je približne 350.000,- Eur. K svojim
majetkovým pomerom navrhovateľka uviedla, že pracuje prostredníctvom realitnej spoločnosti G..N..N..

Y..N..K.., ktorá vykonáva realitnú činnosť. V uvedenej spoločnosti je zamestnaná na dohodu o vykonaní
pracovnej činnosti s čistým mesačným príjmom v roku 2019 vo výške 121,24 Eur mesačne a v roku
2020 v priemere 170,- Eur mesačne. Náklady súvisiace s podnikaním sú uhrádzané spoločnosťou
G..N..N.. Y..N..K.. (náklady na prevádzku motorového vozidla, náklady na nájom bytu, ktorý slúži aj ako
kancelária). Ostatné mesačné náklady navrhovateľky (strava, drogéria a výdavky na dcéru) predstavujú

cca 350,- Eur (z toho náklady na dcéru súvisiace s jej športovými aktivitami a vreckové sú cca 80,-
Eur). Vzhľadom na uvedené, mala navrhovateľka za to, že jej majetkové pomery v žiadnom prípade
neodôvodňujú požadované výživné v sume 500,- Eur mesačne. Rovnako mala za to, že otec maloletého
Y. je materiálne dobre zabezpečený a má dostatok finančných prostriedkov, aby pokrýval značné a
rozhodne nie pre každú rodinu bežné výdavky svojho syna spojené so športovými aktivitami. Vzhľadom

na uvedené trvala navrhovateľka na zverení syna do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
s tým, že výdavky súvisiace s aktivitami dcéry bude uhrádzať navrhovateľka a výdavky súvisiace s
aktivitami syna bude uhrádzať manžel navrhovateľky tak, ako tomu bolo doteraz. Mala za to, že uvedený
návrh zohľadňuje majetkové pomery rodičov a zároveň sa tým predíde ďalším sporom o zdieľanie
výdavkov na deti.

5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky, doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.01.2021,
rozporoval majetkové pomery navrhovateľky, nakoľko uviedla, že jej náklady a náklady maloletej dcéry
predstavujú sumu 430,- Eur a na chod domácnosti prispieva sumou 1.000,- Eur mesačne, pričom jej
uvádzaný príjem predstavuje iba 170,- Eur mesačne. Manžel mal za to, že navrhovateľka neuviedla

pravdu o svojich majetkových pomeroch. Dodal, že navrhovateľka opomenula uviesť, že je a v čase
podanianávrhunarozvodbolavlastníčkouviacerýchnehnuteľností,atokonkrétnebytuč.XX,evidovaný
na LV č. XXXX pre katastrálne územie N., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a jej
matky, pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území F. H. zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX. Do
30.11.2020 bola aj výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Okrese D. Y., Obec: H.,

katastrálne územie F. H., zapísanej na LV č. XXX. V otázke starostlivosti o maloletého trval na jeho
zverení do svojej starostlivosti. Navrhovateľka vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 29.06.2021 zotrvala
na svojom návrhu, aby výdavky maloletej uhrádzala navrhovateľka a výdavky syna manžel.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, výsluchom

maloletých detí, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu konania o
nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. 27P/146/2020, obsahom spisu tohto konania,
najmä so sobášnym listom účastníkov konania, rodnými listami maloletých, správou zo šetrenia,
nájomnou zmluvou uzavretou medzi X. X. a spoločnosťou G..N..N.., Y..N..K.., potvrdeniami o príjme
navrhovateľky a manžela vystavenými obchodnou spoločnosťou G..N..N.., Y..N..K.., výpisom obchodnej

spoločnosti G..N..N.., Y..N..K.., z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, LV č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:7. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.10.2020, č. k. 27P/146/2020-17, súd zamietol
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným intervalom striedania.

8. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.08.2020, č. k. 27P/101/2020-22, bol maloletým
deťom ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, na zastupovanie maloletých detí v predmetnom konaní.

9. Z obsahu sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U. - Y. J. vo zväzku O., ročník XXXX, na strane XX,
pod poradovým číslom XXX.

10. Z obsahu rodných listov súd zistil, že matkou maloletej Q. Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletého Y. Y.,
nar. XX.XX.XXXX je G. Y., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a otcom N. Y., nar. XX.XX.XXXX.

11. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že manželia sú spoločníkmi
v obchodnej spoločnosti G..N..N.. Y..N..K.., Y. Y. D. XH, U., Z.: XX XXX XXX, zapísanej v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: XXXXXX/B. Konateľkou spoločnosti je
len navrhovateľka.

12. Z obsahu dohody o pracovnej činnosti dňa 01.03.2020 medzi manželom ako zamestnancom a
obchodnou spoločnosťou G..N..N.. Y..N..K.., ako zamestnávateľom súd zistil, že manžel je odo dňa
01.03.2020 zamestnancom uvedenej spoločnosti, s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 140,- EUR.

13. Z obsahu potvrdení o príjme manžela, vystavených obchodnou spoločnosťou G..N..N.. Y..N..K.., za
obdobie 01/2019, 04/2019, 07/2019, 10/2019, 01/2020, 4/2020 a 7/2020 súd zistil, že otcov priemerný
mesačný príjem predstavoval sumu 107,88 EUR.

14. Z obsahu potvrdení o príjme navrhovateľky, vystavených obchodnou spoločnosťou G..N..N..

Y..N..K.., za obdobie od 01/2019 do 09/2020 súd zistil, že navrhovateľkin priemerný mesačný príjem
predstavoval v roku 2019 sumu 121,24 a v roku 2020 sumu 170,- EUR.

15. Z oznámenia o ukončení dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13.07.2020 súd zistil, že spoločnosť
G..N..N.. Y..N..K.. ukončila ku dňu 31.07.2020 s N. Y. dohodu o pracovnej činnosti.

16. Navrhovateľka na pojednávaní, konanom dňa 07.12.2020, zotrvala na podanom návrhu. Uviedla,
že s manželom sa poznajú 24 rokov, z toho 16 rokov sú manželmi. Od začiatku manželstva bol na
ňu manžel bezdôvodne žiarlivý, urážal sa. Manžel 10 rokov nepracuje, predtým pracoval v R. Z. G..
Jedinéčozabezpečujejesprevádzaniesynanatréningyainéaktivityspojenéshokejom.Navrhovateľka

podniká, má realitnú kanceláriu, v ktorej zamestnáva aj manžela kvôli odvodom, avšak manžel de facto
nevykonáva pre firmu žiadnu činnosť. Do domácnosti neprináša žiadne finančné prostriedky, všetko
financuje manželka. Manželovi mesačne dáva 1.000,- Eur, z ktorých sa uhrádzajú náklady spojené s
bytom a všetky poplatky spojené s motorovými vozidlami. Manžel vlastní byt, ktorý nadobudol pred
uzavretím manželstva, ktorý prenajíma a peniaze si necháva na svojom účte, ku ktorému navrhovateľka

nemá prístup. Táto situácia pretrvávala dlhodobo, až sa pre manželku stala neúnosnou. Preto sa v lete
v roku 2020 po návrate z dovolenky rozhodla opustiť spoločnú domácnosť. Pokiaľ ide o maloleté detí,
dcéra je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovou frekvenciou striedania, avšak otec
dcéru cez telefón kontroluje aj v tom čase, keď je u matky, zisťuje kde bola s kým bola. Syn k matke
chodí približne raz za mesiac a to na dve hodiny, z dôvodu, že otec mu viac nedovolí a syn ho rešpektuje.

17. Manžel na pojednávaní, konanom dňa 07.12.2020, vyjadril súhlas s návrhom na rozvod manželstva.
Uviedol, že od roku 2010 je spoločníkom spolu s manželkou v spoločnosti G., Y..N..K.., nestotožnil
sa však s tvrdením manželky, že by pre spoločnosť nič nevykonával - zháňa byty, robí aktualizácie a
podobne. Na chod domácnosti prispieva sumou približne 550,- Eur, ktoré má z prenájmu bytu na X. I.

v jeho výlučnom vlastníctve a ktorý nadobudol ešte pred uzatvorením manželstva. Uviedol, že byt na
D. nadobudli síce počas trvania manželstva, avšak celý byt financoval z prostriedkov, ktoré nadobudol
ešte pred uzavretím manželstva. V 90. rokoch podnikal a vtedy získal pozemok v Marianke, ktorý neskôr
rozparceloval a výhodne predal, pričom prostriedky z predaja použil pre potreby rodiny. Okrem tohovlastní garáž na Y. I., ktorú neprenajíma a na účte v peňažnom ústave má úspory v sume 50.000 Eur.
Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľky, že by synovi bránil v styku s matkou. Uviedol, že syn nechce
tráviť viac času s matkou, v prípade ak je u matky, píše otcovi, aby poňho prišiel, pretože sa nudí.

18. Súd za prítomnosti kolízneho opatrovníka vykonal dňa 17.02.2021 výsluch maloletej Q. a následne
maloletého Y.. Maloletá Q. uviedla že rodičia už takmer rok nežijú v spoločnej domácnosti, mama odišla
do iného bytu a otec zostal bývať v ich spoločnom byte, kde bývali predtým ako rodina. Uviedla, že oboch
rodičov má rovnako rada, momentálne trávi týždeň u otca a týždeň u mamy. K mame chodieva vždy v

nedeľu večer cca. o 18.00 hod., čo jej nevyhovuje, pretože v nedeľu si zvykne ešte dorábať úlohy do
školy a kým príde k mame je dosť neskoro. Chcela by k mame chodiť skôr, ale otec spolu s bratom ju
začnú prehovárať, aby ešte nešla, či musí vôbec ísť, aby s nimi ešte chvíľu zostala a robila s nimi to, či
ono. Potom sa zdrží a odíde až neskôr. Radšej by k mame chodila už v nedeľu poobede, aby mala čas
sa pripraviť na druhý deň do školy. Čo sa týka rodičov, má rovnako dobrý vzťah aj s otcom aj s mamou.
Uviedla, že pred tým, ako sa malo uskutočniť pojednávanie a výsluch detí, začal jej otec znova rozprávať

veci o mame, aj na ňu nadával, mala by si uvedomiť, čo otec pre ňu všetko urobil a má to povedať aj
keď bude vypovedať na súde. Ona to nechce počúvať. Mama na otca nenadáva. Počas týždňa, keď je
u mamy musí otcovi každé ráno zavolať a aj cez deň a večer. Pýta sa jej kde bola, čo robila, s kým bola
atď. Niekedy keď zabudne alebo ráno spí dlhšie, hneď jej otec píše, že už na nich zabudla (na otca a
brata), že jej už nechýbajú, že od nich odišla a pod. Ju to potom mrzí. Keď sa vráti od mamy k otcovi

sú prvé dni také ťažké, pretože otec sa jej vypytuje, čo robila. Keď je u otca, matke tak často nevolá,
keď aj zavolá otec jej to zazlieva alebo jej povie, aby hovor zrušila, že už musia niekam ísť, tak radšej
mame nevolá. K striedavej starostlivosti uviedla, že jej to tak vyhovuje a chcela by sa takto u rodičov
striedať aj naďalej. K bratovi uviedla, že ten k mame chodiť nechce, pred tým pred rozchodom rodičov)
mal Samuel s mamou dobrý vzťah, teraz je k nej "úplne hnusný", neodpovedá jej poriadne na otázky,

odvrkuje jej, ignoruje ju. Keď príde k mame zoberie si telefón, hrá sa s ním, a ak sa mama pýta na školu
povie, že sa mama zase stará do jeho školy. Mala za to, že brat nevie mame odpustiť, že od nich odišla
a nič mu nepovedala. Podľa jej názoru nechce byť brat u matky ani nie tak kvôli tomu, že mama od otca
odišla ako kvôli tomu, že otec to bratovi tak káže, že mu dohovára aby k mame nechodil. Ďalej uviedla,
že brat chodí k mame tak dva krát do týždňa, vtedy, keď je u nej aj ona. Nechce však u mamy zostať

spať, aj keď sa mama snaží a navrhuje mu to. Na záver dodala, že rodičia sa spolu nerozprávajú, na
výsluch detí prišli obaja rodičia, mama otca pozdravila, ale otec sa otočil iba k nej a pozdravil ju, mamu
nie, vôbec nič si vonku nepovedali.

19. Maloletý Y. na výsluchu uviedol, že rodičia spolu nežijú 8 mesiacov, on zostal bývať s otcom na D.

I. T. U., kde predtým bývali spoločne. Mama sa odsťahovala do iného bytu. Vo vzťahu k matke uviedol,
že k nej chodí vtedy, keď ho zavolá, zvyčajne je to v sobotu a v nedeľu na obed a za také 2-3 hodiny
odíde, lebo sa začne nudiť. U mamy sa naobeduje, idú spolu von a potom už ide späť k otcovi. Viac
času u matky nechce tráviť, a to napriek tomu, že tam je sestra Q.. V týždni, keď Q. u mamy nie je,
ani on k mame nechodí lebo vtedy ho mama ani nezavolá. Termíny si dohaduje s mamou a potom to

oznámi otcovi, nakoľko rodičia spolu nekomunikujú. K vzťahu s rodičmi uviedol, že s otcom má dobrý
vzťah, otec sa o neho stará, aj sa vždy staral, vozí ho na hokej, bavia sa o hokeji, chodia spolu von do
lesa, korčuľovať sa na Ž. Y. spolu s ďalšími kamarátmi z hokeja. Na mamu sa hnevá, pretože odišla
bez toho, že by mu niečo povedala. Otec nepracuje, lebo mama ho z roboty vyhodila. Robotu si zatiaľ
žiadnu nenašiel. V minulosti pracovala mama a otec sa o neho staral lebo sa takto rodičia dohodli. U

mamy nechce spať, nie je na to zvyknutý, chce byť doma. U mamy nemôže absolvovať tréningy, pretože
mama má len stolový počítač a on musí mať počítač, ktorý si môže položiť na zem, aby ho tréner videl.
Doma používa otcov laptop. Na záver dodal, že stretávanie s mamou mu vyhovuje tak ako doposiaľ,
chce aj naďalej bývaj s otcom.

20. Navrhovateľka na pojednávaní, konanom dňa 15.07.2021, uviedla, že od posledného pojednávania
k žiadnej zmene nedošlo, dcéru si striedajú po týždni, syn k nej chodí zriedkavo. Uviedla, že vždy, keď
sa chce so synom stretnúť, tak má s otcom nejaký program. Mala za to, že k nej inklinuje dcéra viac
ako k otcovi, nakoľko otec ju neberie na rovnakej úrovni ako syna, napr. keď mali narodeniny, otec urobil
tortu iba synovi a dcére nie. Dodala, že firma je t.č. v strate 60,- Eur. Potvrdila, že chatu predala za

120.000,- Eur, za čo kúpila 1-izbový byt, ktorý následne predala a zo zisku 12.000,- Eur (pred zdanením)
žije. Pokiaľ ide o ornú pôdu v F. H., túto prenajíma firme G. U. F. za sumu 60-70 eur ročne. Na firmu pred
3 rokmi kúpila auto T. za 19.200 eur na leasing, pričom ročná splátka je 5000 eur.21. Manžel na pojednávaní, konanom dňa 15.07.2021, nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že syna
uprednostňuje. Poprel tiež tvrdenie, deťom pred výsluchom rozprával, aby nezabudli ako celý život o ne
staral, ani neočierňoval ich matku. Uviedol, že syna nabáda, aby chodil matke častejšie, ale on nechce.

Matka mu nerobí žiaden program, ani mu nevarí. Pritom syn hrá 9 rokov hokej a potrebuje vyváženú
stravu.

22. Kolízna opatrovníčka, na pojednávaní konanom dňa 15.07.2021, vyjadrila súhlas s návrhom v časti
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q., dôvodiac, že tento model funguje aj

v súčasnosti. Maloletého Y. navrhovala zveriť do starostlivosti otca, pričom styk s matkou navrhovala
upraviť v širšom rozsahu a s prespatím, in concreto v týždni, kedy bude dcéra u matky, aby mala matka
upravený styk so synom od stredy do pondelka a v ďalšom týždni od stredy do piatku. Pokiaľ ide o
výživné, mala za to, že navrhované výživné je privysoké a navrhla určiť výživné vo výške 250,- eur
mesačne.

23. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine")
manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

24. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že
spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí,

ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú
podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť
iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov
medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K
zrušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Zákon

sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň.
To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá
dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od
manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne
rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov konania nastal
rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a
trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu
manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku

trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. Hoci to bola navrhovateľka, ktorá podala návrh na
rozvod,pričomakohlavnýdôvoduviedlaskutočnosť,žemanželjepribližnedesaťrokovnezamestnanýa
nezabezpečujepríjemdorodinnéhorozpočtu,súddospelkzáveru,žekvalifikovanýrozvratmanželských
vzťahov účastníkov konania bol spôsobený najmä navrhovateľkou, ktorá v roku 2020 opustila spoločnú
domácnosť. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel,

ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo
vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba
ako formálny a pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej
manželskej podpory a starostlivosti. Pri rozhodovaní súd prihliadol v neposlednom rade aj na záujemmaloletých detí a zvážil, že rozvod bude v súlade aj s ich záujmami, nakoľko udržiavanie formálneho
zväzku za stavu, keď rodičia už dlhší čas nezdieľajú spoločnú domácnosť, jednak nemá pre maloletých
žiaden reálny význam, navyše nie je ani dobrým príkladom pre budovanie ich postoja k rodinnému životu

a tak i zdravému psychickému vývoju. Na podklade uvedeného mal súd za preukázané, že sú splnené
hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a preto návrhu navrhovateľky vyhovel.

26. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci manželia sa sami dohodnú na úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k dohode

nedôjde, tento zákon v § 24 súdu ukladá povinnosť zároveň s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

27. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča,súdneberiedoúvahyvýdavkypovinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť.Akjemaloletédieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

28. V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine možno maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov, čo znamená, že maloleté dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom
časovom intervale. Pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti musia byť kumulatívne splnené
hmotnoprávne podmienky upravené v Zákone o rodine, in concreto obaja rodičia sú spôsobilí maloleté
dieťa riadne vychovávať, obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o maloleté dieťa záujem, je to v
záujme maloletého dieťaťa, záujmom dieťaťa je v prvom rade právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom, pričom treba prihliadnuť najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby,
stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti
o dieťa s druhým rodičom, budú takto lepšie zabezpečené potreby dieťaťa. Taktiež je potrebné dbať
na rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, tak aby bolo
zachované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku

s obidvomi rodičmi.

29. V konaní mal súd z vykonaného dokazovania preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok
upravených v Zákone o rodine na zverenie maloletej Q. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, nakoľko tak otec ako aj matka majú záujem vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, obaja

sú spôsobilí riadnym spôsobom vykonávať starostlivosť o maloletú a zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti je v jej záujme. Je nutné konštatovať, že striedavá starostlivosť o maloletú sa
od opustenia spoločnej domácnosti matkou realizovala v týždňových intervaloch, teda maloletá je na
striedavú starostlivosť zvyknutá. Pri rozhodovaní prihliadol súd aj na názor maloletej, ktorá má záujem
aj naďalej zotrvať v striedavej starostlivosti rodičov. S poukazom na uvedené súd návrhu matky v časti

o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti vyhovel.

30. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého Y., v tejto otázke sa rodičia nevedeli dohodnúť, nakoľko matka
trvala na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otec na zverení Y. do
jeho osobnej starostlivosti. Matka návrh odôvodňovala tým, že je pre ňu dôležité zachovanie vzťahu

medzi rodičmi a deťmi, ako aj medzi deťmi navzájom. S uvedeným vyjadrením matky otec súhlasil, no
na druhú stranu mal za to, že je potrebné v konaní rešpektovať názor maloletého, nakoľko je už vo
veku, kedy je schopný a má právo samostatne vyjadriť svoj názor na starostlivosť a styk s rodičmi.
Otec poukázal na skutočnosť, že maloletý Y. nie je v striedavej starostlivosti rodičov, tak ako to uviedla
matka a tiež na vyjadrenie maloletého, že sa chce s matkou stretávať, no nechce u nej prespávať a chce

zostať v starostlivosti otca. Súd uvádza, že ak ide o osobnú starostlivosť o maloletého, rešpektoval jeho
želanie byť v osobnej starostlivosti otca, ako aj jeho vyťažený denný program v dôsledku hokejových
tréningov, avšak nemohol styk s matkou ponechať na jeho vôli. Maloletý Y. je vo svojich 14 rokoch v
zložitom životnom období puberty a je pochopiteľné, že sa na matku hnevá pre jej odchod zo spoločnej
domácnosti. Súd konštatuje, že rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a

čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne
výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti
známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu
rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe, iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05). Podľa názoru súdu je potrebné, aby si maloletý rozvíjal

citové väzby s matkou, a aby tak mohlo dôjsť k napraveniu ich vzájomného vzťahu. Vzhľadom na
uvedené, považoval súd úpravu styku s matkou v rozsahu od piatku od 15.00 do pondelka do 15.00 v
nepárnom týždni a v stredu od 14.00 do 20.00 v párnom týždni za najvhodnejšiu. Súd rešpektuje záujem
maloletého o voľnočasové aktivity (hokej), dodáva však, že vzťahu s rodičom nemôže byť na úkor. Pretobude potrebné, aby si rodičia spolu s maloletým zvykli na novú životnú situáciu a našli vhodný model
ako rešpektovať rozhodnutie súdu a zároveň v súlade s rozhodnutím skĺbiť hokejové tréningy a turnaje
maloletého. V prípade, ak rodičia budú schopní konštruktívnej komunikácie a budú pripravení dieťaťu

vyjsť v ústrety, nič im nebráni, aby sa v tomto smere dohodli. Súd apeluje na rodičov aby našli spôsob
zmierlivej a vecnej komunikácie, aby sa navzájom pri výchove maloletých detí podporovali a nevytvárali
napäté prostredie, ktoré deti vnímajú mimoriadne citlivo.

31.Ďalšouspornouotázkouvdanomkonaníbolaotázkaurčeniavýškyvýživnéhonamaloletého.Manžel

žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľku povinnosťou platiť výživné na maloletého Y. vo výške 500,- EUR
mesačne.

32. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním
vecných plnení, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará,
plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, ošatenie,

zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod.), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd. Zákonná vyživovacia povinnosť
vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na
strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného
dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti,

zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie.
Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom
oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé
od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti, avšak aj ďalších okolností. Výživným sa
rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, v prípade dieťaťa

všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na
hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb,
ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie,
náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Základným účelom
výživného na maloleté dieťa je teda zabezpečenie uspokojovania všetkých životných potrieb dieťaťa pre

jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej a tomu by mala zodpovedať aj výška výživného,
ktorou rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výživu dieťaťa prispieva.

33. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a možností,
schopností a majetkových pomerov matky. Na základe zistených skutkových okolností, vyhodnotiac

všetky listinné dôkazy, súd dospel k záveru, že súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletého, ktorý je športovo aktívny, keď 5x do týždňa absolvuje hokejový tréning a počas
víkendov súťaže a turnaje, za športové aktivity ktoré otec uhrádza poplatky v súhrnnej výške 177,-
EUR, mesačný servis v sume 39,50 EUR, rovnako mu vznikajú nepravidelné výdavky spojené s touto
športovou aktivitou ako napr. kúpa hokejového výstroja za 1607,50 EUR (t. j. 134 EUR mesačne) a

poplatky spojené s účasťou na turnajoch v sume cca 500,- EUR ročne. Otec má taktiež náklady na
ošatenie, hygienu a voľnočasové aktivity maloletého v sume približne 40,- EUR mesačne a vreckové v
sume 50,- EUR. Okrem uvedeného manžel pravidelne mesačne platí poplatky za byt vo výške 154,45
EUR, poplatky za elektrickú energiu vo výške 38,50 EUR, poplatky za televíziu a internet vo výške 24,47
EUR, stravu vo výške 300,- EUR (vrátane maloletých). Súd dospel k záveru, že je v možnostiach matky

platiť na maloletého výživné v súdom určenej výške, a to napriek skutočnosti, že matkou deklarovaný
priemerný mesačný príjem v roku 2020 predstavoval sumu 170,- EUR a v roku 2019 sumu 121,24
EUR. Súd vzal do úvahy, že matka ku dňu 30.11.2020 predala nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 488
nachádzajúcu sa v katastrálnom území F. H., za ktorú obdržala sumu 120.000,- EUR. Ako matka sama
uviedla, za tieto prostriedky následne kúpila jednoizbový byt, na ktorého predaji zarobila 12.000,- EUR.

Matka teda v súčasnosti disponuje prebytkom finančných prostriedkov, o čom svedčí aj zostatok na
sporiacom účte matky, ktoré jej umožňujú prispievať na výživu maloletého v súdom určenej výške. Pokiaľ
matka uvádza, že má úmysel tieto prostriedky použiť na kúpu novej nehnuteľnosti, súd konštatuje, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť, teda ani kúpa nehnuteľnosti nepredstavuje výdavok, ktorý by musela matka nevyhnutne
vynaložiť, nakoľko t.č. býva v nájme a má tak zabezpečené bývanie.34. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí, súd rozhodol tak, že zastupovať maloletých a
spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa
s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa

predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o

výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).