Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Katarína Slováčeková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/10/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204616
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2318204616.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne maloletá A. B., nar. XX. C.
XXXX, bytom D. XXXX/X, E., zastúpenej zákonnými zástupcami: F. G. B., nar. XX. októbra XXXX a F.
B., nar. XX. júna XXXX, obaja bytom D. XXXX/X, E., zastúpených splnomocnencom: Marián Galbavý,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, proti žalovanému: B. H., nar. XX. októbra
XXXX, bytom I. XXXX/XX, J., zastúpenému advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, so sídlom Jarmočná
2264/3, Šaľa, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 8. decembra 2022 č.k. 30C/20/2018-336 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť maloletej
žalobkyni náhradu škody vo výške 441,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II.
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť maloletej žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,-
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol; výrokom III. maloletej
žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil § 420 ods. 1, § 444, § 11 a § 13 z.č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 4
ods. 1, § 7 z.č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Svoje rozhodnutie
odôvodnil súd prvej inštancie tak, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami
sporu nebol sporný skutkový stav spočívajúci v tom, že dňa 5. júna 2016 v Galante, v areáli Ranč na
Striebornom jazere voľne pustený pes plemena Border kólia bez toho, aby bol sám napadnutý alebo
vyprovokovaný, zaútočil na maloletú žalobkyňu takým spôsobom, že sa jej zakusol do oblasti tváre,
čím jej spôsobil ľahké zranenie a že žalovaný ako držiteľ psa neprihlásil psa do evidencie, neohlásil,
že pes pohrýzol človeka bez toho aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný a nezabránil útoku
psa na človeka, ktorého útokom na maloletú žalobkyňu došlo ku škode na zdraví. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že žalovaný porušil svoje právne povinnosti, čím došlo k spôsobeniu škody a za
túto zodpovedá. Súd priznal maloletej v zmysle bodového ohodnotenia bolestného podľa záverov zo
znaleckého posudku č. 14/2017 MUDr. Zdenka Móresa vo finančnom vyjadrení 441,50 eur, teda za 25
bodov po 17,66 eur. Dospel k záveru, že žalobkyňa má tiež nárok na odstránenie následkov zásahu
do jej práva na ochranu osobnosti a na primerané zadosťučinenie. Vzhľadom na povahu predmetného
zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je možné odstrániť jeho následky spočívajúce v prežitej
psychickej ujme, ako aj v následkoch tohto útoku a to po fyzickej ako aj po psychickej stránke a preto
žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Za primerané
zadosťučinenie považoval sumu 2.000,- eur s prihliadnutím na satisfakčný ako aj preventívno-sankčný
účel náhrady a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnejžalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP.
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že
odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nesprávne aplikoval § 13 ods. 2
OZ,keďsúdprvejinštancievôbecneuvádzaanevyhodnocuje,čiaakýmspôsobombolavznačnejmiere
znížená dôstojnosť žalobkyne alebo jej vážnosť v spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú
judikatúru. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie zdôvodnením základu nároku na nemajetkovú ujmu
iba paušalizuje a zovšeobecňuje, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má žalobkyňa
a to bez právneho posúdenia toho, či takýto zásah a následky predstavujú v značnej miere zníženie
jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Dodal, že súd prvej inštancie ani neuvádza, do ktorej
stránky ochrany osobnosti žalobkyne bolo zasiahnuté. Súd taktiež nezohľadnil kritériá pre určenie výšky
nemajetkovej ujmy, keď len skonštatoval, že útok zanechal na maloletej trvalé fyzické následky v podobe
jaziev na tvári, čo bude mať nepochybne negatívny vplyv na jej súkromný, študentský, pracovný život.
Mal za to, že otázka jaziev na tvári po právnej stránke nespadá pod nemajetkovú ujmu ale predstavuje
inštitút sťaženia spoločenského uplatnenia. Namietal, že súd prvej inštancie po právnej stránke
nesprávne posudzoval výšku nemajetkovej ujmy len na základe domnelých, pravdepodobných budúcich
následkov útoku psa na žalobkyňu bez toho, aby určil konkrétne zásahy a ujmy na žalobkyňu, ktoré
skutočne vznikli. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a aj nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva. Porušenie procesných práv videl v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
v otázke základu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy s právnou argumentáciou žalovaného, ktorý
odkazoval na viacero rozhodnutí najvyšších súdnych autorít. Nereagoval ani na podstatné námietky
žalovaného k základu nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie má taktiež vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to že súd nehodnotil dôkazy v zmysle § 191 ods. 1 CSP
a neprihliadol na zistenia psychológa Mgr. Zabáka v znaleckom posudku č. 50/2017 z 18. mája 2018
a neprihliadol ani na zistenia zo znaleckého posudku MUDr. Móresa č. 14/2017. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a žalovanému priznal voči
žalobkyni náhradu trov konania.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie 24. januára 2023 vzal žalovaný odvolanie bez uvedenia
dôvodu v celom rozsahu späť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1CSP),oprávnenoustranou,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359CSP)protirozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 CSP) po zistení, že odvolateľ vzal
odvolaniespäť(§369ods.1CSP)postupombeznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario)
dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné zastaviť (§ 369 ods. 3 CSP).
Podľa § 369 ods. 1 až 3 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (1). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania (2). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví (3).
V prejednávanej veci žalovaný (v procesnom postavení iniciátora odvolacieho konania) vzal späť
odvolanie (návrh na začatie odvolacieho konania) ešte pred pristúpením odvolacieho súdu k vecnému
zaoberaniu sa takýmto podaním a odvolaciemu súdu neostávalo iné, než odvolacie konanie zastaviť.Späťvzatie odvolania je dispozitívny úkon strany konania, ktorá odvolanie podala s tým účinkom, že
prvoinštančné rozhodnutie sa stáva právoplatným. Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalovaného
bolo potrebné konanie zastaviť.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ustanovenia ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Zastavenie odvolacieho konania zavinil žalovaný späťvzatím odvolania bez
uvedenia dôvodu. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.