Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Thursday, July 8, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312217191
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1312217191.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: X.. U. J., Q.

XXX/XX, J. R. Mesto, zastúpeného JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, D. Dlabača 2/987, Žilina,
protižalovanému:YITSlovakiaa.s.,Račianska153/A,Bratislava,IČO:35718625,ozaplatenie2455,20
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 578,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 03. 06. 2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 52,86 %, pričom o výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 07. 11. 2012 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 1 758,77 eur s
príslušenstvom s odôvodnením, že za podmienok stanovených v akceptačnom liste zo dňa 14. 10. 2011
vykonal žalobca pre žalovaného dielo, ktoré spočívalo v dodávke a montáži tovaru na stavbe ,, Prístavba
domova dôchodcov“. Z dohodnutej ceny diela vo výške 19 260,- eur bez DPH mal žalovaný nárok na
zádržné vo výške 5 % do odstránenia všetkých vád a nedorobkov a 5% po dobu jedného roka. Faktúrou

č. U zo dňa 02. 12. 2011 žalobca uplatnil nárok na časť ceny z ucelenej časti diela vo výške 16 714,37 eur
s DPH. Žalovaný pohľadávku žalobcu uhradil vo výške 15 321,51 eur a ponechal si dohodnuté zádržné
vo výške 10 % z ceny diela bez DPH. Faktúrou č. U zo dňa 02. 05. 2012 žalobca uplatnil nárok na časť
ceny diela vo výške 1 062,34 eur s DPH. Túto faktúru žalovaný vrátil z dôvodu, že medzi stranami sporu
nedošlo k podpísaniu zmluvy o dielo. Tento argument však nemal vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť
faktúru, pretože zmluva o dielo bola uzatvorená bez písomnej formy, a to akceptáciou cenovej ponuky s
nástupom žalobcu do práce. Vzhľadom k tomu, že žalovaný odmietal dobrovoľne uhradiť dlh, žalobca

sa domáhal zaplatenia istiny pohľadávky v sume 1 758,77 eur. Istina pozostávala zo sumy 696,43 eur,
čo predstavovalo 5 % zádržného za vady a zo sumy 1 062,34 eur, čo predstavovalo nárok na časť ceny
diela podľa faktúry č. U.. Vzhľadom k tomu, že žalobca po skončení diela nebol upozornený na žiadne
vady, požadoval zádržné za splatné.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo č. XXXX/X/XXXX, na
základe ktorej žalobca vykonával práce na diele. Zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom,

a to akceptačným listom zo dňa 14. 10. 2011 a konkludentným súhlasom zhotoviteľa, t.j nástupom na
práce na diele podľa zmluvy. Predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť na vlastné náklady a
nebezpečenstvo dielo v súlade so stavebným povolením a pokynmi žalovaného v rozsahu: montáž kovu
(vrátane dodávky reziva, spojovacieho materiálu a montáže fólie) v súlade s projektovou dokumentáciou
stupeň RP, objekt So-201 Prístavba Domova dôchodcov zo dňa 08/2009 vypracovanou STAPRING

a.s. do 11. 12. 2011, avšak zo strany žalobcu nedošlo k dokončeniu stavebných prác na diele ani
k jeho riadnemu odovzdaniu žalovanému. Počas realizácie prác na diele žalobca vykonal práce na
diele len v rozsahu prác fakturovaných vo faktúre č. U zo dňa 02. 11. 2011, ktorá mu bola v súlade s
článkom V ods. 5.3 zmluvy technickým dozorom objednávateľa riadne schválená a uhradená. Z takto
fakturovanej sumy v súlade s článkom V zmluvy žalovaný stiahol zádržné právo vo výške 10 % z
fakturovanej sumy, z ktorého 5 % mal uvoľniť žalobcovi po odstránení všetkých vád a nedorobkov

a 5 % po uplynutí 60 mesiacov odo dňa podpisu protokolu o odstránení všetkých vád a nedorobkov.
Dňa 28. 06. 2012 bola žalovanému doručená predžalobná výzva s uplatneným nárokom žalobcu.
Odpoveďou zo dňa 03. 07. 2012 žalovaný odmietol uhradiť faktúru U z dôvodu, že podľa zmluvy žalobca
nedodržal zmluvne dohodnutý postup fakturácie prác a súpis dodávok vykonaných prác nepredložil
na schválenie technickému dozoru žalovaného ani inej oprávnenej osobe žalovaného a tiež z dôvodu,

že žalovaný mal za to, že práce na diele neboli vykonané v rozsahu fakturovanom žalobcom. Ďalej
žalovaný uviedol, že žalobcovi v zmysle zmluvy mohol vzniknúť nárok na vyplatenie zádržného vo
výške 5 % z faktúry č. U za súčasného splnenia nasledovných podmienok, a to uplynutia dohodnutej
záručnej doby na dielo, t.j. 60 mesiacov na dielo a zároveň písomného potvrdenia žalovaného o tom, že
dielo nevykazuje vady. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že žalovaný odmietol uhradiť žalobcovi časť

ceny diela z dôvodu neexistencie zmluvy. Žalovaný neuhradil faktúru č. U z dôvodu, že nesúhlasil s
vyfakturovanou čiastkou a súpisom dodávok a vykonaných prác na diele tak, ako to bolo fakturované
žalobcom. Žalovaný uviedol, že práce fakturované žalobcom na základe faktúry č. U neboli žalobcom
riadne a včas vykonané a dokončené aj napriek výzvam objednávateľa, aby žalobca vykonal a dokončil
práce na diele v zmysle zmluvy. Žalobca práce na diele v rozsahu dohodnutom v zmluve o dielo k

dnešnému dňu nedokončil a naviac sa účelovo vyhýbal podpisu zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu bol
žalovaný nútený pristúpiť k dokončeniu prác na diele vlastnými kapacitami. Taktiež žalovaný nesúhlasil
s uvoľnením zádržného vo výške 5 % z faktúry č. U nakoľko podľa zmluvy o dielo mal žalobca nárok
na vyplatenie zádržného po uplynutí dohodnutej záručnej doby na dielo, t.j. 60 mesiacov, a zároveň
písomného potvrdenia žalovaného o tom, že dielo nevykazovalo vady. Zádržné podľa zmluvy slúžilo na

zabezpečenie práva žalovaného na riadne a včasné zhotovenie diela a na riadne a včasné odstránenie
vád počas plynutia záručnej lehoty. Z tohto dôvodu žalovaný nesúhlasil s uvoľnením zádržného pre
prípadné vady a nedorobky, ktoré mohli vzniknúť na diele počas plynutia záručnej lehoty. Žalovaný
na záver uviedol, že z dôvodu nedokončenia a nevykonania prác na diele zo strany žalobcu vznikla
žalovanému škoda, nakoľko žalovaný bol nútený v súlade s ustanovením článku VII ods. 7.16 zmluvy

pristúpiť k dokončeniu prác na diele vlastnými zdrojmi a prostredníctvom tretích osôb. Dokončením
prác na diele prostredníctvom tretích osôb a využitím vlastných kapacít vznikla žalovanému škoda vo
výške 4 638,47 eur, z titulu náhrady mzdy zamestnancov žalovaného vo výške 1 912, 27 eur, z titulu
uhradenia faktúr za pomocné práce na stavbe vo výške 2 109,40 eur spoločnosti Mirko Badžo s.r.o.
a uhradenie faktúry za sanačné práce na stavbe vo výške 616,80 eur spoločnosti Janíček-stav s.r.o.,

ktorá odstraňovala škody, ktoré vznikli na omietkach stavby z dôvodu zatečenia krovu steny. Na základe
uvedenéhožalovanýžiadalsúd,abyzaviazalžalobcunauhradeniesumy4638,37eurspríslušenstvom.

3. Žalobca k veci ešte uviedol, že tvrdenia žalovaného vychádzali z nedostatku právneho povedomia,
keďtvrdil,žedošlokuzatvoreniuzmluvyodielo.Žalobcunikdytakútozmluvunepodpísal,čojezákladom

pre uzatvorenie zmluvného vzťahu. Tvrdenia žalovaného, že ju akceptoval konkludentným súhlasom
nástupom na práce sú scestné, pretože zmluva mu bola predložená až dňa 06. 12. 2011, t.j. v čase
kedy mal väčšinu diela hotovú. V skutočnosti došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo za podmienok
stanovených akceptačným listom zo dňa 14. 10. 2011 a Obchodným zákonníkom. Všetky tvrdenia
žalovaného ohľadom porušených ustanovení zmluvy o dielo boli tak bezpredmetné. Žalobca poukazoval

na to, že žalovaný nerozporoval nárok na zaplatenie zádržného z faktúry č. U ale namietal, že nenastala
jeho splatnosť, pretože neuplynulo 60 mesiacov záručnej doby v zmysle zmluvy o dielo. Dielo bolo
teda zo strany žalovaného v časti, ktorá zodpovedala prácam vymedzeným faktúrou č. U považované
za dodané riadne. Nakoľko žalobca nebol viazaný zmluvnými podmienkami zmluvy o dielo, bol jehonárok oprávnený. Pokiaľ išlo o faktúru č. U žalobca uviedol, že žalovaný účelovo dodatočne namietal,
že práce neboli vykonané v rozsahu vyfakturovanom žalobcom. Toto svoje tvrdenie žalovaný uviedol
v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 03. 07. 2012. V odpovedi na list žalobcovi zo dňa 08. 06.

2012 však o žiadnom nevykonaní vyfakturovaných prác nebola zmienka. Faktúru č. U žalovaný vrátil,
lebo nebola podpísaná zmluva o dielo. Podľa žalobcu žalovaný úmyselne spochybňoval vykonané
práce, aby zmaril uhradenie predmetnej faktúry. Žalobca predložil súdu list zo dňa 02. 05. 2012, ktorý
objasňoval, prečo žalobca považoval svoju povinnosť za splnenú a žiadal zaplatenie faktúry. Dôvodom
bola stavebná nepripravenosť, ktorá trvala ešte aj ku dňu 30. 04. 2012. Z obsahu tohto listu vyplývalo,

že žalobca v skutočnosti odstúpil od zmluvy pre omeškanie žalovaného s pripravenosťou stavby na
zhotovenie krovu. Po tom, čo žalobca dokončil hlavnú časť diela, mal vykonať zhotovenie krovu aj na
spojovacej chodbe. Táto časť diela však nebola stavebne vôbec pripravená, konkrétne neboli vykonané
ani konštrukčné práce, na ktoré by mohol žalobca nadviazať. Bola urobená len časť chodby, kde si
žalobca svoju povinnosť zhotoviť krov splnil. Zo strany žalovaného bol žalobca upozornený, že došlo
k zmenám v projekte, a preto musel počkať, kým ho zavolajú. Keď ani po 4 mesiacoch nedošlo k

žiadnej zmene, rozhodol sa listom zo dňa 02. 05. 2013 ukončiť zmluvný vzťah. Pracovníci, ktorí s ním
na stavbe pracovali nemohli čakať a potrebovali nastúpiť na iné stavby. Nebolo pravdou, že žalovaný
vyzýval žalobcu na dokončenie diela. Podľa názoru žalobcu odstúpením od zmluvy táto zmluva zanikla
a strany boli povinné si vrátiť poskytnuté plnenia. Pretože plnenie žalobcu sa stalo súčasťou stavby a
nebolo ho možné vrátiť, mal žalobca nárok na finančné plnenie, ktoré žiadal vo výške vystavených faktúr.

Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 08. 06. 2012. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca
zmenu žaloby, ktorú rozšíril o druhú časť zádržného vo výške 696,43 eur. Žalobca sa taktiež vyjadril k
vzájomného návrhu žalovaného tak, že jeho nárok poprel. Podľa názoru žalobcu vyplývalo, že žalovaný
si mohol nárokovať to, o čo sa jeho majetok v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalobcom zmenšil.
Žalovaný uvádzal, že pretože žalobca dielo nedokončil, musel ho dokončiť on za pomoci vlastných

kapacít a prostredníctvom tretích osôb. To znamenalo, že finančné prostriedky, ktoré mali byť zaplatené
žalobcovi keby dielo dokončil, boli zaplatené iným subjektom. Ďalej bolo potrebné uviesť, že nárok na
náhradu škody v obchodnoprávnych vzťahoch bolo možné priznať, len ak boli splnené 3 podmienky, a to
vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pričom v danom prípade
nebola naplnená ani jedna z nich. Okrem uvedených dôvodov tu boli aj iné dôvody, pre ktoré nebolo

možné žalovanému priznať nárok. Žalovaný si účtoval aj hodiny majstra a zamestnancov, pričom reálne
nepreukázal, že pracovali na krove.

4. Súd uznesením č.k. 23Cb 20/2013-214 zo dňa 19. 11. 2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný
bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 455,20 eur s príslušenstvom.

5. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že predmetom vykonaných prác žalobcom boli
práce na prístavbe a spojovacej chodbe, pričom na spojovacej chodbe žalobca práce nedokončil
z dôvodu nedostatočnej stavebnej pripravenosti na strane žalovaného, čo spôsobilo omeškanie
žalovaného. Na základe uvedeného žalobca odstúpil od uzavretej zmluvy o dielo, pričom práce, ktoré

žalobca nedokončil, dokončil žalovaný. Žalobca bol toho názoru, že odstúpenie od zmluvy bol platný
úkon. Žalobca sa dôvodne domáhal nároku na zaplatenie ceny diela na základe predmetných faktúr, v
ktorých fakturované ceny zodpovedali dohodnutým cenám, pričom v tejto súvislosti poukázal na ust. §
548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca rovnako poukázal na to, že zmluva o dielo nebola uzavretá
v písomnej forme. Ak by odstúpenie od zmluvy bolo neplatným právny úkonom, dielo ako také bolo

dokončené, čo v konaní nebolo sporné a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie tej časti diela,
ktorú zhotovil. V prvej fáze nebolo vyplatené iba zádržné, pričom ceny fakturované neboli žalovaným
reklamované. Argumentom pre vrátenie druhej faktúry bolo nepodpísanie zmluvy, pričom písomná
zmluva bola doručená žalobcovi až tesne po dokončení prác a žalobcom nebola akceptovaná kvôli v nej
uvedeným podmienkam. Svedok C. uviedol, že projekt sa menil v časti murárskych prác, čo sa dotklo

aj krovu, na ktorom pracoval žalobca, čo navyše potvrdil aj znalec v bode 2.1 a 4 svojho znaleckého
posudku. Práce vykonané žalobcom boli potvrdené svedeckými výpoveďami aj znalcom. Čo sa týkalo
vzájomnej žaloby, žalobca považoval vzájomnú žalobu za účelovú. Žalobca poukázal na to, že žalovaný
do škody zahrnul aj práce pracovníkov, ktorí nevykonávali predmetné činnosti a mal za to, že žalovaný
sa nemohol domáhať náhrady škody za práce, za ktoré zaplatil tretiemu subjektu.

5. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu považoval za nedôvodný,
nakoľkopráceneboližalobcomzhotovenévplnomrozsahu,čopotvrdilajznalecvznaleckomposudku.Vprípade, ak by súd uznal čo i len časť žalobcovho návrhu za oprávnený, žalovaný vzniesol kompenzačnú
námietku titulom vznesenej vzájomnej žaloby.

6. Strany sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 15. 06. 2020 ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, a preto podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie
za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia
rozsudku na deň 08. 07. 2020.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: faktúrou č. U súpisom vykonaných prác v sume
885,28 eur, výpisom z bankového účtu, faktúrou č. U súpisom dodávok vykonaných prác v sume 13
928,64 eur, akceptáciou cenovej ponuky č. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 14. 10. 2011, predžalobnou
výzvou zo dňa 26. 06. 2012, odpoveďou na predžalobnú výzvu zo dňa 03. 07. 2012, zmluvou o
dielo č. XXXXX/X/XXXX, emailovou komunikáciou zo dňa 30. 03. 2012, podrobným výpočtom škody

spôsobenej žalobcom, dennými záznamami stavby, výpisom z účtu zo dňa 29. 12. 2011 a 28. 03. 2012,
faktúrou č. XX.XXXX, výplatnými listami, vrátením faktúry č. U kópiou stavebného denníka č. 1, č.
2, kópiou projektovej dokumentácie pôdorysu krovu, kópiou projektovej dokumentácie strechy, kópiou
realizačného zamerania prístavby domova dôchodcov, znaleckým posudkom č. 02/2015, znaleckým
posudkom č. 067/2019 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, výsluchom svedkov C. C.,

I. H., X.. N. C., K. H. a S. H., čím vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy, z ktorých následne
vychádzal pri zistení skutkového stavu.

8. Z faktúry č. U vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 02. 05. 2012 s dátumom splatnosti dňa 02.
06. 2012 s tým, že žalobca ňou fakturoval žalovanému poplatok za súpis dodávok a vykonaných prác

na prístavbe Domova dôchodcov v sume 1 062,34 eur s DPH.

9. Zo súpisu dodávok a vykonaných prác vyplývalo, že v predmetnom súpise boli uvedené tieto
vykonané práce: montáž krovu 224x288 cm2 v sume 87,40 eur, montáž krovu 120-224 cm2 v sume
158,40 eur, spoj. a ochran. prostriedky v sume 109,30 eur, montáž laty v sume 192,50 eur, demontáž

laty v sume 128,40 eur a montáž debnenia v sume 28,68 eur, celkovo v sume 885,28 eur bez DPH.

10. Z faktúry č. U vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 02. 12. 2011 s dátumom splatnosti dňa 20.
12. 2011 s tým, že žalobca ňou fakturoval žalovanému poplatok za súpis dodávok a vykonaných prác
na prístavbe Domova dôchodcov v sume 16 714,37 eur s DPH.

11. Zo súpisu dodávok a vykonaných prác vyplývalo, že v predmetnom súpise boli uvedené tieto
vykonané práce: montáž krovu 224x288 cm2 v sume 699,96 eur, montáž krovu do 120 cm2 v sume
331,30 eur, montáž krovu 120-224 cm2 v sume 2 191, 86 eur, hranol smrek 28,805 m3 v sume 5 415,34
eura, hranol smrek 4,253 m3 v sume 799,56 eur, laty v sume 1001,61 eur, dosky omietané v sume

217,52 eur, spoj. a ochran. prostriedky v sume 961,17 eur, náter tesár. konštrukcie v sume 1 881,62 eur,
montáž parozábrany v sume 544 eur, montáž laty v sume 0,35 eur a montáž kontralaty v sume 192,50
eur, celkovo v sume 13 928,64 eur bez DPH.

12. Z akceptácie cenovej ponuky č. XXX/XXXXX/XXXX vyplývalo, že žalovaný akceptoval cenovú

ponuku žalobcu na stavbu ,, Prístavba domova dôchodcov“ na dodávku a montáž krovu (vrátane
spojovacieho materiálu, náteru reziva a presunov hmôt) v sume 19 260,- eur bez DPH. Termín začatia
realizácie bol stanovený na 43. týždeň roku 2011. Taktiež bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté
zádržné: 5 % po odstránení všetkých vád, 5 % na dobu jedného roka a záruka 60 mesiacov.

13. Z predžalobnej výzvy zo dňa 26. 06. 2012 vyplývalo, že žalobca vyzval žalovaného na uhradenie
faktúry č. U na sumu 1 062,34 eur so splatnosťou dňa 02. 06. 2012. Taktiež žalobca žiadal o vyplatenie
5 % zádržného z faktúry č. U nakoľko dielo neobsahovalo vady a nedorobky, a teda nebol právny dôvod
na zadržiavanie časti ceny diela. Taktiež žalobca vo výzve uviedol, že argument žalovaného, že k
úhrade nepristúpi pre neexistenciu písomnej zmluvy bol neopodstatnený, pretože predmetná zmluva

bola uzatvorená akceptačným listom zo dňa 14. 01. 2011.

14. Z odpovede na predžalobnú výzvu vyplývalo, že zmluva o dielo č. XXXXX/X/XXXX bola uzatvorená
medzi zmluvnými stranami ad a) akceptačným listom zo dňa 14. 10. 2011 a ad b) konkludentnýmsúhlasom zhotoviteľa, t.j. nástupom na práce podľa zmluvy o dielo. Podľa názoru žalovaného žalobca
nedodržal zmluvne dohodnutý postup fakturácie prác a súpis dodávok a vykonaných prác, nepredložil na
schválenie technickému dozoru žalovaného ani inej oprávnenej osobe žalovaného, práce fakturované

žalobcom neboli riadne a včas vykonané a dokončené a to aj napriek písomným výzvam žalovaného,
aby žalobca vykonal a dokončil práce v zmysle zmluvy o dielo. Žalobca práce na diele na základe zmluvy
nedokončil, čím sa dostal do omeškania s plnením termínov špecifikovaných v zmluve a podstatne
porušil zmluvné podmienky. K požiadavke uvoľnenia zádržného žalovaným z faktúry U bol žalovaný toho
názoru, že v zmysle zmluvy o dielo mal žalobca nárok na vyplatenie zádržného za súčasného splnenia

nasledovných podmienok: uplynutie dohodnutej záručnej doby na dielo, t.j. 60 mesiacov na dielo a
zároveň písomné potvrdenie žalovaného o tom, že dielo nevykazovalo vady.

15. Z faktúry č. XX.XXXX vyplývalo, že bola vystavená spoločnosťou Mirko Badžo, s.r.o. s dátumom
dodania dňa 30. 04. 2012, s dátumom vyhotovenia dňa 02. 05. 2012 a s dátumom splatnosti do troch
dní s tým, že predmetná spoločnosť fakturovala žalovanému vykonanie stavebných a pomocných prác

za mesiac apríl 2012 v sume 48 721,- eur s DPH.

16. Z podania - ukončenie prác - úhrada faktúry vyplývalo, že žalobca oznámil žalovanému, že
vzhľadom na nepripravenosť k dokončeniu krovu nebude dlhšie čakať a takisto žiadal žalovaného o
úhradu faktúry za vykonanú a nefakturovanú prácu na tejto stavbe. Zároveň žiadal vyplatiť zádržnú sumu

z faktúry č. U

17. Z podania - vrátenie faktúry vyplývalo, že žalovaný vrátil žalobcovi faktúru, nakoľko žalobca
nepodpísal zmluvu o dielo.

18. Zo znaleckého posudku č. 02/2015 vyplývalo, že predmetom posúdenia bol stavebný
objekt-,,SO-201 prístavba PDS“ v časti spojovacia chodba, na pozemkoch parc. KN č. XXXX/X a č.
XXXX. Skutkový stav vykazoval voči predloženej projektovej dokumentácii v stupni RP podstatnú časť
stavebných konštrukcií a prvkov ako zrealizovanú okrem nasledovných konštrukcií a prvkov: zostupná
rampa do záhrady za prepojovacou chodbou s krovom a prestrešením ako aj s doplnkami, ktorá je

nahradenávonkajšímschodiskomvrátanezábradliaapovrchovejnášľapnejvrstvydlažbouachodníkom
zo zámkovej dlažby do parkových obrubníkov, krov a prestrešenie nástupnej rampy do hlavného vstupu
s doplnkami. Ďalej znalec konštatoval, že na základe fyzickej obhliadky skutkového stavu znalcom a na
základe posúdenia predloženej písomnej dokumentácie, že krov spojovacej chodby bol zrealizovaný v
plnomrozsahuokremkrovunástupnejrampydohlavnéhovstupuakrovuzostupnejrampydozáhradyza

hlavným vstupom. Znalec ďalej skonštatoval, že žalobca zrealizoval práce podľa faktúry č. U v rozsahu
položiek 1.-4. z priloženého súpisu vykonaných prác len čiastočne. Znalec bol toho názoru, že bolo
nevyhnutné prepracovať krov zmeny tvaru krovu a strechy nad hlavným vstupom. Znalec sa vyjadril
aj k fakturácii tak, že žalobca ako zhotoviteľ krovu stavebného objektu fakturoval práce a stavebný
materiál vo faktúre č. U v zmysle projektovej dokumentácie a podľa skutočnosti. Čo sa týkalo časti

- spojovacia chodba tam žalobca nefakturoval práce a stavebný materiál vo faktúre č. U v zmysle
projektovej dokumentácie a podľa skutočnosti. Znalec na základe predloženej písomnej dokumentácie
skonštatoval, že ani zmluvne ani dennými záznamami v stavebných denníkoch nebola definovaná
stavebná pripravenosť pre realizáciu spojovacej chodby. Na záver znalec skonštatoval, že žalobca
zrealizoval práce na krove stavebného objektu v rozsahu fakturovanom podľa faktúry č. U ale v rozsahu

identifikovanom znalcom v bode 3.7.6 časti II. tohto posudku.

19. Zo znaleckého posudku č. 067/2019 vyplývalo, že dodávka a montáž krokiev boli predmetom
zazmluvnených prác, boli identifikované v projektovej dokumentácii a boli fakturované v plnom rozsahu.
Znalec stanovil hodnotu prác a materiálu žalobcu krovov v jednotlivých cenách zmluvy o dielo č. XXXX/

X/XXXX a schválenej cenovej ponuky tak, že náklady na prácu a materiál spolu s DPH v sume 16 620,64
eur.

20. Z výpovede svedka C. C. vyplývalo, že pracuje zhruba 16 rokov v spoločnosti žalovaného ako
stavbyvedúci. Od spoločnosti žalobcu chodili k nim 2-3 ľudia, pričom po ich prácach žalovanému zamokli

stropy.Žalobcanestíhaltermínyažalovanýmuselpoprácachnachodbejednustranurozobraťaopraviť.
Svedok uviedol, že stále telefonoval žalobcovi a oznamoval mu nedostatky. Spojovacia chodba bola
dokončená len v stredovej časti, pričom žalovaný ju musel rozobrať, lebo nesedela do šikmín. Svedok
telefonicky žiadal o odstránenie týchto vád, ale od žalobcu nikto neprišiel, pričom uvedené skutočnostiboli zapísané aj v stavebnom denníku. Išlo o pobitie strechy, ale nakoľko bolo krivé museli ho opravovať.
Keď svedok žiadal opravu, žalobca mu povedal, že polystyrénom sa to vyrovná. Faktúru na 1 062,- eur
žalovaný neschválil, pretože nebola dokončená robota. Dielo ako celok bolo dokončené zamestnancami

žalovaného a na opravu opadanej omietky použili inú firmu. Žalobca mal vykonávať železobetónové
dosky, pričom termíny ich zhotovení nestíhal. Na streche mal žalobca robiť čisto len krov. Pri prístavbe
boli problémy hneď od začiatku, nakoľko tam prišiel žalobca s dvoma zamestnancami a podľa názoru
svedkanebolidostatočnepripravení.Dielovčastiprístavbabolovykonanériadne,aleľuďmižalovaného.
Podľa svedka žalobca z uvedeného súpisu položil zhruba 10 hranolov. Na celej spojovacej chodbe bola

stavebná pripravenosť hotová, inak by žalobca nemohol klásť hranoly. Svedok nevedel uviesť, prečo
žalobca odišiel zo stavby, avšak žalobca nestíhal ani jeden termín. Svedok nevedel uviesť, prečo mal
žalobca v súpise dodávok a vykonaných prác pri montáži laty uvedených 550m2. Svedok si nepamätal
presne dôvod, pre ktorý malo prísť k chybe ohľadom lát, pamätal si len, že to bolo z chyby žalobcu.
Svedok by nemal dôvod nepodpísať súpis prác, keby boli vykonané. Do denníku musel poznačiť, že
sa laty menili, rovnako tak aj zápis ohľadom montáže krovu. Svedok zapísal do denníka, že sa krov

začal robiť, i keď ho žalobca nedokončil, ale svedok musel na stavbe zapísať začatie akýchkoľvek prác.
Svedok ďalej uviedol, že k zatečeniu omietok prišlo z dôvodu nedodržania termínu položenia krovu,
omietky začal robiť žalovaný odspodu, pretože predpokladal, že pokiaľ sa dostanú hore, krov bude
hotový. Žalobca termín zhotovenia krovu nedodržal, robil ho zhruba tri mesiace. Žalobca mal objednávku
na murárske práce, ale určite na stavbu neprišiel murovať s desiatimi ľuďmi.

21. Z výpovede svedka N. C. vyplývalo, že pracoval u žalovaného ako prípravár stavieb od roku 2007.
V časti diela prístavba bola táto časť vykonaná s vadami, ktoré žalovaný musel časom odstraňovať,
pri ďalšej časti v spojovacej chodbe bola žalobcom vykonaná iba časť práce. Aj túto časť práce na
spojovacej chodbe museli zamestnanci žalovaného v spolupráci so subdodávateľmi časom prerábať.

Svedok si nebol vedomý, že by počas prác prišlo k zmene projektu. Dielo dokončil žalovaný. Na
spojovacej chodbe bola dostatočná stavebná pripravenosť na to, aby žalobca mohol realizovať svoje
dielo. Svedok nevedel uviesť, prečo žalobca odišiel zo stavby a zopárkrát ho žalovaný telefonicky
vyzýval, aby dielo dokončil. Svedok ďalej uviedol, že zamestnanci žalovaného na časti prístavby
opravovali podbitie pod strechami, latovanie a spojovacie prvky. Súpisy prác podpisoval stavbyvedúci a

faktúry odsúhlasil žalovaný na základe podpísaných súpisných prác. Svedok bol toho názoru, že práce
uvedené v súpise prác a dodávok neboli v takom rozsahu vykonané, k položke 5 a 6 montáž a demontáž
laty svedok uviedol, že to vykonali zamestnanci žalovaného. Svedok uviedol, že si myslel, že žalobca
murárske práce nemal vykonávať. Žalobca mal vykonať krov prístavby a spojovaciu chodbu. Práce na
spojovacej chodbe vykonané žalobcom musel žalovaný prerábať, pretože neboli v zmysle projektovej

dokumentácie.Žalovanýmuselkrovstrhnúť.Projektsaneriešilvčastikrovu,alevčastimurárskychprác,
pretože boli požiadavky zo strany investora, preto sa projekt v časti murárskych prác menil. Spojovacia
chodbabolakompletnevymurovaná.Svedoknevedeluviesť,čibolkrovrozobranýanevedel,čižalovaný
doobjednal strešné laty, pričom strešné laty išli cez žalobcu.

22. Z výpovede svedka I. H. vyplývalo, že od roku 2001 pracoval u žalovaného ako projekt manager.
Svedok uviedol, že žalobca mal vykonať tesárske práce na streche a spojovaciu chodbu. Práce na
streche vykonal podľa dohody, ale s vadami a nedorobkami, pričom išlo o zle zalátanú konštrukciu,
ktorú žalovaný musel opravovať, pretože použil nevhodné klince a boli zle osadené dosky. Práce na
spojovacej chodbe začal realizovať, ale ich nedokončil a aj tieto začaté práce musel žalovaný vlastnými

prostriedkami prerábať. Žalovaný vyzýval žalobcu na dokončenie prác prostredníctvom stavbyvedúceho
a neskôr sa aj svedok snažil so žalobcom telefonicky komunikovať. Vady spôsobené žalobcom spôsobili,
že strecha bola realizovaná oneskorene a keďže sa tak stalo v zime, zatiekla a omrzla omietka, takže
ju žalovaný musel nanovo realizovať. Svedok si nepamätal, že by v časti diela - spojovacia chodba
nastala zmena v projektovej dokumentácii. Na spojovacej chodbe bola stavebná pripravenosť, pretože

žalobca na nej začal stavebné práce, pričom keď pracovníci minuli ním zabezpečený materiál, nový už
nemali, prestali vykonávať práce. Svedok nevedel uviesť dôvod odchodu žalobcu zo stavby. Svedok
sa snažil žalobcu kontaktovať, pretože stále nedochádzalo k podpisu zmluvy. Po žalobcom vystavenej
faktúre svedok organizoval stretnutie, na ktoré sa síce žalobca dostavil, ale keď videl, že tam mal
žalovaný aj právničku, tak povedal, že vec sa bude riešiť na úrovni právnikov a stretnutie ukončil. Faktúru

za práce v súpise prác svedok žalobcovi vrátil z dôvodu, že nebola podpísaná zmluva o dielo. Keď
svedok tento súpis konzultoval so stavbyvedúcim, ten povedal, že práce neboli v súpise vykonané, a to
položka 5 a položka 6. Dielo dokončil žalovaný prostredníctvom vlastných zamestnancov a niekoľkých
subdodávateľov. Strecha mala byť dokončená tak, aby prišlo k zakrytiu pred zimou, pretože žalovanýrobil zospodu omietky a po dokončení omietky strecha ešte stále nebola dokončená. Spojovacia chodba
bola plánovaná na jar, ale keď žalobca prácu na nej nedokončil dostali sa do omeškania. Kontrolu práce
vykonával stavbyvedúci a bolo jeho úlohou upozorniť žalobcu ma vadné vykonanie prác. Žalovaný však

vybral žalobcu ako firmu, ktorá garantovala určité odborné zručnosti pri realizácii prác na streche a
tak svedok predpokladal, že túto zručnosť bude využívať a na vady nim realizovaných prác žalovaného
upozornil až strechár, ktorý nastúpil po prácach žalobcu. V minulosti žalobca pracoval pre žalovaného
na realizácii strechy a na základe výsledkov práce bol oslovený aj na túto stavbu. Návrh zmluvy o dielo
bol žalobcovi posielaný niekedy v decembri, čo bolo neskôr ako obyčajne, ale svedok to pokladal do

určitej miery sa formálnu vec aj ohľadom na odsúhlasenie znenia zmluvy žalobcom ústnu formou a aj
na predchádzajúcu spoluprácu so žalobcom. Svedok nevedel uviesť do koľkých dní po dokončení krovu
nastúpili strechári. Svedok nevedel uviesť koľko m2 mala spojovacia chodba, ale povedal, že okolo 120
m2.

23. Z výpovede svedka K. H. vyplývalo, že nemal žiadny vzťah ku stranám sporu, ale so žalobcom

sa poznal z obchodnej spolupráce. Svedok robil na stavbe kompletne krov a bol tak dvakrát po tri dni.
Na spojovacej chodbe svedok robil krov jeden a pol dňa. Z prístavby zamestnanci žalobcu odišli v
štádiu parozábrany a rozpracovania latovania pod krytinou. Spojovaciu chodbu mali urobiť kompletne,
ale pri nástupe na práce bola pripravená časť, takže mali práce za deň hotové. Svedok uviedol, že bola
pripravená len stredná časť v dĺžke cca 8 m a dve ďalšie časti spojovacej chodby neboli vymurované, ale

len sa kopali základy, pričom zamestnancom žalobcu stavbyvedúcu uviedol, že do dvoch týždňov by to
mali mať hotové. Svedok uviedol, že sa im už nikto neozval. Svedok ďalej uviedol, že položky označené
ako montáž a demontáž laty nesúvisel s vykonanými prácami na spojovacej chodbe. Prvé tri položky v
súpise zodpovedali rozsahu prác, ktoré žalobca na spojovacej chodbe urobil. Pri latovaní bolo svedkovi
povedané, že mal zachovávať medzeru 35 cm, čo začal aj tak vykonávať, pričom žalobca nedokončil

práce preto, lebo bola už sobota večer. Keď svedok prišiel najbližšie na stavbu, žalobca im povedal, že
to museli prerábať, nakoľko prišiel iný plech. Svedkovi sa zdal krov byť v poriadku, použil také klince ako
žalobca dodal. Svedok ďalej uviedol, že zo stavby odišli v sobotu v mesiaci december 2011 a prišli až v
januári 2012. Demontáž a novú montáž latovania robil žalobca, svedok pri tom nebol, len mu to žalobca
povedal. Ohľadom spojovacej chodby dokončili len to, čo bolo pripravené. Svedok nevedel o tom, že

by dielo malo nejaké vady. Pretože práce boli vykonávané v súlade s výkresmi. Zamestnanci žalobcu
od stavbyvedúceho nedostali žiadne pokyny, komunikovali len so žalovaným. Jediné, čo stavbyvedúci
povedal bolo to, že sa spojovacia chodba má domurovať a po jej domurovaní sa malo nastúpiť na
dokončenie stavieb. Svedok nevedel, že boli v časovom sklze, robili pre žalobcu na dohodu. Svedok
nemal vedomosť, či bol žalobca vyzvaný na pokračovanie prác. So svedkom robili dvaja robotníci a

minimálne im dvaja pomáhali na hlavnej stavbe, koľko stavebníkov mal žalobca na stavbe svedok uviesť
nevedel.

24. Z výpovede svedka K. H. vyplývalo, že svedok vykonával pre žalobcu nejaké práce na dohodu.
Ďalej uviedol, že na predmetnej stavbe robili montáž krovu na hlavnej budove, parozabránu na krove a

na malej spojovacej chodbe, ale iba na tej časti chodby, pretože zostávajúca časť nebola dokončená.
Prišli tam v januári na 5 dní, ale nakoľko bola pripravená iba časť spojovacej chodby, spravili krov a zo
stavby odišli a už sa na ňu nevrátili. Svedok uviedol, že neboli na dokončenie stavby vyzvaní. Svedok
nevedel uviesť, či medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda ohľadom výzvy na dokončenie prác.
Svedok sa vyjadril aj k súpisu dodávok a vykonaných prác a to tak, že položky 1-4 zodpovedali svojim

rozsahom nimi vykonaným prácam, položky 5-7 nerobili. Svedok konštatoval, že začali robiť latovanie
podľa projektovej dokumentácie, ako im dával pokyny žalobca. Keď sa svedok vrátil na stavbu a tak
hlavná budova bola podbitá plechom, a podľa informácii žalobcu musel demontovať laty a dávať druhé
z dôvodu, že prišiel iný plech. Svedok na spojovacej chodbe robil od piatka rána od 08:00 hod. do 17:00
hod. a v sobotu od 08:00 hod. do 14:00 hod., pretože tam nebolo pre nich viac roboty. Na spojovacej

chodbe pracovali traja. Svedok nebol objednaný na latovanie, na toto mal žalobca objednať inú partiu,
pričom svedok nevedel uviesť o koho by malo ísť. Svedok na záver podotkol, že počas realizácie diela
ich nikto neupozornil na vady.

25. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,

obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

26. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľapredpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

27. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

28. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

29. Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

30. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej
musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez
tohto určenia.

31. Podľa ust. § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady

a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

32. Podľa ust. § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

33. Podľa ust. § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka pri vykonaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a
nie je pri určení spôsobu vykonania viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

34. Podľa ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu

dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

35. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu

v čase dojednanom v zmluve a pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

36. Podľa ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie
objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach

vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od
tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

37. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste

ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

38. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

39. Podľa ust. § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo
v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na
objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za
akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky

40. Podľa ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočnéhoodkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa
odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu

diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

41. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

42. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 14. 10.
2011 na základe žalovaného objednávky na vykonanie diela u žalobcu a akceptácie cenovej ponuky
žalobcu žalovaným podľa ust. § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka obchodno-záväzkový vzťah,
ktorý súd podľa obsahu uzatvorenej zmluvy posúdil v súlade s ust. § 573 Obchodného zákonníka ako
zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať pre
žalovanéhodielo,ktoréspočívalovdodávkeamontážitovarunastavbe,,Prístavbadomovadôchodcov“,

a na druhej strane záväzok žalovaného ako objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela žalobcom.
Z dohodnutej ceny diela vo výške 19 260,- eur bez DPH mal žalovaný nárok na zádržné vo výške 5
% do odstránenia všetkých vád a nedorobkov a nárok na zádržné vo výške 5 % po dobu jedného
roka. Faktúrou č. U zo dňa 02. 12. 2011 žalobca uplatnil nárok na časť ceny z ucelenej časti diela vo
výške 16 714,37 eur s DPH. Žalovaný pohľadávku žalobcu uhradil vo výške 15 321,51 eur a ponechal

si dohodnuté zádržné vo výške 10% z ceny diela bez DPH. Faktúrou č. U zo dňa 02. 05. 2012 žalobca
uplatnil nárok na časť ceny diela vo výške 1 062,34 eur s DPH. Žalovaný predmetnú faktúru do dnešného
dňa neuhradil z dôvodu, že podľa názoru žalovaného dielo nebolo vykonané riadne a včas. Žalobou
uplatnený nárok teda predstavoval žalovaným neuhradenú faktúru č. U zo dňa 02. 05. 2012 v sume
1 062,34 eur žalobcovi za dodanie a montáž tovaru na stavbe a vrátenie zádržného v sume 1 392,86

eur. Na základe takto uplatneného nároku žalobcu sa žalovaný vzájomnou žalobou zo dňa domáhal,
aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 4 638,37 eur s príslušenstvom z dôvodu, že dokončením
prác na diele prostredníctvom tretích osôb a využitím vlastných kapacít vznikla žalovanému škoda vo
výške 4 638,47 eur.

43. Zmluva o dielo je konsenzuálna zmluva, ktorá zakladá synalagmatický vzťah. Na jej platnosť zákon
nevyžaduje písomnú formu. Pod pojmom dielo sa rozumie zhotovenie určitej veci, ak nie je upravené
kúpnou zmluvou, ako aj montáž a údržba takejto veci. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú
určenie zmluvných strán, určenie diela a určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie
diela. Odplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o dielo a jej podstatnou náležitosťou. Pri zmluve o dielo

v zmysle ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, pričom zhotoviteľovi vzniká v zmysle ust.
§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na cenu diela vykonaním diela, čo je však v zmysle ust.
§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka podmienené tým, aby zhotoviteľ dielo riadne ukončil a odovzdal
objednávateľovi.

44. Predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť na vlastné náklady a nebezpečenstvo dielo
v súlade so stavebným povolením a pokynmi žalovaného v rozsahu: montáž krovu (vrátane dodávky
reziva, spojovacieho materiálu a montáže fólie) v súlade s projektovou dokumentáciou stupeň RP, objekt
So-201 Prístavba Domova dôchodcov zo dňa 08/2009 vypracovanou STAPRING a.s. do 11. 12. 2011.

Medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý aj spôsob platenia ceny za dielo, a to vystavením jednotlivých
faktúr, ktoré mal žalovaný žalobcovi uhradiť. Súd mal zo svedeckých výpovedí a zo znaleckého posudku
za preukázané, že žalobca predmetné dielo - časť spojovacia chodba nedokončil včas a riadne. Znalec
v posudku č. 02/2015 skonštatoval, že žalobca zrealizoval práce na krove predmetného stavebného
objektuvplnomrozsahufakturovanompodľafaktúryč.Uavšakpráce,ktorévyplývalizfaktúryč.Uneboli

vykonané v rozsahu vyfakturovanom žalobcom. Žalobca zrealizoval práce podľa faktúry č. U v rozsahu
položiek 1.-4., čo mal súd preukázané zo zhodných výpovedí svedkov, avšak žalobca nezrealizoval
úkony pod položkou 5.-montáž laty v sume 192,50 eur, položkou 6.- demontáž laty v sume 128,40 eur a
položkou 7.- montáž debnenia v sume 28,68 eur. Uvedená skutočnosť vyplývala z obidvoch znaleckých
posudkovataktiežzozhodnýchvýpovedísvedkovatoK.H.,S.H.aN.C..Nazákladevyššieuvedeného

bol súd toho názoru, že žalobca vykonal práce na krove pre žalovaného len v rozsahu a v hodnote
642,86eursDPH.Nakoľkomedzistranamisporuboldohodnutýmechanizmusplateniazádržného,ktorý
fungoval na princípe, že žalovaný stiahol zádržné právo vo výške 10 % z fakturovanej sumy, z ktorého
5 % sa malo vrátiť žalobcovi po odstránení všetkých vád a nedorobkov a 5 % po uplynutí 60 mesiacovodo dňa podpisu protokolu o odstránení všetkých vád a nedorobkov, súd zo sumy 642,86 eur, ktorá
zodpovedala vykonaným úkonom vo faktúre č. U odpočítal zádržné v sume 64,30 eur, čiže výsledná
suma, ktorú mal žalovaný uhradiť žalovanému za časti vykonanie diela predstavovala sumu 578,56 eur.

45. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že keďže nebol žalobca po skončení diela upozornený na
žiadne vady, požadoval zádržné za splatné a žalovaný ho mal povinnosť vrátiť. Zádržné ako inštitút
slúžilo na zabezpečenie práva žalovaného na riadne a včasné zhotovenie diela a na riadne a včasné
odstránenie vád počas plynutia záručnej lehoty. Podľa uzatvorenej zmluvy o dielo mal objednávateľ

právo stiahnuť 10 % z fakturovanej sumy, pričom žalovaný toto svoje právo využil. Následne žalovaný
mal povinnosť túto zábezpeku žalobcovi vrátiť a to až po tom, ako zhotoviteľ splní svoju povinnosť
vykonať dielo riadne a včas, čím sa podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka rozumie jeho riadne
ukončenie a odovzdanie. Keďže žalobca si svoju povinnosť dokončiť a odovzdať dielo včas a riadne
nesplnil, čo mal súd za preukázané z výpovede všetkých svedkov a taktiež aj zo znaleckých posudkov,
taktiež to vyplývalo aj zo samotného vyjadrenia žalobcu, že žalovaný si nesplnil stavebnú pripravenosť,

a preto žalobca predmetné dielo nemohol včas a riadne dokončiť. Žalovaný prevzal nedokončené dielo
od žalobcu, pričom súd sa nezaoberal otázkou, či žalovanému vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy,
nakoľkoajkebymutotoprávovznikloažalovanýbyhonevyužil,došlobyajtakkzmeneobsahuzáväzku
podľa ust. § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka a to v tom zmysle, že zhotoviteľ ako dlžník bol povinný
uspokojiť nároky objednávateľa z vád. Následne až uspokojením týchto nárokov by záväzok zanikol.

Z uvedeného vyplývalo, že pôvodný záväzok zhotoviteľa (riadne a včasné vykonanie diela) nezanikne
poskytnutím vadného plnenia, ale až uspokojením nároku z vadného plnenia, ktorý si neuspokojený
veriteľ uplatnil, čiže keďže žalobca dielo nedokončil a riadne a včas ho neodovzdal, žalobcovi nevznikol
nárok na vrátenie zádržného v sume 1 392,86 eur.

46. Súd sa taktiež nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že žalobca odstúpil od zmluvy, a to z dôvodu, že na
spojovacej chodbe bola nedostatočná stavebná pripravenosť. Žalobca na odstúpenie od zmluvy nemal
žiaden zákonný dôvod. Žalobca súdu nepreukázal prekážku, pre ktorú nemohlo byť dielo dokončené.
Tvrdenia žalobcu, že na spojovacej chodbe bola nedostatočná stavebná pripravenosť na to, aby žalobca
mohol realizovať svoje dielo, neboli preukázané žiadnym dôkazom a tieto skutočnosti nevyplývali ani z

výsledkov znaleckého dokazovania. Z predložených dôkazov vyplývalo, že žalobca sa bez uvedenia
dôvodu na stavbu nevrátil, pričom žalovaný žalobcu viackrát telefonicky vyzval na dokončenie diela, čo
mal súd preukázane z troch svedeckých výpovedí C. C., N. C. a I. H..

47. Žalovaný v konaní podal vzájomnú žalobu z dôvodu, že žalovanému vznikla škoda vo výške 4 638,47

eur z titulu náhrady mzdy zamestnancov žalovaného vo výške 1 912, 27 eur z titulu uhradenia faktúr za
pomocné práce na stavbe vo výške 2 109,40 eur spoločnosti Mirko Badžo s.r.o. a uhradenie faktúry za
sanačné práce na stavbe vo výške 616,80 eur spoločnosti Janíček - stav s.r.o., ktorá odstraňovala škody,
ktoré vznikli na omietkach stavby z dôvodu zatečenia krovu steny. Súd bol toho názoru, že predmetná
vzájomná žaloba bola nedôvodná, nakoľko žalovaný súdu nepreukázal jednotlivé porušenia povinnosti

žalobcu, vznik škody, výšku škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti
žalobcu. Škodu možno označiť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Prejavuje sa ako skutočná
škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci
do predošlého stavu. Keďže žalobca dielo riadne nedokončil, žalovaný ho dokončil za pomoci vlastných

kapacít a prostredníctvom tretích osôb, čiže v danom prípade žalovanému nevznikla nekonaním žalobcu
žiadna škoda. Súd mal za to, že tvrdenia žalovaného, že bol nútený v súlade s ustanovením článku VII
ods. 7.16 zmluvy pristúpiť k dokončeniu prác na diele vlastnými zdrojmi a prostredníctvom tretích osôb
boli neopodstatnené, nakoľko písomná zmluva o diela medzi stranami v takom znení ako ju predložil
žalovaný nebola nikdy uzavretá, čiže zmluvný vzťah strán sporu sa predmetnou zmluvou nespravoval.

Žalovaný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, či škodu - zatečenie krovu steny - spôsobil žalobca či
už jeho konaním, prípadne nekonaním. Ďalej sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že bežnou stavebnou
praxou bolo, že omietka mala byť žalovaným zhotovená až po dokončení strechy, čiže za prípadnú
predmetnú škodu by žalobca ani nezodpovedal, taktiež ani zo stavebného denníka nevyplývalo, že
keďže žalobca nedokončil strechu včas, žalovaný zhotovil omietky na zodpovednosť žalobcu spolu s

upozornením, že predmetné konanie nebolo v súlade s technologickým postupom.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že keďže medzi zmluvnými stranami bol
dohodnutý spôsob platenia ceny za dielo, a to vystavením jednotlivých faktúr a žalobca z faktúry č. Uzrealizoval položky 1.-4., na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na cenu diela v uvedenej časti v sume
642,86 eur s DPH. Nakoľko medzi stranami sporu bol dohodnutý mechanizmus platenia zádržného,
na základe čoho mal žalovaný nárok na ponechanie si zádržného v sume 64,30 eur, čiže výsledná

suma, ktorú mal žalovaný uhradiť žalovanému za časti vykonanie diela, predstavovala sumu 578,56
eur, preto súd žalobe žalobcu v predmetnej časti vyhovel. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol
ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný súdu žiadnym dôkazom nepreukázal jednotlivé porušenia povinnosti
žalobcu, vznik škody, výšku škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinností
žalobcu.

49. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

50. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

51. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,

dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.

52. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 30. 06. 2010 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Nakoľko strany sporu nemali úrok z omeškania zmluvne dohodnutý, omeškaním žalovaného s
platením súdom priznanej sumy vzniklo žalobcovi podľa ust. § 361 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z.

54. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 14. 12. 2011 do 11. 07. 2012
vo výške 1 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si
úroku z omeškania žalobcom, t.j. 03. 06. 2012 bola 9 % ročne.

55. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9 % a
to až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi.

56. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

57. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu ttrov konania nárok.

58. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. §
255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 52,86 %, čo korešpondovalo s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal tak, že
žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 23,57 % odpočítal od úspechu žalovaného, ktorý predstavoval

76,43 %, pričom o samotnej výške tohto nároku žalobcu rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.61. Súd taktiež rozhodoval o náhrade trov konania s princípom úspechu v konaní o vzájomnej žalobe
podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane priznal podľa ust. § 262 ods.
1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust.

§ 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.