Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 6, 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719204529
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5719204529.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: Gabriela Petrovičová

- ACULAGOLD, miesto podnikania: 03821 Mošovce, Dolný Riadok 259/6A, IČO: 33227748, proti
žalovanému: IMA DEKOR, s.r.o., Mladoboleslavská 241, Praha 9 - Vinoř, ČR, PSČ: 19017, IČO:
27929485,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaKrnáčs.r.o.,Námestieslobody2,BanskáBystrica
974 01, IČO: 47 232 293, o zaplatenie 6 384,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamieta.

II. Súd návrh žalobkyne proti žalovanému zamieta.

III. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 6.384,- Eur, úrok z omeškania 8 %
ročne zo sumy 6.384,- Eur od 15.10.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania (podanie č.l. 2 v spojení
s doplneným podaním na č.l. 61 a nasl.).

2. V žalobe uviedla, že dňa 13.11.2012 uzavrela so žalovanou štandardnú zmluvu o výhradnej distribúcii
naúzemíSlovenskapretovarurčenývzmluve.Tútozmluvnéstranyzamýšľaliuzavrieťnadobuneurčitú,
nakoľkožiadnazozmluvnýchstránplatnosťzmluvynespochybnilaanikudňupodaniažaloby.Poukázala
na mail žalovanej zo dňa 27.8.2019. Zmluva bola uzatvorená na základe mailom zaslaného návrhu
(zmluvy žalovanej s iným distribútorom - p. A.), ktorý zaslala žalovaná žalobkyni 12.11.2012. Z obsahu
zaslanej zmluvy p. A. je zjavné, že od samého začiatku obe strany uzatvárali zmluvu s vedomím, že

ide o zmluvu na dobu neurčitú. Pokiaľ nebude splnená podmienka jej vypovedania v dobe od 13.11. do
13.12. bežného roka, považuje sa toto za obnovenie zmluvy pre nesledujúci rok. Toto ujednanie bolo
zmluvnými stranami dohodnuté aj telefonicky.

3. Žalovaná od samého začiatku nedodržiavala ustanovenia zmluvy, postupne začala uplatňovať
praktiky nekalej súťaže, realizovala samostatne, resp. sprostredkovane predaj tovarov osobám so
sídlom, resp. miestom podnikania na Slovensku, zmluvne určených ako výhradných pre žalobkyňu.

Žalobkyňa niekoľkokrát telefonicky, ako aj písomne žiadala odporkyňu, aby od tohto konania upustila,
nestalo sa tak. Žalovaná predaj odôvodňovala tým. že ide o priateľky, ktoré odoberali tovar už pred
podpisom zmluvy.4. Postupne v rokoch 2015/2016 - 2019 množstvo zmluvných, ako aj nezmluvných obchodných
partnerov žalobkyne, rádovo desiatky, prestalo odoberať tovar, keď obdržali priamu, resp.
sprostredkovanú informáciu, že tovar žalovanej žalobkyňa predražuje, čo nezodpovedalo skutočnosti

- poukázala na mail zo dňa 1.9.2016 odberateľky z Banskej Štiavnice. Informácia im bola poskytnutá
s cieľom, aby prestali od žalobkyne nakupovať a využili možnosť, že ich sprostredkovateľ žalovanej
dopraví do skladu žalovanej v ČR , kde si vyberú tovar za nižšie ceny. Uvedenú skutočnosť žalovaná
nespochybnila. Poukázala na mail žalobkyne zo dňa 15.11.2013, mail odberateľky z Banskej Štiavnice
zo dňa 1.9.2016, fotokópiu listu žalobkyne žalovanej zo dňa 27.9.2019, vyžiadaním súdu elektronických

kópií faktúr pre slovenských odberateľov za roky 2013 - 2019 uložených na elektronickom nosiči od
žalovanej. Týmto konaním zo strany žalovaného vznikli žalobkyni škody, straty na zisku a ujma na
povesti.

5. Po kolízii so žalovanou ohľadom jej zasahovania do zmluvných práv žalobkyne v septembri 2019 v
súvislosti s vrátením skríň LOUDA BW pristúpila žalobkyňa k fakturácii škôd spôsobených jej žalovanou.

Táto faktúra odráža realitu zmluvného vzťahu (faktúra č. 190100401 zo dňa 25.9.2019, splatná dňa
14.10.2019, v sume 6.384,- Eur). Žalovaná mailom zo dňa 5.11.2019 odmietla predmetnú faktúru
uhradiť, preto žiadala zaviazať žalovanú zaplatiť jej sumu (viď ods. 1).

6. Okresný súd Martin vo veci rozhodol platobným rozkazom, č.k. 18Cb/82/2019-110, zo dňa 03.

06. 2020. Na tomto bola súdom vyznačená právoplatnosť 4.12.2020, lebo súd v čase vyznačenia
právoplatnosti na platobnom rozkaze vychádzal zo stavu ku dňu vyznačenia právoplatnosti (21. 12.
2020), t. j. z osvedčenia o doručení písomností zo dňa 9.12.2020; platobný rozkaz bol doručovaný
žalovanej (vo forme žiadosti o doručenie písomnosti podľa čl. 4 ods. 3 Nariadenia Európskeho
parlamentuaRady(ES)č.1393/2007zodňa13.novembera2007odoručovanísúdnychamimosúdnych

písomností vo veciach občianskych a obchodných v členských štátoch) prostredníctvom Obvodního
soudu pro Prahu 9 (č.l. 165). Dňa 16.12.2020 bolo OS Martin zo strany Obvodního soudu pro Prahu 9
doručené osvedčenie o doručení písomnosti zo dňa 9.12.2020, v ktorom tento súd uviedol, že písomnosť
bola žalovanému doručená do dátovej schránky dňa 18.11.2020 (č.l. 165 spisu). Vzhľadom na to, že
ObvodnísoudproPrahu9osvedčildoručeniepísomnostížalovanémudňa18.11.2020,OSMartinpotom

dňa 21.12.2020 vyznačil na vydanom platobnom rozkaze právoplatnosť a vykonateľnosť. Následne
právny zástupca (ďalej len „PZ“) žalovaného doručil súdu podanie (č.l. 206 až 245), v ktorom navrhol
zrušiť doložku právoplatnosti/vykonateľnosti na vydanom platobnom rozkaze a zrušiť platobný rozkaz.
Namietol miestnu nepríslušnosť OS Martin a uviedol, že vydaný platobný rozkaz sa do sféry žalovaného
dostal prvýkrát až na základe doručenia vyrozumenia o zahájení exekúcie, nakoľko tvoril prílohu

uvedeného vyrozumenia. Zo strany OS ani zo strany dožiadaného českého súdu nebol žalovanému
riadnedoručený.Nazákladedôkazov,ktorépredložilžalovanýprostredníctvomjehoPZatiežnazáklade
odpovede dožiadaného súdu (č.l. 351) na základe žiadosti OS Martin, bolo dôvodné vychádzať z
dôkazov, ktoré doručil český súd (č.l. 351-374), ktoré preukazujú obsah doručovanej zásielky žalovanej.
Podľa potvrdenia o dodaní a doručení do dátovej schránky, v spise ako č.l. 163/rub - identifikátor správy v

ISDS: 844077855) aj podľa vyjadrenia dožiadaného súdu (č. l. 351) boli žalovanému doručované prílohy
- „informácie pre adresáta“ ako „písomnosti časť I., II., III. a IV,“ - medzi týmito doručovanými listinami
platobný rozkaz nie je. Teda nebolo preukázané doručenie platobného rozkazu českým dožiadaným
súdom žalovanému.
Dňa 27.8.2021 Obvodní soud pro Prahu 9 v liste zo dňa 23.8.2021 Okresnému súdu Martin oznámil, že

žalovanému bola dňa 18.11.2020 o 13:52:57 hod. z ich strany odoslaná dátová správa ID: 844077855,
ktorej obsahom boli prílohy „informace pro adresáta“, „I. část písemností“, „II. část písemností“, „III.
čásť písemností“, „IV. část písemností“. Táto dátová správa bola adresátovi doručená dňa 18.11.2020
o 15:23:07 hod.. V tejto súvislosti český súd poznamenal, že doručenie nastalo na základe prihlásenia
adresáta do dátovej schránky a nie tzv. fikciou, t.j. uplynutím desaťdňovej lehoty. S ohľadom na

žiadosť Okresného súdu Martin zo dňa 28.6.2021 dožiadaný súd Okresnému súdu Martin doručil
tiež prílohy, ktoré boli žalovanému v rámci vybavovania dožiadania doručované. Z takto predložených
listín vyplynulo, že časť „informace pro adresáta“ obsahovala tlačivo - Informovanie adresáta o práve
odmietnuť prijať písomnosť podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a

obchodných veciach v členských štátoch; súčasťou I. časti písomností bol: Návrh na vydanie platobného
rozkazu - žaloba zo dňa 6.11.2019, listina označená ako „Informácia o škodách, ujme a ušlom zisku
v dôsledku porušovania zmluvy o výhradnej distribúcii pre SR zo dňa 13.11.2012 firmou IMA DEKOR,
s.r.o.“ zo dňa 27.9.2019, faktúra č. 190100401, email zo dňa 11.6.2019, email zo dňa 5.11.2019,email zo dňa 1.9.2016, email zo dňa 15.11.2013; súčasťou II. časti písomností boli listina označená
ako „predloženie opraveného návrhu sp. zn. 18Cb/82/2019 zo dňa 6.11.2019 vrátane dvoch príloh -
dôkazov, predloženie vyplneného tlačiva - návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov“ zo

dňa 23.2.2020, Návrh na vydanie platobného rozkazu - žaloba zo dňa 22.2.2020, listina označená
ako „Distributorská smlouva“, listina označená ako „Standardní distributorská smlouva a podmínky“,
email zo dňa 12.11.2012; súčasťou III. časti písomností boli Návrh na vydanie platobného rozkazu -
žaloba zo dňa 6.11.2019, listina označená ako „Informácia o škodách, ujme a ušlom zisku v dôsledku
porušovania zmluvy o výhradnej distribúcii pre SR zo dňa 13.11.2012 firmou IMA DEKOR, s.r.o.“ zo

dňa 27.9.2019, faktúra č. 190100401, email zo dňa 11.6.2019, email zo dňa 15.11.2013, email zo dňa
1.9.2016 a súčasťou IV. časti písomností boli email zo dňa 5.11.2019, listina označená ako „predloženie
opraveného návrhu sp. zn. 18Cb/82/2019 zo dňa 6.11.2019 vrátane dvoch príloh - dôkazov, predloženie
vyplnenéhotlačiva-návrhunapriznanieoslobodeniaodsúdnychpoplatkov“zodňa23.2.2020,Návrhna
vydanie platobného rozkazu - žaloba zo dňa 22.2.2020, listina označená ako „Distributorská smlouva“,
listinaoznačenáako„Standardnídistributorskásmlouvaapodmínky“,emailzodňa12.11.2012.Platobný

rozkaz medzi doručovanými listinami nebol.

7. Na základe uvedených skutočností bolo dôvodné vyznačenú právoplatnosť na predmetnom
platobnom rozkaze zrušiť, lebo skutočnosti, na základe ktorých bola vyznačená právoplatnosť
platobného rozkazu ku dňu 21.12.2020, boli vyvrátené následne predloženými dôkazmi (viď odpoveď

dožiadaného súdu č.l. 351 a nasl.). Súd nemal preukázané doručenie platobného rozkazu žalovanému
dňa 18. 11. 2020 do dátovej schránky žalovaného, ako to predpokladá § 266 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), z ktorého dôvodu platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť podľa
§ 268 ods. 1 písm. a/ CSP.
Súd z dôvodov uvedených vyššie doručoval platobný rozkaz žalovanej prostredníctvom jej právneho

zástupcu (ďalej len „PZ“), ktorý prevzal platobný rozkaz dňa 30.8.2021. Bolo dôvodné vychádzať
z riadne doručeného platobného rozkazu PZ žalovaného (doručenka č.l. 376). Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný, prostredníctvom svojho PZ, dňa 13.9.2021 odpor, v zákonnej 15-dňovej lehote,
oprávnenou osobou, vecne odôvodnený, čím sa naplnili podmienky ust. § 267 ods. 4 CSP a vydaný
platobný rozkaz sa podaním odporu zrušil.

8. Právomoc OS Martin vo veci konať súd založil podľa kapitoly II. oddiel 1, Článok 4, v spojení s
Článkom 5 ods. 1, ktorý odkazuje na Článok 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach, nakoľko predmetom konania je nárok z mimozmluvnej zodpovednosti a príslušný

na konanie je súd podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto
nárok. Vychádzajúc z obsahu žaloby, uplatnený nárok žalobkyňa uplatnila ako nárok na náhradu škody,
ku škode došlo na území SR, preto je daná právomoc súdov SR.

9. V súvislosti s voľbou rozhodného práva súd vychádzal zo skutočnosti, že zmluvné strany si v zmluve

(č.l. 81) nezvolili, akým právnym poriadkom sa bude táto zmluva spravovať; prípadne nároky, ktoré
vzniknú z porušenia tejto zmluvy. Preto súd pri určení rozhodného práva vychádzal z článku 4 ods. 1 a 2
Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. Uplatnený nárok ako mimozmluvný záväzok, nárok
na náhradu škody, sa medzi stranami sporu spravuje v zmysle Článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rim 2), právnym

poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda. Podľa tohto článku, pokiaľ nie je v tomto nariadení
ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom
krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti,
ktorá spôsobila škodu a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky
takejto skutočnosti. Nesporne škoda vznikla na území SR žalobkyni, ktorá má sídlo na území SR.

10. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 377 a nasl.) uplatnený nárok neuznal. Uviedol,
že žalobkyňa nepreukázala naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, porušenie
povinnosti zo záväzku, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo
záväzku a vzniknutou škodou. Trval na tom, že nedošlo k porušeniu žiadnych záväzkov a povinností

vyplývajúcich zo Zmluvy o výhradnom zastúpení zo dňa 13.11.2012, na ktoré poukazuje žalobkyňa a
preto nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej škody na strane žalobkyne, za ktorú by zodpovedal žalovaný.
Žalovaný namietal tiež úmysel zmluvných strán uzavrieť zmluvu zo dňa 13.11.2012 na dobu neurčitú,
že táto bola uzatvorená na dobu určitú. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou dňa 13.11.2012 štandardnúdistribútorskú zmluvu, kde sa strany dohodli, že žalobkyňa bude výhradný distribútor pre Slovensko
po dobu trvania zmluvy, na konkrétne tovary žalovaného: vonné sviečky, anjeliky, prútie, sviečky,
fotorámiky, porcelán, šálky, lucerny, vešiaky a háčiky a bábiky, okrem tovarov firmy BRIDGEWATER

COMPANY. V zmysle ods. 8 bolo preukázané, že zmluva sa uzatvára na dobu od 13.11.2012 do
13.11.2013, počas ktorého obdobia nebolo možné zmluvu vypovedať. V prípade, že zmluva nebude v
dobe od 13.11.2013 do 13.12.2013 vypovedaná, považuje sa toto za obnovenie zmluvy pre nasledujúci
rok. Výpovedná lehota bola dohodnutá jeden mesiac. Vzhľadom na uvedené ustanovenie zmluvy
je nepochybné, že zmluva bola zmluvnými stranami dohodnutá na dobu určitú, od 13.11.2012 do

13.11.2013, nakoľko nedošlo k jej vypovedaniu v zmysle podmienok dohodnutých zmluvnými stranami,
došlo k jej obnoveniu ešte pre nasledujúci rok do 13.11.2014. Po uplynutí uvedeného obdobia (t. j.
od 14.11.2014) nebola medzi žalobkyňou a žalovaným podpísaná žiadna obdobná písomná zmluva
ohľadne výhradnej distribúcie tovarov žalovaného žalobkyňou na Slovensko.

11. Súd dňa 7.4.2022 vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalobkyne. Na toto pojednávanie bola

žalobkyňa riadne predvolaná. Po tom, čo súd pojednávanie, nariadené na 2.3.2022, odročil (záp. o
poj. č.l. 584) na žiadosť žalobkyne z dôvodu jej PN, keď žiadala odročiť toto pojednávanie na neurčito,
súd v predvolaní na odročené pojednávanie na 7.4.2022 (č.l. 585) žalobkyňu poučil o.i. aj v zmysle
§ 183 ods. 2 posledná veta CSP, podľa ktorého od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa
dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej

nepriaznivého zdravotného stavu. Žalobkyňa bez dôvodu hodného osobitného zreteľa túto možnosť
nevyužila, zástupcu si nezvolila. Pokiaľ poukazovala na skutočnosť, že si právneho zástupcu nemohla
dovoliť a uviedla mená advokátov, ktorých oslovila v súvislosti so zastupovaním v konajúcej veci, súdu
toto tvrdenie nepreukázala.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor, ktorý vyplýva z rozhodnutia Nálezu ÚS SR sp.zn.

III.Ús 153/07, že zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi
konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci
rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich
procesných práv za podmienok, ktorého ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s

druhýmúčastníkomkonania.Súdmázato,žezasituácie,keďžalobkyňaospravedlnilasvojuneúčasťna
pojednávaní dňa 2.3.2022 z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, súd tomuto návrhu na odročenie
pojednávania z uvedeného dôvodu vyhovel a na odročené pojednávanie na 7.4.2022 žalobkyňa bola
poučená v zmysle § 183 CSP, nezvolila si zástupcu na toto pojednávanie, je možné konštatovať,
že žalobkyňa mala dostatočnú možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím

svojich procesných práv. Potom, ak súd konal dňa 7.4.2022 v jej neprítomnosti, nestaval žalobkyňu do
podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní so žalovaným. Súd v súvislosti so žiadosťou žalobkyne na
jej opakovanú žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pretrvávajúcej PN oznámil, že pojednávanie
nariadené na 7.4.2022 na jej návrh z dôvodu trvajúcej PN neodročí práve z dôvodov v zmysle § 183
ods. 2 CSP. Súd poukazuje aj na právnu úpravu ust. § 91 za bodkočiarkou CSP, že žalobkyňa sa mohla

dať zastúpiť zástupcom, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

12. Súd na pojednávaní dňa 7.4.2022 vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu, vypočul PZ
žalovaného a zistil:
Listom zo dňa 27.9.2019 (č. l. 13) žalobkyňa informovala žalovaného o škodách, ujme a ušlom zisku v

dôsledku porušovania zmluvy o výhradnej distribúcii.

13. V maili z 5.11.2019 od IMA DECOR adresovaný Gabriela Petrovičová (č. l. 4) sa uvádza, že po
porade so zástupcom na Slovensku bola faktúra vrátená. Obidve faktúry odosielateľ mailu neuznáva.

14. Vo fa č. 190100401 zo dňa 25.9.2019, splatnosť 14.10.2019 (č.l. 14), žalobkyňa vyúčtovala
žalovanému sumu 6.384,- Eur ako náhradu škody spôsobenú porušením záväzkov a povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o výhradnom zastúpení firmy Gabriela Petrovičová - ACULAGOLD pre SR zo
dňa 13.11.2012 v období rokov 2012 až 2019.

15. V maili zo dňa 1.9.2016 (č.l. 19) od „O.“ adresovaný žalobkyni sa uvádza, že jej prišla faktúra,
ktorú uhradí, súčasne uvádza, že si objednala tovar od žalovaného, porovnávala si ceny žalobkyne a
žalovaného a je tam rozdiel s tým, že by od žalobkyne chcela mať také ceny ako dáva žalovaný.16. Podľa výpisu zo ŽR žalobkyňa podniká ako fyzická osoba pod IČO: 33227748. Podľa výpisu z OR
vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel C, vložka 127198, žalovaný podniká ako právnická osoba,
spoločnosť s ručením obmedzeným, IČ: 27929485.

17. Podľa návrhu zmluvy, označenej ako „Standardní distribútorská smlouva a podmínky“ (č.l. 55), sú
označené zmluvné strany - žalobkyňa a žalovaný, s obsahom, ako bol doložený následne podpísaný
zmluvnými stranami (č.l. 81, 384): žalobkyňa potvrdzuje, že plne rozumie podmienkam a požiadavkám,
ktoré bude plniť ako výhradný distribútor pre Slovensko nasledovných výrobkov žalovaného, uvedených

na webových stránkach a v sortimente firmy mimo spol. BRIDGEWATER COMPANY: „vonné vosky,
andělě, proutí, mýdla, svícny, fotorámečky, porcelán, šálky, lucerny, věšáky a háčky, panenky“.

18. Podľa bodu 1 zmluvy, ako výhradný distribútor pre Slovensko na vyššie uvedené výrobky pre
žalovaného, bude žalobkyňa prijímať objednávky a predávať tovar priamo zo svojho skladu.
Podľa bodu 2, žalobkyňa bude zodpovedná za hľadanie predajných odbytíšť a možností, osobným alebo

telefonickým kontaktom.
Podľa bodu 3, žalovaný sa zaväzuje dodávať všetky nové výrobky, ktoré budú dostupné v priebehu roka,
zadarmo poskytnúť propagačné a reklamné materiály.
Podľa bodu 4, súhlasí s tým, že pokiaľ pre neho bude pracovať sub-zástupca, bude o tejto skutočnosti
informovať žalovaného, špecifikovať územie, jeho adresu, telefón a fax.

Podľa bodu 5, všetky náklady spojené s dovozom a predajom hradí odberateľ, ak sa strany nedohodnú
inak. Na ceny uvedené vo VO cenníku bude žalovaný poskytovať zľavy vo výške 25 - 28 %. Táto zľava
sa nevzťahuje na akciové zľavy, ak nebude dohodnuté inak.
Podľa bodu 6, žalovaný zabezpečí na svojich webových stránkach informáciu o tom, že žalobca je
výhradným distribútorom vyššie uvedených výrobkov pre Slovensko.

Podľabodu7,žalovanýpostúpižalobcovikompletnéinformácieosúčasnýchodberateľochnaSlovensku
a súčasne za zaväzuje, že dňom uzatvorenia tejto zmluvy nebude žiadny z týchto uvedených výrobkov
predávať slovenským odberateľom samostatne, ale výlučne prostredníctvom firmy žalobcu.
Podľa bodu 8, zmluva sa uzatvára na dobu od 13.11.2012 do 13.11.2013. Po túto dobu nie je možné
zmluvu vypovedať. V prípade, že zmluva nebude v dobe od 13.11.2013 do 13.12.2013 vypovedaná,

považuje sa toto za obnovenie zmluvy pre nasledujúci rok. Výpovedná lehota pre obe strany je
dohodnutá záväzne jeden mesiac. Zmluvné strany týmto potvrdzujú, že zmluva nebola uzatvorená v
tiesni, zmluva je platná odo dňa podpisu, tzn. dňom 13.11.2012. Nasledujú pečiatky a podpisy oboch
zmluvných strán.
Obsah takto uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporný nebol.

19. Žalovaný predložil list zo dňa 25.10.2019 (č. l. 385), ktorým prostredníctvom svojho PZ vyzval
na zaplatenie dlžnej sumy tam uvedených faktúr, spolu sumu 7.886,80 Eur s doručením žalobkyni
7.11.2019, doručenka na č.l. 386/rub. Bol predložený aj návrh na zmier zo dňa 13.12.2019 (č.l. 388),
adresovaný žalobkyni, v súvislosti s požadovanou sumou na zaplatenie 7.886,80 Eur, doručenka č.l.

389, prevzatie 2.1.2020 žalobkyňou.

20.Žalovanýpredložil fač.190100435(č.l.390),ktorúvystavilažalobkyňažalovanémunasumu7.970,-
Eur dňa 28.10.2019 so splatnosťou 7.11.2019, za ujmu spôsobenú uplatňovaním praktík nekalej súťaže
žalovaným v rozpore so zmluvou zo dňa 13.11.2012 o výhradnom zastúpení pre SR.

21.. Žalovaný predložil platobný rozkaz OS BB, sp.zn. 21Up/1760/2019, zo dňa 18. decembra 2019
(č. l. 391), podľa ktorého žalovaný uplatnil vo vzťahu k žalobkyni nárok na zaplatenie 6.867,12 Eur,
právoplatný dňa 18.12.2019.

22. Na pojednávaní dňa 7.4.2022 PZ žalovanej trval na tom, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol,
lebo nemá ani právny dôvod a je sporná aj výška žalovaného nároku. Poukázal na to, že zmluva, podľa
ktorej si žalobkyňa uplatnila nároky, bola uzatvorená na dobu určitú a zanikla uplynutím času, na ktorý
bola uzatvorená. Od roku 2013 nemá žalovaný zmluvu o výhradnom zastúpení z dôvodu, že ide o
veľký internetový obchod a nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že by mala inú zmluvu o výhradnom

zastúpení na Slovensku. Žalovaný už nemá o výhradnom zastúpení na území SR žiadnu zmluvu. Po
uplynutí zmluvy, ktorú mal žalovaný uzatvorenú so žalobkyňou, obchodné vzťahy prebiehali tak, že bola
vystavená jednotlivá objednávka žalobkyňou, na základe ktorej žalovaná dodala žalobkyni tvar, tento
žalobkyni vyfakturovala a takto fungovali po ukončení zmluvy od roku 2013, na objednávkovom systéme.Keďže žalovaný má z uvedeného dôvodu rozsiahlu účtovnú evidenciu, lebo má veľa odberateľov, nebolo
možné ani predložiť účtovnú evidenciu v zmysle návrhu na dokazovanie zo strany žalobkyne, pretože
táto účtovná evidencia nebola ani konkretizovaná. Medzi žalobkyňou a žalovaným nebola zmluva

uzatvorená na dobu neurčitú, z ktorej skutočnosti vlastne žalobkyňa vyvodzuje žalovaný nárok, čo
žalovaný popiera.

23. PZ žalovaného predložil platobný rozkaz OS BB 21Up/1760/2019, ku ktorému uviedol, že na jeho
základe je vedená voči žalobkyni exekúcia. Mal za to, že práve v tejto súvislosti žalobkyňa vystavila

spornúfaktúru,ktorájeuplatnenávtomtospore,ktorúžalovanýžalobkynivrátilsodôvodnením,ženemá
vo vzťahu k žalobkyni žiadny záväzok zo žiadnej zmluvy. Žalovaný túto faktúru nemá ani v účtovníctve.
Trval na tom, že právny titul uplatneného nároku ako škoda nie je daný, nevyplýva zo žalobkyňou
tvrdenej zmluvy, lebo zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a po ukončení tejto zmluvy nárok za
obdobie, ako ho uplatnila žalobkyňa podľa žaloby, nemohol vzniknúť, lebo tu nebol daný základný
predpoklad zodpovednosti žalovanej za tvrdenú škodu, porušenie povinnosti zo strany žalovanej. Nie

je naplnený ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, existencia škody, výška žalovanej sumy, pretože
žalobkyňa nepreukázala, ako jej táto tvrdená škoda mala v uvedenom rozsahu vzniknúť. Len uvádza
nejaký údaj vo faktúre bez doloženia podkladov, na základe čoho túto škodu vypočítala. Tiež, že nie
je tu príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a tvrdeným porušením povinnosti na strane žalovanej.
Žalovaný nespôsobil žalobkyni túto škodu, ktorú sama tvrdí a ktorú v spore uplatnila. Je to len domnelý

nárok ako reakcia na skutočnosť, že žalovaný sám si uplatnil svoje nároky voči žalobkyni v dôsledku
neplneniapovinnostižalobkyňouvovzťahukžalovanémuachcelasitakzapočítaťsvojedomnelénároky
s judikovaným nárokom žalovaného proti žalobkyni. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný nárok je
premlčaný, ako to uviedol v odpore proti platobnému rozkazu.

24. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

25. Podľa § 275 ods. 1 OBZ, ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do
jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

26. Podľa § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

27 Podľa § 393 ods. 1 OBZ, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba
plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená
osobitná úprava.

28. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

29. Podľa § 398 OBZ, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr
uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

30. Podľa § 409 ods. 1 OBZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci
a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

31. Podľa § 652 ods. 1 OBZ, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ

zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len
„obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa
zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

32. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

33. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.34. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

35. Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zo dňa 20.11.2021 (č. l. 458), ktorý podala podľa
§ 162 ods. 1 a § 164 CSP, zamietol a o tomto návrhu súd v súlade s § 162 ods. 3 CSP rozhodol
spolu s rozhodnutím vo veci samej. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že exekučné
konanie, ktoré v návrhu označila a ktoré je vedené práve na základe platobného rozkazu OS Martin,

č. k. 18Cb/82/2019-110 zo dňa 03.06.2020, je konaním, ktoré by napĺňalo zákonné predpoklady na
prerušenie konania podľa § 164 CSP, nakoľko v uvedenom exekučnom konaní sa nerieši žiadna otázka,
ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v konajúcej veci. Viď aj odôvodnenie v ods. 6, 7.

36. Súd mal preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu s účinnosťou od 13.11.2012 (č.l. 81,
384), ktorú označili ako „Standardní distributorská smlouva a podmínky. “ Táto súčasne obsahovala

charakteristické prvky viacerých zmlúv (§ 275 ods. 1 OBZ), kúpnej zmluvy (bod 1, 3), nepomenovanej
zmluvy (bod 2, 4, 5, 6, 7). Pretože v bodoch 2 - 5 zmluvy nebola dohoda ohľadne povinnosti vyplývajúcej
z ust. § 652 ods. 1 OBZ, podľa ktorého sa zastúpený zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu,
bolo dôvodné v tejto časti vyhodnotiť ju ako nepomenovaná zmluva a nie ako zmluva o obchodnom
zastúpení. Záväzkový vzťah bol vyhodnotený ako obchodno-záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 OBZ.

37. V súvislosti s uplatneným nárokom bolo dôvodné určiť trvanie zmluvy, dohodnuté v bode 8. Podľa
názoru súdu, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 13.11.2012 do 13.11.2013. Súčasne zmluvné
strany dohodli, že po túto dobu nie je možné zmluvu vypovedať. V časti, kde zmluvné strany dohodli,
že v prípade, že zmluva nebude v dobe od 13.11.2013 do 13.12.2013 vypovedaná, považuje sa toto za

obnovenie zmluvy pre nasledujúci rok, súd poukazuje na bod 8 prvá veta, ktorý bol rozhodný pre určenie
trvania zmluvy. Zmluvné strany výslovne dohodli trvanie zmluvy na dobu do 13.11.2013, v druhej vete
bez možnosti výpovede v dobe trvania zmluvy, tj. do 13. 11. 2013, počas doby účinnosti. Pokiaľ v tretej
vete dohodli, že v prípade, ak zmluva nebude v dobe od 13.11.2013 do 13.12.2013 (súd poznamenáva,
že po dobe jej trvania/účinnosti) vypovedaná, považuje sa toto za obnovenie zmluvy pre nasledujúci rok

- je toto zmluvné dojednanie, podľa názoru súdu, absolútne neplatným dojednaním, neplatným úkonom
v zmysle ust. § 37 ods. 2 OZ, pretože zmluva, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú, bez možnosti
dania výpovede počas jej účinnosti, je potom dojednanie o nedaní výpovede po dobe účinnosti zmluvy
s účinkami obnovenia zmluvy na ďalší rok absolútne neplatným právnym úkonom, pre nemožnosť jeho
plnenia podľa § 37 ods. 2 OZ, podľa ktorého, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je

neplatný. Lebo len platnú a účinnú zmluvu možno vypovedať a obnoviť platnosť a účinnosť zmluvy pre
nepodanie výpovede by bolo dôvodné, ak by sa takto dohodnuté nepodanie výpovede vzťahovalo na
dobu účinnosti zmluvy, nie po uplynutí doby trvania zmluvy, ako to bolo v bode 8 tretia veta zmluvy.
Podľa § § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len
táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu

došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. V konajúcej veci ide čiastočnú
neplatnosť zmluvného dojednania v bode 8. druhá, aj tretia veta, ktorá súvisí s dojednaním v druhej vete.

38. Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v ust. § 37 OZ je absolútnou neplatnosťou, od počiatku,
bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal. Keďže medzi stranami bola spornosť

doby trvania zmluvy, bolo dôvodné aj zo zákona na túto absolútnu neplatnosť úkonu v časti bodu 8.
tretia a štvrtá veta prihliadať. Na skutočnosti, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, prihliada súd aj bez návrhu, za situácie, ak vyjdú v konaní najavo, ktorú skutočnosť je
dôvodné konštatovať, nakoľko v závislosti od doby trvania zmluvy bolo potrebné posúdiť aj žalobou
uplatnený nárok, ktorý žalobkyňa uplatnila ako nárok na náhradu škody v dôsledku porušenia zmluvnej

povinnosti žalovaného - nerešpektovania výhradného zastúpenia žalobkyňou na území SR v súvislosti
s distribúciou dohodnutého sortimentu výrobkov žalovaného v predmetnej zmluve, keď podľa tvrdenia
žalobkyne v žalobe, v rokoch 2015/2016 - 2019 množstvo zmluvných aj nezmluvných obchodných
partnerov žalobkyne prestalo odoberať od žalobkyne tovar, keď obdržali priamu, resp. sprostredkovanú
informáciu, že tovar predražuje. Teda bolo rozhodné preukázať trvanie zmluvy v rokoch 2015 - 2019.

39. V časti dojednania v čl. 8 tretia veta je toto absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37
ods. 2 OZ, pretože ide o právnu nemožnosť plnenia v okamihu urobenia tohto právneho úkonu, lebo už
v čase jeho urobenia existovala právna prekážka, ktorá bránila tomu, aby sa právny úkon stal platným,s ohľadom na skutočnosť, že po zániku účinnosti zmluvy 13.11.2013 nebolo možné túto zmluvu v
zmysleďalšiehotextu-uvedenéhozmluvnéhodojednania,atood13.11.2013do13.12.2013vypovedať,
pretože v uvedenom čase, od 13.11.2013 do 13.12.2013 už zmluva stratila svoju účinnosť. Táto

počiatočná právna nemožnosť plnenia, ktorá spočívala v nemožnosti obnovenia zmluvy po 13.11.2013
pre nepodanie výpovede, lebo jej účinnosť sa skončila 13.11.2013 a dojednanie, že pokiaľ zmluva
nebude v dobe od 13.11.2013 do 13.12.2013 vypovedaná, považuje sa toto za obnovenie zmluvy za
nasledujúci rok, je podľa názoru súdu, aj zmätočné a nezrozumiteľné, s ohľadom na predchádzajúce
dojednanie, prvá a druhá veta bodu 8, z ktorého dôvodu je dojednanie v bode 8. tretia a štvrtá veta

absolútne neplatné aj podľa § 37 ods. 1 OZ pre zmätočnosť/nezrozumiteľnosť. Podľa § 37 ods. 1 OZ,
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

40. Pre úplnosť súd poukazuje aj na právnu úpravu § 36 ods. 1 OZ, podľa ktorého vznik, zmenu alebo
zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je
zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. V zmysle ust. § 36 ods. 1 OZ, ak právne následky

(účinky) právneho úkonu (zmluvy) závisia od splnenia podmienky, platí, že podmienka nesmie byť v
čase právneho úkonu nemožná (nesplniteľná). Už v čase urobenia úkonu bolo zrejmé, že podmienka
dohodnutá pre obnovenie účinnosti zmluvy nemôže byť splnená, pretože v čase od 13.11.2013 do
13.12.2013 nebola účinná, lebo bola uzatvorená na dobu do 13.11.2013 bez možnosti výpovede do
tohto dátumu. Súd uvádza, že aj v prípade, ak by sa podľa uvedeného zmluvného dojednania mala

zmluva obnoviť, bolo by to len pre nasledujúci rok, teda max. do 13. 11. 2014, ako to z opatrnosti uviedol
aj žalovaný. Nešlo by o opakované predlžovanie zmluvy vždy na jeden rok, s ohľadom na uvedený
konkrétny dátum nevypovedania zmluvy, za predpokladu, že by tento dátum bol v čase účinnosti zmluvy,
čo však nie je prípad v konajúcej veci.

41. Súdu je známy Nález ÚS SR v sp.zn. I. Ús 242/07, podľa ktorého základným princípom výkladu
zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť
zmluvy zakladá, ak sú možné dva výklady. V konajúcej veci však ani podľa výkladových pravidiel ust.
§ 35 OZ a rovnako ust. § 266 OBZ nebolo možné dôjsť k takému výkladu zmluvy, v zmysle uvedeného
právneho názoru ÚS, tj. o založení platnosti uvedeného zmluvného dojednania, s ohľadom na uvedené

vyššie.

42. PZ žalovaného na pojednávaní dňa 7.4.2022 aj v odpore proti platobnému rozkazu namietal tvrdenie
žalobkyne, že predmetná zmluva, na základe ktorej si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody
voči žalovanému, bola uzatvorená na dobu neurčitú. Pokiaľ argumentoval v odpore, že táto bola

uzatvorená max. do roku 2014, na pojednávaní dňa 7.4.2022, k tomu uviedol, že tento dátum uviedol
len z opatrnosti, pričom sa stotožnil s právnym názorom, ktorý vyslovil súd ako predbežný na tomto
pojednávaní, že platnosť a účinnosť zmluvy zanikla uplynutím času do 13.11.2013, čo je faktický stav aj
na strane žalovaného, keď po roku 2013 už žalovaný žiadne distribútorské zmluvy so žiadnymi subjektmi
neuzatváral.

43. Ďalej bolo relevantné sa zaoberať, či škoda, ktorá bola uplatnená v spore, vznikla v období účinnosti
zmluvy od 13.11.2012 do 13.11.2013. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom
žalobcu. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa
strany domáhajú iba vtedy ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu, čo nebol prípad v konajúcej veci. Pokiaľ ide o viazanosť žalobným návrhom žalobcu, tak
okrem samotného petitu ako obligatórnej náležitosti žaloby (§ 132 ods. 1 CSP) je súd viazaný žalobným
návrhom, aj pokiaľ ide o vymedzenie samotného nároku čo do skutkových okolností. Lebo je to žalobca,
ktorý v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho
vymedzením je súd v zásade viazaný. Zásada viazanosti súdu petitom vyžaduje aj to, aby súd neprisúdil

iné plnenie, než ktorého sa strany domáhali. Súd teda musí rešpektovať predmet konania, vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu než ako bol
predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Tento bol v žalobnom návrhu vymedzený ako nárok,
ktorý si žalobkyňa uplatnila ako škodu za obdobie v rokoch 2015, 2016 až 2019, lebo v žalobe uviedla, že
práve v uvedených rokoch prestalo od žalobkyne odoberať tovar veľa obchodných partnerov z dôvodu

informácií, ktoré im mal poskytovať žalovaný.

44. Žalobkyňa si uplatňuje proti žalovanému nárok na náhradu škody v dôsledku tvrdeného porušenia
zmluvnej povinnosti žalovaným za obdobie rokov 2015, 2016 až 2019. Zmluva, ktorou bol založenýzmluvný vzťah medzi stranami sporu na č.l. 384, bola uzatvorená na dobu určitú do 13.11.2013. Súd
nemal preukázaný zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným za obdobie uplatnených nárokov
2015/2016-2019. Žalovaná bola viazaná zmluvnými povinnosťami zo zmluvy podpísanej 13.11.2012

do 13.11.2013. Za obdobie rokov 2015/2016 -2019, za ktoré uplatnila žalobkyňa nárok na náhradu
škody z titulu porušenia predmetnej zmluvy žalovaným, už zmluva nebola účinná. V zmysle § 373
OBZ, náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku ako dôsledok porušenia tohto záväzku. Za
situácie,žeexistenciazáväzkupreukázanávsporevsúvislostisuplatnenýmnárokomnanáhraduškody
nebola preukázaná (existencia záväzku), preto nemohol vzniknúť nárok žalobkyni proti žalovanému ako

škoda v dôsledku porušovania povinnosti žalovaného. Nebol preukázaný zmluvný vzťah, z ktorého mali
byť tvrdené porušované zmluvné povinnosti žalovaným, takže neboli naplnené zákonné predpoklady
pre vznik zodpovednosti na strane žalovaného za škodu - porušenie zmluvnej povinnosti, nakoľko
zmluvný vzťah už neexistoval. Preto neboli preukázané aj ďalšie zákonné predpoklady na uplatnenie
tejto zodpovednosti, škoda a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Súd preto
nárok ako nedôvodný zamietol. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné ani vykonať dokazovanie ohľadne

výšky škody.

45. Kritériá nároku na náhradu škody sú dané v zmysle ust. § 420 OZ, t. j. vznik škody,
protiprávny úkon a kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou
škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti -

existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim
protiprávnym úkonom spôsobil), tieto musia byť splnené súčasne, čo v konajúcej veci nemal súd
preukázané.

46. K námietke premlčania súd uvádza, že bolo aplikované ust. § 398 cez § 393 ods. 1 OBZ.
Právo na náhradu škody, ktorý nárok bol uplatnený - premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Súd
vychádzal z časových súvislostí, ako vyplývali z mailu odberateľky z Banskej Štiavnice zo dňa 1.9.2016
(ods. 15), ktorý podľa názoru súdu, je rozhodný pre určenie plynutia premlčacej doby. Žalobkyňa sa

mohla dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, doručením tohto mailu - premlčacia doba
potom plynula od 1.9.2016, keď dostala tento mail od svojej klientky a v zmysle § 397 OBZ štvorročná
premlčacia doba uplynula po 4 rokoch, t. j. 1. 9. 2020, žaloba bola podaná na súd pred uplynutím
premlčacej doby 7.11.2019.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný
mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

48.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.