Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, August 9, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220204034
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Helena Marcinkechová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2220204034.4

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobkyne: G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/
X/C, H., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO : 00 151 653, so sídlom: Tomášikova 48,
Bratislava, zast.: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom: P. O. Hviezdoslava 10625/23B,
Martin, 2/ DUPOS dražobná spol. s.r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom: Tamaškovičova 17/2742, Trnava,
zast.advoconsulting,s.r.o.,IČO:47253428,sosídlom:Tamaškovičova17/2742,Trnava,voveciurčenia

neplatnosti zmlúv a neexistencie záložného práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2020 domáha určenia neplatnosti
zmluvy o splátkovom úvere, neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a

neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzatvorili
dňa 03.12.2014 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe
ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 750.000,- €. Záväzok z predmetnej zmluvy o úvere bol
zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 03.12.2014 (ďalej len „záložná zmluva“),
na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
nachádzajúcim sa v katastrálnom území Š., obec Š. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX evidované

na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ parcela číslo XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 1.485 m2, parcela číslo XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 152 m2, parcela
číslo XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 75 m2, stavby - bazén pod súpisným číslom
XXXX na parcele číslo XXXX/XX Z. XXXX/XX a na liste vlastníctva č. XXXX evidované na katastrálnej
mape ako parcely registra „C“, parcela číslo XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1.235
m2, parcela číslo XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 371 m2, parcela číslo XXXX/XX,

zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 33 m2, stavby - rodinný dom pod súpisným číslom XXXX na
parcele číslo XXXX/XX. Záložné právo v prospech žalovaného 1/ bolo zapísané na listoch vlastníctva
v časti C: ťarchy pod číslom D. XXXX/XX - Č..F.. XX/XX. Žalovaný 1/ oznámil žalobkyni svoj zámer
predať predmetné nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, ktorý postup však žalobkyňa považuje za
neoprávnený, nakoľko je podľa žalobkyne zmluva o úvere a s ňou spojená záložná zmluva neplatná.
Ako dôvod neplatnosti uverených zmlúv žalobkyňa uvádza, že úverovú a záložnú zmluvu je potrebné

považovať za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa tak nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka.
Okrem toho sú podľa názoru žalobkyne uvedené zmluvy neplatné z dôvodu, že odporujú zákonu a zákon
obchádzajú, nakoľko úverová zmluva nebola uzavretá podľa zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách ako
hypotekárny úver, z dôvodu, že žalobkyňa neuzatvorila predmetnú zmluvu slobodne a vážne, nakoľko
pred podpisom záložnej zmluvy si žalobkyňa nemala možnosť obe zmluvy (úverovú a záložnú zmluvu)
prečítať a z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka. K žalobe žalobkyňa pripojila aj Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 03.12.2014, Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 03.12.2014 uzavretú medzi žalovaným 1/ako záložným veriteľom, žalobkyňou a rodičmi žalobkyne ako záložcami, informatívne výpisy z katastra
nehnuteľností a informatívny výpis z obchodného registra žalovaného 1/.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa ust. § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ust. § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Dňa 05.08.2022 doručila žalobkyňa tunajšiemu súdu návrh na nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXXX pre obec a

katastrálne územie Š., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa tvrdí,
že žalovaní pristúpili k realizácii záložného práva zapísaného pod č. D. XXXX/XX- Č..F.. XX/XX,
zriadeného k nehnuteľnostiam v jej výlučnom vlastníctve, pričom vo veci existencie predmetného
záložného práva prebieha súdne konanie na Okresnom súde Dunajská Streda, vedené pod sp. zn.
7C/37/2020, v ktorom doposiaľ nebolo vydané právoplatné meritórne rozhodnutie. S poukazom na

uvedené skutočnosti je žalobkyňa presvedčená o tom, že v danom prípade je potrebná dočasná
úprava pomerov za účelom zachovania existujúceho právneho a faktického stavu, pretože výkonom
záložného práva by došlo k značnej škode na strane žalobkyne, k nezvrátiteľnému následku vo
vzťahu k založeným nehnuteľnostiam a tým k výraznému zhoršeniu právneho postavenia žalobkyne
a k ohrozeniu súdneho rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa sa nariadením neodkladného opatrenia

zároveň domáha aj ochrany reálnej hodnoty jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko má
za to, že vykonanou dražbou by došlo k predaju nehnuteľností za neprimerane nízku cenu. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je súčasťou súdneho spisu 7C/37/2020. K návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila listinné dôkazy: Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa
29.07.2022 /čl. 587-595/, znalecký posudok V.. K. R. č. 58/2022 /čl. 596-634/, Objednávku znaleckého

posudku žalovaného 2/ zo dňa 27.05.2022 /čl. 635/, informatívny výpis z listov vlastníctva /čl. 636,637/,
kolaudačné rozhodnutie /640-643/, pôdorys a situačnú mapu nehnuteľnosti /čl. 638,639,645-650/ a
fotodokumatnáciu nehnuteľnosti /čl. 650-656/.

10. Súd po formálnom a obsahovom posúdení podania žalobkyne konštatoval, že ide o návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., ktorý bol podaný
v prebiehajúcom konaní vo veci samej vedenej pod spisovou značkou 7C/37/2020. Súd po jeho
preskúmaní zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením
spája a skutočnosť, že sa zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje
ho ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu je nevyhnutné, aby súd dôsledne zvažoval
relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Nariadenie je opodstatnenévtedy, ak existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálne a bezprostredne hroziacej
ujmy, pričom je nevyhnutné vychádzať zo zákonnej premisy, že hoci aj len predbežnú ochranu práva
jednej zo strán môže súd poskytnúť výlučne za predpokladu, ak strana osvedčila s veľkou mierou

pravdepodobnostioprávnenosťbráneniaalebodomáhaniasasvojhoprávavspore.Ďalejjenevyhnutné,
aby neodkladné opatrenie tak, ako sa ho strana domáha, nevyhnutne úzko súviselo s predmetom
konania vo veci samej, a to tak po stránke právnej i skutkovej, nakoľko účelom a sledovaným cieľom
neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu dočasnou formou za predpokladu
naliehavosti takejto dočasnej úpravy ich vzájomných práv a povinností.

12. Zo skutkového hľadiska predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je taký stupeň presvedčivosti skutkových tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a v listinných dokladoch pripojených k návrhu, pri ktorom súd nemá vážnejšie pochybnosti o
ich pravdivosti a je namieste predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Neodkladné
opatrenie možno vydať iba vtedy, ak strany uvedú skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní

vo veci samej (v prípade, že ich preukážu) môžu byť úspešní a dovtedy (pred meritórnym rozhodnutím)
im treba poskytnúť dočasnú právnu ochranu, resp. dočasne upraviť ich vzájomný vzťah.

13. V danom prípade však žalobkyňa neuviedla (ani v žalobe, ani v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia) a neosvedčila podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,

t. j. neuviedla a neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce záver o neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej
zmluvy, o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a povinnosti žalovaného 1/ a 2/ zdržať sa na
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobkyňa len vo všeobecnosti uviedla, že zmluva má
byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu a mala byť uzavretá ako hypotekárny úver v zmysle zákona
o bankách. Žalobkyňa ďalej považuje úverovú zmluvu ako aj zmluvu o zriadení záložného práva za

neplatnú z dôvodu, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Tieto neprijateľné zmluvné podmienky
však nijako nešpecifikovala, t.j. neuviedla, ktoré z podmienok úverovej zmluvy považuje za neprijateľné
a ani neodôvodnila ich rozpor so zákonom. Súd je toho názoru, že súdnej kontrole je potrebné podrobiť
len zmluvné podmienky, o ktorých plnenie v prejednávanej veci ide a ďalej zmluvné podmienky, ktoré s
predmetnými podmienkami súvisia, alebo ktoré sú vzhľadom na nároky uplatňované v súdnom konaní

spôsobilé ohroziť alebo porušiť práva spotrebiteľa. Aj prípadná existencia viacerých neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, bez toho, že by si žalovaný 1/ z nich uplatnil voči žalobkyni nejaké
nároky, nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy o úvere ako celku a tiež ani neplatnosť záložnej zmluvy.

14. Z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej vyplýva, že potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia odôvodňuje skutkovo tým, že sa neodkladným opatrením domáha jednak
ochrany vlastníckeho práva a jeho reálnej hodnoty, pričom poukazuje na výsledky zistené znaleckým
posudkomV.:C.N.č.82/2013,sporovnanímsoznaleckýmposudkomvyhotovenýmV..K.R.č.58/2022.
ZnaleckýposudokV..R.,spoukazomnacenudraženýchnehnuteľnostíakoajnavývojrealitnéhotrhuod
roku 2013 do 2022 považuje za nereálnu a značne podhodnotenú, pretože rozdiel predstavuje 240.000,-

€, t.j. cena určená v čase uzatvorenia záložnej zmluvy V.. N. bola 961.000,- €, pričom cena podľa
znaleckého posudku na účely dobrovoľnej dražby je určená iba sumou 721.000,- €. Nesúhlas žalobkyne
s ohodnotením nehnuteľnosti však nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. V uvedenom
prípade má žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti možnosť podľa ust. § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách vzniesť do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku u

dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Žalobkyňa ďalej namieta nesplnenie

zákonných predpokladov na konanie dražby, pričom skutočnosti, z ktorých uvedený záver vyvodzuje
nijakým spôsobom nešpecifikovala.

15. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý
dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu. Záložné právo má k tomu záväzkovému právnemu

vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so
zabezpečovanou pohľadávkou. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie
predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného
práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnostiveriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne
splnená. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných
dražbách. Žalobkyňa doposiaľ dostatočne neosvedčila, že by úverová zmluva a zmluva o zriadení

záložného práva mala byť neplatná, preto súd nemôže uložiť záložnému veriteľovi povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva. Súd poukazuje na to, ak by žalovaný 1/ v rámci dobrovoľnej dražby
uplatnil plnenie majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, prieskumu ich oprávnenosti
sa môže žalobkyňa domáhať žalobou na určenie neplatnosti dražby ( § 137 písm. d) C.s.p.),
pretože pokiaľ záložný veriteľ vo vyhlásení podľa ustanovenia § 7 ods. 2 Zák. č. 527/2002 Z. z.

o dobrovoľných dražbách uplatňuje pohľadávku, ktorá má prípadný základ v neprijateľnej zmluvnej
podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatnil pohľadávku,
ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka,
od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.

16. Naviac vo vzťahu k žalovanému 2/ súd uvádza, že v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách je žalovaný 2/ osobou, ktorá dražbu organizuje, nevykonaná záložné právo, nie je mu teda
možnéuložiťpovinnosť,abysazdržalvýkonuzáložnéhopráva.Napokonzobsahuspisuďalejvyplýva,a
to aj s poukazom na uvedené skutočnosti, že medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ právne vzťahy nevznikli,

nie sú tak dané právne vzťahy, ktoré by bolo možné medzi nimi upraviť neodkladným opatrením.

17. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedenú argumentáciu, dospel k záveru, že dôvody
resp. skutočnosti opísané v návrhu neosvedčujú potrebu neodkladnej úpravy. Existencia terajšieho
skutkového a právneho stavu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie

nezakladajú. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že
v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Dunajská Streda. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ

vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.