Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 8, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/1717/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122359685
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Linková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122359685.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Heineken Slovensko, a.s., IČO: 36 528
391, so sídlom: Novozámocká 2, 947 01 Hurbanovo, proti povinnému: HUGO club, s.r.o., IČO: 35 737
239, so sídlom: Rajecká 15, 821 07 Bratislava, zast.: AK Studio Legale, s.r.o., so sídlom: Galandova
3, 811 06 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 9152,70 Eur s príslušenstvom, vykonávanej
súdnym exekútorom: Mgr. Ninou Banášovou, so sídlom exekútorského úradu: Zelinárska 6, 821 08

Bratislava, pod sp.zn. 377EX 319/2022, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 30.06.2022 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie

pohľadávky vo výške 9152,70 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobný rozkaz
Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/41/2022 - 51 zo dňa 31.03.2022, vykonateľný dňa 26.04.2022
(ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Exekučný súd poverením č. 61223596856121567852 zo dňa 08.07.2022, ECLI:
ECLI:SK:OSBB:2022:6122359685.1ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121567852.1, poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ninu Banášovú, ktorá ju vedie pod sp.zn. 377EX 319/2022.

3. Dňa 28.07.2022 bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 15.08.2022 bol
súdnemu exekútorovi od povinného doručený návrh na zastavenie exekúcie. Súd na základe listinných
dôkazov, a to doručenky preukazujúcej prevzatie upovedomenia o začatí exekúcie povinným zistil, že
povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Súdny exekútor

postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného.

4. Povinný v úvode návrhu na zastavenie exekúcie opísal skutkový stav. Povinný následne odôvodnil
podaný návrh tým, že žalobca (oprávnený) podal dňa 11.03.2022 návrh na vydanie platobného rozkazu.
Okresný súd Bratislava II vydal platobný rozkaz zo dňa 31.3.2022. Zároveň súd vyzval žalovaného
(povinného) na podanie odporu, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia odporu. Žalovaný prevzal

platobnýrozkazdňa06.04.2022aprotiplatobnémurozkazupodalodporatodňa21.04.2022naOkresný
súd Banská Bystrica a teda odpor podal v zákonnej 15 dňovej lehote. Z dôvodu podania odporu na
nepríslušný súd, bol Okresný súd Banská Bystrica povinný postúpiť odpor príslušnému súdu, ktorým
bol Okresný súd Bratislava II. Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.04.2022 odpor postúpil Okresnému
súdu Bratislava II, ten však na podaný odpor neprihliadol a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.
Povinnýmátedazato,žeplatobnýrozkazvydanýOkresnýmsúdomBratislavaIInemôžebyťexekučným

titulom, nakoľko bol proti nemu podaný odpor a teda existuje tu prekážka vymáhateľnosti exekučného
titulu, nakoľko ten neexistuje. Na základe uvedených skutočnosti žiadal povinný o okamžité zastavenieexekúcie.Povinnýpredložilknávrhulistinnédôkazy:odporprotiplatobnémurozkazuzodňa21.04.2022,
pridelenie čísla podania odporu, správu z portálu ežaloby o prijatí elektronickou podateľňou a doručenku
k odporu.

5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 24.08.2022 vyjadril nesúhlas so
zastavením exekúcie, pretože ho považuje za nedôvodný a irelevantný, s argumentáciou povinného
uvedenou v návrhu sa nestotožňuje, pretože túto má za nesprávnu. Oprávnený poukázal na podanie
odporu zo strany povinného, a to, že povinný podal odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 21.04.2022

naOkresnýsúdBanskáBystrica,t.j.nanepríslušnýsúd,atoajnapriektomu,žebolvplatobnomrozkaze
riadne poučený, že proti platobnému rozkazu možno podať odpor v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, ktorý platobný rozkaz vydal (§ 265 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Oprávnený ďalej
poukázal na to, že povinný bol o skutočnostiach uvedených v § 267 a 268 Civilného sporového poriadku,
akoi(okreminého)ajotom,ženapodkladeprávoplatnéhoplatobnéhorozkazumožnovykonaťexekúciu
na majetok žalovaného v platobnom rozkaze poučený. Oprávnený má za to, že argumentácia povinného

uvedená v návrhu na zastavenie exekúcie neobstojí a vo vzťahu k navrhovanému zastaveniu exekúcie
je irelevantná, keďže povinný bol o možnosti podať opravný prostriedok proti platobnému rozkazu riadne
poučený, avšak vykonaný úkon nebol urobený v súlade so zákonom, a preto nemohol vyvolať povinným
zamýšľané právne účinky.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení
Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil aj s vyjadrením oprávneného.

11. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2
Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené
všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie

je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov,
pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie
obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.

12. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je,

aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby
ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v
súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k týmskutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne
dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a
zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou

je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod
jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.

13. Súd poukazuje na skutočnosť, že na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom
je zákonom stanovená 15-dňová lehota, ktorá začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí

exekúcie. Odkladný účinok návrhu na zastavenie exekúcie znamená, že počas rozhodovania súdu o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd
rozhodne o podanom návrhu, nie je súdny exekútor oprávnený vydať exekučný príkaz, t.j. príkaz
na vykonanie exekúcie. Návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej
lehoty odkladný účinok nemajú. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že povinný prevzal
upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28.07.2022, pričom návrh na zastavenie exekúcie podal povinný

až dňa 15.08.2022, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty, preto tento návrh odkladný účinok nemá a
súd sa ním zaoberal ako návrhom neskôr podaným v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

14. Vo vzťahu k samotnému obsahu návrhu povinného súd poznamenáva, že vzhľadom na podanie
návrhu po uplynutí zákonnej lehoty, bolo možné v návrhu namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali

po uplynutí tejto lehoty. Nakoľko mohol povinný skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie
uplatniť už skôr, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podaným v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, je táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie návrhu na zastavenie
exekúcie. Nad rámec uvedeného súd uvádza nasledovné.

15. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada zastaviť exekúciu z dôvodu,
že exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/41/2022 - 51 zo dňa
31.03.2022 nemôže byť exekučným titulom, pretože bol proti nemu podaný odpor a podľa povinného
existuje prekážka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko ten neexistuje. Súd má za preukázané z
predložených listinných dôkazov zo strany povinného, že proti platobnému rozkazu Okresného súdu

Bratislava II č.k. 22Cb/41/2022 - 51 zo dňa 31.03.2022 podal povinný odpor, ktorý bol doručený na
OkresnýsúdBanskáBystricadňa21.04.2022.OkresnýsúdBanskáBystricanáslednezdôvodupodania
odporu na nepríslušný súd ho dňa 26.04.2022 postúpil na miestne príslušný Okresný súd Bratislava II,
ktorý na predmetný odpor neprihliadol a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Súd konštatuje, že
máďalejzobsahuexekučnéhotitulupreukázané,žežalovaný,ktorýmávexekučnomkonanípostavenie

povinného, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti danému rozhodnutiu odpor v lehote do 15
dní odo dňa jeho doručenia na súde, ktorý platobný rozkaz vydal ( § 265 ods. 1 Civilného sporového
poriadku). Súd má za to, že ak bol odpor proti platobnému rozkazu podaný povinným na nepríslušnom
súde a žalovaný bol správne poučený o zákonnej lehote a mieste podania odporu a Okresný súd Banská
Bystrica ho postúpil na príslušný Okresný súd Bratislava II, ktorý na podaný odpor neprihliadol, platobný

rozkaz Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/41/2022 - 51 zo dňa 31.03.2022, t.j. exekučný titul je
podľa názoru súdu spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči
povinnému. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam má súd za to, že povinný nepreukázal žiadne
skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o
skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto v súlade s citovaným ustanovením

§ 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I.
výrok)

16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.19. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady
trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)
a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením
svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na
náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený
bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu
takvznikolnároknanáhraduúčelnevynaloženýchtrov,ktorémuvzniklivsúvislostisnávrhompovinného

na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok
výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na
náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia
Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím

základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade
trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne
neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť

tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že
exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči
povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči
povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
(II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.