Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713219233
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5713219233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej

a z členov senátu, sudcov - JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v spore žalobcov: 1) T. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. S. E. XXXX/XX M., 2) K. L., nar. X.X.XXXX bytom ul. S. E. XXXX/XX M.,
žalobcovia obidvaja zastúpení Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom P. Y. XX Y., proti žalovanej -
U. F., nar. XX.XX.XXXX bytom S.. F. XXXX/XX U., zastúpená SKLENAR & SKLENAR s.r.o. AK so sídlom
Dunajská 30 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobcov
1) a 2) proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/ 340/2013 - 533 zo dňa 25. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 9C/340/2013-533 zo dňa 25.4.2018 vo výroku II. v časti

zamietnutia žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobcov tak, že:

„ u r č u j e , že žalobca v rade 1/ T. L., nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňa v rade 2/ K. L., nar. X.X.XXXX
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu zapísaného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor na
LV č. XXXX v kat.úz. T., označeného ako trojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa na ulici C. v Y., číslo
vchodu X, na X. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXXX s príslušenstvom a súčasťou bytu,
postaveného na parc. č. KN-C 3045/26 v podiele 1/1 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu sup. č. XXXX vo veľkosti podielu 7115/213640-in a spoluvlastníckeho
podielu na pozemku parc. č. KN-C 3045/26 zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2 vo veľkosti
7115/213640-in“.

Z r u š u j e rozsudok Okresného Martin č.k. 9C/340/2013-533 zo dňa 25.4.2018 vo zvyšku výroku II.
v časti zamietnutia žaloby o povinnosť žalovanej vypratať predmetné nehnuteľnosti a vo výroku III. o
náhrade trov konania, zároveň vo vymedzenom zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

N e d o t k n u t ý m zostáva odvolaním nenapadnutý výrok I. rozsudku v ktorom súd prvej inštancie
návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline v poradí týmto 2. rozsudkom (po zrušení jeho v poradí 1. rozsudku č.k.
10 Co/259/2018-636 zo dňa 26. septembra 2019 s následným vrátením mu veci na ďalšie konanie
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7 Cdo/174/2020 - zo dňa 16. marca 2022)
rozhodoval o odvolaní (na č.l. 559 - 560), ktoré podali žalobcovia v rade 1, 2 voči rozsudku Okresného

súdu Martin č.k. 9C/340/2013-533 zo dňa 25. apríla 2018.

2. Okresný súd Martin, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) odvolaním napadnutím
rozsudkom č.k. 9C/340/2013-533 zo dňa 25. apríla 2018 - v jeho výroku I. zamietol návrh žalovanejna prerušenie konania uplatnený z dôvodu podania sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva proti
uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 416/2017-24 zo dňa 31.8.2017, vo výroku
II rozsudku zamietol žalobu a vo výroku III. priznal žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu

proti žalobcom 1,2, dodal zároveň, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3.Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovania kvalifikovalzanedôvodnúžalobu,ktorousadomáhali
žalobcovia dňa 20.12.2013 voči žalovanej určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na

Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny, na LV č. XXXX ako: a.) trojizbový byt č. XX, nachádzajúci
sa na ul. C. v Y. č. vchodu N., na X. nadzemnom podlaží bytového domu, súp.č. XXXX ( postaveného
na parc. reg. „ C“ č. 3045/26, b.) spoluvlastnícky podiel 1/30-ina (teraz 7115/213640-ín) na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, súp.č. XXXX, c.) spoluvlastnícky podiel 1/30 (7115/213640)
v pozemku evidovanom ako parc. reg. „ C“ č. 3045/26 zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2
(ďalej len „nehnuteľnosti“).

4. Vychádzajúc zo žalobcami vymedzených skutkových okolností v žalobe súd vyhodnotil za preukázanú
naliehavosť právneho záujmu žalobcov na podanej určovacej žalobe - o určenie vlastníckeho práva,
títo totiž boli dražbou - súdom určenou za neplatnú (rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k.
3C/14/2007-315 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co 204/2010, právoplatné a

vykonateľné 23.11.2020) pozbavení svojho vlastníctva k bytu ( k nehnuteľnosti ) a výrok súdu o tom,
kto je vlastníkom nehnuteľností odstraňuje ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení
žalobcov. Vecnú legitimáciu strán v spore súd hodnotil za splnenú, nepochyboval o tom, že žalobcovia
1 a 2 boli predchádzajúcimi vlastníkmi nimi označených nehnuteľností, tie boli predmetom neplatnej
dražby, súdy - Okresný súd Ružomberok aj Krajský súd v Žiline konštatovali, že touto dražbou došlo k

zásahu do vlastníctva žalobcov k bytu - sú preto aktívne vecne legitimovaní a u žalovanej je splnená
podmienka pasívnej vecnej legitimácie, pretože je zapísaná ako vlastníčka bytu na LV. č XXXX.

5. Podľa výsledkov dokazovania súd mal za preukázané, že dňa 27.10.2005 dražbu bytu a jej prís.
vykonal dražobník - JURIDICA Slovakia, s.r.o. na návrh navrhovateľa dražby - Spoločenstvo vlastníkov

bytov, Rázusova 1 Martin, ktoré malo pohľadávky voči žalobcom, stalo sa tak na základe zmluvy o
spoločenstve vlastníkov bytov. Vydražiteľom bytu a prísl. sa stal T. W., cena dosiahnutá vydražením bola
18.585,60 eur. Uvádzaný vydražiteľ predmetný byt s prísl. predal kupujúcemu Y. T. kúpnou zmluvou zo
dňa 4.11.2005, právne účinky vkladu nastali 23.11.2005 ( svedčí o tom obsah spisu Katastrálneho úradu
v Žiline, Správa katastra Martin sp. zn. V 4003/05). Y. T. ich následne previedol kúpnou zmluvou zo dňa

24.11.2005 na kupujúceho - spoločnosť BOBI, s.r.o., IČO: 36 425 800 so sídlom Tajovského 1, Martin,
vklad bol povolený dňa 13.1.2006 pod sp.zn. V 4067/05 (čo tiež preukazuje obsah spisu Katastrálneho
úradu Žilina, Správa katastra Martin). Spoločnosť BOBI, s.r.o. nehnuteľnosť predala na základe kúpno-
predajnej zmluvy zo dňa 2.12.2005 kupujúcim E. A., nar. XX.X.XXXX a Y. A., nar. XX.X.XXXX, vklad bol
povolený dňa 18.1.2006 (odkaz súdu na obsah pripojeného spisu Katastrálneho úradu Žilina, Správa

katastra Martin sp.zn. V 4222/05). Žalovaná je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností na príslušnom
liste vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2010, ktorú uzatvorili predávajúci - manželia A.
so žalovanou ako kupujúcou zastúpenou na základe generálnej plnej moci H. J. (matkou žalovanej),
vklad uvedenej zmluvy bol povolený na základe rozhodnutia Správy katastra Martin 1.12.2010 pod sp.
zn. V 4699/10.

6. Podľa vyjadreného názoru súdu, rozhodnutím súdu o neplatnosti dražby zanikli účinky príklepu ku dňu
jeho udelenia, znamená to, že vydražiteľ bytu T. W. nenadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu,
následne všetky ďalšie realizované prevody mali charakter prevodov medzi nevlastníkmi. Žalobcovia
žiadali určiť vlastnícke právo k vyšpecifikovanej nehnuteľnosti dôvodiac, že v dôsledku neplatnosti

dražby vydražiteľ sa nestal ich vlastníkom, preto všetky ďalšie realizované prevody medzi nevlastníkmi
sú absolútne neplatné pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“ čo znamená, že nikto nemôže
previesť na druhého/ druhých viac práv , než on má sám.

7. Na druhej strane žalovaná žiadala zohľadniť pri posúdení žaloby, že ona bola v absolútne dobrej
viere, robila úkon s dôverou v určitý jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav a na podporu svojej
obrany odkázala aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 549/2015 - 33. Uvedené
argumenty žalovanej si okresný súd osvojil, v rovine hmotnoprávnej aplikoval ust. § 2 ods. 2, § 126ods. 1 Občianskeho zákonníka a pri rozhodovaní v merite veci sa oprel aj o právny názor v Náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky - I.ÚS 549/2015 - 33, rozoberaný najmä v ods. 14,15,16 nálezu,
ktoré aj v rovine individuálneho pretavenia do rozhodovania v aktuálnej sporovej veci okresný súd

podrobnejšie ozrejmil v bode 22 odôvodnenia rozhodnutia. Aplikovateľnosťou prijatých záverov v náleze
Ústavného súdu SR I. ÚS 39/2016 na prejednávanú vec - čoho sa dožadovali žalobcovia - sa okresný
súd nestotožnil, uviedol, že predmetný nález Ústavného súdu SR len zhrnul postup všeobecných súdov
práve v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery, stanovil
akým spôsobom majú súdy postupovať v prípade riešenia takýchto sporov, zdôraznením pre súdy

povinnosti zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu v
záujme dosiahnutia spravodlivého vyriešenia veci.

8. Ako určujúce a po stránke vecnej podstatné okresný súd posudzoval v tomto spore otázky: a.)
dobrej viery (dobromyseľnosti) žalovanej ako nadobúdateľa vlastníckeho práva b.) všeobecné súvislosti
kolízie základných práv (vlastnícke právo pôvodného vlastníka - žalobcov /verzus vlastnícke právo

nadobúdateľa - žalovanej c.) okolnosti individuálnej povahy prejednávanej veci.

9. Pri hodnotení uvádzaného okruhu otázok, okresný súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného
dokazovania považoval za preukázané, že žalovaná nadobudla v žalobe vymedzené nehnuteľnosti
v absolútne dobrej viere. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpno-predajnej zmluvy,

ich kúpu financovala prostredníctvom hypotekárneho úveru od U. a.s. čo preukázala aj Zmluvou o
financovaní bývania č. 001/155674/10-001/00 zo dňa 5.10.2010 a Zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti, č. 001/155674/10-001/00 zo dňa 5.10.2010. Súd tiež ozrejmil, že pri vecných právach
k nehnuteľnosti platí intabulačný princíp, t.j. tieto práva sa evidujú v katastri nehnuteľností - táto zásada
je obsiahnutá aj v ust. § 70 a nasl. Z.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, podľa ktorého platí, že údaje katastra nehnuteľností
sú hodnoverné a záväzné ak sa nepreukáže opak. Vo svojej podstate ide o normatívne vyjadrenie
zásady hodnovernosti (materiálnej publicity) katastra nehnuteľnosti, v zmysle ktorej sa chráni dôvera
každého v správnosť údajov zapísaných v katastri. V prípade, že by boli akékoľvek problémy alebo
pochybnosti je zrejmé, že by financujúca banka U. a. s. neposkytla žalovanej hypotekárny úver a

nezriadila by na nehnuteľnosti záložné právo. S tvrdením žalobcov, že žalovaná si mala preverovať
históriu nadobudnutia bytu, problémy s bytom okresný súd nesúhlasil, mal za to, že na liste vlastníctva v
čase kedy došlo k prevodu predmetných nehnuteľností na žalovanú, nebola zapísaná žiadna poznámka
obmedzujúca predtým prevodcov nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, list vlastníctva v čase, keď
tieto kupovala žalovaná, bol „ čistý „ bez akýchkoľvek tiarch v časti C LV. Pri nadobudnutí nehnuteľností

žalovaná bola absolútne dobromyseľná a neexistuje žiadna právna úprava (zákon) z ktorej by jej ako
kupujúcej vyplývala povinnosť preverovať históriu nadobúdania bytu a skúmať, či doposiaľ realizované
majetkové transakcie boli štandardné alebo nie. Okresný súd odkázal aj na obsah výsluchu svedka
E. V. (prevádzkuje realitnú kanceláriu od r. 2000 a predaj nehnuteľnosti sprostredkoval) menovaný
uviedol, že so žalovanou ktorá sa na neho obrátila, uzatvorili sprostredkovateľskú zmluvu o príležitosti

na uzavretie kúpnej zmluvy na byt E. A., žalovaná bola osobne na ohliadke bytu. Opísal štandardný
postup realitnej kancelárie, administráciu súvisiacich dokumentov, napr. príprava návrhu kúpnej zmluvy,
návrhu na vklad, overenie podpisu, znenie zmlúv a z jeho výpovede neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali vlastníctvo predávajúcich.

10. Preukázanú nedbalosť ako vlastníkov vytkol súd žalobcom - čo videl v tom, že títo v minulosti
neuhrádzali nájomné - ich dlh ku dňu 23.2.2005 predstavoval sumu 33.492,- Sk s príslušenstvom, čo
vyplynulo aj z rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 3C/14/2007 zo dňa 18.3.2010 (str. 2) a
práve tie ich dlžoby boli dôvodom, že nehnuteľnosti tvoriace predmet aktuálne posudzovanej žaloby
boli dané spoločenstvom vlastníkov bytov do dražby. Žalobcovia sú a boli aj v minulosti exekučnými

dlžníkmi (vystupujú v pozícii povinných vo viacerých exekučných konaniach) - čo preukazovali listinné
dôkazy, ktoré žalovaná do konania doložila. Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti dražby žalobou
doručenou súdu 23.11.2005, meritórne o žalobe bolo rozhodnuté až v roku 2010. Novelou zákona č.
584/2008 Z.z. bol do Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „ OSP“ v znení účinnom do 30.6.2016
- poznámka odvolacieho súdu) zavedený § 44a), podľa ktorého v tom čase účastník konania bol

oprávnený podať na príslušnú správu katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania,
v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby. V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, že v ust. § 39 katastrálneho zákona
je umožnené oprávneným osobám privodiť poznámku v katastri, uvedená právna úprava nadobudlaprávne účinky od 15.10.2008, teda bola účinná už v čase prebiehajúceho konania o žalobe žalobcov
o neplatnosť dražby nehnuteľnosti, teda už v tej dobe žalobcovia mohli uplatniť, príp. podať návrh u
katastra na zápis informatívnej poznámky o vedení súdneho konania o neplatnosť dražby ( odkázal súd

aj na ust. § 372 písm.p) OSP, podľa ktorého na konania začaté pred 15.10.2008 sa použijú predpisy
účinné od 15.10.2008 ak nie je ďalej ustanovené inak. Žalobcovia nedbalým konaním - nepodaním
návrhu na zápis poznámky o začatí súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby spôsobili,
že byt mohol byť opakovane prevádzaný bez toho, aby tretie strany boli informované o súdnom konaní.
Najednejstranežalobcoviaviedlisúdnekonanieoneplatnosťdražbykvlastnémubytuanadruhejstrane

sa nezaujímali, čo sa s ich bytom deje, resp. čo sa môže s bytom diať. Navyše, žalobcovia boli počas
celého konania o neplatnosť dražby zastúpení advokátom. V prípade, ak by žalovaná mala na základe
informatívnej poznámky týkajúcej sa bytu vedomosť o prebiehajúcom konaní o neplatnosť dražby bytu,
je zrejmé, že by predmetný byt v žiadnom prípade nekúpila. Nedbanlivé správanie sa žalobcov videl
súd i v tej skutočnosti, že v čase kedy bola napadnutá neplatnosť dražby z ich strany hoc podali návrh
na vydanie predbežného opatrenia 29.11.2005 voči JURIDICA Slovakia s. r. o. spoločenstvu vlastníkov

bytov a T. W., tento návrh zobrali podaním doručeným súdu 17.1.2006 späť z dôvodov, že z ich strany
(žalobcov) malo dôjsť k odovzdaniu bytu. Aj ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia (podľa
obsahu spisu 7 C /327/2005) zobrali žalobcovia späť, keď argumentovali, že v dobe podania návrhu
už bol vlastníkom bytu iný, podali opätovne nový návrh predbežného opatrenia a kým súd o ňom stihol
rozhodnúť, byt zmenil vlastníka a bol prevedený na spoločnosti BOBI s.r.o.. Ani z výpovede žalobcu

na pojednávaní 25.4.2008 nebolo zrejmé, prečo žalobcovia nepodali návrh na nariadenie predbežného
opatrenia obmedzujúce možnosť nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, o takomto návrhu by súd
musel rozhodnúť a pokiaľ by vydal/nariadil predbežné opatrenie v roku 2005, 2006 príp. 2007 nemuselo
dôjsť k prevodu nehnuteľností na žalovanú. Žalobcovia hoc vedeli, že existuje inštitút predbežného
opatrenia, avšak pre súd z nepochopiteľných dôvodov aj tie návrhy, ktoré uplatnili zobrali späť a nový

návrh nepodali.

11. Hodnotiac okresný súd súhrn všetkých zistených okolností a úvah poskytol ochranu žalovanej,
ktorá hocodvodzovalasvojevlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovanýmvkatastrinehnuteľnostíod
právneho úkonu, ktorý bol posúdený ako absolútne neplatný úkon, avšak bola preukázaná dobrá viera

žalovanej/nadobúdateľa - ako nevyhnutný predpoklad pre originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva.

12. Náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd riešil v intenciách ust. § 255 ods. 1 CSP a
žalovanej v spore úspešnej priznal právo na ich náhradu voči žalobcom l,2 v celom rozsahu. Dodal tiež,

že o výške náhrady trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

13. Voči rozsudku sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia, domáhali sa jeho zmeny - v rámci nej
žiadali žalobe vyhovieť v celom rozsahu a im priznať náhradu trov konania. Vytýkali súdu nesprávne
skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, vyjadrili

názor, že sa súd nevysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi a otázkami. Ohradili sa voči
prijatému záveru súdu o ich nedbalom konaní vo veci ochrany vlastníckeho práva k bytu, zdôraznili,
že postupovali tak ako im to umožňovali v tom čase účinné právne predpisy, teda podali žalobu o
neplatnosť dražby, totiž boli dražbou pozbavení vlastníctva bytu, v konaní riadne pokračovali až do jeho
právoplatného skončenia. Označili za neprimerane prísny záver súdu prijatý voči nim - vytýkajúci im

nedbalosť spočívajúcu v nepodaní napriek zákonnej možnosti návrhu na kataster o zápis informatívnej
poznámky o prebiehajúcom súdnom spore o neplatnosť dražby. V dobe rozhodovania o neplatnosti
dražby účinné ustanovenie - § 44 a) OSP zakotvilo právo a nie povinnosť účastníka konania podať
takýto návrh. Neboli povinní nechať zapísať poznámku v katastri, pretože ich vlastnícke právo v tom
čase malo povahu absolútneho subjektívneho práva pôsobiaceho voči všetkým a ktoré im nemožno

odňať. Napokon vyhľadali v záujme ochrany svojho vlastníctva odbornú právnu pomoc a na základe
poskytnutých právnych rád a informácií sa aj riadili a konali. Sledovali prevody svojho bytu, zaujímali sa
o to, čo sa s ich bytom deje. Podali u súdu aj návrh na predbežné opatrenie. Osoby, ktoré organizovali
neplatnú dražbu aj následné podvodné prevody, využívali skutočnosť, že predbežné opatrenie musí
smerovať voči konkrétnej osobe ktorej sa zakazuje s bytom nakladať. Tú nevedeli zabezpečiť, pretože

osoba zapísaná ako vlastník v čase podania návrhu na predbežné opatrenie nebola totožná s osobou
zapísanou v čase rozhodovania o predbežnom opatrení, t.j. vlastníci sa menili rýchlejšie ako stihol súd
rozhodovať. Práve preto zobrali návrh na predbežné opatrenie /opatrenia späť. O byt ich pripravila
organizovaná skupina osôb trestným činom a jej následné prevody boli uskutočnené na osoby prepojenés páchateľmi, ich nezastavili ani orgány činné v trestom konaní, kataster a ani súdy, ani skutočnosť,
že prevádzali byt skôr ako bol zapísaný skorší prevod a mimo poradie podaných návrhov na katastri,
t.j. cez spriaznenú osobu. Súd skonštatoval, že žalovanej zákon neukladal povinnosť preveriť si na

katastri okolnosti predchádzajúcich prevodov, na druhej strane tvrdia, že ani oni neboli povinní dať návrh
na zápis poznámky a názor, že by nepodanie takéhoto návrhu na kataster mohlo byť považované za
nedbalosť sa v judikatúre objavuje prvýkrát až v roku 2016. Ak je nedbalosťou nepodanie návrhu na
zápis poznámky do katastra v čase, keď v obdobných sporoch vlastníci uspeli aj bez zápisu poznámky,
určite nie je možné považovať za obozretné konanie, nepreverenie predchádzajúcich prevodov iba s

poukazom na to, že žiadny predpis takúto povinnosť neukladá.

14. Odvolatelia vyjadrujú názor, že ich počínanie nemožno vyhodnotiť ako nedbalé, dokonca nie je
nedbanlivé ani neplatenie úhrad spojených s užívaním bytu riadne a včas, pretože do omeškania sa
môže dostať ktokoľvek z rôznych, mnohokrát aj z objektívnych príčin. Navyše, súd ani neskúmal v
súdenej veci podrobnosti v otázke neplatenia za byt, len sa stotožnil s argumentáciou žalovanej. Tvrdia,

žestratuichvlastníctvaspôsobilprotiprávnyakt,neplatnádražbaaprotiprávneúkonyvpodobezatajenia
konania dražby, zámerné ocenenie inej nehnuteľnosti, následná nemožnosť namietať výšku znaleckej
hodnoty, nemožnosť vyplatiť dlh pred príklepom a v neposlednom rade aj rad podvodných prevodov na
spriaznené osoby, až na žalovanú. Napokon v čase rozhodovania súdu bol a stále je v právnom poriadku
pevne zakotvený princíp nemo plus iuris, aj zásada, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.

15. Žalobcovia poukazujú na nejednotnú súdnu prax v riešenej otázke, avšak v tomto konkrétnom
súdenom prípade tvrdia, že prevládajú názory prikláňajúce sa k ich argumentácii. Dodávajú, že aj
Ústavný súd SR v krátkom čase po sebe vyslovil dva protichodné názory, okresný súd mal v súdenej
veci aplikovať/vykladať právnu normu chrániacu vlastníka, napriek tomu sa ale rozhodol vychádzať z

menšinového názoru senátu Ústavného súdu SR bez toho, aby podrobnejšie rozviedol dôvody svojho
postupu. Podľa odvolateľov bolo žiaduce, aby okresný súd náležite zdôvodnil, prečo odmietol aplikovať
platné právo a prečo uprednostnil právnu zásadu, ktorá má síce svoju silu, váhu a relevanciu, ale
nemôže prelomiť vlastnícke právo. Domnievajú sa preto, že právny názor súdu vyslovený v napadnutom
rozsudku odporuje čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého vlastnícke právo každého vlastníka požíva

rovnakú zákonnú ochranu.

16. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu. Stotožnila sa s konštatovaným záverom v rozhodnutí, že žalobcovia boli nedbalými vlastníkmi,
svojim konaním, neuhrádzaním nájomného v minulosti (ku dňu 23.2.2005 predstavoval ich dlh na

nájomnom sumu 33.492,- Sk a príslušenstvo) spôsobili, že nehnuteľnosti tvoriace predmet aktuálneho
sporu boli dané spoločenstvom vlastníkov bytov do dražby. Žalobcovia boli v minulosti aj exekučnými
dlžníkmi. Obdobne ako súd prvej inštancie argumentuje žalovaná oprávnením podľa novelizovaného
ust. § 44a) Občianskeho súdneho poriadku zavedeného Zákonom č. 384/2008 Z.z. a aj v zmysle tohto
ustanovenia významom zápisu - poznámky na príslušnom liste vlastníctva - k dotknutej nehnuteľnosti o

začatí (vedení) súdneho konania. Dodala, že žalobcovia sa od roku 2005 domáhali určenia neplatnosti
dražby až po rok 2011, keď Najvyšší súd SR rozsudkom meritórne o neplatnosti dražby rozhodol. Od
roku 2008 mohli v zmysle § 44a) OSP podať návrh na zápis na začatie súdneho konania o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetného bytu, neurobili tak, svojim nedbalým konaním spôsobili, že
byt mohol byť opakovane prevádzaný bez informovania o prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť

dražby. Žalovaná tvrdí, že ak by mohla mať na základe informatívnej poznámky na LV č. XXXX v k.ú.
T. týkajúcej sa bytu vedomosť o konaní o neplatnosti dražby, v žiadnom prípade by predmetný byt
nekúpila. Žalobcovia bez zrejmého dôvodu stiahli aj predbežné opatrenie na obmedzenie nakladania s
nehnuteľnosťou a nový návrh na vydanie predbežného opatrenia nepodali. V prípade ak by žalobcovia
podali nový návrh na vydanie predbežného opatrenia, o tomto by súd musel rozhodnúť a pokiaľ by súd

predbežné opatrenie v roku 2005,2006, prípadne 2007 vydal, nemuselo dôjsť k prevodu nehnuteľností
na ňu.

17. Žalovaná zotrvala na svojom názore, že je v súdenom prípade absolútne vhodná aplikácie nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. marca 2016 a okresný súd v súlade

s odporúčaním vysloveným v tomto náleze správne skúmal a posudzoval otázku jej dobromyseľnosti
(poukazuje na totožné okolnosti a úvahy ktoré ako podstatné ozrejmil v dôvodoch rozhodnutia aj
okresný súd). Navyše, totožnou právnou problematikou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal už
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď v uznesení sp.zn. 6 Cdo71/2011 zo dňa 27.2.2013 prijatomzávere konštatoval, že nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka
bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto
princípov dovolací súd zastával v uvádzanom rozhodnutí názor, že ochranu skutočného vlastníka

zaručovanou zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám „ možno prelomiť ochranou
dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že
nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. O dobrú vieru ide vtedy, ak
nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na
okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne

obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého
práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľnosti, takéto právo nesvedčí. Obdobnou problematikou sa
zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky, napr. v náleze sp.zn. III. ÚS 247/14 z 28.1.2016 - v ňom
zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho
práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavno-právnu ochranu ak odvodzuje
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý

by bol neskôr posúdený hoc aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa. Zistenie, že osoba bola v
dobrej viere zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Uprednostnenie princípu právnej istoty
dobromyseľným nadobúdateľom pred ochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov pod vplyvom
uvedených judikatúrnych záverov postupne sa prejavuje aj v rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, napr. v rozsudku KS Trnava sp.zn. 24 Co/811/2014 zo dňa 18.11.2015, KS Banská Bystrica
sp.zn. 15Co/115/2017 z 28. 2.2018. Aj v náleze I.ÚS 151/2016 zo dňa 3.5.2017 bola konštatovaná
povinnosť prvostupňového súdu skúmať dobromyseľnosť nadobúdateľa. V závere svojho vyjadrenia
žalovaná zvýraznila, že okresný súd sa správne a ústavno-konformne zaoberal: otázkou dobrej viery/
dobromyseľnosti nadobúdateľa vlastníckeho práva ňou, všeobecnými súvislosťami kolízie základných

práv (vlastnícke právo pôvodného vlastníka/žalobcov v.s. vlastnícke právo nadobúdateľa/ žalovanej),
individuálnymi okolnosťami rozhodovaného prípadu.

18. Žalobcovia v následnej písomnej reakcii zotrvali na dôvodoch svojho odvolania a na odvolacích
tvrdeniach v ňom uvedených. Opakovane poukazujú na v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS

549/2015-33 zdôraznenúpovinnosťvšeobecnýchsúdovzohľadňovaťšpecifickéokolnostiaindividuálne
súvislosti každého konkrétneho prípadu v záujme dosiahnutia spravodlivého riešenia veci. Zotrvávajú
tiež na tom, že oni postupovali tak ako im umožňovali v tom čase účinné právne predpisy, ich konanie
bolovtejdobeplnevsúladesterajšoulegislatívou ikonštantnoujudikatúrou.Ajdlžnásumanaúhradách
za byt, pre ktorý bol podaný návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, bol vo výške 33.492,- Sk (v prepočte

na eurá - 1.111,73 eur), po výzve čiastočne uhradená v sume 15.000 Sk (497,90 eur) a ďalšou splátkou
vo výške 7.000 Sk (232,36 eur) z toho vyplýva, že dražba bytu sa uskutočnila na základe dlhu vo
výške 381,47 eur, navyše bola vykonaná v rozpore s platnými právnymi predpismi. Dražbou došlo k
nezákonnému zásahu do ich vlastníckeho práva, boli zbavení vlastníctva k nehnuteľnosti bez možnosti
brániť sa. Neboli nedbalí, pretože podali včas žalobu u súdu o neplatnosť dražby, v súdnom konaní boli

úspešní, podali aj trestné oznámenie, z ich konania je zrejmé, že im na vlastníctve záležalo a potrebovali
problémovú situáciu riešiť, napokon ju riešili včas.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že
odvolanie podali v zákonnej lehote na to oprávnené strany sporu proti rozsudku, ktorému je odvolanie

prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, aj záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho vysloveným v tomto súdenom prípade, procesne odvolací
súd postupujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods.
1CSProzsudoksúduprvejinštancievovýrokuII.včastizamietnutiažalobyourčenievlastníckehopráva
žalobcov podľa § 388 CSP zmenil a v tejto časti ich žalobe vyhovel, vo zvyšnej časti zamietnutia žaloby -

o povinnosti žalovanej vypratať predmetné nehnuteľnosti rozsudok z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia tejto meritórnej časti podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie, pritom zrušenie rozsudku v uvádzanej časti automaticky
viedlo k zrušeniu rozsudku aj vo výroku III o náhrade trov konania s následným vrátením veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd sa nedotýkal odvolaním nenapadnutého

výroku I.

20. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o zmene rozsudku vo vymedzenej časti
vychádzal v celom rozsahu z totožného skutkového stavu ako to zistil súd prvej inštancie z vykonanýchdôkazov a v rovine právnej/ pri právnom posúdení bol viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho vysloveným v tejto súdenej veci - v uznesení 7Cdo 174/2020
- 747 zo dňa 16. marca 2022.

21. Po stránke skutkovej je v súdenom prípade preukázané, že byt č. XX s príslušenstvom nachádzajúci
sa na ul. C. v Y., vchod č. N., na X. nadzemnom podlaží bytového domu, s.č. XXXX, zapísaný na
LV č. XXXX kat.úz. T. - ku ktorému sa žalobcovia - ako pôvodní vlastníci domáhajú podanou žalobou
určenia vlastníckeho práva bol predmetom dražby konanej 27. októbra 2005. Navrhovateľom dražby

bolo Spoločenstvo vlastníkov bytov Rázusova 1, ktoré malo pohľadávky voči žalobcom a vydražiteľom
sa stal T. W.. Neplatnosť dražby určil Okresný súd Ružomberok rozsudkom zo dňa 18.3.2010 sp.zn.
3C/14/2007 a Krajský súd v Žiline predmetný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom zo
dňa 16.9.2010 sp.zn. 9Co/204/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2010. Účinky príklepu
zanikli ku dňu jeho udelenia, a teda vydražiteľ bytu T. W. nenadobudol vlastnícke právo k predmetu
sporu. Následne všetky ďalšie realizované prevody mali charakter prevodov medzi nevlastníkmi.

Reťazenie prevodov bytu je v súdenom prípade preukázané (do ktorého procesu žalovaná nebola
zainteresovaná), keď vydražiteľ T. W. byt s príslušenstvom predal kúpnou zmluvou zo dňa 4.11.2005
Y. T., ktorý nehnuteľnosti následne previedol kúpnou zmluvou zo dňa 24.11.2005 na kupujúceho
spoločnosť BOBI, s.r.o, IČO: 36 425 800 so sídlom Tajovského 1 Martin, táto spoločnosť nehnuteľnosti
predala na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 2.12.2005 kupujúcim E. A. a Y. A. a títo kúpnou

zmluvou zo dňa 6.10. 2010 previedli na žalovanú. Správa katastra Martin povolil vklad všetkých zmlúv
do katastra nehnuteľností. V dobe nadobúdania vlastníctva bytu žalovanou nebola na príslušnom
liste vlastníctva (č. XXXX) vyznačená informatívna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní o
neplatnosť dražby. Žalovanej kúpu nehnuteľnosti sprostredkovala realitná kancelária, kúpu financovala
z hypotekárneho úveru so zriadením záložného práva v prospech banky, následne prebehlo vkladové

konanie u príslušného katastra a na LV bola žalovaná zapísaná ako vlastníčka bytu.

22. V tejto konkrétne súdenej veci NS SR v rozhodnutí sp. zn. 7 Cdo 174/2020-747 zo dňa 16.
marca 2022 ako dovolací súd poukázal na tú skutočnosť, že Veľký senát obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v uznesení sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27. apríla 2021

potvrdil záväznosť judikatúry najvyššieho súdu, ktorá v prípade prvého absolútne neplatného právneho
úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zotrváva pri ďalších prevodoch nehnuteľností
na zásade, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám (nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet). Dobromyseľnosť nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda
od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených

prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobromyseľnosť ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. Medzi tieto výnimky patrí § 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka, §
93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch a § 61
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, resp. § 140 ods. 2 písm. l) v spojení s §
150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017. V iných prípadoch právna úprava

de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa
neumožňuje.

23. Dovolací súd zacitoval aj pre aktuálne súdenú vec významný záver z uznesenia Veľkého senátu
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 VObdo 2/2020 zo dňa 27.

apríla 2021 bod 90.1.: „Preto veľký senát obchodnoprávneho kolégia konštatuje, že pokiaľ súdy nižšej
inštancie dospeli k opačnému právnemu záveru spočívajúcom v prelomení zásady nemo plus iuris ad
alium transferre potest quam ipse habet vo všeobecnosti umožňujúcim nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam od nevlastníka s odkazom na dobrú vieru žalobcu (ako nadobúdateľa) vec nesprávne
právne posúdili“.

24. Dovolací súd odkazuje aj na ust. § 48 ods. 3 prvá veta CSP v zmysle ktorého právny názor vyjadrený
v rozhodnutí Veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný.
Zároveň zdôrazňuje, že aj aktuálna rozhodovacia činnosť senátov občianskoprávneho kolégia NS SR
vychádza z rozhodnutia Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR sp.zn. 1 VObdo/2/2020

zo dňa 27. apríla 2021. Nadväzujúcu prejudiktúru predstavuje uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 8
Cdo 278/2019 zo dňa 29. 6. 2021, publikované pod č. 51 v časopise „Zo súdnej praxe“ 6/2021 s.
250 s právnou vetou „Na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa kupujúci nestal vlastníkom
predávanej nehnuteľnosti, preto sa jej vlastníkom nestal ani ten, kto - aj keď v dobrej viere v správnostiúdajov katastra nehnuteľnosti - odvodzuje od tohto kupujúceho (nevlastníka) svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti“. Dovolací súd tiež uvádza podľa článku 1 (Ochrana majetku), prvý odsek Dodatkového
protokolukDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždáfyzickáaleboprávnickáosoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného
záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva“.

25. Na základe skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania v tejto súdenej veci, v
dôsledku právoplatného rozhodnutia súdov o neplatnosti dražby bytu (i jej prísl.) sa vydražiteľ nestal

vlastníkom a ako to konštatoval aj súd prvej inštancie všetky následné prevody bytu ( i jej prísl. ) boli
predmetom absolútne neplatných právnych úkonov (kúpnych zmlúv ) keďže všetky následné prevody
sa uskutočnili medzi nevlastníkmi. Za tohto preukázaného skutkového stavu, pri právnom posúdení
veci odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto súdenom prípade
uzatvára, že na základe takejto absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa ani žalovaná (ako kupujúca),
ktorá v dobrej viere v správnosti údajov katastra nehnuteľnosti odvodzovala nadobudnutie vlastníckeho

práva od predávajúcich (nevlastníkov) sa tak nestala vlastníčkou spornej nehnuteľnosti- teda ide o taký
prípad, keď právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom
na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.

26. Na základe konštatovaných súvislostí odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v časti

zamietnutia žaloby o určenie vlastníckeho práva k bytu i s príslušenstvom a v uvádzanej časti žalobe
žalobcov vyhovel v znení uvádzanom vo výrokovej vete tohto rozsudku.

27. Vo zvyšnej časti zamietnutia žaloby - dotýkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej vypratať
predmetný byt odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodov podľa podľa § 389 ods. 1

písm. b/ CSP s následným vrátením mu veci v tejto zrušenej časti na ďalšie konanie a rozhodnutie v
zmysle § 391 ods. l CSP. Vzhľadom na tú skutočnosť, že okresný súd žalobu žalobcov o určenie ich
vlastníckeho práva k bytu ( s prísl.) neuznal, neuviedol v písomnom odôvodnení rozhodnutia žiadne
skutkové ani právne hodnotenie vo vzťahu ku v žalobe požadovanému ďalšiemu nároku - uloženia
povinnosti žalovanej predmetný byt vypratať. Z uvedeného dôvodu, navyše aj vzhľadom na odstup

času, ktorý uplynul od vydania odvolaním napadnutého prvostupňového rozsudku, považuje odvolací
súd za náležité, aby aj k tejto časti žaloby okresný súd náležite ozrejmil rozhodujúce skutočnosti ktoré
z dokazovania vyvodí a uviedol právne hodnotenie na ktorých svoje rozhodnutie v tejto zostávajúcej
meritórnej časti založí. Napokon takýto postup okresného súdu je žiadúci aj z hľadiska zachovania práva
účastníkom/stranám sporu pre spravodlivé súdne konanie. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie

rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie

prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených

v § 429 ods. 2 CSP.