Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213797
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7214213797.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Géciovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného:
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č.1, Košice, IČO: 30
807 484, proti povinnému: AZE s.r.o., v likvidácii, Jarmočná 2, Košice, IČO: 31 648 908, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, Exekútorsky úrad so sídlom Moyzesova 34, Košice

pod sp. zn: EX 566/2014, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1.087,20 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 38Er/1681/2014-9 zo dňa
4.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,33 Eur do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie

voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu, ktorým je
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie oprávneného č.k. 700-3490946414-GC04/14 zo dňa 2.4.2014.
Dňa 28.5.2014 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor, ktorý dňa 5.5.2017 doručil súdu
podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko v priebehu konania zistil, že povinný nemá majetok, ktorý
by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h
ods. 1 veta prvá, § 57 ods. 1 písm.h), §58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Z
predložených listinných podkladov zistil, že súdny exekútor opakovane vykonal zisťovanie majetku
povinného, konkrétne zisťovanie prostredníctvom Notárskeho centrálneho registra záložných práv,
Sociálnej poisťovne, zisťovanie vlastníctva účtov v bankách, nehnuteľností, motorových vozidiel. Z
uvedených listinných podkladov vyplynulo, že povinný vlastní nehnuteľnosti, na ktorých sú zriadené
exekučné záložné práva so skorším poradím, preto nie je reálne predpokladať, že pohľadávka by

mohla byť uspokojená výkonom záložného práva záložného veriteľa so skorším poradím. Navyše
oprávnený výslovne neudelil súdnemu exekútorovi súhlas so zriadením exekučného záložného práva a
predajom nehnuteľností, nakoľko v podaní zo dňa 17.9.2014 konštatoval, že sa jedná o nehnuteľností
s predpokladanou nízkou hodnotou a navyše sú zaťažené viacerými záložnými právami. Povinný síce
vlastní motorové vozidlá, ale je na nich zaevidovaných cca 50 blokácií. Podľa evidencie finančnej správy,
má povinný zverejnené dlhy vo výške 80.217,59 Eur. Súdny exekútor na mieste prevádzky povinného

zistil, že predmetný areál je uzamknutý a nikto sa v ňom nenachádza. Podľa informácií poskytnutých na
Obecnom úrade Rákoš, povinný nevykonáva činnosť. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súduKošice I vl.č. 1190/V mal súd za preukázané, že Okresný úrad Košice, odbor živnostenského podnikania
rozhodnutím č. OU-KE-OZP1-2016/015408-6 zo dňa 2.6.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.6.2016 zrušil povinnému živnostenské oprávnenie. Súd má teda za to, že nie je reálny predpoklad

budúceho zlepšenia majetkových pomerov povinného. Na základe týchto skutočností a po preskúmaní
listín predložených súdnym exekútorom spolu s návrhom na zastavenie exekúcie, súd exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200 ods. 1,2 a § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku a ustanovení § 14 ods. 1, §15 ods.1,§ 22 ods. 1, §25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo
výške 58,33 Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že dňa
23.3.2020 mu bolo doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 16.3.2020 podľa zákona

č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z uvedeného upovedomenia vyplynulo, že stará exekúcia spĺňa podmienky na jej zastavenie zo zákona
ku dňu 1.1.2020. Dňa 5.8.2020 bolo oprávnenému doručené uznesenie Okresného súdu Košice II
o zastavení exekúcie sp. zn.. EX 566/2014. Vzhľadom na tieto skutočnosti má oprávnený za to, že
uznesenie súdu prvej inštancie je duplicitným rozhodnutím o už zastavenej exekúcii, z ktorého dôvodu

navrhol, aby odvolací súd podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

5. Povinný, ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Uznesenie
je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

10. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej

len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len „opätovný návrh“).

12. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula
rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.14. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o
zastavení starej exekúcie.

16. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je zavedenie osobitného procesného
mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona napr. z dôvodu uplynutia
rozhodnej doby, ktorá je vymedzená na obdobie piatich rokov, a ktorá plynie odo dňa doručenia
prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi. Obdobie piatich rokov od
vydania poverenia, teda tzv. rozhodná doba nie je absolútna. Ustanovenie § 4 ZoUNEK upravuje

prípady,kedydochádzakpredĺženiurozhodnejdoby,uplynutiektorejjenevyhnutnéprezastaveniestarej
exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. Dôvodmi pre predĺženie rozhodnej doby
sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie dostatočného časového priestoru
na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto prípadoch rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, ako
uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o návrhoch uvedených v §

4 ods. 2 písm. a) až g). K predĺženiu rozhodnej doby v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK dôjde aj v
prípade, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.

17. V danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, bolo vydané dňa
4.12.2019, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných

konaní. Nastali účinky podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona (došlo k predĺženiu rozhodnej doby),
z ktorého dôvodu nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona a neboli tak splnené podmienky pre vydanie
upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Ešte pred rozhodnutím o zastavení starej exekúcie (pred
vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie), resp. pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
233/2019 Z. z. došlo k zastaveniu exekúcie uznesením súdu prvej inštancie a skutočnosť, že uznesenie

súdu bolo oprávnenému doručené až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nemá vplyv
na možnosť súdu a jeho povinnosť rozhodovať.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa

§ 387 ods. 1 CSP.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému

preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

20.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).