Uznesenie Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010413
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8714010413.16

Uznesenie

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.
júna 2020 v trestnej veci obž. N.. Y. Y., B.. XX.XX.XXXX P. L. O. X. L., D.. V. Č.. XXX/XX a obž. T.. N.
Y., B.. XX.XX.XXXX P. W., O. X. L., D.. D. Č.. XXXX/XX takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku, s použitím § 9 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku a čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z a s t a v u j e trestné stíhanie obž. N.. Y.
Y., B.. XX.XX.XXXX P. L., O. X. L., D.. V. Č.. XXX/XX, L. X. P. I., D.. Y. Č.. XXX/XX a obž. T.. N. Y., B..
XX.XX.XXXX P. W., O. X. L., D.. D. Č.. XXXX/XX pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Poprad, sp. zn. 2Pv 768/2013 zo dňa 20.08.2014, ktorého sa mali dopustiť tak, že

- v čase o 09.00 hod. dňa 01.08.2013 P. L. B. D.. D. Č.. XX, na parkovisku, na mieste verejnosti
prístupnom, fyzicky napadli N.. T. N. tak, že N.. Y. Y. udrel T. N. päsťou jedenkrát do tváre, kde následne
došlo k vzájomnému zápaseniu, pri ktorom N.. Y. Y. zasadil svojou pravou rukou na zemi kľačiacemu
N.. T. N. tzv. kravatu, pričom ho svojou ľavou rukou opakovane udieral do oblasti jeho rebier, následne
počas zápasenia N.. Y. Y. udrel N.. T. N. do oblasti jeho hlavy za ľavé ucho, následne k nim pristúpila

T.. N. Y. a začala N.. T. N. niekoľkokrát udierať, kopať do oblasti jeho chrbta, čím N.. T. N. uvedeným
konanímspôsobiliviacpočetnépomliaždeniaskrvnýmipodliatinamiakožnýmiodreninamivoblastihlavy
(čelovej oblasti vpravo, temennej oblasti vpravo, spánkovo-temennej oblasti vľavo, v oblasti ľavého oka
so zakrvácaním do spojivky ľavého oka, nosa), krku (viacpočetné drobné krvné podliatiny a odreniny
krku vpredu z oboch strán), hrudníka (viacpočetné krvné podliatiny a pruhovité odreniny na zadných
stranách hrudníka - nad lopatkami), pričom uvedené zranenia poškodeného N.. T. N. si vyžiadali dobu

liečenia od 01.08.2013 do 22.08.2013 s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom najmä
v obmedzení v spoločenskom styku pre farebné zmeny v oblasti hlavy a tváre, po dobu 7 až 10 dní,

právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona,

p r e t o ž e

tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného N.. T. N., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L., D.. I.. U. Č..

XXXX/XX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka Prešov, ul. Kúpeľná č. 5, IČO: 35 937 874
o d k a z u j e s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal dňa 28.08.2014 na obž. N.. Y. Y.Č. a obž. T..
N. Y. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/

Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mali dopustiť tak, že v čase o 09.00 hod. dňa 01.08.2013 v
Poprade B. D.. D. Č.. XX, na parkovisku, na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadli N.. T. N. tak, že
N.. Y. Y. udrel T.Á. N. päsťou jedenkrát do tváre, kde následne došlo k vzájomnému zápaseniu, pri ktorom
N.. Y. Y. zasadil svojou pravou rukou na zemi kľačiacemu N.. T. N. tzv. kravatu, pričom ho svojou ľavou
rukou opakovane udieral do oblasti jeho rebier, následne počas zápasenia N.. Y. Y. udrel N.. T. N. do

oblasti jeho hlavy za ľavé ucho, následne k nim pristúpila T.. N. Y. a začala N.. T. N. niekoľkokrát udierať,
kopať do oblasti jeho chrbta, čím N.. T. N. uvedeným konaním spôsobili viacpočetné pomliaždenia s
krvnými podliatinami a kožnými odreninami v oblasti hlavy (čelovej oblasti vpravo, temennej oblasti
vpravo, spánkovo-temennej oblasti vľavo, v oblasti ľavého oka so zakrvácaním do spojivky ľavého
oka, nosa), krku (viacpočetné drobné krvné podliatiny a odreniny krku vpredu z oboch strán), hrudníka
(viacpočetné krvné podliatiny a pruhovité odreniny na zadných stranách hrudníka - nad lopatkami),

pričom uvedené zranenia poškodeného N.. T. N. si vyžiadali dobu liečenia od 01.08.2013 do 22.08.2013
s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom najmä v obmedzení v spoločenskom styku
pre farebné zmeny v oblasti hlavy a tváre, po dobu 7 až 10 dní.

Trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 110/2014 zo dňa 07.01.2015 boli obžalovaní N..

Y. Y.Č. H. T.. N. Y. uznaní za vinných z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona na žalovanom skutkovom základe, za ktoré im bol uložený podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
a § 36 písm. j/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého

im bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 14 mesiacov. Obžalovaným bola zároveň
uložená povinnosť zaplatiť poškodenému N.. T. N. bolestné vo výške 644,--eur a Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., pobočka Prešov náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 212,76,-eur. Poškodený N..
T. N.vský bol so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Obžalovaní v zákonom stanovenej lehote podali voči predmetnému trestnému rozkazu odpor, na

základe, ktorého súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na deň 25.03.2015, deň 04.05.2015 a deň
08.06.2015.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.06.2015 rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T
110/2014 boli obžalovaní uznaní za vinných z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného

zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na žalovanom skutkovom základe, za ktoré im bol uložený podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
a § 36 písm. j/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého
im bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 14 mesiacov. Obžalovaným bola zároveň

uložená povinnosť zaplatiť poškodenému N.. T. N. bolestné vo výške 644,--eur a Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., pobočka Prešov náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 212,76,-eur. Poškodený N..
T. N. bol so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Voči predmetnému rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 110/2014 zo dňa 08.06.2015 ihneď po
jeho vyhlásení podali obžalovaní odvolanie a odvolanie podal v zákonom stanovenej lehote aj prokurátor

Okresnej prokuratúry Poprad.
Uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9To 41/2015 zo dňa 24.05.2016 bol rozsudok
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 110/2014 zo dňa 08.06.2015 zrušený v celom rozsahu a vec
bola Okresnému súdu vrátená na jej znovu prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia predmetného
uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že jedným z dôvodov, pre ktorý bol rozsudok prvého stupňa

zrušený bola chyba prípravného konania a konania pred súdom spočívajúca v tom, že do konania vo
veci bol orgánmi činnými v trestnom konaní pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia T.. Z. V., ktorý vo veci vypovedal ako znalec aj v konaní pred súdom a ktorý pôvodne
ošetroval poškodeného N.. T. N.. Z predmetného uznesenia odvolacieho súdu z tohto dôvodu vyplývala
pre súd prvého stupňa povinnosť pribrať do konania nového znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie traumatológia, aby sa na základe zdravotnej dokumentácie poškodeného vyjadril k charakteru
diagnostikovaných zranení, aby posúdil možný mechanizmus vzniku zranení u poškodeného tak podľa
výpovede poškodeného ako aj podľa výpovedí obžalovaných a aby posúdil, či zranenia v oblasti ľavej
časti tváre, očnice a začervenania sietnice oka poškodeného mohli vzniknúť po údere lakťom, či opuchv ľavej časti za uchom v zadnej časti spánkovo temennej hlavy poškodeného mohol byť spôsobený
pádom na obrubník pri vzájomnom zápasení a napokon posúdiť aj to, či viacpočetné krvné podliatiny
a pruhovité hematómy v oblasti zadnej časti chrbta pod lopatkami poškodeného mohli vzniknúť aj

vzájomným zápasením na zemi na parkovisku pri ťahaní poškodeného obžalovaným po asfaltovej časti
parkoviska, alebo naopak poškodeným popísanými údermi obžalovanou, či už kopancami alebo rukou.
Ďalšou úlohou znalca bola potreba posúdiť aj možnosť vzniku povrchových zranení na tvári a nose
poškodeného a riadne ustáliť dobu, po ktorú by si tieto zranenia vyžiadali objektívne liečenie, počas
ktorého bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Odvolací súd prvostupňovému súdu vytýkal

aj pochybnosti o správnosti jeho skutkových záverov, vzhľadom na obsah a priebeh dokazovania, ďalej
to, že v napadnutom rozsudku nekriticky prevzal skutkové zistenia uvedené v obžalobe i to, že podľa
neho pri zjavných rozporoch vo výpovediach poškodeného bola jeho výpoveď v zápisnici z hlavného
pojednávania zaprotokolovaná postupom podľa § 58 ods. 4 Trestného poriadku a z toho dôvodu prikázal
konajúcemu súdu opätovný výsluch poškodeného a konfrontáciu jeho výpovede s výpoveďou svedkyne
V. N., resp. opätovný výsluch obžalovaných a svedkyne V. N.. Z predmetného rozhodnutia odvolacieho

súdu vyplýva, že podľa neho zvukový záznam z priebehu hlavného pojednávania a zápisnice z hlavného
pojednávania vzájomne nekorelujú.
Prvostupňový súd rešpektujúc pokyny nadriadeného súdu uznesením sp. zn. 6T 110/2014 zo dňa
06.10.2016, právoplatného dňom 18.10.2016 pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvie chirurgia a traumatológia T.. G. U. na vypracovanie znaleckého posudku v zmysle

uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9To 41/2015 zo dňa 24.05.2016.
Uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9Tos 38/2015 zo dňa 24.05.2016 bolo zároveň zrušené
uznesenie Okresného súd Poprad, sp. zn. 6T 110/2014 zo dňa 20.07.2015, ktorým prvostupňový
súd zamietol návrh obž. N.. Y. Y. na opravu a doplnenie zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa
25.03.2015 a uložil konajúcemu súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol, teda aby vykonal opravu a

doplnenie zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 25.03.2015.
Prvostupňový súd rešpektujúc ďalšie pokyny nariadeného súdu v uznesení sp. zn. 6T 110/2014 zo dňa
06.10.2016, právoplatným dňom 18.10.2016 vykonal opravu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa
25.03.2015.
Po doručení znaleckého posudku znalca T.. G. U. súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň

24.04.2017, deň 26.04.2017, deň 14.06.2017 a deň 09.08.2017.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.08.2017 rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T
110/2014 boli obžalovaní uznaní za vinných z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na žalovanom skutkovom základe, za ktoré im bol uložený podľa §

156 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, §
36 písm. j/ Trestného zákona a § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov, výkon ktorého im bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu vo výmere 14 mesiacov. Obžalovaným bola zároveň uložená povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť poškodenému N.. T. N. bolestné vo výške 644,--eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,

pobočka Prešov náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 212,76,-eur. Poškodený N.. T. N. bol so
zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Voči predmetnému rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 110/2014 zo dňa 09.08.2017 ihneď po
jeho vyhlásení podali obžalovaní odvolanie.
Uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5To 15/2018 zo dňa 29.10.2018 bol rozsudok Okresného

súdu Poprad, sp. zn. 6T 110/2014 zo dňa 09.08.2017 zrušený a vec bola Okresnému súdu Poprad
vrátená na jej znovu prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia predmetného uznesenia odvolacieho
súdu vyplýva, že odvolací súd pri posúdení zákonnosti konania zistil, že prvostupňový súd vykonal
hlavné pojednávanie v dňoch 24.04.2017, 26.04.2017 a 09.08.2017, resp. jeho priebeh v nesúlade s
procesným predpisom, pričom za nesúlad a podstatnú chybu zaznamenania hlavného pojednávania

označil to, že konajúci samosudca rozhodol o vyhotovení zápisnice z hlavného pojednávania
prostredníctvom záznamového zariadenia v zmysle § 58 ods. 3 Trestného poriadku a následne vykonal
prepis zápisníc z hlavného pojednávania postupom podľa § 58 ods. 6 Trestného poriadku, keďže
podľa jeho názoru technické zariadenie určené na zaznamenanie zvuku podľa § 61a Trestného
poriadku nespĺňa parametre iného vhodného záznamového zariadenia, ktoré je podľa neho definované

Metodickým pokynom č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti
SR vydaným na vykonanie záznamu pojednávania podľa § 58 ods. 3 Trestného poriadku a Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné,
krajské, špeciálny súd a vojenské súdy pomocou technického zariadenia dodané spoločnosťou APMedia, s.r.o. - pevne zabudované v pojednávacej miestnosti súdu, obsahujúce hardvérovú a softvérovú
časť - aplikáciu „Záznam súdnych pojednávaní“, ktorým diktafón určený na zvukový záznam hlavného
pojednávania podľa § 61a Trestného poriadku nie je a preto bolo potrebné, aby konajúci súd vykonal vo

veci opätovné dokazovanie takým spôsobom, akým mu to prikázal odvolací súd v predmetnom uznesení
zo dňa 29.10.2018.

Konajúci súd nariadil vo veci ďalšie hlavné pojednávania na deň 23.08.2019, deň 14.10.2019,
18.03.2020, deň 20.05.2020 a deň 24.06.2020.

Po vykonaní dokazovania v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.06.2020
uznesením podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku, s použitím § 9 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zastavil trestné stíhanie obž. N.. Y.
Y. H. C.. T.. N. Y., pre skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad, sp. zn. 2Pv
768/2013 zo dňa 20.08.2014, ktorého sa mali dopustiť tak, že v čase o 09.00 hod. dňa 01.08.2013 v L.
B. D.. D. Č.. XX, na parkovisku, na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadli N.. T. N. tak, že N.. Y.

Y. udrel T. N. päsťou jedenkrát do tváre, kde následne došlo k vzájomnému zápaseniu, pri ktorom N.. Y.
Y. zasadil svojou pravou rukou na zemi kľačiacemu N.. T. N. tzv. kravatu, pričom ho svojou ľavou rukou
opakovane udieral do oblasti jeho rebier, následne počas zápasenia N.. Y. Y. udrel N.. T. N. do oblasti
jeho hlavy za ľavé ucho, následne k nim pristúpila T.. N. Y. a začala N.. T. N. niekoľkokrát udierať, kopať
do oblasti jeho chrbta, čím N.. T. N. uvedeným konaním spôsobili viacpočetné pomliaždenia s krvnými

podliatinami a kožnými odreninami v oblasti hlavy (čelovej oblasti vpravo, temennej oblasti vpravo,
spánkovo-temennej oblasti vľavo, v oblasti ľavého oka so zakrvácaním do spojivky ľavého oka, nosa),
krku (viacpočetné drobné krvné podliatiny a odreniny krku vpredu z oboch strán), hrudníka (viacpočetné
krvné podliatiny a pruhovité odreniny na zadných stranách hrudníka - nad lopatkami), pričom uvedené
zranenia poškodeného N.. T. N. si vyžiadali dobu liečenia od 01.08.2013 do 22.08.2013 s obmedzením

na obvyklom spôsobe života spočívajúcom najmä v obmedzení v spoločenskom styku pre farebné
zmeny v oblasti hlavy a tváre, po dobu 7 až 10 dní, právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
Predmetným uznesením konajúci súd

podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného N.. T. N., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., D..
I.. U. Č.. XXXX/XX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka Prešov, ul. Kúpeľná č. 5, IČO:
35 937 874 zároveň odkázal s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces, s poukazom na
nasledovné skutočnosti, zistenia a ustálenú súdnu prax a judikatúru všeobecných súdov Slovenskej
republiky,NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyamedzinárodnú

právnu úpravu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté,

nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačlánku48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a

majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale

tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti,
verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú
záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdomza úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na ujmu
záujmom spravodlivosti.
Podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súd (pozn.: Európsky súd pre

ľudské práva) môže prijímať sťažnosti od ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od
skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom alebo
jeho protokolmi jednou z Vysokých zmluvných strán. Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že nebudú
žiadnym spôsobom brániť účinnému výkonu tohto práva.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení I. ÚS 236/2011-13 zo dňa 16.06.2011 k

problematike neprimeranosti dĺžky trestného konania ako zásahu do základných ľudských práv
garantovaných článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, okrem iného uviedol, že:
„Najvyšší súd však disponuje celým radom prostriedkov, ktoré mu ponúkajú trestné či ústavnoprávne
predpisy (napr. zastavenie trestného stíhania, mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, a to z dôvodov, ktoré vyplývajú zo samotného ústavného poriadku a nie z

podústavných trestnoprávnych noriem a podobne) na uplatnenie možnosti kompenzácie porušenia
práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej dobe), avšak za predpokladu, že
sťažovateľ túto kompenzáciu v prebiehajúcom trestnom konaní uplatní, a že súd tieto prieťahy zistí“.
Aj relevantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) takú formu kompenzácie
považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ju národný súd použije s výslovným uvedením

toho, že k tomuto opatreniu pristupuje preto, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci v
primeranejdobe,apokiaľideozmiernenietrestu,uvedie,vakejmiereboltrestztohtodôvoduzmiernený
(rozh. Eckle v. SRN z 15.07.1982). Za týchto podmienok je ESĽP toho názoru, že zmluvný štát poskytol
dostatočnú ochranu právam vyplývajúcim z Dohovoru s
tým dôsledkom, že sťažovateľ stráca postavenie poškodeného podľa článku 34 Dohovoru, a tým aj

legitimáciu na podanie sťažnosti. V rozsudku z 26. júna 2001 vo veci Beck v. Nórsko formuloval
ESĽP vzťah medzi porušením práva na vybavenie veci v primeranej dobe a jeho kompenzáciu v
podobe stanovenia výšky trestu ešte presnejšie, keď uviedol, že zmiernenie trestu nezbavuje jednotlivca
postavenia poškodeného podľa článku 34 Dohovoru, avšak z toho všeobecného pravidla existuje
výnimka v prípade, pokiaľ národné orgány dostatočne priehľadným spôsobom konštatovali porušenie

pravidlaprimeranejdĺžkykonania,atotopochybenieužkompenzovalizmiernenímtrestu,atovýslovným
a merateľným spôsobom. Ak je taká podmienka splnená, dospieva ESĽP k záveru, že článok 6 ods. 1
Dohovoru nebol porušený. Z uvedeného vyplýva, že ochrana práva na primeranú dĺžku konania, ktoré
garantuje článok 48 ods. 2 Ústavy a článok 6 ods. 1 Dohovoru, resp. kompenzácia jeho porušenia, môže
byť dosiahnutá prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu, ak sú jeho normy vykladané ústavne

konformným spôsobom. Takto naznačený postup trestných sudcov (senátov) všeobecných súdov je aj
istou formou prevencie pred nastúpením zodpovednosti súdu (štátu) a jeho povinnosti ku kompenzácii
vo finančnom vyjadrení.“
Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia Trestného poriadku, príslušné články Ústavy Slovenskej
republiky, Dohovoru o ochrane o ochrane ľudských práv a základných slobôd, citovanú judikatúru

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale i ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky s poukazom nato, že žalovaný skutok sa stal ešte v dobe 01.08.2013, že k
vzneseniu obvinenia obžalovaným N.. Y. Y. H. T.. N. Y. došlo na základe uznesenia povereného
príslušníka OO PZ Poprad, ČVS: ORP-1621/PP-PP-2013 zo dňa 15.12.2013 a že po vydanie
predmetného uznesenia Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T 110/2014 zo dňa 24.06.2020 uplynula

doba takmer 7 rokov, počas ktorých nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu konajúceho súdu o vine
obžalovaných N.. Y. Y. H. T.. N. Y. bez toho, aby obžalovaní zavinili subjektívnymi prieťahmi v trestnom
konaní bolo konajúcim sudcom rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nie je zanedbateľná ani ďalšia právna úvaha konajúceho súdu týkajúca sa samotného zmyslu ďalšieho

trestného stíhania obžalovaných z hľadiska dosiahnutia jeho účelu v zmysle § 1 Trestného poriadku,
ktorým je
a/ aby trestné činy boli náležite zistené a
b/ ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní.
Rovnako tak nie je zanedbateľná ani právna úvaha konajúceho súdu pri jeho rozhodnutí a to vo vzťahu

k ustanoveniu § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľajejehozávažnosťnepatrná/taxatívnyvýpočetokolnostipotrebnýchnaposúdenievymedzenia
prečinu/.Z hľadiska týchto úvah je potrebné zároveň poukázať aj na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona,
podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných

odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,
teda aby trest plnil tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu, ktorá už z vyššie uvedených dôvodov
nebude dosiahnutá predovšetkým vo vzťahu k súčasnému zdravotnému stavu obžalovaného i jeho
ďalšej nepriaznivej prognózy.
Za úvahu v predmetnej trestnej veci stojí pritom poukázať aj nato, že počas jej pojednávania došlo k

stretu dvoch právnych názorov prvostupňového a druhostupňového súdu týkajúce sa postupu predsedu
senátu pri určení a použití iného vhodného záznamového zariadenia podľa § 58 ods. 3 Trestného
poriadku pri vyhotovovaní zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktorý viedol Ministerstvo spravodlivosti SR
k zrušeniu Metodického pokynu č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie trestného práva Ministerstva
spravodlivosti SR dňom 25.03.2019, ďalej k stanovisku trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR
z 10.06.2019, sp. zn. Tpj 1/2019 a ktorý bol aj predmetom konania pred ústavným súdom podľa §

283 ods. 5 Trestného poriadku /uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 17/2020 zo dňa 01.07.2020,
ktorý konanie o súlade právnych predpisov zastavil, keďže navrhovateľ dňa 26.06.2020 vzal návrh na
začatie konania späť, pretože predmetný metodický pokyn č. 1/2006 bol zrušený inštrukciou 7/2019
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 25.03.2019 č. 36628/2019/120/, čo nemôže byť na ťarchu
obžalovaných osôb i vzhľadom na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tost 12/2012, ktorý

poukazujenapovinnosťvšeobecnýchsúdovvsituácii,keďjedenprávnypredpisdovoľujedvojakývýklad
(jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný), vykladať právny predpis spôsobom ústavne
konformným. Toto právo a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplývajúca z článku 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu (i
keď sa javí všeobecnému súdu ako ústavne nekonformné) vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom.

Na druhej strane ústavne konformný výklad právnej normy, resp. výklad právnej normy vôbec nemôže
siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so znením, resp. so zmyslom vykladaného normatívneho
textu. V takomto prípade by totiž už nešlo o výklad, ale o faktickú novelizáciu právnej normy. V
súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú
rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania.

Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými
atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.
Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého

nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu.
Z odôvodnenia predmetného judikátu vyplýva, že Ústava Slovenskej republiky má povahu základného
prameňa práva, ktorý je nadradený voči všetkým ostatným prameňom práva. V prípade, že ústavná

úroveň úpravy verne „prenáša“ do vnútroštátneho právneho poriadku záväzky z medzinárodných zmlúv
o ľudských právach a základných slobodách, ústavná úprava bude slúžiť ako základňa ich praktickej
aplikácie v právnej praxi Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 zaručuje,
že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra

1998, v článku 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Primeraná lehota, v ktorej
má byť vec prejednaná, nie je výslovne stanovená, je však riešená judikatúrou Európskeho súdu a
vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní lehoty
je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom, a tiež k

spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd uznal
za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní 6 rokov a svojimi dôsledkami v
konkrétnej trestnej veci v kontexte siedmich rokov od spáchania obžalobného skutku až doposiaľ môžu
nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae). Za výklad a aplikáciu zákonov, ako
aj za dodržiavanie základných práv a slobôd je na prvom mieste zodpovedný všeobecný súd. Výklad

legislatívneho textu právnej normy a jeho uplatnenia všeobecným súdom musí byť v súlade s Ústavou
(článok 144 ods. 1 a článok 152 ods. 4 Ústavy), pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil,
že príslušný výklad právnej normy aplikovanej súdom v konkrétnych okolnostiach prípadu je zákonne
akceptovateľný a nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.“Vzhľadom na vyššie uvedený rozbor predmetnej trestnej veci má konajúci súd zato, že príčiny
neskončeniavecivprimeranejlehoteniesúzavinenéobžalovanýmiadĺžkatrestnéhokonaniavedeného

proti obžalovaným je tak z objektívnych príčin neúmerne dlhá, čo je možné považovať za tzv. extrémny
prípad, pretože z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 688/2014
zo 04.02.2015 vyplýva aj to, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako
právoplatným rozhodnutím súdu.
Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované
predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak
rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon musí

ako „nenáležité právo“ spravodlivosti ustúpiť /Radbruchova formula/.
Vhodným vyjadrením princípu spravodlivosti je teda aj princíp de similibus idem est iudicandum /prípady
obdobné sa majú rozhodovať rovnako/.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a judikatúru konajúci sudca pristúpil k rozhodnutiu o
zastavení trestného stíhania obžalovaných, pretože podľa neho bolo porušené právo obžalovaných

na prerokovanie veci v primeranej lehote a kompenzácia tohto porušenia môže byť dosiahnutá
prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu, a to ústavne konformným spôsobom. Týmto
rozhodnutím sudca tak činí zadosť aj samotnému účelu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov - v primeranej lehote, ktorým je nastolenie právnej istoty osôb domáhajúcich sa rozhodnutia
všeobecného súdu a zároveň je aj istou formou prevencie pred nastúpením zodpovednosti štátu a

jeho prípadnej povinnosti ku kompenzácii vo finančnom vyjadrení obžalovaných osôb, ktorého by sa
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mohli domáhať.
Týmto rozhodnutím nie sú navyše dotknuté práva ani poškodených osôb, keďže títo sa ich môžu
domáhať inými prostriedkami, než prostriedkami trestného práva a to v rámci civilných konaní aj preto,
že doposiaľ nedošlo k premlčaniu ich nárokov.

----

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a poškodení podať sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho
oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Podanie sťažnosti má
odkladný účinok.