Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/94/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200738
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7021200738.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: L.. A. N., Z. XX, XXX XX Z. A., proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 442574/2021 zo dňa 22.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.11.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
442574/2021 zo dňa 22.09.2021, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie
Obce Studenec č. 144/2021 zo dňa 28.4.2021, ktorým bol žalobcovi podľa § 81 ods. 1 zákona č.

582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady na obdobie
od 01.01.2021 do 31.12.2021 v sume 85,22 eura, slovom osemdesiatpäť eur dvadsaťdva eurocentov,
potvrdil.

2. Správny súd uznesením č.k. 6S/94/2021-10 zo dňa 07.12.2021 vyzval žalobcu, aby si v lehote 15

dní od doručenia predmetného uznesenia zvolil advokáta na zastupovanie a v uvedenej lehote zaslal
súdu písomné plnomocenstvo, prípadne aby preukázal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa a aby predložil jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zvolený
procesný postup vyplýva z § 49 ods. 1 SSP, pretože žalobca v konaní o všeobecnej správnej žalobe
podľa § 177 a nasl. SSP (tak, ako aj v tomto konaní) musí byť zastúpený advokátom; to neplatí,
ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho

zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na
spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zároveň bol žalobca poučený
o následku nesplnenia uloženej povinnosti, ktorým je odmietnutie žaloby podľa § 59 ods. 3 a podľa § 98
ods. 1 písm. f) SSP. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 31.12.2021.

3. Žalobca reagoval na výzvu súdu písomným podaním zo dňa 07.01.2022, v ktorom súdu oznámil, že

požiadal Centrum právnej pomoci o pridelenie kvalifikovaného právneho zástupcu v prejednávanej veci.
Uviedol, že mu Centrum právnej pomoci nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci a rozhodnutie
Centra právnej pomoci napadol žalobou zo dňa 06.12.2021.

4. Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov rozhodnutím č. KaPO/19931/2021 zo dňa 27.10.2021,
ako príslušný správny orgán podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“) podľa § 10 ods. 5 a § 11
zákonač.327/2005Z.z.oposkytovaníprávnejpomociosobámvmateriálnejnúdziaozmeneadoplnenízákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len
ako „Zákon o poskytovaní právnej pomoci“), v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(ďalej len ako „Správny poriadok“), nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, vrátane
predbežného neposkytnutia právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 442574/2021 zo dňa 22.09.2021. Proti rozhodnutiu centra podal
dňa 07.12.2021 žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.
6S/98/2021-64 zo dňa 08.12.2022 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na

náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2022.

5. Podľa § 49 ods. 1 SSP, žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to
neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na
spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

6. Podľa § 49 ods. 2 SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12,
b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i),
c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,

d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

7. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej
podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 SSP.

8. Vzhľadom na to, že si žalobca ani do dňa vyhlásenia tohto uznesenia povinnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 49 ods. 1 SSP nesplnil, preto správnemu súdu neostáva iné, ako žalobu v súlade s
ustanovením § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietnuť.

9. Správny súd len na doplnenie poukazuje na text rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 8Sžk/12/2021 zo dňa 28.04.2021, týkajúceho sa bežnej praxe žalobcu - L.. A. N. (žalovaným je
Centrum právnej pomoci):

„13. Na mieste je tiež poukázať na to, že na kasačnom súde je v súčasnosti vedených 44 sporov
sťažovateľa so žalovaným, z toho 15 nerozhodnutých, ktoré poväčšine spolu súvisia, resp. na seba

nadväzujú. Taktiež je na správnom súde vedené ďalšie množstvo správnych žalôb sťažovateľa voči
rozhodnutiam žalovaného, o ktorých doposiaľ správny súd nerozhodol (viď. napr. sprievodný list z
15. marca 2021). V tomto kontexte sťažovateľ poukazuje na vyjadrenie žalovaného (viď. bod 5.),
podľa ktorého sťažovateľ iniciuje u žalovaného neprimerané množstvo administratívnych konaní, čím
ho neprimerane administratívne zaťažuje, pričom bez ohľadu na výsledok administratívneho konania

sťažovateľ nie je s postupom a rozhodnutím žalovaného spokojný, čím dochádza k mareniu účelu
zákona o právnej pomoci.
14. Zo skutočností uvádzaných v bodoch 9.1 - 9.4, v kontexte skutočností uvádzaných v bode 10. a
12. - 13., a tiež s ohľadom a emotívny, vzťahovačný a útočný písomný prejav sťažovateľa je zrejmé,
že v prípade sťažovateľa ide v predmetnej veci o prejav pretrvávajúcej nespokojnosti s výsledkom

jednotlivých konaní, bez schopnosti sebareflexie a akceptácie výsledku jednotlivých konaní. Tu je na
mieste poukázať, že už v začiatku sporu, v administratívnom konaní, ktoré bolo predmetom správneho
súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/32/2011, došlo k
zastaveniu konania práve pre nečinnosť sťažovateľa, ktorý si nesplnil elementárnu poplatkovú povinnosť
(primerane zásada vigilantibus iura scripta sunt). Od uvedeného sa následne odvíjalo správne súdne

konanie, kasačné konanie, dovolacie konanie, predmetné administratívne konanie, ďalšie správne
súdnekonanie,ažpredmetnékasačnékonanie.Napriektomu,žekonania,ktorýchobnovusasťažovateľ
domáha boli ukončené v auguste 2007 (viď. bod 9.1), sťažovateľ doposiaľ nie je schopný tieto
rozhodnutia akceptovať a po dobu bezmála 14 rokov využíva všetky dostupné, ako aj nedostupné
právne prostriedky na ich zvrátenie. Účelom zákona o právnej pomoci je zabezpečiť poskytovanie

právnej pomoci osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na
riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Práva, ktoré majú byť predmetom uplatnenia, a v súvislosti s
ktorými sa má právna pomoc poskytnúť, musia mať reálny základ a musia byť spôsobilé na ochranu v
medziach Ústavy Slovenskej republiky a príslušných zákonov. Právo na právnu pomoc nesmie slúžiť akonástroj terorizovania iných osôb alebo štátnych orgánov a toto nesmie byť realizované v takom rozsahu,
ktorý by bránil jeho realizáciu iným osobám. Právo na právnu pomoc tiež nesmie byť zneužívané ako
„voľnočasová aktivita“, prípadne „rozptýlenie“ žiadateľa.

16. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že výkon práva na právnu pomoc sťažovateľom
dosahuje šikanózny rozmer, keď sťažovateľ žalovaného neprimerane zaťažuje obsahovo opakovanými
žiadosťami, ktoré obsahovo nadväzujú na iné konania a vytvárajú tzv. „začarovaný kruh“, kedy každé
konanie iniciované sťažovateľom vytvára základ pre ďalšie konania, často bez reálnej šance na úspech,
akojetomuajvdanomprípade.Sťažovateľovi,vzhľadomnaskôrpodanédovolania(primeranebod10.),

už v čase podávania dovolania voči rozsudku kasačného súdu sp. zn. 2Sžf/92/2014 z 22. marca 2017
musel byť zrejmý výsledok dovolacieho konania, a to aj s ohľadom na konštantnú rozhodovaciu prax
Ústavného súdu Slovenskej republiky (primerane bod 11.); na ktorú navyše kasačný súd v rozhodnutí sp.
zn. 2Sdo/7/2017 zo 16. januára 2018 poukázal. Kasačný súd sa tiež stotožňuje s názorom žalovaného,
že postup sťažovateľa je motivovaný aj tým, že v prípade neúspechu nenesie takmer žiadne dôsledky
s tým spojené.

17. Podľa § 5 ods. 12 S.s.p. správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie
práva.
Pojem zneužitie práva nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný, preto je pri
podozrení zo zneužitia práva potrebné vždy posudzovať individuálne okolnosti toho- ktorého prípadu.

Najvyšší správny súd Českej republiky judikoval, že zneužitím práva je situácia, keď niekto spôsobí
výkonom svojho subjektívneho práva neodôvodnenú ujmu inému alebo spoločnosti; takéto správanie,
ktorým sa dosahuje nedovolený výsledok, je len zdanlivo dovolené. Výkonu práva, ktorý je vlastne
jeho zneužitím, preto súd neposkytne ochranu (viď. rozsudok Nejvyššího správního soudu č. k. 1 Afs
107/2004-48 z 10. novembra 2005).

19. Kasačný súd vyhodnotil postup sťažovateľa v predmetnej veci ako taký, ktorého účelom nie je reálna
snaha dosiahnuť pre seba priaznivejší výsledok, ale ako taký, ktorým sťažovateľ za každú cenu udržiava
konanie pri živote, čím mu je umožnené opakovane prejavovať svoj nesúhlas s výsledkom konaní a
prejavovať svoje subjektívne, často útočné postoje voči orgánom verejnej správy, ktoré vo veci konajú.
Takáto realizácia práva na právnu pomoc sa ale prieči jej účelu, v dôsledku čoho kasačný súd konštatuje

zneužitie práva na právnu pomoc.
20. Kasačný súd mimoriadne citlivo zvažoval prijatie svojho záveru, zohľadnil osobu sťažovateľa v
kontexte jej emotívneho prejavu, skúmal tiež predmet iných už skončených konaní vo veci sťažovateľa a
žalovaného, pričom dôsledne skúmal, či svojím rozhodnutím nedôjde k denegatio iustitiae (odmietnutiu
spravodlivosti). Kasačný súd na tomto mieste poukazuje na to, že zahlcovaním žalovaného okrem

iného dochádza k stavu, kedy žalovaný nemôže (resp. môže len obmedzene) realizovať svoj zo zákona
vyplývajúci účel, a to je poskytovať právnu pomoc tak, ako to je definované v § 1 zákona o právnej
pomoci. Je neprijateľné, aby jedna osoba monopolizovala štátny orgán a tým mu bránila v riadnom
výkone jeho povinností. Osobitne kasačný súd uvádza, že samotná skutočnosť, že sťažovateľ inicioval
väčší počet konaní (primerane bod 13.), samé o sebe nezakladá záver o zneužití práva, je však

nutné predmetné konania skúmať v ich vzájomnom kontexte (bod 16.) a s ohľadom na perspektívu ich
výsledku. Nakoniec, aj samotný zákon o právnej pomoci počíta s odmietnutím právnej pomoci v prípade,
ak sa jedná o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o právnej pomoci).
21. Problematikou neprimeraného zaťažovania povinného správneho orgánu sa už v analogicky
použiteľnom prípade zaoberal kasačný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 3Sži/4/2014 (T. Raus c/a Krajský

súd v Žiline), kde prijal záver, že výkon práva bez vážnosti prejavenej vôle získať informáciu, nepožíva
právnu ochranu. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám na základe zákona
sa realizujú na právnom pozadí ústavných princípov, medzi ktoré patrí i zákaz zneužitia práva. Aj keď
predmetom konania v danej veci bolo iné právo (právo na informácie), citovaný záver je aplikovateľný
aj na prejednávanú vec, keď právo na právnu pomoc sa realizuje za totožných právnych princípov.

Kasačný súd neupiera sťažovateľovi právo na právnu pomoc, je však nutné toto svoje právo realizovať v
medziach primeranosti tak, aby bol naplnený účel poskytnutia právnej pomoci. V predmetnej veci tomu
tak nie je. Tu kasačný súd sťažovateľovi zdôrazňuje princíp stratenej dôvery ilustrovaný v Ezopovej
bájke o chlapcovi, ktorý kričal, že prišiel vlk, hoci to nebola pravda a ľudia mu dvakrát zbytočne pribehli
na pomoc; keď však prišiel vlk naozaj, už mu neverili. Je reálne možné, že sťažovateľ sa sám vystaví

situácii, kedy bude reálne vyžadovať poskytnutie právnej pomoci, pričom vzhľadom na jeho početné,
často zjavne nedôvodné žiadosti, žalovaný, prípadne iný orgán verejnej moci, bude na neho nazerať
prizmou nezmyselných podaní a v situácii, keď pomoc bude skutočne potrebovať, mu táto nebude
poskytnutá, prípadne mu nebude poskytnutá včas.23. Napriek dôvodom a záverom obsiahnutým v tomto rozhodnutí, žalovaný nemôže na iné, prípadne
ďalšie žiadosti sťažovateľa automaticky nazerať ako na podania zneužívajúce právo, avšak ak sám
dospeje k záveru, že podanie sťažovateľa nemá reálny základ v materiálnom uplatňovaní práva (ako je

tomu napríklad v tomto konaní), uvedené je dôvodom na nepriznanie právnej pomoci.“

10. Vzhľadom na to, že žalobca nie je v prejednávanej veci zastúpený advokátom a ani nepreukázal
splnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 SSP a v tomto konaní je povinné zastúpenia advokátom, súd v
súlade s ustanovením § 98 ods. 1 písm. f) SSP žalobu odmietol.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).