Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519202761
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3519202761.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: M.,
nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov: matky Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/
XX, W. Y. nad U. a otca R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., A. S. T. XX/XX, v čase rozhodovania
súdu 1. inštancie v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, o návrhu na
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o návrhu na zverenie maloletých detí do náhradnej
osobnej starostlivosti a iné, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom zo dňa 20. októbra 2021, č.k. 12P/56/2019-364, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi,
vo výroku IV. o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí, vo výroku V. o neupravení styku
otca s maloletými deťmi a v súvisiacom výroku IX. o trovách konania, p o t v r d z u j e.

II. Vo výroku III. o povinnosti matky prispievať na výživu maloletých detí a vo výroku V. o neupravení
styku matky s maloletými deťmi, odvolanie otca o d m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie o návrhu starej matky K.
F. a starého otca R. F. na zverenie maloletých detí do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Výrokom
II. súd nad výchovou mal. M. a mal. Y. nariadil ústavnú starostlivosť v zariadení Centra pre deti a
rodiny Y., so sídlom Y., F. XXX/X. Výrokom III. uložil matke a výrokom IV. zhodne uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu mal. M. a mal. Y. na každé dieťa sumou 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré sumy sú

rodičia povinní platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny Y. s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. súd stretávanie rodičov s mal. M. a Y. neupravil.
Výrokom VI. súd nariadil výchovné opatrenie, ktorým rodičom maloletých detí uložil povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu a výrokom VII. rodičom maloletých detí uložil povinnosť spolupracovať pri
realizácii výchovného opatrenia s CDR Y. a s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto
nad Váhom s tým, že otcovi maloletých detí táto povinnosť začína plynúť okamihom ukončenia výkonu
trestu odňatia slobody. Výrokom VIII. súd zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

zo dňa 28.01.2021, č.k. 9P/47/2020 - 42, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IX. súd
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom X. súd nepriznal
štátu náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na čl. 3 ods.
1, čl. 9 ods. 3, čl. 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, § 36 ods. 1, § 28 ods. 2, § 37 ods. 2písm. b), d), § 37 ods. 4, 7, 8, § 54 ods. 1 až 5, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, 2, § 81 ods. 1, 2
Zákona o rodine. Uviedol, že pôvodne sa otec maloletých detí domáhal zverenia maloletých detí do
náhradnej osobnej starostlivosti jeho rodičov, starých rodičov F. s tým, že mu bude určená vyživovacia

povinnosť iba v minimálnom rozsahu, keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Rovnako
sa domáhal umožnenia styku s maloletými deťmi v zariadení na výkon trestu; zároveň žiadal matke
uložiť povinnosť jedenkrát mesačne ho informovať o maloletých deťoch, najmä o ich zdravotnom stave.
Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom (na čas do
rozvodu) a žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť vyživovaciu povinnosť a

nesúhlasila so stretávaním sa maloletých detí s otcom v prostredí ústavu na výkon trestu. Taktiež starí
rodičia maloletých detí zo strany matky ( Y. T. a N. Y. )sa domáhali zverenia maloletých detí do náhradnej
osobnej starostlivosti. Súd uviedol, že pôvodne o návrhoch rodičov, ako aj starých rodičov rozhodol
rozsudkom zo dňa 26.06.202, č.k. 12P/56/2019-103, keď výrokom I. návrh starého otca Y. T. na zverenie
maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti zamietol. Výrokom II. rozhodol, že mal. M. a mal. Y.
sa zverujú do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky N. Y.. Výrokom III. uložil matke a výrokom IV.

otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí na každé z detí sumou 30 % zo sumy životného
minima na účet úradu práce. Výrokom V. súd zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č.k. 12P/56/2019 - 45 zo dňa 25.02.2020 v časti výroku I., na základe ktorého bolo nariadené neodkladné
opatrenie, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. súd stretávanie rodičov s mal. M. a Y.
neurčil. Výrokom VII. nad výchovou maloletých detí nariadil dohľad, výrokom VIII. uložil matke povinnosť

podrobiť sa odbornému poradenstvu. Výrokom IX. starej matke uložil povinnosť jedenkrát do mesiaca
najneskôrdo30.dňaposkytnúťotcovizákladnéinformácieomaloletýchdeťoch,najmäoichzdravotnom
stave, písomne na adresu ústavu na výkon trestu a výrokom X. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Na základe podaného odvolania otcom Krajský súd v Trenčíne
ako súd odvolací uznesením zo dňa 10.12.2020, č.k. 17CoP/59/2020 - 165 zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie vo výrokoch II. až VII., IX., X. a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V čase vydania zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu boli maloleté deti na základe uznesenia
Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.08.2020, č.k. 13P/104/2020 o nariadení neodkladného opatrenia,
dočasne zverené do starostlivosti Centra pre deti a rodinu V., W. Y. nad U. a od uvedenej doby sa aj v
centre nachádzali. Následne uznesením o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 28.01.2021, č.k.

9P/47/2020 -42 boli maloleté deti dočasne zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov,
do Centra pre deti a rodinu Y.. Dňa 19.08.2020 boli maloleté deti umiestnené do profesionálnej rodiny,
pričomimbolaposkytnutáodbornápomocscieľompomôcťimzvládnuťzložitéobdobie.Hociuznesením
zo dňa 10.12.2020, č.k. 9P/47/2020 - 34 boli maloleté deti zverené do dočasnej náhradnej starostlivosti
starých rodičov F., stará matka krátko po prevzatí starostlivosti kontaktovala Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec a žiadala o umiestnenie jej vnuka Y. do ústavu, keďže
nezvláda jeho výchovu. Súd uviedol, že vykonal šetrenie pomerov za účelom zistenia pomerov na strane
rodičov, starých rodičov a maloletých detí, vykonal opakované šetrenia, odborné posúdenia, zabezpečil
posúdenie rozhodných okolností znalcom a opakovane prešetril pomery na strane rodičov, starých
rodičov a maloletých detí v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom, pričom po doplnení dokazovania bolo

povinnosťou súdu prvej inštancie opakovane posúdiť schopnosti a možnosti členov rodiny maloletých
detí na zabezpečenie ich riadnej a stabilnej starostlivosti, resp. vhodnosť zabezpečenia odbornej
pomoci formou nariadenia ústavnej starostlivosti. Súd poukázal na výsledky vykonaného znaleckého
posúdenia, zameraného aj na posúdenie doterajšieho spôsobu zabezpečovania starostlivosti o maloleté
deti zo strany členov rodiny, pričom zo záverov tohto posúdenia vyplýva, že najstabilnejším biologickým

členom pre zabezpečenie zdravého integrálneho vývinu maloletých z hľadiska zrelosti a autenticity
je z psychologického hľadiska starý otec T. s pomocou starej matky Y. (táto má však limity v
zabezpečovaní fyzickej stimulácie maloletých), ak by matka maloletých v krátkej budúcnosti svoju
rodičovskú zodpovednosť nekonkretizovala svojím správaním - prijatím a zabezpečením bývania
nekonkretizovala svojím správaním - prijatím a zabezpečením bývania a stabilného príjmu a vzťahu,

od ktorých sa odvíja jej emočné fungovanie a emočná dostupnosť pre maloletých. Tak rodičia, ako aj
starí rodičia z oboch strán sú pre smerovanie zdravého a celostného vývinu maloletých, rešpektujúc
podporu a usmernenia odborného personálu, nepostrádateľní a potrební. Súd na základe výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v predmetnej veci mal za preukázané, že nad maloletými
deťmi je nevyhnutné nariadiť ústavnú starostlivosť. V najlepšom záujme maloletých detí by bolo rodinné

zázemie, avšak maloleté deti nemajú vytvorené stabilné a bezpečné rodinné zázemie, pretože matka
si momentálne rieši psychické a existenčné problémy, otec nebol podmienečne prepustený a zostáva
vo výkone trestu odňatia slobody a starí rodičia z oboch strán nemajú možnosti, či už z dôvodu
zdravotného, finančného alebo emočného nastavenia sa o maloleté deti postarať. Maloletým deťomje poskytovaná intenzívna terapeutická odborná pomoc, v dôsledku ktorej maloleté deti napredujú vo
vývoji. Pokiaľ nie je možný návrat, je v záujme maloletých detí čo najintenzívnejší kontakt s ľuďmi, ku
ktorým majú kladný citový vzťah, teda matka a starí rodičia. Starý otec T. ako prvý z členov rodiny

pochopil, že teraz nie je podstatné, prečo sa deti dostali do zariadenia, neobviňovať, nesúdiť, ale deti
navštevovať, byť s nimi v kontakte a vytvárať im pekné životné zážitky. Zo strany centra je pritom
vytvorený priestor a umožňujú maloletým deťom kontakt s citovo blízkymi osobami. Dokonca sa podarilo
nadviazať kontakt medzi maloletými deťmi a matkou, ktorá začala spolupracovať so psychologičkou a
rešpektuje jej rady. Deti boli opakovane pripravované na návrat do domáceho prostredia, no už ďalší

návrat do domáceho prostredia bude možný až po stabilizovaní maloletých detí a až v momente, keď
rodinné prostredie bude pripravené prijať deti a postarať sa o ne so všetkými ich potrebami. Maloleté
deti aktuálne nie sú psychosociálne natoľko stabilizované, aby emočne uniesli ďalšiu zásadnú zmenu v
ich živote presunom do inej domácnosti. Súd zdôraznil, že hoci majú rodičia a starí rodičia osobnostné
a psychické predpoklady rovnaké, nedisponujú rovnakou mierou charakterovej a socioemočnej zrelosti.
Došlo k opakovanému zlyhaniu, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin, ktoré sa odkryli až po

určitom čase. Podľa názoru súdu nie je možné obnovovať rodinné prostredie bez aktívneho prístupu
rodičov k zmene a bez ich spolupráce s oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
úradu práce a CDR. Bolo pritom preukázané, že pobyt detí si plní svoj účel s cieľom poskytovania
odbornej pomoci maloletým, deti potrebujú pevne stanovené hranice, jednotný výchovný postup a
emočne vyživujúce prostredie, preto súd u maloletých detí nariadil ústavnú starostlivosť v CDR Y. a

rodičom uložil povinnosť prispievať na výživu detí minimálnym výživným, na účet centra. Pri určení
výživného prihliadol na osobné, zárobkové, majetkové pomery oboch rodičov, keď matka je v súčasnosti
nezamestnaná, rieši závažné osobné problémy a otec je študent vo výkone trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o spôsob stretávania sa rodičov s deťmi, súd tento neurčil, ale z dôvodu vhodnosti ponechal
na dohode rodičov so zariadením, čo umožňuje flexibilnejšie reagovať na potreby detí. V súlade s ust.

§ 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uložil rodičom povinnosť spolupracovať pri realizácií výchovného
opatrenia s CDR Y. a s úradom práce a podrobiť sa odbornému poradenstvu, pričom otcovi detí táto
povinnosť začne plynúť okamihom ukončenia výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň súd rozhodol o
zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 28.01.2021, č. k. 9P/47/2020 - 42, keď
nadobudnutím právoplatnosti rozsudku odpadnú dôvody, na základe ktorých bolo neodkladné opatrenie

nariadené. O náhrade trov konania a trov konania štátu súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP v spojení
s ust. § 57 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote otec maloletých detí (do novembra 2022 zastúpený
JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom ustanoveným na zastupovanie otca detí rozhodnutím Centra

právnej pomoci, kancelária Trnava, zo dňa 29.01.2020). Uviedol, že nesúhlasí s výrokom II. a z dôvodu,
že na tento výrok významovo nadväzujú výroky III., IV. a V., napáda odvolaním aj tieto výroky. Uviedol,
že dôvodom na podanie odvolania bola skutočnosť, že bol dňa 14.02.2022 podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý v čase vydania napadnutého rozsudku vykonával. Týmto sa
podľa jeho názoru zásadne zmenili jeho osobné pomery a možnosti poskytovať deťom svoju osobnú

starostlivosť, a to aj trvalým spôsobom. Poukázal na to, že pôvodne nemal záujem na podaní odvolania,
avšak z dôvodu, že rozsudok bol jeho právnemu zástupcovi doručený až 10.03.2022 a počas plynutia
lehoty na podanie odvolania bol už podmienečne prepustený, považoval za potrebné vzhľadom k zmene
podstatných okolností, podať voči uvedeným výrokom odvolanie, keďže má záujem sa o deti osobne
starať. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3.OkresnáprokuratúraNovéMestonadVáhomkodvolaniuotcauviedla,žetotonepovažujezadôvodné
a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že jeho odvolanie nepovažuje za dôvodné. Poukázal na
to, že pokiaľ otec svoje odvolanie odôvodnil skutočnosťou, že bol 14.02.2022 podmienečne prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody, od tohto dátumu svoje deti v CDR ani raz nenavštívil, žiadnym spôsobom
maloleté deti nekontaktoval a nekomunikoval ani so zamestnancami CDR. Týmto správaním podľa
jeho názoru bolo preukázané, že otec o deti nemá skutočný záujem a nevynakladá žiadnu snahu

o nadviazanie vzťahu s deťmi. Pritom osobné stretnutia detí s otcom sú žiadúce, keďže otec nemá
dostatočne rozvinuté emočné puto k maloletým deťom, nakoľko bol vo výkone trestu od 12.12.2018.
Dodal, že náhle, výrazné a časté zmeny výchovného a vzťahového prostredia maloletých detí boli v
ich vývinový neprospech. Pobyt v CDR má pre deti stabilizujúci a sanujúci účinok. Preto považujerozhodnutie súdu prvej inštancie, aj napriek podmienečnému prepusteniu otca z výkonu trestu, za
správne, keďže o zabezpečenie starostlivosti o deti otec doposiaľ neprejavil skutočný záujem.

5. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila aj stará matka maloletých detí zo strany matky, N. Y..
Uviedla, že schvaľuje otcovi detí, že sa chce o ne osobne starať, keďže ona sa osobne nemôže s
maloletými stýkať a deti by mali konečne domov. Jediná vec, s ktorou nemôže súhlasiť, je ubytovanie
maloletých detí na adrese trvalého pobytu ich otca. Rodinný dom v Y. je menší dvojizbový domček, v
ktorom bývali 4 dospelé osoby: Nevie si predstaviť existenciu 4 dospelých a dvoch detí v tak malom

životnom priestore.

6. Otec maloletých detí k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a starej matky Y. uviedol, že podľa jeho
názoru ich vyjadrenia žiadnym spôsobom nespochybňujú dôvodnosť ním podaného odvolania a z tohto
dôvodu na ňom naďalej trvá a žiada rozhodnúť v zmysle jeho odvolania.

7.Podanímzodňa07.06.2022KrajskáprokuratúraTrenčínoznámilaodvolaciemusúduprebratievstupu
do konania. Uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhla jeho potvrdenie.
Stotožnila sa s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že je v záujme maloletých detí ich umiestnenie v CDR,
ktoré má v ich útlom veku stabilizujúci účinok, pričom zo samotného vyjadrenia matky otca maloletých
detí (správne matky matky maloletých detí) vyplýva, že otec nemá vytvorené vhodné podmienky pre

riadnu starostlivosť o maloleté deti.

8. V ďalšom vyjadrení stará matka Y. k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a k vyjadreniu okresnej
prokuratúry uviedla, že ona sa osobne nemôže stýkať s maloletými deťmi, keďže býva v H., je zdravotne
ťažko postihnutá a spoje medzi H. a W. Y. nad U. sú kombinované. Podľa jej názoru narušiť zabehnutý

rituál jej vnukov v CDR je sebecké a bezohľadné gesto. Keďže mala problém dotelefonovať sa do
CDR, kontaktovala starého otca maloletých detí, pána T., ktorý je zrejme jediný v osobnom kontakte s
maloletými deťmi. Občas jej posiela fotky maloletých, informoval ju o spoločných Vianociach s nimi, aj
to, že M. bol začiatkom júna na operácii. Ďalej poukázala na to, že krátko po narodení maloletého M.
bol ich otec tiež vo výkone trestu odňatia slobody, takže osobné stretnutia detí s ich biologickým otcom

sú nevyhnutnosťou. Maloleté deti v podstate netušia, kto je ich otec a nevedia ako vyzerá. Veľmi ju
prekvapuje, že skutočný záujem otca o vlastné deti neexistuje, preto súhlasí s návrhom prokuratúry.

9. K odvolaniu otca maloletých detí sa písomne vyjadrila aj matka maloletých detí. Uviedla, že v
súčasnosti nemá vytvorené podmienky na to, aby osobne zabezpečovala starostlivosť o maloletého Y.

a M.. Súhlasí s tým, aby maloleté deti zostali v starostlivosti CDR Y.. Nesúhlasí s
tým, aby boli zverené do starostlivosti otca, keďže tento žije v domácnosti svojich rodičov a títo nechceli
vnukov vychovávať. Náhle ich odmietli mať doma, vrátili ich do CDR, preto toto prostredie nepovažuje
za vhodné na výchovu detí. Otec detí je stále v podmienke, takže je tu hrozba, že pri jej porušení sa
znova dostane do výkonu trestu.

10. K odvolaniu otca maloletých detí starí rodičia zo strany otca detí uviedli, že im často chodia zásielky
zo súdu, hoci otec detí u nich nebýva, nežije. Preto nevedia, k čomu by sa mali ešte vyjadrovať. Oni
si momentálne ani v budúcnosti nemienia vziať maloleté deti do ich starostlivosti a pokladajú túto vec
z ich strany za ukončenú.

11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutých výrokoch II., IV., V. a v súvisiacom výroku IX. potvrdiť ako vecne správny, vo výroku
III. o povinnosti matky prispievať na výživu maloletých detí a vo výroku V. o neupravení styku matky s

maloletými deťmi je potrebné odvolanie otca maloletých detí podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť ako
podané neoprávnenou osobou.

12. V predmetnej veci bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním otca vo výrokoch II.,
III., IV. a V. a v súvisiacom výroku IX. o náhrade trov konania. Preto odvolací súd preskúmaval iba

túto odvolaním napadnutú časť rozsudku a vo výrokoch I. o zastavení konania, vo výrokoch VI., VII.
o výchovnom opatrení, výroku VIII. o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a vo
výroku X. o nepriznaní náhrady trov konania štátu, je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.13. Podľa § 54 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť
majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný

vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné,
do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa
vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti
alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich
osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú

alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37
ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. Súd v
rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť
dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne
na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti
zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov

a súrodencov.

14. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

15. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa § 81 ods. 1, 2 veta prvá Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

17. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi

súdu prvej inštancie a na tieto v celom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. K dôvodom
odvolania otca maloletých detí dodáva nasledovné:

18. Ako je zrejmé z odvolania otca maloletých detí, tento predovšetkým namietal rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola nad mal. M. a mal. Y. nariadená ústavná starostlivosť, ktorú

vykonávajú v CDR Y.. Dôvodom podania odvolania otcom v tejto časti bola skutočnosť, že medzičasom,
dňa 14.02.2022, bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, čím sa zmenili podstatné
okolnosti, týkajúce sa možnosti jeho osobnej starostlivosti o maloleté deti, keďže má záujem sa o
deti osobne starať. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že otec však žiadnym svojim krokom
nepreukázal skutočný záujem o maloleté deti a úmysel ohľadne možnej budúcej osobnej starostlivosti

o maloleté deti, keď tieto po jeho podmienečnom prepustení nielenže nenavštívil v CDR Y., ale ani
nenadviazal s deťmi žiadny kontakt, nezaujímal sa o ne, nežiadal informácie o deťoch z CDR, ani
od kolízneho opatrovníka. Preto aj odvolací súd zhodne z názorom súdu a kolízneho opatrovníka
nepovažuje otcom prezentovaný záujem o osobnú starostlivosť o deti za skutočný. Súdom nariadenáústavná starostlivosť nad maloletými deťmi bola nevyhnutná, keďže nikto z rodičov a starých rodičov
nemal možnosť (alebo aj záujem) sa starať o maloleté deti a deti potrebovali a potrebujú aj odbornú
pomoc, aby citovo, emočne a výchovne napredovali, pričom ústavná starostlivosť u maloletých detí aj

podľa správy kolízneho opatrovníka a CDR plní svoj účel.

19. Na základe týchto skutočností považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
II. o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi za správne, preto v tejto časti rozsudok podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Otec maloletých detí v súvislosti s odvolaním voči výroku II. o nariadení ústavnej starostlivosti
napadol nadväzujúci výrok IV. o určení jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti. V rámci nariadenia
ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, súd prvej inštancie správne v zmysle ust. § 81 ods. 1, 2
Zákona o rodine, pri zohľadnení kritérií ust. § 75 ods. 1 a § 62 ods. 1 až 3 Zákona o
rodine, rozhodoval o určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov na maloleté deti, pričom napadnutým

výrokom IV. správne rozhodol u otca o povinnosti platiť na výživu maloletého M. a maloletého Y.
minimálnym výživným, keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol otec vo výkone trestu odňatia
slobody a nemal žiaden príjem. Preto aj v tomto výroku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Rovnako za vecne správny odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
V., vo vzťahu k otcovi detí, ktorým súd neupravil styk rodičov s maloletými deťmi. V danom prípade súd
prvej inštancie správne zohľadnil, že otec detí sa v tej dobe nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom jeho stretávanie sa s deťmi, umiestnenými v zariadení, kde vykonávajú ústavnú starostlivosť,
je skutočne potrebné realizovať na základe dohody s týmto zariadením, aby postupne dochádzalo k

zoznamovaniu sa maloletých detí s otcom, k postupnému budovaniu si citových väzieb medzi deťmi a
otcom navzájom a teda jeho vzťahu ako otca a rodiča s deťmi. Otec detí bol pritom vo výkone trestu od
decembra XXXX, kedy mal maloletý M. necelé 2 roky, maloletý Y. 1 mesiac a deti svojho otca z tohto
dôvodu vlastne nepoznajú. Preto aj v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil,
vrátane súvisiaceho výroku k napadnutým výrokom - výroku IX. o trovách konania.

22. Pokiaľ otec maloletých detí podal odvolanie aj vo výroku III. rozsudku o určení vyživovacej
povinnosti matky na maloleté deti, ako aj vo výroku V. o neupravení stretávania sa rodičov s maloletými
deťmi, teda aj vo vzťahu tejto úpravy k matke maloletých detí, v týchto častiach odvolací súd odvolanie
otca maloletých detí podľa § 386 písm. b) CSP odmietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

23. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie otca maloletých detí za
dôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu.