Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317211321
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2317211321.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: 1. A. I., rodená B., narodená
XX.XX.XXXX, G. XX, K., 2. Z. I., narodený XX.XX.XXXX, G. XX, K., proti žalovanému: 1. Všeobecná
úverová banka, a.s., IČO: 313 20 155, Mlynské nivy 1, Bratislava, 2. Platiť sa oplatí, s.r.o., IČO: 45 684
618, Košická 5590/56, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 2.

proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 10Csp/125/2017-46 zo dňa 16. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému 1. zdržať sa výkonu záložného
práva do rozhodnutia a skončenia vo veci samej (výrok I.). Súd uložil žalovanému 2. zdržať sa úkonov
smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1. zapísaných na

LV č. XXXX katastrálneho územia K., obec K., okres Šaľa - parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape, parcelné číslo 3080/26 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 187 m2, parcelné číslo 3080/27
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 183 m2, parcelné číslo 3080/28 zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 188 m2 a stavby súpisné číslo XXXX na parcele číslo 3080/26, 3080/27, 3080/28 bytový dom,
vlastník A. I., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, X/X, G. XX, XXXXX K., Z. I., nar. XX.XX.XXXX, X/X, G. XX,
XXX XX K., do rozhodnutia a skončenia vo veci samej (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil

aplikáciou ustanovení Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. - ďalej aj CSP - § 324 ods.
1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 329 ods. 1, prvá veta, § 330 ods. 1, § 357 písm. d) ).

2. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že z podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia 1. a
2. so žalovaným 1. uzatvorili zmluvu o úvere č. 001/193047/13-001/000 a 001/193047/13-002/000,
pričom záväzok dlžníka z predmetnej úverovej zmluvy bol zabezpečený záložným právom zriadeným v

prospechžalovaného1.atopodľazmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamevidovanýmna
LVč.XXXX.Poukázalinaznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa. Podľa ich názoru predmetná zmluva je zmluvou bez poplatkov a úrokov, uvedené úroky
vnímajú ako úžeru. Súd mal preukázané uzavretie uvedených zmlúv dňa 30.04.2013, ako i uzavretie
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom predmetom zálohu bola nehnuteľnosť
žalobcov evidovaná na LV č. XXXX a to byt č. XX, prízemie, vchod č. XX, G., v bytovom dome súp.

č. XXXX s príslušenstvom. Na základe zadávateľa Copytrend, s.r.o., pre účely dobrovoľnej dražby
realizovanou spoločnosťou Platiť sa oplatí, s.r.o., bol vypracovaný znalecký posudok č. 55/2017 vo veci
stanoveniavšeobecnejhodnotypredmetnéhobytu,ktorábolastanovenánasumu38.700,-eur.Vdanom
prípade z predloženého znaleckého posudku mal súd preukázané, že žalovaný 1. požiadal žalovaného
2. o vykonanie dobrovoľnej dražby, čím môže dôjsť v zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 525/2000 Z.z.
o dobrovoľných dražbách k prechodu založených nehnuteľností na tretiu osobu (vydražiteľa), pričom

rozsah prostriedkov nápravy je obmedzený len na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby
podľa § 21 uvedeného zákona, čím by sa obrana žalobcov podstatne sťažila. Preto dospel k záveru, ženariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, pretože dražba neprebieha pod preventívnou súdnou
kontrolou, kde by sa mali uplatňovať prísnejšie podmienky ingerencie súdu. Následky, ktoré hrozia
dobrovoľnou dražbou sú pomerne tvrdšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili žalovanému v

prípade momentálneho nevydraženia nehnuteľnosti, pretože mu zostáva záložné právo zachované i bez
dražby. Preto bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2.. Argumentoval, že súd
nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP a

vec nesprávne právne posúdil. Nariadené neodkladné opatrenie je nedôvodné a bolo vydané v rozpore
s§326ods.1a§325ods.1CSP,predstavujeprekročenieprávomocisúdu anezákonnýzásahdopráva
žalovaného 2. Preto žiadal, aby odvolací súd návrh na vydanie predbežného opatrenia (neodkladného
opatrenia) zamietol.

4. Argumentoval, že je tu zjavná neúspešnosť návrhu vo veci samej - absencia tvrdení potrebných pre

osvedčenie nároku. Navrhovateľ musí totiž predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré
opodstatňujú jeho hmotno-právny nárok vo veci samej. Odvolateľ poukázal na judikatúru Najvyššieho
súdu SR (rozhodnutie vydané v konaní sp. zn. 6 M Cdo 5/2012 a iné), keď výsledkom takéhoto
postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako
nanajvýš vysoko pravdepodobné, keď žalobcovia v predmetnej žalobe netvrdia a už vôbec neodkazujú

na dôkazy a skutočnosti, ktoré by čo i len mohli znamenať neplatnosť predmetných právnych úkonov.
Keďže netvrdia, že pohľadávka žalovaného 1. nevznikla alebo že zanikla, netvrdia žiadnu skutočnosť,
ktorá by mohla spôsobiť, že záložné právo, zabezpečujúce predmetnú pohľadávku nevzniklo alebo
že zaniklo, že výška existujúcej zabezpečenej pohľadávky je nižšia ako 2.000,- eur, niet dôvodu pre
nevykonanie dražby. Pritom i z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-453/10 Jana Pereničová

a spol. c/a SOS finance, s.r.o.), jednoznačne vyplýva, že dokonca ani určenie niektorých a nie
podstatných častí spotrebiteľskej zmluvy za neplatné nevedie automaticky k neplatnosti celej zmluvy.
Za stavu, že žalobcovia netvrdia, ktoré konkrétne časti zmlúv majú byť neplatné a či sa vôbec
týkajú hlavného predmetu zmluvy, t.j. poskytnutia úveru a zriadenia záložného práva, nemôže byť
žaloba posudzovaná tak, že by mala nádej na úspech. Žalobcovia vo svojom návrhu uviedli iba

sériu tvrdení o predpokladanej neplatnosti v časti zmluvy uzatvorenej s veriteľom, avšak neuviedli
určenia neplatnosti, ktorých konkrétnych častí zmluvy sa mienia domáhať v konaní vo veci samej,
osvedčenia pravdepodobnosti skutočného určenia neplatnosti týchto častí súdom, kauzálnu súvislosť
medzi neplatnosťou daných častí zmluvy a nemožnosťou výkonu záložného práva a teda následne aj
potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania v dôsledku osvedčenia neplatnosti daných

častí zmluvy súdom nariadeným neodkladným opatrením.

5. Súd uvádza, že predložením znaleckého posudku bola osvedčená danosť práva, pričom neuviedol
žiadny konkrétny či dodatočný dôvod predstavujúci splnenie podmienok podľa § 324 a nasl. CSP pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nemal žiadny dôvod na úpravu pomerov medzi účastníkmi,

ani sám len netvrdil, že hodnota určená predmetným znaleckým posudkom je neprimeraná alebo
akékoľvekinétvrdeniaohrozbeporušeniazákonažalovanými.Podľalogikynapadnutéhoneodkladného
opatrenia by na jeho vydanie postačovalo uzavretie úverových zmlúv dlžníkmi, ich neplnenie a výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou, čo nie je v súlade s platnými zákonmi a Ústavou Slovenskej
republiky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR PL ÚS 23/2014, na nepreukázanie existencie

bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva na právach žalobcov (rozhodnutie NS SR 1 M Cdo/2/2011).
Pritom právo na obydlie je súčasťou širokého práva na súkromie (Nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 13/2000).
Medzi právom na obydlie a vlastníckym právom neexistuje automatická bezpodmienečná väzba. Osoba
má právo na obydlie aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá jej nemusí patriť ako vlastníkovi. V tomto práve
ju nemôže rušiť ani prípadný vlastník nehnuteľnosti, čo je zrejmé a nepochybné v prípade nájomných

zmlúv, do ktorých vlastník nehnuteľnosti ako prenajímateľ nemá právo vstupovať do predmetu nájmu, v
ktorom býva nájomca ako detentor. Výkon záložného práva veriteľom tak neohrozuje právo na obydlie
žalobcov alebo iných osôb, ktoré v predmete dražby bezprostredne bývajú v súlade so zákonom.

6. Poukázal na súlad právnej úpravy výkonu záložného práva s Ústavou SR i právom Európskej únie

(názor generálneho advokáta prednesený pred Súdnym dvorom Európskej únie dňa 21.11.2013 vo veci
C 482/12 Macinský- Macinská vs GetFin, s.r.o., Financ real, s.r.o.), na názor vyslovený Európskym
súdnym dvorom vo veci Monika Kušionová vs Smart kapitál zn. C 34/13, a.s., kde súdny
dvor ustálil, že slovenská práva úprava výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je v súlades právom Európskej únie. Súdny dvor poukázal na to, že ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že
im neodporuje vnútroštátna právna úprava ako je úprava dotknutá vo veci samej umožňujúca vymôcť

pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávky,pokiaľ
predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Poukázal na § 53 ods.
10 účinný od 01.06.2014, ktorý i v spotrebiteľských veciach zakotvuje oprávnenie vykonať záložné

právo predajom zálohu na dražbe podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Je teda zrejmé, že platná
právna úprava je účinná, Ústavný súd SR nevyslovil jej protiústavnosť a súdy sú povinné ju rešpektovať
a aplikovať. I ústavný súd vo svojom rozhodnutí PL ÚS 23/2014 apeluje na to, aby súdy nevychádzali
z paušálnych predstáv o tom, že každý výkon záložného práva je a priori protizákonný a neústavný.
Naopak, súd je povinný hodnotiť každý prípad individuálne a v predmetnom prípade nedošlo a ani
nebolo preukázané, že by malo dôjsť k tomu, že by výkon záložného práva bol realizovaný žalovanými v

rozpore so zákonom, alebo že by cena, za ktorú bol záloh speňažený, bola neprimeraná jeho hodnote.
Preto argumentoval, že súd prvej inštancie sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že
zásadne poprel ich účel a význam (uznesenie ÚS SR I. ÚS 156/04). V dôsledku toho považuje postup
súdu v rozpore s citovanými ustanoveniami CSP, ale zároveň aj nerešpektovanie dispozičnej zásady a
porušeniaprincípuprávnejistotyúčastníkovkonaniavtom,žesúdbudedôslednerešpektovaťprocesno-

právne predpisy a nenahrádzať aktivitu žalobcu.

7. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného 2. nevyjadrili, samostatný návrh nepodali.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP účinného

v čase podania odvolania), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti výroku II. je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom

hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

9. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10Csp/125/2017 je
žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. 001/193047/13-001/000 a zmluvy o úvere č.
001/193047/713-001/000, o určenie, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, ďalej o určenie neplatnosti

neprijateľných podmienok a právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva,
ďalej o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby a určenie jej
neplatnosti.

10. Spolu s touto žalobou žalobcovia navrhli nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd v plnom

rozsahu vyhovel a uložil žalovanému 1. zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia
vo veci samej a žalovanému 2. uložil zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby
smerujúcej na dražbu nehnuteľnosti žalobcov a to až do rozhodnutia vo veci samej.

11. Žalovaný 1. odvolanie voči tomuto rozhodnutiu nepodal, z čoho vyplýva, že uznesenie súdu prvej

inštancie vo výroku I., ktorým sa uložilo žalovanému 1. zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia
a skončenia vo veci samej nadobudlo právoplatnosť a žalovaný 1. Všeobecná úverová banka, a.s.,
ktorému patrí právo výkonu záložného práva, sa musí zdržať jeho výkonu.

12. Žalovaný 2. sa svojim odvolaním domáha zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým, aby

napadnuté neodkladné opatrenie zmenil tak, že návrh na jeho vydanie zamietne.

13. Tu treba zdôrazniť, že už právoplatnou časťou preskúmavaného uznesenia (§ 367 ods. 2 veta
prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie uložil výrokom I. povinnosť zdržať sa výkonuzáložného práva žalovanému 1., táto povinnosť nebola uložená žalovanému 2. (takúto povinnosť mu
nebolo možné ani uložiť) a preto odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného 2. vo vzťahu k výroku II.

14. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva. (2)

18. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za

podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným
opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),

nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2
písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa § 328 ods. 3 uznesenie, ktorým bolo

rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 330 ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah

by bol totožný s výrokom vo veci samej.

23. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné

odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 331 ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení
súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.24. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

25. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa §
334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

26. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

27. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, pričom v rámci výkonu
záložného práva záložný veriteľ môže sa uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení

zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/ v znení neskorších
zmien a doplnení), sám alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak
tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

28. Priebeh a pravidlá dobrovoľnej dražby sú upravené v zákone č. 527/2002 Z. z. o

dobrovoľných dražbách a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
dobrovoľných dražbách“).

29. Dobrovoľná dražba je charakterizovaná ako verejné konanie, ktorého dôsledkom je prechod

vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom
sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou
na podávanie ponúk, a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora
vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené
z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

30. Predmetom dobrovoľnej dražby sú spravidla hnuteľné a nehnuteľné veci. Inštitút dobrovoľnej dražby
sa najčastejšie využíva na uspokojenie pohľadávky veriteľa pri výkone záložného práva (napr. pri
poskytnutí hypotekárneho úveru, resp. úveru od nebankovej spoločnosti, kedy dlžník založí rodinný
dom; v prípade, ak dlžník úver nespláca, banka, resp. nebanková spoločnosť môže uspokojiť svoju

pohľadávku predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe). V takomto prípade je navrhovateľom
dražby záložný veriteľ (banka, nebanková spoločnosť). Dražba môže byť realizovaná iba dražobníkom
(dražobnou spoločnosťou).

31. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút neodkladného

opatrenia. Pritom neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe
bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné
zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej

a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre
krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak strana osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z dôvodov
na jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným

opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v
dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie
byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

32. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich vrátane konaní súdov
predchádzajúcich príslušnému rozhodnutiu v základnom predpise civilného procesného práva (CSP)
je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladne upraviť pomery strán do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím.Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané
po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie
spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k

ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Tu je tiež potrebné si uvedomiť nezanedbateľné
rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení. V konaní o neodkladnom opatrení
postačuje pre vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností
preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie a to spôsobom vlastným
dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

33. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je
dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd teda poskytne zabezpečenie prostredníctvom
neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené

právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k
zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Navrhovateľ neodkladného
opatrenia musí mať právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov strán. Už v podanom návrhu musí žalobca predložiť také dôkazy a osvedčiť
také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí

preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Osvedčenie (na
rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

34. V prejednávanom prípade mal nadriadený súd preukázanú správnosť postupu súdu prvej inštancie,

ktorý považoval nárok na nariadenie neodkladného opatrenia za daný. Zhora citovanými ustanoveniami
je vymedzený obsah a základný rámec výkonu záložného práva. Toto právo sa vyznačuje tým, že
primárne plní zabezpečovaciu, za určitých okolností však aj uhradzovaciu funkciu a to tak, že okrem
hrozby výkonu záložného práva donucujúcej dlžníka plniť zabezpečovanú pohľadávku umožňuje jeho
držiteľovi buď sa priamo uspokojiť alebo požadovať uspokojenie z predmetu, na ktorom záložné právo

viazne, pokiaľ k splneniu zabezpečovanej pohľadávky nepríde riadne a včas. Jednou zo zákonom
výslovne predpokladaných foriem uspokojenia záložného veriteľa je predaj zálohu na dražbe podľa
zákona o verejných dražbách č. 527/2002 Z.z.. Takýto predaj má za následok prechod vlastníckeho
práva k zálohu na vydražiteľa udelením príklepu, tu však s podmienkou úhrady ceny dosiahnutej
vydražením v zákonom ustanovenej lehote. K výkonu záložného práva môže záložný veriteľ pristúpiť

len vtedy, ak jeho záložné právo platne vzniklo a stále trvá. Podmienkou platného vzniku záložného
práva je platná zmluva o jeho zriadení a zápis práva v príslušnej evidencii (ktorou je u nehnuteľností
kataster nehnuteľností, v tejto súv. por. i § 151b ods. 1 a § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

35. V danom prípade zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo

predčasné tvrdiť, že predovšetkým nárok uplatňovaný žalobou vo veci samej je očividne vylúčený. Na
potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie
a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť.

36. S poukazom na to, čo bolo v konaní osvedčené, odvolací súd potom uzatvára, že v danom prípade
je naplnený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k žalovanému 2. ako
podnikateľovi realizujúcemu dražbu a to existencia potreby bezodkladne upraviť pomery medzi ním
a žalobcami, keďže žalovaný 1. v dôsledku vydania t.č. už právoplatného neodkladného opatrenia
nemôže zahájiť výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby na základe záložnej zmluvy, v

dôsledku čoho nemôže realizovať dražbu ani žalovaný 2., ktorého oprávnenie na vykonanie dobrovoľnej
dražby je závislé od práv žalovaného 1.. Pritom v prípade realizácie dražby by mohlo dôjsť k
neoprávnenému zásahu do práva žalobcov vlastniť majetok a tiež do práva na obydlie, ktorého právo
je odvodené od ich vlastníckeho práva k založenej nehnuteľnosti.

37. Takýto zásah v prípade konečného úspechu žalobcov v konaní, ktoré môže trvať dlhší čas, by
bol ťažko, ak vôbec napraviteľný. Z týchto dôvodov bolo potrebné dočasne znemožniť žalovanému 2.
realizáciu dražby, keďže za daných okolností prípadu nie je nevyhnutným a primeraným na dosiahnutie
cieľa žalovaného 1. (vymoženia svojej pohľadávky) ako obchodnej spoločnosti, ktorá má v predmetečinnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov bankovým spôsobom a v prípade jeho úspechu vo veci
odloženie danej dražby mu nemôže spôsobiť až takú neprimeranú ujmu, aká v opačnom prípade môže
byť spôsobená žalobcom (ktorá je ich vlastníctvom a obydlím s maloletými deťmi).

38. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

39. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

40. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a v
celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré ako vecne

správne v napadnutej časti (výrok II.) potvrdil.

41. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto
konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).