Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 5, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120208826
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5120208826.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobca:

v A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, štátna občianka SR, právne zastúpená: JUDr.
Roman Hojer, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 50 708 953, trvale bytom E. XX, D., proti žalovanej:
A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, G., štátna občianka SR, právne zastúpená:
Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko, s.r.o., advokát so sídlom Námestie Andreja Hlinku 29/34,
Považská Bystrica, o ochranu práva na bývanie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej priznáva proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.8.2020 domáhala voči žalovanej určenia, že je
žalovaná povinná umožniť žalobkyni nerušené a pokojné užívanie nižšie uvedenej nehnuteľnosti a
žalovaná je povinná upustiť od akýchkoľvek zásahov spôsobilých rušiť pokojné užívanie nehnuteľnosti
Žalobkyňou v takom rozsahu, ako bola užívaná Žalobkyňou do mesiaca júna 2020; a to nehnuteľnosť:
byt H. XX I. X. J. H. F. X, vedený na LV č. XXXX pre Okres Žilina, Obec G., katastrálne územie G.. V
časti A vedenej ako parcelné číslo 8056, druh stavby bytový dom, ako súpisné číslo XXXX. V časti B
listu vlastníctva ako vlastník vedený C. F. K. C., A., D. XXXX/XX, G., PSČ 010 07, SR, nar. XX.XX.XXXX

v podiele 1/1. Titul nadobudnutia – Kúpna zmluva č. V 4620/13 z 23.07.2013, 3653/13.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa je bývalý vlastník nehnuteľnosti, D. H. XX I. X. J. H.
F. X, F. I. L. č. XXXX pre Okres Žilina, Obec G., katastrálne územie G.. Žalobkyňa Kúpnou zmluvou zo
dňa 23.7.2013 previedla predmetnú nehnuteľnosť na žalovanú. Pri podpise tejto zmluvy jej žalovaná
sľúbila ničím nerušené a pokojné užívanie predmetnej nehnuteľnosti a dožitie v tejto predmetnej
nehnuteľnosti. Žalovaná však tento sľub nedodržala. Žalovaná neustále vyvíja zjavné a konkrétne snahy

na vysťahovanie žalobkyne z predmetnej nehnuteľnosti a znemožnenie návratu žalobkyne do jej bytu,
v ktorom má svoje súkromie, svoj svet a pohodlie. Žalovaná tiež deklarovala, že nemá žiadny záujem
pre žalobkyňu zabezpečiť náhradné primerané bývanie a teda žalobkyni, ako chránenej osobe hrozí, že
ostane takpovediac, (a aj naozaj), na ulici. Je bezodkladne potrebné, aby konajúci súd ochránil práva
a oprávnené záujmy žalobkyne, konkrétne právo na bývanie žalobkyne v predmetnej nehnuteľnosti.
Žalobkyňa totiž nemá kam ísť a nemorálnym a účelovým konaním žalovanej jej reálne hrozí, že sa z nej
stane bezdomovec a skončí na ulici. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa, ako osoba v dôchodkovom

veku patrí medzi obzvlášť chránené osoby. Pre ňu by opustenie predmetnej nehnuteľnosti predstavovalo
obzvlášť závažný zásah do jej života, čím možno takýto zásah označiť aj konaním v rozpore s dobrými
mravmi.3. Na výzvu súdu doručil právny zástupca žalobkyne doplnenie žaloby žalobkyňa podáva v stanovenej
lehote toto vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 21.8.2020, v ktorom navrhla vypočuť svedka a špecifikovala
navrhovaný petit rozsudku (č.l. 20).

4. Dňa 16.12.2020 doručil právny zástupca žalovanej súdu vyjadrenie k žalobe (č.l. 55), v ktorom
žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaná namietala, že žalobkyňa produkuje tvrdenia, ktoré nie sú zhodné
so skutkovým stavom a žalovaná takéto skutkové tvrdenia popiera, resp. popiera všetky tvrdenia
žalobkyne, ktoré sú právne relevantné ku rozhodnutiu o súdnej ochrane práva žalobkyne na bývanie.

Žalovaná nevyvíja žiadne snahy na vysťahovanie žalobkyne, neexistuje žiadne znemožňovanie návratu
žalobkyne do bytu žalovanej, žalobkyňa v tomto smere nepotrebuje žiadnu súdnu ochranu. Žalobe
predchádzala rozsiahla komunikácia a korešpondencia extrémne negatívneho charakteru žalobkyne
na adresu žalovanej, Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru, polície, prokuratúry, súdov, ktorá
mala trestnoprávny dosah, a to ten, že dňa 28. 03. 2019 žalovaná bola obmedzená na slobode,
následne obvinená zo zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a

písm. b) Trestného zákona a dňa 29. 03. 2019 bola vzatá do väzby. Z väzby bola prepustená dňa
27. 08. 2019 a dňa 14. 04. 2020 bolo voči žalovanej trestné konanie zastavené, a to postúpením na
priestupkové konanie na Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy. Extrémne negatívne
konanie žalobkyne vo vzťahu ku žalovanej je dlhodobo tak veľmi vyhrotené a škodlivé, že presiahlo
oznamovaciu povinnosť údajnej poškodenej v trestnom konaní. Žalobkyňa v trestnom konaní na

žalovanú neoznamovala podozrenia a neprenechávala aktivitu vyšetrovateľovi, ale trestného konania sa
intenzívne zúčastňovala a v rámci maximalizácie jej procesných možností a osobných schopností sa ho
snažilanegatívnedynamizovaťnepravdivýmiagresívnymiavtrestnoprávnejrovineškodlivýmivýrokmio
žalovanej. Bolo proti vôli žalobkyni, že vždy s negatívnym výsledkom. Ani jeden čiastkový, pre žalovanú
pozitívny výsledok, žalobkyňa neponechala bez agresívnej reakcie a snažila sa ho zvrátiť. Či už novým

trestnýmoznámenímprekrivúvýpoveď,krivéobvinenie,nevhodnýmkontaktovanímsvedkov,novždyak
nie agresívnymi, aspoň difamačnými vyjadreniami. Je už len posledným paradoxom, že takéto konanie
žalobkyne bolo vykonávané z bytu žalovanej aj prostredníctvom internetového pripojenia a energií,
ktoré žalovaná za byt platila aj v čase, kedy bola vo väzbe. Trestných konaní žalobkyne voči žalovanej
a svedkov je niekoľko, všetky boli zastavené a žalovaná spisové značky súdu oznámi dodatočne.

Navyše, konanie žalobkyne voči žalovanej pokračuje aj v občianskoprávnej rovine a nejde len o aktuálne
prejednávanú vec sp. zn. 46C/61/2020, ale ide aj o konanie o (údajné) bezdôvodné obohatenie na
úkor žalobkyne - sp. zn. 4C/35/2019 a žalobu o určenie vyživovacej povinnosti žalovanej (aby žalovaná
spolu s ďalšími súrodencami platili výživné žalobkyni) sp. zn. 17Pc/9/2020. Právne veci sa aktuálne
prejednávajú na Okresnom súde Žilina a žalovaná tvrdí (v skratke), že ku žiadnemu bezdôvodnému

obohateniu nedošlo a priznanie výživného žalobkyni by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Zo
strany žalobkyne ide len ďalšie formalizovanie extrémne negatívneho správania voči žalovanej, svojej
dcére.

5. Dňa 7.1.2021 doručila žalobkyňa súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej (č.l. 95), v ktorom uviedla, že

sa s vyjadrením žalovanej absolútne nestotožňuje. Všetky tvrdenia žalovanej považuje za zavádzajúce
a nepravdivé. Žalobkyňa tak opätovne poukazuje na svoje vyjadrenia, ktoré uviedla vo svojom žalobnom
návrhu zo dňa 8.8.2020. Má za to, že všetky tvrdenia Žalovanej nie sú dostatočne odôvodnené na to, aby
vyvrátili skutočnosti uvedené žalobkyňou. Navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zdôraznila,
že žalovaná neustále vyvíja zjavné a konkrétne snahy na vysťahovanie žalobkyne z nehnuteľnosti bližšie

špecifikovanej v žalobnom
návrhu. Rovnako sa snaží o znemožnenie návratu žalobkyne do tejto nehnuteľnosti, bytu, v ktorom
má žalobkyňa svoje súkromie, svoj svet a pohodlie. Toto konanie žalovanej možno dokonca označiť
aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že žalovaná bola obvinená zo zločinu podľa
§ 208 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného zákona – Týranie blízkej osoby a zverenej osoby značne

podporuje všetky tvrdenia žalobkyne. Táto skutočnosť opodstatňuje neutíchajúci strach žalobkyne o
jej osobu a budúcnosť, ktorá ju čaká. Ukazuje tak rovnako na nevyhnutnosť poskytnutia okamžitej
súdnej ochrany žalobkyne pred žalovanou. Je predsa viac zrejmé, že sa žalobkyňa aktívne zúčastňovala
na vyšetrovaní vyššie uvedeného zločinu, ktorého sa žalovaná dopustila. Žalobkyňa tak konala
predovšetkým z neutíchajúceho strachu o svoju osobu a v snahe žiť pokojný život. Útoky zo strany

žalovanej trvajú už dlhodobo a ani napriek týmto skutočnostiam neutíchajú.

6. Dňa 3.2.2021 doručil právny zástupca žalovanej súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne (č.l. 105),
v ktorom žalovaná popiera všetky skutkové tvrdenia a z nich odvodené nesprávne právne tvrdenia, ktoréžalobkyňa uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 05.01.2021 prostredníctvom svojho splnomocneného
právneho zástupcu. Zotrvala na predošlom vyjadrení veci, nakoľko žalobkyňa nevzniesla žiadne nové
argumenty.

7. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 28.6.2021, na ktorom vec prejednal za účasti strán
žalobkyne a právnych zástupcov strán sporu. Právny zástupca žalovanej ospravedlnil jej neúčasti na
pojednávaní, nakoľko konflikt so žalobkyňou má negatívny vplyv na zdravie žalovanej. Právny zástupca
žalobkyne zotrval na podanej žalobe a uviedol, že žalobkyňa previedla svoj spoluvlastnícky podiel na
byte na žalovanú s tým, že bude môcť byt naďalej užívať. Žalovaná však hrubo narušuje pokojné bývanie

žalobkyne v byte, ktorá v ňom nerušene býva a byt nepoškodzuje. Medzi žalobkyňou a žalovanou
dochádza opakovane k incidentom. S ohľadom na uvedené žiadala upraviť súdom súčasné práva
a povinnosti strán tak, aby mohla žalobkyňa byt pokojne užívať. Na otázku súdu z čoho žalobkyňa
odvodzuje svoj žalobný nárok na právo nerušeného bývania v byte žalovanej, právny zástupca
žalobkyne zdôraznil, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu na žalovanú došlo k ústnej dohode medzi
stranami o užívaní bytu. Právny zástupca žalovanej namietal skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a na

pojednávaní, pričom jediným negatívnym konaním zo strany žalovanej voči žalobkyni bolo zrušenie jej
trvalého pobytu ako aj trvalého pobytu svedka F. C.. Následne súd vypočul žalobkyňu a svedka F. C..
Súd následne pojednávanie odročil na 6.10.2021 za účelom pripojenia rozhodnutí vo veci podávania
trestných oznámení žalobkyňou na žalovanú a tiež za účelom predloženia kúpnej zmluvy a preukázania
úhrady kúpnej ceny.

8. Dňa 13.7.2021 doručil právny zástupca žalovanej súdu vyjadrenie (č.l. 244), v ktorom poukázal
na to, že súd určil stranám sporu lehotu, aby predložili návrhy na vykonanie dokazovania. S ohľadom
na uvedené žalovaná navrhla oboznámiť s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 23.4.2013, s výpisom
z bankového účtu žalovanej ku dňu 02. 05. 2013, ktorý preukazuje platbu za kúpnu cenu za byt

podľa zmluvne dohodnutých podmienok, s výpisom platieb z bankového účtu žalovanej ku splátkam
za úver na kúpnu cenu bytu za posledné trojročné obdobie, s predpismi správcu bytového domu
ku platbám od roku 2017, s platbami za služby a fond opráv za predmetný byt uskutočňovanými
výlučne žalovanou od roku 2016. Ďalej navrhol oboznámiť s rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp.
zn. 36Tp/43/2019 zo dňa 27. 08. 2019 o prepustení žalovanej z väzby a uložení rôznych obmedzení

vo vzťahu ku žalobkyni, maily žalobkyne 1/ obhajcovi obvinenej, resp. splnomocnenému zástupcovi
žalovanej, vyjadrenia Slovenskej advokátskej komory ku sťažnostiam žalobkyne, výpoveď žalobkyne
v procesnom postavení „poškodená“ v priestupkovom konaní Okresného úradu Žilina sp. zn. OÚ-ZA-
OVVS2/2020/024208/676/TRP zo dňa 05. 08. 2020. Opakovane žiadal vyžiadať všetky právoplatne
skončené trestné konania za posledné dvojročné obdobie vyvolaných žalobkyňou voči žalovanej tak,

ako boli špecifikované na pojednávaní dňa 28. 06. 2021 s tým, že vo všetkých prípadoch bolo trestné
konania zastavené. Žalovaná tiež navrhla pripojenie probačného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.
1Pr/49/2019, z ktorého vyplýva bezprecedentná agresivita žalobkyne voči žalovanej a jej konanie v
hrubom rozpore s dobrými mravmi ešte aj počas probačného konania súdu so žalovanou. Žalovaná
opätovne navrhla pripojenie spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 17Pc/9/2020 v právnej veci o určenie

vyživovacej povinnosti žalovanej (žalobkyňa je totožná a žalovaná tiež je totožná s aktuálnym konaním).
V spise sú skutkové tvrdenia, ktoré sú relevantné ku právnemu záveru, že žaloba je v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovaná okrem toho navrhla pripojenie spisov Okresného súdu Žilina, sp.zn. 4C/35/2019
vo veci vydania bezdôvodného obohatenia a tiež sp.zn. 41C/80/2020 rovnako vo veci bezdôvodného
obohatenia. Z vyššie špecifikovaných listín vyplývajú skutkové okolnosti ku právnemu záveru, že žaloba

je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobkyňu nikto a žiadnym spôsobom neohrozuje. Naopak,
žalovaná zaplatila kúpnu cenu za byt, v ktorom žalobkyňa býva podľa platobných podmienok v kúpnej
zmluve s tým, že dohodnuté platobné podmienky splnené boli a nezostala z nich nesplnená žiadna časť.
Dňa 02.05.2013 žalovaná bezhotovostným platobným stykom zaplatila na účet, označený ako platobné
miesto v kúpnej zmluve (č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX) sumu zodpovedajúcu kúpnej cene 28.750,00 €

a následne žalovanej boli doručované zo strany správcu bytov predpisy ku mesačným platbám za
služby fond opráv za predmetný byt, ktoré v plnej výške platila vždy výlučne žalovaná. Dávame do
pozornosti súdu, že ak by žalobkyňa mala vôľu uskutočňovať akúkoľvek platbu za byt, tak žalovaná
prioritne by ju odkázala práve na platenie platieb voči správcovi, ktorých neplatenie, alebo ich dlhodobé
omeškanie môže privodiť rozhodnutie ostatných vlastníkov bytov v dome o dobrovoľnej dražbe, čo je

iste vyššie riziko pre žalovanú, ako prijímanie údajných, resp. virtuálnych platieb údajne neformálne
skladaných k jej rukám. Ďalej, počas obdobia, ktoré je predmetom žaloby, žalovaná bola 5 mesiacov
vo väzbe (od 28. 03. 2019 do 27. 08. 2019) a do právoplatného skončenia trestnej veci (14. 04.
2020 bola zamietnutá sťažnosť žalobkyne ku rozhodnutiu o zastavení trestného konania) a žalovanánásledne mala rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. 36Tp/43/2019 zo dňa 27. 08. 2019 uložené
obmedzenia spočívajúce v zákaze priblíženia ku žalobkyni na vzdialenosť menej ako päť metrov,
okrem priblíženia sa v nevyhnutnom rozsahu na zabezpečenie si osobných záležitostí, obmedzenie

spočívajúce v zákaze žalobkyňu kontaktovať akýmkoľvek spôsobom – telefonicky, prostredníctvom
sms, mms správ, mailovou komunikáciou a inou písomnou formou, a to aj prostredníctvom tretích
osôb, okrem kontaktu v nevyhnutnom rozsahu na zabezpečenie si osobných záležitostí a zákaze
zdržiavať sa v blízkosti obydlia žalobkyne vo vzdialenosti menšej ako 50 metrov, okrem priblíženia sa
v nevyhnutnom rozsahu na zabezpečenie si osobných záležitostí. Z hľadiska správania v rozpore s

dobrými mravmi žalobkyne okrem doteraz uvedených skutočností zdôraznil, že z predložených listín
vyplýva bezprecedentná agresivita žalobkyne voči žalovanej a jej konaní v hrubom rozpore s dobrými
mravmi a tiež aj skutočnosť, že tzv. sekundanta, alebo procesne presnejšie svedka potvrdzujúceho
tvrdenia žalobkyne jej vždy robil jej syn F. C., svedok v aktuálnom konaní. Vo výsluchu v priestupkovom
konaní dňa 05. 08. 2020 ku údajným útokom žalovanej žalobkyňa napr. tvrdí: „Svedkom fyzických
útokov bol aj môj syn F. C., iného svedka uviesť neviem“. V tomto kontexte dávame do pozornosti

súdu, že v trestnom konaní pravdivosť tvrdení žalobkyne jej syn F. C. najskôr potvrdzoval (výsluch
28.03.2019 a 07. 05. 2019, aj keď v prevažnej miere len opakoval tvrdenia žalobkyne s tým, že ich má
od nej sprostredkované. No následne, uvedomujúc si možných trestno-právnych dôsledkov pre neho
samotného, mailom dňa 11. 10. 2019 vyšetrovateľovi doručil tzv. „stiahnutie“ výpovede a vo výsluchu
dňa 05. 11. 2019 vyhlásil, že v tejto veci už naďalej nebude vypovedať. Súdu dávame do pozornosti, že

všetky trestné oznámenia skončili zastavením, resp. žiadne trestné oznámenie nemalo takú relevanciu,
aby žalovaná bola aspoň obvinená s výnimkou obvinenia voči žalovanej prípade trestného konania sp.
zn.ČVS:ORP-361/1-VYS-ZA-2019,vktoromžalovanábolavoväzbeaktorébolozastavenéodstúpením
na priestupkové konanie Okresného úradu Žilina sp. zn. OÚ-ZA-OVVS2/2020/024208/676/TRP, ktoré
skončilo tiež zastavením. Žalovaná tvrdí, že zo strany žalobkyne nejde o výkon práva ani v jednom

trestnom oznámení a ani v jednom prípade civilného konania, ani v aktuálnom konaní. Žalovaná sa
domnieva,žezostranyžalobkyneskôrakoovýkonprávaideoobsesiu,tak,akojunaznačujúajznalecké
posudky v označenom v trestnom konaní.

9. Následne dňa 5.8.2021 doručila žalovaná súdu vyjadrenie (č.l. 292), v ktorom zdôraznila, že v celom

priebehu konania, ako aj všetkých ďalších konaní, ktoré žalobkyňa voči žalovanej vyvolala (všetky zatiaľ
neúspešne), žalovaná je konfrontovaná s množstvom skutočností, ktoré sú v zásadnom rozpore so
skutkovým stavom. V praktickej rovine, pri výkone procesnej obrany žalovaná ani len v teoretickej rovine
nie je schopná preukázať dôkazom opaku, argumentom „e contrario“ absenciu excesu, absenciu svojho
protiprávneho konania, resp. absenciu takého konania, aké popisuje žalobkyňa v žalobe, a to už z

princípu a podstaty veci samej. Napriek tomu žalovaná sa o takúto aktivitu, o aktívne popretie skutkových
tvrdenížalobkynesnažívprípadetakýchskutkovýchtvrdení,kuktorýmviepreukázaťinýpriebehskutku,
akohotvrdížalobkyňa,atoajvprípade,akideotvrdenia,ktorépresporniesúzásadné.Vtomtoprípade
dávame do protikladu tvrdenie žalobkyne na pojednávaní dňa 28. 06. 2021: "Predstúpil PZ žalovanej,
ktorý

poznamenáva, že v rámci svojho prednesu žalobkyňa uviedla, že aj teraz je žalovaná s pánom M.
v susednom byte. Sudkyňa dotazuje žalobkyňu, či uvedené tvrdenie je pravdivé a či ho uviedla v
rámci svojho prednesu. Na to žalobkyňa udáva, že v čase keď odchádzala na pojednávanie o 07:00
bola žalovaná spolu s pánom M. v byte susedov." Takýmto a inými obdobnými tvrdeniami žalobkyňa
podopiera naliehavosť a odôvodnenosť žaloby ako celku a osobitne žalobného petitu. Oproti tomu

dávame do pozornosti súdu, že v čase pojednávania, resp. v čase od 06.00 do 14.00 hod žalovaná spolu
s p. M. sa nachádzali na ich pracovisku, v spoločnosti HW areál SW Hitech s.r.o., na adrese N. X, G.,
čo je cca 5 km od bytu žalovanej (Borová 24, Žilina). Tvrdenia žalobkyne sú vymyslené, nezakladajú sa
na reálnom stave, žalovaná ich popiera a opätovne dáva súdu do pozornosti, že zo strany žalobkyne
skôr ako o výkon práva ide vo vzťahu ku žalovanej o obsesiu, tak, ako ju naznačujú aj znalecké posudky

v trestnom konaní.

10. Na pojednávaní dňa 6.10.2021 súd vec prejednal a rozhodol za účasti žalobkyne a právnych
zástupcov strán sporu. Súd na pojednávaní pristúpil k oboznamovaniu s obsahom spisu a listín, ktoré
predovšetkým žiadal oboznámil právny zástupca žalovanej. Súd tak okrem obsahu spisu oboznámil

s konkrétnymi listinami nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise sp.zn. ČVS-ORP- 361/1 VYS-ZA 2019
akoajvyjadrenímO.P.C.vovecitunajšiehosúdusp.zn.17Pc/9/2020.Vrámcisvojichprednesovzotrvali
strany sporu na svojich doterajších tvrdeniach. Nad rámec doteraz tvrdených skutočnosti a právneho
základu žaloby, v záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že hmotnoprávne posúdeniezáväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi stranami ešte v roku 2013 a z ktorého si žalobkyňa odvodzuje
právo na nerušené užívanie bytu je výlučne vecou súdu. Reálne si strany len dohodli, že tam môže
žalobkyňa, ako matka žalovanej nerušene bývať. Podľa názoru žalobkyne, ak by mal tento posúdiť

tento vzťah právne, došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorá ešte stále nebola žiadnym spôsobom ukončená
a teda naďalej trvá a to buď nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, v zmysle § 685 a nasledujúcich OZ,
ktorá nebola ešte doposiaľ zo strany žalovanej vypovedaná, ani nedošlo k jej zániku inou formou , alebo
zmluvy o výpožičke bytu na dobu neurčitú, podľa § 659 OZ a nasledujúcich, pričom žalovaná doposiaľ
právne relevantným spôsobom nepožiadala žalobkyňu o vrátenie bytu a teda táto naďalej trvá. Zákon,

pred zmluvou o výpožičke tak isto, ako v prípade nájomnej zmluvy nepredpisuje písomnú formu. Jedná
sa o reálnu zmluvu, kde je smerodajným odovzdanie veci, teda predmetného bytu. Rovnako je tiež
nutné si uvedomiť, že strany sú si blízkymi osobami, tak prichádza do úvahy aj posúdenie právneho
dôvodu užívania bytu v intenciách rodinného práva a to konkrétne v rámci vzájomných vyživovacích
povinností. Na základe toho, je nepochybné, že žalovaná má v zmysle § 66 a nasledujúcich Zákona
o rodine vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobkyni a teda právny dôvod na užívanie predmetného

bytu zo strany žalobkyne, ani nemusí vyplývať zo záväzkového vzťahu, ale priamo zo zákona o rodine,
keď užívanie bytu je uspokojením bytových potrieb blízkej osoby, ktorá si túto potrebu nedokáže
zabezpečiť sama. V závere uviedla, že žalobkyňa žiada, aby súd uložil povinnosť žalovanej nechať
žalobkyňu pokojne túto nehnuteľnosť užívať, až do prípadného ďalšieho rozhodnutia súdu v tejto veci.
Čiže, aby upravil súčasné práva a povinnosti obidvoch strán tak, aby bola žalovaná povinná nechať

žalobkyňupokojneužívaťnehnuteľnosťažprípadnenedôjdekďalšiemusúdnemurozhodnutiu,ohľadom
týkajúceho, ktoré sa týka tejto nehnuteľnosti. Na základe vykonaného dokazovania súd vec posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“), výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

13. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) vlastníctvo veci

možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

15. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

17. Podľa § 589 OZ, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak
je zmluva neplatná podľa § 40a.

18. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

19. Podľa § 659 OZ, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu
bezplatne užívať.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli

dňa 24.4.2013 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne
a prevod nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
k bytu č. 29 v obytnom dome so súp. č. XXXX v k.ú. G. evidovanom na LV č. XXXX bol povolený dňa
23.7.2014 pod V 3653/13.21. Z kúpnej zmluvy 24.4.2013 uzavretej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako
kupujúcou (č.l. 251a), že žalobkyňa ako predávajúca bola v čase predaja nehnuteľnosti – bytu č. 29

evidovanom na LV č. XXXX pre k.ú. G. výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to na základe rozhodnutia
Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 17C/280/2011 zo dňa 13.2.2013. Podľa článku IV. Predmetnej kúpnej
zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 28.750,- Eur, ktorú bola povinná v zmysle článku V. uhradiť
kupujúca – žalovaná prevodom na účet J. C. (č.účtu XXXXXXXXXX/XXXX), voči ktorému má žalobkyňa
záväzok z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva titulom rozsudku Okresného súdu Žilina

pod sp.zn. 17C/280/2011 zo dňa 13.2.2013. Z uvedeného je zrejmé, že titulom prevodu nehnuteľnosti
došlo k prevodu vlastníckeho práva v prospech žalovanej v celosti, nielen k spoluvlastníckemu podielu
bývalého manžela žalobkyne, ako to tvrdila žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.6.2021.

22. Z detailu platby (č.l. 251) vyplýva prevod sumy 28.750,- Eur na účet č. 000000-5424850001/5600,
t.j. účet J. C. špecifikovaný v článku V. kúpnej zmluvy pri určení platobných podmienok.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kúpna cena bola žalovanou uhradená v zmysle zmluvných
dojednaní. Nedošlo tak k jej nevyplateniu ako tvrdila žalobkyňa. Rovnako z obsahu zmluvy súd nemal za
preukázanú existenciu dohody o užívaní bytu žalovanou. Samotná výška kúpnej ceny, ktorú žalobkyňa
okrajovo spochybnila, predstavuje otázku zmluvnej voľnosti. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na

právny záver vyjadrený v rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo/244/2018 z 27.6.2019, v ktorom konštatoval:
„Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim
sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je
v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v
kolízii s dobrými mravmi.“

24. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. G. mal súd za preukázané, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti -bytu č. XX I. X.J. D. P. Q. Q.. č. XXXX postaveného na parc. KN C č. XXXX pre k.ú.
G., a to titulom kúpnej zmluvy.

25. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 28.6.2021 vyplynulo, že nie je schopná sa zamestnať,
je invalidná. Vo vzťahu k uzavretiu kúpnej zmluvy zdôraznila, že dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy
bola potreba vyplatiť jej bývalého manžela, vo vzťahu k jeho podielu na nehnuteľnosti. Pričom žalovaná
prisľúbila žalobkyni, že vyplatí bývalého manžela s tým, že sa prevedie na ňu spoluvlastnícky podiel
žalobkyne. Medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k ústnej dohode vo vzťahu k tomu, že si budú vzájomne

pomáhať. Žalobkyňa jej poskytne podporu pri štúdiu a žalovaná jej poskytne podporu v chorobe a
starobe. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v dôsledku časovej tiesne žalobkyne, ktorá bola povinná
vyplatiť bývalého manžela do 60-tich dní, pričom úver vo výške 28.750 eur poskytla banka iba žalovanej.
Do tejto dohody žalobkyňa vstupovala s tým, že ide o dohodu matky a dcéry a žalovanej dôverovala.
Žalobkyňa uviedla, že vzťahy sa medzi žalobkyňou a žalovanou zhoršili, keď od nej ústne požadovala,

aby ju vyplatila z jej spoluvlastníckeho podielu s tým, že si nájde iné bývanie, nakoľko nebola ochotná
žiť v takomto vzťahu a za takejto situácie. Poznamenala tiež, že žalovaná sa stále vyhovárala na potrebu
doštudovania, na štátne dotácie. Následne to dospelo až do takého štádia, kedy žalobkyňa žalovanej
posielala písomné výzvy do zamestnania. Na tieto výzvy žalovaná reagovala tak, že jej bola schopná
za jeden deň poslať aj 36 SMS, ktoré boli vulgárneho charakteru. Tvrdila, že tým sa žalovaná voči nej

dopúšťala násilia na starých ľuďoch, čo nepraje nikomu. Správanie žalovanej bolo tak agresívne, že
aj susedia boli nútení volať mestskú políciu, pričom žalovaná to urobila tak, že polícia prišla jedným
vchodom a ona ušla druhým vchodom. Naposledy ju takto navštívila žalovaná jej dcéra, spolu s pánom
M. minulý týždeň. K týmto okolnostiam uviedla, že búchali, kričali a žalobkyňa už po týchto incidentoch je
v takom stave, že nie je schopná na to ani reagovať, je paralizovaná, pomočuje sa a nie je schopná ani

privolať políciu. Žalovaná navštevuje žalobkyňu s pánom M., ktorý je agresívny a správa sa vulgárne.
Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná ju nielen šikanuje, ale aj okráda. Zdôraznila, že ona pracuje iba od
roku 2016, pričom ďalšie obdobie študovala. Uviedla, že žalovaná s pánom M. sa stretávajú v byte pani
E., kde sú občas aj 3 dňa, teda aj v čase, keď majú byť v práci. Žalobkyňa tvrdila, že susedia v jej
prospech svedčiť nepôjdu, lebo sa žalovanej boja, pani E. je na strane žalovanej a iní susedia chcú

mať pokoj. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne uviedla, že na žalovanú podala 6 alebo 7 trestných
oznámení, právny zástupca žalovanej zdôraznil, že išlo o 13 trestných oznámení a tri civilné žaloby. Vo
vzťahu k trestným oznámeniam zdôraznil, že tie boli zastavené.26.Zvýsluchusvedka,F.C.,synažalobkyneabratažalovanej,napojednávanídňa28.6.2021vyplynulo,
že predmetom sporu je byt, ktorý bol vo vlastníctve jeho rodičov. Následne sa dohodla matka so
žalovanou, že prevedie tento byt na ňu, že po tom, čo sa žalovaná zamestná tak jej to vyplatí. Prvé

roky po nadobudnutí tohto bytu sa zmenilo správanie žalovanej k jej matke, najprv sa snažila cez matku
presvedčiť ju, aby v byte nebýval svedok, že jej bude lepšie a vyvíjala na matku v tomto smere nátlak.
K ďalším okolnostiam poznamenal, že žalovaná sa obohacovala na úkor svojej matky tým, že si nechala
na svoj účet posielať matkin dôchodok. Zo strany žalovanej bol znepríjemňovaný život žalobkyni aj
svedkovi, neboli im umožňované vykonávať hygienické potreby, prebiehalo to napr. tak, že vypínala

vodu, kopala do dverí a podobne, načo svedok udáva, že následne keď už bol stav neznesiteľný,
čo svedok vyriešil tým, že sa odsťahoval do Marčeka. Svedok uviedol, že žalovaná znepríjemňovala
život svedkovi a žalobkyni aj tým, že im napr. matke vyhadzovala potraviny z chladničky s tým, že ide
o jej chladničku, vytrhala káble od televízora s tým, že ona platí televíziu. Znepríjemňovala im aj život
tým, resp. im ho komplikovala, keď do bytu nosila mačky, prvú mačku doniesla v roku 2008, následne
v spolupráci so žilinskými labkami do bytu prisťahovala ďalšie mačky, čím v podstate skomplikovala

život matke, ktorá sa musela o tieto mačky starať, bolo ich zhruba 11, vrátane 5-tich vlastných. Svedok
tvrdil, že sa cítiť byť zo strany žalovanej a právneho zástupcu šikanovaný, nakoľko tí tvrdia, že v byte
žije, nakoľko on v byte už dlhodobo nežije, iba navštevuje matku, za účelom poskytnutia jej starostlivosti,
nakoľko je už staršia osoba a so zdravotnými problémami. K poberaniu dôchodku žalovanou uviedol,
že tieto skutočnosti nevie preukázať, pretože nie je majiteľom tohto účtu. O tom, že žalovaná do bytu

nasťahovala mačky vedel iba sprostredkovane, od matky – žalobkyne. Výpoveď svedka sa zakladala
predovšetkým na sprostredkovaných informáciách od matky.

27. Súd nemal za preukázané, že by pri podpise kúpnej zmluvy prípadne následne došlo k uzavretiu
zmluvy o zriadení vecného bremena (prípadne obdobnej zmluvy), na základe ktorej by mala žalobkyňa

právny nárok nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne užívať. Žalobkyňa iba trvala na tom,
že medzi stranami došlo k ústnej dohode o užívaní bytu, ktorej existenciu súd nemal za preukázanú.
Nevyplývala ani z výsluchu svedka F. C., ktorý predstavoval jediný návrh žalobkyne na preukázanie
svojich tvrdení. Naopak, za preukázanú mal súd skutočnosť, že žalobkyňa byt od uzavretia kúpnej
zmluvy bez prerušenia užíva. Samotná žalovaná netvrdila, že by od žalobkyne požadovala vysťahovanie

z bytu. V ďalšom žalobkyňa dôvodila tým, že posúdenie nároku žalobkyne je otázkou hmotnoprávneho
posúdenia súdu, avšak je možno dôjsť k aj k záveru o uzavretí nájomnej zmluvy, ktorá nevyžaduje
písomnú formu. V takom prípade žalobkyni nebola doručená výpoveď z nájmu. V prípade, ak by uvedené
súd vyhodnotil ako nárok zo zmluvy o výpôžičke, poukázala na to, že žalovaná nepožiadala doposiaľ
žalobkyňu o vrátenie bytu. Zároveň konštatovala, že nárok žalobkyne možno odvodiť aj nepriamo zo

zákona o rodine a vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe
žalobkyňa odôvodnila tým, že jej žalovaná zrušila trvalý pobyt v byte dňa 16.05.2019, napriek tomu,
že žalobkyňa nemá kde bývať. A teda je zrejmé, že minimálne od tohto dátumu, žalovaná realizuje
kroky, ktoré zasahujú do práva na pokojné užívanie bytu žalobkyňou. Zasahovanie do jej práva na
pokojné užívanie bytu preukazuje aj výpoveď svedka F. C. na pojednávaní dňa 28.06.2021. K uvedenej

argumentácii súd poznamenáva, že je nesporné, že súd pozná právo (iura novit curia) a prejednávanú
vec zaradí pod príslušnú právnu normu. Uvedené však neodporuje tomu, aby právny základ nároku
žalobca náležite odôvodnil a odvodil od určitých právnych skutočností, z ktorých má vyplývať. Súd
v prvom rade konštatuje, že právne zdôvodnenie nároku uviedol právny zástupca žalobcu na výzvu
súdu až na pojednávaní dňa 28.6.2021, kedy konštatoval, že žalobkyňa si nárok odvodzuje od ústnej

dohody o práve na užívanie bytu. Až v záverečnej reči poukázal na to, že uvedené možno považovať
aj za nájomnú zmluvu či zmluvu o výpožičke. K tejto argumentácii súd konštatuje, že v danom prípade
nevzhliadolsplneniepodmienok,abybolomožnýkonštatovať,žemedzistranamisporudošlokuzavretiu
nájomnej zmluvy v ústnej forme, nakoľko základným znakom nájomnej zmluvy podľa § 663 OZ je jej
odplatnosť, ktorá stranami sporu nebola tvrdená ani preukázaná. Ohľadom zmluvy o výpožičke, ani

táto skutočnosť v priebehu sporu nebola tvrdená a preukázaná. Žalobkyňa nepreukázala odovzdanie
bytu do jeho užívania žalovanej. Ak by súd aj dospel k záveru o prípadnej zmluve o výpožičke a dal
za pravdu právnemu zástupcovi žalobkyne, že si žalovaná doposiaľ neuplatnila nárok na vrátenie
veci - bytu, bolo by nutné konštatovať, že nie je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe,
ktorou sa žalobkyňa domáha práva nerušeného užívania bytu, keď sama uviedla, že žalovaná ju

nevyzvala na jeho opustenie, vrátenie, či vypratanie. Predovšetkým však súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa žiada formou rozsudočného návrhu upraviť pomery
medzi stranami do času „až prípadne nedôjde k ďalšiemu súdnemu rozhodnutiu, ohľadom týkajúceho,
ktoré sa týka tejto nehnuteľnosti“. Už samotná formulácia navrhovaného petitu rozsudku je nejasná,neurčitá a nevykonateľná, nakoľko žalobkyňa neuviedla, akým iným ďalším súdnym rozhodnutím má
byť upravený právny vzťah k nehnuteľnosti. Takýto výrok je možné uplatniť v prípade neodkladného
opatrenia na čas do rozhodnutia vo veci samej, nie vo forme žaloby. Napriek tomu súd dôkladne posúdil

žalobuvkontextevšetkýchargumentovajprocesnejobranyžalovanejadospelkzáveru,žežalobanemá
oporu v právnom ani skutkovom stave, nakoľko absentuje právny titul, z ktorého by bolo možné odvodiť
právo na nerušené užívanie bytu žalobkyňou, ktorá nie je jeho vlastníčkou, oprávnenou z vecného
bremena, ani nájomkyňou. Ak by súd uvažoval o zmluve o výpožičke, k zamietnutiu žaloby by dospel
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe.

28. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobkyňa nemá právny nárok užívať byt vo výlučnom
vlastníctve žalovanej. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu akéhokoľvek
právneho nároku na nerušené užívanie nehnuteľnosti žalovanej. Navyše, ak by aj právny nárok
žalobkyne na užívanie bytu vo výlučnom vlastníctve žalovanej existoval, odporoval by dobrým mravom.
Z pripojených spisov ako aj rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy,

sp.zn. OU-ZA-OVVS/2020024208/676/TRP zo dňa 3.12.2020 (č.l. 115) mal súd za preukázané, že
žalobkyňa opakovane podáva trestné oznámenia a podnety na žalobkyňu za účelom jej trestného
stíhania, ktoré mali vzniknúť na základe protiprávneho konania žalovanej voči žalobkyni. Je zrejmé,
že tieto skutočnosti sa nepreukázali. Je to práve žalobkyňa, ktorá užíva byt žalobkyne bez právneho
dôvodu, i keď je jej matkou. Na druhej strane je nutné zdôrazniť, že zo správania žalobkyne možno

vyvodiť pochybnosť o tom, či jej správanie voči žalovanej nevykazuje známky konania proti dobrým
mravom. Vo vzťahu k uvedenému ako aj v zmysle § 3 OZ súd posudzoval, či samotný nárok žalobkyne
nie je v rozpore so zákonom, ale aj dobrými mravmi.

29. Dobré mravy (boni mores) sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne

práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Hoci sú dobré mravy
zákonným pojmom, a teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom. Ich obsah spočíva
vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.
Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (pozri
R 88/1998). Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 OZ je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá

zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď výkon práva je formálne v súlade
so zákonom (právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma
vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je
neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na vznik
právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou (pozri Ro NS ČR z 28. 6. 2000, sp. zn. 23 Cdo

2060/1998). Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho
úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi § 39 OZ, a to aj v prípade, že
samotný obsah tohto úkonu nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ak ide o dvojstranný právny úkon, je
právny úkon neplatný v prípade, že v rozpore s dobrými mravmi je konanie oboch strán (Ro NS ČR z
21. 8. 2000, sp. zn. 22 Cdo 871/2000). Zásada dobrých mravov má dosah i na zmluvné vzťahy, ktorých

účastníci využili v rámci zmluvnej autonómie možnosť odchýliť sa od dispozitívnej normy (pozri § 2 ods. 3
OZ), ale dosah zmluvného konsenzu na právne postavenie jednej zo strán zmluvy je výrazne negatívny.
Vo všeobecnosti možno povedať, že ustanovenie § 3 ods. 1 OZ predstavuje korekciu starej zásady
rímskeho práva, že kto užíva svoje právo, nikomu nekrivdí (qui suo iure utitur, nemini facit iniuriam). Súd
dospel k záveru o rozpore nároku žalobcu k duplicitne uplatnenej sume 667,64 Eur s dobrými mravmi, a

to na základe vyššie konštatovanému záveru súdu vo veci 25C/74/2018, kedy tento nárok žalobcu mal
byť v zmysle súdom schváleného zmieru zahrnutý do výšky vyrovnávacieho podielu titulom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Súd má za to, že v takomto prípade nemožno opakovane uplatnenému
nároku žalobcu, ktorý bol na základe vzájomnej dohody započítaný do vyporiadacieho podielu, priznať
právnu ochranu, i keď sa formálne jeho nárok neprieči zákonu. Súd je toho názoru, že aj výkon práva,

ktorý je v súlade so zákonom môže byť rozporný s dobrými mravmi, čo vzhliadol práve v prejednávanej
veci v časti uplatnenej sumy 667,64 Eur. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo 144/2010, v zmysle ktorého: „V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie

umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými
mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto
ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych
vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1Občianskehozákonníkanemátotižvlastnúpriamunormotvornúplatnosť–upravujeibaspôsobaplikácie
a interpretácie iných ustanovení.“
30. Súd v rámci konania oboznámil s viacerými uzneseniami orgánov činných v trestnom konaní,

ktorými bolo odmietnuté trestné stíhanie žalovanej iniciované na podnet žalobkyne. Ide predovšetkým
o: uznesenie o odmietnutí trestného stíhania voči žalovanej sp.zn. ČVS-ORP-574/3- VYS-ZA-2019 ,
uznesenie o odmietnutí trestného stíhania voči žalovanej sp.zn. ČVS-ORP-1168/3- VYS-ZA-2020,
uznesenie o odložení trestného stíhania voči žalovanej sp.zn. ČVS-ORP-882/2-VYS-ZA-2020 z 31.01.
2021, uznesenie o odmietnutí trestného stíhania voči žalovanej sp.zn. ČVS-ORP-1279/1-VYS-ZA-2019,

uznesenie o odmietnutí trestného stíhania voči žalovanej sp.zn. ČVS-ORP-873/ZZ- ZA-2020, uznesenie
o odmietnutí trestného stíhania voči žalovanej sp.zn. ČVS-ORP-964/ZZ-ZA-2020 zo dňa 6.10.2020,
uznesenie o odmietnutí trestného stíhania voči žalovanej sp.zn. ČVS-ORP-1354/ZZ-ZA-2020 zo dňa
22.1.2021. Súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že na základe trestného oznámenia žalobkyne
bola žalovaná obmedzená na osobnej slobode a vzatá do väzby v rámci prípravného konania vo veci
sp.zn. ČVS-ORP- 361/1 VYS-ZA 2019, z ktorej bola následne prepustená na slobodu uznesením

Okresného súdu Žilina sp.zn. 36Tp/43/2019 zo dňa 27.8.2019. Uvedená vec bola postúpená Okresnou
prokuratúrou Žilina na priestupkové konanie. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z pripojeného
vyšetrovacieho spisu. Samotné priestupkové konanie bolo uznesením Okresného úradu Žilina, odbor
všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov sp.zn. OU – ZA – OVVS2-2020024208/676/TRP zo
dňa 3.12.2020 vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zastavené (č.l. 115). Súd

s poukazom na § 193 druhá veta CSP konštatuje, že je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Ak by aj
súdpripustilprávnynázorprávnejzástupkynežalobkyne,ževýsledkytrestnýchčipriestupkovýchkonaní
so záverom o odmietnutí či zastavení konania, nie sú vo vzťahu k tomu, či došlo k protiprávnemu konania

voči žalobkyne, relevantné, je nepochybné, že práve žalobkyňa všetky tieto konania iniciovala ako osoba
podávajúca podnet či trestné oznámenie. S ohľadom na uvedené, pre celkové hodnotenie vykonaného
dokazovania je právne záväzný záver príslušných orgánov o tom, či bol spáchaný trestný čin, priestupok
alebo správny delikt. Už len samotný fakt, že opakovane, vo viac ako 10 prípadoch bolo odmietnuté
či zastavené trestné stíhanie na podnet žalobkyne voči žalovanej je dostatočným preukázaním toho,

že kompetentné orgány pri opakovaných podnetoch žalobkyne voči žalovanej zisťovali a vyšetrovali
porušenie práv žalobkyne v trestnoprávnej rovine a opakovane dospeli k negatívnemu záveru.

31. Zároveň súd považuje za nevyhnutné konštatovať, že žalovaná v konaní preukázala opakované
snahy žalobkyne o kriminalizáciu jej osoby, ktorá vyústila až do väzobného stíhania žalovanej a do

viacerých trestných a priestupkových konaní. Naopak, žalobkyňa vyvracala tvrdenia žalovanej, no
uvedené ostalo iba v argumentačnej rovine. Nenavrhla a nepredložila súdu žiaden dôkaz za účelom
preukázania svojich tvrdení, a to ani v zmysle vyjadrení podľa § 167 CSP, ani pri argumentácii v rámci
jej výsluchu, ba dokonca ani na výslovnú žiadosť právneho zástupcu žalovanej. Žalobkyňa iba zotrvala
na tom, že jej tvrdenia sú pravdivé a správne, no uvedené skutkové tvrdenie neosvedčila tým, že by

vo vzťahu k uvedenému uniesla dôkazné bremeno. Vo vzťahu k dôkazom predloženým žalovanou, súd
konštatuje, že všetky tvrdenia boli súdu preukázané minimálne v rovine právoplatných a vykonateľných
rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní či v rámci priestupkového konania. Súd zdôrazňuje,
že žalobkyňa v rámci svojej argumentácie vždy relatívne dôveryhodne a logicky vyvracala tvrdenia
protistrany tak, aby vyvolala dojem, že práve žalobkyňa je obeťou protiprávneho konania či už žalovanej

alebo iných osôb. Na konanie iných osôb smerujúce voči jej osobe mala vždy vlastný výklad, ktorý
vyznel v jej prospech. Na druhej strane však žalobkyňa nevedela preukázať reálnosť a pravdivosť
svojich tvrdení, a to ani pri zohľadnení skutočnosti, že v konaní bola od počiatku zastúpená advokátom.
Práve naopak, nesprávnosť jej tvrdení vyplynula z dôkazov predložených žalovanou. Je teda zrejmé,
že tvrdenia žalobkyne ostali iba v rovine subjektívneho vnímania jej reality, pričom ich pravdivosť

nebola preukázaná. Tu súdu neostáva iné, iba konštatovať, že je nevyhnutné sa stotožniť so záverom
znalca – O. R., ktorý konštatoval, že: Paradigma ostala, len sa zmenila postava. Teda, že útoky
žalobkyne sú v rámci rôznych období jej života obdobné, mení sa iba objekt záujmu. Záver znalca
v kontexte celého vykonaného dokazovania sa súdu javí ako správny. Z dokazovania, oboznámených
listinných dôkazov a rozhodnutí, ako aj samotných vyjadrení strán sporu, mal súd za preukázané, že

bežným postupom žalobkyne je podávanie trestných oznámení voči rôznym osobám. Príkladom je
nielen podávanie trestných oznámení voči žalovanej, bývalému manželovi, ale aj voči vlastnej sestre,
matke, či druhému synovi žalobkyne – O. P. C., ako aj voči neveste po pohrebe jej druhého syna.
Pre účely posúdenia dôvodnosti žaloby súd konštatuje, že predovšetkým nárok žalobkyne „na ochranupráva jej pokojného bývania“ v byte žalovanej, t.j. jej dcéry, nemá oporu v zákone. Neexistuje právny
titul, z ktorého by jej takýto nárok vyplýval. Ani odvodenie nároku z vyživovacej povinnosti detí voči
rodičom nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Samotné konanie o určenie výživného na žalobkyňu

smerujúce voči jej deťom, bolo na tunajšom súde vedené pod sp.zn. 17Pc/9/2020, pričom je právoplatne
zastavené. Aj žalobkyňa potvrdila, že bola poučená, že ide o nárok v rozpore s dobrými mravmi. Súd
od počiatku zastáva názor, že žalobou uplatnený nárok je bez právneho dôvodu. Napriek tomu skúmal,
či nedošlo k porušeniu zákona, vo vzťahu k neplatnosti kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej žalobkyňa
previedla vlastnícke právo k svojmu bytu na žalovanú. Súd na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 24.4.2013 je platná. Rovnako nebola preukázaná existencia
dohody o práve bývania žalobkyne v predmetnej nehnuteľnosti, a to ani vo forme ústnej ani písomnej.
Naopak, súd jednoznačne konštatuje, že samotný žalobkyňou uplatnený nárok je v rozpore s dobrými
mravmi, a to predovšetkým z dôvodu správania sa žalobkyne voči žalovanej, ktoré vykazuje znaky
konania v rozpore s dobrými mravmi. Samotná žalobkyňa v rámci výsluchu uviedla, že sa vzťahy
zhoršili po tom, čo žalovanú opakovane vyzývala na vyplatenie bytu a výzvy jej doručovala aj do

zamestnania. Súd mal pritom za preukázané, že zmluvne dohodnutá kúpna cena za byt bola vyplatená
obratom po uzavretí kúpnej zmluvy v zmysle zmluvných ustanovení. Šikanózne správanie žalobkyne
voči žalovanej tak deklarovala aj žalobkyňa. Okrem toho mal súd za preukázané, že žalobkyňa
podala voči žalovanej viacero trestných oznámení, pričom trestné konania boli ukončené uznesením
o odmietnutí trestného stíhania voči žalovanej. Opak, t.j. trestné oznámenia podávané žalovanou voči

žalobkyni, preukázané neboli. Ich prípadná existencia ostala v rovine tvrdení žalobkyne. Ďalej mal súd
za preukázané a nesporné, že žalobkyňa od prevodu predmetného bytu v roku 2013 užíva byt žalovanej
bez právneho dôvodu. V inom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 41C/80/2020 sa žalovaná
voči žalobkyni domáha bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v úhradách za byt, nakoľko sama
v dôsledku správania žalobkyne byt reálne neužíva (ako jeho výlučný vlastník), iba zaň uhrádza platby.

Napriek takémuto stavu, ktorý je nesporný, podáva žalobkyňa voči žalovanej od roku 2018 do súčasnosti
trestné oznámenia, v dôsledku ktorých je žalovaná opakovane podrobovaná úkonom trestného konania,
pričom protiprávnosť jej konania doposiaľ preukázaná nebola.

32. Na základe týchto skutočností nemožno poskytnúť nároku žalobkyne právnu ochranu, a to z dôvodu

neexistencie právneho nároku žalobkyne ako aj skutočnosti, že nárok uplatnený žalobkyňou odporuje
dobrými mravom. Súd zároveň zdôrazňuje, že tvrdenia žalobkyne v konaní preukázané neboli, a tak má
za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

33. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

34. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu
trov konania, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalobu v celom rozsahu zamietol, a tak v zmysle ust.
§ 255 ods. 1 CSP rozhodol v zmysle zásady úspechu v spore a žalovanej ako úspešnej strane sporu
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.