Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614207733
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1614207733.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobcov: 1/ N., 2/ G., obaja zastúpení:

U., proti žalovanej: Y. zastúpená: U., o určenie neplatnosti závetu, listiny o vydedení a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobcovia 1/ a 2/ sú dedičmi zo zákona po poručiteľke C., rod. O. nar. X.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, naposledy bytom Q..

Súd určuje, že závet spísaný do notárskej zápisnice u U. sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs
XXXXX/XXXX dňa 22.11.2010, je neplatný v časti, v ktorej poručiteľka C., rod. O., nar. X.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX., naposledy bytom Q., opomenula žalobcov 1/ a 2/ v rozsahu 1 ich dedičských podielov zo

zákona.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.7.2014 sa žalobcovia voči žalovanej domáhali, aby súd
určil, že závet a listina o vydedení spísaná do notárskej zápisnice u U. sp. zn. N XXX/XXXX, Nz
XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX dňa 22.11.2010 sú neplatné a žalobcovia sú dedičmi zo zákona.

Žalobcovia v žalobe uviedli, že poručiteľka C., rod. O., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom v D. (ďalej tiež
len „poručiteľka“), zomrela dňa XX.X.XXXX. Po poručiteľke je vedené dedičské konanie na Okresnom
súde Malacky pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, ktorý súd poveril notára U. prejednaním dedičstva. Strany
sporusúpotomkoviaporučiteľky,atodcéraporučiteľky-žalovanáavnuciporučiteľky(detipredumrelého
syna O.) - žalobcovia, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia v 1. dedičskej skupine podľa § 473 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka. Na dedičskom pojednávaní bola dedičom predložená listina - závet a listina
o vydedení poručiteľky spísaná formou notárskej zápisnice U., sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX,

ktorou poručiteľka odkázala celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej dcére - žalovanej. Súčasne
listinou o vydedení poručiteľka vydedila svojej vnúčatá, t.j. deti po synovi O. - žalobcov, pričom ako dôvod
vydedeniauviedla:„Vrozporesdobrýmimravmimineposkytujúpotrebnúpomoc,ktorúvzhľadomnamôj
vek a zdravotný stav potrebujem.“ Žalobcovia hneď na prvom dedičskom prejednaní veci vyhlásili pred
notárom, že popierajú dôvod vydedenia, pretože nezodpovedá pravde a skutočnosti. Žalobcovia mali za
to, že listina o vydedení je neplatná z dôvodu, že dôvod na vydedenie žalobcov ako zákonných dedičov
nie je daný, resp. dôvod v nej uvedený nezodpovedá platným ustanoveniam Občianskeho zákonníka.

Dôvod vydedenia musí existovať v čase urobenia právneho úkonu o vydedení. Z hľadiska určitosti
prejavu vôle poručiteľa je nutné, aby poručiteľ bližšie uviedol a rozviedol konkrétny dôvod vydedenia
uvedený v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka a nestačí len citácia tohto ustanovenia. Žalobcovia
mali za to, že dôvod vydedenia v listine nebol jasne, výstižne a jednoznačne konkretizovaný. Podotýkali,že je nepravdivé tvrdenie, že sa nestarali o poručiteľku. So svojou starou matkou sa naopak, každý
deň vídali, bývajú v bezprostrednej blízkosti, vždy sa zaujímali o ňu, či niečo nepotrebuje doniesť alebo
pomôcť. Stará matka sa nikdy nesťažovala, a oni boli v úplnom presvedčení, že sú nablízku, keď bude

potrebovať pomoc. Nevedeli si vysvetliť úkon poručiteľky, ktorým ich vydedila, domnievali sa, že musela
byť ovplyvnená svojou dcérou - žalovanou alebo, že vzhľadom na pokročilý vek, nevedela posúdiť
následky svojho konania, že nepochopila zmysel listiny, ktorú podpísala. Žalobcovia označili závet za
neplatný v časti určenia okruhu dedičov o veľkosti ich podielov, nakoľko opomína neopomenuteľných
dedičov v čase spísania závetu, a to vnukov poručiteľky - žalobcov. Považovali závet za neplatný v

zmysle § 479 Občianskeho zákonníka, pretože ako neopomenuteľným dedičom im prislúcha dedičský
podiel zo zákona ako dedičom v 1. dedičskej skupine.

2. Žalobcovia na pojednávaní uskutočnenom dňa 28.9.2015 (č.l. 33 spisu) okrem iného uviedli, že
medzi nimi a poručiteľkou boli primerane dobré vzťahy. Poručiteľka nevyžadovala od nich dennú opateru
a starostlivosť aj z dôvodu, že sa o ňu starala žalovaná. Nikdy nedali svojim konaním dôvod na ich

vydedenie. Ďalej poukázali na to, že v čase spísania závetu mala poručiteľka 86 rokov, bola teda vo
vysokom veku, trpela Parkinsonovou chorobou vo vysokom štádiu a majú tak pochybnosti, či mohla
vôbeclistinuovydedenípodpísaťačivedelarozpoznaťdôsledkykonania.Navrhlipretoustanoviťznalca
z odboru grafológia z ohľadom na podozrenie, že poručiteľka závet a listinu o vydedení nepodpísala.

3. Žalovaná na tom istom pojednávaní uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú. Závet a listina
spĺňa formálne aj materiálne náležitosti pre právny úkon. Pre vydedenie existovali dôvody. Napriek
tomu, že poručiteľka bola vo vysokom veku, bola spôsobilá na úkony a zdravotný stav bol primeraný
veku. V prípade, že by súd dospel k záveru o neplatnosti listiny o vydedení, žalobcom by patrila len
polovica zákonného podielu a v prípade, že by súd dospel k záveru o neplatnosti závetu aj listiny,

ďalšie požadované určenie, že žalobcovia sú dedičia zo zákona, je nadbytočné. Navrhla preto žalobu
zamietnuť.

4. Žalobcovia v záverečnej reči uviedli, že trvajú v celom rozsahu na podanej žalobe v tom zmysle,
že listina o vydedení spísaná spolu so závetom je neplatným právnym úkonom, pretože prejav vôle

poručiteľky nezodpovedá zákonom stanoveným podmienkam z hľadiska určitosti prejavu, neobsahoval
konkrétny dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď nestačí len citácia
tohto ustanovenia zákona. Skutočnosť, že dôvod vydedenia nebol daný, bola preukázaná z výsluchov
strán sporu a svedkov v tomto konaní. So starou matkou boli v kontakte, vídali sa, žili v blízkosti a v
prípade potreby jej pomáhali. Žalobca jej vykonával v dome potrebné opravy, vozil jej drevo. Poručiteľka

nemala žiaden dôvod na ich vydedenie. V konaní navrhli súdu, aby skúmal, či vzhľadom na vysoký vek
a zlý zdravotný stav poručiteľky, táto v čase spísania a podpísania závetu a listiny o vydedení netrpela
duševnou poruchou, pre ktorú nebola schopná z medicínskeho hľadiska posúdiť následky svojho
konania. Znalecký posudok vypracovaný P. žalobcovia považovali za najvierohodnejší zo všetkých troch
posudkov, nakoľko znalkyňa sa detailne zaoberala zápismi v zdravotnej dokumentácii poručiteľky, od

začiatku zdravotných problémov poručiteľky, jej liečbou s poukázaním na dlhodobé užívanie liekov
proti bolesti (opioidov), ktoré lieky užívala desaťročia, a ktoré podľa jej názoru zanechali vážne stopy
na psychike poručiteľky. Posudok P. žalobcovia označili za povrchný a nepresvedčivý. Znaleckému
posudku vypracovanému znaleckým ústavom vytkli jeho stručnosť a nedostatočnú odôvodnenosť, keď
mali za to, že sa v ňom znalecký ústav nezaoberal ochoreniami poručiteľky, v dôsledku ktorých užívala

mnoho liekov proti bolesti na úrovni opioidov a na prípadné dôsledky tohto užívania na duševné zdravie
poručiteľky. Taktiež sa znalecký ústav jasne nevyjadril k záverom predchádzajúcich posudkov a čo ho
viedlo k tomu, aby sa priklonil k posudku MJ.. Vzhľadom na to žalobcovia považovali závet a listinu o
vydedení podpísaný dňa 22.11.2010 formou notárskej zápisnice za absolútne neplatný právny úkon.
Navrhli preto, aby súd určil, že závet a listina o vydedení spísaná formou notárskej zápisnice u U.,

notársky úrad X., sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX dňa 22.11.2010 sú
neplatné a žalobcovia sú dedičmi zo zákona po poručiteľke C. nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX.

5. Žalovaná v záverečnej reči poukázala na to, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti závetu
a listiny o vydedení spísaných formou notárskej zápisnice, ktorá je v spisoch presne špecifikovaná,

z dôvodu, že poručiteľka vlastnoručne nepodpísala túto listinu, táto skutočnosť bola znalkyňou z
odboru písmoznalectva preukázaná ako nepravdivá a znalecký posudok potvrdil, že poručiteľka listinu
vlastnoručne podpísala. Následne namietali nespôsobilosť poručiteľky spísať právny úkon. Znaleckými
posudkami a najmä znaleckým posudkom znaleckého ústavu bolo preukázané, že poručiteľka vrozhodujúcom období bola spôsobilá k vykonaniu napadnutého právneho úkonu. Z pohľadu formálnych
náležitostí notárska zápisnica obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, takže pokiaľ by súd
prišiel k záveru, že nie sú dané dôvody na vydedenie, musel by prísť zároveň k záveru, že závet môže

byť len relatívne neplatný. K danosti dôvodov vydedenia uviedla, že tak ako sú pomenované v notárskej
zápisnici, to znamená, že žalobcovia poručiteľke neposkytujú potrebnú pomoc, ktorú vzhľadom na vek
a zdravotný stav potrebovala, sa domnievala, že výsluchmi svedkov a jej samotnej bolo preukázané, že
jediný kto potrebnú pomoc v starobe a chorobe poručiteľke poskytoval, bola ona a jej najbližší príbuzní,
od sprevádzania k lekárovi, poskytovania osobnej hygieny, upratovania, varenia a pod. Nie je spor o

tom, že žalobcovia poručiteľku síce navštívili, ale bez poskytnutia potrebnej pomoci. Vzhľadom na to
navrhla, aby súd žalobu zamietol.

6. Okresný súd Malacky v dedičskej veci po poručiteľke C., rod. O., nar. X.X.XXXX, ktorá naposledy
bývala v D. a zomrela XX.X.XXXX, uznesením zo dňa 11.3.2014 č.k XXD/XXX/XXXX-XX., ktoré
nadobudlo právoplatnosť 13.6.2014, prerušil konanie o dedičstve do právoplatného skončenia konania

o určenie, že žalobcovia sú dedičmi zo zákona a odkázal ich na podanie takejto žaloby v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia sú vnukmi
poručiteľky (deti jej predumrelého syna O.) a prichádzajú do úvahy ako jej dedičia v 1. dedičskej skupine
v zmysle § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

7. Z notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXX0, napísanej dňa
22.11.2010 notárkou U., vyplýva, že uvedený deň sa pred notárku dostavila účastníčka právneho úkonu
- C. rodená O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., ktorá svoju totožnosť preukázala platným občianskym
preukazom č. XXXXXX séria BU-. a vyhlásila, že je plne spôsobilá na právne úkony a požiadala ju, aby
do notárskej zápisnice pojala tento jej závet a listinu o vydedení: I/ Ja, C. po dobrom uvážení, z vlastnej

vôle a bez akéhokoľvek nátlaku, si pre prípad svojej smrti želám, aby celý môj majetok, t. j. hnuteľný
ako aj nehnuteľný, ako aj všetky práva po mne nadobudla moja dcéra Y., nar. XX.X.XXXX., trvale bytom
F. v celosti. II/ Zároveň v nadväznosti na ustanovenie § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka
vydeďujem svoje vnúčatá t.j. deti po mojom nebohom synovi O., G. a N. ako aj ich potomkov, pretože v
rozpore s dobrými mravmi mi neposkytujú potrebnú pomoc, ktorú vzhľadom na môj vek a zdravotný stav

potrebujem. Svoje rozhodnutie odôvodňujem tým, že dcéra Y. sa o mňa stará, poskytuje mi každodennú
pomoc a opateru. Súčasne uvádzam, že iné deti nemám. III/ Beriem na vedomie poučenie notárky
o tom, že neplnoletým potomkom sa musí dostať toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona,
a plnoletým potomkom toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Na konci
notárskej zápisnice je vyhlásenie notárky, že o tomto notársku zápisnicu napísala, účastníčke prečítala

a vysvetlila, a táto ju na znak súhlasu pred ňou vlastnoručne podpísala. Nižšie sa nachádza podpis
účastníčky, ďalej podpis notárky a odtlačok jej úradnej pečiatky.

8. Žalobkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, že jej vzťahy s poručiteľkou boli dobré, boli susedia. S
ohľadom na to, že chodila do práce sa nenavštevovali denne, ale normálne sa zdravili, chodili na rodinné

oslavy, udržiavali vzťahy ako vnučka so starenkou. Poručiteľka ju o konkrétnu pomoc alebo starostlivosť
nežiadala, chodila tam ich matka, ale keď niečo potrebovala, povedala im to žalovaná, a to hlavne v
čase, keď už poručiteľka nevychádzala z domu tak komunikovali so žalovanou. Išlo len o banality - napr.
poručiteľke chýbal leukoplast a podobne. Poručiteľku k lekárovi nesprevádzala, nakoľko to robila ich
matka. O nákup potravín ju poručiteľka nikdy nepožiadala. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by

starostlivosť o poručiteľku zabezpečovali cudzí ľudia. Nebol na to ani dôvod, chodila tam ich matka s
bratrancom U..

9. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že s poručiteľkou ako aj so žalovanou mali žalobcovia
dobré vzťahy. Bývali v jednom dvore, žalobca poručiteľku navštevoval, rozprávali sa o rodine a aj o

majetku. O poručiteľku sa starala nielen žalovaná, ale aj rodinní príslušníci. Problém nastal až po jej
smrti. Poručiteľka nemala dôvod ho vydediť. Závet bol spísaný tri roky pred smrťou, keď poručiteľka
bola v zlom zdravotnom stave - triasli sa jej ruky, nevládala chodiť, sotva by sa dostala do X. k notárovi,
musela byť pri tom niekým ovplyvnená. Mal za to, že poručiteľka závet aj listinu o vydedení podpísala
len preto, že nevedela, čo podpisuje.

10. Žalovaná v rámci svojej výpovede uviedla, že poručiteľka jej povedala, že žalobkyňa ju deväť a
trištvrte roka nenavštívila, predtým občas chodila, ale len preto, aby si požičala peniaze. Žalobca údajne
chodil len za chlapcami do garáže a k nej nechodil. Matka žalobcov mala veľa aktivít, jednoducho nemalačas a cez víkend k poručiteľke nechodila, vie to z vlastného pozorovania. Od roku 2004 až do smrti
poručiteľky sa o ňu žalovaná denne starala. Keď chcela poručiteľka niekde ísť, vozil ju jej najstarší syn.
U notárky s poručiteľkou nebola, nevie ani čo písala. O závete a listine sa dozvedela od poručiteľky až

mesiac pred smrťou. Žalobkyňu vydedila preto, že „je nenažraná“ a žalobcu preto, že jej hovorí, že je
„starena a glockaňa“. V roku 2010 síce nemohla veľmi chodiť, chodila len o barlách, rozumovo však bola
v poriadku, ruky sa jej netriasli, bola dirigentom v rodine a nenechala sa ovplyvniť.

11. Svedkyňa P. (matka žalobcov) uviedla, že s poručiteľkou a žalovanou boli vo výborných vzťahoch.

Nevedeli, čo boli podpisovať, nepovedali jej nič. Pozorovala však na poručiteľke, že už je chorľavá a
že to už nie je ako predtým. Chodila tam poupratovať, porozprávali sa. Keď už bola ležiaca, nosila jej
raňajky, nakŕmila ju a umyla. Žalobcovia ju takisto navštevovali, keď bolo treba a mali čas. Mali s ňou
dobrý vzťah, žalobca jej chodil narúbať drevo, odviezol ju k lekárovi a kde potrebovala. Žalobkyňa sa
prišla spýtať ako sa má. Poručiteľka sa na správanie žalobcov v jej prítomnosti nikdy neponosovala. V
čase spísania závetu poručiteľka mala rozum, videla však, že už nevládze chodiť.

12. Svedok F. uviedol, že u žalobcu bol každodenne, je to jeho kamarát od základnej školy a je mu
ako druhý brat. So žalovanou sa tiež veľmi dobre pozná, chodil k nej na kávu. V rokoch 2005 až 2013
už bola poručiteľka o palici, neskôr na vozíku. Doktor k nej chodil domov a predpisoval jej veľa liekov.
Jeho veľmi dobre poznala, ale neskôr v roku 2011 jej už pamäť neslúžila. Žalobcu vychvaľovala, že

je jej najlepší vnuk. Doviezol jej drevo, opravoval jej rôzne veci. Podobne môže povedať aj o vzťahu
poručiteľky k žalobkyni. Tak isto tam chodila dennodenne. Nemali žiadne hádky, žiadne rozbroje tam
neboli. Poručiteľka sa na správanie žalobcov v jeho prítomnosti nikdy nesťažovala.

13. Svedok Q. uviedol, že je susedom strán sporu. O poručiteľku sa starala hlavne P. a ešte viac tam

chodil syn žalovanej U. Pokiaľ ide o zdravotný stav poručiteľky v roku 2010, bola ešte v poriadku.
Správala sa primerane jej veku, nevie o tom, že by bola nejaká „vedľajšia“, vždy ho poznala po mene.
V čase, keď už s ňou bolo zle, tam už ale nechodil.

14. Svedok T. (manžel žalobkyne) uviedol, že k poručiteľke chodili pravidelne. Po tom, čo prekonala

ťažkú operáciu, celá sa triasla. Lekári jej predpísali lieky, ktoré užívala vo veľkom množstve. Z tých liekov
mohla byť mimo. Už pred rokom 2010 mala vidiny, čo vie od žalovanej. V roku 2010 ho už poručiteľka
nepoznala, mýlila si aj osoby z rodiny. Pokiaľ ide o starostlivosť o poručiteľku, keď sa niečo pokazilo,
vždy to išiel opraviť žalobca. Aj on so ženou jej pomáhali, varili pre ňu. Od roku 2013 sa o poručiteľku
staral predovšetkým U..

15. Svedok W. (syn žalobcu) uviedol, že keď ho poručiteľka požiadala s niečím pomôcť nemal s tým
problém, pomáhal jej v bežných veciach a to isté platí i o žalobcovi. Zdravotný stav poručiteľky sa
zhoršoval, začala si ho mýliť s inými osobami, mohlo to byť už aj v rokoch 2005 - 2008, rozum jej už
asi nefungoval ako mal.

16. Svedok U. (syn žalovanej) uviedol, že u poručiteľky bol od svojich 4 mesiacov, ich vzťah bol preto
veľmi blízky. Po tom, čo sa oženil, sa odsťahoval, ale bol s ňou stále v kontakte. Skoro každý týždeň
sa u nej zastavil. Každý deň spolu telefonovali, poručiteľka sa mu žalovala. Po rozvode, od roku 2009
býval zase u poručiteľky. Vie preto, aké tam boli vzťahy, čo prežívala vo vzťahu k žalobcom. Problémy

začali už dávnejšie, poručiteľka nebola s nimi spokojná. Hovorila, že nemajú pre ňu pekného slova a
prídu, len keď niečo potrebujú. Od roku 2004 tam už bolo všetko zrútené, žalobkyňa k poručiteľke už
vôbec nechodila. Keď prišla o ňu sanitka, nejavila o ňu záujem. Keď došiel za ňou žalobca, nazval ju
stará glcava. Žalobca tam prišiel, len keď bratia robili niečo v garáži, ale aby prišiel len za poručiteľkou,
tak to nie. Syn žalobcu za ňou chodil, pomáhal jej, keď to potrebovala. Matka žalobcov k poručiteľke

občas chodila, len tak sa pomodliť a porozprávať. Do roku 2012 si babka sama varila, upratovala, len
mala problémy s nohami. Vozieval ju na vyšetrenia k lekárovi alebo lekár prišiel k nej. Lieky pre babku
vyzdvihla matka žalobcov. V období rokov 2004 až 2010, keď poručiteľka spísala závet, poznala presne
svoje okolie, orientovala sa v čase a v priestore. Pamätala si presne, čo zasadila pred rokom a čo bude
sadiť teraz. Do spísania závetu bola úplne v pohode, určite bola pri zmysloch. Od mozgovej príhody z

decembra 2012 bola odkázaná na pomoc iných, starostlivosť o ňu ostala na ňom.

17. Svedkyňa P.viedla, že žalovaná je jej svokra. S poručiteľkou a žalovanou žila v spoločnej domácnosti
od roku 2000 do roku 2012. V období rokov 2000 až 2004 boli vzťahy v norme, všetci sa navštevovali,chodili tam aj žalobcovia. Postupne vzťahy ochladli. Nemala pocit, že by žalobkyňa po roku 2004 chodila
kporučiteľkenanávštevunapravidelnejbáze.Žalobcasavtomobdobípodvoreurčitepohyboval,avšak
honevidelaísťpriamokporučiteľke.Poručiteľkanebolanatomzdravotneažtakzleaždoroku2012,keď

sa jej zdravotný stav zhoršil a zostala ležiaca. Do roku 2012 (kým neodišla so spoločnej domácnosti s
poručiteľkou) ju vnímala ako človeka, ktorý dokáže sám fungovať, vzhľadom na svoj vek. Mala problémy
s chôdzou, nemôže však povedať, že by sa nevedela o seba postarať, alebo že by nevedela o sebe.
Určite nebola nepríčetná.

18. Súd na návrh žalobcov uznesením zo dňa 11.4.2016 č.k. 4C/37/2014-49 nariadil znalecké
dokazovanieaustanovilznalkyňuzodborupísmnoznalectvoaodvetviaručnépísmoP..Úlohouznalkyne
bolo ustáliť, či podpis poručiteľky na právnom úkone - závet a listina o vydedení, spísanej formou
notárskej zápisnice dňa 22.11.2010, je jej pravým podpisom a v prípade, že znalkyňa nedospeje
k jednoznačnému záveru, uviesť percento, resp. stupeň pravdepodobnosti svojho záveru. Uvedená
znalkyňa v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 28.7.2017 dospela k záveru, že sporný podpis

vyhotovený v priezvisku X., obsiahnutý na predmetnej notárskej zápisnici, je pravým podpisom
poručiteľky.

19. Súd na návrh žalobcov uznesením zo dňa 11.1.2018 č.k. 4C/37/2014-204 nariadil znalecké
dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria P. Úlohou

znalkyne bolo zodpovedať nasledujúce otázky: 1/ či poručiteľka v čase spísania závetu a listiny o
vydedení (22.11.2010) trpela duševnou poruchou a o akú duševnú poruchu sa jednalo, 2/ v prípade,
že znalkyňa príde k záveru, že poručiteľka v čase spísania závetu a listiny o vydedení trpela
duševnou poruchou, či s ohľadom na charakter poruchy bola schopná z medicínskeho hľadiska posúdiť
následky svojho konania vzhľadom na svoj zdravotný stav. Znalkyňa v znaleckom posudku č. X/

XXXX zo dňa 9.4.2018 dospela k záveru, že poručiteľka v čase spísania závetu a listiny o vydedení
trpela duševnou chorobou - vaskulárnou demenciou a vzhľadom na toto duševné ochorenie nebola
schopná z medicínskeho hľadiska posúdiť následky svojho konania. V znaleckom posudku okrem
iného uviedla, že v roku 2002 mala poručiteľka v zdravotnej dokumentácii prvýkrát uvedenú diagnózu
aterosclerosis universalis, čo je starý názov pre vaskulárnu demenciu. Ide o demenciu, ktorá sa vyvíja

na podklade ischemických zmien mozgového tkaniva na podklade aterosklerotického postihnutia ciev
pod obrazom zhoršujúcej sa psychickej a fyzickej výkonnosti. O progresii psychických a fyzických
ťažkostí svedčí nález urológa P. z roku 2009, kde sa uvádza sťažený kontakt, imobilita a Alzheimerova
demencia. Nález demencie podporuje aj CT vyšetrenie mozgu počas hospitalizácií pri opakovanej náhlej
cievnej mozgovej príhode na geriatrickom oddelení v P. v roku 2013, kde sa opisuje okrem iného aj

prítomnosťaterosklerotickýchplátov(starších),dementnýsyndrómvsvaskulárny.Vaskulárnademencia,
psychické ochorenie, ktorým zosnulá trpela minimálne od roku 2002 sa prejavuje stratou výkonnosti
a pružnosti, sťaženou koncentráciou pozornosti, unaviteľnosťou, ťažkopádnosťou, nerozhodnosťou,
poruchou vštiepivosti pamäti, sťaženou vybaviteľnosťou, emočnou nerovnováhou, vzťahovačnosťou,
dochádzakstavomzmätenosti,dezorientácie.Nazákladeuvedenýchskutočnostíznalkyňapodporovala

konštatovanie, že v čase spísania závetu a listiny o vydedení, t.j. 22.11.2010, sa u zosnulej jednalo
o klinický obraz vaskulárnej demencie, kedy vzhľadom na uvedené psychické ochorenie nedokázala
posúdiť následky svojho konania.

20. Súd na návrh žalovanej vykonal na pojednávaní dňa 15.10.2018 výsluch znalkyne P. Táto zotrvala

na svojich záveroch uvedených v znaleckom posudku. Dodala, že demencia je stav nezvratný, pokiaľ jej
bola diagnostikovaná v predchádzajúcom období, v roku 2010 nemohlo prísť k zlepšeniu zdravotného
stavu poručiteľky. To jednoznačne vyplýva zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky. Uviedla, že sa
opomenula vyjadriť k závislosti na opiátoch (Tramal). V posudku uviedla škodlivé užívanie, avšak tieto
opiáty boli poručiteľke predpisované v mesačných intervaloch. Tieto látky majú vplyv na rozpoznávacie

schopnosti. Tramal bol poručiteľke predpisovaný od roku 2010, predtým jej bol predpisovaný Algifen.
Ďalej uviedla, že diagnostikovať vaskulárnu demenciu je schopný aj všeobecný lekár. Postačuje totiž,
že lekár vidí, že pacient neadekvátne odpovedá, zabúda, nie je orientovaný a k tomu trpí ischemickou
chorobou srdca alebo hypertenziou. Poručiteľke ju diagnostikoval P. v roku 2002. Špecialista urológ
P. uviedol, že kontakt s pacientkou nie je možný pre komorditu a alzheimer, tieto diagnózy sa neskôr

potvrdili pri neskorších hospitalizáciách. Pokiaľ P. toto konštatoval v roku 2009, tento stav je nezvratný
a nemohlo prísť k zlepšeniu zdravotného stavu v roku 2010.21. Žalovaná reagovala na závery znaleckého posudku P. predložením súkromného znaleckého
posudku č. XX/XXXX, vyhotoveným dňa 21.10.2019 znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia psychiatria P.. Úlohou znalca bolo zodpovedať na tieto otázky: 1/ či poručiteľka v čase

vykonania právneho úkonu - spísania predmetnej notárskej zápisnice zo dňa 22.11.2010, ktorou
bol spísaný závet a listina o vydedení, mohla rozpoznať dôsledky svojho konania, 2/ či poručiteľka
bola schopná dostatočne zrozumiteľne vyjadriť svoju vôľu v čase spísania tejto notárskej zápisnice,
ktorou bol spísaný závet a listina o vydedení. Znalec v znaleckom posudku dospel k záveru, že u
poručiteľky v čase spísania závetu a listiny o vydedení nebola preukázaná duševná porucha (choroba),

pre ktorú by nemohla rozpoznať dôsledky svojho konania a dostatočne zrozumiteľne vyjadriť svoju
vôľu. Znalec ďalej uviedol, že poručiteľka nebola nikdy - počas celého svojho života - liečená na
psychiatrickom, resp. gerontopsychiatrickom oddelení. Obvodný lekár vykonával u poručiteľky domáce
návštevy. Z autentických záznamov o týchto návštevách z novembra a decembra 2010 neplynie, že
by s poručiteľkou nebol postačujúci kontakt, nie sú z nich znateľné indície pre neschopnosť zomrelej
komunikovať. Nález urológa z roku 2009 nie je dostatočný pre to, aby sa z neho dalo usudzovať na

organickú poruchu - už vytvorenú demenciu. Táto, a to cievneho pôvodu, sa v dokumentácii uvádza
až v terminálnom období života poručiteľky (od konca roka 2012), kedy sa na geriatrickom oddelení
konštatuje ischemická cievna príhoda v bielej hmote mozgu a aterosklerotické pláty na vnútorných
častiach krkavíc (karotíd). Dôležitým je, z aspektu pozdĺžneho vyhodnotenia stavu zomrelej, so
spätnou lokalizáciou na rok 2010, že na CT vyšetrení mozgu z rokov 2012, 2013 sa nevyskytuje údaj

atrofie mozgovej kôry. Aterosklerotické pláty nie sú kvantifikované, teda nie je uvedené, do akej miery
zasahovali do vnútorného priestoru - priesvitu tepny - a tým znemožňovali prístup krvi do mozgu.
CT vyšetrenie mozgu nepreukázalo zásadné cievne zmeny v mozgu, resp. tieto preukázalo až na
prelome rokov 2012/2013 a to bez atrofie kôry mozgu, či podkôrových priestorov mozgu. Čo sa týka
užívania analgetík, zomrelá ich mala predpisované od svojho lekára, „škodlivé užívanie“ je taktiež len

špekuláciou. Znalec nesúhlasil so stanovením vaskulárnej demencie na čas vykonania znaleckého
úkonu poručiteľkou. Podľa znalca nejestvujú na tento čas žiadne klinické dôkazy pre stanovenie tejto
duševnej organickej poruchy, obzvlášť nie v razancii diskvalifikovania psychických funkcií poručiteľky.
Spätným vyhodnotením od roku 2012/2013 (až po čas úmrtia poručiteľky) je etické konštatovať, že
zásadné zmeny „dementný syndróm v.s. na cievnom podklade“ sa vytvoril až v čase po decembri 2012.

22. Vzhľadom na to, že závery vyššie uvedených znalcov boli v zrejmom rozpore, súd na návrh žalobcov
uznesením zo dňa 5.1.2021 č.k. 4C/37/2014-388 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalecký
ústav forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., z odboru zdravotníctvo a farmácia,
pričom úlohou znaleckého ústavu bolo odpovedať na nasledujúce otázky: 1/ či poručiteľka v čase

spísaniazávetualistinyovydedení(dňa22.11.2010)trpeladuševnouporuchou,aakáno,oakúduševnú
poruchu sa jednalo, 2/ v prípade, že znalecký ústav príde k záveru, že poručiteľka v čase spísania
závetu a listiny o vydedení (dňa 22.11.2010) trpela duševnou poruchou, či s ohľadom na charakter
tejto poruchy bola schopná z medicínskeho hľadiska posúdiť následky svojho konania a svoje konanie
ovládnuť, 3/ uviesť prípadné iné zistenia, ktoré by mohli mať vplyv na zistené závery, 4/ vyjadriť sa k

záverom vyplývajúcim zo znaleckého posudku P. č. X/XXXX. zo dňa 9.4.2018 a znaleckého posudku
P. č. XX/XXXX zo dňa 21.10.2019.

23. Znalecký ústav v znaleckom posudku č. XXXXX/XXXX zo dňa 6.4.2022 dospel k záveru, že
poručiteľka v čase spísania závetu a listiny o vydedení (dňa 22.11.2010) netrpela duševnou poruchou

a bola z medicínskeho hľadiska schopná posúdiť následky svojho konania a toto svoje konanie
ovládnuť. Znalecký ústav tak potvrdil závery znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa
21.10.2019 vypracovaného P. V znaleckom posudku uviedol, že poručiteľka v priebehu života nebola
vyšetrovaná, ani liečená psychiatrom. V súvislosti s chronickými ťažkosťami pohybového aparátu jej boli
dlhodobo predpisované medikamenty od bolesti. Nie je možné potvrdiť závislosť, či škodlivé nadužívanie

medikamentov, prípadné úvahy v tomto smere zostávajú na úrovni špekulácií. Jej všeobecný lekár u nej
dňa 21.3.2002 okrem iného uviedol diagnózu AS universalis (aterosclerosis universalis). Táto diagnóza
označuje celkovú sklerózu (kôrnatenie, zužovanie) ciev organizmu. Diagnóza nehovorí nič o duševnom
stave danej osoby, z forenzne-psychiatrického hľadiska je nepoužiteľná. Dňa 31.8.2009 urológ okrem
inéhouporučiteľkyuviedoldiagnózuM.Alzheimer(Alzheimerovachoroba).Vzhľadomnato,žeuvedenú

diagnózu nestanovil psychiater a neboli zadokumentované konkrétne príznaky, na základe ktorých bola
táto diagnóza v tom čase stanovená - je takto stanovená konkrétna diagnóza z forenzne-psychiatrického
hľadiska nepoužiteľná. Navyše, pri ďalších kontrolách (január 2013, jún 2013) už urológ túto diagnózu
neuvádza. Dodatočne, na základe príznakov zaznamenaných v zdravotnej dokumentácii v rokoch2012-2013 možno túto diagnózu označiť za nesprávne stanovenú, a konštatovať, že poručiteľka (v
auguste 2009, ani v čase sporného právneho úkonu) netrpela Alzheimerovou chorobou. Poručiteľka v
decembri 2012 prekonala ischemickú mozgovú príhodu, bola u nej konštatovaná aj minulá prekonaná

cievna mozgová príhoda (neznámeho dáta - v tzv. bazálnych gangliách vpravo postmalatická lézia
veľkosti 7 x 4 mm). Mozgová atrofia (úbytok mozgovej hmoty) na (opakovanom) vyšetrení počítačovou
tomografiou v tom čase nebola zistená. Od toho času boli u nej v dokumentácii zaznamenané poruchy
orientácie. V auguste 2013 bola u nej na vyšetrení počítačovou tomografiou popisovaná difúzna
mozgová atrofia. Na základe uvedeného znalecký ústav dospel k záveru, že nedošlo k preukázaniu

duševnej choroby alebo duševnej poruchy, ktorá by poručiteľku robila neschopnou vykonávať právne
úkony ku dňu 22.11.2010. Potvrdil tak závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom P.. Znalecký
ústav vo vzťahu ku konštatovaniam P. v znaleckom posudku uviedol, že aterosclerosis universalis
nie je starý názov pre vaskulárnu demenciu, ale názov pre celkovú sklerózu ciev organizmu. Starý
názov pre vaskulárnu demenciu je aterosklerotická demencia, ktorá uvedená nebola. Nález dementného
syndrómu u poručiteľky je až z augusta 2013 a nie je ho možné vztiahnuť k času sporného právneho

úkonu (je o ňom možné uvažovať maximálne od mozgovej príhody v decembri 2012), nález starších
aterosklerotických plátov taktiež nič nevypovedá o duševnom stave nebohej v čase sporného právneho
úkonu.

24. Na návrh žalobcov súd na pojednávaní dňa 28.9.2022 vyslúchol znalca P., ktorý bol jedným zo

znalcov podieľajúcich sa na vypracovaní znaleckého posudku znaleckého ústavu. Tento znalec uviedol,
že od času vypracovania znaleckého posudku znaleckého ústavu nie sú známe žiadne nové odborné
skutočnosti, pre ktoré by ho bolo potrebné dopĺňať alebo meniť. Zdôraznil, že nebohá nebola v priebehu
života nikdy vyšetrená, ani liečená psychiatrom. Podľa dostupných dokladov o prípadnej duševnej
poruche významnej vo vzťahu k právnemu úkonu možno teoreticky hovoriť až od záveru roku 2012, nie

však k dátumu z roku 2010. Všetky údaje v zdravotnej dokumentácii, z ktorých vychádzala znalkyňa C.,
sú podľa ich názoru podkladom len pre hypotetické názory o duševnom stave nebohej v rozhodnom
dátume, avšak duševnú poruchu v rozhodnom dátume na jej základe nie je možné potvrdiť. Na otázku
súdu, aby znalec bližšie vysvetlil z čoho znalecký ústav vychádzal, keď dospel k záveru, že na základe
príznakov zaznamenaných v zdravotnej dokumentácii v rokoch 2012-2013 možno konštatovať, že

poručiteľkavroku2009aanivčasespornéhoprávnehoúkonunetrpelaAlzheimerovouchorobou,znalec
uviedol, že poručiteľka bola v roku 2012 hospitalizovaná, robil sa jej vtedy podrobný röntgen mozgu
(tzv. CT vyšetrenie), bolo zistené sklerotické poškodenie mozgu, nebola však zistená mozgová atrofia
(chorobný úbytok mozgovej hmoty). Sklerotické poškodenie poukazuje na možnosť cievnej demencie,
neprítomnosť atrofie vylučuje Alzheimerovu demenciu.

25. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

27. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

28. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný

konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.31. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

32. Podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore
s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch.

33. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

34. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

35. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý

z nich rovnakým dielom.

36. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom
ich potomci.

37. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

38. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,

kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

39. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

40. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

41. Žalobcovia sa žalobou v tejto veci domáhali, aby súd určil, že závet a listina o vydedení spísané
do notárskej zápisnice u U., sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX dňa
22.11.2010, sú neplatné a tiež že sú dedičmi zo zákona po poručiteľke. Určenia, že sú dedičmi zo zákona
sa žalobcovia domáhali na základe odkazu súdu v dedičskom konaní po poručiteľke C., rod. O., nar.
X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX., naposledy bytom v D., vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.

XXD/XXX/XXXX. Uznesením zo dňa 11.3.2014 č.k. 12D/495/2013-41, ktoré nadobudlo právoplatnosť
13.6.2014, totiž súd odkázal žalobcov, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali
žalobu proti žalovanej o určenie, že sú dedičmi zo zákona. Žalobcovia žalobu podali na tunajšom súde
dňa 1.7.2014, teda včas. Keďže žaloba bola podaná ešte za účinnosti O.s.p., súd s poukazom na § 470
ods. 1 a 2 C.s.p. posudzoval prípustnosť jednotlivých petitov žaloby podľa O.s.p.

42. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti listiny o vydedení, jedná sa o určovaciu žalobu v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Základnou
podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm.

c/ O.s.p., ktorá je svojou podstatou žalobou preventívnou, je existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť
podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nielen nevyhnutnosťtvrdiť, ale aj doložiť (označiť) skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na
žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia

(neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah
medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami);
jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, prípadne stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý
nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.
ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

43. Z ustálenej judikatúry vzťahujúcej sa k § 80 písm. c/ O.s.p. vyplýva, že naliehavý právny záujem
nie je daný, ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je
alebo nie je právny vzťah alebo právo (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Cdo 112/2000, ZSP 6/06). O takúto situáciu išlo aj v prejednávanej veci, keďže určenie neplatnosti listiny
o vydedení predstavuje iba predbežnú otázku vo vzťahu k určeniu dedičského práva žalobcov. Navyše,

v danom prípade dedičský súd odkázal žalobcov na podanie žaloby o určenie, že sú dedičmi zo zákona,
a nie o určenie neplatnosti listiny o vydedení. Takáto žaloba by nijako nebránila dedičskému súdu, aby
bez žalobcov, len so žalovanou ako dedičkou so závetu, pokračoval v prerušenom dedičskom konaní.
Žalobcovia preto mali naliehavý právny záujem len na určení, že sú dedičmi zo zákona. So zreteľom na
uvedené, súd žalobu v časti určenia neplatnosti listiny o vydedení pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu žalobcov na požadovanom určení zamietol. Otázku, či je listina o vydedení platným právnym
úkonom, súd v konaní riešil len ako otázku predbežnú.

44.Žalobcoviavprvomradetvrdili,žeporučiteľkalistinuovydedenínepodpísala.Zozáverovznaleckého
posudku č. XX/XXXX znalkyne z odboru písmoznalectvo, odvetvia ručné písmo P. ale vyplynulo, že

sporný podpis vyhotovený v priezvisku X. na notárskej zápisnici obsahujúcej závet a listinu o vydedení
je pravým podpisom poručiteľky. Tento dôvod neplatnosti právneho úkonu preto nebol daný.

45. Ďalej žalobcovia uvádzali, že poručiteľka vzhľadom na svoj pokročilý vek a zlý zdravotný stav
nevedela posúdiť následky svojho konania a nepochopila zmysel listiny, ktorú podpísala. Tvrdili teda

neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neplatný
právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

46. Zo záverov znaleckého posudku P. vyplynulo, že poručiteľka v čase spísania závetu a listiny o
vydedení trpela duševnou poruchou - vaskulárnou demenciou, a preto nebola schopná z medicínskeho

hľadiska posúdiť následky svojho konania. Naproti tomu P. v súkromnom znaleckom posudku
konštatoval, že u poručiteľky v čase spísania závetu a listiny o vydedení nebola zistená duševná
porucha, pre ktorú by nemohla rozpoznať dôsledky svojho konania a nebola by schopná dostatočne
zrozumiteľnevyjadriťsvojuvôľu.Stýmtozáveromsavosvojomznaleckomposudkustotožnilajznalecký
ústav, ktorý dospel k záveru, že poručiteľka v čase spísania závetu a listiny o vydedení netrpela

duševnou poruchou a z medicínskeho hľadiska bola schopná posúdiť následky svojho konania a toto
svoje konanie ovládnuť. Znalecký ústav v prvom rade zdôraznil, že poručiteľka nebola počas svojho
života nikdy vyšetrená, ani liečená psychiatrom. V súvislosti s chronickými ťažkosťami pohybového
aparátu jej síce boli dlhodobo predpisované medikamenty od bolesti, nie je však možné potvrdiť
závislosť, či škodlivé nadužívanie medikamentov a prípadné úvahy v tomto smere zostávajú na úrovni

špekulácií. Pokiaľ P. v znaleckom posudku poukazovala na to, že všeobecný lekár u poručiteľky v
roku 2002 uviedol aj diagnózu aterosclerosis universalis, čo je starý názov pre vaskulárnu demenciu,
znalecký ústav sa s týmto jej názorom nestotožnil. Vysvetlil, že starý názov pre vaskulárnu demenciu
je aterosklerotická demencia, ktorá ale poručiteľke diagnostikovaná nebola. Aterosclerosis universalis
nie je starý názov pre vaskulárnu demenciu, ale pre celkovú sklerózu (kôrnatenie, zužovanie) ciev

organizmu.Uvedenádiagnózanehovoríničoduševnomstavedanejosobyazforenzne-psychiatrického
hľadiska je nepoužiteľná. Ďalej znalecký ústav skonštatoval, že hoci v roku 2009 urológ u poručiteľky
uviedol diagnózu Alzheimerova choroba, so zreteľom na to, že túto diagnózu nestanovil psychiater a
neboli ani zadokumentované konkrétne príznaky, na základe ktorých bola táto diagnóza v tom čase
stanovená, je takto stanovená konkrétna diagnóza z forenzne-psychiatrického hľadiska nepoužiteľná.

Navyše, pri ďalších kontrolách v roku 2013 už urológ túto diagnózu neuviedol. Podľa názoru znaleckého
ústavu, možno dodatočne (na základe príznakov zaznamenaných v zdravotnej dokumentácii poručiteľky
v rokoch 2012-2013) túto diagnózu označiť za nesprávne stanovenú a konštatovať, že poručiteľka v
auguste 2009 a ani v čase sporného právneho úkonu netrpela Alzheimerovou chorobou. Znaleckýústav vychádzal z toho, že poručiteľke sa v roku 2012 robil podrobný röntgen mozgu (CT vyšetrenie),
pričom poručiteľke nebola zistená mozgová atrofia (chorobný úbytok mozgovej hmoty), čo vylučuje
Alzheimerovu demenciu. Nález dementného syndrómu u poručiteľky je až z augusta 2013 a nie je ho

možné vztiahnuť k času sporného právneho úkonu (je o ňom možné uvažovať maximálne od mozgovej
príhody v decembri 2012), nález starších aterosklerotických plátov taktiež nič nevypovedá o duševnom
stave nebohej v čase sporného právneho úkonu. Všetky údaje v zdravotnej dokumentácii, z ktorých
vychádzala znalkyňa P., sú podľa znaleckého ústavu podkladom len pre hypotetické názory o duševnom
stave nebohej v rozhodnom dátume, avšak duševnú poruchu v rozhodnom dátume na jej základe nie

je možné potvrdiť. Vyššie uvedené závery znaleckého ústavu sú logické a presvedčivé, pričom možno
konštatovať, že znalecký ústav sa zároveň jasne a zrozumiteľne vysporiadal aj s opačnými závermi
uvedenými v znaleckom posudku P. Súd preto za podklad pre svoje rozhodnutie vzal znalecký posudok
znaleckého ústavu, ktorý v zhode so znaleckým posudkom znalca P., dospel k záveru, že poručiteľka v
čase spísania závetu a listiny o vydedení netrpela duševnou poruchou a z medicínskeho hľadiska bola
schopná posúdiť následky svojho konania a toto svoje konanie ovládnuť.

47. K okolnostiam týkajúcim sa psychického stavu poručiteľky v čase spísania závetu a listiny o vydedení
boli vypočutí viacerí svedkovia, pričom výpovede väčšiny z nich nasvedčujú tomu, že poručiteľka v
čase spísania tejto listiny bola schopná posúdiť následky svojho konania a svoje konanie ovládnuť.
Z výpovede U. vyplynulo, že poručiteľka až do spísania závetu bola úplne v pohode, určite bola pri

zmysloch. P. uviedla, že poručiteľka až do roku 2012 bola schopná sa o seba postarať a nemožno
povedať, že by nevedela o sebe, že by bola nepríčetná. Z výpovede suseda Q. vyplynulo, že poručiteľka
bola v roku 2010 ešte v poriadku, nebola nejaká „vedľajšia“. Taktiež P. výslovne uviedla, že v čase
spísania závetu poručiteľka mala ešte rozum. Svedkovia T. a W. síce uviedli, že v roku 2010 si ich
už poručiteľka mýlila s inými osobami, uvedené však súd nemal v konaní za preukázané, nakoľko ich

výpovede sú v tejto časti v priamom rozpore s výpoveďou suseda poručiteľky svedka P., ktorý výslovne
uviedol, že poručiteľka ho vždy poznala aj po mene, ako aj U., ktorý uviedol, že až do spísania závetu
poručiteľka presne poznala svoje okolie a problémy s pamäťou nemala.

48. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania a spomínaných svedeckých výpovedí tak súd

dospel k záveru, že poručiteľka pri predmetnom právnom úkone nekonala v duševnej poruche a
neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka tu preto neprichádza do úvahy.

49. Ďalej žalobcovia tvrdili, že dôvod ich vydedenia uvedený v listine o vydedení nie je daný. Poručiteľka
v listine o vydedení dôvod vydedenia konkretizovala tak, že žalobcovia jej v rozpore s dobrými mravmi

neposkytujú potrebnú pomoc, ktorú vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav potrebuje. Súd považoval
dôvod vydedenia za dostatočne skutkovo vymedzený. Jedná sa tu o dôvod vydedenia podľa § 469a
ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore
s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných
prípadoch.

50. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 109/2010 okrem iného uviedol, že
dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred
prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy
za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v §

469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému
na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel
a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci
na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom
konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie bolo

v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý,
dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii. Potreba
pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať
poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má
pre to lepšie podmienky ako potomok, ktoré sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc

je ale nevyhnutné, aby potom mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či
jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka. Obdobne Najvyšší súd Českej republiky
v uznesení zo dňa 16.7.2008 sp. zn. 21 Cdo 3772/2007 uviedol, že pre platnosť vydedenia z dôvodu
uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol vsituácii, keď pre zdravotné či iné problémy nastalé v dôsledku choroby či veku, prípadne pre problémy
spôsobené inými okolnosťami potrebuje pomoc; keď nie je si schopný sám, bez cudzej pomoci, obstarať
svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a pod.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o

uvedenépotrebyporučiteľaniejepostaranéinak;keďpotomokmáreálnumožnosťporučiteľovipotrebnú
pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci
poručiteľovi zo strany potomka pritom musí odporovať dobrým mravom.

51. Vychádzajúc z citovanej judikatúry súd v prejednávanej veci skúmal najmä to, či: 1/ poručiteľka

skutočne potrebovala cudziu pomoc vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav (napr. preto, že si bez
cudzej pomoci nevedela obstarať základné životné potreby - zdravotné, hygienické a pod.), a ak áno,
2/ či o potreby poručiteľky nebolo postarané inak, teda či tam nebola iná osoba, od ktorej bolo možné
očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poručiteľke poskytovala a napokon
3/ či prípadné neposkytnutie potrebnej pomoci zo strany žalobcov bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Existenciu okolností zakladajúcich spomínaný dôvod vydedenia súd skúmal len za obdobie do spísania

listiny o vydedení, teda do 22.11.2010, nie po tomto dátume.

52. Pokiaľ ide o odkázanosť poručiteľky na cudziu pomoc vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, súd
vychádzal predovšetkým z výpovede svedkyne P. ktorá s ňou žila v jednej domácnosti od roku 2000
až do roku 2012 a svedka U., ktorý s ňou býval od roku 2009 a dovtedy s ňou telefonicky dennodenne

komunikoval a pravidelne ju navštevoval. Obidvaja títo svedkovia zhodne uviedli, že vzťahy žalobcov a
poručiteľky boli do roku 2004 v norme, potom sa ich vzájomné vzťahy zhoršili. Svedkyňa P. uviedla, že až
do roku 2012 poručiteľku vnímala ako človeka, ktorý dokáže sám fungovať (vzhľadom na svoj vek), mala
síce problémy s chôdzou, brala veľa liekov, nemožno však povedať, že by sa nevedela o seba postarať.
Potvrdil to aj svedok U., ktorý výslovne uviedol, že poručiteľka nebola na tom zdravotne až tak zle až

do roku 2012, dovtedy si sama varila aj upratovala, len mala problémy s chôdzou. Odkázaná na pomoc
iných bola až od roku 2012, kedy sa jej zdravotný stav zhoršil. Z výpovedí žalovanej, svedkov U. a P.
vyplynulo, že v prípade, keď žalobkyňa potrebovala niekam zaviezť, najmä k lekárovi, odviezol ju tam
svedok U. a predtým, ako sa k nej tento svedok nasťahoval, ju vozieval žalobca. Svedkovia P. výslovne
uviedli, že žalobca poručiteľke pomáhal, keď jej rúbaval drevo a pomáhal jej aj s opravami v domácnosti.

Pokiaľ poručiteľka potrebovala pomôcť v bežných veciach, pomáhali jej členovia jej domácnosti, a to
žalovaná a svedkovia P.. Z uvedeného mal súd za preukázané, že poručiteľka i napriek svojmu veku
a zdravotnému stavu sa do spísania listiny o vydedení v podstate vedela o seba postarať sama, a ak
už potrebovala cudziu pomoc, bola jej poskytnutá zo strany rodinných príslušníkov, vrátane žalobcu.
Za týchto okolností súd dospel k záveru, že dôvod vydedenia žalobcov uvedený v listine o vydedení v

zmysle § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka nie je daný - vydedenie je tak absolútne neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. So zreteľom na to súd určil, že žalobcovia sú dedičmi zo zákona
po poručiteľke.

53. V súvislosti s požadovaným určením neplatnosti závetu je potrebné uviesť, že aj tu sa jedná o žalobu

o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Žalobcovia sa v
prvom rade domáhali určenia absolútnej neplatnosti závetu, a to rovnako ako v prípade listiny o vydedení
z dôvodu, že poručiteľka závet nepodpísala a vzhľadom na svoj pokročilý vek a zlý zdravotný stav,
nevedela posúdiť následky svojho konania a nepochopila zmysel listiny, ktorú podpísala. Žalobcovia
mali na takomto určení naliehavý právny záujem, keďže len v prípade určenia absolútnej neplatnosti

závetu,byakozákonnídedičiamohlipoporučiteľkedediťvcelomrozsahusvojichzákonnýchdedičských
podielov.

54. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že závet (ktorý bol spolu s listinou o vydedení spísaný
v jednej listine - notárskej zápisnici) podpísala poručiteľka a tiež že pri tomto právnom úkone nekonala

v duševnej poruche - tvrdené dôvody absolútnej neplatnosti závetu tu teda neboli.
55. Žalobcovia v žalobe s poukazom na § 479 Občianskeho zákonníka výslovne uviedli, že závet
je neplatný, pretože ich opomína, hoci sú neopomenuteľnými dedičmi. Zjavne sa teda dovolávali aj
relatívnej neplatnosti závetu. V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu by žalobcovia ako
neopomenuteľní dedičia mohli dediť v rozsahu vyplývajúcom z § 479 prvá veta Občianskeho zákonníka.

Žalobcovia mali na určení čiastočnej neplatnosti závetu z dôvodu jeho relatívnej neplatnosti naliehavý
právny záujem, keďže by sa tým definitívne odstránila ich právna neistota ohľadne ich nároku na
dedičskýpodielvrozsahupodľa§479prvejvetyObčianskehozákonníka.Vzhľadomnato,žežalobcovia
sú plnoletými vnukmi poručiteľky (deťmi predumrelého syna poručiteľky O.), neboli platne vydedení a vkonaní sa voči žalovanej dovolali relatívnej neplatnosti závetu, súd určil, že závet poručiteľky je neplatný
v časti, v ktorej ich poručiteľka v závete opomenula v rozsahu 1 ich dedičských podielov zo zákona a vo
zvyšnej časti žalobu o určenie neplatnosti závetu ako nedôvodnú zamietol.

56. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. V predmetnej veci boli žalobcovia úspešní v časti určenia, že sú dedičmi zo zákona po poručiteľke,
naproti tomu v časti určenia neplatnosti listiny o vydedení bola zase úspešná žalovaná a v časti určenia

neplatnosti závetu mali obidve strany úspech len čiastočný. Súd preto žiadnej zo strán sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).