Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204155
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814204155.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BL Telecom, collection
s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, H. J. XX,
XXX XX T., za účasti OZ Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava,

IČO: 42 362 962, zastúpeného: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o
zaplatenie 365,57 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č. k. 8C/45/2014-59 zo dňa 10.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia.

Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov priznáva voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
94,85,- Eur s príslušenstvom, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho

zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu vo výške 62,56 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil zákonom o elektronických komunikáciách, Občianskym zákonníkom, a po
vykonanom dokazovaní vychádzal zo zistení, že žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení, nesplnil si svoje
povinnosti uhrádzať cenu za služby, preto bol zaviazaný zaplatiť 94,85 Eur s príslušenstvom. V časti
uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 270,72 Eur žalobca počas konania vzal návrh späť, preto bolo

konanie v uvedenej časti uznesením č.k. 8C/45/2014-35 zo dňa 03.11.2014 zastavené. Výrok o trovách
konania odôvodnil ust. § 137 § 142 ods. 2, § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1, 2, 8 O.s.p. so záverom, že v
predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu (po zarátaní časti ohľadom zmluvnej
pokuty) žalobca úspech vo výške 26% (94,85/365,57 x 100 = 25,95) a neúspech vo výške 74 % (100-26
= 74 %). Žalobca preto nemá právo na náhradu trov konania. Úspešnejšiemu žalovanému vznikol nárok
na náhradu trov konania vo výške 48 %, keďže náhradu trov konania si neuplatnil, nebola mu priznaná.

3. Vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného súd prvej inštancie
vychádzal z ust. § 146 ods. 2 O.s.p. keďže vedľajší účastník vstúpil do súdneho konania len v časti
zmluvnej pokuty, v ktorej bol úspešný v celom rozsahu (poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3
MCdo/11/2011zodňa11.10.2012).Vstupvedľajšiehoúčastníkadokonanialenvčastinárokutýkajúceho
sa zaplatenia sumy 270,72 Eur bolo opodstatnené s poukazom na § 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého,

ak niektorý účastník zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Vedľajšiemu
účastníkovi tak priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia celkom za 2 úkony právnej pomoci,prevzatie a príprava zastupovania a vyjadrenie vo veci zo dňa 17.10.2014, 2 x 23,24 Eur (odmena
vypočítaná zo sumy 270,72 Eur) + 2 x režijný paušál za rok 2014, t.j. 2 x 8,04 Eur. Spolu takto bola
vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

o odmenách v sume 62,56 Eur.

4. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku o trovách konania priznaných za právne zastúpenie
vedľajšiemu účastníkovi v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenie vedľajšiemu účastníkovi.

Rovnako namietal, že išlo o neúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
lebo uvedené trovy neboli nevyhnutne potrebné na účelne bránenie práva. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 17Co/91/2012, ako aj uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2013, sp. zn. 9Co/375/2013. Ďalšou odvolacou námietkou
bolo tvrdenie, že vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov, preto
výkonom uvedeného napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Teda vzhľadom

na jeho odbornú pripravenosť nie je potreba právneho zastúpenia v konaní. Malo by disponovať takým
personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať
v oblasti spotrebiteľského práva. Upriamil pozornosť na uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 5Co/375/2013. Uviedol, že nespochybňuje ústavne zaručené právo na
právnu pomoc, spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne

spôsobilého, znalého danej problematiky a subjektu privilegovaného zákonom. V ďalšom namietal účel
vstupu vedľajšieho účastníka do konania, a to rovno v zastúpení právnym zástupom bez toho, aby
vopred vedel o konkrétnych okolnostiach sporu. Je otázke, či je účelom vstupu do konania ochrana
spotrebiteľa alebo zisk. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
5Co/375/2013 zo dňa 19.06.2013. Rovnako poprel aj prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv,
na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden
prínos. S poukazom na § 93 ods. 2 O.s.p. uviedol, že vedľajší účastník nemôže v konaní vystupovať
napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka. Upriamil pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013. Podľa odvolateľa na vyriešenie otázky procesného

postavenia subjektov nie je možné uplatniť podmienku v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p. Navyše Ministerstvo
hospodárstva SR poskytlo dotácie, z ktorých sa hradia výdavky spotrebiteľských združení a podporuje
odbornosťspotrebiteľskýchzdruženívoblastiochranyprávspotrebiteľov.Navrholpretozmeniťrozsudok
v jeho napadnutej časti tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného trovy konania
nepriznáva a zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa nevyjadril ani žalovaný, ani Občianske združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave.

6. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej

inštancie (Okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákon
č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať
a vec posudzovať už podľa nového Civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust.
§ 470 ods. 1, 2 CSP s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie

(Okresným súdom) do 01.07.2016, ostali zachované.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď

z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 2 až 4 O.s.p.).9. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania

odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.09.2014 Občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov oznámila svoj vstup do konania na podporu práv
žalovaného. V dôsledku námietky žalobcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníka - Všeobecná ochrana

práv spotrebiteľov, rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/45/2014-36 zo dňa 11.11.2014
tak, že námietku žalobcu zamietol. Uvedené uznesenie nadobudla právoplatnosť 06.08.2015. Súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 03.11.2014 zastavil konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
270,72 Eur s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia žaloby v uvedenej časti. Toto uznesenie nadobudla
právoplatnosť 11.11.2014.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že v celom rozsahu sa
stotožňuje so správnymi závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých bolo uložené žalobcovi zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 62,56 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal so zákonnými dôvodmi na priznanie náhrady
trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, toto svoje rozhodnutie v uvedenej časti správne

právne posúdil a výšku trov správne vypočítal. Odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v
celom rozsahu poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a
na toto odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza,
že vedľajší účastník bol plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa v zmysle vtedy platného § 93 ods. 2 O.s.p. Právo na právne

zastúpenie je pritom garantované Ústavou SR, ktorý v čl. 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo
na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od
začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba
- občianske združenie, nemôže byť výnimkou v tomto smere, že by sa takému účastníkovi mala toto
ústavné právo odoprieť. Je nesprávne tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu

práv občana - spotrebiteľa, musí samo zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa
po právnej stránke. Udelenie plnej moci právnemu zástupcovi z radov advokátov je plne v súlade s
plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia. Pri komplikovanejšej právnej úprave, často sa
meniacej legislatívne a pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že
zastupovanie kvalifikovaných právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým

spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia.

12. Pokiaľ žalobca namieta dôvodnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania alebo jeho zastúpenie
v tomto konaní advokátom, odvolací súd konštatuje, že účelom vedľajšieho účastníka v tomto smere
bolo zabezpečiť žalovanému kvalifikovanú obranu proti žalobe žalobcu, čo nakoniec sa aj stalo, pretože

žalobca v konečnom dôsledku žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty, v rozsahu ktorej vedľajší účastník
vstúpil do konania, vzal aj späť. Konanie preto bolo z dôvodu na strane žalobcu v uvedenom rozsahu
zastavené.

13. Žalobca bol v konaní čo do zaplatenia zmluvnej pokuty neúspešný, nakoľko späťvzatím žaloby

bez uvedenia dôvodu, v uvedenom rozsahu zavinil zastavenie konania, čo je nevyhnutné považovať
za jeho neúspech. Preto v súlade s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. platného a účinného v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie vznikla žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej
protistrane a vedľajšiemu účastníkovi. Keďže trovy konania si uplatnil vedľajší účastník vystupujúci na
úspešnej strane žalovaného, bolo správne, ak ich súd prvej inštancie vedľajšiemu účastníkovi priznal.

14. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný zisťovať stanovisko
účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval, a to už od okamihu jeho vstupu do konania. Z
právnej úpravy účinnej do 01.01.2015 (§ 93 ods. 3 O.s.p.) vyplývalo, že vedľajší účastník (t.j. aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu) mohol do konania vstúpiť

z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Vedľajší
účastník bol preto v tomto kontexte procesne samostatný, čo vyplývalo z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. Podľa
právnejúpravyplatnejaúčinnejvčasevstupuvedľajšiehoúčastníkadokonaniasasubjektstalvedľajším
účastníkom momentom oznámenia svojho vstupu do konania na podporu niektorého z účastníkov,pritom výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého mal vedľajší účastník vystupovať sa nevyžadoval.
Takýto súhlas účastníka sa predpokladal.

15. Nie je možné súhlasiť ani s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu, ktorou spochybňuje prínos
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Už len samotný fakt, že po tom, čo dňa 27.10.2014 bolo
žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k veci,
tentopodanímzodňa28.10.2014žalobcuvčastiozaplateniezmluvnejpokutyvzalspäť.Ajzuvedeného
jemožnéjednoznačnevyvodiťprínosvstupuvedľajšiehoúčastníkadopredmetnéhokonania.Akžalobca

v odvolaní namieta, že Ministerstvo hospodárstva SR poskytuje občianskym združeniam dotáciu, toto
svoje tvrdenie, aby dotáciu dostalo aj občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so
sídlom v Bratislave ničím nepreukázal.

16. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo žalobca namieta pri rozhodovaní o trovách konania vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, odvolací súd uvádza, že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V
prejednávanom prípade odvolací súd nezdieľa názor odvolateľa, že došlo k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci čo do priznaných trov konania vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi.

17. Je potrebné skonštatovať, že súd vníma účasť vedľajšieho účastníka ako naplnenie cieľa
primárneho práva Európskej únie, vyplývajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ochrana
hospodárskych záujmov spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehliadnuť nemožno ani fakt, že

medzi základné práva sa zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečujú vysoký stupeň
ochrany spotrebiteľa; čl. 38 Charty základných práv Európskej únie).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd jednoznačne ustálil, že súd prvej inštancie správne
rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym združením, ktoré vstúpilo do

konania na podporu žalovaného, správne bola vypočítaná aj výška priznaných trov konania, preto bol
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdený.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní neúspešný žalobca bol preto zaviazaný na plnú náhradu trov
v odvolacom konaní úspešnému občianskemu združeniu. O výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).