Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122202739
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5122202739.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobkyne: A. B.,

nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX A. C. D., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Bočejová Caletková, s.r.o., IČO : 53 443 071, so sídlom Námestie slobody 73/21, 024 01 Kysucké Nové
Mesto, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F. XXX, zast.: JUDr. Katarína Kováčová,
advokátka, s miestom výkonu činnosti G. XXX/XX, XXX XX H., IČO : 42 061 784, o zaplatenie 9.000
Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 01.04.2022 proti žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 9.000 Eur a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo vymedzila tak, že dňa 13.10. 2021
žalobkyňa a žalovaný uzavreli Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle ust.
§ 149, § 149a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorou sa dohodli na vyporiadaní zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ako „BSM“), vzhľadom na skutočnosť, že BSM
zaniklo na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/234/2019 – 119 zo dňa 18. 12. 2000.
Ďalej uviedla, že Čl. IV/ ods. 4.23/ predmetnej dohody znie : „Pokiaľ niektorý účastník tejto dohody

preukázateľne odmietne druhému účastníkovi tejto dohody poskytnúť súčinnosť pre prípady uvedené
v tejto dohode, je účastník tejto dohody, ktorý preukázateľne odmieta poskytnúť súčinnosť na základe
písomného upozornenia, povinný na výzvu zaplatiť druhému účastníkovi tejto dohody zmluvnú pokutu
vo výške 3.000 Eur za každé porušenie povinnosti, a to aj opakovane“. Žalovaný odmietal žalobkyni
poskytnúť súčinnosť v prípade vyplývajúceho z predmetnej dohody, kedy nijakým spôsobom nereagoval
na jej žiadosti. V predmetnej dohode žalovaný označovaný ako Účastník A/ a žalobkyňa ako Účastník
B/, a to konkrétne v Čl. IV/ ods. 4.17/ predmetnej dohody, ktorý znie : „Na liste vlastníctva č. XXXX pod

por. č. 40 pre k. ú. A. C. D. je v časti C – LV zapísané záložné právo : Tatra banka, a. s. Bratislava IČO: 00
686 930 – Zmluva o záložnom práve č. V 1073/13 zo 07.10.2013 na byt č. XX. Účastník A/ sa zaväzuje
podať návrh na výmaz cit. záložného práva z uvedeného listu vlastníctva do 30 dní po podpísaní
tejto dohody obidvoma zmluvnými stranami.“ Žalovaný porušil ustanovenia predmetnej dohody a je
povinný zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu tak, ako sa vzájomne dohodli a ako to vyplýva z ustanovení
predmetnej dohody. Žalovaný sa dostal do omeškania, keď uvedená 30-dňová lehota na podanie návrhu
na výmaz cit. záložného práva uplynula dňa 13.11.2021, a žalovaný aj napriek snahe žalobkyni s

ňou nekomunikoval, nakontaktoval ju, teda neposkytoval jej potrebnú súčinnosť k tomu, aby mohol
byť naplnený účel uzatvorenej predmetnej dohody v celosti. Žalobkyňa písomne vyzvala žalovaného
na splnenie si povinností vyplývajúcich pre neho z predmetnej dohody, čo je možné klasifikovať ako
výzvu na súčinnosť v zmysle zásady prednosti obsahu pred formou, nakoľko bez splnenia si povinnostižalovaného nebolo možné, aby Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, ako príslušný
správny orgán, povolil návrh na vklad v zmysle predmetnej dohody, a to konkrétne dňa 18.11.2021,
24.11.2021, 27.12.2021. Žalovaný teda preukázateľne odmietal poskytnúť súčinnosť žalobkyni, kedy

nijakým spôsobom nereagoval na jej písomné výzvy o splnenie si povinnosti podania návrhu na výmaz
záložného práva, a z toho dôvodu je povinný zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 3.000
Eur za každé porušenie povinnosti, a to aj opakovane, tak ako to vyplýva z ustanovení predmetnej
dohody, t.j. spolu zmluvnú pokutu vo výške 9.000 Eur. (3 x písomná výzva o splnenie si povinnosti
podania návrhu na výmaz záložného práva a poskytnutie súčinnosti). Predmetná dohoda bola povolená

Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odbor až dňa 05.01.2022, a to z dôvodu na
strane žalovaného. Vzhľadom na nečinnosť žalovaného bola žalobkyňa nútená riešiť predmetnú vec,
čím jej vznikli ďalšie výdavky spojené s poskytnutím právnej služby, resp. so spísaním predžalobnej
upomienky dňa 25.01.2022. Žalovaný sa k predžalobnej upomienke vyjadril e-mailom dňa 15.02.2022,
ktorým požiadavky žalobkyne považoval za neoprávnené a neopodstatnené. Na základe uvedeného je
žalobkyňa nútená domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Podľa ust. §-u 544/ ods.1/ zákona č.40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ust. §-u 544/ ods. 2/ OZ,
zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. Podľa ust. §-u 32/ ods. 1/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, okresný úrad
rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Predmetná dohoda bola
platne uzatvorená dňa 13.10.2021, žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu pre neho z predmetnej
dohody,kedyvlehotedo30dnípopodpísanípredmetnejdohodyobidvomazmluvnýmistranaminepodal
návrh na výmaz cit. záložného práva, preukázateľne opakovane neposkytoval súčinnosť žalovanej, je

tak naplnený čl. IV./ bod 4.23. predmetnej dohody.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.05.2022 k žalobe (č.l. 38) uviedol, že
potvrdzuje, že dňa 13.10.2021 žalobkyňa a žalovaný uzavreli Dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva podľa ust. § 149, § 149a Občianskeho zákonníka v platnom znení, v zmysle ktorej

sa dohodli na vyporiadaní ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM"), vzhľadom na skutočnosť, že BSM zaniklo na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
21P/234/2019 - 119 zo dňa 18.12.2000 (ďalej len „Dohoda"). Nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej
pokuty v zmysle žaloby však považuje za neoprávnený a neopodstatnený a žalobu za nedôvodnú,
nakoľko odôvodnenie Žaloby žalobkyňou sa zakladá na nesprávnej aplikácií a interpretácií (výklade)

ustanovení Dohody. Podľa Čl. IV. bod 4.17 posledná veta Dohody „Účastník A/ sa zaväzuje podať
návrh na výmaz cit. záložného práva z uvedeného listu vlastníctva do 30 dní po podpísaní tejto dohody
obidvoma zmluvnými stranami.". Podľa Čl. IV. bod 4.21 Dohody „V prípade, ak by katastrálny odbor
príslušného okresného úradu rozhodol o zamietnutí alebo o zastavení konania o návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto dohody v prospech účastníka A/účastníka

B, je každý účastník tejto dohody povinný poskytnúť súčinnosť druhému účastníkovi tejto dohody v
odvolacom konaní proti rozhodnutiu o zastavení, zamietnutí alebo preruší konania o návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností alebo opätovne bezodkladne, najneskoršie do 3 dní od
doručenia výzvy účastníka tejto dohody uzatvoriť dohodu s druhým účastníkom dohody na predmet
vyporiadania podľa tejto dohody.“ Podľa Čl. IV. bod 4.22 Dohody „Ak katastrálny odbor príslušného

okresného úradu, preruší konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa
tejto dohody v prospech účastníka A/účastníka B, každý účastník tejto dohody je povinní poskytnúť
súčinnosť druhému účastníkovi tejto dohody a odstrániť nedostatky tejto dohody a návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne jeho príloh.“. Podľa Čl. IV. bod 4.23 Dohody
„Pokiaľ niektorý účastník tejto dohody preukázateľne odmietne druhému účastníkovi tejto dohody

poskytnúť súčinnosť pre prípady uvedené v tejto dohode, je účastník tejto dohody, ktorý preukázateľne
odmieta poskytnúť súčinnosť na základe písomného upozornenia, povinný na výzvu zaplatiť druhému
účastníkovi tejto dohody zmluvnú pokutu vo výške 3.000 Eur za každé porušenie povinnosti, a to
aj opakovane.". Dohoda v ustanovení Čl. IV. bod 4.23 jasne definuje, pre ktoré prípady je možné
aplikovať toto ustanovenie, t.z. pre ktoré prípady vzniká povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu druhému

(oprávnenému) účastníkovi Dohody, a to vtedy: „Pokiaľ niektorý účastník tejto dohody preukázateľne
odmietne druhému účastníkovi tejto dohody poskytnúť súčinnosť pre prípady uvedené v tejto dohode,
je ...“. Nakoľko Dohoda upravuje povinnosť účastníka Dohody poskytnúť súčinnosť druhému účastníkovi
Dohody len vo vyššie uvedených ustanoveniach Čl. IV. bod 4.21 a bod 4.22 Dohody, žalovaný sadomnieva, že je možné aplikovať ustanovenie Čl. IV. bod 4.23 Dohody o zmluvnej pokute len na prípady
neposkytnutia súčinnosti (porušenia povinnosti poskytnúť súčinnosť) viažuce sa na konkrétne prípady
obsiahnuté v uvedených ustanoveniach Čl. IV. bod 4.21 a bod 4.22 Dohody, a nie aj na porušenie

povinnosti obsiahnutej v ustanovení Čl. IV. bod. 4.17, posledná veta Dohody. Odôvodnenie žaloby
žalobkyňou je teda založené na nesprávnom neodlišovaní pojmov „nesplnenie (porušenie) povinnosti“
a „neposkytnutie súčinnosti“, alebo na ich účelovom zamieňaní a významovom zlučovaní. Tieto pojmy
je však nutné jednoznačne odlíšiť, aby nedošlo k nesprávnej a účelovej aplikácií prípadne interpretácii
(výkladu). Všeobecne je „splnenie povinnosti“ individuálne konanie/nekonanie ustanovené právnou

normou alebo dohodou určenému počtu subjektov samostatne, bez nutnosti ich spoločného postupu.
„Súčinnosťou“ sa vo všeobecnosti rozumie nutný postup viacerých subjektov súčasne (spolupráca) na
účely dosiahnutia stanoveného cieľa. Žalovaný ďalej uviedol, že strany sporu v Dohode nevymedzili
povinnosť účastník A/ (žalovaného) podať návrh na výmaz cit. záložného práva z uvedeného listu
vlastníctva do 30 dní po podpísaní tejto dohody obidvoma zmluvnými stranami, v dôsledku porušenia
ktorej vznikne účastníkovi B/ (žalobkyni) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ust. Čl. IV. bod. 4.17,

posledná veta Dohody ustanovuje pre žalovaného povinnosť, avšak porušenie tejto povinnosti nie
je Dohodou ustanovený prípad neposkytnutia súčinnosti, na ktorý by sa vzťahovala zmluvná pokuta.
Zmluvná pokuta upravená v Čl. IV. bod 4.23 Dohody nie je viazaná na porušenie povinnosti žalovaného
podľa Čl. IV. bod. 4.17, posledná veta Dohody, ale je viazaná na neposkytnutie súčinnosti, resp.
porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa čl. IV. bod 4.21 a/alebo bod 4.22 Dohody. Žalobkyňa

zamieňa porušenie povinnosti účastníka A/ (žalovaného) podať návrh na výmaz cit. záložného práva z
uvedeného listu vlastníctva do 30 dní po podpísaní tejto dohody obidvoma zmluvnými stranami (Čl. IV.
bod 17 posledná veta Dohody) s porušením povinnosti žalovaného poskytnúť súčinnosť v odvolacom
konaní proti rozhodnutiu príslušného okresného úradu o zastavení, zamietnutí alebo preruší konania
o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (Čl. IV. bod 4.21 Dohody) a/alebo

poskytnúť súčinnosť druhému účastníkovi tejto dohody a odstrániť nedostatky tejto dohody a návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne jeho príloh v prípade prerušenia konania
o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (čl. IV. bod 4.22 Dohody), k porušeniu
ktorej /ktorých žalovaným však nedošlo. Žalovaný tiež uviedol, že žalobkyňa ho v žiadnej zo svojich
výziev neupozornila na potrebu poskytnutia súčinnosti v nadväznosti na ustanovenia Čl. IV. bod 4.21 a

bod 4.22 Dohody. Žalobkyňa vo svojich výzvach vyzývala žalovaného na splnenie povinnosti v zmysle
Čl. IV. bod. 4.17 posledná veta Dohody, na ktorú sa zmluvná pokuta v zmysle Čl. IV. bod 4.23 Dohody
nepochybne nevzťahuje. Pokiaľ by žalovaná pre prípady uvedené v Dohode žalovaného vyzvala na
súčinnosť, ako aj ho riadne písomne upozornila, bol by žalovaný pripravený súčinnosť poskytnúť,
avšak takáto situácia nenastala, a predpoklady na poskytnutie súčinnosti podľa Čl. IV. bod 4.21 a bod

4.22 Dohody neboli naplnené. Žalovaný sa v žiadnom prípade nevyhýbal splneniu právnej povinnosti
ustanovenej v Čl. IV. bod. 4.17 posledná veta Dohody, avšak vzhľadom na interné predpisy a zaužívanú
prax záložného veriteľa bol takýto postup nakoniec nemožný a plnenie tejto povinnosti v lehote podľa
Čl. IV. bod. 4.17 posledná veta Dohody bolo objektívne nesplniteľné, nakoľko v zmysle Stanoviska k
žiadostiopredčasnésplatenieAmerickejhypotékyzodňa13.10.2021záložnýveriteľumožnilpredčasné

spletenie úveru až ku dňu 14.11.2021, pričom uvedené stanovisko vydal záložný veriteľ až po predložení
podpísanej Dohody. O uvedených skutočnostiach a podmienkach záložného veriteľa bola žalobkyňa
žalovaným informovaná dňa 20.10.2021. Okrem toho sám záložný veriteľ zaslal následne Vyhlásenie o
splatení pohľadávky a návrh na výmaz záložného práva v zmysle Potvrdenia o splatení Bezúčelového
splátkového úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou zo dňa 22.11.2021 príslušnému okresnému úradu.

Výmaz predmetného záložného práva v zmysle Čl. IV. bod. 4.17 posledná veta Dohody tak závisel
od konania záložného veriteľa a žalovaný preto nezavinil porušenie povinnosti podľa Čl.IV. bod 4.17
posledná veta Dohody. Informácie uvedené v tomto článku svojho vyjadrenia však považuje žalovaný
pre posúdenie dôvodnosti a oprávnenosti zmluvnej pokuty uplatnenej žalobkyňou za nepodstatné.

3. Žalovaný sa ďalej bránil aj tým, že pre prípad, že by sa súd nestotožnil s výkladom a skutkovými
tvrdeniami žalovaného uvedenými v článkoch I. a II. tohto vyjadrenia, dovoľuje si žalovaný upozorniť, že
u žalobkyne nedošlo k vzniku akejkoľvek preukázanej škody v súvislosti s nedodržaním lehoty podľa v čl.
IV, bod.4.17, posledná veta Dohody, aj keď žalobkyni pre prípad uplatnenia zmluvnej pokuty nemusela
vzniknúť škoda. Aj žalobkyňou uplatnenú výšku zmluvnej pokuty žalovaný považuje s prihliadnutím na

hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti (pre prípad, ak by bola zabezpečovaná), za neprimerane
vysokú, pričom navrhuje, aby konajúci súd v takom prípade túto neprimerane vysokú zmluvnú pokutu
znížil v súlade s ust. § 545a Občianskeho zákonníka v platnom znení. Žalovaný teda považuje naďalej
nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle žaloby za nedôvodný a vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Žilina po vykonanom dokazovaní žalobu
žalobkyne zamietol, a aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.06.2022 (č.l. 48) k vyjadreniu žalovaného
uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že odôvodnenie žaloby žalobkyňou sa zakladá na
nesprávnej aplikácii a interpretácii (výklade) ustanovení Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 13.10.2021.
V zmysle čl. IV/ ods. 4.23/ predmetnej dohody, ktorý znie : „Pokiaľ niektorý účastník tejto dohody

preukázateľne odmietne druhému účastníkovi tejto dohody poskytnúť súčinnosť pre prípady uvedené
v tejto dohode, je účastník tejto dohody, ktorý preukázateľne odmieta poskytnúť súčinnosť na základe
písomného upozornenia, povinný na výzvu zaplatiť druhému účastníkovi tejto dohody zmluvnú pokutu
vo výške 3.000 Eur za každé porušenie povinnosti, a to aj opakovane.“, pre prípady uvedené v tejto
(celej) dohode, nie len pre taxatívne uvedené prípady uvedené v čl. IV/ ods. 21/ alebo čl. IV/ ods. 22/, ako
tvrdí žalovaný, je účastník tejto dohody povinný poskytnúť druhému účastníkovi súčinnosť. Má teda za

to, že tvrdenie žalovaného nemá oporu v dohode, v ktorej je jasne a zrozumiteľne uvedené, že sa jedná
o súčinnosť pre prípady uvedené v celej dohode, nie len v jej niektorých ustanoveniach. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že žalovaný neustále, preukázateľne a úmyselne zdržiaval uzatvorenie predmetnej Dohody o
vyporiadaní BSM. Žalovaný dňa 09.06.2021 zaslal na e-mailovú adresu právnej zástupkyne žalobkyne
návrh Dohody o vyporiadaní BSM. Žalobkyňa sa prostredníctvom právnej zástupkyne k uvedenej

dohode vyjadrila, resp. zaslala návrh zmien a doplnení k uvedenej Dohode dňa 10.06.2021. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný sa stal nečinným, právna zástupkyňa žalobkyne ho bola nútená listom zo
dňa 03.08.2021 vyzvať na podanie stanoviska k nášmu návrhu zmien a doplnení zo dňa 10.06.2021,
a to v termíne najneskôr do 20.08.2021 s uvedením, že ak žalovaný nepodá stanovisko do uvedeného
termínu, budeme nútení riešiť predmetnú vec súdnou cestou. Žalovaný sa k listu zo dňa 03.08.2021

vyjadril až dňa 13.09.2021 prostredníctvom e-mailu, kedy okrem iného uviedol, že žiada o strpenie,
nakoľko čaká z banky na potvrdenie vyčíslenia zostatku úveru, a kedy po obdržaní vyčíslenia úveru a
odsúhlaseného návrhu BSM nevidí už žiadny dôvod na jeho nepodpísanie. Bezodkladne nasledujúci
deň, t.j. dňa 14.09.2021 kontaktovala e-mailom právna zástupkyňa žalobkyne žalovaného, kedy ho
okrem iného požiadala o poskytnutie súčinnosti a vyriešenie predmetnej veci v čo najkratšom čase a k

spokojnosti všetkých, a ďalej o zaslanie pripomienky zo strany žalovaného bezodkladne, najneskôr však
do 20.09.2021. Vzhľadom na skutočnosť, kedy sa žalovaný opäť stal nečinným, a kedy až e-mailom
zo dňa 20.09.2021 oznámil, že stále čaká na potvrdenie vyčíslenia zostatku úveru z banky, žalobkyňa
sama podala uvedenú žiadosť v banke, ktorú mala obdržať podľa interných predpisov banky najneskôr
v lehote 5 dní od podania žiadosti. Uvedené potvrdenie žalobkyňa od banky obdržala nasledujúci deň

po podaní žiadosti. Na základe uvedeného bolo evidentne jasné, že žalovaný banku o žiadne vyčíslenie
nepožiadal, a ak áno, účelovo ho žalobkyni nepredložil. Žalovaný opäť preukázateľne zavádzal a
neposkytoval súčinnosť. Uvedené mu bolo oznámené a aj vytknuté zo strany právnej zástupkyne e-
mailmizodňa23.09.2021.Kuvedenémusažalovanývyjadrile-mailomdňa27.09.2021,kedyakceptoval
finálny návrh dohody a kedy sa opäť vyhováral na banku a uviedol, máme za to, že opäť úmyselne, že

„Z dôvodu transformácie úveru na mňa postúpim finálny návrh dohody banke, pričom ešte riešim jeho
adekvátne zabezpečenie, čo môže nejaký čas trvať.“ E-mailom zo dňa 29.09.2021 právna zástupkyňa
žalobkyne vyzvala žalovaného vzhľadom na jeho opätovnú nečinnosť a postoj k predmetnej veci, kedy
bol žalovaný opätovne vyzvaný na uzatvorenie dohody, kedy mu žalobkyňa predĺžila už dohodnuté
lehoty, aby sa žalovaný nedostal do časovej tiesni s tým, že ak nedôjde k dohode do 04.10.2021,

budeme vec riešiť súdnou cestou. Žalovaný sa k uvedenému opäť vyjadril v posledný deň lehoty, t.j.
04.10.2021, kedy podľa nášho názoru nezmyselne požiadal o finálny návrh dohody, čomu sme opäť
aj tak vyhoveli a zaslali mu ho s tým, že sme žiadali ho v potrebnom počte žalovaným vlastnoručne
podpísať osvedčeným podpisom a doručiť do advokátskej kancelárie v priebehu daného dňa, najneskôr
nasledujúci deň, t.j. 05.10.2021 E-mailom zo dňa 08.10.2021, t.j. v piatok, právna zástupkyňa žalobkyne

opätovne žalovanému pripomenula, že očakávame doručenie podpísanej dohody. Dňa 10.10.2021, t.j.
v nedeľu večer, žalovaný doručil právnej zástupkyni žalobkyne dohodu ním podpísanú dňa 08.10.2021.
Žalobkyňa má za to, že dostatočným a právne relevantnými dôkazmi preukázala nečinnosť žalovaného
už vo veci samotného pristúpenia k uzatvoreniu predmetnej dohody o vyporiadaní BSM, ktorá nečinnosť
dokonca až hraničila s umelým predlžovaním a zavádzaním. Tak ako žalovaný neustále a preukázateľne

úmyselne zdržiaval uzatvorenie Dohody o vyporiadaní BSM, tak sa snažil aj o umelé predlžovanie
nadobudnutia účinnosti tejto dohody, a z toho dôvodu bola žalobkyňa nútená podať žalobu na súd tak,
ako je uvedené v žalobe zo dňa 01.04.2022, na ktorú sa v celom rozsahu odvolávame, a v ktorej je riadne
preukázané, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti pre neho vyplývajúce z dohody, kedy ho žalobkyňamusela žiadať o poskytnutie súčinnosti, bez ktorej by nemohla predmetná dohoda nadobudnúť účinnosť.
Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že v uvedenej dohode nie je konkrétne zadefinované, čo
výslovne znamená pojem „(ne)poskytnutie súčinnosti“ a čo pojem „(ne)splnenie povinnosti“. Trvá teda

na tom, že oba pojmy sú postavené na rovnakom skutkovom základe a je jasné, že keď nedôjde
k jednému, t.j. „k nesplneniu povinnosti“, nastupuje druhé, t.j. „poskytnutie súčinnosti“, resp. žiadosť
a výzva o jej poskytnutie, pričom obe sledujú (sledovali) ten istý cieľ, resp. účel, a to nadobudnutie
účinnosti predmetnej dohody. V zmysle judikatúry, prejav vôle môže byť urobený ústne, rôznym druhom
a spôsobmi písma (aj znakovým alebo slepeckým písmom) alebo akýmkoľvek spôsobom, ktorý je

spôsobilý zachytiť slová. Napriek tomu, že takýto prejav by nemal spôsobovať pochybnosti, napriek
tomu sa môžu medzi účastníkmi tieto pochybnosti vyskytnúť. Pochybnosti pri výslovnom prejave vôle je
potrebné odstrániť jednak výkladom jazykového vyjadrenia, a jednak výkladom prejavu vôle. Spravidla
platí, že prejav vôle zodpovedá tomu, čo konajúci skutočne zamýšľal, pričom vôľu zmluvných strán je
možné posudzovať aj podľa ich predošlej praxe a vzájomného styku, ako aj následného správania, ak
to pripúšťa povaha vecí, čo máme za to, že je v danej veci dané. Na základe rešpektovania princípu

autonómie vôle a princípu spravodlivosti sa vytvorili výkladové pomôcky, z ktorých možno zistiť a priznať
ochranu aj takým právnym vzťahom, ktorým by formálne priznaná byť nemala. Medzi tieto pravidlá patrí
najmä, avšak nie výlučne, pravidlo prednosti prejavu vôle pred jeho jazykovým alebo iným vyjadrením –
vychádza priamo z ust. §-z 35/ ods. 2/ Občianskeho zákonníka v platnom znení, kedy ide o konkretizáciu
princípu autonómie vôle.Tvrdenie, resp. „prísľub“ žalovaného, že „pokiaľ by žalovaná (pravdepodobne

žalobkyňa) pre prípady uvedené v Dohode žalovaného vyzvala na súčinnosť, ako aj ho riadne písomne
upozornila, bol by žalovaný pripravený súčinnosť poskytnúť, ....“ je len výsmechom, ktorý odporuje
jeho skutkom. Žalobkyňa žalovaného riadne vyzvala, čo preukázala listinnými dôkazmi doloženými
k žalobe zo dňa 01.04.2022, a nie len ústnymi tvrdeniami, o ktoré sa opiera žalovaný. Žalovaný sa
ďalej vo svojom vyjadrení (opäť) vyhovára na „interné predpisy a zaužívanú prax záložného veriteľa“

ako dôvody objektívne nesplniteľné, ktoré však nepreukázal právne relevantnými dôkazmi. Z dôvodu
uvedeného vyššie, t.j. bod 6/, kedy sa taktiež vyhováral na banku, čo sa preukázateľne ukázalo ako
nepravdivé, nemáme dôveru viac v jeho slová. Vo všeobecnosti aj v praxi je dané, že žalovaný bol
oprávnený predčasné splatenie úveru riešiť dokonca už aj pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o
rozvode, kedy by mu stačil len súhlas, resp. podpis žalobkyne, nakoľko o vyporiadaní BSM boli účastníci

dohodnutí už Zmluvou o budúcej zmluve o vyporiadaní BSM uzavretej v zmysle ust. § 50a/ Občianskeho
zákonníka. Na záver máme uviedla, že žalobkyňa si v predmetnom konaní nárok na náhradu škody
neuplatňuje. Poukázala na to, že bez nadobudnutia účinnosti predmetnej dohody nemohla žalobkyňa
disponovaťspredmetomvyporiadania,abolojejtakznemožnenéaodopieranéjejÚstavouSRzaručené
právo vlastniť majetok a nakladať s ním podľa vlastného uváženia.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01.08.2022 (č.l. 68) uviedol, že trvá na
svojich skutkových tvrdeniach a skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení zo dňa 24.05.2022 a
naďalej považuje nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle žaloby žalobkyne zo dňa
01.04.2022 za neoprávnený a neopodstatnený a žalobu za nedôvodnú. Vyjadrenie a odôvodnenie

žaloby žalobkyňou sa naďalej zakladá na nesprávnej aplikácií a interpretácií (výklade) ustanovení
Dohody. Žalobkyňa naďalej nesprávne a účelovo nerozlišuje medzi pojmami „nesplnenie (porušenie)
povinnosti“ a „neposkytnutie súčinnosti“, alebo ich účelovo zamieňa a významovo zlučuje. Dohoda v
ustanovení Čl. IV. bod 4.23 jednoznačne definuje, pre ktoré prípady je možné aplikovať toto ustanovenie,
t.z. v ktorých prípadoch vzniká povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu druhému (oprávnenému) účastníkovi

Dohody, a to vtedy: „Pokiaľ niektorý účastník tejto dohody preukázateľne odmietne druhému účastníkovi
tejto dohody poskytnúť súčinnosť pre prípady uvedené v tejto dohode, je ...“. Ustanovenie § 544
Občianskeho zákonníka kogentne ustanovuje, že pre platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa vyžaduje
písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. Zároveň podstatnou obsahovou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie

(vymedzenie) konkrétnej povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Ako žalovaný uviedol vo
svojom vyjadrení zo dňa 24.05.2022 Dohoda upravuje povinnosť účastníka Dohody poskytnúť súčinnosť
druhému účastníkovi Dohody len v ustanoveniach Čl. IV. bod 4.21 a bod 4.22 Dohody, a preto je
podľa žalovaného možné aplikovať ustanovenie Čl. IV. bod 4.23 Dohody o zmluvnej pokute len na
prípady neposkytnutia súčinnosti (porušenia povinnosti poskytnúť súčinnosť) viažuce sa na konkrétne

prípady obsiahnuté v uvedených ustanoveniach Čl. IV. bod 4.21 a bod 4.22 Dohody, a nie aj na
porušenie povinnosti obsiahnutej v ustanovení Čl. IV. bod. 4.17, posledná veta Dohody. Zmluvná pokuta
upravená v Čl. IV. bod 4.23 Dohody nie je viazaná na všetky povinnosti žalovaného upravené v Dohode,
ale je viazaná len na neposkytnutie súčinnosti, resp. porušenie povinnosti žalovaného poskytnúťsúčinnosť podľa čl. IV. bod 4.21 a/alebo bod 4.22 Dohody. Prípady aplikácie (uplatnenia) zmluvnej
pokuty nie je možné svojvoľne rozširovať na prípady, pre ktoré nebola zmluvná pokuta zmluvnými
stranami (účastníkmi Dohody) dohodnutá, t.j. aj na ďalšie povinnosti žalovaného vyplývajúce z Dohody.

Skutkové tvrdenie žalobkyne, že „bez nadobudnutia účinnosti predmetnej dohody nemohla žalobkyňa
disponovaťspredmetomvyporiadania,abolojejtakznemožnenéaodopieranéjejÚstavouSRzaručené
právo vlastniť majetok a nakladať s ním podľa vlastného uváženia“ považuje žalovaný za zmätočné,
nakoľko žalobkyňa nehnuteľnosť (byt) celý čas užíva, a do nadobudnutia výlučného vlastníckeho práva
bola jej bezpodielovou spoluvlastníčkou. Vyjadrenia žalobkyne týkajúce sa umelého predlžovania a

zavádzania pri uzatváraní Dohody, ako aj ostatné skutočnosti uvedené vo Vyjadrení považuje žalovaný
pre posúdenie Právnej veci za irelevantné. Nakoľko nedošlo ku vzniku žiadnej skutočnosti, pre ktorú
bola zmluvná pokuta v rámci Dohody medzi účastníkmi Dohody dohodnutá, žalobkyni nemohol vzniknúť
nárok na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty, a preto žalovaný naďalej považuje nárok žalobkyne na
zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle žaloby za nedôvodný a opätovne navrhuje, aby Okresný súd Žilina
po vykonanom dokazovaní žalobu žalobkyne zamietol, a aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov

konania.

6. Súd vo veci na deň 29.09.2022 nariadil pojednávanie. Žalobkyňa zotrvala na žalobe a svojich
písomnom vyjadrení v celom rozsahu, nad ich rámec žiadne iné skutočnosti argumenty neprodukovala.
Rovnako tak žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach v celom rozsahu.

7. Žalovaný nad rámec skutočností uvedených vo svojich písomných vyjadreniach poukázal aj na to, že
samotná dohoda bola vyhotovená v 5tich rovnopisoch s tým, že jeden rovnopis bol pre banku, aby banka
mala preukázanú túto dohodu účastníkov tejto dohody. Ešte dňa 13.10.2021 žalovaný zašiel do banky
a požiadal o predčasné splatenie úveru, aby mohlo byť predmetné záložné právo vymazané. Banka jeho

žiadostieštedňa13.10.2021vyhovelastým,ževzmyslepodmienokúveruajehopredčasnéhosplatenia
stanovila dátum vyplatenia dňa 14.11.2021 čiže až po lehote, ktorá bola upravená v samotnej dohode
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zároveň v zmysle postupov banky samotný návrh na výmaz
záložného práva podáva banka a žalovaný v tejto lehote týmto návrhom nedisponoval čiže nemohol
splniť túto lehotu. O tejto skutočnosti informoval SMS žalobkyňu dňa 20.10.2021, kedy jej uviedol, že

banka bude vybavená 14.11.2021 a následne zašlú návrh na výmaz ťarchy a tak asi koncom novembra
by to malo byť už v poriadku. Čiže plnenie žalovaného pokiaľ ide o povinnosť upravenú v bode 4.1.7.
záviselo od plnenia tretej osoby, ktoré nevedel ovplyvniť. Samotná žalovaná mala vedomosť, že bude
žalovaný v omeškaní so splnením tejto povinnosti napriek tomu ho vyzývala na plnenie. Žalovaný teda
nezavinil porušenie tejto povinnosti a nebolo v jeho možnostiach plniť túto povinnosť. Pokiaľ žalobkyňa

uvádza, že mohol už riešiť predčasné splatenie skôr účastníci riešili uzavretie dohody v podstate už
seriózne od leta a žalovaný už robil kroky potrebné k vyplateniu hypotéky, keď si zistil aká je to suma
a riešil finančné prostriedky potrebné na jej vyplatenie s tým, že mal naozaj vážny záujem čo potvrdil
aj podpisom dohody prevziať tú hypotéku a vyplatiť ju. Takže aj z tohto dôvodu považuje žalovaný
predmetný návrh žalobkyne za nedôvodný a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný

zabezpečil vyplatenie tej hypotéky dňa 14.11.2021 a úver bol splatený, dňa 22.11.2021 banka potvrdila
splatenie úveru s tým, že banka zaslala do 10 pracovných dní na príslušný okresný úrad vyhlásenie
o splatení pohľadávky na základe čoho došlo k výmazu záložného práva. Čiže do 14.11.2021 žalovaný
nemal možnosť splniť a podať návrh na výmaz záložného práva lebo ani takým potvrdením z banky
nedisponoval.

8. Podľa § 216 ods.1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Z
dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej
a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom
vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek

tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude
vyžadovať aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať
predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak, nie je však
porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom

konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna
kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej
zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho
dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.9. Uplatnený nárok súd posúdil ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

10. Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka (OZ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvná pokuta je zmluvou určená
peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu
povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo

dlžníkovi nevznikla škoda.

11. Podľa § 544 ods.2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výškapokutyalebourčenýspôsobjejurčenia.Dohodaozmluvnejpokutemusímaťvždypísomnúformu,
inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí,
aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

12. V prejednávanej veci nebolo sporné, že dňa 13.10.2021 žalobkyňa a žalovaný uzavreli Dohodu
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 149, § 149a Občianskeho zákonníka,
ktorou sa dohodli na vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ako
„dohoda“), vzhľadom na skutočnosť, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 25.01.2021

a týmto dňom teda ich BSM zaniklo.

13. Článok. IV. bod 4.17. dohody znie : „Na liste vlastníctva č.XXXX pod por. č. 40 pre k.ú. A. C. D.
je v časti C – LV zapísané záložné právo : Tatra banka, a.s., Bratislava IČO : 00 686 930 – Zmluva
o záložnom práve č. V 1073 zo 07.10.2013 na byt č.XX. Účastník A/ sa zaväzuje podať návrh na výmaz

cit. záložného z uvedeného listu vlastníctva do 30 dní po podpísaní tejto dohody obidvoma zmluvnými
stranami.

14.Podľa článkuIV.4.21.sastranysporuakoúčastnícidohodydohodli,že:„Vprípade,akbykatastrálny
odbor príslušného okresného úradu rozhodol o zamietnutí alebo o zastavení konania o návrhu na vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto dohody v prospech účastníka A/účastníka B, je
každýúčastníktejtodohodypovinnýposkytnúťsúčinnosťdruhémuúčastníkovitejtodohodyvodvolacom
konaní proti rozhodnutiu o zastavení, zamietnutí alebo preruší konania o návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností alebo opätovne bezodkladne, najneskoršie do 3 dní od doručenia výzvy
účastníka tejto dohody uzatvoriť dohodu s druhým účastníkom dohody na predmet vyporiadania podľa

tejto dohody.“

15. Podľa Čl. IV. bod 4.22. sa strany sporu ako účastníci dohody dohodli, že : „Ak katastrálny odbor
príslušného okresného úradu, preruší konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností podľa tejto dohody v prospech účastníka A/účastníka B, každý účastník tejto dohody je

povinní poskytnúť súčinnosť druhému účastníkovi tejto dohody a odstrániť nedostatky tejto dohody a
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne jeho príloh.“.

16. Podľa Čl. IV. bod 4.23. sa strany sporu ako účastníci dohody dohodli, že : „Pokiaľ niektorý účastník
tejtodohodypreukázateľneodmietnedruhémuúčastníkovitejtodohodyposkytnúťsúčinnosťpreprípady

uvedené v tejto dohode, je účastník tejto dohody, ktorý preukázateľne odmieta poskytnúť súčinnosť na
základe písomného upozornenia, povinný na výzvu zaplatiť druhému účastníkovi tejto dohody zmluvnú
pokutu vo výške 3.000 Eur za každé porušenie povinnosti, a to aj opakovane.".

17. Z obsahu dohody teda vyplýva, že strany si v tejto dohode písomne dojednali zmluvnú pokutu pre

prípad porušenia povinnosti súčinnosti, pričom si v tejto dohode zároveň dojednali prípady, kedy je
účastník dohody povinný poskytnúť súčinnosti druhému účastníkovi. Zo znenia článkov IV. bod. 4.21.
a 4.22. vyplýva, že povinnosť poskytnúť súčinnosť druhému účastníkovi bola dojednaná pre dva prípady,
a to : v prípade, ak by katastrálny odbor príslušného okresného úradu rozhodol o zamietnutí alebo o
zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto dohody v

prospech účastníka A/účastníka B, je každý účastník tejto dohody povinný poskytnúť súčinnosť druhému
účastníkovi tejto dohody v odvolacom konaní proti rozhodnutiu o zastavení, zamietnutí alebo preruší
konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností alebo opätovne bezodkladne,
najneskoršie do 3 dní od doručenia výzvy účastníka tejto dohody uzatvoriť dohodu s druhým účastníkomdohody na predmet vyporiadania podľa tejto dohody a v prípade, ak katastrálny odbor príslušného
okresného úradu, preruší konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa
tejto dohody v prospech účastníka A/účastníka B, každý účastník tejto dohody je povinní poskytnúť

súčinnosť druhému účastníkovi tejto dohody a odstrániť nedostatky tejto dohody a návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne jeho príloh.“.

18. Článok IV. bod 4.23. jasne definuje, pre ktoré prípady je možné aplikovať toto ustanovenie,
t.j. pre ktoré prípady vzniká povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu druhému (oprávnenému) účastníkovi

dohody. Ustanovenie čl. IV. bod 4.23. dohody o zmluvnej pokute možno teda aplikovať len na prípady
neposkytnutia súčinnosti (porušenia povinnosti poskytnúť súčinnosť) viažuce sa na konkrétne prípady
obsiahnuté v uvedených ustanoveniach čl. IV. bod 4.21. a bod 4.22. Dohody.

19. Žalobkyňa uplatnený nárok skutkovo vymedzovala ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
z dôvodu, že podľa jej tvrdenia žalovaný jej neposkytol súčinnosť tým, že nepodal v lehote dohodnutej

v článku IV. 4.17. návrh na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Pre tento prípad, t.j.
pre prípad porušenia povinnosť podať návrh na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností
v dohodnutej lehote, si však strany sporu ako účastníci dohody zmluvnú pokutu nedojednali.

20. Keďže zmluvná pokuta sa vždy viaže na porušenie konkrétnej dojednanej povinnosti, pričom v danej

veci pre prípad porušenia povinnosť podať návrh na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností
v lehote dohodnutej v článku IV. 4.17. si strany sporu ako účastníci dohody zmluvnú pokutu nedojednali,
súd dospel k záveru žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak ako bol uplatnený nevznikol,
a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto
mu súd proti žalobkyni ako neúspešnej strane, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Podľaust.§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.