Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921010178
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5921010178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.

Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 6. decembra 2022
prejednal odvolanie podané obžalovaným T. D., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok, sp.zn. 1T/36/2021 zo dňa 27. septembra 2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok,
sp.zn. 1T/36/2021 z 27.9.2021 v časti - vo výroku o uloženom ochrannom opatrení.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine, treste a náhrade škody rozsudku

Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/36/2021 z 27.9.2021,

obžalovanému T. D., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom W.
I. č. XXXX/XXX, H.,

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. u k l a d á ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/36/2021 zo dňa 27.9.2021 bol obžalovaný T. D.
uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že:

dňa 18.10.2019 v čase okolo 06.15 h pred vchodom č. XXX do bytového domu č. XXXX v H., na ul. W.
I. fyzicky napadol F. N., nar. XX.X.XXXX
v H., trv. bytom H., W. I. XXXX/XXX takým spôsobom, že keď F. N. prechádzal popri ňom do svojho auta
a povedal mu, aby sa posunul, tento ho zozadu niekoľkokrát udrel rukami do oblasti hlavy, so slovami
„zabijem ťa, ty kokot“, chytil F. N. ľavým ramenom zozadu okolo krku, začal ho škrtiť a prstom pravej

ruky ho pichol do pravého oka a potiahol dozadu, na čo obaja spadli na zem, kde spolu zápasili
a uvedeným konaním spôsobil poškodenému tržnú ranu kože vonkajšej oblasti horného viečka vpravo,
krvnú podliatinu v oblasti horného aj dolného viečka vpravo, krvácanie
do vonkajšej oblasti spojovkového vaku pravého oka, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie,
práceneschopnosť v trvaní 8 dní a obmedzenie obvyklého spôsobu života po dobu 10 dní.

Za to mu súd podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods.
2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
1 rok, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 30 mesiacov. Zároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložilochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. V adhéznom konaní podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodeným: Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo
výške 147,61 eur, F. N. škodu vo výške 378,- eur a Sociálnej poisťovni škodu vo výške 52,50 eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 27.9.2021 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho
odôvodnení a poučení obžalovaný požiadal o doručenie rozsudku bez toho, aby sa bližšie vyjadril k
opravnému prostriedku, prokurátor sa vzdal odvolania.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného, ktoré
podal prostredníctvom svojej obhajkyne a doručil okresnému súdu dňa 12.10.2021 (na č.l. 208-209
súdneho spisu) s primeraným odôvodnením, smerujúcim proti všetkým výrokom rozsudku, ako aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo
veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí v zmysle § 285 písm. b) Tr. por., pričom
odvolanie podrobnejšie odôvodní po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.

Podaním doručeným okresného súdu 15.12.2021 (na č.l. 220-230 súdneho spisu) obžalovaný
prostredníctvom obhajkyne doplnil dôvody odvolania. Odvolací súd upriamuje pozornosť na podstatu
odvolacej argumentácie obžalovaného:
Napadnutý rozsudok považuje obžalovaný za nezákonný. Konajúci súd napriek pretrvávajúcim

pochybnostiam o začiatku a priebehu incidentu medzi ním a poškodeným neaplikoval zásadu in dubio
pro reo. Obžalovaný konal v nutnej obrane, keď poškodeného verbálne napomenul a následne sa len
bránil jeho neracionálnemu útoku. Konajúci súd svoje skutkové zistenia oprel o výpoveď poškodeného,
ktorý mal záujem na výsledku trestného konania, výpovede svedkov, ktorí začiatok ani priebeh
incidentu vôbec nevideli, a rozhodoval bez náležitého zistenia skutkového stavu, keď nevykonal dôkazy

navrhované obžalovaným. Záver súdu o jeho vine nemá základ vo vykonanom dokazovaní. Naplnenie
konania obžalovaného, ktorým sa mal dopustiť trestných činov výtržníctva a ublíženia na zdraví, nebolo
v konaní vôbec preukázané. Obhajoba poukázala na rozporuplné tvrdenia poškodeného, ním tvrdené
skutočnosti jednoznačne nepotvrdil ani žiadny priamy svedok. Teda neexistuje žiadny dôkaz, na základe
ktorého súd mohol bez akýchkoľvek pochybností odsúdiť obžalovaného. Nakoľko v danom prípade

existujú dôvodné pochybností presahujúce rámec akceptovateľných pochybností, bolo nevyhnutné
použiť zásadu in dubio pro reo. Vzhľadom na nedostatok konania obžalovaného - dopustiť sa verejne
alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti a tiež nedostatku úmyslu
obžalovaného inému ublížiť na zdraví nemalo byť konanie obžalovaného posúdené ako spáchanie
trestných činov uvedených v napadnutom rozsudku. Rozpory vo výpovedi poškodeného a odmietnutie

zaoberať sa zraneniami obžalovaného poukazujú na jednostranný postup súdu pri hodnotení dôkazov
v neprospech obžalovaného, a to bez toho, aby tomuto hodnoteniu predchádzalo starostlivé posúdenie
zabezpečených dôkazov.
Opakovanepoukázalnavýpoveďpoškodenéhoakojedinýpriamydôkazozačiatkuapriebehuincidentu,
na jej rozporuplnosť a nevierohodnosť, na ktorej súd založil svoje rozhodnutie. Poškodený rozporuplne

tvrdí,vakompresnomokamihuaakýmspôsobommalodôjsťkzraneniujehooka(poukazujúcnatrestné
oznámenie a výpoveď poškodeného z 8.1.2020). Ďalej tiež poškodený pripustil, že mu (obžalovanému)
pri váľaní na zemi dal len zo dve facky a na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o
zraneniach obžalovaného, že k nim mohlo dôjsť iba vtedy, ako na neho spadol. Aj na priamu svedkyňu
incidentu si spomenul až neskôr (najskôr za svedkov incidentu označil M. W. s manželkou). Obžalovaný

poukázal na zranenia, ktoré pri incidente utrpel, a svedčí o nich znalecký posudok č. 02/2020 MUDr.
MiroslavaObtuloviča,PhD.alekárskesprávy,ktorépredložilajsúdu.Rovnakovysvetlil,zakýchdôvodov
išiel na lekárske ošetrenie neskôr
(v nedeľu 20.10.2019). Obžalovaný opakovane upozorňoval, že aj on podal trestné oznámenie,
ktoré bolo z nevysvetliteľných dôvodov zastavené, napriek tomu, že obžalovaný preukázateľne pri

predmetnom incidente utrpel zranenia, ktoré boli znalcom ohodnotené rovnakým počtom bodov 20 ako
aj zranenia poškodeného F. N. v znaleckom posudku č. 03/2020. Proti tomuto rozhodnutiu orgánu
činného v trestnom konaní nepodal opravný prostriedok, pretože dôvodne predpokladal, že trestné
oznámenie poškodeného F. N. bude vyhodnotené rovnako. S týmito dôkazmi sa však konajúci súd
vôbec nezaoberal a konštatoval, že predmetom vyšetrovania a dokazovania v prípravnom konaní neboli

zranenia obžalovaného a tieto skutočnosti vyhodnotil len ako účelovú obranu.
Podľa obžalovaného stoja proti sebe zjavne dve úplne rozdielne dejové verzie toho istého incidentu.
Ani výpoveď svedkyne M. P. nepreukazuje vinu obžalovaného. Táto bola očitou svedkyňou len časti
incidentu. Výpoveď tejto svedkyne nemožno považovať za dostatočnú, nakoľko vôbec nevyvraciapochybnosti o tom, ktorý z účastníkov konfliktu začal viesť útok, a nemožno z nej ustáliť, že udalosti
predchádzajúce incidentu sa mali stať tak, ako to tvrdí poškodený. Súd nekriticky a jednostranne a v
neprospech obžalovaného vy-hodnotil aj závery znalca MUDr. Obtuloviča, ktoré obhajoba považovala

za nejednoznačné. Na tomto základe navrhla obhajoba podľa § 322 ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok
zrušiť a vo veci rozhodnúť tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí v zmysle § 285 písm. b) Tr. por.
V prípade, ak odvolací súd dospeje k potrebe vykonať ďalšie dokazovanie, obhajoba navrhla po zrušení
rozsudku vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Prílohu podaného odvolania tvorí znalecký posudok č. 02/2020 vyhotovený znalcom MUDr. M.
Obtulovičom, PhD. v trestnej veci prečinu výtržníctva poškodenej osoby - T. D..

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril poškodený prostredníctvom splnomocneného zástupcu (na č.l.
217, 236 súdneho spisu). Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že poškodený sa stotožnil s rozsudkom
prvostupňového súdu a odvolanie obžalovaného považuje za účelové a nedôvodné. Vzhľadom na to

navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu ako zákonné.
Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného (na č.l. 241 súdneho spisu) uviedol, že dôvody
napadnutého rozsudku považuje za zrozumiteľné a logické, vychádzajúce zo skutkových okolností
prípadu. Obžalovaný v podanom odvolaní primárne namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa
a súčasne predkladá vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov a vlastné závery, s ktorými sa prokurátor

nestotožnil. Súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr.
por. Obhajobné tvrdenia obžalovaného sa vo svetle vykonaných dôkazov, predovšetkým výpovedí
poškodeného F. N. a svedkov P. P., D. O., M. F., v spojení s výsledkami znaleckého dokazovania
javia ako nedôveryhodné, vedené snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Poškodený F. N. vypovedal
počas celého trestného konania konzistentne a jeho tvrdenia ohľadne mechanizmu vzniku zranenia

podporujú aj všetky zabezpečené dôkazy. Aj konanie predchádzajúce vydaniu rozsudku prebehlo v
zmysle ustanovení Trestného poriadku, žiadnym spôsobom nedošlo k porušeniu práva obžalovaného
na obhajobu. Z uvedených dôvodov hodnotí záver súdu o vine obžalovaného za správny a zákonný.
Keďže napadnutý rozsudok považuje za zákonný, uložený trest za spravodlivý a výroky súdu o uložení
ochranného liečenia a povinnosti nahradiť škodu poškodeným subjektom za dôvodné, navrhol, aby

odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla podľa § 319 Tr.
por. odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok považuje za
zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Rovnaký návrh predostrel odvolaciemu súdu aj splnomocnenec

poškodeného. Obhajkyňa obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiavala písomného odôvodnenia
podaného odvolania. Zároveň zvýraznila skutočnosť, že okresný súd nepostupoval pri uložení
ochranného psychiatrického liečenia zákonne, pretože podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. je možné
uložiť ochranné liečenie len
v prípade, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s užitím omamných látok. Navrhla preto, aby v

zmysle podaného odvolania bol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a krajský súd aby zároveň
rozhodol o oslobodení obžalovaného spod podanej obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. b) Tr. por.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote

stanovenej v § 309 Tr. por.
V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v
celom rozsahu, t.j. vo výrokoch o vine a uloženom treste, uloženom ochrannom opatrení a uplatnenej

škode. Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že
odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, a to pokiaľ ide o výrok o ochrannom opatrení.Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.
Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a

úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na
to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu
prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Obžalovaný bol
zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a vykonanými dôkazmi,

medzi ktoré patria výpoveď poškodeného F. N., zainteresovaných svedkov, znalca a listinných
dôkazných prostriedkov dôležitých pre trestné konanie. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je
súčasťou napadnutého rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného
konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k
logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom

prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil
s totožným výsledkom.

Skutočnosť, že sa odvolateľ nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu, nemôže sama osebe
viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom

prvého stupňa.
V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti
skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov
vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od

skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených
skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre

jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah
rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
najmä zrejmé, ako sa vysporiadal s protichodnými tvrdeniami obžalovaného a poškodeného o priebehu
skutkového deja, riadne poukázal
naďalšienepriamedôkazyaznichvyplývajúcedôvody,ktoréhopresvedčiliopravdivostiavierohodnosti

výpovede poškodeného. Obžalovaný bol zo spáchanej trestnej činnosti usvedčený najmä výpoveďou
poškodeného F. N., ktorý podrobným spôsobom a bez podstatných rozporov vo výpovediach v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní opísal protiprávne konanie obžalovaného tak, ako
toto bolo definované v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Nepriamo obžalovaného usvedčovali aj
ďalšie svedecké výpovede, a to výpoveď svedkyne P. P., ktorá o časti skutkového deja vypovedala

zhodne ako poškodený, počula krik, pri autách videla stáť obžalovaného a poškodeného.
Po príchode k nim videla, ako D. škrtí N., jednou rukou ho držal pod krkom a druhou za tvár. Ďalej sú
to výpovede zakročujúcich policajtov MsP D. O. a M. F., ktorí sa o incidente dozvedeli od poškodeného
a tohto odviezli
na ošetrenie. Zo znaleckého posudku č. 3/2020 MUDr. M. Obtuloviča vyplynulo, že charakter poranenia

a mechanizmus jeho vzniku plne zodpovedá verzii poškodeného - tlak priamo na oblasť kože, na
očné viečko, pričom k samotnému poraneniu očnej buľvy nedošlo. S najväčšou pravdepodobnosťou
končekami prstov útočníka došlo k pretrhnutiu tenkej kože (išlo o pomerne dlhú ranu - mala 6
stehov). V každom prípade pôsobil na oko tlak. Znalec vylúčil vznik takéhoto zranenia v prípade pádu,
prípadne úderom päsťou alebo lakťom, čo podrobne vysvetlil a priklonil sa k verzii poškodeného -

k prezentovanému pocitu poškodeného „vytlačiť mu oko“, čomu nasvedčuje aj kontinuálny tlak do
mäkkých častí oka. Poškodený len zo svojho subjektívneho hľadiska popísal, ako vnímal bolesť oka a
asi v ktorom okamihu. Skutočnosť, že mal pocit vytrhnutia oka, mu nemožno zazlievať, vzhľadom na útok
vedený obžalovaným proti tak citlivému orgánu, ako oko je. Podľa názoru krajského súdu zo záverov
znaleckého posudku, ako aj vysvetlení znalca podaných pri jeho výpovedi, ani odvolací súd nemal

pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania ohľadom rozsahu popísaných zranení a mechanizmu
ich vzniku, ktorý považoval za presvedčivý a dostačujúci. Odvolací súd dodáva, že z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že fyzickému napadnutiu poškodeného P. N. obžalovaným predchádzal medzi
týmito osobami verbálny konflikt, keď popri obžalovanom ku svojmu autu prechádzal poškodený. Tentoverbálny konflikt uvádzal aj sám poškodený a aj svedkyňa P. sa zmienila o kriku. Ako si chcel poškodený
sadnúť do auta, pocítil údery do hlavy a následne ho obžalovaný - jednou rukou škrtil a druhou tlačil na
oko - časť, ktorú popísala aj svedkyňa P.. Uvedené logicky napovedá tomu, že ako prvý fyzicky útočil voči

poškodenému obžalovaný, ktorý ho napadol odzadu pri jeho aute, a nasledovala vzájomná bitka. Tento
moment bol pre posúdenie celého skutkového deja pre odvolací súd rozhodujúci. Okolnosti skutkového
deja dotvára aj konanie obžalovaného po ukončení bitky, tento z miesta odišiel a poškodený čakal na
príchod polície, ktorú volali aj susedia, ako bolo preukázané. Zároveň treba uviesť, že prvostupňový
súd sa vysporiadal aj s návrhmi obžalovaného na doplnenie dokazovania ohľadom zranení, ktoré utrpel

obžalovaný, keď tieto odmietol a súčasne aj v tejto časti svoje rozhodnutie zdôvodnil.

Výpovede obžalovaného v zhode s názorom okresného súdu krajský súd vyhodnotil ako nepravdivé
a odporujúce zákonne zabezpečeným dôkazom a odvolaciu argumentáciu smerujúcu do skutkových
zistení za nedôvodnú. Tieto dôkazy objektívne ustálili priebeh skutkového deja, o ktorom odvolací
súd nemal pochybnosti. Ohľadne skutkových zistení krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku

okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za
nadbytočné opakovane rozvádzať argumenty okresného súdu obsiahnuté v odôvodnení odsudzujúceho
rozsudku.

Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania, je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil ani procesné

pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozsudku.

Krajský súd, ako súd odvolací, preto prijal záver, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania,
ktoré bolo správne právne kvalifikované ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Konanie obžalovaného vzhľadom na jeho
intenzitu, závažnosť, ako aj naplnenie zákonných znakov stíhaných trestných činov, nemohlo byť zo
strany odvolacieho súdu posúdené ako priestupok. Obžalovaný v celom rozsahu svojím konaním naplnil
zákonom požadované zákonné znaky skutkovej podstaty súdených trestných činov.

Pokiaľ ide o odmietnutie návrhov na vykonanie dôkazov obžalovaným, je vecou posúdenia súdu, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré odmietne. V štádiu hlavného pojednávania je dokazovanie
obmedzené tzv. obžalovacou zásadou, čo znamená, že dokazovanie sa obmedzuje na skutok, z
ktorého je osoba obžalovaná, na okolnosti súvisiace s týmto skutkom, prípadne s osobnými pomermi
obvineného alebo ďalších osôb, ktoré majú nejakú súvislosť s týmto skutkom. V danom prípade podľa

názoru odvolacieho súdu bolo postačujúce, že okresný súd sa v rámci vykonávania listinných dôkazov
- oboznámil uznesenie OO PZ Ružomberok ORP-443/OO-RK-2020 z 28.2.2020, právoplatné dňa
13.3.2020 o zastavení trestného stíhania vo veci prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. (viď na č.l. 197 súdneho spisu a 140-143 vyšetrovacieho spisu), vedeného pre skutok, ktorý sa
mal stať v ten istý deň, na tom istom mieste ako v tomto konaní stíhaný skutok, ale poškodený mal

byť T. D., lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V rámci odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia boli príslušným policajtom hodnotené okrem iného aj tie istého dôkazy ako
následne v predmetnom trestnom konaní - výpoveď poškodeného, výpoveď svedkyne P., ďalej aj
znalecký posudok z odboru zdravotníctva, ktorý popísal zranenia v tomto prípade T. D.. Teda súd mal
možnosť sa oboznámiť aj so závermi, ktoré viedli povereného policajta k zastaveniu iného trestného

stíhania vo veci. Pokiaľ aj v odvolaní obhajoba poukazuje, že obžalovaný utrpel tiež zranenia (v oblasti
pravej očnice), ktoré podľa znalca si vyžadovali dobu liečenia 14 dní a PN v trvaní 10 dní, tu odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že obrana proti útoku je vždy dôraznejšia, a preto ak súčasne možno
konštatovať primeranosť obrany, nie je to nič neobvyklé, že útočník môže pri intenzívnej obrane utrpieť
porovnateľné zranenia, alebo aj o niečo závažnejšie. Vzhľadom na uvedené a ustálenie skutkového deja

na základe hodnotenia vykonaných dôkazov súdom nebolo potrebné sa bližšie zaoberať v konaní
zraneniami obžalovaného, o ktorých vzniku ani odvolací súd nemal pochybnosti. V podanom odvolaní
obžalovaný síce argumentoval týmto znaleckým posudkom, avšak nenavrhol jeho vykonanie na
verejnom zasadnutí.

Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho
spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.V predmetnej skupine dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného z predmetného skutku, neboli zistené
také nedostatky, ktoré by spochybňovali ich hodnovernosť do takej miery, aby umožňovali aplikáciu

procesného pravidla in dubio pro reo (ktoré vychádza z ústavnej zásady prezumpcie neviny) a
oslobodiť obžalovaného spod obžaloby preto, že by nebolo dokázané, že obžalovaný sa dopustil skutku
popísaného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Pri absencii odvolacích námietok obžalovaného proti výroku o druhu a výmere trestov, ktoré boli

obžalovanému uložené súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uložených
trestov obžalovanému z hľadiska ich zákonnosti a primeranosti (§ 317 ods. 2 Tr. por.). Súd si vytvoril
dostatočný základ aj pre rozhodnutie o treste. Trest obžalovanému uložil v súlade so zásadami pre
ukladanie trestov podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a súčasne boli rešpektované aj podmienky pre uloženie
úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., správne ustálil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností
(vyrovnaný počet 1 : 1, viedol riadny život, spáchal viac trestných činov). Trest odňatia slobody s

podmienečným odkladom dostatočným spôsobom zabezpečí nápravu obžalovaného a tento spĺňa aj
požiadavky individuálnej a generálnej prevencie trestu. Ako primeranú krajský súd vyhodnotil aj určenú
skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne
ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu a výmery trestu. Krajský súd uzatvára, že okresným súdom
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na

skúšobnú dobu 30 mesiacov považuje za zákonný, primeraný a spravodlivý.

Na podklade vykonaného dokazovania, záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo
- psychiatria MUDr. Eleny Poloncovej o vyšetrení duševného stavu obžalovaného, ako aj výpovede
znalkyne na hlavnom pojednávaní bolo nevyhnutné a žiadúce uložiť obžalovanému aj ochranné

opatrenie - psychiatrické liečenie ambulantnou formou. V tomto smere prvostupňový súd riadne zistil
skutkový stav veci, svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočne odôvodnil, ale nesprávne uviedol vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku ust. § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Citované ustanovenie zákona sa
vzťahuje na situáciu, že súd môže uložiť páchateľovi trestného činu ochranné opatrenie aj vtedy, keď ho
spáchal pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. V prípade súdenej trestnej činnosti

obžalovaného tomu tak nebolo, ako správne poukázala aj jeho obhajkyňa. Preto mohol prvostupňový
súd obžalovanému uložiť predmetné ochranné opatrenie podľa § 73
ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko páchateľ sa dopustil trestnej činnosti v stave vyvolanom duševnou
poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní a tiež z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uvedený nedostatok tak odvolací

súd vyhodnotil len ako formálny nedostatok, nemajúci vplyv na inak vecne správne rozhodnutie
prvostupňového súdu o uloženom ochrannom opatrení a v tomto smere predmetný výrok opravil.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, keď súd prvého stupňa postupom podľa §
287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť poškodeným nahradiť škodu. Je nepochybné, ako to v

odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval aj súd prvého stupňa, že poškodení si nárok na náhradu
škody uplatnili včas, riadne a súčasne výška spôsobenej škody bola preukázaná zabezpečenými
dôkazmi.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a ani v tomto

smere nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli
takej povahy, že by odôvodňovali
po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania
na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por. Na tomto základe krajský súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.