Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, April 2, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223200116
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8223200116.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky: W.. Y. M., nar.
XX.XX.XXXX., bytom K., t.č. bytom v W. na bližšie neurčenom mieste, právne zastúpená advokátom:
JUDr. Martin Kostrej, so sídlom Cyrila a Metoda 3, 071 01 Michalovce, proti odporcom: 1. F. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, 2. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX a 3. G. O., nar. XX.XX.XXXX,

bytom K. XX/A, N., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcov v 1. až 3. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 9C/3/2023-19 zo dňa 24. januára 2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I. o povinnosti odporcov v 1. až 3. rade nekontaktovať navrhovateľku
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, vo výroku II. o zákaze
priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov so spresnením, že zákaz nepribližovať
sa k osobe navrhovateľky je daný s výnimkou účasti na nariadených procesných úkonoch súdu v

priestoroch budovy súdu alebo na akýchkoľvek iných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní alebo
iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určenými a vo výroku III.

II. Navrhovateľke priznáva voči odporcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol
tak, že:

„I. Odporcovia 1/ až 3/ sú povinní nekontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami.

II. Odporcom 1/ až 3/ sa zakazuje priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

III. Navrhovateľke priznáva voči odporcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne, 100 % nárok na náhradu
účelne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. g), h), § 326 ods. 1, 2, § 328
ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala poskytnutia jej neodkladnej
a naliehavej ochrany voči odporcom v 1. a 2. rade, ktorí sú jej rodičmi a tiež voči odporcovi v 3. rade,

ktorý je bývalým partnerom navrhovateľky, a to v podobe jednako uloženia povinnosti odporcom v 1.
až 3. rade nekontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inýmiprostriedkami a jednako v uložení odporcom zákazu priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu
ako 10 metrov. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí sú jej
rodičmi, neprimerane, a to jednako jej veku, jednako jej profesnému statusu, keďže navrhovateľka

pracuje ako atestovaný lekár v U. nemocnici L. B. v N. na oddelení rádiodiagnostiky a zobrazovacích
metód, a jednako neprimerane zvolenými metódami, zasahujú do osobnostnej sféry navrhovateľky,
tým, že ju nútia bývať s nimi, sústavne ju kontrolujú a prenasledujú, snažia sa mať pod kontrolou jej
život aj tým, že jej bránia a nariaďujú ukončenie jej aktuálneho partnerského vzťahu. Uviedla, že jej
rodičia nesúhlasia, aby navrhovateľka zotrvávala v partnerskom vzťahu s G. W., s ktorým navrhovateľka

približne od polovice roka XXXX tvorí pár, a s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť v podnájme v N.,
pričom rodičia jej prikazujú tento vzťah ukončiť z obavy, že jej partner ju chce od rodičov izolovať.
Odporcoviav1.a2.radepsychickýmnátlakomsústavnenútilinavrhovateľku,abykaždýdeňdochádzala
z práce v N. domov do K. v okrese Z.. Navrhovateľka im vysvetľovala, že s partnerom má veľmi
dobrý vzťah, že ho neopustí a že s ním plánuje svoju budúcnosť. Preto im navrhovateľka napokon
oznámila, že s partnerom zostane v N. a domov už chodiť nebude. Odvtedy rodičia navrhovateľku

neustále telefonicky obťažovali s tým, že sa musí vrátiť domov a že ak tak neurobí, tak oni si ju zoberú
akýmkoľvek spôsobom k sebe domov do obce K. a celá táto absurdná situácia vyústila XX.XX.XXXX,
kedy odporcovia v 1. a ž 3. rade prišli za navrhovateľkou na jej pracovisko v nemocnici v N. s tým, aby
navrhovateľka ihneď opustila pracovisko, pretože ju berú domov do obce K.. Zároveň jej oznámili, že
ju jej otec bude denno-denne voziť do a zo zamestnania v N. do obce K.. Súčasne počas celej doby

vykonávania práce navrhovateľkou na jej pracovisku sa jej otec, bude jej pracovisku osobne zdržiavať.
Odporca v 3. rade namontoval do rodinného domu rodičov navrhovateľky kamerový systém a počas
víkendu od 13.01.2023 do 16.01.2023 bol s navrhovateľkou a s odporcami v 1. a 2. rade v rodinnom
dome v K.. V pondelok 16.01.2023 skutočne odporca v 2. rade viezol navrhovateľku do práce, a keďže
navrhovateľka mala v daný deň 24-hodinovú službu, odporca bol po celý čas v lekárskej izbe na oddelení

rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód napriek prosbám navrhovateľky, aby odišiel a nerobil jej ďalšiu
hanbu v zamestnaní. Preto navrhovateľka zavolala partnera G. W., aby jej nejak pomohol. B. W. priniesol
navrhovateľke do zamestnania pas s tým, že v nočných hodinách došiel na oddelenie rádiodiagnostiky
a zobrazovacích metód aj odporca v 3. rade, zobral navrhovateľke mobilný telefón, ktorý jej rozbil,
a zároveň jej zobral jej cestovný pas a ten demonštratívne pred navrhovateľkou roztrhal. Kolegyňa

navrhovateľky vyzvala odporcu v 3. rade, aby okamžite opustil nemocnicu, lebo v opačnom prípade
zavolá políciu, na čo sa odporca zľakol a opustil pracovisko navrhovateľky. Otec navrhovateľky však
zostal s navrhovateľkou až do skončenia jej 24 hodinovej služby a následne navrhovateľku odviezol
do obce K.. Následne primárka oddelenia rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód v N. vydala striktný
zákaz takýchto návštev. Dňa 18.01.2023 navrhovateľka ušla od rodičov a celú situáciu sa rozhodla riešiť

cestou polície, preto v rovnaký deň podala na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v W., odbor
kriminálnej polície trestné oznámenie na odporcov 1. až 3. rade pre dôvodné podozrenie zo spáchania
trestného činu nebezpečného prenasledovania v zmysle § 360 Trestného zákona.

X. Súd prvej inštancie uviedol, že zo zápisnice o trestnom oznámení navrhovateľky voči odporcom

zo dňa 18.01.2023 vyplýva, že navrhovateľka toto podala z dôvodu, že odporcovia ju prenasledujú a
obmedzujú na jej osobnej integrite. Odporcovia v 1. a 2. rade sú presvedčení o tom, že nový priateľ
navrhovateľky ju chce od nich izolovať, je psychopat, pretože mal s navrhovateľkou jednu hádku, ktorá
sa vyhrotila. Rodičia navrhovateľku nútia, aby sa vydala za jej expriateľa, tj. za odporcu 3. rade. Odporca
v 3. rade je držiteľom zbrojného preukazu a zbrane, ale nikomu sa nevyhrážal. Rodičia navrhovateľky

sa jej vyhrážajú, že ak ešte raz príde jej nový priateľ k nim domov, tak ho zabijú. Z potvrdenia OR PZ,
odboru kriminálnej polície W. vyplýva, že navrhovateľka dňa 18.01.2023 oznámila na T. v W. skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360 Trestného
zákona.

5. Na základe uvedeného mal súd za to, že navrhovateľka dostatočne presvedčivo osvedčila, že
konanie odporcov, ktorým sa ju snažia dostať „pod kontrolu“ ja nanajvýš neštandardné a vymykajúce sa
bežným výchovným metódam alebo vzťahom rodičov voči svojim deťom, navyše jednako za situácie,
kedy navrhovateľka je už plnoletou, plne spôsobilou a svojprávnou osobou, ktorá je sama zodpovedná
za svoje konanie a jeho následky a jednako za situácie, kedy sú si odporcovia plne vedomí, že

navrhovateľka si takúto ich „starostlivosť“ vyslovene nepraje a ani o ňu nestojí. Správanie odporcov
tak, ako je toto zhodne opísané aj v trestnom oznámení navrhovateľky, je nielenže objektívne spôsobilé
vyvolať na strane navrhovateľky stavy nepokoja, ako aj pocit obťažovania a ohrozenia jej duševnej
integrity a v neposlednom rade aj pocitov bezpečia, ale je spôsobilé viesť aj k degradovaniu vážnostia dôveryhodnosti navrhovateľky aj v jej profesijnom živote, na jej pracovisku či už pred kolegami alebo
pacientami, ktorí sú takto nepriamo vďaka správaniu sa odporcov nasilu integrovaní do súkromných
záležitostí navrhovateľky, ktorá si to nepraje. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky vyhovel

bez uloženia povinnosti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej. Predmetným neodkladným
opatrením sa môže dosiahnuť trvalá úprava naštrbených pomerov medzi navrhovateľkou a odporcami.
Uvedené neodkladné opatrenie nemôže byť za žiadnych okolností vnímané ako prekážka rozvíjania
vzťahov medzi navrhovateľkou a jej rodičmi, t.j. odporcami v 1. a 2. rade, pretože navrhovateľka je
svojprávnou osobou s vysokoškolským vzdelaním, ktorá vykonáva nanajvýš zodpovednú prácu lekára,

a teda je tu objektívny predpoklad, že ak navrhovateľka sama uzná za vhodné a pre ňu potrebné
kontaktovať sa so svojimi rodičmi, môže tak sama učiniť.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

7. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1. až 3. rade. Odôvodnili ho

nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.
Uviedli, že súd vydal napadnuté neodkladné opatrenie na základe skutkového stavu, ktorý uviedla
navrhovateľka, ktorý je však nepravdivý, pričom majú odporcovia za to, že tento spor nie je vyvolaný
navrhovateľkou, ale osobou G. W., ktorý navrhovateľku dlhodobo prenasledoval na pracovisku v N.,
vyhľadával jej prítomnosť, vyvolával u navrhovateľky obavy až strach, pričom o tom navrhovateľka

upovedomila svojich rodičov (odporcovia v 1. a 2. rade), ako aj svojho priateľa (odporca v 3. rade).
Navrhovateľka a odporca v 3. rade mali doposiaľ vzťah, pričom tento rok bola plánovaná svadba. Asi
pred rokom a pol prišiel k navrhovateľke menovaný G. W., ktorého navrhovateľka vyšetrila. Následne
je menovaný začal pozývať na stretnutia, začal ju kontaktovať stále viac a viac, pričom jeho správanie
prešlo až do stalkingu, chodil za ňou do práce, čakal ju po práci pred budovou a obťažoval ju cez

telefón. Navrhovateľka sa sťažovala svojim rodičom, ako aj priateľovi, že sa bojí, pretože nadáva na
jej rodičov a priateľov, vyhráža sa jej, že im ublíži a pod. Situácia sa stupňovala a menovaný prišiel
až prd rodinný dom rodičov navrhovateľky. Iný deň dokonca stál s motorovým vozidlom pred domom
rodičov navrhovateľky dva dni. Do domu rodičov prišiel po tom, čo odporca v 3. rade odišiel z návštevy.
Odporcovi mali o ňu veľké obavy, ale navrhovateľka si chcela vysporiadať tento vzťah sama. Medzi

sviatkami na konci roka prišiel menovaný za navrhovateľkou k jej rodičom, zaklopal na dvere a po
otvorení sa vsunul medzi dvere dovnútra. Dňa 05.01.2023 ho navrhovateľka z N. priviedla do rodinného
domu s tým, že dúfala v pomoc matky, čo sa však z dôvodu obáv matky nestalo. Nie je pravdou, že sa
oňho starala. Považujú za nelogické, ak navrhovateľka tvrdí, že s menovaným tvoria pár a na druhej
strane tvrdí, že jej rodičia zakazujú tento vzťah. O tom, že navrhovateľku sleduje a obťažuje menovaný,

vedeli aj kolegovia navrhovateľky, pričom jeden z kolegov kontaktoval odporcu v 3. rade a oznámil ju,
že ju obťažuje tento muž a navrhovateľka chodí po chodbách v kŕči so zovretými päsťami a počul krik
z lekárskej izby, v ktorej bol práve menovaný a mal konflikt s navrhovateľkou. Situácia vyvrcholila v
dňoch 13.01.2023 až 18.01.2023,kedy navrhovateľka prosila svoju matku a odporcu v 3. rade o pomoc,
aby po ňu ešte pred skončením pracovnej zmeny prišli do práce, nakoľko sa bojí menovaného , že

ju bude čakať pred prácou a bojí sa, že jej ublíži. Tak sa odporcovia v 1. a 3. rade dostavili k práci
navrhovateľky a videli, ako navrhovateľka vystrašená prebehla od východu nemocnice do auta odporcu
v 3. rade a ľahla si na zadné sedadlo. Takto vystrašenú ju odviezli domov do K.. Z obavy o život a
zdravie navrhovateľky namontovali do rodinného domu kamerový systém a celý víkend od 13.01.2023
do 15.01.2023 strávila navrhovateľka dobrovoľne v rodičovskom dome. V pondelok mala nastúpiť na 24-

hodinovú službu, pričom sa bála menovaného G. W., že za ňou príde do práce, preto požiadala svojho
otca, aby s ňou šiel do práce. Otec s ňou zostal v práci po celý čas na lekárskej izbe. Odporca v 2. rade
poukazuje na to, že nemôže dcére zakazovať chodiť do práce alebo ju sledovať v práci alebo chcieť,
aby bývala doma v K., keď on chodí na niekoľkotýždňové turnusy do Z., a teda takéto obmedzovanie
je prakticky nemožné. Následne dňa 17.03.2023 odišiel otec s navrhovateľkou domov, dňa 18.01.2023

navrhovateľka nastúpila do práce, pričom sa s odporcom v 3. rade dohodla, že po ňu príde do práce,
avšaknavrhovateľkaužneprišla.Keďžedlhšiudobunechodila,informovalsanapracovisku,žeužodišla
a neskôr sa od kolegov navrhovateľky dozvedel, že odišla v sprievode iného pána. Keďže sa jej nevedeli
dovolať, išli vo večerných hodinách na políciu OO PZ N. V. a nahlásili jej nezvestnosť. Dňa 23.01.2023
podal odporca v 2. rade trestné oznámenie na menovaného G. W. pre podozrenie z trestného činu

nebezpečného prenasledovania a obmedzovania osobnej slobody. Odporcovia nemali o navrhovateľke
žiadne informácie a len od polície sa dozvedeli, že je odvolané pátranie po navrhovateľke, nakoľko
táto prišla s advokátom na políciu v W. a oznámila, že je živá a že pátranie nie je potrebné. Rovnako
majú informáciu, že aj kolegovia navrhovateľky podali trestné oznámenie, keďže menovaný chodil napracovisko často a mali o navrhovateľku obavy. Odporcovia sú toho názoru, že zo strany navrhovateľky
nejde o slobodné konanie. Disponujú zvukovými nahrávkami, v ktorých im navrhovateľka uvádza, že
menovaný ju sleduje, a že sa ho bojí. Odporca v 3. rade má k dispozícii textové správy, ktoré potvrdzujú,

že navrhovateľka vyhľadávala prítomnosť odporcu v 3. rade., a že vtedy tvorili pár. Odporcovia sú toho
názoru, že menovaný dňa 18.01.2023 čakal navrhovateľku v práci, nejakým spôsobom ju prinútil ísť s
ním a odviezol ju do W.. Odporcovia majú obavy o psychické zdravie navrhovateľky, jej bezpečnosť ako
aj osobnú slobodu. Majú podozrenie, či nedochádza k obmedzovaniu osobnej slobody navrhovateľky,
nátlaku na jej osobu alebo iným formám obmedzovania. Považujú za nelogické, aby sa navrhovateľka

po pátraní sama dostavila na políciu s advokátom v W., kde nikoho nepozná a urýchlene podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, keď ešte dňa 13.01.2023 sadla k odporcom do auta a celá schúlená
ležala na zadnom sedadle s tvrdením, aby ju menovaný nevidel a rozprávala im, ako sa jej vyhrážal.
Odporcovia sú spochybňujú, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
slobodne. Súd prvej inštancie nebral do úvahy, že pravda môže byť iná, preto úlohou odvolacieho
súdu bude vysporiadať sa s týmito skutkovými tvrdeniami odporcov. Je potrebné vziať do úvahy aj tú

skutočnosť,žepokiaľnavrhovateľka žilavpodnájmevN.,zakéhodôvoduneriešilasituáciasadvokátom
z N., ale až dňa 20,01,2023 s advokátom z W., kde býva menovaný G. W.. Odporcovia by rešpektovali
prianie dcéry a priateľky nekontaktovanie a zákaz priblíženia sa, ak by bola skutková situácia iná, avšak
vzhľadom na dlhodobý strach navrhovateľky z menovaného je celé súdne konanie a trestné oznámenie
podozrivé a nelogické. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak,

že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

8. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov uviedla, že pokiaľ sa týka tvrdení odporcov o
plánovanej svadbe s odporcom v 3. rade, ktorá sa mala konať v tomto roku, poukázala na zákonné ust. §
1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich

dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo. Zároveň si vyprosuje tvrdenia odporcov
o ich obavách o jej psychické zdravie, nakoľko toto prekračuje všetky hranice. Ako si odporcovia môžu
dovoliť uvádzať tvrdenia a pochybnosti, či navrhovateľka koná slobodne aj vo veci podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, resp. o jej nevedomosti o tom, čo je obsahom návrhu. Ako by si
jej právny zástupca mohol dovoliť podať návrh bez toho, aby mal zo strany klientky odobrené znenie

návrhu. Odporcovia, najmä matka a otec akoby si vôbec neuvedomovali, že práve týmto svojím konaním
ničia svojej dcére kariéru, keď ju vystavujú enormnému tlaku. Predložila uznesenia T. v Z., obvodné
oddelenie L. zo dňa XX.XX.XXXX, J.: T.-XX/RA-BJ-XXXX, ktorým poverený príslušník PZ odmietlo
trestné oznámenie oznamovateľa R. M. (odporca v 2. rade), kde v zmysle odôvodnenia je uvedená
výpoveď navrhovateľky, ktorú táto učinila dňa 26.01.2023 pred orgánom činným v trestnom konaní.

Navrhovateľka uviedla, že je prihlásená k pobytu v K., kde sa ale nezdržuje, poštu si bude preberať
prostredníctvom advokáta. Býva pri svojom partnerovi G. W., s ktorým je v partnerskom vzťahu od
polovice roka XXXX v meste W.. Adresu nechce uviesť z dôvodu, aby ju jej rodičia, ako aj jej bývalý
partner sa všemožne snažia, aby sa s G. W. už viac nestretávala, s čím ona nesúhlasí, keďže si s
ním predstavuje budúcnosť. Z tohto dôvodu, aby jej už konečne prestali zasahovať do života, podala

predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že jej partner ju nijako neobmedzuje,
naopak pomáha jej vysporiadať sa s tým, ako sa k nej rodičia a bývalý partner od januára 2023 správajú.
Nie je pravda, že by ju G. W. nejako obťažoval alebo nejako konal proti jej vôli. Je pre ňu nepochopiteľné
konanie jej rodičov a expartnera, s ktorým nemá vzťah už vyše piatich rokov. Aj z tvrdení realizovaných
v trestnom konaní vedenom pred obvodným oddelením v L. musí byť zrejmé, že správanie odporcov je

neprijateľné a navrhovateľke nezostáva iná možnosť, len sa brániť tomuto vplyvu a konaniu odporcov
v rámci súdneho konania vo forme podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. Odporcovia sa k podanému vyjadreniu navrhovateľky nevyjadrili.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie odporcov v 1. až 3. rade nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancieodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov a neobstátim
zisteného skutkového stavu, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím

na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a

ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený

skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a

obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17.Podľa§325ods.2písm.g)C.s.p.,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abypísomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa

na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že predpoklady na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h) C.s.p. sú splnené v prípade,

ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo
duševná integrita dotknutej osoby; teda účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej
fyzickej osobe ochranu a to nielen ako dočasnú, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je
ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálnaintegrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
iné formy nepriameho nátlaku.

20. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach,
vzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné
dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda,

bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného
násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie,
prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

21. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených
práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany,
ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie
je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje
predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň
osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne

upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa
vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje (IV. ÚS 257/2010).

22. Dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana musí byť hodnoverne osvedčená

(§ 132 C.s.p.) a nie dokázaná. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je
možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity, ako
už bolo vyššie uvedené súdom prvej inštancie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu
vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,

zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany; násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé

správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

24. Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou (fyzickou alebo
psychickou) a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie,
jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i
naplnenie hrozby ďalšieho násilia (ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity).

25. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúcimi skutočnosťami a
pripojenými listinnými dôkazmi dostatočne spoľahlivo osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami. Konanie odporcov spojené so snahou o kontakt s navrhovateľkou,
pričom sa snažia vzhľadom na jej vek, vzdelanie a profesiu neprimeraným spôsobom a mierou
zasahovať do jej súkromia, čím nepriamo toto ich správanie vplýva aj na jej kariéru, zakladajú skutočnú

dôvodnú obavu z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity.

26. Odporcami uvádzané tvrdenia v odvolaní tak neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov uznesenia
súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistenénové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech
odvolateľa.

27. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na určenú
vzdialenosť obmedzil primerane k okolnostiam a situácii medzi stranami. Z dôvodu prípadného ďalšieho
konania medzi stranami sporu, odvolací súd vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na
nariadených procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akýchkoľvek iných úkonoch
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určenými.

Vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov považoval odvolací súd za dostačujúcu, aby zabránil prípadnému
kontaktu odporcov s navrhovateľkou.

28. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
uznesenie v napadnutom výroku I. a II. o povinnosti odporcov nekontaktovať navrhovateľku písomne,
telefonicky,elektronickoukomunikácioualeboinýmiprostriedkamiaozákazepriblížiťsaknavrhovateľke

na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na nariadených procesných úkonoch súdu
v priestoroch budovy súdu alebo na akýchkoľvek iných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní
alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určenými, ako aj v súvisiacom výroku III. o trovách
konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že navrhovateľka bola v odvolacom
konaní úspešná, preto jej voči odporcom odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).