Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, April 10, 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27T/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010265
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislav Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2321010265.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Stanislavom Kováčom, na hlavnom pojednávaní, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. P., M.. XX.XX.XXXX F. U., W. A. U. T. XX, G.. P. Ľ.,

sa uznáva za vinného, že

ako otec P. P., M.. XX.XX.XXXX, zanedbal svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa,
ktorá mu vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a bol k nej zaviazaný rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 26C/316/2013 zo dňa 28.01.2014, právoplatný dňa 20.10.2014, sumou 75 € mesačne

vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplnil,
okrem čiastočnej úhrady vo výške 100 €, hoci mu objektívne nič nebránilo vykonávať zárobkovú činnosť,
z ktorej by túto vyživovaciu povinnosť hradil, čím mu za obdobie od septembra 2020 do 11.04.2022
vznikol dlh na výživnom vo výške 1 325 €,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

nedbanlivostný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom
OkresnéhosúduKežmaroksp.zn.0T/2/2021zodňa25.01.2021,doručenýobžalovanémuaprávoplatný
toho dňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom
na § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) a § 42 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky
a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 09.03.2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu na obžalovaného. Súd vo veci
vydal trestný rozkaz, doručený obžalovanému dňa 11.06.2021, proti ktorému podal prokurátor odpor, a
následne vec prejedal na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“), urobil vyhlásenie, že je vinný zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe pokračujúceho do dnešného dňa a na všetky otázky podľa
§ 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) TP odpovedal „áno“. Prokurátor nemal k
vyhláseniu výhrady a navrhol ho prijať. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, a vykonal dokazovanie ohľadne trestu.

V odpise registra trestov má obžalovaný 3 záznamy, prvý z roku 2008 za prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“)
na podmienečný trest, v ktorom sa neosvedčil, druhý z roku 2009 za prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a), písm. c) TZ na podmienečný trest, v ktorom sa osvedčil, a tretí za odsúdenie trestným
rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/2/2021 zo dňa 25.01.2021, právoplatný toho dňa, za

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 TZ na podmienečný trest v trvaní 5
mesiacov so skúšobnou dobou na 16 mesiacov a trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
na 16 mesiacov. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR nemá žiaden záznam. Podľa správy
o povesti obce Jarabina nebolo jeho správanie prerokúvané komisiou verejného poriadku, býva tam
zriedka a bližšie informácie o ňom nemajú.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými relevantnými, dostupnými a vykonateľnými
dôkazmi. Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine uznal ho vinným zo spáchania žalovaného
skutku v zmysle podanej obžaloby ku dňu vyhlásenia rozsudku. Súd nezistil nepatrnú závažnosť konania
na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (R 23/2008) vzhľadom doterajší život obžalovaného a chránený
záujem maloletého dieťaťa.

Obžalovaný spáchal trestný čin naplnením znakov skutkovej podstaty, čiže nezaplatením druhej splátky
výživného v lehote splatnosti do 15.10.2020, čím ho spáchal skôr, ako mu bol doručený trestný rozkaz

Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/2/2021 dňa 25.01.2021, a preto mu súd uložil súhrnný trest pri
zrušení výroku o treste v uvedenom trestnom konaní.

Súd mohol obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 2 prečinov v zákonnej
sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je prečin zanedbania povinnej výživy podľa §

207 ods. 1 TZ, a to do 2 rokov. U obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal sa k spáchaniu
trestných činov a úprimne ich oľutoval, a 2 priťažujúce okolnosti - spáchal viac trestných činov a bol už
za trestný čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/59/2008. Pri prevahe
priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej
hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov.

Súd musel v zmysle § 42 ods. 2 TZ ukladať trest nie miernejší trest ako uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/2/2021, ktorý je 5 mesiacov so skúšobnou dobou na 16 mesiacov,
a po zohľadnení vyššie uvedených skutočností mu uložil trest v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou na
2 roky a 6 mesiacov s povinnosťou zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Súd neukladal

nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže sa u obžalovaného jedná o prvé odsúdenia za takýto
trestný čin a prvoradý je záujem, aby riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, k čomu mu súd ponúkol
priestor a je na obžalovanom, ako túto možnosť využije.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
TP). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 TP).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ TP) a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 TP),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ TP), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 TP); v mene obžalovaného
je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 TP),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 TP),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ TP), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 TP),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ TP).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 TP).