Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 19, 2011

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 13Er/129/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306897576
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2011:5306897576.2

Uznesenie

Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky, zastúpenej Krajským
riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici, IČO: 00735833, Ul. 9. mája č. 1, Banská Bystrica
proti povinnému M. A., D.. XX. X. XXXX, N. P. Č.. XXX o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 33,19
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, U. Kollárova 39,

Banská Bystrica pod číslom konania Ex 299/2006 a v konaní pred Okresným súdom Čadca pod číslom
konania 13 Er 129/2006 na základe poverenia číslo 5502*008177 zo dňa 30. 1. 2006, z a s t a v u j e .

Súd u k l a d á povinnému, aby zaplatil súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi trovy exekúcie
v sume 57,14 €, v lehote 15 dní po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca na návrh oprávnenej na pokračovanie v exekúcii podľa § 372m O. s. p. i žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia vydal dňa 30. 1. 2006 pod číslom 5502*008177 poverenie na
vykonanie exekúcie a jej vykonaním poveril súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka.

Pôvodné konanie o výkon rozhodnutia bolo vedené pod spisovou značkou 13 E 201/2004 a začalo
podaním návrhu na súd dňa 26. 7. 2004.

Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo V. XXXXXX s
právoplatnosťou dňa 9. 4. 2003 a vykonateľnosťou dňa 23. 4. 2003.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného do
31. 8. 2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov

konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo ja bez návrhu.

Exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo V. XXXXXX zo dňa 9. 4. 2003
bol vydaný v priestupkovom konaní podľa zákona č. 372/1992 Z. z.. V čase jeho vydania i nadobudnutia
vykonateľnosti zákon o priestupkoch ustanovoval trojročnú prepadnú lehotu, v ktorej sa musel výkon
rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní nielen začať, ale musel byť aj vykonaný. Márne uplynutie
prekluzívnej lehoty malo za následok zánik práva priznaného rozhodnutím priamo ex lege. Začiatok

plynutia prekluzívnej lehoty bol viazaný na uplynutie lehoty na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti.Exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo V. XXXXXX nadobudol
vykonateľnosť dňa 23. 4. 2003. Podľa právnej úpravy účinnej v čase nadobudnutia jeho vykonateľnosti
od uvedeného dňa začala plynúť prekluzívna lehota na vymoženie práva exekučným titulom priznaného.

Prekluzívna lehota uplynula dňa 23. 4. 2006. Z tohto dôvodu, keďže na márne uplynutie prekluzívnej
lehoty musí súd prihliadať z úradnej povinnosti a v danom prípade prepadná lehota na vymoženie
práva exekučným titulom priznaného uplynula ešte za účinnosti úpravy výkonu rozhodnutia obsiahnutej
v zákone č. 372/1992 Z. z. ustanovujúcej trojročnú lehotu na vymoženie práva exekučným titulom
priznaného účinnej do 31. 8. 2008, súd aplikoval na daný prípad vyššie citované ustanovenie § 88 ods.

1 zákona č. 372/1992 Z. z. účinné do 31. 8. 2008.

Zánik práva je dôvodom pre zastavenie exekúcie. Pohľadávka vymáhaná v danom exekučnom konaní
zanikla priamo zo zákona uplynutím prekluzívnej lehoty dňa 23. 4. 2006. Preto súd v súlade s § 57 ods.
1 písm. f/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku danú exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr.
Máriom Mičákom pod číslom konania Ex 299/2006 a v konaní pred Okresným súdom Čadca pod číslom

konania 13 Er 129/2006 zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí
exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Pri zastavení exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v sume celkom 96,06 €. K náhrade
uvedených trov súdny exekútor žiadal zaviazať oprávneného, čo odôvodnil tým, že exekučné konanie
začalo dňa 20. 1. 2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 30. 1. 2006 a súdnemu
exekútorovi bolo doručené dňa 13. 2. 2006. Súdny exekútor poukázal na to, že dôvodom zastavenia

danej exekúcie je skutočnosť, že exekučný titul sa stal neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného
poriadku). Plynutie času (plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) je všeobecne známou právnou
skutočnosťou, t. j. oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Oprávnený má bezpochyby vedomosť o tom, že značnú časť pohľadávok vzniknutých na základe pokút
uložených podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nie je možné vymôcť v dôsledku obmedzeného

času na ich vymoženie. Oprávnený zo svojej činnosti, teda už pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie musel vedieť a aj vedel, že značná časť pokút sa nevymôže v dôsledku preklúzie (zániku
práva vykonať rozhodnutie o uložení pokuty uplynutím trojročnej lehoty). O výške uložených pokút a
skutočne uhradených pokutách sa vedie štatistika, ktorá bola dokonca uverejnená v médiách. Pokuty sú
príjmom štátneho rozpočtu, t. j. príjmom oprávneného, ktorý pri príprave návrhu rozpočtu tieto štatistické

údaje zohľadňuje, t. j. do príjmov zahrnie len určitú časť uložených pokút, nakoľko si je vedomý,
že sa uhradí, resp. vymôže len ich časť. Uvedené skutočnosti jednoznačne dokazujú, že oprávnený
mal už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vedomosť, že exekúcia môže byť zastavená
v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty, s tým spojenou neúčinnosťou exekučného titulu
a následným zastavením exekúcie. Táto vedomosť oprávneného vyplýva aj z § 2 zákona o Zbierke

zákonov Slovenskej republiky, podľa ktorého „O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené,
platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka, domnienka o
znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná“. Súdny exekútor ďalej
poukázal na to, že iba v prípade vymoženia pohľadávky (či už úplného alebo čiastočného) znášatrovy exekúcie povinný. Ak súdny exekútor pohľadávku oprávneného nevymôže, trovy exekúcie znáša
oprávnený, nakoľko súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť ako honorovanú právnu službu, t. j. za
odplatu (§ 196 Exekučného poriadku). Súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie,

nakoľko nemá možnosť odmietnuť návrh na vykonanie exekúcie (išlo by o odopretie spravodlivosti).
Výkon exekúcie je súčasťou (pokračovaním) súdnej moci, čo vyplýva i z viacerých nálezov Ústavného
súdu SR. „Riziko“ preklúzie musí znášať oprávnený, bolo by nespravodlivé, keby ho znášal súdny
exekútor. Povinný toto riziko znášať nemôže, nakoľko pre neho preklúzia znamená akúsi výhodu
priznanú zákonodarcom, a to zánik práva vymáhať pokutu, čo má za následok zastavenie exekúcie.

Pokuta je vo svojej podstate sankciou uloženou v priestupkovom konaní, ktorú po uplynutí trojročnej
lehoty nemožno vykonať (rovnaká zásada platí aj v trestnom práve, kde po márnom uplynutí určitej
zákonom stanovenej lehoty od spáchania skutku (pri niektorých trestných činoch) nie je možné trest
uložiť, resp. ho vykonať. Páchateľovi priestupku, rovnako ako páchateľovi trestného činu je uplynutie
zákonomstanovenejlehotynaprospech(bezvykonaniapostihu).Trovyexekúciesúvzmysle§137O.s.
p. a nasl. trovami konania, t. j. príslušenstvom vymáhaného nároku, t. j. v zmysle zásady zákazu postihu

po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty nemožno voči povinnému po zastavení exekúcie nič
vymáhať. Na podporu svojich tvrdení súdny exekútor predložil súdu uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica, č. k. 3 Er 1204/2005-54 zo dňa 11. 4. 2008, ako aj uznesenie Okresného súdu Brezno, č. k. 6 er
251/2006-62 zo dňa 11. 3. 2009, ktorými uzneseniami bol pri zastavení exekúcie z dôvodu, že exekučný
titul sa stal neúčinným, zaviazaný k náhrade trov exekúcie oprávnený.

Vo vzťahu k zvýšeniu priznaných trov exekúcie o daň z pridanej hodnoty súdny exekútor poukázal na to,
že daň z pridanej hodnoty je nepriamou daňou, t. j. nemôže ju a ani ju nemá znášať súdny exekútor, ale
tretia osoba (v tomto prípade oprávnený). Súd je povinný pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať
kogentné ustanovenia čl 73 až 79 smernice Rady 2006/112/ES, ktoré boli transpondované v zmysle

medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii do § 22 zákona o DPH, keď čl. 73
smernice (transpondovaný do § 22 zákona o DPH) ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť zahrnúť do
základu dane a odviesť daňovému úradu (správcovi dane) DPH aj z hotových výdavkov, nakoľko ich
vynakladá vo svojom mene a na svoj účet. Citované čl. 73 až 79 smernice Rady 2006/112/ES sú záväzné
nielen pre daňové orgány, ale aj pre všetky subjekty vrátane exekučného súdu, ktorý rozhoduje o

trováchexekúcie.Jetedapovinnosťouexekučnéhosúduaplikovaťčl.73až79smerniceRady2006/112/
ES, ktoré boli transpodnované do nášho právneho poriadku - § 22 zákona o DPH a ktoré sú normou
vyššej právnej sily ako § 196 Exekučného poriadku. V prípade rozporu právnych noriem z hľadiska ich
hierarchie má potom podľa Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná, prednosť smernica Rady ES (§ 22 zákona o DPH, do ktorého boli čl. 73 až 79

transpondované) pred § 196 Exekučného poriadku. V zmysle čl. 73 až 79 smernice Rady 2006/112/ES,
§ 22 zákona o DPH, stanoviska Ministerstva financií SR č. MF/8190/2010-731 zo dňa 2. 2. 2010, ako
aj stanoviska Daňového riaditeľstva SR, ak súdny exekútor je platiteľom DPH, pri určení základu dane
je povinný postupovať v súlade s čl. 73 smernice Rady EX 2006/112/ES (§ 22 zákona o DPH). Napriek
tomu, že § 196 Exekučného poriadku upravuje len zvýšenie odmeny súdneho exekútora o DPH, čl. 73

smernice Rady 2006/112/ES (resp. zákon o DPH ako hmotnoprávny predpis) upravujúci daň z pridanej
hodnoty ukladá súdnemu exekútorovi ako platiteľovi DPH povinnosť zahrnúť do základu dane pri dodaní
tovaru alebo služby celú protihodnotu (celé trovy exekúcie), ktorú súdny exekútor ako dodávateľ právnej
služby prijal alebo má prijať od príjemcu právnej služby (oprávneného alebo povinného). Súdny exekútor
vynakladá hotové výdavky vo svojom mene a na svoj účet (platí hotové výdavky zo svojich finančných

prostriedkov a vo svojom mene, nie v mene oprávneného, ani v mene povinného, t. j. nejde o prechodné
položky.

Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnenú náhradu trov exekúcie vo výške 96,06 € a po jej
preskúmaní súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške celkom 57,14 €. Priznaná náhrada

trov exekúcie pozostáva z:

1. časovej odmeny vo výške 13,28 € podľa § 14 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 2 a vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
účinnej do 1. 5. 2008 za 75 min. práce = 2 hod. práce + DPH 19 % z priznanej odmeny vo výške 2,52 €
(13,28 € x 19 %), časová odmena súdneho exekútora vrátane DPH je vo výške celkom 15,80 €, a to za

- štúdium spisového materiálu Okresného súdu Čadca pri postupe
podľa § 372m O. s. p..........................................................................................15 min. práce,- vyhotovenie upovedomenia začatí exekúcie a výzvy pre povinného
na vyhlásenie o stave majetku............................................................................30 min. práce,
- vyhotovenie návrhu na ustanovenie opatrovníka povinnému............................30 min. práce.

Pri rozhodovaní o priznaní časovej odmeny súdnemu exekútorovi súd prihliadal na účelnosť,
ako aj nevyhnutnosť vykonávania jednotlivých úkonov na vymoženie pohľadávky oprávneného. Aj
s prihliadnutím k vyúčtovaniam iných súdnych exekútorov v obdobných prípadoch súd súdnemu
exekútorovi priznal odmenu za vyššie uvedené úkony v rozsahu tam uvedenom. Súd bol toho názoru, že

uvedené úkony boli súdnym exekútorom vynaložené na zabezpečenie účelu súdnej exekúcie a zároveň
priznaný časový rozsah práce zodpovedal aj skutočne vynaloženému času na vykonanie jednotlivých
úkonov.

Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnenú časovú odmenu za prevzatie návrhu a založenie
spisu v rozsahu 30 min. práce, uplatnenie trov exekúcie - zaslanie spisu v rozsahu 30 min. práce,

vyhotovenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti na uznesení o zastavení exekúcie, výzva na úhradu
trov exekúcie + faktúra v rozsahu 15 min. práce, oznámenie o ukončení exekúcie Registru obyvateľov,
Zboru väzenskej a justičnej stráže, Sociálnej poisťovni v rozsahu 15 min. práce, vrátenie poverenia v
rozsahu 15 min. práce, archiváciu spisu v rozsahu 15 min. práce a zaslanie žiadosti štátnemu archívu
o súhlas so skartovaním v rozsahu 15 min. práce, nakoľko bol toho názoru, že uvedené úkony sú

administratívnymi úkonmi, za ktoré aj s prihliadnutím k § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 1.
5. 2008 odmena samostatne neprináleží.

Súd tiež súdnemu exekútorovi nepriznal časovú odmenu za úkon súdnym exekútorom označený ako
„vyúčtovanie trov exekúcie“ v rozsahu 1 hodiny práce, nakoľko bol toho názoru, že uvedený úkon nemá

bezprostredný a priamy súvis s účelom exekúcie, t. j. s vymožením judikovaného práva oprávneného.

2.paušálnejodmenyvovýške19,92€podľa§14ods.1písm.b/a§15vyhláškyč.288/1995Z.z.účinnej
do 1. 5. 2008 + DPH 19 % vo výške 3,78 €, paušálna odmena vrátane DPH je vo výške 23,70 €, a to za

- získanie poverenia v sume..............................................................................................3,32 €,
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému.............................................3,32 €,
- zisťovanie bydliska povinného prostredníctvom Registra obyvateľov SR
dňa 13. 7. 2006...............................................................................................................3,32 €,
- zisťovanie bydliska povinného prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej

stráže................................................................................................................................3,32 €,
- zisťovanie bydliska povinného prostredníctvom Registra obyvateľov SR
dňa 19. 2. 2010.................................................................................................................3,32 €,
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne..................3,32 €.

Nakoľko si súdny exekútor uplatnil paušálnu odmenu za vyššie uvedené úkony v súlade s § 14 ods. 1
písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. a, c, g, h/ vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej do 1. 5. 2008, súd mu paušálnu
odmenu za uvedené úkony priznal tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil.

Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnenú paušálnu odmenu za doručovanie upovedomenia

o začatí exekúcie povinnému v sume 3,32 €, nakoľko bol toho názoru, že § 15 ods. 1 c/ vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. účinnej do 1. 5. 2008 predpokladá vznik nároku na odmenu za doručovanie
upovedomenia o začatí exekúcie vtedy, ak súdny exekútor doručovanie vykoná sám osobne. Ak
súdny exekútor využije pri doručovaní služby iného subjektu (najčastejšie pošty), prináleží mu
nárok na náhradu hotových výdavkov, nie nárok na paušálnu odmenu. V danom prípade mal súd

z obsahu spisového materiálu súdneho exekútora Ex 299/2006 preukázané, že súdny exekútor
vykonal osobné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, povinnému súdny exekútor
doručoval upovedomenie o začatí exekúcie prostredníctvom pošty. Preto súd súdnemu exekútorovi
priznal paušálnu odmenu za osobné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a za
doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému súd súdnemu exekútorovi nepriznal.

Súd súdnemu exekútorovi tiež nepriznal paušálnu odmenu za zisťovanie majetku povinného podľa
§ 54 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko uvedený úkon je podľa názoru súdu zahrnutý už v
súdnym exekútorom uplatnenej časovej odmene za vyhotovenie výzvy pre povinného na vyhláseniejeho majetkových pomerov, za ktorú výzvu už súd súdnemu exekútorovi časovú odmenu priznal.
Navyše z citácie § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že súdnemu exekútorovi prináleží
paušálna odmena za každé ďalšie zisťovanie majetkových pomerov povinného a výzva pre povinného

na vyhlásenie jeho majetkových pomerov predstavuje podľa názoru súdu prvotné zisťovanie pomerov
povinného.

3. náhrady hotových výdavkov vo výške 14,82 € v súlade s § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. účinnej
do 1. 5. 2008, DPH 19 % z priznanej náhrady z hotových výdavkov v sume 2,82 €, náhrada hotových

výdavkov vrátane DPH je vo výške 17,64 €, a to za:

poštovné v sume celkom.................................................................................................14,02 €,
telekomunikačné výdavky.................................................................................................0,80 €.

Uvedené výdavky súd považoval za výdavky uplatnené súdnym exekútorom v súlade s § 22 vyhlášky

č. 288/1995 Z. z. účinnej do 30. 4. 2008. Preto súd náhradu uvedených výdavkov súdnemu exekútorovi
priznal v plnej ním uplatnenej výške. Pri rozhodovaní o priznaní DPH z hotových výdavkov súd vychádzal
z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II ÚS 31/04.

Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnenú náhradu za tlač a kopírovanie v sume 5,90 € (59

x 0,10 €), ), nakoľko podľa názoru súdu uvedené výdavky predstavujú výdavky na bežné kancelárske
potreby, za ktorých náhrada aj v nadväznosti na § 25 vyhlášky 288/1995 Z. z. účinnej do 1. 5. 2008 je
zahrnutá už v odmene súdneho exekútora.

Daň z pridanej hodnoty súd súdnemu exekútorovi priznal v nadväznosti na § 19 ods. 6 zákona č.

222/2004 Z. z. vo výške platnej v čase vyhotovenia špecifikácie trov súdnym exekútorom. Keďže
špecifikáciu trov súdny exekútor vyhotovil dňa 12. 11. 2010, súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu
trov exekúcie zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 19 %, nie vo výške 20%, ako si uplatnil súdny
exekútor podaním zo dňa 1. 2. 2011.

V zmysle vyššie citovaného § 200 ods. 2 Exekučného poriadku pri zastavení exekúcie súd rozhoduje
aj o tom, kto a v akej platí výške trovy exekúcie. Zásadne v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku
trovy exekúcie uhrádza povinný. Iba v prípadoch výslovne upraveným Exekučným poriadkom znáša
tieto trovy oprávnený. Oprávnený uhrádza trovy exekúcie vtedy, keď dôvodom zastavenia exekúcie je
nemajetnosť povinného a vtedy, keď mu možno pričítať zavinenie na zastavení exekúcie. V danom

prípadedôvodom,prektorýboladanáexekúciazastavená,bolzánikprávavymáhanéhovdanejexekúcii
v dôsledku jeho preklúzie. I preklúzia môže byť dôvodom pre vyslovenie záveru, že oprávnený zavinil,
že exekučné konanie muselo byť zastavené, a teda je povinný nahradiť trovy exekúcie. Tento záver
však nemožno paušalizovať na všetky prípady, kedy dochádza k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku
práva jeho prekludovaním, ale každý prípad je potrebné skúmať jednotlivo a pri tom je potrebné okrem

iného skúmať aj otázku, kedy bolo prekludované právo priznané, kedy bolo toto právo oprávneným
v exekučnom konaní uplatnené, ako sa oprávnený počas exekučného konania správal a pod.. V
danom prípade exekučný titul - blok na pokutu číslo V. XXXXXX nadobudol vykonateľnosť dňa 23. 4.
2003, oprávnený si svoje právo priznané mu uvedeným exekučným titulom uplatnil v rámci núteného
výkonu návrhom doručeným súdu dňa 26. 7. 2004. Oprávnený tak právo predstavujúce predmet danej

exekúcie uplatnil dva roky pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Zároveň z obsahu spisového materiálu
súdneho exekútora súd nemal zistené žiadne okolnosti spočívajúce na strane oprávneného, ktoré by
predstavovali prekážku brániacu vo vymáhaní jeho nároku od povinného. V nadväznosti na uvedené
bol súd toho názoru, že v danom prípade zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie vymáhaného práva
nemožno pričítať na ťarchu oprávneného. Naopak povinný, ak by bol svoju povinnosť, ktorú mu ukladalo

právoplatnéavykonateľnérozhodnutie,splnilriadneavčas,predmetnáexekúcianemuselavôbeczačať,
a tým by ani žiadne trovy exekúcie nevznikli. Preto z dôvodu súd k náhrade trov exekúcie priznaných
súdnemu exekútorovi v sume 57,14 € súd zaviazal povinného.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods.

4 veta prvá OSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods.1 OSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).

Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods.3 písm. l/ OSP,

§ 43 ods.1 OSP v spojení s § 374 ods. 4 veta tretia OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje
a opätovne rozhodne sudca.