Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 22, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200483
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720200483.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX D. E., proti žalovanému: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXX/XX, XXX
XX J. K., o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Poprad, č. k. 17C/7/2020-181 z 22. marca 2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad 19. februára 2020 žiadala, aby súd určil, že
nehnuteľnosti: rodinný dom so súpisným číslom XXX nachádzajúci sa na parcele KN-C č. XXXX/XX,
druhpozemkuzastavanáplochaanádvorieovýmere699m2,parcelaKN-Cč.XXXX/XX,druhpozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 699 m2, parcela KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o
výmere 580 m2, parcela KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178
m2,parcelaKN-Cč.XXXX/X,druhpozemkuornápôdaovýmere236m2,zapísanénaLVč.XXXprek.ú.
C., obec C., okres B. patria v podiele o veľkosti 14 k celku do dedičstva po A. H., F. H., nar. XX.XX.XXXX,

zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. L. XXX a v podiele o veľkosti Í4 k celku do dedičstva po G. H.,
F. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. L. XXX. Žalobkyňa žalobu odôvodnila
tým, že v súčasnosti je podielovou spoluvlastníckou predmetných nehnuteľností v podiele 14 k celku a
žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 3Z k celku. Nebohá A. H.
bola matkou strán sporu, ktorá zomrela XX. júla XXXX bez zanechania závetu. Rozhodnutie bývalého
Štátneho notárstva v Poprade, sp. zn. D 815/90 z 29. januára 1991 vo veci prejednania dedičstva po
nebohej A. H. nadobudlo právoplatnosť 29. januára 1991. Štátne notárstvo vyporiadalo dedičstvo tak,

že ho nadobudol otec strán sporu nebohý G. H. v celosti bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. V
dedičskom konaní dedičstvo neodmietla a aj napriek tomu nebola na dedičské konanie privolaná, pričom
na zastupovanie v dedičskom konaní nesplnomocnila žiadnu osobu. Následne teraz už nebohý G. H.
darovacou zmluvou z 12. augusta 2013 okrem iného daroval žalovanému a nebohej A. D. každému
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 14 k celku k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že jej manžel
má dcéru z prvého manželstva G. B. a týmto postupom chceli zabrániť tomu, aby zdedila podiel k
nehnuteľnostiam. Darca nebohý G. H. nemohol platne previesť darovacou zmluvou vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam na obdarovaných, keďže v dedičskom konaní po svojej manželke nebohej A. H.
nezákonne nadobudol výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Darovaciu zmluvu nepodpísal jej otec
nebohý G. H., podpis na darovacej zmluve nie je pravý podpis a darovacia zmluva je neplatná. Nebohý
G. H. mal v čase uzavretia darovacej zmluvy zlý zdravotný stav, nevládal vstať z postele, dýchal cezhadičky, mal vývod, preto nemohol byť jeho podpis úradne overený na matrike. O tom, že nebohý G.
H. darovaciu zmluvu nepodpísal svedčí aj skutočnosť, že rok po úmrtí A. H. sa jej narodila prvá dcéra
H. B. a neskôr druhá dcéra A. B. a nebohý G. H. bol veľmi šťastný, že sa dožil dvoch vnučiek, preto by

za žiadnych okolností nedopustil, aby raz jeho vnučky nemohli dediť sporné nehnuteľnosti. Jej sestra
G. A. D. zomrela XX. augusta XXXX. V dedičskom konaní po nebohej G. A. D. žalovaný nadobudol 14
nehnuteľnosti v pomere k celku a ona takisto nadobudla 14 nehnuteľnosti v pomere k celku. Dedičské
konanieponebohejG.A.D.taktiežneprebehlovsúladesozákonom,čospôsobujeneplatnosťdarovacej
zmluvy, keďže nebohý G. H. sa nemohol platne stať výlučným vlastníkom rodinného domu. Následkom

neplatnostidarovacejzmluvyjeneplatnédedičskékonanieponebohejsestreG.A.D.včastivzťahujúcej
sa na nehnuteľnosti. Momentálne nehnuteľnosti užíva s manželom. Žalovaný sa žiadnym spôsobom o
nehnuteľnosti nestará, nepodieľa sa na bežnej údržbe, neprispieva na nevyhnutné náklady.

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie o určenie,

že nehnuteľnosti rodinný dom so súpisným číslom XXX nachádzajúci sa na pozemku - parcela registra
KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 699 m2, patrí v podiele 14
k celku do dedičstva po nebohej A. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. L.
XXX, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 137 písm. c), § 161 ods. 1, ods. 2, § 230 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že uznesením z 21. októbra 2020 konanie
zastavil pre prekážku res iudicata v zmysle ustanovenia § 230 CSP. Proti uzneseniu včas podala
odvolanie žalobkyňa. Odvolací súd uznesením zrušil uznesenie o zastavení konania a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci z úmrtného listu nebohej A. H. - matky strán sporu
zistil, že zomrela XX. júla XXXX. Zo zápisnice o predbežnom šetrení v konaní vedenom pred bývalým

štátnym notárstvom v Poprade pod sp. zn. D 815/1990 je zrejmé, že predmetom dedenia bola polovica
rodinného domu so súpisným číslom J. nachádzajúceho sa v k. ú. C. bez pozemku. Pozemok vtom
čase nebol pozemnoknižne vysporiadaný. Podľa rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Poprade,
sp. zn. D 815/1990 z 29. januára 1991 predmetom dedenia bola polovica rodinného domu so súpisným
číslom XXX nachádzajúceho sa v k. ú. C. bez usporiadania vlastníctva domového pozemku s tým, že

dedičstvo nadobudol nebohý G. H. - otec strán sporu bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. Druhá
polovica rodinného domu patrila nebohému G. H. titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Podľa kópie spisu bývalého Štátneho notárstva v Poprade sp. zn. D 815/1990 bola v konaní
za dedičov prítomná G. A. D. sestra strán sporu, ktorá konala podľa plnej moci za svojho nebohého
otca G. H. a za svojich súrodencov - žalobkyňu a žalovaného. Nebohý G. H. ako darca 12. augusta

2013 uzatvoril so žalovaným a G. A. D. ako obdarovanými darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, parcela KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 699 m2, parcela KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada o výmere
580 m2, parcela KN-C č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2,
parcela KN-C č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 236 m2, rodinný dom so súpisným číslom

XXX nachádzajúci sa na parcele KN-C č. XXXX/XX zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným
úradom Poprad, Katastrálnym odborom pre k. ú. C., obec C., okres B. s tým, že obdarovaní nadobudli
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva a podiel každého z nich predstavoval ‘Z k celku. G. H.
zomrel X. januára XXXX. Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 20D/122/2016 bolo rozhodnuté v
dedičskej veci po poručiteľke G. A. D., pričom predmetom dedenia bol okrem iného aj spoluvlastnícky

podiel o veľkosti !4 na nehnuteľnostiach v k. ú. C., ktorý nadobudli žalobkyňa a žalovaný, každý v podiele
'A. H. B. a A. B. v písomnom čestnom prehlásení prehlásili, že krstná G. A. D. im povedala, že budú
dediť dom v C. a tak isto aj byt krstnej v B.. Taktiež im povedala, že majú vyplatiť žalovaného z jeho
časti domu, 80.000,- eur majú dať na údržbu domu v C. a 30.000,- eur na onkológiu. Žalovaný a jeho
rodina pred smrťou krstnú nevideli, lebo keď ju navštívili vo M. K., ona ich vyhodila. Oni boli s krstnou

každý deň v kontakte. Bola šťastná, keď ich videla. Podľa výpovede svedka H. B. po smrti nebohej
A. H. nedošlo k žiadnemu dedičskému konaniu. Skutočnosť, že sa všetok majetok previedol na otca
strán sporu podľa názoru nepredstavuje dedičské konanie. Je strašné, že sa k predmetu sporu dostal
žalovaný. So žalobkyňou boli nezávislí do istej doby, keď dostal mozgovú príhodu v F. a od toho časumá samé zdravotné problémy a komplikácie. Jeho zdravotný stav je nepriaznivý, učili ho chodiť. Teraz
býva v C. aj s manželkou. Mrzí ho, že žalovaný na neho špiní.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v časti konania o určenie, že
nehnuteľnosť - rodinný dom so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na parcele C. XXXX/XX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 699 m2 nie sú dané procesné podmienky konania.
Ide o prekážku veci rozsúdenej - res iudicata, pre ktorú túto časť konania nemožno prejednať a

rozhodovať znova. Z obsahu dedičského spisu vo veci D 815/90 zistil, že v rámci dedičského konania
bol prejednaný iba rodinný dom so súpisným číslom XXX, nie aj parcely KN-C č. XXXX/XX, L. XXXX/XX,
L. XXXX/XX N. L. XXXX/X. Dedičské konanie riadne prebehlo, na prejednávanie dedičstva písomnými
plnomocenstvami splnomocnili G. H., nar. XX.XX.XXXX, žalovaný a žalobkyňa G. A. D.. Nebohý G. H.
nadobudol spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome so súpisným číslom XXX v k. ú. C. o veľkosti 1
ako dedičstvo po svojej manželke a o veľkosti 1 titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Teda v časti konania týkajúcej sa rodinného domu ide o totožnosť predmetu konania i
totožnosť strán sporu s účastníkmi konania v dedičskom konaní. Ak by žalobe o určenie, že rodinný
dom patrí do dedičstva po nebohej A. H. vyhovel, nasledovalo by prejednanie nehnuteľnosti v rámci
dedičského konania. Avšak nemožno dvakrát prejednať ten istý predmet v rámci dedičského konania.
Žalobkyňa bola účastníčkou dedičského konania po nebohej A. H., rodinný dom bol v dedičskom konaní

riadne prejednaný, preto nemožno prejednať vec o určenie, že rodinný dom patrí do dedičstva s cieľom
opätovného prejednania tej istej nehnuteľnosti v dedičskom konaní po nebohej A. H.. Žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem na podanej žalobe v časti o určenie, že pozemky patria v podiele 1 do dedičstva
po nebohej A. H.. A. H. zomrela XX. júla XXXX, t. j. cca 30 rokov pred podaním žalobného návrhu,
pričom v časti (správne v čase) rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Poprade 29. januára 1991

žalobkyňa mala vedomosť o výsledku dedičského konania, t. j. musela mať vedomosť, že rodinný dom
nadobudol otec G. H.. Právne vzťahy k sporným nehnuteľnostiam boli s istými následkami dotknuté pred
cca 30 rokmi, nestali sa neistými. Tridsaťročný právny a skutkový stav k nehnuteľnosti vytvoril objektívny
stav právnej istoty. Na doterajší dlhodobý stav právnej istoty nemá vplyv ani súčasné poukazovanie
žalobkynenato,ženemalavedomosťopriebehudedičskéhokonania,žesestruG.A.D.nesplnomocnila

na zastupovanie v dedičskom konaní. Z obsahu dedičského spisu vyplýva existencia plnomocenstva a
priebeh dedičského konania. Do roku 2020 všetci rešpektovali istý právny a faktický stav. Predmetná
žaloba je naopak spôsobilá tridsať rokov trvajúci stav právnej istoty narušiť. Právny neistotu žaloba
vytvára, nie odstraňuje. Žaloba nie je nástrojom prevencie, aleje skutočne spôsobilá absolútne narušiť
právnu istotu na strane samotnej žalobkyne i na strane žalovaného, ktorí sú obaja zapísaní ako podieloví

spoluvlastníci nehnuteľností, žalobkyňa v podiele 1 a žalovaný v podiele 3. Podľa názoru súdu ani nie je
možné pripustiť existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe po dlhodobom
stave právnej istoty, ktorá nikým nebola rušená, namietaná. Vzhľadom na princíp právnej istoty v
demokratickom štáte je potrebné zdôrazniť práve tento dlhoročný časový aspekt. Za daného stavu
súd ustálil, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe. V časti o určenie, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom G. H. žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
podanej žalobe, pretože z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Poprad, Katastrálnym odborom
vyplýva, že žalobkyňa je na liste vlastníctva zapísaná ako spoluvlastnícka nehnuteľnosti v podiele 1. Ak
by súd žalobe v tejto časti vyhovel a boli by prejednané v rámci dedičského konania po nebohom G.
H. nehnuteľnosti v podiele 1, ktoré v rámci dedičského konania po nebohom G. H. prejednané neboli

majúc za to, že ku dňu smrti tieto nehnuteľnosti vzhľadom na uzatvorenú darovaciu zmluvu nebohý G.
H. nevlastnil, tak by v rámci dedičského konania žalobkyňa nadobudla podiel 1 k celku a žalovaný podiel
1 k celku, pričom žalobkyňa je už teraz zapísaná na liste vlastníctva ako spoluvlastník predmetných
nehnuteľností v podiele 1. Uvedené sa preto míňa účelu určovacej žaloby, nezlepší právne postavenie
žalobkyne, nezíska žalobkyňa po skončení dedičského konania väčší spoluvlastnícky podiel, takáto

žaloba pre žalobkyňu nie je nijakým spôsobom užitočná.

Súd prvej inštancie konanie v časti o určenie, že rodinný dom patrí do dedičstva po nebohej A. H.
pre prekážku konania – resiudicata zastavil. Súd zamietol žalobu v časti o určenie, že pozemky patria

v podiele 1 k celku do dedičstva po nebohej A. H. pre nedostatok naliehavého právneho záujme
žalobkyne na určovacej žalobe. Žalobkyňa odôvodnila v žalobnom návrhu naliehavý právny záujem tým,
že je spoluvlastníckou predmetných nehnuteľností v k. ú. C. iba v podiele 1 a žalovaný v podiele 3 s
tým, že ak súd žalobe vyhovie, po prejednaní v dedičských konaniach po nebohej A. H. a nebohom G.H. by sa žalobkyňa stala spoluvlastníckou v podiele 1 a žalovaný v podiele 1. Súd zamietol žalobu v
časti o určenie, že rodinný dom a pozemky patria v podiele 1 k celku do dedičstva po nebohom G. H.
pre nedostatok naliehavého právneho záujme žalobkyne na určovacej žalobe.

O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP a s ohľadom na osobitný predmet
konania a súrodenecký vzťah medzi stranami sporu ako dôvody hodné osobitného zreteľa náhradu
trov konania úspešnému žalovanému nepriznal (z obsahu spisu žalovanému ani žiadne trovy konania

nevyplývajú).

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.
b), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietanému
nevykonaniu navrhovaných dôkazov žalobkyňa tvrdila, že v podaní z 29. júna 2020 navrhla výsluch
svedkýň N. H. a N. G., ktoré vedia uviesť skutočnosti týkajúce sa konania a N. G. by vedela uviesť

skutočnosti súvisiace s existenciou závete jej sestry G. A. D. a okolnosti týkajúce sa dedičského konania
po jej sestre G. A. D.. Rovnako navrhla, aby si súd vyžiadal od žalovaného list z 24. júna 2015, ktorý
adresovala žalovanému a list z 2. septembra 2015, ktorý adresovala svojej sestre G. A. D., ktorými
žalovaný disponuje. List adresovaný jej sestre G. A. D. mala v úschove jej priateľka N. G., ktorá ho
odovzdala žalovanému. V týchto listoch žiadala žalovaného a sestru G. A. D., aby sa dohodli, ktorý z

nich ju vyplatí z podielu po ich mame, čo im prikázal ich otec. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie konštatovala, že podľa judikatúry súdov Slovenskej
republiky a jej presvedčenia v predmetnej veci bol naliehavý právny záujem na určovacej žalobe daný,
pretože rozsudok by bol podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak,
aby zodpovedal skutočnému stavu. Okrem toho následkom neplatnosti darovacej zmluvy je zároveň

aj neplatné dedičské konanie po nebohej G. A. D. v časti vzťahujúcej sa na nehnuteľnosti, keďže jej
nebohá sestra G. A. D. nemohla platne nadobudnúť neplatnou darovacou zmluvou podiel o veľkosti
1 k nehnuteľnostiam od (teraz už) nebohého otca G. H.. Dokonca jej nebohá sestra jej pred smrťou
povedala, že darovaciu zmluvu 12. augusta 2013 napísala a podpísala za ich vtedy ešte žijúceho otca,
pretože ich nebohý otec nechcel žalovanému z rodinného domu nič dať. Nakoľko jej sestra nemala deti,

tak jej majetok mali dediť jej dcéry. To jej povedala pred svojou smrťou pred jej dcérami. Vie o tom aj
N. G., ktorú navrhovala vypočuť. Keďže darovaciu zmluvu nepodpísal jej otec a podpis na darovacej
zmluve nie je pravý, darovacia zmluva je v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná, tým sa však súd prvej inštancie nezaoberal. Jej nebohý otec v čase uzavretia darovacej

zmluvy mal zlý zdravotný stav, preto bol odkázaný na domácu starostlivosť (nevládal vstať z postele,
dýchal cez hadičky), a preto je zrejmé, že jej nebohému otcovi nemohol byť úradne overený podpis na
matrike, ktorý sa vyžaduje na platnosť darovacej zmluvy, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.
Za účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení chcela nahliadnuť do osvedčovacej knihy na matrike
v B., kde sa údajne mal jej nebohý otec podpísať, ale z dôvodu ochrany osobných údajov jej to nebolo

umožnené, ani súd prvej inštancie neakceptoval jej návrh na vyžiadanie a vykonanie tohto dôkazu.
Ohľadom namietaného porušenia práva na spravodlivý proces zdôraznila, že napadnutý rozsudok nie
je v súlade s Civilným sporovým poriadkom, nevysvetľuje akými úvahami sa pri hodnotení skutkového
stavu riadil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a najmä nepôsobí
presvedčivo. Naviac 28. februára 2022 vo veci podala námietku zaujatosti proti sudkyni G. A. A., o ktorej

nikto nerozhodol, čím jej v podstate odňal jej ústavné právo konať pred súdom a právo na zákonného
a nestranného sudcu. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo
veci správne a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.Žalobkyňa podaním doručeným súdu (po lehote) odvolanie doplnila, pričom uviedla, že žalovaný od nej
v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12C/50/2018 vymáha bezdôvodné obohatenie
za užívanie rodičovského domu, takže aj toto svedčí o naliehavom právnom záujme. Aj z tohto dôvodu je

potrebné, aby súd vyzval žalovaného na predloženie listu ňou adresovaného G. A. D., ktorý potvrdzuje,
že od otca nikdy nežiadala 40.000,- eur ani jej otec žiadnych 40.000,- eur nedal, ako sa snaží tvrdiť
žalovaný. Tento list obsahuje informáciu, že od sestry žalovaného žiadala informáciu, kto z nich ju vyplatí
z maminej polovice domu, aby sa dohodli. Potvrdiť skutočnosť, že od otca v auguste 2013 nedostala
žiadne peniaze, vedia ako svedkovia potvrdiť jej dcéra H. B. a N. G., ktoré s ňou boli na stretnutí s

jej otcom v auguste 2013 a taktiež jej manžel H. B., ktorý ju čakal v Českej republike a keď prišla do
Českej republiky za ním tak samozrejme žiadne peniaze nemala. Ďalej navrhla vypočuť ako svedka
notára G. D. z B., ktorý vie potvrdiť, že hodnota domu v C. bola stanovená až v rámci dedičského
konania po sestre G. A. D., a to na sumu 80.000,- eur, a teda nemohla byť stanovená za života otca,
ktorý zomrel v roku 2014, t. j. skôr ako G. A. D. (v roku 2016), a to z dôvodu, že žalovaný tvrdí, že
polovicu tejto sumy 40.000,- eur jej daroval otec v hotovosti do ruky. Jej sestra mala dvadsaťdva rokov

poštový priečinok v B. na pošte, čo žalovaný neoznámil notárovi G. D.. ale vybral všetky veci z tohto
priečinka vrátane závetu jej sestry G. D., o čom podala trestné oznámenie. So žalovaným nikdy žiadnu
dohodu neuzatvorila. Text dohody odoslal notárovi G. D. sám žalovaný, čím ho uviedol do omylu, že
sa takto dohodli, hoci vedel, že ona mu túto dohodu odmietla podpísať. Konanie vedené pod sp. zn.
12C/50/2018 je prerušené do doby právoplatnosti rozhodnutia v konaní pod sp. zn. 17C/7/2020, z čoho

je zrejmé, že má naliehavý právny záujem o určenie, že nehnuteľné veci patria do dedičstva po jej matke,
keďže v prípade vyhovenia žalobe nebude od nej môcť žalovaný vymáhať v konaní vedenom pod sp.
zn. 12C/50/2018 bezdôvodné obohatenie za užívanie rodinného domu. Ďalšia chyba konania na súde
je tá, že jej námietka zaujatosti z 28. februára 2022 nebola nijako prejednaná. Pokiaľ sudkyňa vyhlásila
rozsudok 22. marca 2022, tak ho vyhlásila ako nezákonná sudkyňa, lebo nebolo rozhodnuté o námietke

zaujatosti. Súdu 3. marca 2022 zaslala upovedomenie, že od 25. marca 2022 do 10. apríla 2022 sa
bude zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky. Súd 22. marca 2022 vydal rozsudok, ktorý prevzala
spolu so zápisnicou o pojednávaní z 22. marca 2022 priamo na tomto súde. Za dva dni cestovala
do Írska, takže mala mimoriadne sťaženú situáciu na podanie odvolania, pričom sudkyňa veľmi dobre
vedela, že 25. marca 2022 letí do Írska. Popritom písomné vyhotovenie zápisnice neobsahuje všetky

veci, ktoré na súde odzneli. Samotná zápisnica končí vyjadrením, že súd ďalšie dôkazy nevykonával,
lebo neboli navrhnuté, čo však nie je pravda, lebo ona dôkazy navrhla. Považuje za nesprávne, ak sa
žalovaný vydáva za väčšinového spoluvlastníka nehnuteľnosti, keď sám sa vyjadril, že mu rodinný dom
so súpisným číslom XXX v obci C. nič nehovorí. Od 2. mája 2017, kedy ju fyzicky napadol, žalovaný
tento dom ani raz nenavštívil. Ako to sľúbila svojej dnes už nebohej sestre pred smrťou, stará sa o dom,

záhradu a cintorín, v súvislosti s čím mala za posledných šesť rokov náklady vo výške 34.000,- eur.

K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa odvolaciu repliku, v ktorej uviedla, že žalovaný sa vôbec
nevyjadril k obsahu odvolania.

Žalovaný nepodal k odvolacej replike žalobkyne odvolaciu dupliku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 CSP,
v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce
CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred

a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd
uvádza nasledovné.

Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľnielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. US 78/05).

Pokiaľ žalobkyňa upozorňovala na skutočnosť, že v podaní z 29. júna 2020 navrhla výsluch svedkýň

N. H. a N. G., ktoré vedia uviesť skutočnosti týkajúce sa konania a N. G. by vedela uviesť skutočnosti
súvisiace s existenciou závete jej sestry G. A. D. a okolnosti týkajúce sa dedičského konania po jej sestre
G. A. D., odvolací súd podotýka, že pre rozhodnutie o žalobe či nehnuteľnosti patria do dedičstva po
rodičoch žalobkyne, nemá význam výsluch žalobkyňou navrhovaných svedkýň, ani závet napísaný jej
dnes už nebohou sestrou G. A. D. a okolnosti dedičského konania po G. A. D., pretože tieto nemajú

súvislosť s predmetom tohto konania vzhľadom na nižšie uvedené závery.

Rovnako pre zodpovedanie otázok rozhodujúcich pre posúdenie žaloby o určenie či nehnuteľnosti
patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne nie sú potrebné listy, ktoré žalobkyňa adresovala svojím

súrodencom a v ktorých ich žiadala o to, aby sa dohodli, ktorý z nich ju vyplatí z podielu po ich mame.

K žalobkyňou tvrdenej existencii naliehavého právneho záujmu, odvolací súd konštatuje, že rozsudok by
bol spôsobilým predpokladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, ak by bolo

žalobe vyhovené. Avšak v danej veci žalobe nebolo vyhovené práve preto, že nebol preukázaný právny
stav, aký v žalobe tvrdila žalobkyňa, resp. právny stav, ktorý žalobkyňa považuje za skutočný. Teda
žalobkyňa súdu nepredložila žiadny taký dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po jej rodičoch.

Čo sa týka žalobkyňou tvrdenej neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi otcom žalobkyne ako
darcomasúrodencamižalobkyneakoobdarovanými12.augusta2013aneplatnostidedičskéhokonania
ponebohejG.A.D.tietoniesúpredmetomtohtokonania,pričomakžalobkyňaichpovažujezaneplatné,
môže podať ďalšie žaloby, na základe ktorých by súd v iných konania rozhodol o ich neplatnosti.

Uvedené nebolo možné v tomto konaní vyriešiť ani ako predbežnú právnu otázku, keďže žalobkyňa
nepredložila žiadne dôkazy svedčiace o neplatnosti darovacej zmluvy. Neplatnosť darovacej zmluvy
síce uviedla vo svojich skutkových tvrdeniach, avšak žiadne dôkazy k nim v konaní nepredložila (napr.
znalecké posudky, odborné vyjadrenia), nevzniesla ani ďalšie návrhy na dokazovanie. Za takéhoto stavu
súd nemal žiaden priestor v kontradiktórnom konaní vykonať dokazovanie k platnosti, či neplatnosti

darovacej zmluvy a správne uzatvoril, že neplatnosť darovacej zmluvy v konaní žalobkyňou preukázaná
nebola.

Vo vzťahu k otázke rozhodovania o námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou voči zákonnej sudkyni

G. A. A. podaním z 28. februára 2022 odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 53 ods. 3
CSP. podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe
sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá. Vzhľadom na toto zákonné ustanovenie nerozhodnutím o žalobkyňou
vznesenej námietke zaujatosti, ktorá sa týkala len procesného postupu zákonnej sudkyne, nemohlo byť

žalobkyni odňaté ústavné právo konať pred súdom a právo na zákonného a nestranného sudcu.Odvolací súd sčasti akceptuje argumentáciu žalobkyne súvisiacu s porušením práva na spravodlivý
proces, a to v tom smere, že časti odôvodnenia rozsudku na niektorých miestach na seba logicky
nenadväzujú, avšak v celkovom kontexte rozhodnutia je možné pochopiť právne dôvody zamietnutia

žaloby. Z tohto pohľadu je porušenie procesných práv žalobkyne nízkej intenzity a nie je spôsobilé
privodiť zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aj z tohto dôvodu odvolací súd považuje za vhodné
stručne zhrnúť skutočnosti, pre ktoré bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť.

Z ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa,
je zrejmé, že zdediť po poručiteľovi možno len to, čo poručiteľovi v čase smrti patrilo, resp. na čo by
mal poručiteľ v čase smrti nárok. V danej veci bola matka žalobkyne A. H. v čase smrti bezpodielovou
spoluvlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom XXX nachádzajúceho sa v k. ú. C., dedičského
podielu na ktorom sa žalobkyňa vzdala z dôvodu, že jej manžel má dcéru z prvého manželstva. Po
vyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvarodičovžalobkynevdedičskomkonanínadobudolpolovicu

rodinného domu, ktorá patrila do dedičstva, po matke žalobkyne otec žalobkyne G. H.. Keďže o podiele
na rodinnom dome, ktorý patril do dedičstva po matke žalobkyne, už bolo rozhodnuté, súd prvej inštancie
postupoval správne, ak žalobu v časti o určenie, že rodinný dom patrí do dedičstva po matke žalobkyne
z dôvodu prekážky rozsúdenej veci zamietol.

Na rozdiel od uvedeného odvolací súd hodnotí ako nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý žalobu
v časti o určenie, že pozemky patria do dedičstva po matke žalobkyne zamietol pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na tomto určení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že z obsahu spisu vôbec nevyplýva, že by matka žalobkyne v čase smrti predmetné

pozemky vlastnila a to z dôvodu v čase jej smrti boli pozemky vedené ako pozemky s nevysporiadaným
vlastníctvom. Až neskôr, ako to vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise sa ich vlastníkom
stal G. H.. Možno teda uzatvoriť, že predmetné pozemky za svojho života A. H. nikdy nevlastnila. Preto,
akvkonanínebolopreukázané,žebyprichádzalodoúvahydedeniepozemkovpomatkežalobkyne,súd
prvej inštancie nemohol dospieť k záveru, že na strane žalobkyne absentuje naliehavý právny záujem

na určení, že pozemky patria do dedičstva po jej matke.

Vo vzťahu k určeniu, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po otcovi žalobkyne G. H., odvolací súd
konštatuje, že otec žalobkyne v čase smrti predmetné nehnuteľnosti nevlastnil, a preto nemohli byť

ani predmetom dedičstva. To žalobkyni muselo byť známe, keďže sama predložila súdu prvej inštancie
ako prílohu žaloby darovaciu zmluvu uzatvorenú 12. augusta 2013, ktorou jej otec daroval predmetné
nehnuteľnosti jej súrodencom. Jediné, čo odvolací súd z obsahu spisu v rámci predkladania listinných
dôkazov nezistil je skutočnosť, akým spôsobom nadobudol otec žalobkyne po smrti svojej manželky
pozemky, ktoré neskôr daroval svojím dvom deťom. Pokiaľ k tejto skutočnosti žalobkyňa nepredložila

súdu prvej inštancie žiadny listinný dôkaz a ani návrhy na dokazovanie, nemohol sa tým zaoberať ani
súd prvej inštancie a musel prijať záver, že žalobu v časti o určenie, že rodinný dom a pozemky patria
do dedičstva po otcovi žalobkyne zamieta.

Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný
nároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Vodvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémuvšakzo
spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom
konaní neúspešnej žalobkyni nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd
preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť

takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).