Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2022

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2Cpr/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922200002
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2022:5922200002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: Ing. V. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. B. 3, Q., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zast.: JUDr. Andrejom
Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanému: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zast.: advokátskou kanceláriou SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 5.984,00
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5.984,- eur brutto spolu s 5% úrokom z omeškania ročne
z uvedenej dlžnej sumy od 01.01.2020 až do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

výroku tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 31.12.2021 si žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 5.984,- eur brutto spolu
s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.01.2020 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do

3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku a náhradu trov tohto konania.

2. Žalobkyňa žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že žalobkyňa bola zamestnankyňou
obchodnej spoločností Sberbank SIovensko, a.s.. Začiatkom roku 2015 sa v spoločnosti Sberbank
Slovensko, a.s. začal proces prípravy predaja majoritného podielu akcií (99,50% z celkového počtu
akcií), ktorého výsledkom bolo zlúčenie spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. so spoločnosťou Prima
banka Slovensko, a.s., ku ktorému došlo dňa 1.8.2017. V súvislosti s plánovanou predajnou transakciou

bol v obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. zostavený špeciálny tím kľúčových (vedúcich)
zamestnancov a manažérov, ktorých úlohou bolo zabezpečenie plynulého a bezproblémového priebehu
tejto transakcie. V záujme udržania vedúcich zamestnancov v procese predaja bol dňa 20.7.2015
pre dozornú radu vypracovaný dokument s názvom „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich
pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s.," („Special preformance bonus for Key Staff in Sberbank
Slovensko, a.s."), ktorého súčasťou bol aj menovitý zoznam „účastníkov programu udržania", t.j. zoznam
tzv. kľúčových zamestnancov, ktorým mal byť mimoriadny bonus vyplatený a medzi ktorých bola

zaradená aj žalobkyňa.

3. Predseda dozornej rady spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. v súlade s ust. § 8 ods. 2 a § 9 ods.
1 Rokovacieho poriadku pre dozornú radu Sberbank Slovensko, a.s. v znení účinnom od 30.6.2015(ďalej len „rokovací poriadok dozornej rady") požiadal listom zo dňa 4.12.2015 zvyšných členov dozornej
rady o písomné hlasovanie o návrhu na odsúhlasenie osobitnej výkonnostnej odmeny pre vybrané
osoby. Prílohou tohto listu bol hlasovací formulár dokument „Special prefomance bonus for Key Staff

in Sberbank Slovensko, a.s." (v preklade do slovenského jazyka „Osobitná výkonnostná odmena pre
kľúčových zamestnancov v Sberbank Slovensko, a.s." alebo „Odmena za mimoriadne výkony pre
vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s."). Právnička spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.
Mgr. Žofia Bódiová žiadosť o písomné hlasovanie o.i. o návrhu na schválenie osobitnej odmeny pre
vybrané osoby toho istého dňa, t.j. 4.12.2015 zaslala elektronicky členom dozornej rady a na vedomie

o.i. predstavenstvu spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.. S osobitnou výkonnostnou odmenou pre
vybrané osoby súhlasili minimálne traja členovia dozornej rady, ktorí zároveň hlasovali za prijatie
návrhu - odsúhlasenie osobitnej výkonnostnej odmeny pre vybrané osoby (hlasovacími formulármi
zvyšných dvoch členov dozornej rady žalobkyňa nedisponuje). Osobitnú výkonnostnú, odmenu pre
vybrané osoby členovia dozornej rady odsúhlasili, resp. uznesenie o výkonnostnej odmene pre vybrané
osoby členovia dozornej rady prijali písomným hlasovaním dňa 9.12.2015. Predajná transakcia bola

mimoriadne náročným procesom, na ktorom sa vybraní kľúčoví zamestnanci priamo podieľali. S
pôsobením v tíme kľúčových zamestnancov boli spojené mimoriadne požiadavky na zamestnancov, čo
do objemu a náročnosti práce, ktorú museli zamestnanci vykonávať a zvládať. Kľúčoví zamestnanci za
účelom úspešného zavŕšenia predajnej transakcie vykonávali pre svojho zamestnávateľa a na základe
jeho pokynov osobitné samostatné zadania (úlohy). Predstavenstvo obchodnej spoločnosti Sberbank

Slovensko, a.s. na svojom zasadnutí dňa 28.7.2016 prijalo rozhodnutie č. 110/2016, ktorým rozhodlo
o samostatnej výške a výplate mimoriadneho bonusu kľúčovým zamestnancom. V nadväznosti na toto
rozhodnutie predstavenstva, obchodná spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. listom zo dňa 28.7.2016
oznámila žalobkyni, že „vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK, kde ste zohrali rozhodujúcu úlohu a Váš
vplyv na úspech tejto transakcie bol podstatný, Managment Board Skupiny Sberbank dňa 28.7.2016

rozhodol o výplate Mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK". V liste
sa ďalej uvádza, že žalobkyni bol priznaný mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 14.960,- EUR, prvá
časťktoréhovovýške8.976,-EUR,predstavujúca60%bonusu,jejbudevyplatenápozavŕšenípredajnej
transakcie.Druháčasťmimoriadnehovýkonnostnéhobonusuvovýške5,984,-EUR,predstavujúca40%
bonusu mala byť žalobkyni vyplatená v roku 2019. Oznámenie bolo žalobkyni doručené na pracovisku

do vlastných rúk.

4. Koncom júla a začiatkom augusta 2016 bola v tlači publikovaná správa, podľa ktorej sa skupina
Penta Investments dňa 29.7.2016 stala vlastníkom majoritného podielu 99,5% akcií v Sberbank
Slovensko, a.s.. O tejto skutočnosti verejnosť informovala aj skupina Penta na svojej webovej stránke.

Z publikovaných správ vyplýva, že k zavŕšeniu predajnej transakcie došlo dňa 29.7.2016, čím došlo k
naplneniu podmienky na vyplatenie prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu. Napriek tomu,
obchodná spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. mimoriadny výkonnostný bonus, ani jeho prvú časť vo
výške 8.976,- EUR, žalobkyni nezaplatila, ale žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava III dňa
23.12.2016 sa proti žalobkyni a ďalším svojim bývalým zamestnancom domáhala určenia, že ich právo

na vyplatenie mimoriadneho bonusu nie je. Konanie v tejto veci bolo na Okresnom súde Bratislava III
vedené pod sp. zn. 24Cpr/22/2017.

5. Žalobkyňa sa následne žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III dňa 6.2.2017 domáhala proti
obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. určenia, že má právo na mimoriadny výkonnostný

bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK vo výške 14.960,- EUR, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím
predstavenstva žalovaného zo dňa 28.7.2016. Toto konanie bolo na Okresnom súde Bratislava III
vedené pod sp. zn., 23Cpr/2/2017. Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 24Cpr/22/2017-246
zo dňa 2.2.2018 spojil konanie vedené pod sp.zn. 24Cpr/22/2017 a o.i. aj konanie vedené pod
sp.zn. 23Cpr/2/2017 na spoločné konanie, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 24Cpr/22/2017. Podaním zo

dňa 3.4.2018 žalobkyňa, v procesnom postavení žalovanej v 6. rade, rozšírila návrh tak, že okrem
určenia, že má právo na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK vo výške
14.960,- EUR sa voči žalobcovi domáhala zaplatenie prvej, splatnej, časti mimoriadneho výkonnostného
bonusu vo výške 8.976,- EUR spolu s 8% úrokom z omeškania od dňa 7.8.2016 do dňa zaplatenia.
Následne podaním zo dňa 19.8.2018 Ing. V. S.ová vzala späť vzájomnú žalobu v časti o určenie

práva na mimoriadny výkonnostný bonus. Žalobkyňa s poukazom na svoje predchádzajúce procesné
návrhy zároveň upresnila svoju vzájomnú žalobu tak, že proti žalobcovi - obchodnej spoločnosti Prima
banka Slovensko, a.s., ako právnemu nástupcovi spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. sa domáhala
zaplatenia 8.976, - EUR spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 7.8.2016 do zaplatenia. Okresnýsú Bratislava III rozsudkom č. k. 24Cpr/22/2017-361 zo dňa 22.2.2019 o. i. zamietol žalobu žalobcu -
obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. o určenie, že nie je právo žalovaných 1 až 7 na
výplatu mimoriadneho bonusu a o vzájomnom návrhu žalovanej v 6.rade (Ing. Evy S.ovej) rozhodol

tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť jej žalovanú istinu v celom rozsahu, t.j. v sume 8.976,-
EUS spolu s časťou žalovaného príslušenstva. Vo zvyšnej časti žalovaného príslušenstva jej vzájomnú
žalobu zamietol. V častí o určenie, že žalovaná 6 má právo na výplatu mimoriadneho bonusu konanie
zastavil, keďže Ing. V. S.ová v tejto častí vzala svoju žalobu späť. Proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 24Cpr/22/2037-361 zo dňa 22.2.2019 podala Prima banka Slovensko, a.s. odvolanie.

Krajský súd v Bratislave, ktorý o odvolaní Prima banky Slovensko, a.s. rozhodoval, rozsudkom č.k
8CoPr/6/2019 - 482 zo dňa 22.12.2020 napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III v celom
rozsahu potvrdil. Krajsky súd v Bratislave a Krajský súd v Žiline rozhodli aj o odvolaniach ďalších
bývalých zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s., ktorý sa na tom istom skutkovom základe ako
žalobkyňa voči Sberbank Slovensko, a.s., resp. voči jej právnemu nástupcovi - spoločnosti Prima
banka Slovensko, a.s. domáhali zaplatenia prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu. Krajský

súd v Bratislave a Krajský súd v Žiline o všetkých odvolaniach podaných spoločnosťou Prima banka
Slovensko, a.s. rozhodli tak, že potvrdili rozsudky súdov prvej inštancie, ktorými bývalým zamestnancom
spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. prvú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu priznali. Ako
dôkaz žalobkyňa prikladá rozsudky odvolacích súdov. Okresný súd Bratislava III, Okresný súd
Ružomberok, ako aj Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Žiline svojimi právoplatnými rozhodnutiami

tak prejudikovali dôvodnosť celého nároku bývalých zamestnancov spoločností Sberbank Slovensko,
a.s. na mimoriadny výkonnostný bonus. Z listu právneho predchodcu žalovaného Žalobkyni zo dňa
28.7.2016, ktorým ju informoval o výške a výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu je zrejmé,
že druhá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu sa stala splatnou v roku 2019. Keďže žalovaný
žalobkynidruhúčasťmimoriadnehovýkonnostnéhobonusuvovýške5.984,-EUR,anijejčasťnezaplatil,

žalobkyňa sa jej zaplatenia spolu s príslušenstvom domáha touto žalobou.

6. V súvislosti s predajnou transakciou bola žalobkyňa, ako zamestnankyňa, právnym predchodcom
žalovaného - obchodnou spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s. zaradená medzi kľúčových
zamestnancov, ktorí mali mať v procese predaja rozhodujúcu úlohu a ich vplyv na úspech transakcie mal

byť podstatný. Za plnenie úloh súvisiacich s predajnou transakciou prisľúbil zamestnávateľ žalobkyni
mimoriadnyvýkonnostný-bonus,ktoréhovýškabolazávisláoddvochkľúčovýchindikátorov,ktorýmiboli
individuálne úsilie žalobkyne v procese predaja a úspešné zavŕšenie obchodu. Mimoriadny výkonnostný
bonus, ktorý zamestnávateľ prisľúbil vyplatiť žalobkyni bol mimoriadnou odmenou za vykonanú prácu,
t.j. odmenou, ktorá bola priamo viazaná na pracovný výkon žalobkyne. Mimoriadny výkonnostný

bonus je svojou povahou ďalšou zložkou mzdy (plnenia) poskytovanej zamestnancovi za prácu v
zmysle § 119 ods. 3 Zákonníka práce. Mimoriadny výkonnostný bonus, ako mimoriadna odmena, je
na rozdiel od mzdy, fakultatívnou (nenárokovou) zložkou mzdy, na ktorú, podľa ustálenej judikatúry
súdov, vzniká zamestnancovi nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej
priznaní. „Pre nenárokovú zložku mzdy je charakteristická jej fakultatívna povaha, ktorú táto zložka

stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi. Také rozhodnutie zamestnávateľa
má konštitutívny účinok. Či zamestnávateľ uvedené rozhodnutie prijme alebo neprijme a aký bude
mať prípadné rozhodnutie obsah, záleží v prípade fakultatívnej zložky mzdy výlučne na úvahe
zamestnávateľa." (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 31/2009).

7. Žalobkyňa taktiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 537/2004, podľa
ktorého „základným pojmovým znakom mzdy je, že patrí za vykonanú prácu. ... Vedľa základnej
mzdy (mesačná, hodinová či podielová) je potrebné za mzdu považovať aj jej ostatné zložky (napr.
príplatky, odmeny, prémie a pod.), ak boli poskytnuté zamestnancovi za prácu. ...(nenároková) zložka
mzdy je charakteristická tým, že bez rozhodnutia zamestnávateľa má táto zložka mzdy povahu

nároku len fakultatívneho. Túto povahu však stráca v okamihu, keď zamestnávateľ rozhodne o
priznaní tohto nároku zamestnancovi. Po takomto rozhodnutí sa povaha tohto nároku mení, pretože
sú splnené všetky podmienky na poskytnutie tejto zložky mzdy a zamestnávateľ je povinný takýto
nárok (zložku mzdy) zamestnancovi poskytnúť. ... nenároková (fakultatívna) zložka mzdy sa v dôsledku
rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní stáva zložkou mzdy nárokovou (obligatórnou)." Z listinných

dôkazov pripojených k žalobe je zrejmé, že o mimoriadnom výkonnostnom bonuse pre kľúčových
zamestnancov, vrátane žalobkyne, rozhodlo predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného -
spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., ktoré bolo oprávnené rozhodovať o mimoriadnej odmene pre
zamestnancov spoločnosti. Oprávnenie predstavenstva akciovej spoločností rozhodovať o odmenezamestnancom vyplýva predovšetkým z ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s
§ 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, a taktiež bolo dané interným predpisom právneho predchodcu
žalovaného - Politika odmeňovania SBERBANK Slovensko, a.s., účinným. od 1.3.2014 (ďalej len

"Politika odmeňovania"). Z § 9 ods. 1, veta prvá a ust. 10 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že v
pracovnoprávnych vzťahoch za zamestnávateľa koná jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho
orgánu.Konanieštatutárnehoorgánujekonanímsamotnejprávnickejosoby.Právneúkonyštatutárneho
orgánu zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. V
prípade, ak dôjde k zániku zamestnávateľa - právnickej osoby, právne úkony urobené jej štatutárnym

orgánom v pracovnoprávnych veciach zaväzujú jeho právneho nástupcu. Štatutárnym orgánom
akciovej spoločnosti je v zmysle § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo. Oprávnenie
predstavenstva spoločností Sberbank Slovensko, a.s. rozhodovať o odmene zamestnancom bolo dané
aj interným predpisom právneho predchodcu žalovaného - Politika odmeňovania.

8. S poukazom a vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, ako aj citované

súdne rozhodnutia možno konštatovať, že mimoriadny výkonnostný bonus, ako mimoriadna odmena,
je fakultatívnou (nenárokovou) ďalšou zložkou mzdy. Rovnako však možno konštatovať, že
zhodnutím predstavenstva právneho predchodcu žalovaného č. 110/2016 z 28.7.2016 a oznámením
zamestnávateľa žalobkyni (list z 28.7.2016) o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu, ktoré
je vzhľadom na jeho obsah právnym úkonom zamestnávateľa, sa mimoriadny výkonnostný bonus

z dovtedy fakultatívnej zložky mzdy zmenil na obligatórnu zložku mzdy, na vyplatenie ktorej vznikol
žalobkyni právny nárok, t.j. na nárokovú zložku mzdy, ktorú bol právny predchodca žalovaného a po jeho
zániku žalovaný povinný žalobkyni vyplatiť. Z listu právneho predchodcu žalovaného zo, dňa 28.7.2016
vyplýva, že právny predchodca žalovaného, resp. po jeho zániku žalovaný, ako jeho právny nástupca,
bol povinný druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 5.984,- EUR zaplatiť žalobkyni v

roku2019,t.j.najneskôrdo31.12.2019.Keďžetakneurobilasumu5.984,-EURžalobkynido31.12.2019
nezaplatil, dňa 1.1.2020 sa dostal do omeškania a žalobkyni je preto povinný okrem žalovanej istiny
zaplatiť aj úroky z omeškania. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
1.1.2020 bola 0,00%, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo
žalovanej istiny, a to od 1.1.2020 do zaplatenia.

9. Okresný súd Bratislava III v konaní sp.zn. 24Cpr/22/2017 posudzoval dôvodnosť nároku žalobkyne
(v procesnom postavení žalovanej) a ďalších bývalých zamestnancov spoločnosti Sberbank Slovensko,
a.s. na mimoriadny výkonnostný bonus. Súd dospel k záveru, že nárok na zaplatenie mimoriadneho
výkonnostného bonusu je dôvodný v celom rozsahu. Ako žalobkyňa už vyššie poukázala a čo je zrejmé z

pripojených rozsudkov odvolacích súdov, k rovnakému právnemu záveru dospel Okresný súd Bratislava
III a Okresný súd Ružomberok, ktoré rozhodovali o žalobách bývalých zamestnancov spoločnosti
Sberbank Slovensko, a.s., ktorými sa domáhali zaplatenia prvej časti mimoriadneho výkonnostného
bonusu, ako aj Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Žiline, ktoré rozhodovali o odvolaniach
Prima banky Slovensko, a.s.. Vzhľadom na to, že v čase, keď žalobkyňa a ďalší bývalí zamestnanci

spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. podali na súd predchádzajúce (prvé) žaloby bola splatná iba
prvá časť mimoriadneho výkonnostného bonusu, žalobkyňa a ďalší bývalí zamestnanci spoločnosti
SberbankSlovensko,a.s.,sapodanýmižalobamidomáhalizaplatenialenprvejčastibonusu.Druháčasť
mimoriadneho výkonnostného bonusu, zaplatenia ktorej sa žalobkyňa domáha touto žalobou, vychádza
z rovnakého skutkového základu a právneho dôvodu ako prvá časť bonusu, pričom Okresný súd

Bratislava III o dôvodnosti nároku žalobkyne na mimoriadny výkonnostný bonus už rozhodol. Žalobkyňa
ďalej poukázala na zásadu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a s ňou súvisiacu
judikatúru.

10. Ústavný súd SR v uznesení č.k. IV. ÚS 499/2011-25 zo dňa 22. 11.2011 konštatoval: „Obsahom

princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relV.ntnú otázku sa pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. IÚS 87/93, PL, ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III.
ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov
verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom
sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k

orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o
tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05), Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú vprávnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere

v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06)." Podľa čl. 17 CSP súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných
osôb. S poukazom na vyššie citované uznesenie Ústavného súdu SR žalobkyňa uviedla, že súdy
Slovenskej republiky sú za rešpektovania jednej zo základných zásad právneho poriadku Slovenskej

republiky, a to zásady právnej istoty, povinné rozhodovať skutkovo rovnaké prípady rovnako. Ústavný
súd SR vyslovene uviedol, že hoci právne závery všeobecných súdov nemajú charakter precedensu,
protichodné právne závery vyslovené súdmi v analogických prípadoch porušujú princíp právnej istoty.
V zmysle čl. 2 ods. 1 CSP sú súdy pritom povinné postupovať tak, aby bol princíp právnej istoty vždy
naplnený. Vychádzajúc z uvedeného, ak Okresný súd Bratislava III rozsudkom, vydaným v konaní sp.zn.
24Cpr/22/2017 žalobkyni priznal nárok na prvú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 8.

976,- EUR, žalobkyňa žiadala, aby Okresný súd Ružomberok v tomto konaní za rešpektovania princípu
právnej istoty žalobkyni priznal nárok aj na druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške
5.984, - EUR s príslušenstvom.

11. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol,

že žalobkyňa sa domáha zaplatenia tzv. odloženej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu (ďalej
len „MVB") pre kľúčových zamestnancov vo výške 5.984,- EUR. Tvrdí, že žalovaný jej údajne priznal
MVB vo výške 14.960,- EUR, ktorého prvá časť vo výške 8.976,- € bola splatná po zavŕšení transakcie
a zvyšná časť vo výške 5.984,- EUR mala byť splatná v roku 2019. Žalovaný nerozporoval:
a) vypracovanie materiálu s názvom „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v

Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.7.2015,
b) hlasovanie dozornej rady per rollam na základe výzvy Axela Humella zo dňa 4.12.2015, ktorým došlo
k schváleniu programu MVB v súlade s materiálom uvedeným v písm. a),
c) predaj akcií žalovaného, účinný k 1.8.2016,
d) existenciu a doručenie listov vybraným zamestnancom dňa 28.7.2016.

Žalovaný nerozporuje existenciu pracovného pomeru žalobkyne, ktorá bola zamestnankyňou právneho
predchodcu žalovaného v rokoch 2012 až 2016.
Vzhľadom na to, že ostatné skutkové tvrdenia žalobkyne o vzniku nároku na MVB a na výplatu jeho
odloženej časti sú neúplné alebo nesprávne, žalovaný ich popiera a v súlade s § 151 ods. 2 CSP k
nim uviedol:

Žalobkyňa vykonávala pre spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. (SB SK), ako právneho predchodcu
žalovaného, prácu na pracovnej pozícii „vedúca oddelenia" na základe pracovnej zmluvy zo dňa
19.4.2012 v znení jej dodatkov (ďalej len „pracovná zmluva). Fixná zložka mzdy zamestnankyne bola od
účinnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.3.2014 v sume 3.550,- EUR brutto. S účinnosťou
od 15.3.2014 bola v pracovnej zmluve žalobkyne dohodnutá iba základná mzda bez variabilnej

zložky. Dôvodom je obmedzujúca zmena zákonných pravidiel odmeňovania vedúcich zamestnancov,
v dôsledku ktorej bol žalovaný povinný zosúladiť variabilnú zložku mzdy, ktorú nepredpokladá zákon
č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB"), v nadväznosti na transpozíciu smernice Európskeho
parlamentuaRady2013/36/EÚz26.júna2013oprístupekčinnostiúverovýchinštitúciíaprudenciálnom
dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a

o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES. V prípade porušenia uvedenej povinnosti by podľa §
122t ods. 3 ZoB bolo toto ustanovenie pracovnej zmluvy od 30.11.2014 neplatné. Pracovný pomer
žalobkyne v SB SK skončil výpoveďou žalobkyne zo dňa 22.8.2016, a to uplynutím výpovednej doby
k 31.10.2016. V súlade s § 84 ZP sa pracovný pomer medzi žalobkyňou a SB SK riadil pracovným
poriadkom zamestnávateľa. V časti odmeňovania zamestnancov boli jeho základnými predpismi

Politika odmeňovania SB SK, Mzdový poriadok SB SK, Politika odmeňovania pre osobitné skupiny
zamestnancov a Lokálna politika odmeňovania, ktoré sú podľa § 84 ods. 3 ZP pre zamestnávateľa a
zamestnanca záväzné.

12. Právny predchodca žalovaného pred predajom akcií súčasnému väčšinovému akcionárovi

žalovaného vypracoval materiál „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank
Slovensko, a.s." zo dňa 20.7.2015. Na základe neho sa právny predchodca žalovaného rozhodol
osobitne honorovať vlastných vybraných vedúcich zamestnancov, vrátane členov predstavenstva.
Dôvodom priznania mimoriadnej zložky mzdy malo byť zabránenie fluktuácii a demotiváciizamestnancov, súvisiacej s predajom akcií. Vedúci zamestnanci boli považovaní za tých, ktorí majú
zásadný význam pri dosahovaní úspechu v procese predaja. Za účelom ich udržania boli prijaté zásady,
na základe ktorých sa zvýšila ich cieľová odmena za rok 2015. Ciele boli spojené s úspešným uzavretím

obchodnej transakcie s tým, že odmena bude vyplatená až po jej ukončení. Odmena bola určená pre
vybraných 21 vedúcich zamestnancov (kategória B1 a B2) a 4 členov predstavenstva (z celkového počtu
671 zamestnancov). V prípade vedúceho zamestnanca (t.j. aj žalobkyne) bola stanovená maximálna
výška odmeny 25% základnej mzdy k mesiacu január 2015. Odmenu bolo možné priznať po splnení
kritérií:

- 10% základnej mzdy k mesiacu január 2015 za zvýšené úsilie v procese predaja,
- 15% základnej mzdy k mesiacu január 2015 za úspešné uzavretie obchodu (teda podpísanie kúpnej
zmluvy).

13. Zvýšenie odmeny nad sumu 25% základnej mzdy k mesiacu január 2015 bolo možné priznať
len členom predstavenstva, a to do sumy 50% základnej mzdy k mesiacu január 2015 s možnosťou

mimoriadneho zvýšenia; tento podiel sa mal stanoviť podľa výšky kúpnej ceny za akcie. Mimoriadne
zvýšenie odmeny vedúceho zamestnanca nad 25% základnej mzdy k mesiacu január 2015 možné
nebolo. Z predloženého materiálu vyplýva, že dôvodom priznania odmeny nebol zvýšený pracovný
výkon pri práci pre žalovaného, ale dočasné zvýšenie mzdy za účelom zabránenia fluktuácii vedúcich
zamestnancovpočasprocesupredaja.Takýtodruhpohyblivejzložkyodmenyvšaknebolomožnépriznať

podľa pracovnej zmluvy, § 23b ZoB, § 5 ods. 4 stanov spoločnosti, ani podľa čl. X ods. 3 bod 3.4
Politiky odmeňovania. Žalobkyňa tvrdí, že na základe výzvy Axela Humella zo dňa 4.12.2015 došlo
k schváleniu programu mimoriadnych výkonnostných bonusov členmi dozornej rady, čo preukazuje
výzvou na hlasovanie a troma priloženými hlasovacími lístkami. Z výzvy vyplýva, že k nej mala byť
priložená príloha č. 2, ktorá absentuje. Možno sa domnievať, že išlo o materiál „Odmena za mimoriadne

výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.7.2015. Podľa predloženého e-
mailu zo dňa 4.12.2015 mal byť po schválení dozornou radou spoločnosti participujúcim zamestnancom
zaslaný motivačný list. Ten však žalobkyňa nepredložila. V rozhodnom čase boli členmi dozornej rady N.
S., J.. Hlasovacie lístky sú podpísané troma osobami. Z podpisov sa dá dedukovať, že hlasovali len L. I.
(uviedla svoje meno), Axel Helmut Hummel (podpis totožný s jeho podpisom vo výzve na hlasovanie) J.

N. S. (možno identifikovať z podpisu). Podľa § 7 Rokovacieho poriadku pre dozornú radu sa rozhodnutia
prijímali jednoduchou väčšinou hlasov, boli teda potrebné 3 hlasy. Z materiálu „Odmena za mimoriadne
výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.7.2015 vyplýva, že František
Zavadil bol jeden zo zamestnancov, ktorí boli zaradení do programu MVB, hlasoval teda o vlastnom
odmeňovaní.DoprogramuMVBnebolzaradenýinýčlendozornejrady.Podľa§14rokovaciehoporiadku

pre dozornú radu: „Ak sa na zasadnutí dozornej rady prerokúvajú záležitosti týkajúce sa osobných alebo
ekonomických záujmov jedného člena, tento člen sa nesmie zúčastniť prijímania rozhodnutia o tejto
záležitosti.". Z uvedeného vyplýva, že Ing. N. S. bol z rozhodovania vylúčený, preto rozhodnutie dozornej
rady nebolo platne prijaté. Zaradenie žalobkyne do skupiny vybraných zamestnancov je sporné. Ak by
bola zaradená do vybranej skupiny zamestnancov, bolo by jej to oznámené „motivačným" listom, ktorý

malo podľa rozhodnutia dozornej rady spoločnosti zasielať zamestnancom oddelenie ľudských zdrojov.
Takýto list o zaradení zamestnanca do programu MVB bol dňa 14.12.2015 zaslaný iným zamestnancom,
v ktorom im boli oznámené podmienky programu MVB:
a) maximálna výška MVB bola stanovená v sume 25% základnej ročnej mzdy k januáru 2015 (v prípade
žalobkyne maximálne 10.650,- EUR) v prípade splnenia všetkých kľúčových indikátorov,

b) kľučovými indikátormi bolo individuálne úsilie v procese predaja s váhou 10% na základe
kvalitatívneho hodnotenia a úspešné zavŕšenie obchodu s váhou 15%,
c) MVB alebo jeho záloha mohli byť vyplatené až po zavŕšení predajnej transakcie a po schválení
vyplatenia dozornou radou,
d) MVB nemusí byť vyplatený zo stanovených dôvodov,

e) na základe tohto listu nemá zamestnanec právny nárok na jeho vyplatenie.
Žalobkyňa list zo dňa 14.12.2015 o zaradení do programu MVB nepredložila. Takýmto listom
adresovaným žalobkyni žalovaný nedisponuje.

14. Žalobkyňa ďalej uvádza, že predajná transakcia bola náročným procesom, v ktorom vykonali

vybraní zamestnanci množstvo práce a riešili na základe pokynov zamestnávateľa osobitné samostatné
úlohy. Ak žalobkyňa nepredložila dôkaz o zaradení do programu MVB, je sporné, či vykonávala nejaké
úlohy pri príprave predajnej transakcie, o aké úlohy išlo a na pokyn koho ich vykonávala. Navyše je
toto nepreukázané tvrdenie žalobkyne irelevantné, pretože pri realizácii predajnej transakcie nebolapráca vykonávaná pre zamestnávateľa, ale pre akcionára zamestnávateľa (tretia osoba). Dôvodom
priznania MVB mala byť navyše motivácia a zabránenie fluktuácii vybraných osôb. Žalobkyňa tvrdí, že
dňa28.7.2016predstavenstvoprávnehopredchodcužalovanéhoprijalorozhodnutieč.110/2016,ktorým

rozhodlo o výške a výplate MVB kľúčovým zamestnancom. Z predloženého rozhodnutia je zrejmé, že:
a) návrh je založený na rozhodnutí predstavenstva Sberbank Europe, pôvodného akcionára Sberbank
Slovensko, a.s. (anglické znenie ho označuje ako Management board SB EÚ),
b) vyhodnotenie jednotlivcov a rozdelenie súm vykonalo predstavenstvo Sberbank Europe,
c) bonus má byť vyplatený okamžite po dátume uzatvorenia predajnej transakcie v Sberbank Slovensko,

a.s.

15. Príkaz na schválenie výplaty MVB vydalo predstavenstvo pôvodného akcionára právneho
predchodcu žalovaného tesne pred predajom akcií. Jeho motívom bolo, aby nové vedenie spoločnosti
vyplatilo privilegovaným zamestnancom sumu viac ako 650.000,- EUR. Proces predaja Sberbank
Slovensko, a.s. novému akcionárovi bol ukončený dňa 1.8.2016, čo bolo podľa tvrdení žalobkyne

potvrdené dňa 29.7.2016. Rozhodnutie predstavenstva o špeciálnom výkonnostnom bonuse pre
vedúcich zamestnancov bolo prijaté iba tri dni pred reálnym predajom banky (samotný proces predaja
prebiehal už od decembra 2015), navyše bolo prijaté v rozpore s dovtedy schválenými zásadami pre
jeho prijatie a schválenie, v rozpore s internými predpismi a ZoB. Spôsob rozhodovania jednotlivých
orgánov právneho predchodcu žalovaného upravuje OBZ a stanovy spoločnosti. Z nich vyplýva, že

právo rozhodovať vo veciach spoločnosti majú len valné zhromaždenie, predstavenstvo alebo dozorná
rada spoločnosti. Predstavenstvo väčšinového akcionára nemá voči spoločnosti, jej orgánom, ani jej
zamestnancom, žiadnu právomoc. Údajné rozhodnutie predstavenstva Sberbank Europe o MVB je pre
zdôvodnenie krokov predstavenstva irelevantné. Rovnako to platí o vyhodnotení plnenia ukazovateľov
zamestnancov, keďže tento orgán nemal právo konať za zamestnávateľa voči zamestnancom.

Konštatovanie o schválení výplaty MVB predstavenstvom Sberbank Europe nelegalizuje rozhodnutie
predstavenstva, ktoré je viazané právnymi predpismi SR a vnútornými predpismi spoločnosti. V
konkrétnom prípade prijalo predstavenstvo SB SK rozhodnutie svojvoľne, bez súhlasu iného orgánu
spoločnosti a v priamom rozpore s § 23a a nasl. ZoB. Predstavenstvo samostatne nevykonalo
vyhodnotenie určených kvalitatívnych ukazovateľov určených pre jednotlivých zamestnancov a v

rozpore s rozhodnutím dozornej rady spoločnosti zo dňa 9.12.2015, § 21 ods. 2 stanov spoločnosti
a ZoB si pri rozhodovaní o jeho výplate nevyžiadalo súhlas dozornej rady, resp. iného príslušného
orgánu (výboru pre odmeňovanie). Navyše sa v tomto rozhodnutí neuvádza výška MVB pre jednotlivých
zamestnancov, ktorá nemohla prekročiť vopred určené kritériá a rozpočet (k čomu zjavne došlo).
Okrem toho, rozhodnutie predstavenstva prijali všetci piati členovia predstavenstva, z ktorých štyria boli

od začiatku zaradení do programu MVB. Ďalší člen predstavenstva (nezaradený do programu MVB)
Alexander Yeriomin si tiež „priznal" nárok na výplatu MVB a uplatňuje si ho v spore vedenom Okresným
súdom Ružomberok pod sp. zn. 10Cpr/9/2018. Jeho žaloba bola súdom prvej inštancie zamietnutá.
Pritom podľa § 11 rokovacieho poriadku pre predstavenstvo boli členovia predstavenstva spoločnosti z
rozhodovania pre zaujatosť a osobný ekonomický záujem vylúčení.

16. Podľa § 2 ods. 3 písm. a) Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko,
a.s.: „Rozhodnutia celého predstavenstva sú potrebné v prípade rozhodnutí o všetkých opatreniach
a právnych úkonoch, ktoré podliehajú súhlasu dozornej rady.". Podľa § 11 Rokovacieho poriadku pre
predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s.: „Ak sa na zasadnutí predstavenstva prerokovávajú záležitosti

týkajúce sa osobných alebo ekonomických záujmov jedného člena, nesmie sa tento zúčastňovať na
prijímaní rozhodnutí o týchto záležitostiach.". V súlade s internými predpismi spoločnosti (právneho
predchodcužalovaného)tedamohlanároknavýplatuMVBplatnepriznaťlendozornárada,rozhodujúca
bez prítomnosti N. S.a (zahrnutého v programe MVB, k tomu písm. C vyššie). K schváleniu výplaty
MVB dozornou radou spoločnosti však nikdy nedošlo (rozhodnutie prijaté per rollam na základe výzvy

na hlasovanie zo dňa 4.12.2015 nie je rozhodnutím o jeho výplate, čo vyplýva priamo zo sprievodného
listu zo dňa 4.12.2015).

17. Žalobkyňa svoj nárok na výplatu MVB odvodzuje od listu predstavenstva zo dňa 28.7.2016. Tento
list však žalovanému nebol doručený so žalobou a žalovaný ním nedisponuje. Pokiaľ ním nedisponuje

ani súd, nemožno nárok žalobkyni priznať (bez ohľadu na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III,
sp. zn. 24Cpr/22/2017), keďže tým absentuje dôkaz o tom, že jej bola odmena skutočne priznaná. Z
listov zo dňa 28.7.2016, doručených iným zamestnancom zaradeným v programe, tiež vyplýva, že:
a) o výplate MVB rozhodol Management board skupiny Sberbank,b) výška MVB je v určitej sume predstavujúcej konkrétny podiel ročnej základnej mzdy k januáru 2015,
c) výplata MVB môže byť odňatá v súlade s internými predpismi.
Ak by sa aj existencia spomínaného listu adresovaného žalobkyni preukázala, list podpísaných členov

predstavenstva nemohol platne založiť nárok na výplatu MVB. Listom zo dňa 28.7.2016 bol totiž
zamestnankyni „priznaný" nárok:
a) na zložku mzdy, na ktorú nemala právo podľa pracovnej zmluvy, § 23b ZoB, podľa § 5 ods. 4 stanov
spoločnosti ani podľa čl. X ods. 3 bod 3.4 Politiky odmeňovania,
b) rozhodol o ňom orgán, ktorý o ňom nebol oprávnený rozhodnúť,

c) o nároku bolo rozhodnuté v neoprávnenej výške. Z listu zo dňa 28.7.2016 zjavne vyplýva, že
predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s. ním prekročilo svoje oprávnenia a priznalo nárok v rozpore s
pravidlami, ktoré schválila dozorná rada Sberbank Slovensko, a.s.

18. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti, ako aj na povinnosť zamestnankyne uvedenú v
pracovnej zmluve (dôkladne poznať a dodržiavať právne predpisy a interné predpisy zamestnávateľa),

žalobkyňa vedela resp. vzhľadom na jej osobitnú povinnosť musela vedieť, že predstavenstvo prekročilo
svoje oprávnenia pri priznaní nároku. Podľa § 10 ods. 2 ZP list predstavenstva zo dňa 28.7.2016
nezaväzuje žalovaného na výplatu žalovanej sumy žalobkyni. Dozorná rada SB SK sa nárokom na
výplatu MVB zaoberala na svojom zasadnutí dňa 1.8.2016, kedy rozhodla o odložení výplaty MVB.
Následne, rozhodnutím predstavenstva SB SK zo dňa 19.12.2016, boli všetky rozhodnutia týkajúce sa

výplaty MVB zrušené. K prijatiu týchto rozhodnutí došlo ešte pred vznikom nároku na výplatu odloženej
časti MVB. Dôvodom zrušenia pôvodných rozhodnutí bol rozpor s internými predpismi, so zákonom
o bankách a hrozba trestného stíhania členov orgánov spoločnosti, ktorí by nárok vyplatili. Podľa §
3 ods. 3 Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo Sberbank Slovensko, a.s.: „Právo na zmenu a
zrušenierozhodnutí-pokiaľnieježiadúceurýchlenékonanie-majúvzásadetíčlenoviapredstavenstva,

ktorí rozhodnutie prijali.". Prijatím uvedených rozhodnutí platne zanikli všetky rozhodnutia týkajúce
sa priznania a výplaty uplatneného bonusu. O ich prijatí bola žalobkyňa informovaná v súdnom
spore vedenom Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 24 Cpr/22/2017-361. Podľa žalobkyne jej
nárok na výplatu MVB, ako nenárokovateľnej zložky mzdy podľa § 119 ods. 3 ZP, vznikol prijatím
rozhodnutia predstavenstva zo dňa 28.7.2016. Právo rozhodovať o priznaní odmeny žalobkyni (vedúcej

zamestnankyni) má patriť predstavenstvu podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 ZP a podľa § 191 ods. 1 OBZ.
Nárok bolo možné priznať podľa čl. I ods. 5 Politiky odmeňovania, za dodržania zásad podľa časti III
čl. X Politiky odmeňovania.

19. Žalovaný rozporuje nárok po právnej stránke. Súd nemôže prihliadnuť na princíp právnej istoty,

keďže vo veci týkajúcej sa prvej časti nároku na MVB stále prebieha dovolacie konanie. Rozhodnutia
orgánov spoločnosti, o ktoré opiera žalobkyňa svoj nárok, boli pritom ešte pred vznikom práva na jeho
výplatu zrušené. Navyše, ide o iný nárok, ktorý možno vyplatiť až po prijatí rozhodnutia predstavenstva
podľa časti III čl. 10 bod 12.3 Politiky odmeňovania, ktoré prijaté nebolo. Pri jeho prijatí by bol zároveň
určený aj termín splatnosti odloženej časti MVB, ktorý v súčasnosti (aj podľa vyjadrenia žalobkyne)

absentuje. Čl. 12.3 Politiky odmeňovania: „Predtým, ako sa prizná odložená časť pohyblivej odmeny,
predstavenstvo stanoví, či je dôvod na úpravu pohyblivej zložky odmeny smerom nadol kapitoly III čl.
X ods. 10 tohto interného predpisu." Ide o ustanovenia o tzv. maluse a odňatí odmeny, ktoré sa majú
na výplatu MVB aplikovať aj podľa listu zo dňa 28.7.2016. Na priznanie a výplatu MVB neboli splnené
podmienky vyžadované ZoB a internými predpismi žalovaného. Žalobkyni nemožno nárok priznať pre

rozpor so zákonom. Na jeho priznanie a výplatu neboli splnené požadované podmienky, keďže:
a) rozhodnutie dozornej rady zo dňa 9.12.2015 o zaradení zamestnankyne do programu MVB prijali
platne len dvaja jej členovia (jeden člen bol z rozhodovania pre konflikt záujmov vylúčený, viď písm. C),
b) rozhodnutie predstavenstva o výplate MVB z 28.7.2016 nemá oporu v právnych ani interných
predpisoch, z rozhodovania o jeho prijatí boli pre konflikt záujmov vylúčení všetci členovia

predstavenstva, preto naňho treba hľadieť, akoby nikdy neexistovalo (viď písm. F),
c) výplata MVB nebola nikdy schválená dozornou radou spoločnosti,
d) žiaden orgán spoločnosti nerozhodol o výplate odloženej časti MVB, ako to vyžaduje časť III čl. 10
bod 12.3 Politiky odmeňovania (viď písm. I),
e) všetky rozhodnutia o priznaní a výplate MVB boli zrušené dňa 19.12.2016, teda pred vznikom

nároku na výplatu odloženej časti MVB v súlade s OBZ a normami o vnútornej činnosti a riadení
žalovaného (akciovej spoločnosti) (viď písm. H). Podľa časti III čl. IX ods. 5 Politiky odmeňovania
Sberbank Slovensko, a.s., ako aj čl. IV písm. B ods. 4 Mzdového poriadku Sberbank Slovensko,
a.s.: „Pohyblivá zložka (tabuľka č. 1 Pohyblivá zložka mzdy) nie je garantovaná.". Podľa čl. III ods.2 písm. i) Politiky odmeňovania pre osobitné skupiny zamestnancov: „Garantovaná pohyblivá zložka
odmeňovania nesmie byť súčasťou budúcich plánov odmeňovania, je výnimočná a vyskytuje sa len
v súvislosti s prijímaním nových zamestnancov a obmedzuje sa na prvý rok zamestnania.". Žalovaný

ďalej vo vyjadrení citoval súvisiace ustanovenia zákona o bankách ( §23a, 23b a iné). V súlade s
citovanými ustanoveniami je odmeňovanie vedúcich zamestnancov banky striktne regulované zákonom.
Ide o kogentnú verejnoprávnu úpravu, ktorá nepripúšťa odklon na zmluvnom základe. Mzda vedúceho
zamestnanca banky sa môže kumulatívne skladať zo základnej zložky mzdy, ktorá je zaručenou pevnou
zložkou celkovej odmeny, a z pohyblivej zložky odmeny. Na pohyblivú zložku odmeny vznikne vedúcemu

zamestnancovi nárok po splnení definovaných výkonnostných podmienok (§ 23b ods. 1 ZoB), pričom
výška tejto zložky nemôže byť vopred garantovaná. Výnimočne môže byť pohyblivá zložka odmeny
zaručená do uplynutia jedného roka od vzniku pracovného pomeru, ak sa vedúci zamestnanec banky
pripravuje na samostatnú prácu (§ 23b ods. 6 ZoB). Iný spôsob garantovanej zložky odmeny (mimo
rámec dohodnutej základnej zložky mzdy) je v zmysle ZoB neprípustný. V posudzovanom prípade bola
medzi zamestnávateľom (žalovaný) a zamestnankyňou (žalobkyňa) uzavretá pracovná zmluva, ktorá

v bode „Mzdové podmienky" výslovne definovala základnú zložku mzdy, teda pevnú zložku celkovej
odmenyzamestnankyne(3.550,-€bruttomesačne).Mimoriadnyvýkonnostnýbonus,ktoréhozaplatenia
sa domáha žalobkyňa, nemožno považovať za súčasť základnej zložky mzdy, keďže nebol poskytovaný
pravidelne a ako základná zložka mzdy nebol definovaný ani v pracovnej zmluve (!). Tvrdený MVB
nemal ani atribúty negarantovanej pohyblivej zložky odmeny v zmysle § 23b ods. 1 ZoB. Navyše, podľa

ustanovení Politiky odmeňovania podliehal možnosti zníženia alebo odňatia aj v čase medzi údajným
priznaním a jeho výplatou, na čo bola zamestnankyňa výslovne upozornená.

20. Osobitne zdôraznil, že mzda žalobkyne podľa ZoB mohla byť dohodnutá iba dvojzložkovou formou,
a to formou pevnej zložky odmeny (základná mzda podľa pracovnej zmluvy vo výške 3.550,- EUR

brutto mesačne) a negarantovanej pohyblivej zložky odmeny (ktorá v pracovnej zmluve žalobkyne v
znení dodatku zo dňa 15.3.2014 nebola výslovne upravená). Zmena mzdových podmienok sa pritom
mohla realizovať len vo forme dvojstranného právneho úkonu, ktorú žalobkyňa nepreukázala.V čase
prijatia rozhodnutí dozornej rady a predstavenstva spoločnosti o nepriznaní odmeny resp. maluse na to
existovali reálne dôvody. Spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. vykazovala pred predajom majoritného

podielu akcií dlhodobú stratu. V roku 2015 vykázala stratu vo výške takmer 19,4 milióna €. Za prvých
9 mesiacov roku 2016 vykázala stratu 12,6 mil. €. V strate sa spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s.
nachádzala aj v predchádzajúcich rokoch. Za daných okolností možno údajné priznanie MVB iba tri
dni pred finalizáciou predaja akcií, a teda pred príchodom nového vedenia spoločnosti, považovať
za účelové priznanie tzv. „zlatých padákov", ktoré mali privilegovaným členom manažmentu banky

zabezpečiť pomerne vysoký extraordinárny príjem. Vo všeobecnosti bolo totiž možné očakávať, že
po zmene akcionárskej štruktúry žalovaného dôjde k určitým personálnym zmenám na riadiacich
pracovných pozíciách. Podľa žalobkyne jej nárok na výplatu MVB, ako nenárokovateľnej zložky mzdy
podľa § 119 ods. 3 ZP, vznikol prijatím rozhodnutia predstavenstva zo dňa 28.7.2016. Právo rozhodovať
o priznaní odmeny žalobkyni (vedúcej zamestnankyni) má patriť predstavenstvu podľa § 9 ods. 1 a

§ 10 ods. 1 ZP a podľa § 191 ods. 1 OBZ. Nárok bolo možné priznať podľa čl. I ods. 5 Politiky
odmeňovania,zadodržaniazásadpodľačastiIIIčl.XPolitikyodmeňovania.Podľačl.Xbod10.1Politiky
odmeňovania bolo potrebné, aby po uplynutí doby odkladu prijalo predstavenstvo rozhodnutie o aplikácii
malusu. Uvedené rozhodnutie však bolo prijaté už skôr, a to 19.12.2016, kedy sa z dôvodom uvedených
v čl. X ods. 10.1 Politiky odmeňovania uplatnil malus voči všetkým zamestnancom, a to z dôvodu

podstatného porušenia v riadení rizika, ku ktorému pri priznaní MVB nepochybne došlo. Podľa čl. X bod
12. 3 Politiky odmeňovania sa pred výplatnou odloženej časti MVB vyžadovalo aj prijatie rozhodnutia
predstavenstva o jej výplate. V prípade skončenia pracovného pomeru zamestnanca, ktorému bola
priznaná mimoriadna zložka mzdy s odkladom (ako to bolo v prípade žalobkyne), navyše platil čl. X
bod 14, podľa ktorého sa v prípade ukončenia pracovného pomeru výplata odloženej časti MVB ruší,

ostáva čiastočne alebo celkom nevyplatená prípadne sa mení jej splatnosť. Podľa čl. X bod 14.2 Politiky
odmeňovania je v prípade skončenia pracovného pomeru zamestnanca podľa § 67 ZP celá odložená
pohyblivá odmena vyplatená pomerným dielom, a to na základe dátumu skončenia pracovného pomeru.
Podľa tohto ustanovenia Politiky odmeňovania tak platí, že žalobkyni z dôvodu predčasného skončenia
pracovného pomeru v SB SK pred uplynutím doby odkladu patrí iba pomerná časť odloženej časti MVB

(a to za 3 mesiace predstavujúce 1/12 doby odkladu, zodpovedajúcu sume 498,66 EUR). Na základe
uvedeného ustanovenia sa navyše odložená časť MVB stala splatnou v najbližšom výplatnom termíne
po dni skončenia pracovného pomeru, teda 6.11.2016.21. Keďže žalobkyňa si napriek jej aktívnej účasti v sporoch vedených pred Okresným súdom
Bratislava III, ktoré sú dôkladne opísané v žalobe, nárok na pomernú časť odloženej časti MVB
včas neuplatnila, žalovaný vzniesol námietku premlčania a navrhol, aby súd nárok zamietol. Podľa

§ 10 ods. 2 ZP právny úkon štatutárneho orgánu nezaväzuje zamestnávateľa voči zamestnancovi,
ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu
alebo poverený zamestnanec prekročil svoje oprávnenie. Vzhľadom na citované ustanovenie a všetky
okolnosti prípadu priznanie odmeny predstavenstvom zamestnávateľa nezaväzuje. Žalobkyňa si z
okolností veci a s prihliadnutím na jej postavenie ako vedúcej zamestnankyne musela byť vedomá, že

predstavenstvo prekročilo svoje oprávnenia. Rovnako si musí byť s prihliadnutím na právnu úpravu v
ZoB, Politike odmeňovania a povinnosti zamestnanca podľa ZP vedomá toho, že jej nárok na výplatu
MVB nepatrí. Nárok na výplatu MVB bol dňa 1.8.2016 pozastavený a následne, 19.12.2016 zrušený.
Možno sa domnievať, že aj táto skutočnosť prispela k rozhodnutiu žalobkyne ukončiť pracovný pomer
u žalovaného. V nadväznosti na ustanovenia Politiky odmeňovania si zároveň musela byť vedomá, že
odložená časť MVB jej mala byť vyplatená už v novembri 2016, v dôsledku čoho je jej nárok premlčaný.

Uplatňovanie si nároku na výplatu mimoriadnej zložky mzdy u zamestnávateľa po viac ako piatich rokoch
od skončenia pracovného pomeru možno zároveň považovať za výkon práva zamestnanca v rozpore s
dobrými mravmi (čl. 2 ZP). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

22. Okresný súd Ružomberok zaslal vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe na vyjadrenie žalobkyni,
avšak žalobkyňa v lehote stanovenej súdom vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného nezaslala. Po nariadení
termínu pojednávania žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 13.04.2022 dupliku k vyjadreniu
žalovaného, pričom s poukazom ku skutočnosti, že táto bola doručená po súdom stanovenej lehote, súd
na toto podanie žalobkyne neprihliadol. Oboznámil sa však s prílohami tohto vyjadrenia - žalobkyňou

doloženými listinnými dôkazmi, nakoľko sa jedná v tejto veci o individuálny pracovnoprávny spor, teda
spor s ochranou slabšej strany - zamestnanca, ktorý môže dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
predložiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Prílohou tohto podania boli aj listinné
dôkazy, ktorých absenciu vo svojom vyjadrení k žalobe napádal žalovaný, najmä skutočnosť, že
žalobkyňa nebol zaradená po programu MVB.

23. Na pojednávaní konanom dňa 13.04.2022 substitút právneho zástupcu žalobkyne v plnom rozsahu
zotrval na podanej žalobe, uviedol, že do dňa konania pojednávania nedošlo zo strany žalovaného k
žiadnemu plneniu, a preto navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobkyni voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ďalej poukázal na zásadu predvídateľnosti súdnych

rozhodnutí a právnej istoty, nakoľko o obdobných nárokoch v podaných veciach už bolo súdmi prvej
inštancie alebo odvolacími súdmi právoplatne rozhodnuté, a teda v zmysle týchto zásad navrhol, aby
súd žalobe vyhovel, nakoľko súdy zaujali pomerne konštantné hodnotenie skutkového stavu.

24. Substitútka právneho zástupcu žalovaného uviedla, že nárok, ktorý je uplatnený žalobou považuje

za nedôvodný, rovnako rozporovala možnosť aplikovať doterajšie rozhodnutia tunajšieho súdu ako aj
odvolacieho súdu vo veci iných zamestnancov, a to z toho dôvodu, že v tejto veci zaslal žalovaný
námietku premlčania, pričom túto námietku odôvodnili v ich písomnom vyjadrení. Doplnila, že v liste
zo dňa 28.07.2016 bola žalobkyňa výslovne upozornená, že pri výplate bonusu sa musia uplatniť
všetky ustanovenia príslušného zákona aj politiky odmeňovania SBERBANK Slovensko ako aj politiky

odmeňovania skupiny. V ustanoveniach týchto interných predpisov, a to predovšetkým v čl. 10 bod 14
politiky odmeňovania bolo výslovne uvedené, že v prípade ukončenia pracovného pomeru žalobkyne
sa výplata odloženej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu ruší, ostáva čiastočne alebo celkom
nevyplatená prípadne sa mení jej splatnosť. V konkrétnom prípade bol pracovný pomer žalobkyne
skončený, a to výpoveďou žalobkyne zo dňa 22.08.2016, a to uplynutím výpovednej doby k 31.10.2016.

Napriek tomu, že sa iba v krátkosti oboznámili s vyjadrením žalobkyne, v tomto vyjadrení nebola
rozporovaná skutočnosť, že pracovný pomer skončil už k 31.10.2016. V nadväznosti na interné predpisy,
a teda predovšetkým citovaný čl. 10 bod 14 Politiky odmeňovania platí taká úprava, že v prípade
skončenia pracovného pomeru zamestnanca podľa § 67 Zákonníka práce, celá odložená pohyblivá
odmena bude vyplatená pomerným dielom, a to na základe dátumu skončenia pracovného pomeru.

V tomto prípade sa odložená časť mimoriadneho výkonnostného bonusu stala splatnou v najbližšom
výplatnom termíne po dni skončenia pracovného pomeru, teda už 06.11.2016. Žalobkyňa však podala
žalobu až v roku 2022 z čoho jednoznačne vyplýva, že nárok je premlčaný, navyše v súlade s týmto čl.
10 bod 14 politiky odmeňovania jej mala byť vyplatená iba pomerná časť odloženej časti mimoriadnehovýkonnostného bonusu, a to v podstate žalobkyňa zotrvala v pracovnom pomere iba tri mesiace, čo
predstavuje jednu dvanástinu doby odkladu a tomu zodpovedá suma 498,66 eur, avšak v nadväznosti
na to, že celý nárok je premlčaný, žalovaný sa domáha, aby súd žalobu zamietol.

25. Substitút právneho zástupcu žalobcu k prednesu substitútky právnej zástupkyne žalovaného
uviedol, že na podanej žalobe zotrvávajú v plnom rozsahu, pridržiavajú sa ich predchádzajúcich tvrdení,
ktoré boli obsiahnuté v písomných vyjadreniach. K námietke premlčania, ktorá bola vznesená zo strany
žalovanejuviedol,ževzmyslepolitiky,resp.dokumentu,ktorýjenazvanýodmenazamimoriadnevýkony

pre vedúcich pracovníkov Sberbank, ktorý vlastne popisoval program mimoriadneho výkonnostného
bonusu, tak na strane 3 je vyslovene uvedené, že mimoriadny výkonnostný bonus nie je viazaný
na pokračovanie vo vzťahu so spoločnosťou Sberbank po uzatvorení transakcie, teda udržanie do
konca roka 2015 sa považuje za dostatočné pre nárok na mimoriadny výkonnostný bonus, ďalej
poukázal na obsah listov zo dňa 14.12.2015 a 28.07.2016, kde vyslovene, ktorým teda bol priznaný
nárok na mimoriadny výkonnostný bonus žalobkyni bolo uvedené, že mimoriadny výkonnostný bonus

nebude udelený alebo priznaný pokiaľ bude jej pracovná zmluva ukončená pred zavŕšením predanej
transakcie, z uvedeného je zrejmé, že nárok na mimoriadny výkonnostný bonus bol viazaný na zotrvanie
u právneho predchodcu žalovanej do zavŕšenia predanej transakcie, toto žalobkyňa splnila, a preto
odmietol námietku premlčania a tvrdenie žalovanej, že žalobkyni z dôvodu predčasného skončenia
pracovného pomeru pred uplynutím doby odkladu patrila pomerná časť odloženej časti, považoval to za

účelové a nesprávne. Ďalej poukázal na to, že o nároku žalobkyne na mimoriadny výkonnostný bonus
rozhodlo predstavenstvo ako štatutárny orgán žalovanej, toto rozhodnutie má dva účinky, prvý je, že
z fakultatívnej zložky mzdy sa stala obligatórna zložka mzdy to po prvé a po druhé, toto rozhodnutie
je konštitutívne, teda založilo nárok na mimoriadny výkonnostný bonus žalobkyne s tým, že sú tam aj
popísané podmienky za akých bude žalobkyni tento nárok vyplatený, a to, že bol rozdelený na dve časti

60% a 40%, pričom predmetom tohto konania je tá druhá odložená časť s tým, že mal byť vyplatený v
priebehu roku 2019, mal za to, že v priebehu roku 2019 mala žalovaná povinnosť tento nárok žalobkyni
vyplatiť s tým, že túto svoju povinnosť porušila, preto od 01.01.2020 je žalovaná v omeškaní, na základe
toho bola podaná žaloba v lehote, a teda odmietol akékoľvek úvahy o tom, že by nárok, ktorý je uplatnený
v tunajšom konaní bol premlčaný. Z týchto dôvodov navrhol vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

26. Substitútka právneho zástupcu žalovaného uviedla, že trvajú na ich námietkach proti uplatnenému
nároku a žiadala, aby súd žalobu zamietol. K vyjadreniu substitúta právneho zástupcu žalobcu, že
námietka premlčania je nedôvodná, upozornila na skutočnosť, že materiál mimoriadny výkonnostný
bonus zo dňa 20.07.2015, na ktorého obsah substitút odkázal, uplatňuje úplne iné podmienky ako tie,

ktoré boli oznámené žalobkyni, v zmysle ktorých si uplatňuje nárok na mimoriadny výkonnostný bonus,
predovšetkým tá výška bola podstatne nižšia, a preto je rozhodujúce to, čo bolo žalobkyni oznámené
v listoch zo dňa 28.07.2016, kde je výslovne uvedené, a to aj v tomto liste zo dňa 28.07.2016, ako
aj v liste zo dňa 14.12., že v prípade týchto bonusov sa uplatnia ustanovenia politiky odmeňovania, v
ktorých je jednoznačne uvedené, kedy sa tento bonus stáva splatným a ako sa správa vlastne splatnosť

mimoriadneho výkonnostného bonusu, v prípade odkladu o tri roky, pretože v konkrétnom prípade a v
konkrétnomrozhodnutíbolouvedené,žeideoodkladvsúladespríslušnýmiprávnymipredpismi,vtomto
prípade Zákona o bankách, na čo odkazuje aj samotný materiál odmena za mimoriadne výkonnostné
bonusy, a to už na strane 2, čiže z tohto dôvodu považovala námietku premlčania za dôvodnú, a preto
žiadala, aby súd neprihliadol na procesnú obranu žalobkyne voči teda tejto ich vznesenej námietke

premlčania a takisto zdôraznila, že táto procesná obrana bola vznesená takisto s omeškaním až v
záverečnej reči k žalobe.

27. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s listinnými dôkazmi založenými v súdnom
spise, keď na základe stranami sporu predloženými dôkazmi v spojení so skutkovými tvrdeniami

žalobkyne a žalovaného dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Právny predchodca
žalobcu t.j. spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. zanikla dobrovoľným výmazom z obchodného
registra dňa 01.08.2017, keď jej právnym nástupcom sa od 01.08.2017 stala spoločnosť Prima
banka Slovensko, a.s., a to rozhodnutím o zlúčení spoločnosti Prima banka Slovensko a.s. ako
nástupníckej spoločnosti so spoločnosťou Sberbank Slovensko a.s. ako zrušovanou spoločnosťou.

Týmto na žalovaného podľa § 27 ZP prešli práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaného. Právny predchodca žalovaného spoločnosť Sberbank
Slovensko, a.s. v zastúpení Rastislavom Murgašom, predsedom predstavenstva a Zuzanou Žemlovou,
členkou predstavenstva oznámením zo dňa 14.12.2015, označeným ako „Mimoriadny výkonnostnýbonus pre kľúčových zamestnacov SBSK" prisľúbil žalobkyni mimoriadny výkonnostný bonus, ktorý
je spojený s kľúčovými indikátormi výkonnosti vzťahujúcim sa na transakciu predaja, ktorá v tom
čase prebiehala a do úvahy mali byť vzaté nasledovné kľúčové indikátory: a) individuálne úsilie

žalobkyne v procese predaja na základe kvalitatívneho hodnotenia (váha 10 %) a b) úspešné zavŕšenie
obchodu definovaného v podpísanej SPA (váha 15 %), keď mimoriadny bonus bol zacielený na 25
% ročnej základnej mzdy k januáru 2015, čomu zodpovedala suma 13.650,-eur v prípade 100 %
splnenia požadovaných kľúčových indikátorov výkonnosti, ktoré boli predmetom naplnenia všetkých
nevyhnutných podmienok výplaty bonusu a rozhodnutia Dozornej rady. Z predmetnej listiny mal súd

súčasne za preukázané, že mimoriadny bonus má byť vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie a po
schválení vyplatenia Dozornou radou s tým, že mimoriadny bonus nebude udelený a/alebo priznaný,
pokiaľ bude pracovná zmluva žalobkyne ukončená pred zavŕšením predajnej transakcie. Súčasne
bola žalobkyňa zo strany právneho predchodcu žalovaného upovedomená o tom, že mimoriadny
bonus predstavuje variabilné odmeňovanie s ohľadom na regulačné požiadavky odmeňovania (CRD),
politikou odmeňovania skupiny a politikou odmeňovania SBSK a z uvedeného dôvodu mimoriadny

bonus nebude vyplatený v prípade slabšej finančnej, alebo kapitálovej situácie SBSK predovšetkým v
prípade významnej straty, alebo nesplnenia požadovanej kapitálovej primeranosti s tým, že v prípade, ak
očakávané variabilné platby žalobcu za rok 2015 (štandardný ročný výkonnostný bonus + mimoriadny
bonus) dosiahnu sumu 30.000,-eur, tak 40 % mimoriadneho bonusu by sa odložilo o 3 roky, a v prípade,
ak by sa časť mimoriadneho bonusu odložila, mohli by sa uplatniť ustanovenia o maluse & odňatí

bonusu v súlade s Politikou odmeňovania s tým, že mimoriadny bonus by mohol byť znížený alebo
zrušený v prípade slabého individuálneho výkonu jednotlivca, ktorý podlieha rozhodnutiu Dozornej rady.
Právny predchodca žalovaného listom zo dňa 28.07.2016 adresovaným žalobkyni informoval žalobkyňu
o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK vzhľadom na
zavŕšenie predaja SBSK, kde mala žalobkyňa zohrať rozhodujúcu úlohu a jej vplyv na úspech transakcie

mal byť podstatným, a to vo výške 14.960,-eur, čo malo zodpovedať 27 % ročnej základnej mzdy k
januáru2015stým,žebonusvrozsahu60%,t.j.vsume8.976,-eurbudevyplatenípozavŕšenípredajnej
akcie a bonus v rozsahu 40 %, t.j. vo výške 5.984,-eur bude vyplatený s odloženou výplatou o tri roky
s termínom výplaty v roku 2019. V liste „mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov
SBSK" je súčasne uvedené, že pokiaľ sa časť mimoriadneho bonusu odloží, na odloženú časť sa budú

uplatňovať ustanovenia o maluse & odňatí bonusu v súlade s Politikou odmeňovania. K zavŕšeniu
predajnej transakcie došlo dňa 29.07.2016, kedy sa Penta Investments stala vlastníkom majoritného
podielu 99,50 % akcií spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný
súd Bratislava III dňa 6.2.2017 domáhala proti obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. určenia,
že má právo na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK vo výške 14.960,-

EUR, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím predstavenstva žalovaného zo dňa 28.7.2016. Toto konanie
bolo na Okresnom súde Bratislava III vedené pod sp. zn., 23Cpr/2/2017. Okresný súd Bratislava III
uznesením č. k. 24Cpr/22/2017-246 zo dňa 2.2.2018 spojil konanie vedené pod sp.zn. 24Cpr/22/2017
a o.i. aj konanie vedené pod sp.zn. 23Cpr/2/2017 na spoločné konanie, ktoré bolo vedené pod sp.zn.
24Cpr/22/2017. Podaním zo dňa 3.4.2018 žalobkyňa, v procesnom postavení žalovanej v 6. rade,

rozšírila návrh tak, že okrem určenia, že má právo na mimoriadny výkonnostný bonus pre kľúčových
zamestnancov SBSK vo výške 14.960,- EUR sa voči žalobcovi domáhala zaplatenie prvej, splatnej, časti
mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške 8.976,- EUR spolu s 8% úrokom z omeškania od dňa
7.8.2016 do dňa zaplatenia. Následne podaním zo dňa 19.8.2018 Ing. V. S.ová vzala späť vzájomnú
žalobu v časti o určenie práva na mimoriadny výkonnostný bonus. Žalobkyňa s poukazom na svoje

predchádzajúce procesné návrhy zároveň upresnila svoju vzájomnú žalobu tak, že proti žalobcovi -
obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., ako právnemu nástupcovi spoločnosti Sberbank
Slovensko,a.s.sadomáhalazaplatenia8.976,-EURspolus8%úrokomzomeškaniaročneod7.8.2016
do zaplatenia. Okresný sú Bratislava III rozsudkom č. k. 24Cpr/22/2017-361 zo dňa 22.2.2019 o. i.
zamietol žalobu žalobcu - obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. o určenie, že nie je právo

žalovaných 1 až 7 na výplatu mimoriadneho bonusu a o vzájomnom návrhu žalovanej v 6.rade (Ing.
Evy S.ovej) rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť jej žalovanú istinu v celom rozsahu, t.j. v
sume 8.976,- EUS spolu s časťou žalovaného príslušenstva. Vo zvyšnej časti žalovaného príslušenstva
jej vzájomnú žalobu zamietol. V časti o určenie, že žalovaná 6 má právo na výplatu mimoriadneho
bonusu konanie zastavil, keďže Ing. V. S.ová v tejto častí vzala svoju žalobu späť. Proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cpr/22/2037-361 zo dňa 22.2.2019 podala Prima banka Slovensko,
a.s. odvolanie. Krajský súd v Bratislave, ktorý o odvolaní Prima banky Slovensko, a.s. rozhodoval,
rozsudkom č.k 8CoPr/6/2019 - 482 zo dňa 22.12.2020 napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava
III v celom rozsahu potvrdil.28. Z internej smernice spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. s názvom „Politika odmeňovania Sberbank
Slovensko, a.s." účinnej od 01.03.2014 (ďalej len „Politika odmeňovania"), a to z čl. X bod 3.2 vyplýva, že

celková odmena osoby definovanej ako identifikovaný personál pozostáva z pevnej a pohyblivej zložky,
keď v zmysle bodu 3.3 písm. b) tohto článku garantovaná pevná zložka celkovej odmeny predstavuje
čo sa týka ďalších osôb definovaných ako identifikovaný personál (zamestnanci), základná zložka platu
podľa Kapitoly II tejto Politiky; individuálne dohody o plate na základe ZP o odmeňovaní podľa Smernice
CRD III. Directive, nie sú týmto ovplyvnené. V zmysle bodu 3.4 čl. X Politiky odmeňovania pohyblivá

zložka celkovej odmeny môže zahŕňať motivačnú zložku odmeny podľa čl. 5 ods. 4 Stanov: a) Motivačná
zložka odmeny, ktorej suma závisí na hodnotení výkonnosti osoby, definovanej ako identifikovaný
personál, Banky, Skupina Sberbank, alebo ich kombinácie, najviac počas obdobia jedného roka; a
c) Motivačná zložka odmeny, ktorej suma závisí na cieľoch, dlhodobej stratégií Banky a záujmoch.
Podľa bodu 6.1 veta prvá a druhá čl. X Politiky odmeňovania Celkové pohyblivé odmeňovanie hodnotí
každoročne osoba zodpovedná za odmeňovací systém. Táto osoba bude zodpovedná za prípravu

rozhodnutí ohľadne pohyblivej zložky odmeny prijímaných Predstavenstvom. Podľa bodu 12.1 čl. X
Politiky odmeňovania sa pohyblivá odmena vyplatí identifikovanému personálu počas lehoty, kedy môžu
byť riziká, ktoré sa vzťahujú na obchody, zobrané do úvahy. V zmysle bodu 12.2 článku X Politiky
odmeňovania lehota odkladu predstavuje 3 roky a žiadna časť variabilnej zložky odmeny (40 % celkovej
pohyblivej odmeny) nemôže byť vyplatená pred koncom doby odkladu. Podľa bodu 12.4 článok X

Politiky odmeňovania časť pohyblivej zložky celkovej odmeny, ktorá nebola odložená (t.j. 60 %, ak
40 % odložených) bude priznaná okamžite; odložená časť pohyblivej zložky celkovej odmeny bude
priznaná podmienečne, avšak bude skutočne udelená výhradne po uplynutí lehoty odkladu. V zmysle
bodu 2.1 prvá veta a bodu 2.2 písm. b) čl. X Politiky odmeňovania sa pre účely politiky odmeňovania
identifikovaným personálom rozumie člen predstavenstva banky a každý zamestnanec banky, ktorý má

dôležitývplyvnarizikovýprofilbanky.Vbode2.2predmetnéhoustanoveniasazaidentifikovanýpersonál
považujú a) členovia predstavenstva, b) vedúci (riadiaci) zamestnanci B-1 zodpovední za riadenie
rizík spoločnosti, c) vedúci (riadiaci) zamestnanci zodpovední za vykonávanie obchodov, d) akýkoľvek
iní zamestnanci, ktorých celková odmena ich zaraďuje do rovnakej triedy odmeňovania ako členovia
predstavenstva a e) zamestnanci, ktorí sú oprávnení určovať limity riadenia rizika, alebo prekročenie

limitov, zamestnanci so stanovenou kompetenciou v súlade s Kompetenčným poriadkom Sberbank
Slovensko,a.s..AjprezentácieD.R.zodňa20.07.2015,označenejako„Odmenazamimoriadnevýkony
pre vedúcich pracovníkov Sberbank Slovensko, a.s." určenej pre Dozornú radu jednoznačne vyplýva,
že do zoznamu identifikovaného personálu patrila aj žalobkyňa. Z uvedenej prezentácie Romana
Drobniaka zo dňa 20.07.2015 vyplýva, že spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. je povinná vyplatiť

odmenu za mimoriadne výkony a účtovať výdavky do budúcich období vo finančnom výkaze za rok
2015. Potenciálny kupca bude musieť záväzok prevziať a vyplatiť v určenom čase. V tomto dokumente
sa taktiež uvádza, že predpokladané náklady na odmeny za mimoriadne výkony v prípade 100 % plnenia
mali predstavovať výšku 659.500,-eur. Súd mal preukázané, že dozorná rada hlasovaním per rollam
zo dňa 09.12.2015 schválila špecifický výkonnostný bonus pre vybraných kľúčových zamestnancov

spoločnosti s cieľom ich stabilizácie z dôvodu ich zásadného významu pre úspešnosť procesu predaja.
Listom zo dňa 14.12.2015 bola žalobkyňa oboznámená s tým, že súčasťou programu mimoriadneho
výkonnostného bonusu bude aj ona. Následne Predstavenstvo spoločnosti na svojom zasadnutí zo
dňa 28.07.2016 prijalo rozhodnutie č. 110/2016, ktorým schválilo výplatu špecifického výkonnostného
bonusu vybraným kľúčovým zamestnancom. Z predmetného rozhodnutia Predstavenstva vyplýva, že

predmetný mimoriadny výkonnostný bonus a podmienky boli schválené v celkovej výške 659.500,-
eur odsúhlasenej Dozornou radou Sberbank Slovensko, a.s. dňa 09.12.2015 s tým, že tento bonus
bude priznaný všetkým uvedeným manažérom, ktorí sú zamestnaní, resp. vykonávajú svoju funkciu
v Sberbank Slovensko, a.s. k 29.07.2016. Všetci uvedení jednotlivci majú právo na výplatu tohto
bonusu bez ohľadu na to, či ich pracovný pomer alebo mandátna zmluva bude ukončený kedykoľvek

medzi 30.07.2016 a dátumom výplaty. Z uvedeného rozhodnutia taktiež vyplynulo, že všetci uvedení
manažéri dostanú potvrdenie o sume a dátume výplaty vrátane informácie, či bude uplatnený akýkoľvek
odklad výplaty na základe politiky skupiny, týkajúcej sa odmeňovania. V uvedenom dokumente je
taktiež doložka, podľa ktorej v zmysle právneho vyhlásenia nie je podľa kúpnej zmluvy potrebný
súhlas Penty. Na podklade predmetného rozhodnutia č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016 bol zo strany

právneho predchodcu žalovaného žalobkyni doručený list predstavujúci potvrdenie o sume a dátume
výplaty, ktorý je datovaný dňom 28.07.2016. V zmysle predmetného listu označeného ako „Mimoriadny
výkonnostný bonus pre kľúčových zamestnancov SBSK" vyplynulo, že žalobkyňa zohrala rozhodujúcu
úlohu pri zavŕšení predaja spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. a jej vplyv na úspech tejto transakciebol podstatný, a preto Management Board Skupiny Sberbank dňa 28.07.2016 rozhodol o výplate
mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK. Na základe uvedeného bol
žalobkyni priznaný mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 14.960,-eur s tým, že bonus v rozsahu

60 %, t.j. vo výške 8.976,-eur, bude vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie a výplata bonusu
v rozsahu 40 %, t.j. v sume 5.984,-eur za rok 2015 bude odložená o 3 roky s termínom výplaty
v roku 2019. Z predmetnej listiny vyplynulo, že uvedený mimoriadny bonus predstavuje variabilné
odmeňovanie s ohľadom na regulačné požiadavky odmeňovania (CRD), Politiku odmeňovania Skupiny
a Politiku odmeňovania SBSK. Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva Sberbank Slovensko, a.s. zo

dňa 19.12.2016 vyplynulo, že došlo k prijatiu uznesenia, ktorým bolo schválené zrušenie rozhodnutia
Predstavenstva spoločnosti č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016, na základe ktorého mal byť vybraným
riadiacim zamestnancom spoločnosti priznaný a vyplatený bonus za proces predaja spoločnosti. K
zavŕšeniu predajnej transakcie akcií spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. došlo dňa 29.07.2016, keď
spoločnosť Penta Investments sa stala vlastníkom majoritného podielu 99,50 % akcií spoločnosti
Sberbank Slovensko, a.s..

29. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je v
celom rozsahu dôvodný. Predmetnom pracovnoprávneho sporu bol uplatňovaný nárok žalobkyne na
zaplatenie odloženej časti bonusu s termínom výplaty v roku 2019 vo rozsahu 40 % celkovej schválenej
výšky, t.j. 5.984,-eur, a v spore nebola zistená úhrada dlžnej žalovanej sumy zo strany žalovaného

ani len čiastočne. Z hľadiska právneho posúdenia súd poukazuje na to, že mimoriadny výkonnostný
bonus je variabilnou a nenárokovou zložkou mzdy, na ktorý vzniká zamestnancovi nárok až na základe
osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jeho priznaní. Mimoriadny výkonnostný bonus sa odlišuje od
pevnej zložky mzdy, t.j. základnej mesačnej mzdy, ktorej výška bola dojednaná v pracovnej zmluve.
Pod nárokovými obligatórnymi plneniami zamestnávateľa sa rozumie mzda, pri ktorej zamestnancovi

vzniká právny nárok na plnenie podľa § 118 ods. 1 ZP. Pojem odmena za vykonanú prácu sa v právnej
teórii aj praxi používa ako súhrnný pojem pre všetky formy odmeny za vykonanú prácu, ktorá zahŕňa
akékoľvek plnenia, ktoré dostala fyzická osoba. Odmena za vykonanú prácu je širším pojmom, ktorý
zahŕňa napríklad odstupné, odchodné, podiely na zisku. Prémia a výkonnostné odmeny sa poskytujú
za výsledky práce vyjadrené vopred stanovenými merateľnými alebo hodnotiteľnými ukazovateľmi.

Poskytovanie prémií, výkonnostných odmien, ako aj ďalších motivačných a osobnostných foriem mzdy
má fakultatívny charakter. Ak sú splnené podmienky pre vznik nároku na príslušnú zložku mzdy,
zamestnanec má nárok na ich vyplatenie až vtedy, keď zamestnávateľ rozhodne, že zamestnancovi
vyplatí odmenu a zamestnávateľ je povinný nárok zamestnanca uspokojiť. Mimoriadny výkonnostný
bonus je svojím charakterom motivačnou mzdovou formou poskytovanou na základe rozhodnutia

zamestnávateľa nad rámec dohodnutej základnej mzdy. Z predložených listinných dôkazov vyplýva,
že v prípade mimoriadneho výkonnostného bonusu pre kľúčových zamestnancov SBSK sa jedná o
jednorazový program pre vybraných zamestnancov SBSK spojený s kľúčovými indikátormi výkonnosti,
vzťahujúcimi sa na v rozhodnom čase prebiehajúcu transakciu predaja, pričom nebolo vopred zrejmé,
či budú splnené požadované kľúčové indikátory výkonnosti a aké práce, a v akom rozsahu mali byť

zo strany žalobkyne v tejto súvislosti vykonané. V žiadnej predloženej listine sa nenachádza záväzok
zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi, t.j. žalobkyni, predmetnú zložku mzdy bez rozhodnutia o
jej priznaní. Pre túto nenárokovú zložku mzdy je charakteristická jej fakultatívna povaha, ktorú táto
zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi, pričom takéto rozhodnutie
zamestnávateľamákonštitutívnyúčinok.Zamestnávateľnemáobligatórnupovinnosťtakétorozhodnutie

vydať, avšak v prípade, ak rozhodnutie o priznaní fakultatívnej zložky mzdy prijme, je ním viazaný
(napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4Co/229/2015 a rozhodnutie NS SR sp.zn.
3Cdo/31/2009). V prejednávanom spore mal súd za preukázané, že zo strany zamestnávateľa, a to
konkrétne zo strany predstavenstva právneho predchodcu žalovaného došlo k rozhodnutiu o priznaní
a vyplatení mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi v celkovej výške 14.960,-eur, ktorý mal

byť žalobkyni vyplatený v rozsahu 60 %, t.j. v sume 8.976,-eur, po zavŕšení predajnej transakcie a
v rozsahu 40 %, t.j. vo výške 5.984,-eur, za rok 2015 o tri roky s termínom výplaty v roku 2019
(viď rozhodnutie Predstavenstva č. 110/2016 v spojení s listom zo dňa 28.07.2016 ). Uvedený postup
je súladný s § 9 ods. 1 veta prvá ZP, v zmysle ktorého v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne
úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu,

v prejednávanom spore Predstavenstvo spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. V prejednávanom spore
nebolo medzi stranami sporné, že toto rozhodnutie bolo vydané štatutárnym orgánom zamestnávateľa.
V intenciách vyššie uvedených záverov potom podľa názoru súdu momentom vydania rozhodnutia
o priznaní výkonnostného bonusu vznikol žalobkyni nárok na vyplatenie bonusu vo výške a vlehotách uvedených v tomto rozhodnutí. Pokiaľ sa žalobkyňa súčasne domáha úrokov z omeškania od
01.01.2020, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že žalovaný bol povinný vyplatiť žalobkyni
predmetnú druhú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu vo výške žalovanej istiny najneskôr do

31.12.2019, a teda od 01.01.2020 sa dostal s úhradou uvedenej sumy do omeškania. Pokiaľ ide o výšku
úroku z omeškania, táto je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1996 Z.z. v spojení s § 1 ods. 4 ZP.

30. Pokiaľ ide o splnenie formálnych podmienok rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného

bonusu, súd poukazuje na to, že oznámenie o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobcovi
zo dňa 28.07.2016 bolo podpísané predsedom predstavenstva Alexandrom Yeriominom a Zuzanou
Žemlovou, členkou predstavenstva, t.j. osobami oprávnenými konať v mene zamestnávateľa, keď
z výpisu z Obchodného registra Bratislava I mal súd preukázané, že v období od 29.11.2005 do
16.02.2017 sa podpisovanie za spoločnosť vykonávalo tak, že k vytlačenému alebo napísanému menu
spoločnosti sa pripoja podpisy dvoch členov predstavenstva, alebo jedného člena predstavenstva a

jedného prokuristu, alebo dvoch prokuristov spoločne, pričom prokurista pripojí k svojmu podpisu
dodatok označujúci prokúru. Uvedený právny úkon bol vážny, určitý a zrozumiteľný, a preto ho súd
považoval za platný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, keď z tohto úkonu jednoznačne vyplývalo, že
zamestnávateľ priznal žalobcovi mimoriadny výkonnostný bonus za individuálne úsilie v procese predaja
za uvedených podmienok.

31. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie predstavenstva o priznaní mimoriadneho výkonnostného
bonusu je v rozpore s pracovnou zmluvou, keď v pracovnej zmluve bola dojednaná iba základná
mzda vedúceho zamestnanca bez variabilnej zložky, v ktorej bola zohľadnená aj prípadná práca
nadčas v súlade s § 121 ods. 2 ZP (viď dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15. 3. 2014),

súd poukazuje na to, že uzavretie pracovnej zmluvy v otázke pohyblivej/variabilnej zložky mzdy medzi
zamestnancom a zamestnávateľom je akceptovateľné (podobne ako uzavretie pracovnej zmluvy ako
celku)ivkonkludentnejforme(porovnajrozsudokKSvŽilineč.k.10CoPr/7/2020zodňa26.02.2021,bod
34), keď Zákonník práce nespája s nedostatkom formy pracovnej zmluvy (resp. jej časti) jej neplatnosť
(porovnaj § 42 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 2 ZP). Súd má za to, že pokiaľ bola dohodnutá v pracovnej

zmluve iba základná zložka mzdy (spolu s fixným funkčným a výkonnostným príplatkom), nezakladá to
rozpor s tým, aby zamestnávateľ na základe svojho individuálneho rozhodnutia priznal zamestnancovi aj
pohyblivú zložku mzdy. V prejednávanom spore došlo k vydaniu rozhodnutia zamestnávateľa o priznaní
variabilnejzložkymzdy,ktorúžalobkyňatak,akotovyplývaajzjejnáslednéhosprávania(podaniažaloby
vo veci prvej časti mimoriadneho výkonnostného bonusu a druhej časti mimoriadneho výkonnostného

bonusu) akceptovala za podmienok vyplývajúcich z programu mimoriadneho výkonnostného bonusu.

32. Súd nezistil rozpor rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu s interným
predpisom zamestnávateľa označeným ako Politika odmeňovania, keď interná smernica obsahuje
úpravu pohyblivej zložky mzdy. V zmysle internej smernice pohyblivá zložka celkovej odmeny

môže zahŕňať aj motivačnú zložku mzdy, ktorej suma je podmienená hodnotením výkonnosti osoby
definovanej ako identifikovaný personál, Banky, Skupina Sberbank, alebo ich kombinácie, najviac
počas obdobia jedného roka (viď čl. X bod 3.4 písm. a) tejto Politiky). Navyše súd poukazuje aj na
tú skutočnosť, že povaha prác žalobkyne súvisela s predajom majoritného podielu akcií právneho
predchodcu žalovaného, čo z dlhodobého hľadiska zakladá možnosť vzniku nároku na pohyblivú

zložku odmeny podľa 3.4 písm. c) čl. X tejto Politiky. Postup právneho predchodcu žalovaného
pri prijatí programu mimoriadneho výkonnostného bonusu pre jeho kľúčových zamestnancov potom
nachádza oporu v internom predpise právneho predchodcu žalovaného Politika odmeňovania zo dňa
20.07.2015, keď aj napriek tomu, že bezprostredným impulzom vytvorenia konceptu mimoriadneho
výkonnostného bonusu bolo zabránenie fluktuácie a demotivácie (vedúcich) zamestnancov v súvislosti s

predpokladaným predajom akcií, už z východiskového pomenovania „odmena za mimoriadne výkony..."
je súčasne zrejmé, že išlo jednak o výrazne motivačnú zložku odmeny a jednak o odmenu reagujúcu
na mimoriadnu (nadštandardnú) pracovnú výkonnosť (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
10CoPr/7/2020 zo dňa 26.02.2021, týkajúci sa obdobnej právnej veci).

33. Súd tiež nevzhliadol rozpor rozhodnutia o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu so
zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách, a to konkrétne s ustanovením § 23b. Súd poukazuje na to,
že mimoriadny výkonnostný bonus nemožno považovať za súčasť základnej zložky mzdy, ktorá je
zaručená, má však povahu pohyblivej zložky mzdy vzťahujúcej sa na motivačnú zložku odmeny, ktorázávisí od hodnotenia výkonnosti dotknutého zamestnanca. Aj samotný názov odmeny „mimoriadny
výkonnostný bonus" nasvedčuje, že predstavuje motiváciu zamestnanca k zvýšeným, mimoriadnym
pracovným výkonom, ktoré sú nad rámec bežného chodu veci a nejde o garantovanú zložku odmeny a

jejpriznaniejetedazávisléodvyhodnoteniavýkonnostizamestnancazamestnávateľom.Žalobkyňabola
zahrnutá do predmetného programu mimoriadneho výkonnostného bonusu z titulu svojej funkcie, keď
táto bola posúdená právnym predchodcom žalovaného ako „kľúčová" v procese predajnej transakcie.
Zamestnávateľ v liste zo dňa 28.07.2016, ktorým žalobkyni oznámil priznanie bonusu výslovne uviedol,
že vplyv žalobkyne na úspech predajnej transakcie bol podstatný, pričom bol zohľadnený kľúčový

indikátor - individuálne úsilie žalobkyne v procese predaja na základe kvalitatívneho hodnotenia. Z
uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že právny predchodca žalovaného pracovné výkony žalobkyne
pri splnení podmienok na priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu vyhodnotil, a teda došlo k
splneniu požadovanej podmienky zákona. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na to, že aj keď v
prezentácii pre dozornú radu zo dňa 20.07.2015, týkajúcej sa programu mimoriadneho výkonnostného
bonusu je použitá formulácia týkajúca sa fluktuácie vedúcich zamestnancov po oznámení procesu

predaja, súd má za to, že zabránenie fluktuácie vedúcich zamestnancov nepredstavuje kľúčový
účel programu mimoriadneho výkonnostného bonusu, ale hlavným cieľom tohto programu bolo
zvýšenie motivácie vedúcich zamestnancov pri dosahovaní úspechu v procese predaja, nakoľko
práve títo mali zásadný význam pri jeho dosiahnutí. Je zrejmé, že proces predaja kladie zvýšené
požiadavky na vedúcich zamestnancov pre potreby rozsiahleho informovania potenciálnych záujemcov

o kúpu, zodpovedania ich početných otázok, vypracovania dokumentov. Ide o mimoriadne náročné
činnosti jednak z hľadiska odbornosti, ale aj vynaloženého času na predmetné pracovné výkony
nad rámec bežnej pracovnej činnosti. Výkon tejto špeciálnej pracovnej činnosti bol logicky určený
vybraným tzv. kľúčovým zamestnancom. Možno sa stotožniť, že účelom § 23b Zákona o bankách je
dosiahnutie zabezpečenia ochrany klientov a ich investícií, avšak na druhej strane nemožno opomenúť

povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu (porovnaj § 43 ods.
1 písm. a) ZP a § 118 ods. 1 ZP). Program mimoriadneho výkonnostného bonusu vychádzal z
rozhodnutia zamestnávateľa, na ktoré nemala žalobkyňa titulom svojej funkcie žiadny vplyv. Program
bol vopred prijatý a jasne definovaný a vychádzal z predpokladu aktívnej motivácie žalobkyne zo strany
zamestnávateľa, smerujúcej k dosiahnutiu požadovaných cieľov v procese predajnej transakcie. Na

základe takejto motivácie a s tým súvisiaceho pracovného úsilia žalobkyne (po splnení vytýčeného
cieľa) zamestnávateľ rozhodol o priznaní nároku na mimoriadny bonus. V tejto súvislosti súd iba na
doplnenie poukazuje na to, že v rámci zásad odmeňovania osôb stanovených podľa § 23a ods. 1
Zákona o bankách môže zamestnávateľ okrem zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny poskytovať
aj pohyblivú zložku celkovej odmeny podľa § 23a ods. 2 Zákona o bankách, ktorá nemusí byť priamo

dohodnutá v pracovnej zmluve. Samotný interný predpis právneho predchodcu žalovaného označený
ako„Politikaodmeňovania"obsahovaldefiníciupojmuakopevnázložkamzdy(II.časťsnázvomPEVNÁ
ZLOŽKA MZDY) a pohyblivá zložka mzdy zamestnancov (III. časť s názvom POHYBLIVÁ ZLOŽKA
MZDY). Zásady odmeňovania boli prijaté podľa Smernice CRD III (viď čl. X Politiky odmeňovania),
ktorý upravoval pohyblivú odmenu zamestnancov, ktorí boli vymedzení ako identifikovaní personál.

Pre účely Politiky odmeňovania boli definované všeobecné princípy, podľa ktorých celková odmena
osoby pozostáva z pevnej a pohyblivej zložky, s uvedením pomeru variabilnej odmeny v porovnaní s
pevnou odmenou. V intenciách uvedeného súd poukazuje na to, že právny predchodca žalovaného
určil podmienky poskytovania pohyblivej zložky celkovej odmeny v oznámení o priznaní mimoriadneho
výkonnostného bonusu zo dňa 28.07.2016, keď predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného dňa

28.07.2016 rozhodlo o mimoriadnej výkonnostnej odmene pre žalobkyňu ako pohyblivej zložke odmeny.
Rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní mimoriadnej odmeny ako pohyblivej zložky odmeny nebolo
potom v rozpore so zákonom o bankách. V nadväznosti na žalovaným uvádzaný odkaz na čl. X. bod 14.
Politiky odmeňovania súd poukazuje na to, že z listu označeného ako „Mimoriadny výkonnostný bonus
pre kľúčových zamestnancov" zo dňa 28.07.2016 vo vzťahu k možnému ukončeniu pracovného pomeru

vyplýva, že dôvodom nevyplatenia je to, že pracovný pomer žalobkyne by bol ukončený pred ukončením
predajnej transakcie, k čomu však nedošlo, keď navyše z listiny označenej ako „Osobitná výkonnostná
odmena pre kľúčových zamestnancov v Sberbank Slovensko, a.s." zo dňa 20.07.2015 vyplýva, že
odmena nie je viazaná na pokračovanie vo vzťahu k SBEU/SBHU/SBSK po uzavretí transakcie.

34. Žalovaný ďalej namietal, že rozhodnutie predstavenstva č. 110/2016 bolo prijaté v krátkej dobe
pred predajom spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. a malo povahu tzv. zlatých padákov s cieľom
zabezpečiť vybraným členom manažmentu banky pomerne vysoký mimoriadny príjem. Súd zastal
názor, že táto námietka je účelová. Rozhodnutie predstavenstva č. 110/2016 predstavuje iba zavŕšenieprocesu smerujúceho k udržaniu kľúčových zamestnancov spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.
po dobu procesu predaja akcií predmetnej spoločnosti a motivovanie zamestnancov k dosiahnutiu
cieľa, a to zavŕšenie predaja akcií právneho predchodcu žalovaného. Je pravdou, že rozhodnutie

o priznaní bonusu bolo vydané až dňa 28.07.2016, avšak celý proces týkajúci sa programu začal
minimálne rok pred tým, keď prezentácia ohľadne vytvorenia programu mimoriadneho výkonnostného
bonusu pre kľúčových zamestnancov Sberbank Slovensko, a.s. je datovaná dňom 20.07.2015, pričom
náklady predpokladané s týmito odmenami boli vyčíslené už v predmetnej prezentácii. V kontexte
uvedeného procesu potom vyzniV. námietka žalovaného, ktorá prirovnala program mimoriadneho

výkonnostného bonusu k tzv. „zlatým padákom" pre vybraných vedúcich zamestnancov spoločnosti
Sberbank Slovensko, a.s. nepresvedčivo.

35. Súd sa súčasne nestotožnil ani s námietkou nedostatku dobromyseľnosti žalobkyne, ktorá mala
mať podľa tvrdenia žalovaného vedomosť o vadnosti rozhodnutia predstavenstva o priznaní bonusu
a o rozpore schvaľovacieho procesu bonusu s internými riadiacimi predpismi spoločnosti. Podľa

§ 10 ods. 2 ZP, ak štatutárny orgán prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch
svojej oprávnenie, v takom prípade tieto úkony zamestnávateľa nezaväzujú za podmienky, že
zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že štatutárny orgán svoje oprávnenie prekročil. Žalovaný
v spore tvrdil, že absentuje schválenie rozhodnutia predstavenstva o priznaní bonusu žalobkyni
zo strany dozornej rady, a že žalobkyňa o tom mala, resp. musela mať vedomosť. Uvedená

skutočnosť však v konaní nebola preukázaná, keď dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto
skutočnosti zaťažovalo žalovaného. Žalovaný nedobromyseľnosť žalobkyne odvodzoval od povinnosti
žalobkyne uvedenej v pracovnej zmluve žalobcu spočívajúcej v dôkladnom poznaní a dodržiavaní
právnych predpisov a interných predpisov zamestnávateľa. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa
nemala z titulu svojej náplne práce na pracovnej pozícii vedúca oddelenia trade/export finance žiadne

kompetencie v rámci riadenia spoločnosti, nebola členkou predstavenstva ani dozornej rady právneho
predchodcu žalovaného. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že povinnosťou žalobkyne nebolo poznať
predpisy upravujúce riadenie spoločnosti, vzťahy medzi orgánmi spoločnosti a stanovené obmedzenia.
Posúdenie dodržiavania týchto povinnosti je vo vzťahu k žalobkyni irelevantné, nakoľko sa jej táto
úprava nedotýkala (jednalo sa o povinnosti členov orgánov spoločnosti, resp. vzťahy medzi orgánmi) a

z titulu jej funkcie nebola oprávnená zasahovať do rozhodovacích procesov zamestnávateľa. Žalobkyňa
bola zamestnancom žalovaného na základe uzavretej pracovnej zmluvy, a teda jej povinnosťou bolo
vykonávať práce podľa pokynov zamestnávateľa osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom
čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Pokiaľ z motivačného listu týkajúceho sa predmetného bonusu
zo dňa 14.12.2015 doručeného žalobkyni vyplynulo, že bonus bude vyplatený po zavŕšení predajnej

transakcie a po schválení vyplatenia dozornou radou, súd poukazuje na to, že v konaní neboli
ani len tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli zakladať predpoklad o tom, že žalobkyňa mohla
mať vedomosť o tom, že predstavenstvo pristúpilo k rozhodnutiu o priznaní a vyplatení bonusu bez
splnenia podmienky schválenia vyplatenia dozornou radou. Navyše žalobkyňa nebola povinná skúmať
perfektnosť procesu schvaľovania mimoriadneho výkonnostného bonusu v neposlednom rade z dôvodu

jej postavenia v predmetnej spoločnosti ako zamestnanca a nemala ani možnosť perfektnosť tohto
procesu preskúmať. Je nepochybné, že mzdová problematika - priznávanie mimoriadnych odmien
vedúcim zamestnancom banky, ktorá bola predmetom rozhodovania predstavenstva alebo dozornej
rady, nesúvisela s výkonom pracovnej činnosti žalobkyne. Navyše žalovaný žiadnym spôsobom
nevysvetlil, ako súvisí uvedená povinnosť žalobkyne s rozhodovaním predstavenstva o priznaní bonusu,

resp. z čoho možno odvodiť zodpovednosť žalobkyne za vypracovanie a schválenie organizácie
a systému riadenia banky v oblasti odmeňovania vedúcich zamestnancov. V tejto súvislosti súd
poukazuje na § 4 Stanov spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. s názvom „Právomoc a zodpovednosť
zamestnancov spoločnosti", kde v bode 2. sú uvedení vedúci jednotlivých organizačných zložiek ako
vedúci zamestnanci, pričom sú menovaní predstavenstvom spoločnosti a sú povinní zabezpečiť plnenie

úloh, ktorými boli poverené nimi riadené organizačné jednotky a sú v zásade zodpovední za personálne
obsadenie a vecné vybavenie svojej organizačnej jednotky, ako aj za koordináciu s inými organizačnými
jednotkami. V § 5 Stanov spoločnosti bod 6. sú stanovené povinnosti osoby zodpovednej za systém
odmeňovania spoločnosti, kde v písm. b) je stanovená zodpovednosť za prípravu rozhodnutí týkajúcich
sa odmeňovania vrátane tých, ktoré majú byť prijímané predstavenstvom a podľa bodu 7. táto osoba

je určená dozornou radou, v ktorej nebolo ani len tvrdené, že by žalobkyňa bola touto osobou. Súd
potom vyhodnotil uvedenú námietku žalovaného týkajúcu sa nedobromyseľnosti žalobkyne pri prijímaní
mimoriadneho výkonnostného bonusu za nedôvodnú. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že vedomosťžalobkyneointernýchriadiacichpredpisovspoločnosti(príp.oporušenítýchtopredpisov)môžezakladať
právnu relevanciu len v čase, kedy predstavenstvo rozhodlo o priznaní bonusu ako celku.

36. Pokiaľ žalovaný namietal exces ohľadne priznanej výšky bonusu pre žalobkyňu v oznámení o
priznaní a vyplatení bonusu listom zo dňa 28.07.2016 vo výške 27 % ročnej základnej odmeny k
januáru 2015, čomu v zmysle predmetného listu mala zodpovedať suma 14.960,-eur a výšky uvedenej
v liste o prisľúbení mimoriadneho výkonnostného bonusu zo dňa 14.12.2015, ktorá mala predstavovať
25 % ročnej základnej mzdy k januáru 2015, čomu zodpovedala suma 10.650,-eur, súd uvedený

rozdiel nepovažoval za dôvod aplikácie § 10 ods. 2 ZP, t.j. dôvod nedobromyseľnosti žalobkyne
ohľadne vzniku nároku na výkonnostný bonus vo výške ktorej sa domáha v prejednávanom spore.
Podľa názoru súdu nie je rozhodné, v akej výške bol prisľúbený mimoriadny výkonnostný bonus
žalobkyni ako zamestnancovi, ale je rozhodné, v akej výške bol konkrétny mimoriadny výkonnostný
bonus žalobkyni priznaný. V tomto smere súd iba na zopakovanie už vyššie uvedenej argumentácie
poukazuje na to, že samotný zamestnávateľ, t.j. právny predchodca žalovaného nijakým spôsobom

až do súdnych konaní týkajúcich sa uplatnenia nároku na vyplatenie predmetného mimoriadneho
bonusu nespochybňoval výšku priznaného výkonnostného bonusu. Aj z toho potom možno vyvodiť,
že samotný zamestnávateľ nepovažoval údaj o výške mimoriadneho výkonnostného bonusu v liste
predstavenstva zo dňa 28.07.2016 za nesprávny. V intenciách uvedeného rozhodne nemôže byť na
ťarchu žalobkyne ako zamestnanca rozdiel medzi prisľúbeným a priznaným výkonnostným bonusom,

keď výška priznaného výkonnostného bonusu nebola ani zo strany zamestnávateľa nijakým spôsobom
spochybňovaná. V konaní neboli ani len tvrdené skutočnosti, že by došlo v rozhodnutí predstavenstva k
nejakej zrejmej nesprávnosti, ktorá by si vyžadovala následnú korekciu tohto rozhodnutia. Podľa názoru
súdu k nedobromyseľnému správaniu žalobkyne by došlo napríklad v prípade, ak by jej bola vyplatená
titulom mimoriadneho výkonnostného bonusu iná suma, ako suma priznaná. Pokiaľ žalobca namietal,

že žalobkyňa nepredložila list o jej zaradení do programu MVB, žalobkyňa tento list zo dňa 14. 12. 2015
súdu predložila ( č. l. 265 spisu)., čím rozptýlila pochybnosť žalovaného o tejto skutočnosti.

37. Pokiaľ žalovaný v spore poukazoval na neschválenie vyplatenia bonusu Dozornou radou spoločnosti
Sberbank Slovensko, a.s. t.j. nesplnenie podmienky vyplývajúcej z rozhodnutia Dozornej rady zo dňa

09.12.2015 a z listu adresovaného žalobkyni dňa 14.12.2015 má súd za to, že táto námietka nie
je dôvodná. Súd opätovne upriamuje pozornosť na § 10 ods. 1 ZP, podľa ktorého právne úkony
štatutárnych orgánov zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a
povinnosti podľa § 191 ods. 1 veta prvá, veta druhá Obchodného zákonníka, je predstavenstvo
štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene, keď konanie

predstavenstva je konaním akciovej spoločnosti. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach v
spoločnosti, pokiaľ nie sú zákonom, alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia,
alebo dozornej rady. Súd upriamuje pozornosť aj na § 191 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo
predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám,

tzn. že obmedzenie platí len do vnútra vo vzťahu medzi akciovou spoločnosť a predstavenstvom,
resp. členmi predstavenstva. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ by si aj obchodná spoločnosť (v
prejednávanej veci právny predchodca žalovaného) interne upravila požiadavku schválenia rozhodnutia
predstavenstva o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu dozornou radou, uvedené nie je účinné
vo vzťahu k zamestnancom, t.j. žalobkyni a zamestnávateľa žalobcu by takéto konanie štatutárneho

orgánu nezaväzovalo iba v prípade splnenia podmienky § 10 ods. 2 ZP.

38. K tvrdenému nedostatku rozhodnutia predstavenstva spočívajúcom v tom, že predstavenstvo
rozhodovalo o priznaní bonusu aj vo vzťahu k členom predstavenstva, ktorí mali byť z rozhodovania
vylúčení na základe vnútorných predpisov spoločnosti a napriek tomu hlasovali, súd má za to, že toto

tvrdenie je bez právneho významu z hľadiska posudzovania tohto rozhodnutia predstavenstva vo vzťahu
k žalobkyni, ktorá členom predstavenstva právneho predchodcu žalovaného a ani členom dozornej
rady tejto spoločnosti nebola, a teda k rozhodnutiu o kolízii záujmov týchto členov predstavenstva vo
vzťahu k žalobkyni nemožno dospieť. Samotná skutočnosť, že iný člen predstavenstva či dozornej
rady sa zúčastnil hlasovania vo veci vlastnej odmeny je v danom spore irelevantná, nakoľko táto

vada sa žalobkyne nedotýka a aj prípadný uvedený nedostatok nemôže mať vplyv na vadnosť
hlasovania predstavenstva o priznaní bonusu žalobkyni. Uvedená argumentácia platí rovnako aj
pre rozhodnutie Dozornej rady Sberbank Slovensko, a.s., ktorým došlo k schváleniu programu
mimoriadneho výkonnostného bonusu v decembri 2015. Navyše súd poukazuje na to, že o prijatírozhodnutia dozornej rady bol žalobkyni zaslaný informatívny list obsahujúci predovšetkým motiváciu
žalobkyne k mimoriadnym pracovným výkonom v procese predajnej akcie, t.j. bonusu, ktorý nebol
garantovanou zložkou odmeny. Uvedený list, resp. rozhodnutie dozornej rady, na ktoré sa uvedený list

odvoláva, nezakladá právny nárok na výplatu tohto bonusu, keď uvedený nárok založilo až rozhodnutie
predstavenstva zo dňa 28.07.2016.

39. V neposlednom rade súd upriamuje pozornosť na elementárny princíp ochrany zamestnanca pred
následkami možnej neplatnosti právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, vyplývajúci z § 17

ods. 3 ZP, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak si
neplatnosť nespôsobil sám, keď ani jednu z vád vytýkanú v prejednávanom spore žalovaným nemala
spôsobiť žalobkyňa a argumentácia žalovaného je založená na spochybňovaní vlastných rozhodovacích
procesov, za ktoré je ako právny nástupca spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. zodpovedný. V
nadväznosti na uvedené súd vyhodnotil aj námietku žalovaného, že rozhodnutie právneho predchodcu
žalobkyne zo dňa 28.07.2016 bolo zrušené následným rozhodnutím predstavenstva zo dňa 19.12.2016,

ako právne nedôvodnú. Tým, že zamestnávateľ, t.j. právny predchodca žalovaného, svojím rozhodnutím
zo dňa 28.07.2016 priznal žalobkyni nárok na bonus, nemôže (po splnení požadovaných úloh zo strany
zamestnanca a následnom priznaní nároku na bonus) tento prejav vôle vo vzťahu k žalobkyni vziať
jednostranne späť, resp. ho jednostranne meniť.

40. Súd ako relevantnú otázku pre posúdenie uplatneného nároku na doplatok mimoriadneho
výkonnostného bonusu vyhodnotil tú skutočnosť, že pre prípad odloženia časti bonusu v rozsahu 40 %
sa na odloženú časť vzťahuje uplatňovanie ustanovení o maluse & odňatí bonusu v súlade s Politikou
odmeňovania, ako je uvedené v liste adresovanom právnym predchodcom žalovaného žalobkyni zo
dňa 28.07.2016. Žalovaný však súdu v spore ani len netvrdil, že rozhodol o uplatnení ustanovení o

maluse & odňatí bonusu v súlade s Politikou odmeňovania, t.j. že postupoval v súlade s ustanoveniami
III. Časti Pohyblivá zložka mzdy, čl. X Zásady odmeňovania podľa Smernice CRD III bod 12.3 Politiky
odmeňovania, a to konkrétne, že predstavenstvo rozhodlo o úprave, resp. znížení, či nevyplatení bonusu
vzhľadom na existenciu kritérií obsiahnutých v čl. X, bode 10 s názvom „Ustanovenia o znížení alebo
nevyplatení pohyblivej zložky celkovej odmeny (malus)" tohto interného predpisu. V tejto súvislosti

súd opätovne na doplnenie poukazuje na to, že rozhodnutie o zrušení bonusu ako celku rozhodnutím
predstavenstva zo dňa 19.12.2016 nebolo rozhodnutím predstavenstva, ktorým by boli aplikované
ustanovenia o maluse & znížení bonusu pre odloženú časť mimoriadneho výkonnostného bonusu.
Uvedené rozhodnutie nie je možné za takéto rozhodnutie považovať aj z toho dôvodu, že žalovaný
rozhodnutím predstavenstva zo dňa 19.12.2016 rozhodol o zrušení rozhodnutia o priznaní nároku na

bonus ako právneho titulu pre vyplatenie tohto nároku žalobkyni, keď podkladom pre toto rozhodnutie
nebolo skúmanie kritérií prezumovaných čl. X, bode 10 Politiky odmeňovania.

41. Pokiaľ strana žalovaného vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobkyne, súd
tútonámietkuvyhodnotilako nedôvodnú.Žalovanýpoukázalnaskutočnosť,žespoukazom načl.Xbod

14.2 Politiky odmeňovania žalobkyni z dôvodu predčasného skončenia pracovného pomeru v Sberbank
Slovensko, a.s., pred uplynutím doby odkladu patrí iba pomerná časť odloženej časti mimoriadneho
výkonnostného bonusu, a to za 3 mesiace, predstavujúce 1/12 doby odkladu v sume 498,66 eur, zároveň
tvrdil, že na základe uvedeného ustanovenia sa odložená časť mimoriadneho výkonnostného bonusu
stala splatnou v najbližšom výplatnom termíne po dni skončenia pracovného pomeru, t. j. 06.11.2016.

V dokumente „Odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov v Sberbank Slovensko, a.s.,
bolo okrem iného uvedené, že „Odmena nie je viazaná na pokračovanie vzťahu s SBEU/SBHU/SBSK
po uzavretí transakcie - udržanie do konca roka 2015 sa považuje za dostačujúce pre nárok na
udržiavaciu časť odmeny". S poukazom na tento dokument a listy právneho predchodcu žalovaného
adresované žalobkyni zo dňa 14.12.2015 a 28.07.2016, v ktorých bolo uvedené, že mimoriadny bonus

nebude udelený alebo priznaný, pokiaľ bude pracovná pozícia zamestnanca (žalobkyne) ukončená pred
zavŕšením predajnej transakcie je zrejmé, že na mimoriadny výkonnostný bonus sa ustanovenia čl. X
bod 14.2 nevzťahovali a žalobkyni vznikol nárok na celú odloženú časť mimoriadneho výkonnostného
bonusu vo výške 5.984 eur.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa bola v spore v
celom rozsahu úspešná. O výške trov konania súd rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní

rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.