Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2023

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/2491/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7199895291
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Jančušová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2023:7199895291.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Michalská 14, Bratislava 811 03, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1. B. V., K.. XX.X.XXXX, Č.,
2. Z. V., K.. XX.X.XXXX, Č., 3. X. O., K.. XX.X.XXXX, G.. XX.XX.XXXX, K. O. Z. XX, XXX XX S., 4. J.
Z., K.. X.X.XXXX, G.. X.XX.XXXX, K. O. P. XX, XXX XX V., o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom,

trov predchádzajúceho konania XX,XX eur a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lenka
Borovská, Exekútorský úrad so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX XXX/XXXX-W., ako
nástupca pôvodného súdneho exekútora Ing. Slavomíra Borovského, o námietkach oprávneného, takto

r o z h o d o l :

I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydanému súdnym
exekútorom dňa 23.11.2022 pod č. EX XXX/XXXX-W. z a m i e t a.

II. Súd návrh oprávneného zo dňa 1.12.2022 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych
predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a.

III. Súd návrh oprávneného zo dňa 1.12.2022 na prerušenie konania za účelom podania návrhu
na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti

zákona č. 233/2019 Z.z., za m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie pôvodného oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.)
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22.7.1999 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX
*., vydaného Okresným súdom Košice I dňa 28.8.1999, bol exekúciou poverený súdny exekútor Ing.
Slavomír Borovský. V priebehu exekúcie došlo k zániku Exekútorského úradu súdneho exekútora Ing.
Slavomíra Borovského a jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Lenka Borovská. Prvotné

poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 6.9.1999. Uznesením zo dňa
3.9.2013, č.k. XEr/XXXX/XXXX-XX súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak,
že z konania vystúpila Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 a na jeho miesto nastúpila spoločnosť
Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2014.

2. Dňa 12.12.2022 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej

exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.

3. Oprávnený odôvodnil námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie tým, že
upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná
v centrálnom registri exekúcií do XX.XX.XXXX, a exekútor v upovedomení o zastavení starej exekúcie
a výzve na zaplatenie paušálnych trov túto skutočnosť nepreukázal. Vzhľadom k uvedenému súdny

exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov podľa § 6 ods. 4 písm. b/ cit. zákona 233/2019
Z.z.. Zároveň nebola dodržaná lehota 180 dní v zmysle ust. § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., t.j.ak ide o exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie súdny exekútor
zašle oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Upovedomenie taktiež
neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné

a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu a aké
úkony súdny exekútor vykonal. Súčasťou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bol
aj návrh na prerušenie konania, a teda aby súd podľa § 74 písm. d/ zákona 314/2018 Z. z. o Ústavnom
súde Slovenskej republiky podal návrh na začatie konania SR o súlade právnych predpisov podľa §
125 ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený namietal rozpor zákona č. 233/2019 Z.z. s ustanoveniami čl. 20 ods.

1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl.
63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie
vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu. Zároveň, ako prvé žiadal ustáliť osobu oprávneného,
nakoľko pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola predmetom postupovania
na tretiu osobu ešte pred prijatím zákona č. 233/2019 Z.z..

4. Súdny exekútor sa k podaným námietkam nevyjadril.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 23.11.2022 súdny
exekútor vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie
sp. zn. EX XXX/XXXX-W. (ďalej len Upovedomenie), na základe ktorého upovedomil oprávneného,

že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o
ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula
rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil
trovy starej exekúcie vo výške 42,00 eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 eur a dane z
pridanej hodnoty vo výške 7,00 eur na účet exekútora. Upovedomenie bolo oprávnenému doručené

dňa 24.11.2022. Námietky proti Upovedomeniu boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 2.12.2022, t.j.
v zákonnej 30 - dňovej lehote.

6. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných

konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len "opätovný návrh").

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula

rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

8. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo
dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"),
ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

9. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku,
platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

10. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie

o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

11. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora,

ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a
paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška
paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6)
Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

12. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.13. Podľa ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

14.Podľaust.§6ods.4ZoUNEK, exekútornemánároknanáhradupaušálnychtrov,aka)oprávnenému
zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú
exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7).

15. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané
v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

16. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.

Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

17. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

18. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

20. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

21. Oprávnený vo svojom podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. a
zdôraznildopadtejtoprávnejúpravynajehopostavenievprebiehajúcomexekučnomkonaní.Oprávnený
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že
preruší konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podá návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov na Ústavný súd SR.

22. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučnom konaní sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje. Exekučný
poriadok v § 36 ods. 5 však výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom
stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto § 162 ods.

1 písm. b) CSP na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda z tohto dôvodu nemožno exekučné
konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013). Súd dodáva, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť
prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná, kedy podá návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z
tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného
právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný.

23. Zákon 233/2019 Z.z. upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona,
t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo
zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje
priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje)a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na
vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd názor oprávneného nezdieľa, a preto v
zmysle §162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o

súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s
Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje
účastník konania. Napadnutý zákon č. 233/2019 Z.z. podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a

vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej
agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej
vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd.
Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie
iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava
zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu

stotožňuje. Vo svojom rozhodnutí č. III. ÚS 36/2019 Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o
prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho
dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných
práv a slobôd(napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne
konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto

dôvodu súd nevidí dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných
skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. zastavené, súd
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods. 3 CSP. Súd vo veci samej teda
rozhodovať nebude a nie je možné prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené. Súd taktiež odkazuje

na aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 220/2020, I. ÚS 221/2020, IV. ÚS
239/2020, III. ÚS237/2020, II. ÚS 241/2020. Ústavný súd SR skonštatoval, že napadnuté upovedomenia
o zastavení starej exekúcie vydané podľa zákona č. 233/2019 Z.z. sú ústavne udržateľné.

24. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie,

pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti
Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp.
menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon
vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných
podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované

staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd
sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby
mociasúdjetohonázoru,žepojudikovanípohľadávkyvprocesejejvymáhaniajeukončenievymáhania
(exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala
byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo

upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale
v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením
konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).
Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len
otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa nestotožňuje s

tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavou ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným,
pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť
podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie
na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej
exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh.

Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného
a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s Ústavou a už vôbec
nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú
rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre
oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá

nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ
oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a
zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu
urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takétotrovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je
stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak,
takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom

vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za
splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky
a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach.
Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený
namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa

súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade
zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena
exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a
proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Rovnako to
platí aj o tom, že v prípade podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný
súd znovu posudzovať návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto

ustanovenie nemôže byť v rozpore s Ústavou, pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa
Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný
titul pri udelení poverenia, avšak aj v ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo
zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie predložené ako exekučný titul dosiaľ nestalo vykonateľným alebo
tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná. Konajúci

súd nepovažuje zákon za rozporný s Ústavou, a preto nebude za účelom podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č.
233/2019 Z. z. iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho dôvodu prerušovať toto konanie. Na
základe uvedeného ako nedôvodný súd zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č.

233/2019 Z. z.

25. Zákonodarca v citovanom zákone výslovne ustanovil, že námietky proti paušálnym trovám prípustné
nie sú. To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Ak by totiž zákonodarca mal
úmysel uzákoniť neprípustnosť námietok len proti výške paušálnych trov alebo len proti nároku na

ich náhradu, výslovne by tak ustanovil. V procese ukončenia starých exekúcii ZoUNEK jednoznačne
upravuje paušálnu výšku trov exekúcie, subjekt, ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých
exekútorovi paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie nepatrí. Z uvedeného je preto zrejmé,
že následne pre rozhodovanie súdu o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie je absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii,

kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola.

26. Súd chce v tejto súvislosti poukázať na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 238/2020-18 zo
dňa 09. 06. 2020, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ,,Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona
č. 233/2019 Z. z., nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege,

a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je
možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis
a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie
úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky
za nenáležitú a právne irelevantnú. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č.

233/2019 Z. z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej
exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch
či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej
exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto
procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora,

ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti:
konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v
stanovenejvýške.Vkontextetýchtoskutočnostíaspoukazomnasvojuužcitovanújudikatúrupovažoval
ústavný súd argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie
§ 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., za nedôvodnú, pretože súdny exekútor v dotknutom exekučnom

konaní nemal diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie
a tento nárok si uplatnil v súlade s platným právom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k
záveru, že napadnuté upovedomenie v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie je ústavne
udržateľné, rešpektuje a primeraným spôsobom interpretuje vo veci aplikované právne normy. Navyše jepotrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa §
9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie
ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“

27. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s
výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní
od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom pričom potvrdenie o vykonateľnosti sa
nevyžaduje. Vzhľadom na to, že podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK nie sú námietky proti paušálnym trovám

prípustné, a to bez akejkoľvek výnimky, tak v prípade spornosti na ich nárok, určenie či exekútorovi
vzniklo resp. nevzniklo právo na paušálne trovy, by posúdenie týchto otázok bolo v plnej miere v
kompetencii príslušného exekučného súdu v prípade, ak by na základe vyššie uvedeného exekučného
titulusúdnyexekútorsiuplatnilsvojeprávonapaušálnetrovy.SúdnyexekútorUpovedomenímdeklaruje,
potvrdzuje, osvedčuje a oznamuje skutočnosť - zastavenie starej exekúcie. Ak však súdny exekútor
nedodrží lehotu na vyhotovenie Upovedomenia a jeho zaslanie oprávnenému v zmysle ust. § 5 ods. 3

ZoUNEK,čoalenezakladájehonezákonnosť,spájasatososankcioudefinovanouvust.§6ods.4písm.
a) a to, že nemá nárok na náhradu paušálnych trov. Súd má za to, že z ust. § 6 ods. 4 písm. a) zákona
č. 233/2019 Z. z. je zrejmé, že zákonodarca viazal vznik nároku na náhradu paušálnych trov na včasné
zaslanie upovedomenia o zastavení exekúcie (v lehotách podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK), nedodržanie
zákonných lehôt však nemá vplyv na zákonnosť Upovedomenia. Pre posudzovanie námietok proti

Upovedomeniu je relevantné, iba či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie
dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné
konanie sa zastavuje ex lege - ako aj v tomto prípade, čo súdny exekútor iba deklaruje vydaním
Upovedomenia a v prípade, že tak neučiní, môže jeho nečinnosť nahradiť súd vydaním uznesenia v
zmysle ust. § 8 ods. 2 ZoUNEK v ktorom určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

28. Oprávnený ďalej namietal, že z upovedomenia nie je zrejmé, ako exekútor nárok oprávneného
vymáhal a prečo nevymohol pohľadávku oprávneného. Taktiež namietal, že neobsahuje opis
skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú. Zákonodarca v ustanovení § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019
Z.z. stanovil, že súdni exekútorovi sú povinní len stručne opísať skutočností, ktoré zastavenie

starej exekúcie odôvodňujú, pričom v upovedomení tento stručný opis zastavujúcej skutočnosti je
riadne obsiahnutý. Napadnuté upovedomenie obsahuje oprávneným vytýkaný opis skutočností, ktoré
zastavenie odôvodňujú a to v tom znení: „Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného
poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov.“ Pre úplnosť súd dodáva a odkazuje oprávneného na
webové sídlo Slovenskej komory exekútorov, že formát, resp. celý obsah upovedomenia o zastavení

starej exekúcie je v zmysle zákona č. 233/2019Z.z. vytvorený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky v spolupráci so Slovenskou komorou exekútorov, pričom komora tento vzor zverejnila na
svojom webovom sídle, a teda je dostupný širokej verejnosti. Upovedomenie obsahuje všetky náležitosti,
ktoré obligatórne vypočítava ustanovenie § 5 zákona č. 233/2019 Z.z. Obsah upovedomenia o zastavení
starej exekúcie je taxatívne daný zákonom č. 233/2019 Z.z., z uvedeného dôvodu v ňom nie je súdny

exekútor povinný uvádzať skutočnosti nad rámec zákona ako napríklad z akého dôvodu nevymohol v
posledných 18 mesiacoch ani 15 eur a aké úkony v priebehu exekúcie vykonal. Argumenty oprávneného
sú podľa názoru súdu účelové. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručené oprávnenému
spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré boli oprávneným namietané a to, že oprávnený
má za to, že tieto, resp. niektoré, boli pre neho odôvodnené v nedostačujúcom množstve nezakladá

pochybnosti, že by upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom. Súd
nie je oprávnený riešiť činnosť výkonu súdneho exekútora, nakoľko súdny exekútor je štátom určenou
a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a teda samostatným
orgánom verejnej moci pri vykonávaní exekúcie. V prípade pochybností oprávneného na postup
vykonávania exekúcie súdnym exekútorom, je oprávnený obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov.

Otázka postupu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie, nie je v kompetencii súdu. V prípade, že
oprávnený nebol spokojný s činnosťou súdneho exekútora, mohol v zmysle § 44 ods.10 Exekučného
poriadku účinného do 31.3.2017, kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom tak oprávnený neurobil. Oprávnený
sa taktiež sám mohol informovať u súdneho exekútora na stav prebiehajúceho exekučného konania.

29. Pokiaľ ide všeobecne o účastníctvo v civilnom súdnom konaní, ktorého súčasťou je aj exekučné
konanie, súdna prax sa zhoduje v názore, že za situácie, keď dôjde k hmotnoprávnemu prevodu
alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka, z doterajšieho účastníka konania nainý subjekt, hmotnoprávny prevod alebo prechod neznamená bez ďalšieho priamu zmenu v rovine
procesnej. V prípade, ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného
titulu, k zmene účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného

rozhodnutia exekučného súdu o pripustení takejto zmeny účastníka. Súd nemohol rozhodnúť o
pripustení zmeny účastníka bez návrhu, hoci by sa o skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod
práva dozvedel. Zo súdneho spisu je zrejmé, že Uznesením zo dňa 3.9.2013, č.k. XEr/XXXX/XXXX-XX
súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že z konania vystúpila Slovenská
sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 a na jeho miesto nastúpila spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45

684 618. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2014 a od uvedeného dátumu je
účastníkom na strane oprávneného Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618. Keďže súdu nebol doručený
ďalší kvalifikovaný návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, je nepochybné, že účastníkom
konania na strane oprávneného je od právoplatnosti citovaného uznesenia až doposiaľ Platiť sa oplatí
s.r.o., IČO: 45 684 618.

30. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 1. aprílom 2017 a je vedené podľa predpisov účinných
do 31.3.2017 (§ 243h EP), preto postup jeho ukončenia upravuje ZoUNEK (§ 233a EP). Súdny exekútor
prevzal prvotné poverenie na vykonanie exekúcie dňa 6.9.1999 a teda ide o starú exekúciu, kde uplynula
rozhodná doba, nakoľko odo dňa prevzatia poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom už
uplynulo 5 rokov. V danom prípade nejde o starú exekúciu uvedenú v ustanovení § 2 ods. 2 ZoUNEK

tzv. absolútne výnimky zo zákona, ani neexistuje dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k predĺženiu rozhodnej
doby na základe dôvodov uvedených v ustanovení § 4 ods. 1 a ods. 2 ZoUNEK tzv. relatívne výnimky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, že námietky
oprávneného v celom rozsahu zamietol, nakoľko v predmetnej exekučnej veci došlo účinnosťou zákona
ZoUNEK k zastaveniu starej exekúcie ex lege zo zákona a súdny exekútor postupoval správne, keď

vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 ZoUNEK a doručil ho
oprávnenému - Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch
písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V zmysle ust. § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne
a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

sťažnosti. (§ 244 C.s.p.).