Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/214/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422200745
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:8422200745.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobcov v1. rade P.. H. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, F., D.. X. XXXX/XX, 2. rade L. Š., nar. XX.XX.XXXX, F., D.. X. XXXX/XX, zomr.
XX.XX.XXXX, 3. rade P.. X. Š.S., nar. XX.XX.XXXX, F., D.. X. XXXX/XX, proti žalovaným v 1. rade T.
U., nar. XX.XX.XXXX, X. F., M. XX, 2. rade P. U., nar. XX.XX.XXXX, X.X. F. M. XX, 3. rade Slovenská

republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Račianska 71, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti a určenie, že Slovenská republika je spoluzodpovedná za hrubé porušenie vlastníckeho
práva žalobcov, o odvolaní žalobcov v 1. a 3. rade proti uzneseniu sp. zn. 8C/73/2022 z 29.7.2022,
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo vzťahu k žalobcom v 1. a 3. rade.
II. Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade zrušuje uznesenie a konanie medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovanými

v 1., 2. a 3. rade z a s t a v u j e .
III. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd) napadnutým uznesením podanie žalobcov v 1. až 3.
rade doručené Okresnému súdu Spišská Nová Ves 15.06.2022 v zmysle § 129 CSP odmietol.

2.1.V odôvodnení predmetného uznesenia konštatoval, že z Okresného súdu Kežmarok bolo súdu
postúpené podanie žalobcov, ktorým sa domáhali určenia, že vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na
liste vlastníctva LV XX (teraz LV č. XXXX) katastrálneho úradu Spišské Podhradie sú osoby, ktoré
nehnuteľnosť riadne nadobudli dedením.
2.2.Nakoľko z podania nebolo zrejmé, čoho sa žalobcovia svojim podaním domáhajú, súd uznesením č.
k. 8C/73/2022-68 z 17.06.2022, ktoré žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade prevzali 11.07.2022, uložil

im odstrániť vady podania v súlade s § 127 ods.1,2 CSP v lehote 10 dní pod následkami odmietnutia
podania.
2.3.Žalobcovia v 1. a 3. rade doručili 25.07.2022 podanie označené „Oprava podania“, z ktorého však
stále nebolo zrejmé, ako má súd po vykonanom dokazovaní rozhodnúť, aký má byť výrok súdu, pretože
žalobný petit je nevykonateľný.
2.4.Súd tiež konštatoval, že žalobkyňa v 2. rade zomrela XX.XX.XXXX (pred podaním žaloby), v

dôsledku čoho nedisponuje procesnou subjektivitou.
2.5.Súd ustálil, že v konaní o určenie vlastníckeho práva musí byť predmetom celá sporná nehnuteľnosť
a všetci podielový spoluvlastníci, v dôsledku čoho žalobu je možné podať potom, ako prebehne dedičské
konanie a odstráni sa tak nedostatok procesnej subjektivity na strane žalobkyne v 2. rade.

3.1.Uznesenienapadlivčaspodaným(obsahovototožným)odvolanímžalobcoviav1.a3.radeanavrhli,

aby súd vyššej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3.2.Odvolatelia uviedli, že žalobný návrh bol z ich strany dostatočne doplnený a upresnený v zákonnej
lehote. Namietajú záver súdu v bode 4. odôvodnenia, pričom majú za to, že žalobný petit je oproti
pôvodnej formulácii značne odlišný a tiež značne konkrétnejší. Zároveň poukázali na to, že súd sa

obmedzil na tvrdenie, že žalobný petit je údajne nevykonateľný. Takéto odôvodnenie považujú za
nekompletné a nekonkrétne. Odvolatelia namietajú tiež závery súdu ohľadom procesnej subjektivity
žalobkyne v 2. rade, keď majú za to, že súd (s poukazom na § 161, § 164 a 165 CSP) mal konanie
prerušiť do právoplatného skončenia dedičského konania.
3.3.Z uvedených dôvodov považujú napadnuté rozhodnutie za nezákonné, majúc za to, že neboli

splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia.

4.1.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v 1. a 3. rade ako podané
včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, pričom zistil, že v časti výroku týkajúceho sa žalobcov v 1. a

3. rade je uznesenie vecne správne, preto ho potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s
jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
4.2.Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a konanie medzi
žalobkyňou v 2. rade a žalovanými v 1., 2. a 3. rade zastavil, lebo zistil, že nie sú splnené podmienky
na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) uznesenia, ani na jeho zmenu (§ 388 ods.1 CSP).

5.1.Odvolatelia svojimi odvolacími námietkami uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP,
keď majú za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odvolací
dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP.

5.2.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

6.1.Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).
6.2.Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, odvolací súd musí z úradnej povinnosti

prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

7.1.Nesplnenie procesných podmienok je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v
zmysle § 389 ods.1 písm. a) CSP a k týmto procesným podmienkam patrí aj procesná subjektivita
sporových strán v čase začatia konania, ktorej nedostatok je neodstrániteľným nedostatkom podmienky

konania a vedie k zastaveniu konania (§ 62, § 161 ods.2, § 378 ods.1 a § 391 ods.1 CSP).

8.Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva (§ 61 CSP).

9.Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví (§ 62 CSP).

10.1.Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť stranou sporu a z hľadiska začlenenia procesnej
subjektivity medzi odstrániteľné alebo neodstrániteľné podmienky konania je rozhodujúci okamih, kedy
prišlo k strate procesnej subjektivity.

10.2.Pokiaľ strata procesnej subjektivity nastala pred začatím konania, vedie táto skutočnosť vždy k
zastaveniu konania.

11.Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného práva disponuje spôsobilosťou
na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím narodením a

táto spôsobilosť jej smrťou zanikne (§ 7 Občianskeho zákonníka).

12.1.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade L. Š.Ě. zomrela XX.X.XXXX, teda ešte pred
podaním žaloby vo veci samej, ktorá bola doručená súdu prvej inštancie (Okresnému súdu Kežmarok)
dňa 19.4.2022 a na základe ktorej sa začalo konanie.

12.2.Rozhodujúcou pritom nie je tá skutočnosť, že žaloba bola vypracovaná skôr a že ju žalobkyňa v
2. rade podpísala 29.6.2021.
12.3.Z hľadiska posudzovania procesnej subjektivity je rozhodujúci stav v čase začatia konania
19.4.2022, kedy žalobkyňa v 2. rade už procesnú subjektivitu nemala.12.4.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa v 2. rade stratila procesnú subjektivitu (18.8.2021)
ešte pred začatím konania vo veci samej (19.4.2022), ide teda o neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky konania, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie v časti odmietnutia podania

žalobkyne v 2. rade zrušil a konanie v tejto časti zastavil podľa § 389 ods.1 písm. a) a § 391 ods.1 CSP.

13.K rozhodnutiu vo vzťahu k žalobcom v 1 a 3. rade odvolací súd uvádza:

14.Podľa § 124 ods.1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

15.Podľa § 132 ods.1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

16.1.Podľa § 129 ods.1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
16.2.Podľa § 129 ods.2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

17.Zohľadniac obsah podanej žaloby, súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a správne postupoval, ak
uznesením zo 17.06.2022 uložil žalobcom, aby v lehote do 10 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnili
podanie v stanovenej lehote nasledovne:
- čoho presne sa svojím podaním domáhajú - akého nároku

- žalobný petit t.j. ako navrhujú po vykonanom dokazovaní rozhodnúť
a zároveň ich poučil, že v prípade nedoplnenia podania, bude jeho podanie súdom odmietnuté.

18.Z obsahu podania odvolateľov z 14.07.2022 je zrejmé, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zapísanej na LV XX katastrálneho územia Spišské Podhradie (aktuálne LV XXXX

katastrálneho územia Spišské Podhradie) s uvedením parcelného aj súpisného čísla. Zároveň je z
obsahu ich podania zrejmé, že navrhujú aby súd rozhodol tak, že prizná vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti žalobcom, vydanie spornej nehnuteľnosti a určenie spoluzodpovednosti SR, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR.

19.Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS135/2004 z
24.09.2004, v zmysle ktorého „1. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho
súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,
ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu
zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. 2. Ak boli splnené základné

náležitosti podania, ale to, čoho sa navrhovateľ dovoláva (žalobná žiadosť), by mohlo byť formulované
ešte presnejšie, všeobecný súd nemôže po opakovaných výzvach na doplnenie podania, ktoré účastník
realizuje listinnými dôkazmi, a nie doplnením návrhu, konanie zastaviť. Tým sa dopúšťa porušenia čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a odmieta spravodlivosť.“

20.Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patrí aj žalobný návrh. Žalobný návrh musí byť jasný,
zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba je však procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako
každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno
považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom
vymedzuje predmet žaloby. Žalobca musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená

požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit
prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie (porovnaj aj ÚS ČR
I.233/97). Preto neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný
tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu
zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

21.Odvolací súd v súlade s citovanými ustanovenia a judikatúrou vyhodnotil podania žalobcov ako
aj procesný postup súdu a dospel k záveru, že súd správne posúdil, že podanie žalobcov nemá
všetky zákonom požadované náležitosti, neobsahuje uvedenie, čoho sa žalobcovia presne domáhajú,teda žalobný petit je nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný. Súd je žalobným petitom viazaný, ktorý určuje
predmet konania a preto musí byť žalobný petit konkrétny, zrozumiteľný a vykonateľný.

22.Samotná skutočnosť, ktorú žalobcovia tvrdia, že sú podieloví spoluvlastníci nimi popísanej
nehnuteľnosti, bez toho aby uviedli v akom podiele, robí navrhovaný petit nejasným a neurčitým.
Rovnako v časti určenia vlastníckeho práva, tak aj v časti vydania nehnuteľnosti.

23.Rovnako správne súd konštatoval, že v konaní o určenie vlastníckeho práva, o zrušení

spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania musí byť predmetom celá sporná nehnuteľnosť a všetci
podieloví spoluvlastníci, aby sa tak vyriešili všetky právne vzťahy spoluvlastníkov k tejto nehnuteľnosti,
teda právny nástupca(ovia) žalobkyne v 2. rade. Za danej situácia mali byť stranou v spore oprávnení
dedičia po poručiteľke - žalobkyni v 2. rade.

24.Vo vzťahu k určeniu spoluzodpovednosti štátu za daný právny stav je v tomto smere žaloba, nielen

že neodôvodnená, ale petit je nejasný, neurčitý a nevykonateľný.

25.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

26.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Žalobcovia neboli v prvoinštančnom ani odvolacom konaní úspešní, preto im náhrada trov
prvoinštančného a odvolacieho konania nebola priznaná.

29.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).