Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 6, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5P/94/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222204001
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2222204001.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. Y. N., W.. XX.XX.XXXX, zast.. kolíznym opatrovníkom, Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - Ž. N., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. H.
L. a otec: neuvedený, o návrhu o zverenie mal. dieťaťa do dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti: 1/
Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. H. L. W. U. XXXX/XX, X/ R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. H. L. W. U. XXXX/XX, takto

r o z h o d o l :

I . Maloletá J. Y. N., W.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov :
X/ Y. V., C.. L., W.. XX.XX.XXXX, F. H. L. W. U. XXXX/XX, X/ R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. H. L. W. U.
XXXX/XX, ktorí majú právo a sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom

rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok majú iba
v bežných veciach.

II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej J. Y. v nevyhnutnej miere mesačne vo výške 30
% zo sumy životného minima, vždy do 15. dňa mesiaca vopred príslušnému Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, od 7.12.2022

III. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 7.12.2022 do 7.3.2023 na malol. vo výške 89,90 € na J. Y.
N. je matka povinná zaplatiť spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku v mesačných
splátkach každé po 5,- € až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok.

IV. Súd zrušuje neodkladné opatrenie zo dňa 12.12.2022, č.k. XP/XX/XXXX-XX.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede podal dňa 07.12.2022 návrh na vydanie

neodkladného patrenia, ktorým by súd zveril Y.. J. Y., W.. XX.XXXXXX do náhradnej starostlivosti inej
fyzickejosobyakorodiča,manželomV.,anáslednerozhodolozverenídieťaťadonáhradnejvýchovyinej
fyzickej osoby s poukazom na ust.§ 45 Zákona o rodine, s odôvodnením, že matka po pôrode zanechala
dieťa v nemocničnom ošetrení a o dieťa nejavila záujem. Otec dieťaťa nebol známy.

2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2022 bolo dieťa zverené dočasne do náhradnej osobnej
starostlivosti manželom V. a ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce sociálnych vecí a rodiny

Dunajská Streda.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím budúcich náhradných rodičov malol, kol. Opatrovníka
rodného listu malol., správy zo šetrenia z výchovného prostredia manželov V., lustrovaním pobytu matky,
jej zamestnávateľov, keď ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Y.. J. Y. N., L. W. H. XX.XX.XXXX, Y. Ž. N., W..XX.XX.XXXX. Otec neznámy.

5. W. L. T. U. H. L. dňa 30.11.2022 požiadala o prešetrenie pomerov u matky dieťaťa, ktorej bolo
opakovane zistené užívanie návykových látok, ktorá počas prenatáneho obdobia nenavštívila ani raz

poradňu, napriek opakovanej hospitalizácii, pre rizikové tehotenstvo, z nemocnice ušla.

6. Na základe tejto žiadosti úrad vykonal pohovor s matkou, ktorá priznala, že počas tehotenstve, ešte
dva mesiace pred pôrodom brala drogy. Otca dieťaťa označila J. Y., s ktorým najprv tvrdiac, že spolu
žije, nakoniec priznala, že hoci ho za otca označila, o dieťa sa nezaujíma. Ona žije u svojej tety v H. L.
W. V. Z., Q. Q.j, ktorá sa stará o jej ďalšie dve deti, Z. N., ktorý má 10 rokov n a C. N., ktorá má rok .

Pri pohovore dňa 02.12.2022 matka navrhla, aby dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
manželom V., V. Y. V.vá, je sestrou jej mamy, ktoré výchovné prostredie považovala za vyhovujúce,
nakoľko už jej druhá teta, viac detí by nezvládla.

7. Zo šetrenia z výchovného prostredia u manželov V. A. H. XX.XX.XXXX vyplynulo, že rodina býva v

sociálnom byte na treťom poschodí obytného bloku. Pôvodne dvojizbový byt je prerobený na trojizbový.
Nájomný pomer majú manželia uzatvorený s Mestom Dunajská Streda od 1.07.2021 do 30.06.2024 s
výškou nájomného 145,87 € na mesiac. Správcom bytu je L. L. L..C..I.. Spoločnú domácnosť zdieľajú
manželia so svojimi piatimi maloletými deťmi: C., W.. XX.XX.XXXX, C., W.. XX.XX.XXXX, H. R., W..
X.XX.XXXX, C., W.. X.X.XXXX , C., W.. X.X.XXXX a toho času už i s mal. J. Y.. Byt , ktorý rodina

obýva pozostáva z predsiene, 2 izieb, obývačky, kuchyne, špajze, kúpeľne a WC. Dve detské izby sú
prispôsobené potrebám detí. V obývačke je veľká rohová rozkladacia sedačka na ktorej spia manželia
spolu s najmladším synom, je tam i detská postieľka, v ktorej spí mal. J. Y.. Ďalej interiér dopĺňa stôl
so stoličkami, komoda s TV a skriňová zostava. Z kuchyne , ktorá je plne vybavená bielou technikou je
východ na balkón. Z predsiene, ktorú majú zariadenú botníkovou a vešiakovou zostavou sa vchádza do

kúpeľne , WC a všetkých miestností v byte. Hygiena v domácnosti je na veľmi dobrej úrovni. Náklady na
bývanie sú cca 260,- € - elektrina, plyn, internet, TV a poplatok pre L.. Navrhovatelia sú nezamestnaní,
evidovaní na ÚPSVR. T. V. R. zapojený do projektu pre Y. H. L. a príjem z tejto činnosti má cca 1200,- €.

8. Z výpovede manželov V. vyplynulo, že zhodne majú záujem o zabezpečenie výchov Y.. J. Y., ktoré

dieťasiveľmiobľúbili.Vychovávajúpäťdetí.Matkaraznavštíviladieťa,vstave,žezobavyojehozdravie
musela dieťa vybrať z jej náručia. Na dieťa výživným neprispieva.

9. Podľa evidencie sociálnej poisťovne, matka nie je nikde evidovaná.

10. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd
môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa
takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude

náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa.

11. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené
predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca
maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na
území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa

alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území
členského štátu Európskej únie.12. Podľa § 215 ods.1 a 2 .Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu.

13. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

14. Uvedené zákonné ustanovenia umožňujú v odôvodnených prípadoch, ak to vyžaduje záujem
maloletého dieťaťa, zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté
dieťataktozveriť,samôžestaťlenfyzickáosobastrvalýmpobytomnaúzemíSlovenskejrepubliky,ktorá

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak
spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo

maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa
a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie
zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého
dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal

súd . Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon
náhradnejosobnejstarostlivosti,atonajmäkvalitustarostlivostiodieťavnáhradnejosobnejstarostlivosti
a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

15. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na neschopnosť matky v súčasnosti zabezpečiť riadnu
starostlivosť o dieťa, keďže nemá na to vytvorené bytové podmienky. Jej ostatné deti, sa rovnako
nachádzajú v náhradnej starostlivosti. Sama priznala, že nie je schopná sa o dieťaťa postarať a navrhla
rodinu V. na zabezpečenie náhradnej starostlivosti o dieťa. Kolízny opatrovník na základe pohovu s
matkou a vykonaného šetrenia z u manželov V. , považoval prostredie u nich za vhodné, ktorí sa starajú

o vlastných päť detí, vzorne, pričom majú vytvorené skromné podmienky pre dieťa.

16. Vychádzajúc z uvedených skutočností bolo dôvodné návrhu na zverenie dieťaťa malol. J. Y. do
starostlivosti fyzických osôb vyhovieť, tak ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku. Navrhovatelia budú
zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať majetok dieťa.

17. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

20. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.23. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej

povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie
však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak
povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné
maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na

účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

24. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťajepotrebnéskúmaťjehoskutočnéodôvodnenépotrebyspohľadomnazákonnúmierupovinnosti

rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti
živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné
mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako

sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

25. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a
výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale

i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti

iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných
rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič,
ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd
povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

26. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace
dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky,
ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v
rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych

modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých
výživou oprávnených, ale aj povinných osôb).

27. Pobyt matky malol. dieťaťa sa nepodarilo zistiť .Je hlásená k pobytu Mesto Dunajská Streda.
Rovnako sa nepodarilo zistiť zamestnávateľa matky. Súd pri stanovení výška výživného určil v najnižšej

výške 30% životného minima na nezaopatrené dieťa.

28. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keď navrhovateľka náhradu trov konania nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)