Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811204514
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:5811204514.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov
senátu JUDr. Martina Vladika a JUDr. Eriky Šobichovej, v spore žalobkyne: H. Y., narodená XX. E. XXXX,
bývajúca v K., R. XXX/X, právne zastúpená: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského
51, IČO: 47 231 157, proti žalovanému v 1/ rade: H. V., narodený X. E. XXXX, bývajúci v L., F. X. XXXX/
XXA, žalovanej v 2/ rade: H. V., narodená X. C. XXXX, bývajúca v K., K. XXX/XX, žalovanému v 3/

rade: Y. S., narodený X. H. XXXX, bývajúci v K., P. XXX/XXX, právne zastúpený: Mgr. Igor Palider,
advokát, so sídlom v Zubrohlave, Klinec II 215/29, o nahradenie prejavu vôle, vedenom na Okresnom
súde Námestovo pod sp. zn. 9 C 225/2011, konajúc o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline z 30. mája 2019 č. k. 9 Co 306/2018-494, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2019 č. k. 9 Co
306/2018-494 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom z 30. mája 2019 č. k. 9 Co 306/2018-494 Krajský súd v Žiline (ďalej len
„odvolací súd“) zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 01.
augusta 2018 č. k. 9 C 225/2011-423 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) tak, že žalobu žalobkyne
v celom rozsahu zamietol. Žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov celého konania v
plnom rozsahu.

2. Odvolací súd v napadnutom rozsudku uviedol, že v poradí prvým rozsudkom z 20. februára 2014 č. k.
9 C 225/2011-155 súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne z dôvodu, že predkupné právo podľa
ustanovenia § 140 OZ predmetným spoluvlastníckym podielom žalovaných by ako ich spoluvlastníčka
mala len v prípade ich prevodov formou predaja a nie zámeny ako v tomto spore. Krajský súd uznesením
z 11. novembra 2014 č. k. 9 Co 815/2014-184 rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 221

ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže z dikcie ustanovenia § 140 OZ, ako
aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej, či Českej republiky, na ktoré súd prvej inštancie poukazoval,
jednoznačne vyplýva, že pod prevodom spoluvlastníckeho podielu treba rozumieť akúkoľvek formu jeho
scudzenia, t. j. aj zámenu, pri ktorej zmluvná voľnosť prevádzajúceho spoluvlastníka je obmedzená v
prospech ostatných spoluvlastníkov, ktorým je povinný svoj podiel ako prvým ponúknuť na predaj. Keďže
súd prvej inštancie z uvedeného pri svojom rozhodovaní nevychádzal, nemohol vec správne právne

posúdiť za použitia správneho ustanovenia právneho predpisu a zistiť dôsledne skutkový stav, preto
mu odvolací súd uložil v priebehu ďalšieho konania vykonať dokazovanie v uvedenom smere a vo veci
opätovne rozhodnúť.

3. Odvolací súd ďalej uviedol, že preskúmaním napadnutého rozsudku (v poradí druhého), ako aj
prislúchajúceho spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie vo veci samej vykonal potrebné

dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, kedy
dokazovanie na odvolacom súde netreba opakovať, ani dopĺňať, avšak vec nesprávne právne posúdil,keďže sa náležite nevysporiadal s relevantnými právnymi námietkami žalovaných. Všeobecná úprava
predkupného práva, t. j. ustanovenie § 602 a nasl. OZ sa použije nielen v prípadoch zmluvného
predkupného práva, ale podporne všade tam, kde zákonom stanovené predkupné právo neobsahuje

špecifickú úpravu, t. j. i v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov podľa
ustanovenia § 140 OZ. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a
ako také má vecnú povahu. Predkupné právo, ktoré má vecno-právnu povahu, pôsobí i voči tretím
osobám.Akpovinnáosoba(podielovýspoluvlastník)vecscudzíbeztoho,žebyjuponúkoloprávnenému
(ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na ktorej

základe nadobúdateľ vec získal, ale oprávnený má možnosť sa dovolať relatívnej neplatnosti tejto
zmluvy (§ 40a OZ) alebo sa domáhať na nadobúdateľovi (novom podielovom spoluvlastníkovi), aby
mu vec ponúkol na predaj podľa ustanovenia § 603 ods. 3 OZ. Odvolací súd zdôraznil, že v prípade
účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu nemôže
sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, pretože
ju (nadobúdateľ) platne nenadobudol, keďže zmluva sa od začiatku zrušuje a vlastníctvo nadobúda

pôvodný spoluvlastník. Na základe výzvy oprávneného vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť
ponúknuť oprávnenému vec na predaj za podmienok, za ktorých mu mala vec pôvodne ponúknuť
povinná osoba (§ 605, § 606 OZ). Ak si nesplní nadobúdateľ túto povinnosť, môže sa oprávnený
domáhať na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím vydaným
podľa ustanovenia § 229 CSP (predtým § 161 ods. 3 OSP). Pre posúdenie odôvodnenosti žaloby je preto

rozhodujúce iba zistenie, či zmluvou o zámene spoluvlastníckych podielov uzavretou medzi žalovanými
došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne alebo nie a či nastala situácia, kedy pripadá do úvahy
postup podľa ustanovenia § 229 CSP, kedy otázku relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy je potrebné
posudzovať len ako otázku predbežnú, čo vyplýva aj z rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorého súd
prvej inštancie vychádzal, avšak nesprávne ho interpretoval, ako aj z rozhodnutí najvyššieho súdu, na

ktoré poukazovali žalovaní. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou
súdu 15. augusta 2011, žalovaným 1/, 2/ 26. septembra 2011 a žalovanému 3/ cestou zamestnávateľa
(č. l. 20, 21 spisu) 21. októbra 2011 domáhala určenia neplatnosti zámennej zmluvy a až následne
listami (z 26. septembra 2011 a 09. septembra 2011) doručenými žalovaným 1/, 2/ 04. októbra 2011
(doručenka č. l. 58 spisu) a žalovanému 3/ preukázateľne cestou právneho zástupcu 18. septembra

2013 (doručenka č. l. 71 rub spisu, keďže podací lístok z č. l. 52 spisu mu doručenie nepreukazuje)
vyzvala žalovaných 1/, 2/ a žalovaného 3/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho došlo z jej
strany 23. mája 2012 aj k zmene žalobného návrhu na nahradenie prejavu vôle žalovaných a následne
27. apríla 2015 na nahradenie prejavu vôle alternatívne určenie relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa domohla najskôr relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy, a preto

sa nemohla následne domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaných, keď ako správne skonštatoval súd
prvej inštancie, po prvej zmene návrhu došlo k uplatneniu relatívnej neplatnosti až zmenou žaloby z
27. apríla 2015, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby (§ 100 ods. 2, § 101
OZ), a preto aj vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania (§ 101 ods. 1 OZ) odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne zamietol.

4. Odvolací súd neprihliadol na námietky žalobkyne, že žalovaní neuplatnili svoju obranu, že v prípade
dovolania sa relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy sa nemôže domáhať následne nahradenia prejavu
ich vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, včas (§ 153, § 154 CSP), keďže sa nejedná o skutkové tvrdenia (§
149 CSP), ale o ich právne posúdenie veci, ktoré možno učiniť kedykoľvek a súd ním nie je ani viazaný

a ktoré navyše žalovaný 3/ cestou svojho právneho zástupcu pri nerozlučnom nútenom spoločenstve
za žalovaných uviedol pred vyhlásením dokazovania za skončené. O nároku na náhradu trov celého
konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a
žalovaným vo veci v celom rozsahu úspešným priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keďže na
dôvodoch, ktorých žalobkyňa videla dôvody osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenie § 257 CSP,

svoje rozhodnutie nezaložil.

5. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2019 č. k. 9 Co 306/2018-494 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) podala riadne a včas žalobkyňa dovolanie, v ktorom žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „dovolací súd“) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí.
Zároveň navrhla, aby jej dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalobkyňa podané dovolanie odôvodnila tým, že odvolací súd jej svojim nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniupráva na spravodlivý súdny proces (ustanovenie § 420 písm. f) CSP) a tým, že rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená (ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ustanovenie § 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP) žalobkyňa zastúpená v súlade s
ustanovením § 429 ods. 1 CSP, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ustanovenie §
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje

zákonom predpísané náležitosti (ustanovenie § 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa ustanovenia
§ 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné a napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

7. Dovolací súd sa v prvom rade musí vysporiadať s námietkou žalobkyne, ktorá spočíva v procesnej
vade namietanej v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorú vzniesla žalobkyňa v podanom dovolaní

a ktorou namieta skutočnosť, že odvolací súd vykonal dokazovanie, v rámci, ktorého zistil, kedy bola
žaloba doručená žalovaným v 1/ až 3/ rade, ktoré nebolo vykonané pred súdom prvej inštancie a zo
strany odvolacieho súdu nebol dodržaný postup podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo na
prejednanie odvolania nariadené pojednávanie, na ktorom sa malo vykonať dokazovanie, na základe
ktorého si odvolací súd ustálil skutkový stav, ktorým sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, či a kedy

boli jednotlivé prejavy vôle doručené žalovaným v 1/ až 3/ rade.

8. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého na prejednanie odvolania
odvolací súd nariadi pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to
vyžaduje dôležitý verejný záujem.

9. K otázke viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie existuje aj
ustálená judikatúra, v zmysle ktorej:

I. Predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom (viď napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 7. septembra 2010, sp. zn. 5 Cdo 131/2009).
II. Odvolací súd musí zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, ak vykonané dôkazy mali
byť podľa názoru druhoinštančného súdu hodnotené odlišne, ako sa stalo v konaní pred súdom prvej

inštancie (viď napr. nález Ústavného súdu SR z 9. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 506/2013).
III. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť
skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimku z tejto
zásady predstavuje prípad, v ktorom odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje. Urobí
tak v prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak sa má vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie, je potrebné
nariadiť pojednávanie. Touto úpravou sa sleduje dôsledné rešpektovanie procesných práv strán sporu.
Z hľadiska skutkového stavu možno uviesť, že pokiaľ odvolací súd vychádza z iných skutkových záverov
ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa zopakujú
dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu

SR z 20. júna 2018, sp. zn. 2 Obdo 33/2017).

10. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo
veci vyhlásil 30. mája 2019 verejne rozsudok, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie. Odvolací
súd tak vo veci nezopakoval ani nedoplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, preto bol

odvolací súd pri prejednaní odvolania viazaný skutkovým stavom, tak ako ho na základe vykonaného
dokazovania ustálil súd prvej inštancie. Odvolací súd však svoje rozhodnutie založil na skutkových
okolnostiach (kedy bola doručená žaloba žalovaným v 1/ až 3/ rade) a to bez zopakovania alebo
doplnenia dokazovania a vychádzal tak pri právnom posúdení veci zo skutkových záverov odlišných
od skutkových záverov prijatých súdom prvej inštancie. Odvolací súd svojim procesným postupom

odporujúcim zákonnej úprave (§ 383 CSP) bez toho, aby za účelom zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 384 ods. 1 CSP) nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP vyhodnotil nové
dôkazy. Týmto nesprávnym procesným postupom, okrem iného odporujúcim zásade priamosti a ústnosti
súdneho konania, odvolací súd znemožnil žalobkyni realizáciu jej patriacich procesných práv, pričommiera tohto zásahu do procesných práv žalobkyne mala za následok porušenie práva na spravodlivý
proces. Dovolací súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodne namietala, že v konaní pred
odvolacím súdom došlo k vade zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie
je podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2019 č. k. 9 Co 306/2018-494 zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie (ustanovenie § 449 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 450 CSP). Ak bolo rozhodnutie

zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym
názorom dovolacieho súdu (ustanovenie § 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania (ustanovenie § 453 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.