Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Pavol Bielik

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/65/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010313

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817010313.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 06. 09. 2017 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému V. E.

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. E., nar. XX. XX. XXXX vo B., trvale bytom Q. K., G. V. XXXX, t. č. vo výkone trestu

j e v i n n ý, ž e:

dňa XX. XX. XXXX asi o XX:XX h v B., okres X., na autobusovej zastávke s názvom "G." na X. ulici, po
tom, čo poškodený B. Q. zaspal, mu z ľavého vrecka nohavíc odcudzil mobilný telefón zn. Q. Galaxy
bližšie nezisteného typu v hodnote XX,- euro a z vaku, ktorý mal poškodený pri sebe, mu odcudzil
tablet zn. U. K. A, X.X E., výrobného čísla XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 185,- euro, čím spôsobil

poškodenému B. Q. škodu odcudzením vo výške 225,- euro, pričom skutok spáchal, hoci bol rozsudkom
Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T 47/2015 z 25. 05. 2015, právoplatným dňa 25. 05. 2015, odsúdený
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní
14 mesiacov so zaradením do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

t e d a:

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a čin spáchal,

hoci bol za taký čin v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

t ý m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona

a z a t o s a

o d s u d z u j e:

Podľa § 212 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. m), § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona k trestu odňatia
slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď obžalovaného z
prípravného konania z 24. 01. 2017, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať.

Vypočul svedka Q., znalkyňu F.. F., podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil zápisnicu o trestnom
oznámení číslo listu 1 - 2, uznesenie číslo listu 78, potvrdenie číslo listu 79, rozsudok číslo listu 82 -
85, register trestov číslo listu 167 - 169, 266 - 268, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 170 - 171,
správu číslo listu 176, upozornenie číslo listu 177 - 178, úradný záznam číslo listu 264, pripojené spisy
Okresného súdu Prievidza č. 3T 145/2016 a č. 3T 47/2015.

Obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní, okrem iného, uviedol, že koncom minulého roka išiel
mestom Prievidza a stretol na autobusovej stanici pred Mcdonaldom nejakého chalana, tento bol
povracaný, mal pri sebe krabicu vína. Tento sa mu prihovoril, či nemá cigaretu. Povedal, že nemá, išiel
kúpiť cigarety a tiež bagetu na čerpaciu stanicu Shell. Povedal, že takého človeka ešte nestretol a
tento mu dal ako dar jeho telefón, on mu dal bagetu a 6 cigariet. Telefón ani nechcel, ale ten chalan

mu povedal, že ak si ho nevezme, urazí sa. Telefón si zobral a išiel domov, to bolo všetko čo sa stalo.
Nevidel u toho chalana, poškodeného, žiaden tablet. Na otázku vyšetrovateľa, či mu dal poškodený
tablet uviedol, že asi áno, nemá ho doma, nechce klamať, nepamätá si to presne. Nevie si vysvetliť
prečo poškodený tvrdí, že mu odcudzil obe tieto veci. Na otázku uviedol, že poškodený hovoril, že má
ísť na vyšetrenie na psychiatriu, do Bojníc. V tej dobe bol poškodený značne pod vplyvom alkoholu, keď

zjedol bagetu, znovu zvracal.

Svedok Q., okrem iného, uviedol, že s obžalovaným sa stretol na čerpacej stanici Shell. Predtým bol v
reštaurácii, dal si asi päť pív. Taktiež vypil nejaký tvrdý alkohol. Odtiaľ išiel na čerpaciu stanicu Shell.
Stretol tam obžalovaného, vypýtal si cigaretu, poznal ho z videnia. Obžalovaný si požičal od neho

telefón, zavolal si, potom mu telefón vrátil. Taktiež mu ukázal tablet, tento vytiahol z vaku, chcel sa
pochváliť. Obžalovaný mu potom ponúkol, či nepôjde k nemu do Bojníc, prespať. Súhlasil s tým, pešo
sa vybrali do Bojníc. X. zastávke "G." obžalovaný povedal, že je unavený, že si potrebuje oddýchnuť.
Sadli si tam na zastávke, obžalovaný si ľahol, on si sadol na lavičku. Potom zadriemal, keď sa zobudil,
zistil, že nemá vo vrecku telefón, z vaku zmizol tablet. Obžalovaného videl utekať niekde smerom na

nemocnicu v Bojniciach. Potom išiel autobusom okolo 06:00 hodine domov, mal preukážku na autobus.
Doma si dal kávu a išiel vec nahlásiť na polícii. Na otázku prokurátorky uviedol, že nepopiera, že v
čase stretnutia s obžalovaným mal dosť vypité. Na otázku ako si vysvetľuje tvrdenie obžalovaného,
že tie veci obžalovanému dal, uviedol, že veci mu nedal. V žiadnom prípade veci v takej hodnote by
obžalovanému nedal za cigarety. Podľa jeho názoru na zastávke v Bojniciach zaspal na dobu 10 - 20

minút. Necítil žiadne ošahávanie obžalovaným. V čase, keď videl odchádzať obžalovaného v Bojniciach,
vedel už že nemá telefón, že nemá tablet zistil neskôr. Po obžalovanom nekričal. Potom išiel aj do
nemocnice, mal tam stacionár. Keďže sestrička povedala, že je málo hodín, išiel domov a potom išiel
na políciu. Odvtedy sa s obžalovaným nestretol. Obžalovaného poznal len z videnia. V čase skutku
obžalovaný nebol opitý. Pripadal byť čulý. V čase stretnutia s obžalovaným nemal pri sebe krabicu vína.

Na žiadosť prokurátorky poškodený povedal do očí obžalovaného, že tomuto určite nedaroval tie veci.
Vzápätí obžalovaný povedal do očí poškodeného, že tento mu tie veci daroval. Na otázku prokurátorky
poškodený uviedol, že v čase skutku bol jeho zdravotný stav dobrý, chodieval na injekcie, bral lieky.
V čase keď požíval alkohol, lieky nebral. V čase keď prišiel s obžalovaným na zastávku, iná osoba
tam nebola. Na otázku obhajcu uviedol, že lieky užíva večer. Večer pred skutkom išiel do Prievidze

pred 19:00 hodinou. Stacionár je doliečovacie centrum. Je to dobrovoľné. Bývalo to dvakrát do týždňa,
chodieval tam preto aby niekam chodil, aby nebol stále doma. Keď sa zobudil na zastávke, obžalovaný
bol vzdialený 100 - 150 metrov. Nepamätá si, či tento mal niečo v ruke. Na otázku prokurátorky uviedol,
že vtedy mal oblečené rifle. Nepamätá si čo mal oblečené obžalovaný, mal so sebou nejakú tašku,
vak. Obžalovaného spoznal v nemocnici, kde tento bol navštíviť strýka V. B.. V priebehu skutku túto

skutočnosť obžalovanému povedal. Na čerpacej stanici Shell nemal žalúdočné problémy. V čase skutku
bol prepustený za psychiatrie v Bojniciach 2 - 3 mesiace. Na otázku samosudcu, že podľa znalkyne,
čo uviedla v znaleckom posudku, bol prepustený týždeň predtým, uviedol že je to možné. V súčasnosti
sa cíti dobre, pravidelne berie lieky. Po prepustení z nemocnice, ráno po skutku, išiel na stacionár už
asi tretíkrát. Chodieval tam v utorok a v stredu. Na otázku obhajcu uviedol, že chodieval asi dvakrát do

týždňa na pivo. Zvykol si dať asi zo päť pív.Znalkyňa F.. F., okrem iného, na otázku obhajcu uviedla, že pokiaľ niekto trpí druhotným alkoholizmom,
čo sa týka poškodeného, tento bol duševne chorý jedinec, bol liečený a je liečený. V prípade druhotného

alkoholizmu byť duševne chorý jedinec nemal požívať alkohol. Nie vždy to však duševne chorý
jedinec zvládne. V prípade, že alkohol požíva zhoršuje to prognózu duševnej choroby. Poškodený trpí
paranoidnou schizofréniou, v čase posudzovania bol v stave sociálnej remisie. V prípade, že duševne
chorý požije alkohol, je rozdiel v akom množstve alkohol požil. Takýto jedinec môže mať výpadok
pamäťových schopností, ale nemusí mať. Nedá sa však jednoznačne povedať že, ak takýto jedinec

požije 5 - 6 pív, nič si nepamätá. Záleží aj na tom, či ten jedinec konkrétne povie, že mal výpadok pamäti,
alebo nie. Keď vypočúvala v tejto trestnej veci poškodeného, nemal tendenciu klamať. Skutočnosti,
ktoré sa odohrali v tejto veci, poškodený je schopný si zapamätať. Na otázku samosudcu uviedla, že
na záveroch v znaleckom posudku na obžalovaného na čísle listu 104 - 120, zotrváva. Taktiež zotrváva
na záveroch znaleckého posudku v prípade poškodeného, posudok sa nachádza na čísle listu 147 -
166. Pamätanie si určitých udalostí závisí od toho aké dôležité tieto udalosti pre nás sú. Dôležitejšie

zážitky si pamätáme dlhšie a dobre. Na otázku samosudcu uviedla, že v prípade obžalovaného uviedla
v znaleckom posudku, že ovládacie schopnosti tohto v čase skutku boli znížené v podstatnej miere,
zotrváva na tomto v stanovisku. Jeho rozpoznávacie schopnosti nie sú tak oslabené, že by nevedel čo
robí, avšak ovládacie schopnosti sú podstatne znížené. Preto mu navrhla ústavnú psychiatrickú liečbu,
mal by byť skúmaný v rovine spôsobilosti na právne úkony.

Na čísle listu 1 - 2 sa nachádza trestné oznámenie poškodeného, ktoré podal na Obvodnom oddelení
PZ Prievidza dňa 26. 10. 2016 o 08:30 hodine, teda bezprostredne po spáchaní trestnej činnosti.

Na čísle listu 78 sa nachádza zápisnica o vydaní veci podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku z

ktorého vyplýva že obžalovaný dňa 27. 10. 2016 o 11:10 hodine vydal polícii mobilný telefón Samsung
poškodeného.

Na čísle listu 79 sa nachádza písomné potvrdenie z ktorého vyplýva, že hodnota odcudzeného
mobilného telefónu poškodeného ku dňu 26. 10. 2016 bola 40,- euro, hodnota odcudzeného tabletu

bola 185,- euro.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza č. 3T 47/2015 vyplýva, že rozsudkom zo dňa
25. 05. 2015, právoplatným dňa 25. 05. 2015 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody

v trvaní 14 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 73 ods.
2 písm. a) Trestného zákona mu bolo uložené ochranné ústavné psychiatrické liečenie. Z obsahu spisu
vyplýva, že uznesením Okresného súdu Martin č. 23 Nt 40/2016 zo dňa 23. 06. 2016, právoplatným
dňa 23. 06. 2016, bolo podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku, zmenené ústavné psychiatrické liečenie
obžalovaného, ktorému bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3T 47/2015 zo dňa 25.

05. 2015, právoplatný dňa 25. 05. 2015, na ochranné ambulantné psychiatrické liečenie.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza č. 3T 145/2016 vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 13. 03. 2017,
právoplatným dňa 19. 04. 2017, bol obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody

28 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa
§ 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza č. 3T
47/2015 zo dňa 25. 05. 2015, právoplatný dňa 25. 05. 2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku, ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri
sebe a čin spáchal, hoci bol za taký čin v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Je

potrebné uviesť, že aj keď obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti, pričom nepopieral, že v
rozhodnej dobe sa stretol s poškodeným, uviedol že poškodený mu daroval mobil, ku tabletu sa vyjadriť
nevedel; obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku priamo usvedčuje výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní. Je možné konštatovať, žetáto výpoveď v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré obžalovaného usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. V tomto smere treba poukázať
na tú skutočnosť, že poškodený v priebehu 2,5 hodiny oznámil krádež, ktorú spáchal obžalovaný polícii,

obžalovanýkrátkopooznámenímtrestnejčinnostipoškodenýmdňa27.10.2016vydalpolíciiodcudzený
mobil. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že to bol obžalovaný kto sa dopustil krádeže mobilu
a tabletu poškodeného. V súvislosti s vieryhodnosťou výpovede poškodeného, ktorý je psychiatrickým
pacientom, treba poukázať na výpoveď znalkyne MUDr. F. na hlavnom pojednávaní, na to, že skutok
krádeže sa stal krátko po tom ako bol poškodený v dobrom zdravotnom stave prepustený z nemocnice.

Všetky tieto skutočnosti viedli súd k tomu, že považuje výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní,
ale tiež aj v prípravnom konaní za vieryhodné a zároveň usvedčujúce obžalovaného zo spáchania
trestnej činnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov z 19. 07. 2017 bolo doteraz desaťkrát súdne trestaný,

naposledy vyššie konštatovaným trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 3T 145/2016 zo dňa
13. 03. 2017, právoplatným dňa 19. 04. 2017. Správa z výkonu trestu vyznieva kladne, celkove šesťkrát
bol postihnutý v priestupkovom konaní.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. V nadväznosti na to, pri existencii jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený), súd za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c)
Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne,

pričom pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v
posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Takto uložený trest
považuje súd za primeraný a dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného
a za trest potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. Súd použil pri
ukladaní trestu ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona z toho dôvodu že odsudzoval

páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom
na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť
ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Podľa názoru súdu vzhľadom na stanovisko znalkyne
MUDr. F. na hlavnom pojednávaní, že ovládacie schopnosti obžalovaného v čase skutku boli podstatne
znížená, je možné konštatovať, že spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti. Súd zároveň,

aj vzhľadom na návrh znalkyne MUDr. F. v znaleckom posudku, zároveň uložil podľa § 73 ods. 2
písm. a) Trestného zákona (páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt
na slobode nebezpečný), ochranné ústavné psychiatrické liečenie. Súd zároveň v rámci adhézneho
konania rozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť poškodenému škodu za odcudzený tablet vo výške
185,- euro. Výška škody v konaní bola poškodeným riadne uplatnená a výška škody v konaní bola riadne

preukázaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.